I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Dve faktické poznámky. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.

Ako prvý pán poslanec Kužma. Nech sa páči.

J. Kužma, poslanec: Ďakujem pekne. Treba tu reálne upozorniť, že hoci nám klesli vlastne úroky z úverov v bankách, banky rôznymi administratívnymi opatreniami nedávajú úvery pre malých a stredných podnikateľov, alebo vo veľmi obmedzenej miere. Čiže myslím si, že v tomto ten zákon poslanca Tatára je čestný a férový, že ak by sa v reálnom čase vracala DPH, neúveroval by podnikateľ DPH, štát. Tuto je problém jeden.

Druhý problém, o ktorom hovorí kolega Maňka, vnímam tak, že podnikateľ platí DPH z fiktívnych peňazí, ktoré ešte nedostal, a často aj pri fakturáciách je to, že faktúru nemá uhradenú a musí uvoľniť až 23 % DPH, čiže jeho cash-flow je na mizine a účtovne je síce vo vysokom zisku, len nedáva tovaru dostatočnú obrátku a to je problém týchto zdrojov.

Čiže toto, si myslím, by tými návrhmi, ktoré predložil Peter Tatár, sa dalo odstrániť.

A myslím si ale, že aj podobný úmysel mal ten prvý návrh kolegu Šeptáka. Čiže tu ide skôr o cieľ, ktorý chceme dosiahnuť, či umožniť podnikateľom zrýchliť obrátky za nie požičané peniaze, alebo neveríme tomu podnikateľovi a čakáme, že bude klamať štát. On keď chce oklamať štát, on to robí na fiktívnych vývozoch a dovozoch, a nie na týchto rozdieloch v DPH medzi 6-percentnou a 23-percentnou daňou a podobne. Čiže myslím si, že treba zákon pustiť do druhého čítania a tam sa dajú vychytať tie muchy. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hofbauer má slovo.

R. Hofbauer, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. No zvolebnieva sa, zvolebnieva sa, priatelia, a takéhoto charakteru sú v podstate všetky tieto poslanecké novelizácie s údajným vylepšovaním, zlepšovaním a uľahčovaním pozície občana. Ja myslím, že by sa v kľude mohlo vytiahnuť zase heslo - základné potraviny za základné ceny. Pred tromi rokmi Slovenská republika tým bola olepená na každom kroku.

Nedomnievam sa, že takéto vylepšovania nejako môžu prispieť pozitívne. Nanajvýš môžu vniesť ešte väčší chaos do totálne neprehľadnej finančno-daňovo-úverovej scény Slovenska, v ktorej sa už málokto v súčasnosti vyzná. A všetky ďalšie novelizácie to ešte viac zneprehľadňujú a zvyšujú chaos.

Plne sa podpisujem pod vyjadrenie a názor pána poslanca Klemensa, ktorý sa vyjadril o tom, či zníženie DPH na potraviny by nejako ovplyvnilo ich cenu. Ani najmenej. Údaje zo znižovania výšky DPH z roku 1996 a následných rokov skutočne potvrdili, že všetky pozitíva z tohto smeru zinkasuje obchodná sféra a medzičlánok medzi výrobcom a spotrebiteľom.

Takže k týmto návrhom iba jednu poznámku. Kolegovia z koalície, keby ste medzi sebou si utriasli tie svoje návrhy, lebo mám pocit, že sú také nejaké kostrbaté a každý sa chce za každú cenu prezentovať čímsi, aby sa ukázalo, aký je sociálny.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Pán poslanec Maňka chce reagovať.

V. Maňka, poslanec: Ďakujem za vystúpenia tých dvoch pánov poslancov, ktorí na mňa reagovali. Súhlasím s obidvomi, s pánom poslancom Kužmom, ide tu skutočne o férovosť, ktorú ja tiež nepociťujem, že tu dnes je, a preto som aj doporučil, aby to išlo do druhého čítania.

Samozrejme, treba v druhom čítaní zvážiť, či neprevýši možnosť daňových únikov tento efekt, ale, samozrejme, treba to zvážiť a aj sa k tomu prikláňam a pán poslanec Hofbauer potvrdil, samozrejme, moje slová ohľadom nulovej sadzby DPH. Čiže reagoval tak ako som aj ja. Ďakujem za príspevky.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Pán poslanec Benkovský, ešte prihlásený do rozpravy, a potom pani ministerka chce vystúpiť.

M. Benkovský, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte len niekoľko poznámok, niekoľko téz v tejto všeobecnej rozprave, pretože myslím si, že nie je v tejto etape rokovania Národnej rady Slovenskej republiky o zákonoch, o niekoľkých zákonoch, novelách zákonov o dani z pridanej hodnoty vhodné, aby sme rozoberali samostatne jednotlivé myšlienky.

Myslím si, že úmysel predkladateľov je nesporne dobrý a sú to celkom zaujímavé návrhy, o ktorých je možné a dokonca, by som povedal, aj potrebné diskutovať. Je to však antisystémový krok, pretože daňová politika sa v žiadnom štáte na svete nedá robiť cez poslanecké návrhy zákonov. Ja osobne taký štát nepoznám. Za daňovú politiku zodpovedá vláda akákoľvek, v tomto prípade Slovenskej republiky. Preto takéto novely zákonov vnášajú len legislatívny zmätok a chaos do celého procesu a v žiadnom prípade neprispievajú ani k stabilite, ani k zvýšeniu kvality zákonodarného zboru. Preto by som odporúčal, aby sme aj do budúcna zvažovali predkladanie poslaneckých noviel zákonov, najmä tých, ktoré sa týkajú tak závažnej oblasti, ako je daňová oblasť. Vo všetkých prípadoch išlo spravidla o jednobodové novely zákonov, aj to nie k najpodstatnejším otázkam. A tieto, bolo a je ešte stále možné, aby boli predmetom pozmeňujúcich návrhov k vládnemu návrhu zákona a takto teda sa aj v prípade, že nájdu podporu poslaneckej snemovne, realizovali v zákone o dani z pridanej hodnoty.

