I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu poslancovi Marianovi Mesiarikovi.

Prosím teraz pána poslanca Milana Benkovského, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako spravodajcu, aby predniesol svoju správu.

M. Benkovský, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Mesiarika na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (tlač 982), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 51. schôdze Národnej rady.

Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu zákona.

Vážený pán predsedajúci, navrhujem preto, aby ste po úvodných slovách k ďalším návrhom zákonov o dani z pridanej hodnoty otvorili rozpravu. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prosím vás zároveň, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov výborov.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánu poslancovi Mesiarikovi.

Pokračujeme prvým čítaním o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona ste dostali ako tlač 999. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady č. 1102.

Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie poslanec Peter Tatár. Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.

P. Tatár, poslanec: Vážený pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne za slovo. Dámy a páni, dovoľte mi, aby som v mene navrhovateľov uviedol v prvom čítaní návrh novely zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorý sa týka jedinej zásadnej veci. Ide o spôsob vratiek DPH, ktoré do roku 1995 boli urobené tak, že každý platiteľ DPH, zjednodušene povedané, po vystavení faktúry odviedol DPH a na ďalší mesiac, čiže keď prešiel ten dátum, kedy je splatná DPH, dostal vrátenú DPH z daňového úradu. 1. apríla 1995 bol prijatý zákon, ktorý bol vtedy súčasťou štátneho rozpočtu, ktorý to mení, a je tam napísané, že platiteľ DPH dostane späť svoje plnenie, až keď dostane zaplatenú túto svoju faktúru. Týmto spôsobom sa zásadne narušilo hospodárenie veľkého množstva podnikateľských subjektov a týka sa to najmä malých a stredných podnikov, pretože väčšie podniky si aj na tú DPH aj na dlhší čas môžu požičať, ale tí, ktorí majú nižší obrat, tak mnohí len kvôli tomuto jedinému opatreniu dokonca museli zastaviť svoje podnikanie, rozpustiť svoje firmy, prestať byť ekonomicky aktívni, pretože pri platobnej disciplíne, druhotnej platobnej neschopnosti, ktorá u nás je, neboli schopní pokračovať ďalej v podnikaní. Tí, ktorí nemuseli prestať, majú, samozrejme, s tým rovnaké ťažkosti. Celý návrh zákona sa teda týka tejto zásadnej veci.

Okrem toho, že sa upraví, že vratky DPH prídu naspäť platiteľom o mesiac, sa v zásade nič nemení, a teda netreba meniť spôsob účtovania, či podnikateľských subjektov, či daňových úradov. A je to dobre vyskúšaná metóda, ktorá od momentu zavedenia DPH do roku 1995 u nás spoľahlivo fungovala. Treba povedať, že takéto opatrenie je daňovo neutrálne, pretože v dlhšom časovom období platby a vratky, pokiaľ sa nejedná o konečných spotrebiteľov, sa vyrovnávajú. Čiže v konečnom dôsledku aj keď je teraz istý objem finančných prostriedkov, a on nie je celkom malý, ten objem finančných prostriedkov je teraz zadržaný na daňových úradoch, ktoré čakajú na uhradenie faktúr. Ale v dlhšom časovom období je takéto opatrenie celkom daňovo neutrálne.

Druhá vec je, že tento návrh zákona pôvodne vypracovalo ministerstvo financií, pretože od roku 1998 a od roku 1999 sa počas tohto volebného obdobia opakovane venujeme tejto otázke. A tak ministerstvo financií ani pani ministerka financií nemá zásadné vecné alebo iné námietky voči tejto otázke a voči jej úprave, okrem toho, že je pre štát výhodné ešte nejaký čas zadržiavať tie z platobnej nedisciplíny zadržané prostriedky, a teda je to skorej, možno by som povedal, naozaj neserióznosť zo strany štátu voči partnerom v súkromnej sfére, voči podnikateľom, voči platiteľom DPH. Tu sa vlastne otvára otázka rovnosti pred zákonom, keď štát alebo vláda, ministerstvo financií, daňové úrady si vynucujú uzákonenie platby, ale jedni musia platiť, kým druhí nemusia platiť. Jednoducho je to aj porušenie istej rovnosti pred zákonom.

