P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu o tomto bode programu.
Chcem vás informovať, že do rozpravy sa prihlásil písomne jeden pán poslanec, za poslanecký klub HZDS, pán poslanec Kalman. Nech sa páči, máte slovo.
J. Kalman, poslanec: Vážená Národná rada, vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som v mene klubu Hnutia za demokratické Slovensko, tak ako sme dopredu avizovali už pri prvom čítaní, vyjadril svoje stanovisko, naše stanovisko a zároveň predložil pozmeňujúci návrh. Nedá mi však, aby som sa predsa len nevyjadril aj k tomu, čo bolo pred dvoma dňami, resp. k tomu, čo sa udialo v priebehu posledných 48 hodín. Pokúsim sa hovoriť veľmi stručne, pretože jednak argumenty sme dávali pri prvom čítaní a jednak nastala určitá, dá sa povedať, spoločenská zhoda, dobré podhubie, dobrá klíma aj v podmienkach parlamentu na to, že sme sa zhodli, že navrhovaná čiastka valorizácie zo strany vlády Slovenskej republiky je nedostatočná a že ju bude treba korigovať poslancami Národnej rady.
Predovšetkým, dámy a páni, mi dovoľte pripomenúť, že v priebehu posledných 48 hodín sme zaznamenali búrlivý ohlas našej verejnosti, ktorá jednoznačne požaduje podstatnejšie zvýšenie valorizácie dôchodkov v súvislosti so súčasnou sociálno-ekonomickou situáciou a tiež v súvislosti s pripravovanými drastickými opatreniami úpravy ceny plynu, energie a všetkého, čo s tým následne bude súvisieť.
Dovoľte mi pripomenúť aj skutočnosti, že aj tlač dostatočne odborne a objektívne včera aj dnes poukazuje na súčasné postavenie našich dôchodcov a vôbec na životnú úroveň Slovenskej republiky. Dokonca sa objavovali tézy v rôznych vyjadreniach rôznych známych umelcov, politikov a rôznych odborníkov na súčasné postavenie našich dôchodcov.
Uvediem jeden z takých aktuálnych porovnaní. Málokedy pozerám televíziu, včera som zhodou okolností pozeral. Pán Satinský, ktorého si osobne veľmi vážim, povedal, keď prirovnával naše dôchodky k tomu, že naši dôchodcovia budú musieť v zime odlietať ako lastovičky do južných krajín, aby nejakým spôsobom tam prezimovali, a potom prídu domov a nájdu si dôchodky za tri-štyri mesiace, z ktorých budú žiť. Alebo tiež ten istý pán Satinský, keď hovoril pre zahraničných kolegov, povedal, že výška našich dôchodkov je asi taká, že si mysleli, že sú to denné dávky. Ja si myslím, že možno týždenné dávky by asi boli primerané, teda výška dôchodku našich dôchodcov. To len ilustruje skutočnosť, že ľudia si začínajú uvedomovať, že situácia je skutočne vážna. A ja som rád, že sme si to uvedomili aj v parlamente a že sa začíname čoraz častejšie zjednocovať v názore, že treba podstatným spôsobom zvýšiť úroveň dôchodkov, a zvýšiť tým aj životnú úroveň našich občanov.
Dovoľte mi ešte jedno konštatovanie v tejto súvislosti, dámy a páni. Ide o to, že sme sa všetci zaviazali v revolučných zmenách, že chceme budovať sociálne trhovú ekonomiku. Žiaľ, mnohí si predstavujú, že tú ekonomiku budú skutočne len trhať a jej výsledkom budú naši otrhaní dôchodcovia.
Chcel by som v tejto súvislosti zareagovať aj na pána ministra Magvašiho, ktorý ten obrovský nápor pripomienok, kritiky podľa môjho názoru veľmi elegantne zvládol a zareagoval aj na jednu moju poznámku. Vážený pán minister, áno, máte pravdu, že v roku 1997 podiel dôchodkov vo vzťahu k mzde bol nižší, tak ako ste uviedli. Ale treba jednoznačne povedať, že práve v roku 1997 išiel rapídne nárast reálnej mzdy, ktorý nadväzoval na veľký nárast reálnej mzdy rok predtým. Z tohto treba vychádzať a napriek tomuto treba povedať, vážený pán minister, že aj v tom roku bol nárast reálnych dôchodkov 2,8 %. To znamená, že ten trend reálneho zvyšovania dôchodkov i trend reálneho zvyšovania životnej úrovne našich dôchodcov a prijímateľov dôchodkov bol jednoznačný.
Znova chcem pripomenúť, prv než predložím samotný návrh, že za predchádzajúce obdobie bývalej vlády štyri roky bol reálny nárast dôchodkov 15,4 %. Sú to oficiálne zdroje ministerstva práce a sociálnych vecí, znova zdôrazňujem tak ako pred dvoma dňami.
A znova chcem pripomenúť, že ak by sme prijali navrhovanú čiastku, teda pôvodne 5 %, dnes je už návrh na 7 %, s predpokladanou infláciou minimálne 10 % tak, ako je, tak by za roky 1999, 2000 a 2001 ten rozdiel bol mínus 21 %. Je to obrovský prepad. Ani čiastka, ktorú navrhuje dnes výbor a ktorú sme dostali v spoločnej správe, 7 % nezodpovedá tejto skutočnosti. A už nechcem hovoriť o tom, že to bola určitá taktika vlády Slovenskej republiky, ktorá prišla s 5 %, pretože si bola vedomá po skúsenostiach minulého roku, že v parlamente príde v rámci diskusie, v rámci návrhov jednotlivých poslaneckých klubov k navýšeniu, ktoré bude musieť akceptovať aj samotná vláda Slovenskej republiky.
