I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, predsedovi tohto výboru poslancovi Pálovi Farkasovi. Nech sa páči.
P. Farkas, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážená pani ministerka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady pristúpil k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 944), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky, určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 51. schôdze Národnej rady.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona, uvedené v § 67 a § 68 zákona NR SR o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.
Vážený pán predsedajúci, žiadam vás, aby ste otvorili rozpravu alebo postúpili ďalej.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov výborov.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k prvému čítanie o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.
Návrh ste dostali ako tlač 965, návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady č. 1059.
Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie poslanec Ľubomír Andrassy. Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.
Ľ. Andrassy, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, skupina poslancov Národnej rady sa rozhodla predložiť novelu zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Je to veľmi malá novela, ktorá reaguje na handicap, na nespravodlivosť, ktorá vznikla aj zásluhou poslancov, ktorých reprezentuje aj poslanec Tatár, v roku 1999, kde v tomto zákone sa urobila nespravodlivosť v súvislosti so vzdelávacími inštitúciami, školskými inštitúciami, kde od platenia dane z príjmu boli oslobodené len vysoké školy a neboli od tohto platenia oslobodené aj ostatné školy a školské zariadenia aj napriek tomu, že takýto cieľ si dala vládna koalícia, si dala vláda Slovenskej republiky do programového vyhlásenia vlády. Tento handicap sa pokúšala odstrániť skupina poslancov cez predloženie tejto malej novely zákona. Avšak v parlamente keďže boli tieto zákony viac ako štyri mesiace zablokované, do parlamentu sa dostala komplexná novela zákona č. 366/1999 Z. z. o dani z príjmov z dielne vlády Slovenskej republiky. A vláda Slovenskej republiky sa rozhodla rešpektovať aj svoje programové vyhlásenie a rozhodla sa zapracovať do svojej vlastnej novely tento návrh, ktorý predkladala skupina poslancov, a preto v mene skupiny predkladateľov sťahujem tento návrh novely zákona.
Pretože uvedenú problematiku, ktorou sme chceli oslobodiť školy a školské zariadenia od platenia dane z príjmov, a tie prostriedky, ktoré by takto školy získali, by boli využité na ich modernizáciu, na ich nový rozvoj, tento návrh akceptovala vláda a predložila ho do svojho zákona, preto niet dôvodu, aby Národná rada rokovala o dvoch takých istých legislatívnych iniciatívach. Ja chcem len poďakovať vláde Slovenskej republiky, že po troch rokoch sa rozhodla naplniť svoje programové vyhlásenie a že akceptovala aj to, čo predložili poslanci do Národnej rady. Chcem ale v tejto súvislosti povedať aj to, že tento návrh vychádzal zo základného princípu spravodlivosti, ale aj solidarity.
A musím naozaj protestovať aj vo svojom úvodnom vystúpení k tomu, čo povedal kolega Tatár, ktorý hovoril o akejsi spravodlivosti, ktorý hovoril o akejsi rovnosti. Pritom tie návrhy, ktoré on predo mnou predkladal v súvislosti s daňou z príjmov sú jasným dôkazom toho, že od solidarity, od spravodlivosti jeho kolegovia, ktorí predložili jeho návrhy poslaneckých noviel zákonov o dani z príjmu, veľmi ďaleko uleteli od tejto reality, pretože tí, ktorí sú dnes chudobní, určite po prijatí týchto zákonov by boli ešte chudobnejší a ukázalo sa, že takéto rapídne zníženie by ohrozilo aj tie základné ľudské práva, ktoré dnes garantuje Ústava Slovenskej republiky. A to sú práva aj na prístup k vzdelaniu, aj na zdravotnú starostlivosť. A ja sa nečudujem, že prišiel s takým návrhom do parlamentu, pretože tieto ľudské práva sú mu cudzie, pretože už pri prerokovaní novely Ústavy Slovenskej republiky bol to práve on, ktorý predkladal v parlamente návrhy, aby sme z ústavy vypustili bezplatné vzdelávanie, aby sme z ústavy vypustili princíp bezplatnej zdravotnej starostlivosti na základe zdravotného poistenia. Teda aj občania Slovenskej republiky majú možnosť vidieť, že to myslí skutočne so solidaritou a spravodlivosťou vážne.