Na túto 51. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky predložili poslanci Národnej rady 5 poslaneckých návrhov k tomu istému návrhu zákona o dani z pridanej hodnoty, pritom dokonca pán poslanec Šepták dva takéto návrhy. Pokladám to skutočne za absurdné a vedie to k tomu, čo sme to už viackrát pomenovali, k legislatívnemu chaosu, najmä v prípade, že by sa dostali do druhého čítania. Naviac, k zákonu o dani z pridanej hodnoty predložila novelu zákona aj vláda Slovenskej republiky, mimochodom tiež ju nepovažujem za najšťastnejšiu. Ku všetkým poslaneckým návrhom o dani z pridanej hodnoty prijala vláda Slovenskej republiky, to znamená koaličná vláda Slovenskej republiky, vláda okrem pána poslanca Šeptáka, tých poslancov, ktorí ju delegovali a nominovali do tohto postavenia, negatívne, jednoznačne negatívne stanovisko na včerajšom rokovaní vlády Slovenskej republiky. Obdobné stanovisko, to znamená zamietavé stanovisko, s upozornením na dopady na štátny rozpočet predložilo ku všetkým poslaneckým návrhom aj Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

Preto by som nerád dlho o týchto otázkach hovoril, chcel by som len tiež upozorniť na to, že v žiadnom prípade sa ani približne nedosiahnu predpokladané zámery predkladateľov, predovšetkým sa to týka poslaneckého návrhu pána Mesiarika, ale i niektorých ďalších. Ale ak teda máme takú predstavu, ak máme záujem o týchto otázkach diskutovať, a ja si myslím, že tento záujem je tu, tak potom je to možné zapracovať cez pozmeňujúce návrhy do vládneho návrhu zákona o dani z pridanej hodnoty.

Z týchto dôvodov navrhujem, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. b), že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona, a to o návrhoch, tak ako boli predložené, to znamená o návrhu pána poslanca Mesiarika, na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (tlač 982), ďalej o návrhu skupiny poslancov k tomu istému návrhu zákona pod tlačou 999, ďalej o návrhu zákona pána poslanca Šeptáka k uvedenému návrhu zákona o dani z pridanej hodnoty pod tlačou 1083, obdobne u pána poslanca Šeptáka k návrhu zákona o dani z pridanej hodnoty pod tlačou 1084 a k návrhu pána poslanca Šlachtu o dani z pridanej hodnoty pod tlačou 1138. Všetko, ďakujem za slovo.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu poslancovi Benkovskému.

Jedna faktická poznámka. Končím možnosť prihlásenia sa ďalších faktických poznámok.

Pán poslanec Husár má slovo.

S. Husár, poslanec: Vážené kolegyne, kolegovia, súhlasím s predrečníkom v jednej zásadnej veci. Všetky tieto veci sú príliš vážne na to, aby sa naozaj do nich vnášali antisystémové prvky a prvky, ktoré celý systém, a nielen tento, ale naň nadväzujúci a väčší, môžu rozložiť. Ak ste si všimli po tieto dni, a chcel by som, pani ministerka, aj vás ubezpečiť, že ste sa trocha mýlili, opozícia z tohto nejasá a nie je nadšená, predovšetkým HZDS. A práve naopak, sme vo veľmi chúlostivej a zložitej aj politickej pozícii vďaka týmto návrhom, ktoré sa tu objavili. A dovoľte preto, aby sme vás pri troške zodpovednosti poprosili aspoň o jedno, o trochu zodpovednosti voči tomu základnému, kvôli ktorému sme všetci v tomto parlamente, voči štátu a voči občanovi. Ak pán kolega pred chvíľkou hovoril o tom, že antisystémové kroky nemôžeme dopustiť, a o následkoch, ktoré by spôsobili, ja teda zároveň musím apelovať na to, aby sa už konečne vytvoril silný, zrozumiteľný a jasný systém, aby sa dávali odpovede nám aj verejnosti aj na otázky, ktoré tu padajú aj zo strany navrhovateľov, pretože ja mnohé tieto kroky považujem za posledné zúfalé pokusy niečím pohnúť a niečo zmeniť. Preto nechápte moje slová ako odsudzovanie iniciatívy tých kolegov, ktorí sa do tohto pustili. Ale skutočne vás prosíme a teraz ako opozícia, čo nie je celkom zvyčajné, na týchto problémoch by sme sa mohli priživovať, ale touto cestou ďalej nechoďme.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

O slovo požiadala pani ministerka Schmögnerová. Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo.

B. Schmögnerová, ministerka financií SR: Ďakujem pekne. Dovoľte, aby som sa vyjadrila k priebehu rozpravy, k návrhom zákonov o dani z pridanej hodnoty. Možnože by som na začiatok zareagovala na to, čo zaznelo na poslednej faktickej poznámke. Pán poslanec, vláda prerokovala reformu daní, ktorá je skutočne komplexným dokumentom a predurčuje daňovú politiku na nielen roky do vstupu do Európskej únie, ale aj na roky po vstupe do Európskej únie. Na roky do vstupu do Európskej únie vychádzame z acquis communautaire, to znamená z predpokladov, že by sa daňová legislatíva v tom rozsahu, ako je to vymedzené smernicami Európskej únie do obdobia vstupu kandidátskeho štátu do EÚ, harmonizovala. Pravdaže harmonizácia sa dotýka iba určitého okruhu daní. Predovšetkým sú to dane - DPH a zo spotreby. Preto aj teraz, keď budem konkrétne hovoriť, veľmi často sa budem odvolávať práve na príslušné direktívy Európskej komisie.

