J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec, nech sa páči, doplňujúca otázka.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem, pán minister. Myslím, že nemali by sme konfrontačné názory v zmysle tejto analýzy, ktorú ministerstvo kultúry vypracovalo. Preto mi dovoľte, aby som, vychádzajúc z tejto analýzy ministerstva kultúry, vám položil tri doplňujúce podotázky. Prvá podotázka: Aký máte názor na nerealizovanú inscenáciu Hände hoch, na ktorú Nová scéna použila vyše 600 tisíc Sk uvoľnených vládou z výnosu hier a lotérií ešte v roku 2000? Ďalej by ma zaujímal váš názor, či spĺňa Nová scéna vašu predstavu reprezentácie slovenskej kultúry pri uvedení "Plesu v hoteli Savoy" v Rakúsku a v Nemecku, a po tretie, taká konkrétna otázka, či by ste vedeli uviesť aspoň dva vokálne interpretačné výkony v produkciách slovenských štátnych divadiel, ktoré v rokoch 2000 až 2001, podľa názoru ministerstva znamenajú kvalitatívne obohatenie slovenskej hudobnej kultúry. Moje tri podotázky vychádzajú len z analýzy, ktorú predostrelo ministerstvo kultúry koncom júla 2001 do výboru pre kultúru a médiá. Vychádzajú aj z istej sťažnosti riaditeľa divadla, ktorú poslal na výbor pre kultúru a médiá, na ministerstvo kultúry, ktorou sa taktiež budeme zaoberať, myslím, v utorok. Toľko, ďakujem za pozornosť.

J. Migaš, predseda NR SR: Pán minister.

M. Kňažko, minister kultúry: Vážený pán poslanec, práve preto, že sa budeme zaoberať, budem rád, keď sa dozviem aj iné názory, názory na niektoré konkrétne tvrdenia alebo zistenia alebo prípadné nedostatky v tejto správe. Ja už som uviedol, že žiadna takáto správa nemôže byť celkom komplexná. A čím viac pohľadov, z viacerých strán na túto správu budeme mať, tým bude pravdepodobne nielen obšírnejšia, ale aj objektívnejšia.

Pokiaľ ide o použitých 600 tisíc korún, no nemôžem vám v tejto chvíli presne odpovedať, akým spôsobom boli zúčtované. Môžem vám dať podrobné zúčtovanie na výbore. Nemám s tým žiadny problém, ani s dôvodmi, prečo táto inscenácia bola prerušená. Áno, myslím, že to bolo pre chorobu režiséra alebo pre niečo, čo sa skrátka niekedy v divadle stáva. No a tie peniaze, ktoré minuli, no tak musia byť vyúčtované a, samozrejme, použité len v zmysle tohto účelu. No ja nie som povolaný ako štátny úradník hodnotiť umeleckú úroveň niektorých predstavení. Na to máme komisie odborníkov. Vieme, že existujú v oblasti divadelného umenia stavovské organizácie, ktoré udeľujú ceny výročné, že existujú fondy, ktoré udeľujú ceny. Takže ja nebudem hodnotiť teraz takýmto spôsobom nejaké inscenácie, alebo reprezentáciu v zahraničí. Ja si myslím, že pri poslaneckom prieskume, ktorý ste vykonali na Novej scéne, ste si mohli overiť niektoré veci.

No a rád by som ešte dodal, žiaľ, napriek tomu, že som informoval vedenie výboru, že v utorok som na oficiálnej ceste a sprevádzam predsedu vlády do Kanady, mám stretnutie so svojou rezortnou kolegyňou pani Sheily Coppsovou, čiže nebudem sa môcť zúčastniť tohto zasadnutia výboru, napriek tomu, že som o tom informoval, tak som dostal pozvánku od výboru na tento termín. Pretože trvám na tom a chcem byť pri tom osobne, keď sa toto bude prerokovávať vo výbore vrátane ďalšieho hodnotenia, myslím, že ide o tú správu hodnotiacu a ešte niečo, takže budem rád, keď o tom budeme podrobnejšie hovoriť vo výbore. Ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďalšiu otázku položil pán poslanec Ján Jasovský. Otázka znie: "Ako ďalej, pán minister, v leteckej doprave v Slovenskej republike, SA, Sky Europe alebo České? Prijmete rozhodné stanovisko?"

Odpovedať bude za neprítomného ministra pán minister Harna. Nech sa páči, pán minister.

I. Harna, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda parlamentu, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som odpovedal za pána ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií pána ministra Macejka. Teda odpoveď:

"Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky v súčinnosti s ostatnými rezortmi mení prostredie slovenským leteckým dopravcom na vykonávanie leteckej dopravy formou vytvorenia takých podmienok, aké majú leteckí dopravcovia v zahraničí, hlavne vo vzťahu k plateniu cla a daní pri nákupe a dovoze lietadiel. Náš rezort bol zatiaľ úspešný v presadzovaní odstránenia spotrebnej dane na letecké pohonné hmoty, cla na vybrané položky lietadlovej techniky cestou colného sadzobníka pre rok 2001 a v úprave DPH na lietadlovú techniku od januára 2002. Ďalšími krokmi, ktoré v súlade s koncepciou rozvoja leteckej dopravy Slovenskej republiky podnikáme, bude pristúpenie Slovenskej republiky k mnohostrannej dohode o obchode s civilnými lietadlami v rámci GATT z roku 1973.