Teda v mene predkladateľov tento poslanecký návrh pod tlačou 965 sťahujem a bol by som rád, keby takto mohol urobiť kolega Tatár. (Potlesk.)
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
(Ruch v sále.) Pán poslanec Osuský, rozprava bude až po všetkých predložených zákonoch.
Pokračujeme prvým čítaním o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 1043, návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady č. 1147.
Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie poslanec Július Brocka. Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.
J. Brocka, poslanec NR SR: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani ministerka, milí kolegovia, minulý rok v júli nemecký Spolkový snem schválil daňovú reformu. (Ruch v sále.)
I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Tatár, môžete si kľudne sadnúť už na svoje miesto. Nech sa páči.
J. Brocka, poslanec NR SR: Minulý rok bola v Nemecku prijatá daňová reforma. Táto daňová reforma sa niesla v znamení troch zásadných zmien - na prvom mieste výrazná pomoc rodine, na druhom mieste podpora zamestnanosti a na treťom mieste ochrana životného prostredia.
V Českej republike podľa platného zákona o daniach z príjmov si zamestnaný rodič môže na nezaopatrené dieťa odpočítať z daňového základu takmer 25 000 korún. Na Slovensku do minulého roka si zamestnaní rodičia mohli znížiť svoj daňový základ na nezaopatrené dieťa o 9 000 korún ročne. Novelizovali sme zákon o daniach z príjmov a túto odpočítateľnú položku sme zvýšili na teraz platnú sumu 11 400 korún. Daňovníkovi ale, platcovi dane sme odpočítateľnú položku zvýšili na takmer dvojnásobok - z 22 200 korún na 38 000 korún, zaokrúhľujem koruny na tisíc. A účelom tohto poslaneckého návrhu zákona je napraviť, by som povedal, istú podľa môjho pohľadu deformáciu alebo iným spôsobom realizovať rodinnú politiku v štáte voči zodpovedným zamestnaným rodičom, ktorí sa starajú o nezaopatrené deti, zvyšovaním odpočítateľnej položky na tieto deti. Je to staronový návrh. Predkladal som ho aj pred rokom, keď sme mali rokovať o štátnom rozpočte. Vraciame sa k nemu opäť a navrhujeme, aby sa odpočítateľná položka na nezaopatrené dieťa zvýšila zo súčasných 11 400 korún na 22 800 korún.
Dôvodom tejto novelizácie je vysoké daňové zaťaženie všetkých, ale najmä rodín s deťmi a nedostatok finančných zdrojov v štátnom rozpočte na podporu týchto rodín z mesiaca na mesiac, resp. z roka na rok, lebo každý rok sa preukazuje nárok na prídavky na deti, na sociálnu podporu alebo štátnu sociálnu podporu od štátu a dnes počet poberateľov prídavkov na deti je na úrovni asi 70 %. V absolútnom vyjadrení suma, ktorá sa na túto štátnu dávku štátnej sociálnej podpory poskytuje, tak za posledných 7 rokov sa len zmenšuje. Čiže ak zohľadníme mieru inflácie za tých 7 rokov, tak podpora rodinám s deťmi zo strany štátu je každým rokom menšia. Zvýšenie čistých príjmov v rodine zvýšením odpočítateľných položiek znamená zvýšenie aj istým spôsobom príjmov štátneho rozpočtu, lebo tieto rodiny, samozrejme, tých viac peňazí cez výplatnú pásku použijú na základné životné potreby a štátu sa časť, takmer štvrtina tých zdrojov vráti napr. cez nepriame dane do štátneho rozpočtu.