Celý tento návrh v podstate, keďže bol pôvodne súčasťou vládneho návrhu, o ktorom budeme rokovať čochvíľa, len doplňuje vládny návrh zákona. My sme ho podali aj preto, lebo aj v tom pôvodnom texte, ktorý bol v medzirezortnom pripomienkovom konaní, celá táto časť, ktorá obsahuje viacero paragrafov, definície až po účtovanie a je dobre pripravená, predpokladala veľmi oddialenú účinnosť. Čiže ministerstvo to chcelo zaviesť, ale potom povedalo, že to nech to platí v budúcnosti. A my sme chceli, aby to platilo čo najskôr. Tiež to patrí do série tých odsunutých poslaneckých návrhov v podstate ešte z apríla tohto roku. Takže tiež bude treba pri jeho prijímaní zvážiť a posunúť účinnosť a upraviť aj všetky tie postupné kroky, keď sa toto opatrenie zavedie do praxe.

Prosím teda, aby sme opatrenie, ktoré pripravilo samo ministerstvo financií, ktoré však otáľa alebo váha s jeho účinnosťou, posunuli do druhého čítania, pretože skutočne od roku 1995 v podstate celá podnikateľská sféra na návrat do normálnych pomerov v rámci DPH čaká. Ďakujem pekne.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu poslancovi za uvedenie návrhu zákona.

Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, poslancovi Milanovi Benkovskému.

M. Benkovský, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, obdobne ako v prvom prípade dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (tlač 999), ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.

Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady, t. j. doručenie 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie tejto 51. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu, preto odporúčam, aby sme o tomto zákone rokovali. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali svoje miesto pre spravodajcov výborov.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pokračujeme prvým čítaním o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Rastislava Šeptáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona ste dostali ako tlač 1083. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady č. 1186.

Dávam slovo poslancovi Rastislavovi Šeptákovi a prosím ho, aby návrh uviedol.

R. Šepták, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte mi v úvode konštatovať, že je mi ľúto, že nikto z vlády v tejto snemovni momentálne nezasadá aj napriek tomu, že prerokúvame poslanecké návrhy, ktoré, myslím si, dosť vážne zasahujú do financií a ktoré sa snažia riešiť problematiku v rámci slovenského rozpočtu. Dovoľte mi teda prečítať vám tlač 1083, návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Vážené dámy, vážení páni, v poslednom období v našej spoločnosti čoraz viac rezonuje téma daní a je to správne, pretože ide o veľmi citlivú oblasť ovplyvňujúcu život každého občana. Predkladaná novela hovorí o celospoločenskom probléme všetkých podnikateľov. Dnes, keď na Slovensku máme stagnáciu finančných tokov a skoro každý podnikateľ rozmýšľa, ako naloží vo firme s každou korunou, je móda neplatiť nikomu načas. Dokonca to došlo už tak ďaleko, že faktúry sa platia až vtedy, keď hrozí exekúcia. Nielen podnikatelia, ale aj štát má značný podiel - navzájom sa dostávajú do platobnej neschopnosti, ktorá vedie až k likvidácii.

V našom daňovom systéme rozlišujeme niekoľko druhov daní. Táto novela hovorí o dani z pridanej hodnoty, ktorá výrazným spôsobom ovplyvňuje mieru našej spotreby, a to tak v individuálnej, ako aj v spoločenskej, a ktorá zároveň rozhodujúcim spôsobom napĺňa štátny rozpočet. Napr. za rok 2000 inkaso DPH spolu za daňové aj colné orgány dosiahlo úroveň 76 mld. Sk aj keď zákon o štátnom rozpočte uvažoval iba s príjmom 62,9 mld. korún. Takto sa dosiahlo výrazné prekročenie, a to o 7,7 mld., čo predstavuje viac ako 12 % očakávanej skutočnosti. Ide iste o zaujímavé číslo, s ktorým málokto rátal - a zdá sa, že najmenej samotné ministerstvo financií. Časť z týchto zdrojov je prakticky úverovanie štátneho rozpočtu od podnikateľov tým, že uhrádzajú do štátneho rozpočtu i takú daň, ktorú im konečný spotrebiteľ ešte neuhradil.