Koncepcia v súlade so štátnou dopravnou politikou okrem uvedeného rozpracováva zosúladenie podmienok hospodárskej súťaže na dopravnom trhu, postupnú implementáciu nariadenia smerníc Rady Európskej únie do právneho systému Slovenskej republiky, vytvorenie funkčnej a efektívnej štátnej správy v oblasti civilného letectva s uplatňovaním regulačných úloh štátu s dôrazom na zabezpečenie bezpečnosti leteckej prevádzky, ochrany užívateľov leteckej dopravy a životného prostredia. Vytvorenie právneho rámca na základe rovnakého a nediskriminačného prístupu musí byť orientované predovšetkým na stimuláciu pravidelnej medzinárodnej a vnútroštátnej dopravy. Za tým účelom pripravujeme podmienky uľahčujúce leteckým dopravcom zavedenie nových liniek medzi Slovenskom a zahraničím.

Pokiaľ ide o otázku Slovenských aerolínií, a. s., a Sky Europe alebo Českých aerolínií, je nutné uviesť nasledujúce skutočnosti. Slovenské aerolínie, a. s., ako slovenský dopravca je zatiaľ vzhľadom na leteckú techniku, ktorú prevádzkuje, orientovaný najmä na nepravidelnú leteckú dopravu. V pravidelnej medzinárodnej leteckej doprave vykonáva letecké spojenie z Bratislavy do Moskvy a vo vnútroštátnej leteckej doprave letecké spojenie do Košíc. V spojitosti s riešením 34-percentného podielu štátu v tejto spoločnosti Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky pripravuje materiál na rokovanie vlády Slovenskej republiky, o ktorom má vláda rozhodnúť do konca septembra. O spoločnosti Sky Europe ako leteckom dopravcovi môžeme hovoriť až po splnení základných a nevyhnutných podmienok na získanie osvedčenia prevádzkovateľa lietadla a licencie na vykonávanie leteckej dopravy. České aerolínie, ktoré zabezpečujú značnú časť pravidelnej medzinárodnej dopravy vo vzťahu k Slovenskej republike, vykonávajú ju na základe bilaterálnej medzivládnej dohody o leteckej doprave. Teda dohoda umožňuje recipročne vykonávať obdobný objem prepravy aj slovenským dopravcom. Túto možnosť slovenskí dopravcovia zatiaľ nevyužívajú.

V poslednej dobe sa hovorí o projekte otvorenia pravidelnej medzinárodnej leteckej dopravy z letiska Sliač za aktívnej účasti regiónu. Tento zámer nemá vo svojom reálnom obchodnom pláne žiadny slovenský letecký dopravca. Ak by ho mal, Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky by ho určite za Slovenskú republiku vo vzťahu k druhému štátu na vykonávanie tejto konkrétnej dopravy určilo. Pretože tomu tak nie je, vzhľadom na možnú službu slovenským občanom a podporu zvýšenia prevádzky letiska Sliač nie sme proti tomu, aby dopravu vykonávali České aerolínie. Pohybujeme sa však v teoretickej rovine. Zatiaľ neevidujeme na ministerstve žiadosť o schválenie tohto programu." Toľko odpoveď pána ministra Macejka. Ďakujem za pozornosť.

J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec, nech sa páči.

J. Jasovský, poslanec: Vážený pán predseda, ďakujem pekne za slovo, aj pán minister, ďakujem za odpoveď. Je mi ľúto, že tu nie je pán minister Macejko, ja som mu chcel dnes pogratulovať. Keď zlí novinári píšu o tom, že dobrá vláda sa nechce vzdať, resp. jej úradníci vzdať kompetencií, ja chcem pogratulovať pánu ministrovi, lebo on už kompetencie nemá. Slovenské telekomunikácie sú už nemecké. Neviem, či zachytil pán minister, že spadli Deutsche Telekom na svoju historickú úroveň v cene akcií. Takže tá situácia je tam veľmi zvláštna. V otázke výstavby diaľnic už nerozhoduje ministerstvo dopravy, pretože tým, že dopustil zrušenie Štátneho fondu cestného hospodárstva, presun kompetencií je na ministerstve financií. Ktovie, či pán minister vie, čo stojí prepis zmlúv zo Štátneho fondu na ministerstvo financií. SAD-ky sú privatizované a kompetencie prejdú na Fond národného majetku. Vo výrobe autobusov kompetencie prešli na Českú republiku. O letectve mu rozhoduje pán podpredseda vlády, Železnice Slovenskej republiky predávajú vagóny, to znamená, Železnice tiež už nebudú súčasťou tohto rezortu. Nebudem hovoriť o námorných lodiach a ďalších.

Ale chcel som dať teda naozaj otázku pánovi ministrovi, aby som nadviazal na tú pôvodnú, či mu nevadí, že letecké spoločnosti, ktoré lietajú na Slovensku, pripravujú o prácu našich mechanikov, našich stewardov, naše letušky a pod., pretože lietajú sem španielske, tuniské aerolínie, lietajú sem turecké aerolínie. A skutočne mu to nevadí? Nevadí mu, že České aerolínie otvoria linku na Sliač? Výhodné je to pre České aerolínie, pre slovenské nie? Nech by mi povedal pán minister aspoň jeden štát v Európe, kde nemá štát nadpolovičnú väčšinu v národnom leteckom prepravcovi. Prečo sa bojí ministerstvo dopravy povedať, že áno, národný letecký dopravca má význam. Ja chápem, že na bicykli sa dá dôjsť do vlády, ale nedá sa na Slovensko docestovať mimo diaľnic a mimo leteckej dopravy. Ja by som sa opýtal, či mu nevadí, že zahraničné spoločnosti neotvoria ani jednu linku ešte na Slovensku. Odvážame cestujúcich do Viedne a lietame z Viedne do sveta. Pýtam sa, či je problém vstúpiť do Slovenských aerolínií vkladom v otázkach lietadiel, ďalšie a ďalšie otázky. Ďakujem pekne.