Uvedený návrh má dopad na štátny rozpočet vo výške asi 1 mld. korún, ale myslím si, že v tejto chvíli a vo vzťahu k rodinám nie je celkom na mieste odôvodňovať to ako - toto je hlavná príčina, prečo by sme nemali tento návrh zákona podporiť. A nechcem sa teraz tak lacno vracať k väčším výdavkom a stratám v miliardách, ktoré sme v poslednom čase v spoločnosti zaregistrovali. Chcel by som preto kolegov poslancov poprosiť, aby podporili tento poslanecký návrh zákona do druhého čítania.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Prosím pána poslanca Farkasa ešte o správu gestorského výboru.
P. Farkas, poslanec: Áno, pán predsedajúci, uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenia návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Taktiež predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh v termíne a podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 51. schôdze Národnej rady.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku. Ďakujem, pán predsedajúci.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán predseda výboru.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Vážení páni poslanci, panie poslankyne, tak ako bolo vopred oznámené, je 17.45 hodín, prerušíme rokovanie do 18.00 hodiny.
Žiadam poslancov koaličných strán, aby prišli do kinosály.
Po hlasovaní by sme sa potom vrátili k týmto ďalším dvom návrhom pána poslanca Šeptáka a k vládnemu návrhu. Potom by sme videli, v akom sme čase, a otvoríme rozpravu k všetkým. Ďakujem pekne. Do 18.00 hodiny prerušujem rokovanie Národnej rady.
(Prerušenie rokovania o 17.43 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 18.09 hodine.)
I. Presperín, podpredseda NR SR: Žiadam vás, vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, aby ste sa dostavili do rokovacej sály k hlasovaniu o jednotlivých zákonoch. Páni poslanci, dostavte sa k hlasovaniu o zákonoch, ktoré sme prerokovali.
Páni poslanci, prezentujte sa, prosím. Prosím, aby ste sa prezentovali, páni poslanci.
(Hlasovanie.) Prítomných je 79 poslancov.
Konštatujem, že sme uznášaniaschopní.
Pristúpime teda, páni poslanci, panie poslankyne, k hlasovaniu o prerokovaných návrhoch.
Najskôr budeme hlasovať o návrhoch zákonov o elektronickom podpise (tlače 984 a 1027).
Prosím spravodajcu poslanca Palacku, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov výborov.
Pristúpime k hlasovaniu o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o elektronickom podpise (tlač 984).
Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.
Prosím pána spravodajcu, aby návrh uviedol.
G. Palacka, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Po istých nedorozumeniach po včerajšom prerokovaní tohto návrhu zákona sme sa s predkladateľom dohodli na interpretácii jeho vystúpenia tak, že pán predkladateľ navrhol, aby sa o tomto zákone pokračovalo v druhom čítaní, a preto treba dať hlasovať o tomto návrhu, aby Národná rada pokračovala v rokovaní o tomto návrhu zákona, hovorím o tlači 984, poslaneckom návrhu zákona o elektronickom podpise, v druhom čítaní.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Prosím, budeme hlasovať o tomto návrhu. Hlasujte o predloženom návrhu pána poslanca Palacku.
(Hlasovanie.) Prítomných je 103 poslancov, za 70 poslancov, proti 5, zdržalo sa 22, nehlasovalo 6 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Pristúpime, pán spravodajca, k druhému hlasovaniu. Nech sa páči.
G. Palacka, poslanec: Áno, pán predsedajúci, navrhujem v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady, aby tento návrh bol pridelený ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre verejnú správu, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre európsku integráciu a lehoty aby boli určené v týchto výboroch, aby sa prerokoval do 11. októbra a v gestorskom výbore, ktorým je výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, do 16. októbra.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Budeme hlasovať o predloženom návrhu pána poslanca Palacku. Prosím, hlasujte o tomto návrhu. Hlasujte, prosím.
(Hlasovanie.) Prítomných je 105 poslancov, za 98, proti nikto, zdržalo sa 6, nehlasoval 1.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.
Teraz budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona o elektronickom podpise (tlač 1027).
Prvé hlasovanie bude, samozrejme, o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.
Prosím, pán spravodajca, aby ste návrh uviedli.