Podnikatelia v duchu súčasnej právnej úpravy úverujú štát v priemere piatimi miliardami korún. Cash-flow dnešných podnikateľov výrazným spôsobom ovplyvňuje ustanovenie zákona o DPH, ktoré zadáva podmienku zaplatenia dane na vstupe za účelom nárokovania si vratky nadberného odpočtu. Novela hovorí o tom, aby sa DPH platila štátu až po zaplatení faktúry odberateľom.

V predloženom materiáli navrhujem zmenu a doplnenie ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty, ktoré upravujú vznik daňovej povinnosti. Navrhujem, aby sa pri uskutočnených zdaniteľných plneniach na účely daňovej povinnosti uhrádzala len tá výška uskutočnených zdaniteľných plnení, ktoré boli podnikateľovi zaplatené. Cieľom návrhu zákona je, aby sa daň z pridanej hodnoty zaplatila štátu až po zaplatení faktúry odberateľom.

Prečítam vám, dámy a páni, jednu teoretickú poučku k funkčnému vzťahu morálky a ekonomiky: "Trh funguje najlepšie, keď ľudia jednajú morálne. Keď si ľudia nebudú ctiť zmluvy, nikto nebude chcieť zmluvy uzatvárať. Keď ľudia pôžičky nesplácajú, nikto nikomu peniaze nepožičia. Veriteľ sa síce môže obrátiť na súd, ale tam málokedy niečo vyrieši. Dnes je už jasné, že bez určitých morálnych pravidiel budú vznikať zásadné prekážky pre fungovanie trhu, a to je váš problém. Vzťah medzi ekonomickým systémom a morálkou pôsobí oboma smermi. Ekonomický systém ovplyvňuje morálku a morálka naspäť ekonomický systém."

Dámy a páni, v počiatku prijatia bude mať novela priamy dopad na príjmy štátneho rozpočtu, ale je tu dôležitý predpoklad, že v budúcnosti bude znamenať vyššie príjmy do štátneho rozpočtu. Dovoľte mi, aby som vás, pokiaľ môžem, požiadal o posunutie tejto mojej novely o DPH do druhého čítania, kde by sme mohli potom spoločnými silami dopilovať tento návrh a snažiť sa oživiť hlavne platby medzi podnikateľmi a hlavne to, že ten ekonomický motor by sa konečne rozbehol. Ďakujem veľmi pekne.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu poslancovi Šeptákovi.

Prosím pána poslanca Benkovského ako spravodajcu určeného príslušným výborom Národnej rady Slovenskej republiky, aby predniesol správu výboru.

M. Benkovský, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Rastislava Šeptáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (tlač 1083), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

Uvedený návrh bol taktiež doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie 15 dní pred schôdzou Národnej rady.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 51. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, a preto môže Národná rada Slovenskej republiky o tomto návrhu rokovať. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pokračujeme prvým čítaním o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Rastislava Šeptáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona ste dostali ako tlač 1084. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady č. 1187.

Dávam slovo poslancovi Rastislavovi Šeptákovi a prosím ho, aby návrh uviedol, prosím.

R. Šepták, poslanec: Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, aj druhá moja novela hovorí o zákone, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Na sankcie ako také sa dá pozerať z dvoch strán. Na jednej strane by mali byť reštrikčné a tvrdé, keď postihujú závažné alebo opakujúce sa chyby v daňovom priznaní. Na strane druhej by mali byť motivujúce pre podnikateľa.

Zmenou § 44 a § 45 sa snažím o ústretovosť a motiváciu podnikateľov ku samokontrole, aby bola daná možnosť, či už pre podnikateľa alebo pre správcu dane, šanca pre podnikateľa v tom zmysle, že ak zistí chybu a prizná ju, môže mu byť sankcia až odpustená, pre daňový úrad šanca v tom zmysle, že môže posúdiť každý jeden konkrétny prípad a rozhodnúť.