Dovoľte mi opäť, aby som znova pripomenul dva podstatné ukazovatele alebo dva podstatné momenty, predovšetkým v súvislosti s naším približovaním do Európskej únie. Stále podstatným spôsobom a hlboko budú naše dôchodky naďalej zaostávať za dôchodkami alebo úrovňou dôchodkov v jednotlivých krajinách Európskej únie. Stále je nízky podiel našich dôchodkov k mzde a ten podiel 47,1 % k 31. 12. 2000 sa navrhovanou sumou 7 % vôbec neupraví, vôbec nezlepší.
Dámy a páni, aj z tohto hľadiska, aj na základe požiadaviek voličov, na základe prihliadnutia ďalšieho vývoja našej spoločnosti si dovolím predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý znie nasledovne. Náš pozmeňujúci návrh sa týka § 1 - zvýšenia dôchodkov v roku 2001. Navrhujeme, aby starobný dôchodok, invalidný dôchodok, čiastočne invalidný dôchodok, dôchodok za výsluhu rokov, vdovský dôchodok a sirotský dôchodok priznané pred 1. januárom 2002 sa zvýšili v súlade s osobitným predpisom o 12 % mesačnej sumy dôchodku, na ktorú má občan nárok ku dňu, od ktorého sa dôchodok zvyšuje. Teda upravujeme pôvodne navrhovaných 5 % a v spoločnej správe navrhovaných 7 % na 12 %.
Sme si vedomí aj ekonomickej situácie štátu, aj ekonomickej situácie Sociálnej poisťovne. Sme však toho názoru, že tak ako sa ide spúšťať v Sociálnej poisťovni realizácia pohľadávok, od ktorých si sľubuje zdroje Sociálna poisťovňa napriek rôznym kritickým názorom predstaviteľov Hnutia za demokratické Slovensko pri schvaľovaní novely tohto zákona, že je tu šanca a možnosť získania finančných zdrojov. Ďalšia možnosť finančných zdrojov je z pripravovanej privatizácie, tak ako to dokonca navrhujú niektorí súčasní koaliční poslanci. Teda predpokladáme, že finančné zdroje vláda zabezpečí, v Sociálnej poisťovni sa nájdu na to, aby bola pokrytá aj nami navrhovaná čiastka 12 % valorizácie súčasných dôchodkov.
Vážené dámy a páni, v záujme životnej úrovne našich občanov, tak ako som povedal pred dvoma dňami, týka sa to každého štvrtého občana Slovenskej republiky, vás prosím, aby ste zvážili, aby sme sa tu striktne nedržali nejakých straníckych pokynov, ale racionálne uvažovali a ocenili takýmto spôsobom našich dôchodcov a ďalších poberateľov dôchodkov.
Prečo 12 %, dovoľte ešte jednu poznámku, aby bol zachovaný minimálne trend, ktorý nastúpila predchádzajúca vláda, že minimálne 2 % nad plánovanú alebo realizovanú infláciu budú dôchodky valorizované.
Tým spôsobom, vážené dámy a páni, kolegyne, kolegovia, vlastne nahrávame koalícii na to, aby aspoň raz v štvorročnom funkčnom období dokázala zabezpečiť a zrealizovať reálny nárast dôchodkov. Je to vlastne v intenciách sľubov, ktoré ste dali v predvolebnej kampani našim občanom. Je to vlastne v intenciách programového vyhlásenia vlády. To znamená, že my z opozície navrhujeme a vás podporujeme, aby ste dôsledne realizovali týmto spôsobom vaše alebo, ak chcete, programové vyhlásenie vlády tejto našej spoločnosti a tejto našej vlády. Ja verím, že tieto skutočnosti zvážite, ja verím, že zvážite aj ďalšie argumenty, ktoré predložia ďalší diskutujúci, predovšetkým diskutujúci z Hnutia za demokratické Slovensko. Ďakujem vám za pozornosť a žiadam vás a prosím vás o podporu navrhovaného pozmeňujúceho návrhu. (Potlesk.)
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol jediný písomne prihlásený do rozpravy.
Ústne sa do rozpravy hlási pán poslanec Tkáč. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok. Nech sa páči, pán poslanec Tkáč, máte slovo.
V. Tkáč, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte, aby som trošku v odlišnom tóne od môjho predrečníka zvýraznil niektoré fakty, ktoré súvisia so zvyšovaním dôchodkov po nástupe Dzurindovej vlády. Chcem predovšetkým povedať, že som nemohol včaššie vystúpiť, lebo som sa večer vrátil zo Ženevy, kde som sa zúčastnil na rokovaní Výboru pre migráciu utečencov a demografiu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy a kde som sa tiež zúčastnil na prijatí u generálneho tajomníka Medzinárodnej asociácie sociálneho zabezpečenia pána Delmara Hoskinsa. Mimochodom táto svetová organizácia, ktorej je členom aj Sociálna poisťovňa, Národný úrad práce i ministerstvo práce, bude mať na budúci týždeň valné zhromaždenie a sú veľmi zaujímavé aj globálne súvislosti postavenia dôchodcov v transformujúcich sa štátoch, ale aj v Európe či v celom svete.
Nechcem ísť do týchto súvislostí, ale chcem predovšetkým zvýrazniť niektoré fakty, ktoré súvisia so širšími súvislosťami zvyšovania dôchodkov od nástupu Dzurindovej vlády. Chcem povedať, že tento menovaný premiér na začiatku funkčného obdobia v intenciách svojho dadaistického, sociálneho, ekonomického vedomia vystupoval infantilne o tom, akým spôsobom táto vláda bude pristupovať k dôchodcom inak, než pristupovala predchádzajúca vláda. Vyhlasoval, že dôchodky sa nebudú zvyšovať v čase, keď to bude neskoro, ale dávno pred vznikom sociálnych udalostí, akým je rast platov a rast životných nákladov.