G. Palacka, poslanec: Ďakujem. Navrhujem, aby Národná rada prijala uznesenie, ktorým postúpi tento návrh zákona do druhého čítania.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Hlasujte o predloženom návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných je 106 poslancov, za 52 poslancov, proti 18 poslancov, zdržalo sa 31, nehlasovalo 5 poslancov.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona neprerokuje v druhom čítaní.
Teraz budeme hlasovať o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (tlač 1038),
v prvom čítaní.
Prvé hlasovanie, prosím, pán poslanec Orosz, nech sa páči. Pán spravodajca uvedie prvé hlasovanie.
L. Orosz, poslanec: V rozprave som predložil návrh, teda po mojom úvodnom slove, aby tento návrh bol postúpený do druhého čítania. Prosím, dajte hlasovať.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Dávam hlasovať o tomto návrhu pána spravodajcu poslanca Orosza. Hlasujte o predloženom návrhu v prvom hlasovaní.
(Hlasovanie.) Prítomných je 103 poslancov, za 71, proti 2, zdržalo sa 27, nehlasovali 3.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Druhé hlasovanie. Pristúpime k návrhu na pridelenie návrhu zákona výborom a na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty. Pán spravodajca, prosím.
L. Orosz, poslanec: Navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky rozhodla o tom, že tento návrh zákona bude pridelený na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva a národnosti. Zároveň navrhujem, aby za gestorský výbor bol navrhnutý ústavnoprávny výbor a aby lehoty pre výbory boli ustanovené tak, že gestorský výbor prerokuje tento návrh do 16. októbra a ostatné výbory do 14. októbra.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prosím, hlasujte o predloženom návrhu. Hlasujte.
(Hlasovanie.) Prítomných je 105 poslancov, za 99, proti 1 poslanec, zdržali sa 4, nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor aj príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.
Nasleduje hlasovanie o návrhoch noviel zákona o veľkej privatizácii (tlače 995 a 1070).
Spravodajcom k týmto návrhom zákonov bol pán poslanec Ján Šimko. Prosím, aby zaujal svoje miesto.
Ako o prvom budeme hlasovať o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.
Pán poslanec Šimko podal návrh, aby sme nerokovali o tomto zákone, ak sa nemýlim, však, pán poslanec Šimko. Keby si upresnil svoj návrh najskôr.
J. Šimko, poslanec: Vážená snemovňa, teda k návrhu novely zákona (tlač 995) konštatujem, že nikto z vystupujúcich poslancov nepodal pozmeňujúci návrh súvisiaci s § 73 ods. 3 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, a preto v zmysle môjho úvodného vystúpenia predkladám ako spravodajca návrh uznesenia v tomto znení: "V súlade s § 73 ods. 3 písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku navrhujem, že Národná rada Slovenskej republiky nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona."
I. Presperín, podpredseda NR SR: Prosím, počuli ste návrh pána spravodajcu. Hlasujte. Hlasujte o predloženom návrhu, prosím. Hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných je 105 poslancov, za 80, proti 21, zdržali sa 4, hlasovali všetci.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona neprerokuje v druhom čítaní.
Pokračovať budeme hlasovaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov (tlač 1070).
Prosím, pána spravodajcu, aby uviedol prvé hlasovanie.
J. Šimko, poslanec: Ďakujem. Odporúčam v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky prerokovala návrh zákona v druhom čítaní.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Hlasujte o predloženom návrhu. Hlasujte.
(Hlasovanie.) Prítomných je 104 poslancov, za 74, proti 5, zdržalo sa 22, nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Prosím, druhé hlasovanie.
J. Šimko, poslanec: Súčasne navrhujem prideliť návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady pre verejnú správu. Ďalej navrhujem, aby ako gestorský výbor bol Národnou radou schválený výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, lehotu na prerokovanie vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch do 11. októbra tohto roku a v gestorskom výbore do 16. októbra tohto roku.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Budeme hlasovať. Nech sa páči, hlasujeme. Hlasujte o predloženom návrhu pána spravodajcu. Hlasujte.