J. Migaš, predseda NR SR: Pán minister.

I. Harna, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR: Myslím, že otázky boli položené na pána ministra Macejka. Ja ani nie som kompetentní, aby som na tieto otázky odpovedal. Takže myslím si, že tieto otázky budú tlmočené pánu ministrovi Macejkovi a bude mu doporučené, aby na tieto otázky odpovedal písomne. Ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Ďalšiu otázku položil pán poslanec Engliš. Otázka znie: "Ako budete riešiť zlú finančnú situáciu geriatrického centra v Košiciach?"

Odpovedať bude minister zdravotníctva. Nech sa páči.

R. Kováč, minister zdravotníctva SR: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán poslanec, už v máji roku 2000 sa cenovým opatrením upravila Geriatrickému centru svätého Lukáša v Košiciach pôvodná minimálna cena z 1,99 mil. na 2,121 mil. korún. V roku 2001 predstavoval rozpis zmluvných cien za I. polrok sumu, to je mesačná suma, za I. polrok sumu 10,287 mil. korún, úhrady 9,164 mil. korún a vzájomné zápočty s poisťovňou 972 tisíc korún. Spolu obdržali v hotovosti 9,877 mil. korún, z toho boli mimorozpočtové zdroje vo výške 712 tisíc korún. Rozdiel predstavuje záväzky zdravotných poisťovní voči tomuto zariadeniu, ktoré sa budú riešiť režimom z mimorozpočtových zdrojov tak, ako je to v uznesení vlády, ustanovených na oddlženie zdravotníckych zariadení.

V súčasnom období sa v spolupráci so zdravotnými poisťovňami a stavovskými organizáciami pripravuje návrh nového cenového opatrenia, v ktorom sa zohľadnia špecifiká každého zdravotníckeho zariadenia. Podľa nového cenového opatrenia sa bude financovať zvlášť poskytnutá lôžková zdravotná starostlivosť a osobitne výkony ambulantnej starostlivosti a výkony spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek. Tento systém financovania sprehľadní finančné toky do zdravotníckych zariadení a zohľadní aj záujmy Geriatrického centra svätého Lukáša v Košiciach. Skončil som, pán predseda.

J. Migaš, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec.

A. Engliš, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Pán minister, ja keď som zisťoval túto situáciu, zistil som, že Všeobecná zdravotná poisťovňa má cenu lôžkodňa 384 korún. Pri obložnosti tejto organizácie ako toho vysokošpecializovaného odborného ústavu geriatrického svätého Lukáša v Košiciach 75 % klientmi Všeobecnej zdravotnej poisťovne po odpočítaných všetkých nákladoch ostáva na jedného pacienta poistenie vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni na stravu a lieky 8 korún, zdôrazňujem osem slovenských korún. Pokiaľ nebude tento ústav zarátaný ako každá iná klinika alebo aspoň na úrovni iných kliník, pretože sa jedná o kliniku gerontológie a geriatrie Univerzity Pavla Jozefa Šafárika, myslím si, že je to diskriminácia týchto starých ľudí. Mám informáciu o tom, čo ste vy tu spomínali, by som povedal, v makro, že skutočne od 1. 7. dochádza k určitému zlepšeniu financovania. Ja by som vás chcel len poprosiť, aby skutočne ten dosah a tie tlaky, ktoré ste aj vy vyvinuli na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a ďalšie poisťovne, zotrvali, pretože aj vzájomne vy ste hovorili tam o vyrovnaní pohľadávok. Pokiaľ viem, tak poisťovne dlhovali 6 mil. korún tomuto zariadeniu. Čiže pýtam sa vás, či tieto rozhodnutia sú záväzné vo vzťahu teda k tomuto vysokošpecializovanému ústavu, či sa nebudú meniť a či zotrváte v tom, čo ste hovorili aj vo vzťahu k zdravotným poisťovniam, pretože si myslím, že tí starí ľudia, ktorí sú tam, si to zaslúžia. To je jedna vec a druhá vec, myslím si, že je to jediné pracovisko, pokiaľ mám dobrú informáciu, takto vysokošpecializované na Slovensku, ktoré vychováva aj vlastne špecialistov pre geriatriu. Ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: Nech sa páči, pán minister.

R. Kováč, minister zdravotníctva SR: Vážený pán poslanec, áno, Geriatrické centrum sv. Lukáša patrí medzi špičkové geriatrické pracoviská. Obdobné máme v Národnom ústave tuberkulózy a respiračných chorôb v Bratislave v Podunajských Biskupiciach, kde vlastne bol základ geriatrickej starostlivosti na Slovensku. V novom cenovom výmere, tento výmer bol prediskutovaný s pánom riaditeľom, zohľadňujeme skladbu tohto centra, lebo tam nie sú len geriatrické lôžka z odboru geriatrie, ale sú tam lôžka, ktoré majú charakter liečebne dlhodobo chorých, a iné lôžka, ktoré sú chronické. Ale napriek tomu jemu vychádza ten výmer tak, že pán riaditeľ je spokojný. Otázka je taká, či sa nám podarí na tento cenový výmer dosiahnuť súhlas ostatných zdravotníckych zariadení a presadiť ho. S poisťovňami už sme našli veľmi blízku spoločnú reč. Takže predpokladám, že sa nám podarí nájsť aj spoločnú reč s ostatnými nemocnicami, čo by prispelo k riešeniu finančnej situácie tohto centra, nepochybne pozitívne.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďalšiu otázku položil predseda výboru pán poslanec Ambróš. Otázka znie: "Bol schválený nový zákon o odpadoch. Ktoré opatrenia ministerstvo urobilo, resp. urobí pre implementáciu tohto zákona do praxe?"

Odpovedá minister životného prostredia. Pán minister, nech sa páči. (Hlasy z pléna.) Prosím? Ja som povedal predseda výboru, pán poslanec Ambróš, ja som povedal, predseda výboru položil otázku. To som povedal. Nech sa páči.