Žiaľ, realita je dnes taká, že už spomínané 15- až 16-percentné reálne zvýšenie dôchodkov v období rokov 1994 - 1998 má širšie súvislosti v tom, že dochádza k poklesu reálnych i nominálnych platov a miezd v porovnaní s predchádzajúcim obdobím, že došlo k obrovskému balíku reštriktívnych opatrení, ktoré nevyhnutne treba vidieť v tejto súvislosti. Išlo o reštrikcie v celom komplexe v oblasti sociálnej pomoci. Najodkázanejší ľudia, ľudia ťažko zdravotne postihnutí a zdravotne postihnutí sú dnes v podstate na okraji spoločnosti. Posudkové komisie so svojou mašinériou vyraďujú ľudí z plnej invalidity do čiastočnej invalidity. Dostávam desiatky signálov v tejto oblasti a chodia za mnou aj dôchodcovia, ktorí sú skutočne rozhorčení, pretože nemajú žiadnu obranu. Systém posudkovej služby je dnes politicky zneužívaný v tom zmysle, že aj ťažkopádnym spôsobom posudzovania týchto zdravotných stavov na súdoch v podstate formálne, kde právnici rozhodujú o zdravotnom stave, zlyháva reforma posudkovej služby. Posudková služba mala byť už dávno rozbitá, mali byť posudkoví lekári vtiahnutí do siete Sociálnej poisťovne pre účely nemocenského poistenia i dôchodkového zabezpečenia, mali byť posudkoví lekári už dnes na úradoch práce, aby posudzovali zdravotný stav pre účely zákona o zamestnanosti.
Chcem v tejto súvislosti povedať, že rovnaké reštrikcie prebehli aj v oblasti zamestnanosti. Ak dnes vláda predpokladá 18 - 19 % v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2002, treba povedať, že súčasný stav vykazovania nezamestnanosti je ovplyvnený reštriktívnymi opatreniami od roku 1998. Existujú objektívne prepočty, že ak by existovala hladina nárokov dosiahnutej úrovne sociálnych a ekonomických práv zamestnaných a nezamestnaných občanov z októbra 1998, Dzurindova vláda by vykazovala aj pre OECD aj pre Medzinárodnú organizáciu práce 26- až 28-percentnú nezamestnanosť. Taká je pravda o sociálnej situácii obyvateľov na Slovensku.
Chcel by som sa ale dostať k otázke zvyšovania dôchodkov. Chcel by som predovšetkým povedať, že treba protestovať proti tomu, akým spôsobom Dzurindova vláda devastuje dôchodkový systém. Chcel by som v tejto súvislosti pripomenúť aj absenciu princípu občianskej spoločnosti a to je totálny krach a absencia pôsobenia odborov a zamestnávateľských subjektov v rámci tripartizmu v tejto súvislosti. Neviem, čo robí zástupca Jednoty dôchodcov v Správnej rade, ale chcem povedať, že tento mechanizmus skráteného konania pri zvyšovaní dôchodkov, ktorý ste zaviedli v tejto vláde, je vlastne diskrimináciou tripartizmu na úrovni Sociálnej poisťovne. Chcel by som sa spýtať, prečo súčasťou tejto skrátenej novely a tohto zákona nie je komplexné stanovisko Rady hospodárskej a sociálnej dohody. Prečo je tam porušený zákon o tripartizme, ktorým sa tak vysoko chválime aj v zahraničí? Kde sú odboroví funkcionári a funkcionári Jednoty dôchodcov?
Treba si tu uvedomiť, že tu nejde o handel, o 5-, 7- alebo 12-percentné zvyšovanie dôchodkov, tu ide o to, akým spôsobom sa zvyšovali dôchodky v roku 1999, v roku 2000 a v tomto roku 2001. Veď už v tomto systéme, ktorý sa zaviedol, dochádza k denunciácii, k znehodnocovaniu, k nihilizácii dôchodcovského stavu od roku 1999. V tom čase existujú prepočty Jednoty dôchodcov, ktoré sme mali aj ako poslanci k dispozícii, a treba si na ne spomenúť, že prepočty vykazovali nevyhnutnosť zvýšenia od 12 % do 15 % v jednotlivých rokoch. Zvyšovanie, to, dnes pani či slečna Burdová pôsobí v médiách v tomto zmysle, že neboli naplnené predpoklady, tak si treba zobrať rast životných nákladov od októbra 1998. Treba si zobrať to, čo ani za živý svet táto vláda ani koalícia nechcela dopustiť, keď sme chceli a požadujeme v každom začiatku rokovania Národnej rady, aby sa urobili komplexné dopady, sociálne a ekonomické dopady všetkých reštriktívnych opatrení na obyvateľstvo. Kde je tripartizmus, pýtam sa verejne, kde je tripartizmus pri vykazovaní rastu životných nákladov spolu so Slovenským štatistickým úradom? Tieto čísla sú falošné, nezodpovedajú realite a zavádzajú obyvateľov.