(Hlasovanie.) Prítomných je 102 poslancov, za 95, proti nikto, zdržalo sa 5, nehlasovali 2.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.
Len pre upresnenie. O bode č. 18, to znamená tlači 1041, tak ako bolo schválené, budeme hlasovať až po prerokovaní a hlasovaní o všetkých daňových zákonoch. Takže aby bolo jasné, tento bod 18 a tlač 1041 ostane ešte na hlasovanie po týchto zákonoch.
Vážení páni poslanci, panie poslankyne, pristúpime teraz k hlasovaniu. Ďalej budeme, páni poslanci, hlasovať o bodoch, ktoré sme prebrali v bloku od bodu 22 až po bod 27, kde bola aj spoločná rozprava.
Najskôr budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Mesiarika na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (tlač 982).
Spoločným spravodajcom pre všetky tieto zákony, ktoré boli prerokované, bol pán poslanec Benkovský, ktorý ich bude postupne uvádzať. Prosím o prvé hlasovanie k návrhu poslanca Mariana Mesiarika.
M. Benkovský, poslanec: Ďakujem za slovo. K predloženému návrhu bol mnou podaný návrh, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. b), že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Prosím dať hlasovať.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Môžeme hlasovať, prosím.
(Hlasovanie.) Prítomných je 107 poslancov, za 66, proti 23, zdržalo sa 12, nehlasovalo 6.
Tento návrh bol schválený, to znamená, že nebudeme pokračovať ďalej o návrhu pána poslanca Mariana Mesiarika.
Budeme pokračovať hlasovaním o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (tlač 999).
Nech sa páči, pán spravodajca.
M. Benkovský, poslanec: Ďakujem. Aj k tomuto návrhu zákona som v rozprave predložil návrh, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. b), že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Budeme hlasovať o predloženom návrhu. Hlasujte.
(Hlasovanie.) Prítomných je 103 poslancov, za 52 poslancov, proti 40 poslancov, zdržalo sa 8, nehlasovali 3.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona neprerokuje v druhom čítaní.
Pokračujeme hlasovaním o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Rastislava Šeptáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (tlač 1083).
Pán poslanec Benkovský, máte slovo.
M. Benkovský, poslanec: Ďakujem. K návrhu pána poslanca Šeptáka bol podaný návrh, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. b), že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Prosím dať hlasovať.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Hlasujeme o tomto návrhu zákona. Hlasujeme, prosím. Hlasujte.
(Hlasovanie.) Prítomných je 104 poslancov, za je 60 poslancov, proti 38, zdržalo sa 6, hlasovali všetci.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona neprerokuje v druhom čítaní.
Pokračujeme... (Ruch v sále.) Prosím pokoj v rokovacej sále, pán podpredseda. Pokračujeme hlasovaním o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Rastislava Šeptáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (tlač 1084).
Prvé hlasovanie, pán spravodajca.
M. Benkovský, poslanec: Obdobne aj k tomuto návrhu, k tlači 1084 bol podaný návrh, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. b), že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Budeme hlasovať. Hlasujte.
(Hlasovanie.) Prítomných je 106 poslancov, za 65 poslancov, proti 36, zdržalo sa 5, hlasovali všetci.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona neprerokuje v druhom čítaní.
Nasleduje hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Štefana Šlachtu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (tlač 1138).
Prvé hlasovanie, prosím.
M. Benkovský, poslanec: Áno, ďakujem. Aj k návrhu pána poslanca Šlachtu bol podaný návrh, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. b), že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Prosím dať hlasovať.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Prosím, môžeme hlasovať.
(Hlasovanie.) Prítomných je 107 poslancov, za 56 poslancov, proti 44, zdržalo sa 7 poslancov, hlasovali všetci poslanci.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona neprerokuje v druhom čítaní.
Prosím, ďalej budeme hlasovať o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (tlač 1113).
Prvé hlasovanie, nech sa páči.