L. Miklós, minister životného prostredia SR: Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, srdečne vás pozdravujem po letnej prestávke. Verím, že aj po tejto prestávke budete prejavovať priazeň životnému prostrediu, čomu nasvedčuje aj táto otázka. Je to prvá otázka v súvislosti s novým zákonom o odpadoch, ktorý sme prijali skoro s absolútnym konsenzom, čomu som veľmi rád. Zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch nadobudol účinnosť 1. júla 2001. Následne k tomuto zákonu vyšli nasledujúce vykonávacie predpisy: Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 234/2001 Z. z. o zaradení odpadov do zeleného zoznamu, do žltého zoznamu a červeného zoznamu odpadov a o vzoroch dokladov požadovaných pri preprave odpadov, ktorá právne upravuje podrobnosti pre potreby dovozu, vývozu a tranzitu odpadov. Ďalej je to Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 273/2001 Z. z. o autorizácii, o vydávaní odborných posudkov vo veciach odpadov, o ustanovovaní osôb oprávnených na vydávanie odborných posudkov a o overovaní odbornej spôsobilosti týchto osôb, ktorá upravuje podrobnosti autorizácie podnikateľov, ktorí nakladajú s vybranými druhmi odpadov, a pre oprávnené osoby na vydávanie odborných posudkov vo veciach odpadov. Ďalej je to Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 283/2001 Z. z. o vykonaní niektorých ustanovení zákona o odpadoch, ktorá upravuje podrobnosti evidencie odpadov, nakladania s odpadmi, vypracovania programov odpadového hospodárstva a označovania batérií a akumulátorov. A nakoniec je to Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 284/2001 Z. z., ktorou sa ustanovuje katalóg odpadov.

Dovolil som si takto podrobne citovať tieto vyhlášky preto, lebo je o ne obrovský záujem vo verejnosti a možnože niektorí diváci budú sledovať prenos z parlamentu a môže ich to zaujať, príp. budú sa vedieť lepšie orientovať.

Ďalej sa pripravuje vyhláška o sadzbách pre výpočet príspevkov do Recyklačného fondu, potom vyhláška, ktorou sa ustanovujú jednotlivé metódy analytickej kontroly odpadov, a vyhláška o spracovaní starých vozidiel. Takže je to celý rad nových právnych predpisov, ktorými sa bude vykonávať nový zákon. Do konca augusta 2001 sa vyhodnocovalo plnenie predchádzajúceho Programu odpadového hospodárstva Slovenskej republiky a v súčasnosti sa pripravuje nový Program odpadového hospodárstva Slovenskej republiky. Pre dovoz, vývoz a tranzit odpadov bol skoordinovaný a usmernený postup colných úradov a vydané nové tlačivá pre cezhraničnú prepravu odpadov. Veľmi významným počinom bolo ustanovenie orgánov Recyklačného fondu, o ktorom, ako sa pamätáte, sme mali dlhé debaty, veľmi vzrušujúce. Dňa 28. 8. sa uskutočnilo prvé zasadnutie Správnej rady Recyklačného fondu, kde bola zvolená Správna rada a Dozorná rada Recyklačného fondu. Recyklačný fond sa zriaďuje ako neštátny účelový fond, v ktorom sa sústreďujú prostriedky na podporu zberu, zhodnotenia a spracovania vybraných komodít a odpadov. Chcel by som vás informovať aj o tom, že dnes bolo druhé zasadnutie týchto orgánov, kde sa už prejednávali konkrétne otázky a dokonca aj niektoré návrhy na zmenu a novelizáciu nového zákona o odpadoch.

Pracovníci ministerstva životného prostredia priebežne organizujú školenia pre pracovníkov štátnej správy a odborne spôsobilé osoby vo veciach odpadov. Zúčastňujú sa ďalších školení a seminárov pre podnikateľskú sféru v odpadovom hospodárstve, kde zabezpečujú odborný výklad nových právnych predpisov. Novým právnym predpisom odpadového hospodárstva boli vypracované metodické usmernenia pre pracovníkov príslušných orgánov štátnej správy a pripravujú sa ďalšie. Okrem toho by som vás chcel informovať, že sme pre rok 2002 v štátnom rozpočte Slovenskej republiky žiadali o zvýšenie počtu pracovníkov v štátnej správe, ktorí budú vykonávať nový zákon o odpadoch. Čiastočne sa to podarilo, čiastočne nie. Veríme, že ten nábeh na nový zákon bude plynulý a tento zákon sa bude dať vykonávať.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, verím, že tento zákon bude dobre fungovať, a naďalej sa teším na vaše otázky v súvislosti s týmto zákonom, lebo sme presvedčení, že takýto zákon, ktorý je nóvom v našom právnom systéme, bude vyžadovať naozaj vysvetlenie a najlepšie by bolo, keby sme to vedeli vysvetliť na oficiálnych fórach a po odbornej úvahe a po správnych interpretáciách jednotlivých paragrafov. Takže znovu som otvorený a budem sa tešiť na vaše otázky v súvislosti s novým zákonom o odpadoch. Ďakujem pekne.

J. Migaš, predseda NR SR: Pán predseda? Je spokojný. Ďakujem, pán minister.

Ďalšiu otázku položil pán poslanec Števček. Je pre ministra kultúry Milana Kňažka. Otázka znie: "Ak Literárny týždenník, známy časopis Spolku slovenských spisovateľov nedostane od vás dotáciu v požadovanej výške, musí prestať vychádzať. Dopustíte to, vážený pán minister?"

Nech sa páči.