Ak som uviedla, že reforma dane je komplexný dokument a presahuje aj rámec referenčného dátumu vstupu do Európskej únie, je to preto, že vláda zároveň, ako ste nepochybne informovaní, pripravila negociačnú pozíciu Slovenskej republiky ku kapitole č. 10 - dane. A v nej sa aj obrátila so žiadosťou, aby boli odsúhlasené niektoré prechodné obdobia, ktoré už budú po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Reforma daní teda sleduje jeden zo základných cieľov Slovenskej republiky - vstup do Európskej únie. Pravdaže má aj iné zámery, pretože medzi tie iné zámery patrí to, aby daňovou politikou sme vytvárali dostatočné predpoklady na zdravý vývoj verejných financií a po tretie aby sme v tých smeroch, pokiaľ si to vývoj verejných financií aj dovolí, použili daňovú politiku aj na podporu niektorých čiastkových hospodárskych politík a sociálnej politiky. Takže aj cez daňovú politiku sa snažíme napr. podporovať niektoré podnikanie cez zmeny v odpisovej politike, urýchľovanie, reštrukturalizácia podnikovej sféry, podporu investičného dopytu a tak ďalej a tak ďalej.

Ja sa nazdávam, že tento dokument je všeobecne dostupný všetkým a osobitne aj pánom poslancom, poslankyniam. Znamená to, že pokiaľ je záujem, je možné sa s ním veľmi, pokiaľ sa vám to ešte nepodarilo, podrobne aj oboznámiť. A práve preto vláda vychádzajúc z takéhoto koncepčného materiálu o vývoji daňovej politiky na nasledujúce obdobie sa aj vyjadrovala k poslaneckým návrhom jednotlivých poslancov, ktorými chcú zmeniť existujúci zákon o dani z pridanej hodnoty. Veľmi stručne, ak dovolíte, by som najskôr zopakovala to, čo už tu zaznelo, že vláda nesúhlasí s týmito poslaneckými návrhmi, ale dovoľte, aby som veľmi stručne zopakovala prečo.

V prípade poslaneckého návrhu, ktorý je pod tlačou 982, okrem argumentácie, a myslím, že argumentácie, ktorá sa nedá spochybniť, ktorá zaznela z úst pána poslanca Klemensa, a je to skutočne tak, že naše skúsenosti neukázali, že dobrý úmysel znížením sadzby dane ovplyvniť aj pohyb cien smerom nadol sa jednoducho nepotvrdil, argumentovalo sa na rokovaní vlády aj šiestou smernicou Rady Európskej únie, ktorá upravuje uplatňovanie dane z pridanej hodnoty. Táto smernica v čl. 12 zaväzuje členské štáty k uplatňovaniu jednej základnej sadzby dane, ktorá nesmie byť nižšia ako 15 %, a k uplatňovaniu jednej alebo dvoch znížených sadzieb dane, z ktorých nesmie byť ani jedna nižšia ako 5 % a môže sa aplikovať len pri dodávkach kategórií tovaru a služieb uvedených v prílohe H šiestej smernice. Je pravdou, možno budete argumentovať, sú príklady členských štátov EÚ, ktoré si dokázali udržať aj sadzbu dane odlišnú, ako je to uvedené v uvedenej smernici. Treba si ale na druhej strane aj otvorene povedať, že to, čo si presadili niektoré členské štáty Európskej únie, sa nedarí presadzovať kandidátskym štátom a v niektorých prípadoch sú trošku tie meradlá na nás aj tvrdšie. A platí to aj o tomto prípade. Takže naša negociačná pozícia nepočíta s tým, aby sme rozširovali počet daňových sadzieb a zostávame na základnej a jednej zníženej daňovej sadzbe.

K tlači 999. Je to poslanecký návrh, v ktorom sa navrhuje zmena ustanovenia týkajúceho sa úpravy podmienok na uplatnenie odpočtu dane pri prijatých zdaniteľných plneniach a zmena súvisiacich ustanovení. By som rada uviesť, že pôvodne ide tu o ten prípad, aby sa pri odpočte dane neuplatňovala podmienka zaplatenia aj tejto dane. Ministerstvo financií, pokiaľ sa teda pozriete do reformy daní, prirodzene počíta s tým, že dôjde k zmene úpravy podmienok na uplatnenie odpočtu dane. Prečo však to nie je možné uskutočniť, tak ako je tento poslanecký návrh, od 1. januára 2002. Vývoj pri výbere dane z pridanej hodnoty u podnikateľov v tuzemsku daňovými orgánmi je trvalo, bohužiaľ, mám tu čísla od roku 1996, mínusový. Znamená to, že výber dane dosahuje plusovú hodnotu len vďaka tomu, že dochádza k výberu dane colnými orgánmi, pretože tu ide už priamo o tovar, ktorý ide do spotreby, alebo, samozrejme, aj ten tovar, ktorý ide do výrobnej spotreby, ale v tejto pri vstupe sa uplatňuje daň z pridanej hodnoty. A, prirodzene, ďalej sa aj vyberá DPH pri konečnej spotrebe. Že nejde o malé čiastky, chcela by som uviesť, že v roku 1996 tento negatívny výnos dane z pridanej hodnoty v tuzemsku daňovými orgánmi predstavoval mínus 19,9 mld. korún. Za prvých šesť mesiacov tohto roka, žiaľ, ten vývoj je veľmi negatívny, dokonca 15,6 mld. korún. Čomu to svedčí. Nasvedčuje to tomu, že cez vratky dane z pridanej hodnoty vlastne sa podnikateľom darí, odpusťte, že použijem taký zľudovený výraz, tunelovať štátny rozpočet. Znamená to, že pokiaľ my nebudeme schopní zdokonaliť daňovú správu v takom rozsahu, že budeme tomuto zamedzovať, nie je možné pristúpiť k ďalšiemu zmäkčovaniu podmienok na vrátenie dane z pridanej hodnoty.

Opäť hovorím, že to je aj dôvod alebo jeden z dôvodov, prečo bolo potrebné pristúpiť k reforme daňovej správy. A aj o jednom zo zákonov, ktorý súvisí s reformou daňovej správy, sme už v tejto poslaneckej snemovni hovorili. Je to zákon o daňových orgánoch, ktorý sa napokon dostane na najbližšiu schôdzu Národnej rady, pretože budeme ho musieť znovu otvoriť, aby sme si vytvorili podmienky pre ďalšie pozitívne kroky v reforme daňovej správy.