V tejto situácii chcem sa spýtať ďalej aj v tom zmysle, akým spôsobom Správna rada Sociálnej poisťovne strávi stav, že v podstate vôbec nerozhoduje o otázkach finančného zabezpečenia zvyšovania dôchodkov. Správna rada Sociálnej poisťovne v rokoch 1995 až 1998 vo februári urobila kalkul, predložili sme v súvislosti s rozpočtom na budúci rok reálne čísla, predložili sme do Národnej rady zároveň pri ročnej uzávierke zhruba v máji k rozpočtu za minulý rok reálne čísla a fakty, akým spôsobom sú garantované sociálno-ekonomické práva občanov. Po zvýraznení alebo po zverejnení možnej úpravy dôchodkov vo februári vláda pripravovala zákony bez skráteného legislatívneho konania, tie prešli v normálnom postupe a pravidelne sa zvyšovali dôchodky. Zvyšovali sa dôchodky v nominálnej hodnote a zvyšovali sa dôchodky v reálnej hodnote bez ohľadu na to. V čase keď to spomínal pán poslanec Kalman, ste mali vidieť pani ministerku financií, ako krútila hlavou, že nie.
To sú reálne fakty, ktoré dnes zostanú, aj v histórii, povedal by som, v štyroch a štyroch rokoch, ak sa začnú porovnávať obidve obdobia. Môžeme vykladať hocijaké bludy a nakoniec skončíme na úrovni Devín banky. To sú fakty, ktoré treba si jasne uvedomiť aj pri tých 5 %.
5-, 7- alebo 12-percentné zvýšenie dôchodkov v roku 2001 je obyčajný podvod. Chcem to nazvať doslova podvodom preto, pretože sa nezohľadňujú zvýšené náklady, životné náklady od októbra 1998, rok 1999, rok 2000 a aj zvýšené náklady v roku 2001.
Chcel by som v tejto súvislosti po prvé protestovať proti tomu, že zvyšovanie dôchodkov sa v 21. storočí deje v skrátenom legislatívnom konaní. Nie sú absolútne naplnené zákonné dôvody týkajúce sa zvyšovania dôchodkov, ale je to evidentný dôkaz reformného mínusového potenciálu tejto vládnej koalície, je to dôkaz rozhádanosti v tejto vládnej koalícii, na ktorý doplácajú jednotliví dôchodcovia.
Chcel by som v tejto súvislosti povedať, že podľa platného zákona o zvyšovaní dôchodkov všeobecne známe skutočnosti sú tie, že sa majú dôchodky zvyšovať bezodkladne, ak sa zvýšia životné náklady aspoň o 10 % alebo priemerná mzda aspoň o 5 %. Chcem sa v tejto súvislosti verejne spýtať, kde je otázka percentuálnej sumy, percentuálneho zvýšenia, to, čo bolo módnym hitom pred voľbami v roku 1998, a predovšetkým zavedenia pevnej čiastky. Akým spôsobom sa pristupuje k takémuto zvyšovaniu dôchodkov bez toho, aby sa táto pevná čiastka uviedla?
Chcel by som citovať aj stanovisko legislatívneho odboru Národnej rady, ktoré je veľmi precízne a presné, ktoré hovorí ďalej o tom, že ak je splnená čo len jedna z už uvedených podmienok, zvýšia sa dôchodky najskôr po uplynutí troch mesiacov od predchádzajúceho zvýšenia dôchodkov a nielen raz za kalendárny rok, ako tomu bolo v predchádzajúcich rokoch, to je presne to, čo som hovoril pred chvíľou, ale ako sa to navrhuje aj na rok 2001. V roku 2001 boli splnené podmienky na zvýšenie dôchodkov v II. štvrťroku 2001, a nie až s účinnosťou od 1. októbra 2001.
Pýtam sa znovu dadaistického nášho pána premiéra, ktorý so svojím oceľovým hlasom razantne, chlapsky vystupoval, ako bude vláda zvyšovať dôchodky inak ako Mečiarova vláda. Pýtam sa, kde sú tieto slová, tieto falošné sľuby, predvolebné sľuby a povolebné fiasko.
Chcel by som povedať, že podľa § 10 zákona o zvyšovaní dôchodkov vyplýva, že dôchodky sa majú zvyšovať pevnou sumou a percentom zvýšenia dôchodkov a nielen percentom zvýšenia, ako sa to uvádza v navrhovanom zákone. Toto je ďalšia hrubá chyba súvisiaca s nízkou kvalitou legislatívnej činnosti v oblasti sociálnej politiky tejto Dzurindovej vlády. Je to, samozrejme, stanovisko legislatívneho odboru, ktoré je absolútne presné a chladnokrvne racionálne.
Treba povedať tiež, že pritom aj percento zvýšenia dôchodkov, budem ďalej citovať, sa určuje s prihliadnutím na rast priemernej mzdy a spolu s pevnou sumou so zreteľom na rozdiel medzi skutočným rastom životných nákladov a priemernej mzdy a rastom predpokladaným pri určení predchádzajúceho zvýšenia dôchodkov. Treba povedať, že, citujem ďalej, legislatívny odbor na uvedenú problematiku už poukázal aj v stanovisko z 13. júna 2000 pri tlači 655 k návrhu zákona o zvýšení dôchodkov v roku 2000, o úprave dôchodkov priznaných v roku 2001 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia.
Chcem ďalej uviesť aj skutočnosť, že termín 1. október je protizákonný. Termín 1. október je protizákonný preto, že nie je v súlade s § 3 ods. 2 zákona č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov, pretože podľa tohto ustanovenia všeobecne záväzné, budem ďalej citovať legislatívny odbor, právne predpisy nadobúdajú účinnosť 15. dňom po ich vyhlásení v Zbierke zákonov, ak nie je v nich ustanovený neskorší deň nadobudnutia účinnosti. Tlač 1151 - znovu sa pýtam, kde sú sociálni partneri pri takýchto procesných otázkach. Aj toto je dôležité a za našej vlády už by písali Medzinárodnej konfederácii slobodných odborov sťažnosti. Návrh zákona bol doručený 20. augusta 2001. Ak zoberieme program 51. schôdze a zoberieme aj finiš, to znamená, že akýmkoľvek spôsobom to budete urýchľovať a bude sa robiť aj autorská korektúra, ja sa pýtam, aké sú tam lehoty dodržané v zákone o Zbierke zákonov. Aj v tomto prípade postupuje vládna moc protizákonne.