M. Kňažko, minister kultúry SR: Vážený pán predseda, vážená Národná rada, prideľovanie dotácií na dofinancovanie a vychádzanie umeleckých a kultúrnych časopisov sa riadi jednak organizačným a rokovacím poriadkom komisie účelového transferu na podporu umeleckých a kultúrnych časopisov, ako aj prioritami komisie tohto účelového transferu. Organizačný poriadok účelového transferu v bode 8 o. i. konštatuje, že pod sféru podporovania tejto komisie nespadajú ani reklamné periodiká, periodiká, ktoré obsahujú viac ako 15 % reklamy zameranej na produkty mimo umenia a kultúry, a periodiká, ktoré v kultúrno-spoločenskom kontexte venujú viac priestoru aktuálnej politike ako 5 % svojho priestoru, príp. viac ako 30 % spoločenskému dianiu zo svojho priestoru, pričom tieto plochy nemožno spočítavať.

Druhý dokument Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, ktorým sa riadi komisia účelového transferu, sú priority komisie účelového transferu na podporu umeleckých a kultúrnych časopisov. V bode 1 majú znenie: "Medzi priority podpory vydavateľov umeleckých časopisov treba prednostne zaradiť najmä po prvé vydávanie všetkých druhov periodík z hľadiska temporality venujúcich viac ako 95 % svojho obsahu z jednotlivých oblastí, najmä živého umenia, minimálne v nasledujúcich počtoch: Literatúra a umelecký preklad 2 časopisy," to je ďalší odsek, "ministerstvo kultúry v roku 2001 z tohto účelového transferu podporilo vydávanie 5 vyslovene literárnych časopisov. Ide o časopis Rak, Revue svetovej literatúry, Romboid, Kultúrny život, Slovenské pohľady a 4 časopisy, ktoré literatúre venujú značnú pozornosť, Vlna, Kritik a Kontext, Tvorba T, Literárny týždenník, a to spolu sumou 8,521 mil. korún."

Periodikum, ktoré spomínate, nemožno považovať za celkom také, za aké ho vydáva jeho názov. Literárny týždenník sa v mnohých svojich článkoch čiastočne spreneveril svojmu názvu tým, že značnú časť obsahu venuje mimo literárnym a mimo umeleckým témam patriacim skôr na stránky periodík venujúcim sa politickému dianiu na Slovensku. Inak povedané, jeho dôraz na pertraktovanie tém, ktoré nemajú nič spoločné s reflexiou literatúry a umenia, ho do veľkej miery z obsahového hľadiska vylučuje z možnosti štátnej podpory. V Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky nie je zmienka o štátnej dotácii pre periodiká obdobného zamerania. Súčasná podpora Literárneho týždenníka zo strany Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, a ide o celkom zaujímavú sumu 348 tisíc Sk, ide nad rámec ustanovení dokumentov, ktoré vymedzujú, kedy ešte možno vravieť o umeleckom a kultúrnom periodiku. Táto otázka by teda mala byť adresovaná skôr redakcii časopisu, resp. jeho vydavateľovi a redakčnej rade, prečo dopustili, aby Literárny týždenník prestával byť časopisom o literatúre a umení a prichádzal takto aj o možnosť uchádzať sa o štátnu dotáciu. Skončil som.

J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec, nech sa páči.

P. Števček, poslanec: Ďakujem. Predovšetkým prosím o ospravedlnenie za hlasovú indispozíciu. Ďakujem, pán minister, za vysvetlenie, ktoré je veľmi pozoruhodné. Pán premiér tu dnes hovoril o tom, ako sa zaslúžil Miro Kusý o rok 1989. Predpokladám, že nikto neuprie, že Literárny týždenník sa zaslúžil minimálne tak ako Miro Kusý o príchod roku 1989. Jeden je vyznamenaný a Literárny týždenník je likvidovaný. Kritériá, ktoré uvádzate, vážený pán minister, sú veľmi pozoruhodné a nedokázateľné. Literárny týždenník je časopisom najväčšej spisovateľskej organizácie na Slovensku a každý slovenský spisovateľ má právo i morálnu povinnosť vyjadrovať sa k verejným otázkam, k politike a k veciam, ktoré nesúvisia priamo s literatúrou. Toto nie je nijaký argument.

Ďalej chcem ešte podotknúť, že zaujímavá suma 348 tisíc korún je až vtedy zaujímavou, keď ju porovnáme s 3,5 mil. korún, ktoré dostal Kultúrny život, taký istý časopis, ešte politickejší, ako je Literárny týždenník. Pýtam sa teda, či tých 348 tisíc korún, mimochodom, účelovo určených iba na honoráre dostane ešte Kultúrny život, keď Literárny týždenník bude musieť prestať vychádzať, lebo nemá na výrobu, nemá na distribúciu, nemá na platy. Nemá na nič. Ďakujem pekne.

J. Migaš, predseda NR SR: Pán minister.

M. Kňažko, minister kultúry SR: Vážený pán poslanec, absolútne súhlasím s vami, že spisovateľ má právo vyjadrovať aj svoje politické názory. Avšak nesúhlasím s tým, aby ich vyjadroval v kultúrnom časopise, ktorý je platený daňovými poplatníkmi bez ohľadu na jeho politické zameranie, ktorý je platený takrečeno zo štátnych peňazí. Čiže spisovateľ môže svoje politické názory vyjadrovať v ktoromkoľvek politickom periodiku. To je po prvé.

Po ďalšie, nemáte pravdu, že Kultúrny život je presne tak istý, či dokonca viac politicky orientovaný ako Literárny týždenník.

Po ďalšie, je to dokázateľné, o čom hovoríte, a mnohí z vás poslancov, dokonca za HZDS publikovali v Literárnom týždenníku rýdzo svoje politické názory, ktoré už teda s literatúrou a umením naozaj nemajú nič spoločné. Naposledy som sa stretol s pánom predsedom Spolku slovenských spisovateľov s pánom Tužinským a veľmi otvorene sme hovorili o tom, kam skĺzava Literárny týždenník. Hovoril som takisto s niektorými členmi redakčnej rady. Dohodli sme sa na stretnutí, kde budú zástupcovia tohto týždenníka, redakčnej rady, Spolku spisovateľov, a budeme hľadať možnosti riešenia. (Hlasy z pléna.)