Podobným spôsobom odvolávajúc sa na príslušné smernice Európskej únie by som chcela aj zdôvodniť, prečo vláda neodsúhlasila aj ďalší z poslaneckých návrhov poslanca Rastislava Šeptáka. Naviac, aj z praktického hľadiska, keďže tie skúsenosti s administráciou daní, ale aj s administráciou pokút a tak ďalej sú veľmi dobre známe. Ukazujú, že nie je dobré, aby sme v zákone vytvárali možnosť daňovým úradom, aby rozhodovali o sankciách v rozmedzí od do, pretože tým sa vytvára značný priestor pre subjektivizmus a možno aj pre korupciu, ktorú rozhodne by sme nechceli dostať do daňovej správy.

Napokon by som sa ešte chcela vyjadriť k poslednému návrhu poslanca Národnej rady Štefana Šlachtu, ktorý navrhuje doplniť prílohu č. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorá obsahuje tovar a slúži podliehajúcej zníženiu sadzbe dane 10 %, o služby spojené s prenosom údajov a informácií. Chcela by som uviesť, že z hľadiska aproximácie právnej úpravy dane z pridanej hodnoty je návrh na preradenie predmetných služieb zo základnej zníženej sadzby dane v rozpore so šiestou smernicou Rady Európskej únie 77/388. Táto smernica umožňuje členských štátom uplatňovať zníženú sadzbu dane, ktorá nesmie byť nižšia ako 5 %, len pri dodávkach kategórie tovaru a služieb uvedených v prílohe H šiestej smernice. Vzhľadom na to, že negociačná pozícia Slovenskej republiky je postavená takým spôsobom, že predpokladáme už v tejto fáze kompatibilitu s príslušnou smernicou s výnimkou asi troch alebo štyroch produktov, a to je elektrická energia, plyn a sú to stavebné činnosti, nie je možné, aby sme dnes urobili ten krok späť, ale je dôležité, aby sme aj tento zákon prijali v takej podobe, aby sme dodržali naše zámery v aproximácii daňovej legislatívy a konkrétne zákona o dani z pridanej hodnoty s legislatívou Európskej únie, tak ako je to vyjadrené aj v negociačnej pozícii.

Dovoľte, aby som vás teda požiadala, aby ste neposunuli tieto poslanecké návrhy zákonov do druhého čítania a zároveň aby som vás ešte raz požiadala o podporu vládneho návrhu zákona. Ďakujem pekne.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani ministerka, za vaše vystúpenie v rozprave.

Tým pádom, že vystúpila pani ministerka, bola otvorená, samozrejme, znovu rozprava. Pýtam sa preto, kto z poslancov chce vystúpiť v rozprave ešte k týmto bodom programu. Konštatujem, že nikto.

Pán spravodajca nechce vystúpiť k týmto bodom programu.

Páni poslanci, panie poslankyne, chcem oznámiť, že hlasovať o jednotlivých návrhoch, o jednotlivých zákonoch, ktoré sme prerokovali, budeme dnes o 18.00 hodine. Žiadam predsedov poslaneckých klubov, žiadam jednotlivých poslancov, aby boli o 18.00 hodine prítomní v rokovacej sále k hlasovaniu o všetkých doteraz prebratých zákonoch.

Pán poslanec Mesiarik sa chce ešte vyjadriť ako navrhovateľ.

Pýtam sa zároveň aj navrhovateľov jednotlivých zákonov, či sa chcú vyjadriť. Áno.

Pán poslanec Mesiarik, ako prvý, pán poslanec Tatár, ako druhý.

Nech sa páči, pán poslanec Mesiarik.

M. Mesiarik, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, budem veľmi stručný. Chcel by som len zdôrazniť, že pripomienky, ktoré odzneli od poslancov k môjmu návrhu, neboli tak zásadného charakteru, aby sme nevedeli diskutovať v druhom čítaní. Treba povedať, že ide skôr o pripomienky technického, procesného rázu, pretože je možné špekulovať, je možné hľadať dôvod, je možné hľadať spôsob, ako zabrániť tomu, o čom tu hovoril kolega Maňka alebo ďalší poslanci.

Myslím si, že tak isto o pripomienke pani ministerky Schmögnerovej k šiestej smernici Európskej únie, o ktorej veľmi dobre viem, je možné o tom diskutovať. Mnohé krajiny, vyspelé krajiny Európskej únie idú s určitými výnimkami. A preto moja predstava bola taká, že bolo by najrozumnejšie, keby celý tento balík zákonov k DPH prešiel do druhého čítania a potom by sme mohli urobiť rokovanie s pani ministerkou financií, ktorá predkladá komplexný návrh, aby sme sa snažili rozprávať o tom, čo je možné v rámci poslaneckých pozmeňujúcich návrhov potom do tohto návrhu premiestniť, samozrejme, s dohodou aj takou, že niektoré veci by boli nad rámec predloženého návrhu. Bola by to férová práca voči tým piatim poslancom, ktorí pracovali na týchto zmenách. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec Mesiarik.

Ďalej pán poslanec Tatár.

P. Tatár, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Len zhrniem k navráteniu DPH do jedného mesiaca po jej zaplatení, že text je vládny návrh. Vláda ale ho nechce prijať. Od toho roku 1995 žijeme v nenormálnej situácii, keď si štát prisvojuje práva, ktoré nemá mať. Znova opakujem, pri rozumnej implementácii tohto návrhu je tento návrh daňovo neutrálny, takže podnikateľské prostredie by bolo normálne a štát by o nič neprišiel. Opakujem ešte raz, vláda si neželá toto prijať navyše a to je politický problém. Koalícia sa rozhodla, že nebude podporovať nejaké poslanecké návrhy napriek tomu, či sú dobré alebo zlé. A to považujem za neobyčajne neseriózne. My keď sme tu diskutovali doobeda o charaktere štátu, tak v prípade, že sa nebude diskutovať ďalej o tom v druhých čítaniach, tak sa ukáže, že vláda sa bojí diskutovať o charaktere štátu. Ja vás preto prosím, aby ste podporili tento návrh do druhého čítania. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Z navrhovateľov nikto viac nechce vystúpiť.

Teraz sa pýtam znova pána spravodajcu, či chce vystúpiť. Nie. Ďakujem pekne.