M. Benkovský, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V rozprave neodzneli žiadne návrhy na uznesenie Národnej rady, preto ako spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní. Prosím, dajte hlasovať.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Budeme hlasovať o tomto návrhu a postúpení do druhého čítania. Hlasujte.
(Hlasovanie.) Prítomných je 107 poslancov, za 79 poslancov, proti 20, zdržalo sa 8, hlasovali všetci.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Druhé hlasovanie.
M. Benkovský, poslanec: Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1174 z 13. júna 2001 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 11. októbra 2001 a gestorský výbor do 16. októbra 2001. Prosím, dajte hlasovať.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Hlasujte o tomto návrhu, páni poslanci a panie poslankyne. Hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných je 107 poslancov, za 104 poslancov, proti nikto, zdržali sa 3, hlasovali všetci.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor aj lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.
Blok hlasovania sme, páni poslanci, skončili.
Budeme pokračovať v rokovaní tým, že pristúpime k prvému čítaniu o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Rastislava Šeptáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.
Tento návrh ste dostali ako tlač 1122, návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady č. 1229.
Dávam slovo poslancovi Rastislavovi Šeptákovi a prosím ho, aby návrh uviedol.
R. Šepták, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, dámy a páni... (Ruch v sále.)
I. Presperín, podpredseda NR SR: Prosím, páni poslanci, postupujeme ďalej v programe. Pokiaľ chcete rokovať v dvojiciach, trojiciach, buďte tak dobrí, opustite rokovaciu sálu, lebo vás začnem menovať po jednom. Pán poslanec Halmeš, pán poslanec Cuper, pán poslanec Šebej, pán poslanec Benkovský, prosím, aby ste nerušili pána poslanca Šeptáka. Nech sa páči, máte slovo.
R. Šepták, poslanec: Ďakujem ešte raz za slovo. Čiže budem pokračovať. Dámy a páni, máte pred sebou tlač 1122 - návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Zvýšenie cenového limitu nákupu osobných automobilov, ktorý je možné uplatniť ako daňový výdavok (cena, ktorá sa na účely odpisovania považuje za vstupnú cenu), vyplýva zo skutočnosti... (Ruch v sále.)
I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec, prepáč, buď tak dobrý, keby si chvíľu zastal. Páni poslanci, tak sme hádam kultúrni ľudia, buďte tak láskaví, rešpektujte právo rečníka.
Zároveň keď mám slovo, chcem oznámiť, že zajtra budeme rokovať po odsúhlasení alebo po odhlasovaní týchto zákonov tohto bloku o dôchodkoch. Nech sa páči.
R. Šepták, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Pokračujem, že podnikateľ na zabezpečenie svojej činnosti potrebuje pohodlne a dostatočne bezpečné vozidlo, ktoré mu umožní vykonávať podnikateľské aktivity i z pohľadu na jeho zdravie a bezpečnosť. Myslím si, že na našom trhu sa za cenu 800 tisíc, resp. 900 tisíc pri kúpe na lízing nachádza dostatočná škála vozidiel spĺňajúcich uvedené kritériá a okrem toho i dostatočne reprezentatívne. Navrhnutý limit je podstatne nižší, ako si navrhla naša vláda na kúpu osobného automobilu pracovníkom štátnej správy. Kabinet Mikuláša Dzurindu odobril návrh ministra vnútra na stanovenie hornej hranice cenového limitu nákupu osobných motorových vozidiel pre inštitúcie financované zo štátneho rozpočtu. Tento limit je v rozpätí 400 tisíc - 2 mil. korún, kde napr. nákup osobného motorového vozidla v hodnote 1,3 mil. si môžu dovoliť kúpiť už prednostovia okresných úradov a súdov. Podnikatelia, z ktorých daní sa tvorí štátny rozpočet a z ktorých peňazí si kupujú motorové vozidlá štátni úradníci, však na zabezpečenie svojej podnikateľskej činnosti si do daňových výdavkov môžu zahrnúť kúpu osobného automobilu len do výšky 450 tisíc korún, resp. 550 tisíc korún pri kúpe na lízing. Tento návrh odstraňuje diskrimináciu podnikateľov a stavia ich na rovnakú úroveň s predstaviteľmi štátnej správy.