Samozrejme, a to zdôrazňujem, ktosi vykrikuje o autocenzúre. Nie, prosím. Znovu opakujem, spisovateľ je takisto občanom, i keď je umelcom, je občanom tejto krajiny a slobodne môže vyjadrovať svoje názory, ale žiadny kultúrny časopis nesmie za peniaze nás všetkých slúžiť na primitívnu stranícku propagandu. S tým isto budete súhlasiť. A budeme hľadať teda kritériá, akým spôsobom ponechať umelecké časopisy svojmu ušľachtilému poslaniu, tak aby slúžili všetkým, ktorí sa zaujímajú o umenie a literatúru, a ako hľadať možnosti, napokon tie možnosti sú evidentné, kde publikovať a ako vyjadrovať svoje politické, či dokonca stranícke názory.

A budeme, ak sa dohodneme, ja som optimista, budeme hľadať aj možnosti, pretože Literárny týždenník, máte pravdu, svojím názvom, svojím vznikom, v tom čase aj tým zameraním, bola by škoda, keby takýto týždenník zanikol len kvôli politickým ambíciám niektorých, ktorí so spisovateľskou obcou majú veľmi málo spoločného alebo nič spoločného. A bola by to škoda, súhlasím s vami, pán poslanec, pevne verím, že nájdeme riešenie. Ďakujem, skončil som.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďalšiu otázku položil pán poslanec Andrejčák pre ministra obrany Jozefa Stanka. Otázka znie: "Slovenská republika je schopná technologicky modernizovať všetky typy lietadiel a vrtuľníkov zavedené v Armáde Slovenskej republiky. Vydali ste pokyn zabezpečiť generálnu opravu a modernizáciu vrtuľníkov v Ruskej federácii na úkor dlhu. Naozaj ste presvedčený, že vláda Ruskej federácie, aby znížila dlh, zaplatí súkromným firmám za modernizáciu slovenských vrtuľníkov?"

Pán minister, chcem upozorniť, že máme na to 7 minút.

J. Stank, minister obrany SR: Vážený pán predseda, ctené poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Andrejčák, zatiaľ som nevydal žiadny pokyn ani neprijal rozhodnutie zaradiť opravy a modernizáciu leteckej techniky do zoznamu deblokácií. Riaditeľ akvizičného úradu nášho ministerstva však prerokoval túto možnosť s ruskými partnermi počas rokovaní zameraných na konkretizáciu dodávok z Ruskej federácie v rámci objemu 219 mil. USD pridelených uznesením vlády, ktoré sa však ale uvoľňujú po podstatne menších čiastkach každoročne. Ruská strana prejavila ochotu rokovať o tomto probléme. Konkrétne však nebolo nič objednané ani uzatvorené. Ruský dodávateľ š. p. Rosoboronexport potvrdil možnosť a ochotu vykonať generálnu opravu vrtuľníkov na úkor dlhu. Opravy leteckej techniky vykonávajú v Leteckých opravovniach v Trenčíne a v Leteckých opravovniach v Banskej Bystrici a sú financované z rozpočtu ministerstva obrany, bohužiaľ, stále z obmedzených zdrojov. Aj kapacita týchto opravárenských podnikov je obmedzená, dodacie lehoty sú dlhé a potreby opráv a modernizácie veľké. Preto je tu snaha zodpovedných funkcionárov ministerstva obrany a Generálneho štábu Armády Slovenskej republiky nájsť a využiť možnosti iných finančných zdrojov a skrátiť dobu potrebnú na uschopnenie leteckej techniky. Chod Leteckých opravovaní v Trenčíne a Leteckých opravovní v Banskej Bystrici nie je a nebude týmto narušený.

J. Migaš, predseda NR SR: Všetko, pán minister?

J. Stank, minister obrany SR: Všetko.

J. Migaš, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec.

I. Andrejčák, poslanec: Ďakujem za odpoveď. Chcel by som len pripomenúť, než položím druhú otázku, že nevidím žiadny dôvod, aby takéto neuvážené rokovania boli začaté. Ruská strana, ten Rosoboronexport, pri všetkých rokovaniach doteraz armáde povedala, ak to vláda Ruskej federácie zaplatí. A toto rokovanie priamo s výrobcami alebo s dodávateľmi iba vyvoláva obavy o pracovné miesta a o zaradenie vo vojenských opravárenských podnikoch. Ak to nezastavíte, pán minister, dochádza k devastácii ľudí, ktorí v týchto podnikoch sú.

Myslím si, že by som mal položiť druhú otázku v tom, či ste presvedčený, že skorej sa získa 15 mil. od ruskej vlády na nákup materiálu na generálne opravy vrtuľníkov, ktorý musíme kúpiť z Ruska, alebo 30 mil., aby Rusi dali materiál a za ďalších 15 mil. v Amerike nakúpili materiál, ktorý sami nevyrábajú a do vrtuľníkov by namontovať museli. Odpoveď na túto otázku by nám mala ozrejmiť nereálnosť a absolútnu zbytočnosť pokusov opravovať vrtuľníky v Ruskej federácii.