Treba povedať, že podmienky na zvýšenie dôchodkov, či to tlačový odbor ministerstva práce uzná, alebo neuzná, boli splnené ďaleko skôr, ako bol podaný tento návrh zákona. Chcem v tejto súvislosti povedať, že aj toto je otázka protizákonnosti postupu pri zvyšovaní dôchodkov v roku 2001. Tento návrh zákona sa mal podať v lehote umožňujúcej splniť zákonom ustanovenú lehotu.
Chcem ďalej povedať, že bol porušený týmto návrhom zákona zákon č. 106/1990 Zb. o hospodárskom a sociálnom partnerstve. A to je zákon o tripartite. Aj legislatívny odbor správne uznáva, že je pripojený len neoznačený a nepodpísaný list, na ktorom sa uvádzajú závery z rokovania Rady hospodárskej a sociálnej dohody k bodu 11, teda kde ide o návrh koeficientu na úpravu výšky minimálnej mzdy, k bodu 12 - návrh zákona o zvýšení dôchodkov - a k bodu 13 - návrh zákona o zmene zákona o zamestnanosti. Rada hospodárskej a sociálnej dohody nemá ani takú úctu k dôchodcom, aby to riešila samostatným stanoviskom, ktoré by mali dostať aj poslanci Národnej rady do rúk.
Chcem ďalej uviesť to, že v týchto tzv. korešpondenciách zo strany tripartity, dnes už aj zákonom upravenej, ja by som navrhoval v tejto súvislosti, aby sme zmenili futbalové pravidlá. Budeme majstri sveta vtedy? Viete, nemali sme zákon o tripartite a fungovalo to. Správna rada rešpektovala tripartizmus v rámci zloženia Správnej rady a Správna rada bola tým ťahúňom, ktorý v podstate dával aj vláde, aj parlamentu, aj terajšej vládnej moci určitý kredit. Chcem sa v tejto súvislosti spýtať, kde je ten tripartizmus veľmi zvýraznený, keď sa ani neuvádza v stanovisku Rady hospodárskej a sociálnej dohody, kedy rada o uvedených návrhoch rokovala. Chcem v tejto súvislosti uviesť znovu a verejne, kde je Jednota dôchodcov. Kde sú signály a kde sú aj mediálne orientovaní novinári, publicisti, ktorí sa zaoberajú sociálnou problematikou? Akým spôsobom sa tolerujú takéto porušenia aj slušnosti, aj ekonomickej, sociálnej situácie obyvateľov, ale opakujem znovu, od októbra 1998 vrátane?
Tých 5 %, 7 %, 10 %, 12 % je rituálny tanec, ktorý sa tu predvádza pred zrakmi kamier a pred dôchodcami bez toho, aby sa zobrala do úvahy celková hospodárska situácia dôchodcov od roku 1998. Nuž aj taká je pravda o tom, akým spôsobom náš dadaista vystupoval v rokoch 1997, 1998 vo vzťahu k zvyšovaniu dôchodkov. Myslím si, že toto je celospoločenská krivda a ujma, ktorá sa robí na dôchodcovskom stave, a že je najvyšší čas, aby sa zabránilo takýmto praktikám, aby sa vytĺkal politický kapitál na úkor dôchodcov a aby sa porušovali aj elementárne predpisy vrátane právnych predpisov. Toto je konglomerát protizákonnosti, ktorý sa tu deje, a je to konglomerát asociálnosti, ktorý nezodpovedá duchu 21. storočia, ani demokracii, tak ako si to ja predstavujem. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kalman, Aibeková, Andrassy, Podhradská. Končím možnosť ďalších faktických prihlášok.
Nech sa páči, pán poslanec Kalman.
J. Kalman, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda. Pán kolega Tkáč jednoznačne poukázal aj na skutočnosť nerešpektovania sociálnych partnerov. Tiež som o týchto otázkach hovoril pred dvoma dňami, ale v tom čase som nepovažoval za potrebné citovať zo stanoviska Konfederácie odborových zväzov. Keďže pán Tkáč veľmi vehementne o týchto otázkach správne hovoril, dovoľte, aby som na jeho doplnenie a na vašu ilustráciu prečítal zo stanoviska Konfederácie odborových zväzov, ktoré bolo predložené 20. 7. 2001 na Radu hospodárskej a sociálnej dohody. Citujem: "Ani jeden z návrhov zákona navrhovaných variantov zvýšenia dôchodkov o 1 %, 3 %, 5 % alebo 7 % nezabezpečí zachovanie reálnej hodnoty dôchodkov na tej úrovni, ako dosiahli za rok 2000. Pokles reálnej hodnoty dôchodkov by znamenal pokles úrovne príjmov, a tým aj životnej úrovne dôchodcov, ktorí predstavujú jednu tretinu obyvateľstva Slovenskej republiky. KOZ SR zásadne nesúhlasí s valorizáciou dôchodkov na nižšej úrovni, ako je výška inflácie, a trvá na zachovaní dosiahnutej reálnej hodnoty dôchodkov. Predpokladaný rast životných nákladov má za rok 2001 dosiahnuť 9,4 %, čo je tesne pod hranicou rastu určeného zákonom pre vznik nároku na úpravu dôchodkov. Vzhľadom na zaužívanú prax upravovať dôchodky iba raz ročne aj keby tento už aj tak vysoký rast životných nákladov prekročil hranicu 10 %, valorizácia dôchodkov by tento stav nekopírovala a v nasledujúcom období sa tento ukazovateľ opäť bude sledovať iba za obdobie od posledného zvýšenia dôchodkov, čo spôsobuje neustály pokles reálnej úrovne dôchodkov aj napriek zákonnej povinnosti upravovať dôchodky na základe určených ukazovateľov."