Hlavná myšlienka novely je v tom, aby sme nesankcionovali pokutou tých, ktorí pri vlastnej kontrole zistili chybu. Doteraz tu išlo o tzv. samopokutu - za to, že som sám zistil chybu a priznávam ju, som pokutovaný. Podnikateľ nemal dôvod priznať chybu, čakal, či mu to prejde, čiže čakal na to, že ho daňový úrad z kapacitných dôvodov nepríde skontrolovať.

V predloženom materiáli navrhujem zmenu a doplnenie ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty, ktoré upravujú sankcie za nesprávne určenie výšky daňovej povinnosti v daňovom priznaní, za oneskorenú úhradu dane a za oneskorené podanie daňového priznania.

Účelom zákona je motivácia podnikateľov, aby chyby v daňovom priznaní, ktoré dodatočne zistia, sami ohlasovali. Podľa súčasnej úpravy túto motiváciu nemajú z dôvodu sankcionovania. Môj návrh sleduje odstránenie tvrdosti zákona diferenciáciou pokutovania z hľadiska závažnosti.

Dámy a páni, štátny rozpočet neuvažuje s príjmami sankčného charakteru, nakoľko nie sú rozpočtované v zákone. Ide len o nepriamy efekt prilepšenia rozpočtových príjmov. Aj tu pri tejto novele by som vás chcel požiadať, aby sme posunuli túto novelu, ktorá umožňuje rozlišovať problematiku sankcií na daňových úradoch, aby sme spoločnými silami sa snažili napomôcť tomu, aby podnikatelia vo vlastnej záujme hľadali chyby v daňovom priznaní a tým pádom mali umožnené aj tými nepriamymi efektmi napĺňať štátny rozpočet. Ďakujem veľmi pekne.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali svoje miesto navrhovateľa.

Prosím tiež zároveň pána poslanca Benkovského, aby sa ujal slova ako určený spravodajca gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Prosím.

M. Benkovský, poslanec: Ďakujem za slovo. Dovoľte už po štvrtýkrát v súlade so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady, aby som vystúpil k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Rastislava Šeptáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ktorý máte pod tlačou 1084, ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady tak ako ďalšie v ustanovenej lehote, čím boli splnené formálnoprávne podmienky na jeho prerokovanie, a teda bol doručený 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky.

Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh a v súlade s rokovacím poriadkom a legislatívnymi pravidlami ho zaradil na rokovanie tejto 51. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Ako spravodajca si v prvom čítaní osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, a preto je možné, aby Národná rada prikročila k jeho prerokúvaniu. Po ďalších úvodných slovách by som odporúčal potom otvoriť rozpravu. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Prerušujem rokovanie o tomto návrhu zákona.

Nasleduje prvé čítanie o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Štefana Šlachtu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona ste dostali ako tlač 1138, návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady č. 1248.

Dávam slovo poslancovi Štefanovi Šlachtovi a prosím ho, aby návrh uviedol.

Š. Šlachta, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená snemovňa, podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov dovoľujem si vám predložiť návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Dovoľte mi krátko zdôvodniť mnou predloženú novelu zákona č. 289/1995 Z. z. Iste si pamätáte, že sme vlani celkom spontánne pri schvaľovaní rozpočtu podporili navýšenie peňazí pre projekt Infovek. Bolo to vtedy žiaduce a správne vykročenie k internetovej gramotnosti mladej generácie, samozrejme, žiaľ, len jej relatívne malej časti. Na širšie pokrytie všetkých škôl peniaze stále ešte chýbajú.

Cieľom predkladanej novely je práve vytvorenie nových lepších ekonomických podmienok pre šírenie internetu. Asi väčšina z nás vie, že vo vyspelých štátoch už internet využíva takmer 50 % obyvateľov, na Slovensku to bolo v roku 2000 iba 9,2 %.