Predpoklad, že zavedením limitu odpisovania osobných automobilov sa zvýšia príjmy štátneho rozpočtu, sa nesplnil. Podnikateľ má veľa iných možností nakúpiť tovar, ktorého 100 % odpíše do nákladov, a tak zamedzí vyššej daňovej povinnosti.
Zavedenie limitu nákladov na preukázanú spotrebu pohonných hmôt vo výške 85 % je v podnikateľskej sfére chápané ako dvojitý postih s prenesením dopadov na podnikateľskú sféru z dôvodu neschopnosti štátu zaviesť dostatočné kontrolné mechanizmy, a preto sa navrhuje uvedený limit vypustiť.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, k predloženému návrhu tohto zákona ma viedla skutočnosť, že naša vláda si z prostriedkov štátneho rozpočtu odsúhlasila limity na nákup motorových vozidiel pre inštitúcie financované zo štátneho rozpočtu, ktoré sú v rozmedzí od 400 tisíc do 2 mil. korún. Nákup motorového vozidla v hodnote 1,3 mil. si môže dovoliť už prednosta okresného úradu. Podnikatelia, z daní ktorých sa financuje štátny rozpočet, si však môžu do daňových výdavkov zahrnúť kúpu osobného automobilu len do výšky 450 tisíc, resp. 550 tisíc korún pri kúpe na lízing. Kto vytvára, dámy a páni, príjmy štátneho rozpočtu v tomto štáte? Aký je dôvod na to, aby tí, ktorí tvoria príjmy a na zabezpečenie svojej podnikateľskej činnosti potrebujú dopravný prostriedok, boli v ponímaní zákona menej hodnotní ako zamestnanci inštitúcií financovaných zo štátneho rozpočtu?
Argumentácia, že sa kúpou drahých automobilov oslabia príjmy štátneho rozpočtu, je vágna:
1. Podnikatelia majú dostatok iných možností, ako vyčerpať "kvázi" úsporné peniaze v nákladoch tak, aby nemuseli odvádzať vyššiu daň z príjmu. A tieto možnosti sú legálne. Napr. kúpu vybavenia podnikateľských priestorov, či už nábytkom alebo počítačovou technikou, i televízny prijímač je možné na 100 % zaúčtovať do nákladov, nehovoriac o nákladoch za služby.
2. Predaj automobilov tzv. luxusnej triedy, športových a terénnych automobilov, t. j. tých kategórií vozidiel, na kúpu ktorých podľa ministerstva financií podnikatelia vynakladajú neúmerné vysoké finančné prostriedky, predstavuje zhruba 4 % z celkového predaja osobných automobilov za rok. Toto číslo za posledné tri roky nezaznamenalo zásadné zmeny. To znamená, že podnikateľ, ktorý na to má, kupuje automobil bez ohľadu na limit. Predpoklad ministerstva financií, že zákonne upraví možnosť kúpy automobilov vyššej triedy tým, že zavedie cenové limity nákupu motorových automobilov, ktoré je možné uplatniť ako daňový výdavok, sa nenaplnil. Automobily tzv. luxusnej triedy sa v roku 1999 predávali len v počte 81 kusov a v roku 2000 to bolo 89 kusov a za polrok tohto roku 42 kusov. Podobný vývoj je i v predaji športových a terénnych automobilov.
3. Zákon sa tak dotkol tých podnikateľov, ktorí si nekupujú automobil z prepychu, ale pretože ho potrebujú na zabezpečenie svojej podnikateľskej činnosti. Zákon im však limitom stanovuje, že si môžu kúpiť len vozidlo triedy B, čo je tzv. malé vozidlo, ale ak si podnikateľ chce kúpiť športové lietadlo alebo motorový čln, štát mu z nich umožní odpísať až 800 tisíc korún.