Páni poslanci, panie poslankyne, v rokovaní budeme pokračovať prvými čítaniami o návrhoch noviel zákona o daniach z príjmov - tlačí 944, 965, 1043, 1122 a 1149.

Ešte predtým, ako pristúpime k prvému čítaniu návrhu skupiny poslancov Národnej rady, chcem oznámiť, že je tu požiadavka troch poslaneckých klubov - SDĽ, SOP, KDH -, aby pred hlasovaním ohláseným na 18.00 hodinu bola 15-minútová prestávka na rokovanie týchto klubov. To znamená, o 17.45 hodine prerušíme na 15 minút rokovanie Národnej rady na možnosť stretnutia sa poslaneckých klubov, o 18.00 hodine pristúpime k hlasovaniu.

Nech sa páči, budeme rokovať teraz o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona ste dostali ako tlač 944, návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady č. 1055.

Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie poslanec Peter Tatár. Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.

P. Tatár, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi predložiť návrh zákona, ktorý navrhuje nielen znížiť sadzbu dane z príjmu z podnikania na 19 %, navrhuje zjednotiť sadzbu pre právnické a fyzické osoby a znížiť aj sadzby dane zo zisku zo závislej činnosti pre fyzické osoby, ale rozumne a ekonomicky spravodlivo definuje základ dane bez deformácií, ako je to dnešné obmedzenie - zarátať len 85 % nákladov na pohonné hmoty a mnohé ďalšie. Návrh skracuje odpisové lehoty, rozumnejšie upravuje podmienky uznávania daňovej straty, teda nie je to len zákon o znížení sadzieb daní.

Vo verejnej diskusii sa so znižovaním daní objavil výraz - spor o charakter štátu. Niektorí politici reagovali na vládny návrh zníženia daní o 3 % hysterickým varovaním o zmene charakteru štátu, ako by trojpercentné zníženie daní malo znamenať koniec sociálneho štátu na Slovensku. Zdá sa, že z demontáže sociálneho štátu napriek tomu nič nebude, keďže sa SDĽ a SDKÚ neskôr dohodli, možno práve preto, že o žiadny útok na štát blahobytu vo vládnom návrhu zníženia daní z príjmu nikdy ani nešlo. Na zmenu charakteru štátu totiž treba zásadne znížiť zbytočné vládne výdavky a zároveň ponechať slobodu a aktivitu občanom. Hoci som osobne presvedčený, že toto nedorozumenie by si normálne nezaslúžilo takúto pozornosť, tak ja prijímam takúto hodenú rukavicu a budem pokračovať v zápase o charakter nášho štátu, pretože práve to je hlavná politická téma - či po roku 1989, alebo po roku 1998.

Už pri novelizácii ústavy som upozornil a navrhol zmeniť ustanovenie čl. 55 ods. 1, ktorý tvrdí, že hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. Argumentoval som, že trhové hospodárstvo je z princípu sociálne aj ekologicky orientované, a teda čl. 55 tieto adjektíva vôbec nepotrebuje, a preto je potrebné očistiť našu ústavu od podobných deklaratívnych nezmyslov.

Keďže sa za ten čas na Slovensku fakticky nič významné v tejto oblasti nezmenilo, dovoľte, aby som si považoval za povinnosť v spore o charakter nášho štátu pokračovať aj dnes. Michael Novak, americký filozof slovenského pôvodu, a to už niekedy v prvej polovici osemdesiatych rokov, teda v čase komunizmu u nás, povedal: "Najutajovanejšou skutočnosťou našej doby je smrť socializmu." Jeho názor bol, chvalabohu, prorocký a socializmus osemdesiatych rokov je dnes za nami. Napriek tomu však pred nami stojí iný spor, ktorý je principiálne podobný, a je to spor o sociálny štát na Slovensku.

Vážené dámy, vážení páni, domnievam sa, že sociálny štát je rovnako nemorálny, nespravodlivý a nefunkčný ako socializmus. Tak ako je zvrátený socialistický pohľad na človeka a spoločnosť, teda pohľad, ktorý si neváži slobodu ani majetok jednotlivca a otvorene útočí na jeho prirodzené spoločenstvá, ako je obec alebo rodina, tak je zvrátený aj koncept sociálneho štátu, teda regulácia trhovej ekonomiky, ktorá je neživotaschopná a odsúdeniahodná. Zvrátené je to tiež preto, že má falošnú, ale lákavú politickú reklamu. Veľa ľudí totiž uverilo a dodnes verí, že sa nebudú musieť snažiť a štát sa o nich aj tak postará. A práve preto verím, že tak ako koniec 20. storočia znamenal koniec socializmu, tak ďalšie desaťročie bude koncom tzv. štátov blahobytu, pretože toto nie je len problém Slovenskej republiky. Už dnes k tomu výdatne prispieva ekonomická globalizácia aj medzinárodná integrácia Slovenska.

Argumentácia zástancov sociálneho štátu blahobytu je založená na tvrdeniach, že väčšie výdavky štátneho rozpočtu sú z princípu lepšie ako výdavky menšie, a preto rozsiahlejšie zníženie daní bude znamenať ujmu pre životnú úroveň občanov, lebo poklesnú štátne výdavky, teda že čo najširšie a čo najrozsiahlejšie prerozdeľovanie je vlastne chvályhodným cieľom. Nesúhlasím s týmto prístupom, ktorý ignoruje ekonomickú aj spoločenskú realitu a dovoľte mi uviesť prečo.