Vážené dámy a páni, opäť pripomínam, ani raz počas vašej vlády sociálni partneri nedospeli k dohode s vami navrhovanou valorizáciou dôchodkov a tak bolo tomu aj v tomto roku. Ak chceme rešpektovať sociálne partnerstvo, ak chceme rešpektovať argumenty, opätovne vyzývam a žiadam - prehodnoťte stanovisko, ktoré ste prijali na výbore.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Aibeková.
M. Aibeková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Dovoľte aj mne niekoľko pripomienok k vystúpeniu pána poslanca Tkáča. Čo sa týka Konfederácie odborových zväzov, nie nadarmo stráca dôveru svojich členov a z roka na rok je jej členská základňa nižšia, ako bola pred rokom 1998, pretože vtedy odbory, bohužiaľ, tvorili, aj keď pod inou hlavičkou, vlastne ďalšiu politickú silu, ktorá vystupovala proti vtedajšej vláde.
Čo sa týka zastania sa dôchodcov, tak skutočne som nečítala, keďže je tu tento dôležitý návrh zákona, že by Konfederácia odborových zväzov vystupovala za týchto členov. Zrejme sú pre ňu už nezaujímaví, lebo neplatia členské príspevky. Jednoducho na tie príspevky nemajú, aj keď by mohli byť členmi Konfederácie odborových zväzov. Čo sa týka životnej úrovne dôchodkov, tak skutočne, nakoniec to priznáva aj minister vo svojom materiáli, ktorý predkladá, že reálna úroveň dôchodkov z roka na rok klesala a aj po 5-percentnom zvýšení by klesla o viac ako 2 % a po 7-percentnom zvýšení by to zostalo ešte stále na hranici tých 2 %.
Vážené dámy, vážení páni, keď si to dáte do súvislosti napr. aj so zdravotným stavom týchto občanov, sú to vlastne jedni z najčastejších návštevníkov lekárov, pretože si to ich zdravotný i psychický stav vyžaduje. A keď si pozriete, koľko musia platiť za lieky a ako vás tu klame minister zdravotníctva, že na každú chorobu je aspoň jeden liek bezplatne, tak si dajte do súvislosti tie ich príjmy aj s týmto, čo musia platiť nielen za životné potreby, to znamená bývanie, stravu a tak ďalej, ale hlavne za tie lieky.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Andrassy.
Ľ. Andrassy, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. V jednej tej najdôležitejšej veci, ktorú spomenul pán poslanec Tkáč, musím súhlasiť. A to je otázka, ktorá súvisí s nielen súčasným, ale aj minulými handlovaniami tu v Národnej rade Slovenskej republiky o výške zvyšovania dôchodkov. Tento negatívny jav by mohla odstrániť novela zákona, by mohlo odstrániť zavedenie nového pravidla vypočítavania dôchodkov, kde by sa dôchodok automaticky valorizoval tak, ako to hovorila napr. aj pani poslankyňa Aibeková pri prvom čítaní. A myslím si, že to by bol naozaj ústretový krok politikov vlády voči tým, ktorí tvorili hodnoty v tejto spoločnosti. Treba si ale odpovedať aj na otázku, či Sociálna poisťovňa dnes dokáže zabezpečiť, ak ešte nie je zmenený dôchodkový systém, takúto zásadnú zmenu. Nemôžem ale súhlasiť s ním v tom, ako kritizoval súčasnú vládnu koalíciu za nenapĺňanie zákona o tripartizme.
Musím povedať, že aj keď sociálni partneri súčasnej vlády dávajú negatívne stanovisko, dôležité je to, že sa rokuje, že sa s nimi prerokujú rozhodujúce zákony, ktoré majú vplyv na život občanov. Horšie bolo, že v roku 1997 alebo v roku 1998 sa vôbec nerokovalo a odmietli predstavitelia Konfederácie odborových zväzov rokovať s predchádzajúcou vládou.
A posledná vec. Myslím si, že je správne, že z výboru pre sociálne veci a bývanie prišiel návrh na zvýšenie o 5 %, tak ako predložila do parlamentu vláda, a že pozmeňujúci návrh výboru, ktorý hovorí o 7 %, získa podporu ako koalície, tak opozície a že od 1. októbra budú môcť všetci tí, ktorí poberajú či už starobný, invalidný dôchodok, sirotský dôchodok, poberať aj tieto dôchodky nie o 5 %, ale o 7 % vyššie.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Podhradská.