Ak sedíte v reštaurácii, platíte 6-percentnú DPH a 14- či 15-ročné deti, ktoré vídavam v susednej internetovej kaviarni, platia za tieto služby 23 %. Strata príjmov pre štátny rozpočet nie je taká, myslím, aby ho ohrozila, a som presvedčený, že nárast používateľov internetu túto stratu nepochybne vyváži. Nízka sadzba DPH za internetové služby, keď je to napr. v Českej republike iba 5 %, veľmi pozitívne zasiahla do rozvoja internetu. Poľsko znížilo v júni tohto roku túto sadzbu rovnako z 22 % na 7 %.

Negatívne stanovisko ministerstva financií, ktoré k návrhu je, musím povedať, odmietam, pretože ignoruje argument nárastu počtu užívateľov. A druhý argument, ktorý je vo vzťahu k EÚ, že bude tento návrh predložený a bude v rozpore s jej požiadavkami, treba predpokladať, že v rozpore bude len od roku 2004. To znamená, že tieto nadchádzajúce dva roky môžu ešte veľmi významne ovplyvniť alebo naštartovať toto rozšírenie používania internetu u nás. A nakoniec, tie príklady, ktoré som uvádzal z Poľska i z Českej republiky, sú práve dôkazom tejto filozofie.

Vychádzame teda z presvedčenia, že novela môže svojím dielom nielen ovplyvniť rozvoj internetu na školách, pretože nejedná sa len o Infovek, samozrejme, ide aj o Sanet, ale môže tiež prispieť aj k ekonomickému rastu spoločnosti, k zlepšeniu komunikačnej štruktúry u nás a nepochybne môže mať vplyv aj na zamestnanosť. To všetko sú vážne dôvody na to, aby som vás požiadal o podporu tejto novely. Ďakujem pekne za pozornosť.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec Šlachta. Prosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov.

Prosím pána poslanca Benkovského ako spravodajcu, ktorého určil gestorský Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, aby sa ujal slova.

M. Benkovský, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Štefana Šlachtu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (tlač 1138), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

Uvedený návrh bol taktiež doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady, t. j. podmienka doručenia 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 51. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68, a preto Národná rada Slovenskej republiky o tomto zákone môže rokovať. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1113, návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady č. 1233.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie ministerka financií Slovenskej republiky Brigita Schmögnerová. Prosím pani ministerku, aby sa ujala slova.

Pani ministerka, žiadam vás, aby ste prišli do rokovacej sály. Prosím, pani ministerka, aby ste uviedli vládny návrh zákona o dani z pridanej hodnoty č. 289/1995 Z. z.

B. Schmögnerová, ministerka financií SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som sa ospravedlnila z toho, že ste museli chvíľu čakať, vzhľadom na to, že tam, kde sme rokovali, nebolo prepojenie na túto rokovaciu sálu.

Dovoľte, aby som z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedla návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Vláda predkladá návrh tohto zákona na základe uznesenia č. 17 z 10. januára 2001 k prioritným úlohám vlády Slovenskej republiky vyplývajúcim z pravidelnej správy Európskej komisie o pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii z 8. novembra 2000. Predpokladaná účinnosť návrhu zákona je od 1. januára 2002.

Zámerom predkladaného návrhu zákona je dosiahnutie ďalšieho pokroku v prispôsobovaní právnej úpravy dane z pridanej hodnoty v Slovenskej republike sekundárnej legislatíve Európskej únie, a to predovšetkým v 6. smernici Rady Európskej únie 77/388, ktorá je základnou smernicou upravujúcou uplatňovanie dane z pridanej hodnoty v Európskej únii, ako aj v 13. smernici Rady Európskej únie 86/560, ktorá upravuje mechanizmy refundácie dane z pridanej hodnoty podnikateľským subjektom, ktoré nemajú sídlo na území spoločenstva.

Predkladaný návrh zákona vychádza z národného programu prispôsobovania acquis communautaire, negociačnej pozície, kapitoly č. 10 dane, návrhu daňovej reformy, ktorý i vláda prerokovala, a plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2001.