J. Migaš, predseda NR SR: Pán minister, nech sa páči.

J. Stank, minister obrany SR: Pán poslanec, vy veľmi dobre viete, aký je stav leteckej techniky obecne v našej armáde. A skutočne, aj keby sme mali dostatok prostriedkov, kapacity spomínaných opravovní nie sú tak veľké, aby pokryli požiadavky modernizácie tejto techniky. Bohužiaľ, je to tak, že generálna oprava Migu 29 UB trvala 4,5 roka, v Rusku 3 mesiace. Modernizácia AN 26 trvala 9 mesiacov. Generálna oprava troch kusov Mi 17 od 9. a 10. 2000 bola ukončená v júni 2002 a tak ďalej. Tým ja nechcem znehodnocovať kapacity, resp. úsilie týchto opravovní, ale bohužiaľ, ich kapacity aj z tohto hľadiska nie sú dostatočné. Možnože viete a tak znela aj vaša ďalšia otázka, pán poslanec, že sme nedávno rozhodli, že mimo deblokácie ruského dlhu bude Leteckým opravovniam Banská Bystrica zadaná, a to už sa stalo, na to je zmluva, modernizácia dvoch kusov radarov P 37 v rozsahu 300 mil. korún. Letecké opravovne Banská Bystrica sú slovenským podnikom. Vyradili sme, samozrejme, jednu spol. s r. o. a ušetrili tak 40 mil. korún.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Čas určený na hodinu otázok uplynul.

Ďakujem členom vlády, pánom poslancom.

Vyhlasujem 10-minútovú prestávku. Budeme pokračovať potom v rokovaní, 10-minútová prestávka.

(Prerušenie rokovania o 15.05 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 15.26 hodine.)

I. Presperín, podpredseda NR SR: Páni poslanci, prosím vás, aby ste sa dostavili do rokovacej sály k hlasovaniu o zákonoch, ktoré boli prerokované, postupne od zákona o elektronickom podpise až po zákony, ktoré sme preberali v súvislosti s prevodom majetku. Prosím, keby ste prišli do rokovacej sály, páni poslanci a panie poslankyne, k hlasovaniu, tak aby sme mohli pokračovať ďalej. Žiadam vás, páni poslanci, aby ste sa dostavili do rokovacej sály. Páni predsedovia poslaneckých klubov alebo ich zástupcovia, pokiaľ tu nie sú, prosím, aby ste zabezpečili účasť poslancov na hlasovaní. Žiadam pánov poslancov, aby prišli do rokovacej sály k hlasovaniu.

Páni poslanci, budeme sa prezentovať, zistíme účasť. Nech sa páči, prezentujte sa. Nebudeme hlasovať, prezentujeme sa. Páni poslanci, prosím, aby ste sa prezentovali.

(Hlasovanie.) Prítomných je 64 poslancov, čo k hlasovaniu nie je dostatočný počet.

Prosím vás, páni poslanci, aby ste sa dostavili do rokovacej sály.

Pokračovať budeme, páni poslanci, prvým čítaním o návrhoch noviel zákona o dani z pridanej hodnoty (tlače 982, 999, 1083, 1084, 1138 a 1113).

Nasleduje prvé čítanie o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Mesiarika na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona ste dostali ako tlač 982. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady č. 1071.

Dávam slovo poslancovi Marianovi Mesiarikovi a prosím ho, aby návrh uviedol. Prosím.

M. Mesiarik, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené poslankyne, poslanci, predkladám Národnej rade Slovenskej republiky návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Vydaním uvedeného zákona navrhujem, aby u vybraných potravinových výrobkov, ktoré spĺňajú kritériá odporúčaní nových smerov vo výžive v zmysle Programu ozdravenia výživy obyvateľov Slovenskej republiky, bola upravená daň z pridanej hodnoty zo súčastných 10 % na 0 % .

Uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 718 z 10. februára 2000, ktoré bolo prijaté k Programu ozdravenia výživy obyvateľov Slovenskej republiky, bola požiadaná vláda Slovenskej republiky, aby predložila do 30. júna 2000 informáciu o ekonomickom zvýhodnení produkcie potravinových zložiek, pri ktorých program ozdravenia výživy obyvateľov Slovenskej republiky predpokladá zvýšenie ich spotreby. Takáto informácia bola predložená Národnej rade Slovenskej republiky v mesiaci september 2000 a bola predmetom rokovania Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo s výsledkom, že výbor túto informáciu zobral na vedomie. Uvedená informácia obsahovala závažné upozornenia na nedostatočnú výživu obyvateľstva a rozmáhajúcu sa masovú výživu, podvýživu u mnohých detí. Zároveň obsahovala variantné návrhy na riešenie výživy obyvateľstva vrátane návrhov na zmenu dane z pridanej hodnoty pri vybraných potravinách.

Keďže tieto závažné skutočnosti nenašli odozvu ani vo vláde Slovenskej republiky, ani v Národnej rade Slovenskej republiky a uvedená informácia dokonca nebola ani predmetom rokovania Národnej rady, predkladám na základe uvádzaných skutočností predmetné informácie vlády, ako aj na základe výsledkov poslaneckých prieskumov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a vlastných poslaneckých prieskumov zameraných na životnú úroveň a výživu obyvateľstva najmä detí návrh na zmenu zákona o dani z pridanej hodnoty.

Výsledkami prieskumu bolo zistené, že v stravovaní obyvateľstva okrem informovanosti o vplyve stravy a správnej výživy na zdravie je ďaleko závažnejší problém nedostatok finančných prostriedkov u väčšiny obyvateľstva. Ukázalo sa, že potraviny s nižším energetickým príjmom, teda zdravšie potraviny nakupujú a teda môžu si dovoliť nakúpiť občania s vyššími finančnými príjmami. Keďže značná časť obyvateľstva má nízky dôchodkový príjem, dokonca väčšina obyvateľov má menší finančný príjem, ako je priemer v Slovenskej republike, a v rokoch 2000 a 2001 došlo k ďalšiemu rastu cien, stala sa finančná dostupnosť potravín limitujúcim činiteľom. Obyvateľstvo s nižšími príjmami nakupuje lacnejšie potraviny alebo nakupuje iba niektoré druhy lacnejších potravín s cieľom prežitia, pričom takýto stav je vysoko rizikový najmä pre výživu detí a ich zdravý vývoj. V súčasnosti zo strany vlády, ale aj ostatných orgánov štátu nie je venovaná takmer žiadna pozornosť problematike cenovej dostupnosti potravín pre zdravú výživu, ktorá je vždy lacnejšia ako následné nákladné zdravotné opatrenia.

