I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Vzhľadom na to, že rozprava bola už na začiatku tejto schôdze zlúčená k všetkým trom materiálom, ktoré v tomto bloku prerokujeme, ale pán poslanec Volf stiahol svoj návrh, budeme pokračovať teraz prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov,

ktorý ste dostali ako tlač 1070.

Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona, prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady č. 1181.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky Mária Machová. Prosím ju, aby sa ujala slova, a potom bude, prirodzene, otvorená rozprava k obidvom týmto materiálom. Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo.

M. Machová, ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, na základe poverenia vlády Slovenskej republiky vám predkladám do prvého čítania vládny návrh novely zákona č. 92/1991 Zb. o prevode majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, parlamentnú tlač 1070.

K vypracovaniu návrhu novely pristúpilo ministerstvo privatizácie na základe záverov z rokovania vlády Slovenskej republiky a uznesenia č. 805 z roku 2000 prijatého k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2001, na základe uznesenia č. 841 z roku 2000, ktoré sa týkalo zmeny plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2001, a uznesením č. 967 z roku 2000 k návrhu legislatívneho zámeru návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí.

Zo záverov rokovania vlády prijatých uznesením vlády č. 841 z roku 2000 vyplynula úloha pre ministerstvo privatizácie upraviť konkrétne právomoci Najvyššieho kontrolného úradu voči Fondu národného majetku Slovenskej republiky v nadväznosti na prijatie zákona č. 90/2001 Z. z., ktorým sa novelizovala Ústava Slovenskej republiky.

V návrhu zákona ide o úpravu ustanovenia § 27, ktorý sa doplnil novým odsekom. Účelom tejto úpravy zákona je umožniť Najvyššiemu kontrolnému úradu ako nezávislému orgánu kontroly vykonávať kontrolu hospodárenia s majetkom, záväzkami a finančnými prostriedkami Fondu národného majetku Slovenskej republiky. Kontrolná pôsobnosť NKÚ sa okrem Fondu národného majetku bude vzťahovať aj na tie obchodné spoločnosti, v ktorých má fond majetkovú účasť. Zákon o NKÚ stanoví výšku majetkového podielu Fondu národného majetku rozhodujúcu pre uplatnenie kontrolnej pôsobnosti NKÚ. Rozšírenie pôsobnosti NKÚ na Fond národného majetku vyplýva z čl. 60 Ústavy Slovenskej republiky. Ide o to, že Fond národného majetku nenakladá s prostriedkami štátneho rozpočtu, ale nakladá s prostriedkami, ktoré majú charakter verejných financií. Za súčasne platnej legislatívy sa kontrola týchto verejných prostriedkov vykonáva len prostredníctvom vnútornej kontroly Fondu národného majetku a orgánov Fondu národného majetku, ako je napr. dozorná rada. A keďže zo zákona Fond národného majetku koná vo verejnom záujme, je vo verejnom záujme umožniť takúto kontrolu aj nezávislému kontrolnému orgánu, o čo sa snažíme prostredníctvom vyššie uvedeného návrhu.

Z uznesenia č. 805 z roku 2000 vyplynula úloha pre ministerstvo privatizácie v spolupráci s Ministerstvom financií Slovenskej republiky zabezpečiť, aby sa výnosy Fondu národného majetku Slovenskej republiky dali použiť na posilnenie finančných aktív štátu v súlade so zákonom č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách. V predkladanom návrhu zákona sa to premieta v ustanovení § 28 ods. 3 písm. b) doplnením o nový bod 9.