Po prvé, sociálny štát čiže rozsiahle štátne prerozdeľovanie majetku v mene ideálov, akým je snaha dosiahnuť rovnosť v príjmoch, je nemravnosť. Vláda len berie dane od úspešných firiem a od úspešných jednotlivcov a prerozdeľuje ich neúspešným alebo menej úspešným firmám a jednotlivcom. Na Slovensku vláda prerozdeľuje stále viac ako 40 % HDP, v priemere 43 % alebo 44 %. Každá vládna investícia, vládna pôžička, dotácia, garancia alebo úver znamenajú len to, že takýmto minutím daní sa niekomu inému zničila príležitosť investovať svoje vlastné peniaze. Každé vládne tvrdenie, že peniazmi z daní vláda vytvorila pracovné miesto, znamená len to, že niekomu inému niekde inde pracovné miesto zaniklo alebo sa ani nevytvorilo. Naopak, čím viac sa vo vládnych projektoch plytvá, čím viac, teda zdanlivo viac, sa vytvorí pracovných miest, tým menší čistý zisk a menej pracovných miest sa vytvorí v krajine ako v celku. Vytvorí sa menej, ako keby svoje peniaze investovali samotní daňoví poplatníci, keby sami mohli slobodne kupovať alebo investovať. Vládni úradníci sú teda tí, ktorí takto vytvárajú nezamestnanosť, hoci tvrdia, že ju chcú riešiť.

Nemám vo zvyku siahať po cirkevných textoch, ale otázka charakteru štátu je kľúčovou, civilizačnou otázkou, či Slovensko zdieľa mravné a politické zásady a hodnoty Západu. Dovoľte mi preto citát pochádzajúci od pápeža Jána Pavla II. z jeho encykliky Centesimus annus: "Štát blahobytu, ktorý priamo zasahuje do spoločnosti a oberá ju o zodpovednosť, plytvá ľudskou a sociálnou energiou a spôsobuje prebujnenie štátneho aparátu, ktorý ovláda viac byrokratická logika ako úsilie slúžiť občanom, čo prináša so sebou ohromné narastanie výdavkov." A na inom mieste ešte dodáva, že takýto prístup mení každého občana na súčiastku ozubeného súkolesia štátneho mechanizmu. To teda neznamená nič iné než to, že štát má tiež isté hranice pôsobnosti a zasahovania. Človek so svojimi prirodzenými spoločenstvami je prvotnejší ako štát a navyše štát má moc, ktorú mu delegujú práve jednotlivci. Teda nie je prípustné, aby ju štát zneužíval práve proti jednotlivcom. A premena činorodého jednotlivca na súčiastku ozubeného súkolesia štátneho mechanizmu takýmto zneužitím je. A naviac, chudobu v drvivom množstve príkladov nemožno vyliečiť peniazmi, má totiž o. i. aj morálne korene.

Ako druhý omyl je typické, že dobré úmysly zástancov sociálneho štátu majú veľmi zlé dôsledky, ako ukázal Hayek vo svojej slávnej knihe Cesta do otroctva. Napokon príklad: Americký prezident Kennedy a po ňom najmä prezidenti Johnson a Nixon investovali stovky mld. dolárov na boj s černošskou chudobou, asi 15 mld. dolárov ročne, pretože tá chudoba bola štatisticky na hranici 13 %. A robili tak dlhé roky. Je to toto obdobie keď prudko narástli v mld. dolárov štátne výdavky, ale tá chudoba sa vôbec nepohla.

Nárast výdavkov štátu a štátna redistribúcia bohatstva však svoju logiku predsa len majú. Je ňou nárast moci, ktorú si štát vyrubenými daňami osvojuje. Štát teda, keďže viacero príkladov dokazuje neúčinnosť centrálneho prerozdeľovania, fakticky rečami o štátnej solidarite, sociálnej pomoci maskuje prerozdeľovanie moci. Nie je to nový problém. John Stuart Mill pred ním už dávno varoval, keď tomu chcel predísť tým, že by ľudia odkázaní na sociálnu pomoc štátu nemali volebné právo, keďže medzi nimi a štátom dochádza ku konfliktu záujmov. Presne to funguje aj dnes. Politici si podporou dotácií napr. do poľnohospodárstva robia obyčajnú volebnú kampaň za peniaze 5 mil. občanov Slovenska a s podporou dotácií do iných oblastí je to rovnako.

Vráťme sa ale k tej téme. Je zrejmé, že sociálny štát nie je chvályhodným cieľom, ale iba záujmom organizovaných skupín. Navyše je jasné, že sociálny štát vonkoncom nie je pre slovenskú spoločnosť, a teda ani pre žiadnu inú spoločnosť všeobecne prospešným cieľom, tak ako nebol prospešný ani pre jednu spoločnosť doteraz, a to vrátane spoločností, ktoré sú dávané ako vzor, napr. škandinávske krajiny, a tie sa často u nás dávajú ako pozitívny príklad. Pravdou je pravý opak a sociálny štát vedie nielen k plytvaniu verejných statkov, ale k deštrukcii prirodzených vzťahov v spoločnosti a k zneužívaniu dotácií.

Uvediem teda švédsky príklad. Sociálny štát bol vo Švédskom kráľovstve zavedený ako historický kompromis v druhej polovici tridsiatych rokov minulého storočia a viac-menej alebo zdanlivo úspešne sa rozvíjal potom po druhej svetovej vojne až do osemdesiatych rokov. Štátne silne dotované školské, zdravotné a ďalšie služby začali byť nefunkčné, hoci dane, o ktorých je hlavná reč, boli už nad 55 %. Už sa neoplatilo zvyšovať úsilie v práci ani podnikať a ekonomický rast výrazne zaostával za ostatnou Európou. Vo Švédsku na konci osemdesiatych rokov došlo k zlomu a k ekonomickej kríze a po ekonomickej kríze zachvátila krajinu aj politická kríza, ktorá vyvrcholila potom v roku 1992 balíčkom ekonomických opatrení. To bola stabilizácia situácie, výrazne škrty vo verejnom sektore, oslabila sa mena. Malo to ale aj politické následky. Vo Švédsku bol veľký nárast populizmu a radikalizmu. Nakoniec, podobné procesy prebiehajú aj v susednom Rakúsku. Vo Švédsku rástla nezamestnanosť, emigrovali všetky vrstvy obyvateľstva. A nech sa už pozrieme na akúkoľvek oblasť švédskych sociálnych služieb, ktoré inak boli veľmi v zlom stave v tej ekonomickej kríze, na to zdravotníctvo a sociálne veci, ktoré boli zadarmo, sa čakalo neobyčajne dlho u lekárov, tá starostlivosť vyzerala oveľa horšie ako napr. aj u nás. A prešli veľkými zmenami, privatizáciou a liberalizáciou. Nebolo to inak možné.