Návrh zákona obsahuje nasledovné:

1) Návrh zákona obsahuje zavedenie mechanizmu vrátenia dane zahraničným fyzickým osobám pri vývoze tovaru neobchodného charakteru. Chcela by som pri tejto príležitosti upozorniť, že keď podobný mechanizmus vrátenia dane zahraničným fyzickým osobám sa zaviedol v Českej republike, vznikol značný tlak, aby sme podobným spôsobom reagovali. Vysvetlili sme vtedy, že nie je možné okamžite reagovať, ale že urobíme prípravné kroky, aby sme aj do našej legislatívy a potom do praktického života vrátenie dane zahraničným fyzickým osobám mohli zaviesť. Takže toto je ten krok, ktorý sme vtedy prisľúbili.

2) Návrh zákona obsahuje zavedenie mechanizmov vrátenia dane zahraničným podnikateľom.

3) Návrh zákona obsahuje osobitnú úpravu uplatňovania dane cestovnou kanceláriou.

4) Ďalej návrh zákona obsahuje určenie miesta zdaniteľného plnenia podľa sídla zákazníka pri vybranom okruhu služieb poskytovaných pre zahraničného podnikateľa.

5) Ďalej návrh zákona zahŕňa úpravu ustanovení týkajúcich sa základu dane.

6) A napokon návrh zákona obsahuje úpravu podmienok na uplatnenie odpočtu dane pri dovoze tovaru.

Návrh novely zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Nie je v rozpore so žiadnym všeobecne záväzným právnym predpisom a medzinárodnou zmluvou. Bol prerokovaný aj na Rade hospodárskej a sociálnej dohody. To je všetko. Prosím, vážená poslanecká snemovňa, aby ste tento vládny návrh zákona o dani z pridanej hodnoty aj podporili. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pani ministerke za uvedenie vládneho návrhu zákona. Prosím, aby ste zaujali miesto navrhovateľa.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, poslancovi Milanovi Benkovskému. Nech sa páči.

M. Benkovský, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ktorý sme obdržali pod tlačou 1113, ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil na rokovanie 51. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Ako spravodajca si v prvom čítaní osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.

Vážený pán predsedajúci, keďže odzneli všetky úvodné slová ku všetkým šiestim návrhom zákonov o dani z pridanej hodnoty, odporúčam, aby ste otvorili rozpravu. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Otváram všeobecnú rozpravu o týchto bodoch programu.

Do rozpravy sa písomne prihlásil jeden poslanec, pán poslanec Klemens, ktorému dávam slovo. Nech sa páči.

J. Klemens, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia. Z balíka prejednávaných návrhov zákonov o dani z pridanej hodnoty si dovolím zaujať stanovisko, a to k návrhu zákona pána poslanca Mesiarika. Návrh kolegu poslanca Mesiarika na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, má znížiť pri vybraných potravinách, ktoré spĺňajú kritériá a odporúčania nových smerov vo výžive v zmysle Programu ozdravenia výživy obyvateľov Slovenskej republiky, DPH zo súčasných 23 % na 0 %. Nie je to ničím novým. Pred dvomi rokmi táto požiadavka, aj keď v inej forme a v zúženom rozsahu, a to na chlieb, pečivo a mlieko, ale s očakávaním rovnakého výsledku - znížiť maloobchodné ceny -, už v tejto sále zaznela.

Zmyslom navrhovanej úpravy zákona od kolegu Mesiarika je znížením dane z pridanej hodnoty znížiť maloobchodné ceny pri vybraných potravinách. Uznávam, že pri terajšej kúpyschopnosti občanov Slovenskej republiky by to aj bolo žiaduce. Dovolím si však upozorniť, že len samotné zníženie DPH nedá záruku na zníženie maloobchodných cien vybraných potravín. Prax bude taká, že na znížení dane z pridanej hodnoty bez uplatnenia cenovoregulačných opatrení štátom participovať bude obchod, nie občan, o ktorého ide.