M. Podhradská, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja sa naozaj plne stotožňujem so všetkým, čo tu povedal pán poslanec Tkáč. Len v jednej jedinej veci by som si dovolila rozporovať jeho názor, keď vravel, pripomínal, ako sa náš naozaj veľmi zábavný premiér tasil svojho času tým, že súčasná vláda bude inak riešiť otázku dôchodkov. Ja si myslím, že táto vláda ju naozaj rieši inak, ako ju riešila Mečiarova vláda. Kým za Mečiarovej vlády reálna hodnota dôchodkov stúpala, tak počas tejto vlády za celé tie tri roky je to naopak. A aby sme si to znovu uvedomili, že nejde len o tento návrh, ktorý je dnes tu, že nejde len o rok 2001, tak ja len pripomeniem jeden fakt, ktorý sme napokon citovali aj v zdôvodnení k pozmeňujúcemu návrhu na valorizáciu dôchodkov, na zvýšenie dôchodkov o 12 %. V zdôvodnení sa zdôrazňuje, že vládou navrhované zvyšovanie dôchodkov nezodpovedá predpokladanému rastu životných nákladov do konca tohto roku, lebo tie sa predpokladajú vo výške 10 - 12 %. Už v predchádzajúcom roku alebo v predchádzajúcich rokoch 1999 a 2000 bol zaznamenaný prepad reálnej hodnoty vo vyše 14 % a s očakávaným prepadom v tomto roku 5 - 7 % sa za tri roky znížila reálna hodnota dôchodkov o 21 %. To je výsledok "nového prístupu k dôchodcom", ktorý uviedla do života súčasná vládna koalícia.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Tkáč chce reagovať. Nech sa páči.
V. Tkáč, poslanec: Ďakujem pekne. Len na margo sociálneho partnerstva. Správna rada Sociálnej poisťovne je tripartitná inštitúcia. Táto inštitúcia má zhodnotiť optimálne podmienky vývoja tejto inštitúcie a má hovoriť aj o zvyšovaní dôchodkov, na čo Sociálna poisťovňa v danom čase má a v danom čase nemá. V tomto prípade si myslím, že Správna rada Sociálnej poisťovne je vyslovene diskriminovaným orgánom, ktorý sa absolútne k ničomu nevyjadruje. Členovia Správnej rady, sociálni partneri naháňajú pohľadávky. Včerajšie vystúpenie v televízii ma o tom jasne presvedčilo.
Chcel by som povedať ešte k tomu sociálnemu partnerstvu, pán poslanec Andrassy, že sa rokuje, aj poľskí predavači rokovali s občanmi v čase, keď im nemali čo predať. Toto je argument, ktorý ja absolútne nemôžem prijať, a domnievam sa, že je to aj otázka administratívnej kultúry a taktiky aj stratégie, akým spôsobom parlament dostáva podklady z Rady hospodárskej a sociálnej dohody.
Chcel by som ešte v tejto súvislosti uviesť na margo zdrojov zvyšovania dôchodkov, že je zrejmé, že sa tu chystá nejaké nové faux dva, akým spôsobom sa tu kuje zázračná zbraň, že keď sa predá Slovenský plynárensky priemysel, keď sa predá Transpetrol a ďalšie firmy, že sa potom zrejme bude rýchlo hádzať sociálne odkázaným občanom nejaká kosť, aby to rýchle zabralo pred voľbami.
Fakty sú neúprosné aj o nominálnych, aj o reálnych hodnotách platov a miezd za bývalej vlády a za súčasnej vlády, ale aj o reálnych a nominálnych hodnotách dôchodkov, o raste životných nákladov a životných udalostí. Pripravuje sa ďalšie zvyšovanie elektrickej energie, pripravuje sa ďalšie zvyšovanie plynu, treba sledovať postup ministerstva hospodárstva. To sú všetko argumenty o tom, že súčasná vládna moc diskriminuje dôchodcov od roku 1999, pretože ani súčasné zvýšenie nepokryje tie náklady, ktoré za túto vládu postihli túto skupinu obyvateľov.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Do rozpravy sa ako posledný ešte prihlásil pán spoločný spravodajca. Nech sa páči.
Š. Rusnák, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené panie kolegyne, kolegovia, samozrejme, že predvčerom aj dnes rokujeme o takej citlivej otázke, ako je zvyšovanie dôchodkov. Padlo tu strašne veľa argumentov a ja si myslím, že veľa oprávnených požiadaviek na úpravu percenta, pokiaľ sa týka samotného zvýšenia. Rozprava ukázala, že je to otázka zvýšenia predovšetkým výšky percenta, tak ako to bolo v minulom roku, keď vláda predložila do tohto parlamentu zvýšenie o 7 %, nakoniec my sme ako poslanci tohto parlamentu rozhodli, že to zvýšenie bolo o 10 %.
Myslím si, že vzhľadom na súčasnú reálnu ekonomickú situáciu navrhované 7-percentné zvýšenie dôchodkov pokryje očakávanú infláciu. Chcem povedať, že teda nedôjde k poklesu reálneho dôchodku. Ja chcem plne podporiť ten návrh, ktorý je a ktorý som aj prečítal zo spoločnej správy, to znamená návrh gestorského výboru, aby táto snemovňa dnes rozhodla o tom, že dôchodky sa zvýšia o 7 %. Chcem to povedať za seba, chcem to povedať aj za poslanecký klub Strany demokratickej ľavice a verím, že všetci poslanci podporia túto iniciatívu, opakujem ešte raz, vzhľadom na tú súčasnú reálnu hospodársku situáciu, ktorá na Slovensku je. Ďakujem všetkým za podporu.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Faktické poznámky - pán poslanec Kalman, Aibeková. Končím možnosť ďalších prihlášok.
Nech sa páči, pán poslanec Kalman.