Sledovať Švédsko v jeho histórii nie je pre nás rozumné a ani nie je pre nás rozumné budovať sociálny štát a napriek tomu sa niektorí boja vôbec hovoriť o tejto téme, znova opakujem, ešte aj tak, aby sa ani v druhom čítaní tieto zásadné otázky nemohli prediskutovať.

Členstvo v Európskej únii je pre nás výzvou a to isté bolo svojho času pre Írsko. My potrebujeme dohnať krajiny Západu a to je možné iba vyššou mierou hospodárskeho rastu a ten môžeme ovplyvniť práve znížením daní, teda presne opakom toho, čo zastávajú zástancovia sociálneho štátu. Zvýšenie efektívnosti a produktivity práce nie je možné spájať s budovaním sociálneho štátu, tak ako na to doplatili švédski socialisti v sedemdesiatych rokoch. Naša konkurencieschopnosť závisí nielen od vzdelanosti pracovnej sily, ale aj od ceny práce. A keďže ale nepôjdem ďalej do podrobností v tejto téme, tu je úplne paralelne rovnako dôležité znížiť nielen výšku daní, ale aj výšku odvodov. O tom sme rozprávali dnes doobeda pri diskusii o návrhoch KDH v sérii veľký tresk. Na to, aby sme podnikanie podporili, potrebujeme náklady zamestnávateľov znížiť.

Ešte jedna celosvetová ilustrácia. Najnovšie číslo týždenníka The Economist to tiež potvrdzuje. V tabuľke, ktorá má názov rast zamestnanosti, sa za posledných 10 rokov porovnávali krajiny OECD. A ukázalo sa, že keď sa porovnala výška daní a rast zamestnanosti, tak krajina, ktorá má najnižšie dane a štát, ktorý zvýšil viac ako o 50 % za desať rokov zamestnanosť, je Írsko, ktoré najdramatickejšie znížilo dane. Niekde tuná sú Spojené štáty, tuto je európsky priemer. Nemecko napr. ledva-ledva o niečo kúsok zvýšilo zamestnanosť za posledných desať rokov a v tých krajinách, ktoré sú tu už spomínané, jediné v mínuse je práve Švédsko. Takže ak hovoríme o zamestnanosti vo všetkých našich zákonoch, v dôvodovej správe je povinné uvádzať dopad na zamestnanosť, tak toto je práve zákon, ktorý aj v rámci tejto ilustrácie hovorí, že dane treba znižovať.

Ďalší omyl a zároveň verejný strašiak je výpadok príjmov štátneho rozpočtu ako následku zníženia daní, ako by to malo byť niečo zlé. A je to hlavný a niekedy aj jediný argument, ktorý sa proti znižovaniu daní pravidelne opakuje. Ja si ale myslím, že tento argument nie je na mieste najmä preto, že aj pri diskusii o daniach, aj pri diskusii o odvodoch, aj pri diskusii o ostatnom systéme verejných financií máme dosť času na to, aby sme ešte tohto roku urobili aj zásadnú revíziu v štátnom rozpočte, myslím na zníženie výdavkov. Predovšetkým nie je možné rátať výpadok zo zníženia daní čisto lineárne, tak ako to robí ministerstvo financií. A nebolo to vlastne potvrdené pri žiadnej daňovej reforme v žiadnej krajine. Tie príklady sú notoricky známe. Ronald Reagan znížil hornú hranicu dane z príjmu v rokoch 1983 - 1986 postupne zo 70 až na 28 % a daňová vyťaženosť rástla asi o 16,3 % za ten čas. V Írsku v roku 1988 znížili sadzbu z 50 na 24 % a výnosy dane stúpli odvtedy takmer desaťnásobne, poďme bližšie, v Maďarsku v roku 1995, to je známy príklad, z 36 % na 18 % a v najbližších rokoch sa výber daní zdvojnásobil. Aj Nemecko znížilo sadzby zo 40 na 25 % a oni najmä preto, že podnikatelia logicky presúvali svoje zisky, a teda aj odvod daní do krajín s nižším daňovým zaťažením. Ak Slovensko neurobí to isté, zostaneme poslední a výnosy daní sa pre vysoké zdanenie nevyhnutne ešte viac znížia. Pri znížení sadzby dane z príjmov právnických osôb na 29 % v roku 1999 bol v roku 2000 vyšší výnos vraj pre lepší hospodársky výsledok. Ale tu sa treba aj pýtať, prečo bol ten lepší hospodársky výsledok. Okrem toho sa naozaj neuvažuje pri týchto argumentáciách o všetkom, čo tam patrí. To sme zažili už dnes dopoludnia. Ak totiž znížime priame dane, tak pri rovnakých cenách sa zvýši spotreba, teda sa zvýšia výnosy z nepriamych daní, ani ich netreba zvyšovať.

Po ďalšie. Je, a to je najdôležitejší bod tejto diskusie okrem znižovania daní a odvodov, veľký priestor na zníženie verejných výdavkov, a to aj pri vecne neopodstatnenom tvrdení, ktoré pochádza z toho predchádzajúceho bodu, že by výpadky daní lineárne napočítané mali byť 10 mld., 12 mld. alebo viac mld. korún. V podstate tie lineárne analýzy hovoria smerom k tomu návrhu, ktorý vám predkladám, že dane z príjmu právnických osôb by sa mali takto schematicky prepočítané pri ich výbere znížiť o 7 mld. a pre fyzické osoby o 5 mld. korún. Pritom aj tie návrhy, ktoré sú vo vládnom návrhu zákona o znižovaní daní, kde sa ráta o. i. s valorizáciou základu dane pri fyzických osobách, prinášajú výpadok, ktorý sa tiež môže odhadovať niekedy až do výšky 6 mld. korún. Samozrejme, ten výpočet nezohľadňuje ani vyšší výber DPH kvôli vyššiemu rastu konečnej spotreby, ani rozšírenie daňovej základne navrhovanými úpravami, ani zvýšenú zamestnanosť s kombinovaným pozitívnym účinkom na štátny rozpočet.