Od 1. 7. 1999 došlo zmenou zákona o dani z pridanej hodnoty k zvýšeniu sadzby dane z pridanej hodnoty pri všetkých potravinách zo 6 na 10 %, čo malo dopad na zvýšenie cien potravín a následne sa prejavilo v cenovej dostupnosti potravín najmä u sociálne slabších občanov. Tento fakt sa bezprostredne prejavuje aj v zhoršení zdravotného stavu občanov. Na negatívny dopad zvýšenia DPH pri potravinách som upozorňoval pri prerokúvaní uvedenej zmeny zákona v Národnej rade v roku 1999. Pozmeňujúci návrh, ktorý som navrhoval, ponechať pri vybraných potravinách nezmenenú daň z pridanej hodnoty, som po rokovaní a sľuboch aj ministerky financií, že cenovú dostupnosť potravín bude ministerstvo financií riešiť iným spôsobom, žiaľ bohu, stiahol. Dnes musím konštatovať, že ministerstvo financií, ani vláda Slovenskej republiky nevenovali takmer žiadnu pozornosť tomu, aby každý občan si mohol zabezpečiť pre seba, ale najmä svoje deti správnu výživu, aby potraviny zabezpečujúce základnú výživu boli každému občanovi dostupné.

V dôvodovej správe k predloženému návrhu uvádzam údaje Štatistického úradu Slovenskej republiky, podľa ktorých je zrejmé, že zvýšenie DPH na potraviny spôsobilo pokles ich spotreby, žiaľ, pri viacerých potravinách až hlboko pod hranicu, ktorú odporúčajú lekári pre zabezpečenie správnej výživy. Ide napr. o mlieko, obilniny, zemiaky, hydinu, teľacie mäso a ryby, ovocie a zeleninu, ale aj rastlinné tuky a oleje. Práve pri týchto vybraných druhoch potravín navrhujem uplatniť nulovú daň z pridanej hodnoty, čo by v praxi znamenalo zlepšenie ich dostupnosti aj sociálne slabším občanom. Uplatnením nulovej sadzby DPH na vybrané potraviny dôjde k zníženiu príjmov do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky približne o 1,6 mld. korún, avšak zároveň na druhej strane sa znížia aj výdaje občana na potraviny. Predpokladaný schodok v štátnom rozpočte je možné vykryť napr. 1 mld. korún, ktorú vláda pri rokovaní o štátnom rozpočte na rok 2002 vyčlenila pre poslancov, aby oni rozhodli o jej použití, ale ďalej aj rozpočtovaním kapitálových príjmov štátu, príjmov štátu z podnikania a vlastníctva majetku, ktoré napr. v tomto roku neboli vôbec rozpočtované.

Zdôrazňujem, že aj po realizácii tejto zmeny dane z pridanej hodnoty bude Slovenská republika v intenciách so zákonnými daňovými predpismi o dani z pridanej hodnoty uplatňovanými v štátoch Európskej únie. Vo väčšine štátov Európskej únie sa používajú diferencované sadzby DPH na potraviny. V niektorých štátoch Európskej únie majú potraviny vysoko zníženú sadzbu DPH, napr. Španielsko, Taliansko, Portugalsko, resp. nulovú sadzbu DPH ako napr. Írsko a Anglicko.

Zavedeniu nulovej sadzby DPH na vybrané potraviny nebráni ani žiadny technický problém v súvislosti s registračnými pokladnicami, čo som osobne overil pri poslaneckých prieskumoch.

Argumentácia niektorých politikov či novinárov, ktorá odznela na margo môjho návrhu o tom, že ide o populistický návrh, je nepravdivá. Takto argumentovať môže len ten, kto žije mimo reality a nevie alebo nechce vedieť, že mnohé rodiny si nemôžu dovoliť pre svoje deti zabezpečiť lepšiu výživu, že viaceré potraviny sa po mnohých rokoch stali pre sociálne slabších občanov, najmä rodiny s deťmi, nezamestnaných a dôchodcov takmer nedostupné.

Neobstojí ani argument, že nulová DPH na vybrané potraviny sa nepremietne do zníženia cien týchto potravín a že na znížení DPH na vybrané potraviny získa len obchodník. Proti takýmto tvrdeniam hovorí skutočnosť, že nulová DPH bude mať pozitívny dopad na zvýšenie spotreby vybraných potravín a ich nákupu. Obchodník nemá v súčasnosti žiadny profit na DPH, ktorú odvádza štátu, a preto nebude mať žiadny dôvod, aby cenu tovaru zvýšil o zníženú DPH. V konečnom dôsledku fungujú v Slovenskej republike aj kontrolné orgány.

Vážené poslankyne, poslanci, vzhľadom na to, že na základe všeobecnej dohody Národnej rady Slovenskej republiky došlo k odsunutiu rokovania o tomto návrhu zákona z mája na september tohto roku, upozorňujem na zmenu čl. II tohto návrhu, v ktorom je potrebné navrhovanú účinnosť zákona "od 1. 9. 2001" zmeniť na "od 1. 1. 2002".

Dovoľte mi na záver, vážené kolegyne, kolegovia, apelovať na vás, na poslanecké kluby, na vaše politické strany, aby ste dôsledne zvážili pozitívny dopad tohto návrhu, najmä na rodiny s deťmi, sociálne slabších občanov a dôchodcov, ktorí taktiež by mali mať právo na to, aby si mohli kúpiť potraviny zabezpečujúce ich základnú výživu. Prosím vás preto o podporu môjho návrhu. Ďakujem.