J. Kalman, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán kolega Rusnák ja neviem, či sa nepočúvame alebo či nečítame. Veď v samotnom návrhu je uvedené, že rast životných nákladov je 7,4 %. Experti hovoria - a bolo to niekoľkokrát v tlači zverejnené v priebehu týchto dní -, že je predpoklad 9,7 % rastu životných nákladov do konca roka. K tomu neboli započítané tie opatrenia, ktoré sa chystajú v súvislosti so zdražením energie, plynu, a všetko, čo s tým súvisí. Niekoľkokrát sme to argumentovali v našich diskusných vystúpeniach a vy tento fakt nielenže nerešpektujete alebo nepočúvate, ale ešte dokážete hovoriť v takých súvislostiach, že nepredpokladáte zvýšenie životnej úrovne o viac ako 7 %. Nie je tomu tak. Tie životné náklady budú, žiaľ, podstatne vyššie a vami navrhovaných 7 % ide do mínusu. To znamená, že úpravou dôchodkov sa opäť ide do mínusu, a nie ani len na nulu a už nehovoriac o tom, aby to išlo do plusu. Takže rozdiel je v tom, že treba študovať, sledovať, analyzovať a počúvať, vážený pán poslanec. A z tohto pohľadu si predsa len myslím, že sú ďaleko reálnejšie a žiadanejšie a potrebnejšie opatrenia alebo návrhy, ktoré sme predložili z našej strany.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Aibeková.
M. Aibeková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Ja iba veľmi krátko. Pán poslanec skutočne v materiáli, ktorý predložilo ministerstvo k tomuto návrhu zákona, sa píše - dosah navrhovaného zvýšenia dôchodkov na úroveň dôchodkov. Ak by bolo zachované 5-percentné zvýšenie, tak by došlo k poklesu ku koncu roka 2001 v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 2,42 %. Čiže aj 7-percentné zvýšenie dôchodkov by zmiernilo tento pokles, ale nevynuluje vám ho. A keď si spočítate tie percentá pri porovnávaní rokov 1999, 2000, 2001, tak vám vyjde to číslo, ktoré uvádzali moji predrečníci v parlamente, ale aj vládny materiál priznáva toto zníženie úrovne dôchodkov. A dokonca roka keď pôjdu ceny hore od 1. januára alebo od 1. februára, alebo ako sa vláda dohodne, alebo nedohodne, tak ten pokles bude ešte výraznejší. Čiže ide tu táto argumentácia, že, samozrejme, ak sa pridá 7 % namiesto 5 %, je to o pár korún viac. Povedzme si, že pri priemernom dôchodku, ktorý je 5 000 korún, je to nepatrné suma, či máte 5 % alebo 7 %. Takže od 1. januára 2002 dôjde k ďalšiemu poklesu, nielen k tomuto priznanému. Takže o tom to tu je, že stále sme nedobehli tú úroveň, ktorá tu bola v roku 1998, keď sa dôchodky zvyšovali o viac, ako bolo zvyšovanie životných nákladov.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Páni poslanci, poslankyne, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave. Áno, nech sa páči.
P. Magvaši, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, k vystúpeniu pána poslanca Kalmana by som chcel uviesť, keď budete rozhodovať o jeho návrhu, dve pripomienky. Prvá je tá, že tento návrh považujem za neúplný a zle sa radil asi zrejme s právnymi expertmi HZDS v tom slova zmysle, že totiž sa nedotýka tento návrh čl. II a čl. III - zvýšenia dôchodkov, teda vdoveckých, sirotských, ktoré sú riešené v čl. II, čl. III -, a riešite len prvú časť. To znamená, že je neúplný tento návrh a je vlastne zmätočný ten návrh a odporúčam dokonca, že nenapĺňa potom v skutočnosti to, čo by malo byť. Tak dávam toto teda na vedomie, keď budete o tomto rozhodovať, že vlastne budete rozhodovať o právne zmätočnom návrhu zo strany pána poslanca Kalmana, nehovoriac o tom, že tam pôvodne teda bolo 10 % a prepísali ste to potom dodatočne na 12 %, ale to je v poriadku. To, myslím si, je nakoniec váš návrh.
Chcel by som ale zároveň ešte na druhú vec upozorniť, že tento návrh rieši, pokiaľ by bol prijatý, že tohto roku na toto navýšenie oproti tomu vládnemu návrhu 5 % bude potrebných 1,2 mld. korún naviac a v roku 2002 temer 5 mld. korún naviac oproti tomu, čo je vo vládnom návrhu zákona. Takže aby ste to brali do úvahy.
Najmä pán poslanec Kalman, trochu by som teraz bez urážky, taký určitý schizofrenizmus je vo vašom návrhu, pretože tesne pred týmto sa rokovalo o bode 18, kde ste hlasovali za zníženie odvodov do Sociálnej poisťovne. To znamená dopad 10 mld. korún, čo by znamenalo dopad 10 mld. korún na budúci rok vo fonde Sociálnej poisťovne. A na druhej strane žiadate vo výdavkoch 8,4 mld. korún. Takže tá schizofrénia, ktorú ste spravili pri hlasovaní, je veľmi zaujímavá.
Samozrejme, nebudem sa vyjadrovať k vystupovaniu pána poslanca Tkáča, ktorý už vždy tu vystúpi bombasticky, silácky a s prekrucujúcimi inakšími faktmi. Zrejme to robí preto, že sa mu oslabuje... (Hlasy z pléna.) Pani Belohorská, viete o tom, že ja nefajčím. Takže zrejme oslabujúca pozícia vnútri HZDS vás núti, aby ste vystupovali tu silácky a s rôznymi prekrucujúcimi faktmi.
Chcel by som teda len povedať toľko, že pokiaľ ste tu rozprávali o reštrikčných opatreniach k zdravotne postihnutým, tak by som chcel povedať, že práve naša vláda od 1. 7. 1999 dala na kompenzácie viac ako 3 mld. korún, pretože vy ste vo vašom návrhu... (Hlasy z pléna.)