Treba tu zdôrazniť, že aj v návrhu rozpočtu na budúci rok, na rok 2002 v zásade, čo sa týka systémového pohľadu, vláda nič nenavrhuje ušetriť. Vládne výdavky majú rásť a prerozdeľovanie do ekonomickej oblasti má zostať rovnako vysoké. Stále je to 45 mld. korún a zároveň je tam nárast vládnej spotreby na verejnú správu. V návrhu štátneho rozpočtu na rok 2002 vláda nechala poslancom na rozdelenie 1 mld., podľa toho, ako to bolo zverejnené. My jednoznačne odmietame takúto miliardu a navrhujeme ju rovno škrtnúť z výdavkov, znížiť o ňu schodok. Je to aj tak iba hračka pre hašterenie sa v Národnej rade, ktorá má odviesť pozornosť poslancov od toho zásadného, o čom som hovoril doteraz. Úpravami zákonov o štátnej a verejnej službe sme v parlamente ako poslanci tiež ušetrili časť z tých spomínaných 6,5 mld., ktoré vláda plánovala navýšiť kvôli týmto zákonom v rozpočte na budúci rok. Budeme takisto navrhovať úspory v oblasti vládnych výdavkov a v prerozdeľovaní najmä do ekonomickej oblasti, kde sa dá ušetriť najmenej toľko, koľko pri tom strašiaku, že sa pri znížení daní zníži ich výnos pre štátny rozpočet, a tým pádom považujeme práve priestor štátneho rozpočtu za druhý hlavný priestor pre diskusiu o charaktere štátu. Jednoducho treba zopakovať, že všetky vládne výdavky raz musia byť splatené z výnosov daní.

Môžeme urobiť takú mikroskopickú bilanciu, keď sa hovorí, že už sme znížili sadzbu dane pre právnické osoby zo 40 na 29 % a ako je možné, že napriek tomu celkové daňové odvodové zaťaženie stúplo. No to je možné tak, že sme zároveň vtedy zvýšili dolnú sadzbu DPH, na isté obdobie sme zaviedli dovoznú prirážku, zvýšili sa, aj keď mierne, odvody na sociálne a zdravotné zabezpečenie, zvýšili sa všetky nepriame dane, zvýšili sa všetky správne poplatky a jednoducho spolu daňové odvodové zaťaženie narástlo.

Vrátim sa stručne k obsahu zákona. Cieľ nášho návrhu je zoštandardniť daňové prostredie na Slovensku, teda to nie je len zákon o sadzbách daní a teda nie je cieľom len zníženie nominálnych sadzieb. Preto sú sadzby snáď aj menej dôležité ako ďalšie časti tohto návrhu. Chceme, aby sa daň platila zo spravodlivého základu. Znamená to neobmedziť druhy odpočítateľných výdavkov. Nechceme robiť rozdiely v odpočítateľných položkách pre rôzne druhy podnikania. Náš návrh spája podmienky pre ekonomické aktivity právnických a fyzických osôb, zrovnoprávňuje ekonomické subjekty, čo je z hľadiska férového podnikania dobré. Navrhujeme, aby zisky a investície boli rovnocenné. Odstránia sa tým umelé daňové bariéry pri prechode z jednej formy do inej formy podnikania, príp. pri návrate podnikateľov do závislej činnosti.

Aj návrh ministerstva financií chce znížiť daň fyzických osôb z podnikania, oddeliť sadzbu prevyšujúcu sadzbu pre právnické osoby a túto odpočítať. Z tohto hľadiska ten náš návrh považujeme aj z hľadiska práce daňových úradov za jednoznačnejší a praktickejší.

Ďalej navrhujeme skrátiť odpisové lehoty. Pri rýchlejšom zahŕňaní odpisov do základu dane je rýchlejšia tvorba zdrojov, zvýšené investovanie a viac pracovných miest. Navrhujeme tiež upraviť podmienky uznávania daňovej straty. Raz sa podnikateľovi darí, potom nie. Ak je potom schopný pokračovať ďalej, je vhodné o stratu znižovať zisk, ktorý zdaňuje. Dnes ak už raz bol ziskový, už nikdy potom stratu nemôže umoriť. To sú hlavné ciele nášho návrhu. Teda nejde len o znižovanie sadzieb. Niektoré podobné otázky sa snaží riešiť aj vládna novela zákona o daniach z príjmov a to je priestor na diskusiu.

Upozorňujem, že vláda nemôže za horizontom svojho volebného obdobia garantovať ďalšie reálne znižovanie daňového zaťaženia, ktoré vo svojom návrhu deklaruje. Preto vás, pani poslankyne a páni poslanci, prosím o podporu návrhu do druhého čítania, aby sme v druhom čítaní mohli hľadať efektívne kompromisy s predstavami každého, kto chce znižovať dane a zlepšovať daňové prostredie. Preto jednoducho možno povedať, že kto chce znižovať dane, bude hlasovať za tento návrh zákona.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, hlasovaním teraz budeme rozhodovať o celej sérii zákonov, ktoré znižujú dane. Ide o vec, ktorá sa priamo dotýka každého občana našej krajiny.

Ide o vec, ktorej prínos pocítia všetci zamestnávatelia, zamestnanci a ich rodiny, či sú to voliči koalície alebo opozície. Sprostredkovane ho teda pocíti celá spoločnosť. Ale, a to mi dovoľte povedať na záver, mýlili by sme sa, ak by sme tvrdili, že ide len o viac peňazí, ktoré necháme našim ľuďom. Nejde totiž len o čísla, za všetkým sa skrývajú konkrétni, osobitní ľudia s konkrétnymi osudmi, a teda ide aj o voľbu morálnu. Znížením daní znižujeme moc štátu a zvyšujeme slobodu ľudí. To je zmena charakteru štátu. Hlasujme teda za väčšiu prosperitu a za väčšiu slobodu a znížme dane. Som presvedčený, že práve na toto čaká Slovensko. Ďakujem.