Z poznatkov nadobudnutých od zavedenia DPH vyplýva, že pri žiadnom doterajšom presune tovarov do nižšej sadzby dane z pridanej hodnoty nedošlo k cenovým úpravám smerom dole. Ako príklad môžem uviesť preradenie nealkoholických nápojov a ubytovacích služieb do zníženej sadzby dane v roku 1996, preradenie niektorých potravinárskych tovarov v roku 1997, ako i preradenie stravovacích služieb v júli 1999. Vo všetkých spomenutých príkladoch sa DPH znížila, ale ceny smerom dole nie. Dôvod je zrejmý. Štát neuplatnil cenovoregulačné opatrenie, ktoré by znížením DPH zabezpečilo aj úmerné zníženie cien.

Vážené kolegyne a kolegovia, s prihliadnutím na uvedené návrh kolegu Mesiarika má zmysel na podporu len vtedy, ak znížením dane z pridanej hodnoty budú štátom uplatnené pri predmetných vybraných potravinách aj cenovoregulačné opatrenia, t. j. budú pri nich stanovené tzv. stropové ceny. Inak podpora nemá význam, pretože sa minie účinku. Ďakujem za pozornosť.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie v rozprave.

Nie sú žiadne faktické poznámky. Pán poslanec Klemens bol jediný, ktorý bol prihlásený do rozpravy písomne. Pýtam sa, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne ku všetkým tým návrhom, ktoré boli. Tak, prosím, pán poslanec Maňka, pán poslanec Benkovský. Ešte niekto? Konštatujem, že nie.

Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy k týmto bodom programu ústne a dávam slovo ďalšiemu prihlásenému do rozpravy pánovi poslancovi Vladimírovi Maňkovi. Nech sa páči.

V. Maňka, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja sa vyjadrím postupne ku všetkým predkladaným návrhom , ktoré tu dnes boli predložené.

Najprv k návrhu pána poslanca Mesiarika, ktorý navrhuje zaviesť nulovú sadzbu DPH na vybrané druhy potravín. To, čo povedal pán poslanec Klemens, je to, samozrejme, pravda, že ten efekt keby taký bol, ako pán poslanec Mesiarik navrhuje, tak je to úplne o niečom inom, aká bude skutočnosť. To je jedna vec.

Druhá vec, musíme si uvedomiť jedno, že ak zvýšime rozdiel medzi sadzbami DPH, spodnou a vrchnou, to znamená za týchto okolností 0 % a 23 % na obidvoch stranách, nastane to, že ten, čo tie potraviny vyrába, tak nakupuje skoro všetky vstupy za tú vyššiu sadzbu DPH, t. j. 23-percentnú sadzbu, a tie výstupy predáva za nulovú sadzbu. To znamená, že tam je rozdiel 23 % a je tu isté obdobie 2,5 - 3 mesiace, ktoré čaká na vratku DPH. To znamená, tá vratka DPH bude vyššia ako pri sadzbách súčasných. Ten rozdiel je 23 %, ktorý si musí odniekiaľ ten podnikateľ požičať. A keď si ho musí požičať, tak budú tie potraviny drahšie. To znamená, že nebude to presne rozdiel o 13 %, ale ten rozdiel bude úplne iný. To je jedna vec. To znamená, že musel by zdvihnúť základnú sadzbu potravín z tohto titulu. To je jednoznačné. A druhá vec je tá, ktorú spomenul pán poslanec Klemens.

Druhý návrh zákona predložil v mene skupiny poslancov pán poslanec Tatár. Vlastne hovorí o tom, aby si podnikateľ registroval dane na vstupe nie až vtedy, keď zaplatí, ale vtedy, keď dostane faktúru alebo preberie tovar.

A niečo podobné navrhuje aj pán poslanec Šepták, ktorý, zjednodušene povedané, chce, aby podnikateľ platil DPH štátu, až keď dostane peniaze na účet od dlžníka.

Tento návrh, aj jeden, aj druhý, je, samozrejme, v prospech podnikateľov a určite by každý podnikateľ s ním aj súhlasil, ale ja tu vidím dva problémy. Jeden problém je v účtovníctve a druhý, hlavný, závažný problém je vo vytvorení možnosti daňových únikov, ktoré už v minulosti tu boli a asi aj preto, myslím, že to bola bývalá vláda, ktorá zaviedla tento systém, ktorý tu dnes je.