4. Podnikateľ na to, aby zabezpečil výkon svojej podnikateľskej činnosti na patričnej úrovni, potrebuje pohodlné, dostatočne bezpečné vozidlo. Navrhovaný limit 800 tisíc, resp. 900 tisíc korún pri kúpe na lízing je dostatočný na to, aby si takéto vozidlo mohol podnikateľ obstarať. Na našom trhu sa nachádza dostatočná škála vozidiel spĺňajúcich uvedené kritériá a zároveň je aj dostatočne reprezentatívna.
5. Podnikatelia sa cítia menejcenní ako pracovníci inštitúcií financovaných zo štátneho rozpočtu, nakoľko zo svojich daní dopriali luxus tým, ktorí netvoria príjmy štátneho rozpočtu, ale z neho ukrajujú.
6. Zároveň treba pripomenúť, že odborná reštrikčná politika sa uplatňovala i v rokoch 1995 a 1996, avšak už vtedy boli stanovené limity dostatočne alebo podstatne vyššie, a to v čiastkach 700 tisíc, resp. 800 tisíc pri kúpe na lízing. Od roku 1997 sa limity zo zákona vypustili, pričom ekonomické vyhodnotenie ich zavedenia nebolo vôbec vykonané. Napriek tomu sa znovu zaviedli limity, ktorých výška sa podstatne znížila hoci všeobecne cenová úroveň vzrástla. Opätovne sme sa nedočkali serióznych ekonomických prepočtov, ktoré by preukázali pozitívne vplyvy na štátny rozpočet, a, ako som vám v predchádzajúcom povedal, nezaznamenal sa ani pokles predaja osobných automobilov tzv. luxusnej triedy, športových a terénnych. Naopak, vláda limitmi na kúpu osobných automobilov pre pracovníkov svojich inštitúcií zaistí minimálne v triede luxusných automobilov zvýšenie predajov. Štátny rozpočet, to nie je len kapitola príjmov, ale aj výdavkov. Reštrikciou podnikateľov popierame rovnosť zákona pre každého.
K druhej časti navrhovaných zmien, ktorá sa dotýka vypustenia limitu nákladov na preukázanú potrebu PHM vo výške 85 %, chcem povedať, že každý automobil potrebuje na to, aby išiel, pohonné hmoty, ktorých spotreba je deklarovaná v technických podmienkach prevádzky každého automobilu. Zákon si osoboval právo hovoriť do tejto spotreby a určil, že na prevádzku stačí len 85 % tejto deklarovanej spotreby. Stavia sa do polohy univerzálneho konštruktéra, ktorý znížil spotrebu vo všetkých typoch áut o 15 %. Je to veľmi jednoduché. Pokiaľ sa ministerstvo financií nechcelo postaviť do tejto polohy a chcelo vyriešiť používanie služobných vozidiel na súkromné účely, týmto zákonom len priznalo nedostatočne kontrolné mechanizmy orgánov zodpovedných za výber daní, nakoľko používanie služobného vozidla na súkromné účely je zákonom ošetrené ako funkčný požitok, ktorý je fyzická osoba povinná vykázať pri vyúčtovaní daní z príjmov fyzických osôb. Tým, že ministerstvo financií zaviedlo túto právnu úpravu len núti podnikateľov hľadať cesty, ako túto právnu formu obísť. Predsa nebudú postihovaní dvakrát, raz ako podnikatelia zaúčtovaním len 85 % preukázaných nákladov na PHM a druhýkrát ako fyzické osoby priznaním funkčného požitku a odvedením vyššej dane z príjmu fyzických osôb. Znovu nám nebol predložený žiadny ekonomický prepočet, ktorý by preukázal opodstatnenosť takejto právnej úpravy.
Vážení páni a dámy poslanci, uviedol som vám dostatok argumentov na to, aby ste podporili a schválili môj návrh, podporili ho do druhého čítania, zvlášť keď táto úprava naozaj neovplyvní nepriaznivo príjmy štátneho rozpočtu. Veľmi pekne ďakujem.