Samozrejme, treba si to vydiskutovať, lebo istým spôsobom by to mohlo veci pomôcť, ale, samozrejme, treba zvážiť všetky dopady a zrejme ani vláda, nečítal som stanovisko vlády, ešte ho nemáme v laviciach, ale viem, že ani tento návrh neodsúhlasila, ani pána poslanca Šeptáka, ani skupiny poslancov na čele s pánom poslancom Tatárom, ktorý ten návrh predložil.

Druhý návrh pána poslanca Šeptáka znižuje sankcie v prípadoch, ak podnikateľ sám zistí a prizná, že sa pri výpočte pomýlil. Samozrejme, že je to motivácia podnikateľov, aby si chceli sami priznať chybný krok. Je to, samozrejme, na mieste a otázne je, či sadzby, ktoré navrhuje pán poslanec Šepták, sú kvalifikovane určené. A, samozrejme, je tu celý komplex ďalších zákonov, bolo by vhodné prehodnotiť všetky, nie iba tento úzky, ale v každom prípade súhlasím, že aj v minulosti tie sadzby boli veľmi veľké a v mnohých prípadoch likvidačné. A treba sa pozerať na to aj týmito očami.

Najviac, priznám sa, mi je sympatický návrh pána poslanca Šlachtu. Ja chápem vládu, že tento návrh zákona zamietla, ale skutočne treba sa naň pozrieť zo všetkých strán. Ja by som ho doporučoval posunúť do druhého čítania, a cit mi hovorí, že by nemuselo dôjsť k zníženiu výberu z tohto titulu, a podporili by sme úplne nové technológie. Ale, samozrejme, znovu, treba si to zanalyzovať a treba si to rozobrať aj vo výboroch. V každom prípade stojí to za to, aby sme sa týmto návrhom zaoberali.

Vládny návrh zákona dáva možnosť vrátenia DPH zahraničným investorom, hlavne turistom, keď nakúpia u nás tovar. Tá sadzba bude obmedzená asi na 5 tisíc korún na jeden nákup.

Samozrejme, že právnu úpravu našu prispôsobujeme sekundárnej legislatíve Európskej únie, ale tu tiež, poriadny systém bude vtedy, keď budeme v Európskej únii, lebo dovtedy zoberme si, že kúpi Rakúšan na Slovensku za 5 tisíc korún tovar, DPH mu na hraniciach vrátia a on zje v Rakúsku tovar bez DPH. Keby si kúpil niečo iné, tak, samozrejme, že by tú DPH musel v Rakúsku zaplatiť. Čiže asi to by bol normálny systém v celej Európe, keby kým budú všetci v Európskej únii alebo tí, čo nie sú v Európskej únii, by si priznali ten tovar, ktorý vyvezú von, vo svojej krajine a tam by si zaplatili svoje DPH. To by bol normálny systém, ale zrejme to, čo vláda navrhuje, musíme prijať a vravím, keď budeme v Európskej únii všetci, tak tento problém tu nebude.

Skutočne ťažko povedať, že ja ktoré zákony doporučujem, ktoré nie do druhého čítania. Možno z toho titulu, že vláda zamietla tie návrhy, by som mohol povedať, že všetky aj ja odmietam, lebo určite sa na to pozerala kvalifikovane a urobila si tú analýzu hlbšiu, ako som si ju urobil ja sám. Ale ja by som sa možno chcel na mnohé z nich pozrieť pred druhým čítaním hlbšie, a preto istým spôsobom by som ich doporučil do druhého čítania, možno sa neurazí môj priateľ kolega Mesiarik, okrem tohto návrhu, lebo ten návrh sa mi zdá, akože skutočne je veľmi dobre mienený. A ja ďakujem za záujem pánu poslancovi Mesiarikovi, že ho podložil, ale myslím si, že efekt neprinesie a by sme sa dostali do určitých problémov. Ďakujem za pozornosť.