Tretím dôvodom pre uvedenú novelu je uznesenie vlády č. 967 z roku 2000, keď ministerstvu privatizácie bolo uložené upraviť ustanovenie zákona, ktorým sa umožní prevod obytných domov, ktoré sú majetkom štátu v správe ministerstva privatizácie, do vlastníctva príslušnej obce. Prevod bude bezodplatný a bude sa dotýkať tých obytných domov, ktoré zostali po privatizovaných štátnych podnikoch, ktoré neboli súčasťou privatizačného projektu a z ktorých časť bytov či bytových jednotiek ministerstvo previedlo na jednotlivých občanov v zmysle zákona. Časť týchto bytov či bytových jednotiek však ostala neodpredaná a ministerstvo pre správu a privatizáciu nedisponuje kapacitou starať sa napr. o a spravovať byt v Snine či na inom území Slovenskej republiky. Prechodom do vlastníctva obce a spravovaním obcou tento problém bude mať svoje konečné riešenie.

V rámci legislatívneho procesu v pripomienkovom konaní Fond národného majetku uplatnil požiadavky na úpravu niektorých ustanovení týkajúcich sa činnosti Fondu národného majetku. V predkladanom návrhu ide najmä o ustanovenia § 19a a § 29. Úpravou uvedených paragrafov zákona sa zvýši ochrana pohľadávok Fondu národného majetku voči nadobúdateľom, ktoré vznikli v dôsledku nenaplnenia zmluvných záväzkov.

Úpravou doterajšieho znenia § 19a sa umožní rozšírenie kontrolnej pôsobnosti Fondu národného majetku, a to nahliadnutím do účtovných dokladov nielen nadobúdateľa, ale aj dokladov obchodnej spoločnosti, v ktorých má Fond národného majetku majetkovú účasť a ktorá je predmetom predaja. V praxi totiž nastávajú skutočnosti, keď účtovníctvo nadobúdateľa je "v poriadku", ale svojou majetkovou účasťou v obchodnej spoločnosti tento nadobúdateľ priamo alebo nepriamo spôsobuje hospodárenie vedúce ku konkurzu. Stanovením kontrolných právomocí zákonom Fond národného majetku môže zabrániť stratám na majetku. Platné znenie § 19a ods. 2 v praxi umožňovalo jeho obchádzanie tým, že nadobúdatelia privatizovaného majetku do zaplatenia celej kúpnej ceny nežiadali o súhlas fondu v prípadoch, že z privatizovaného majetku založili novú a. s. alebo túto časť majetku založili v prospech tretích osôb. Navrhované znenie § 19a ods. 2 tieto pochybnosti vylučuje a ustanovuje povinnosti pre nadobúdateľov majetku Fondu národného majetku v takýchto prípadoch požiadať o súhlas.

Účelom § 29 je zlepšenie finančnej likvidity Fondu národného majetku a rozšírenia okruhu dlžníkov, u ktorých bude možné verejnou súťažou alebo verejnou dražbou odplatne postúpiť pohľadávky Fondu národného majetku na tretiu osobu. Pôjde o nedobytné, resp. premlčané pohľadávky.

V nadväznosti na prebiehajúci proces odštátnenia a následnej privatizácie štátnych podnikov charakteru prirodzených monopolov sa ďalej v navrhovanej novele upravuje platné znenie § 47d zákona. Účelom úpravy je prevod akcionárskych práv z Fondu národného majetku na príslušné ministerstvo vo výške, ktorá prislúcha podielu zachovania majetkovej účasti fondu vo vzniknutej a. s. Spravidla pôjde o 51-percentný podiel majetku štátu, ktorý zo zákona zostane v jeho vlastníctve. Účelom je teda, aby si štát zachoval kontrolu v tých významných obchodných spoločnostiach, ako je SPP, Transpetrol, rozvodné a energetické závody a ďalšie.

Okrem uvedených ustanovení zákona č. 92/1991 Zb. ministerstvo v predkladanom návrhu upravilo niektoré ustanovenia z legislatívnotechnickej stránky.

Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, predkladaný návrh zákona bol predmetom rokovania poradných orgánov vlády, Legislatívnej rady, tripartity a na základe odporúčaní všetkých týchto orgánov a rokovania vlády si dovoľujem požiadať plénum Národnej rady, aby si tento vládny návrh novely zákona osvojilo a súhlasilo s jeho prerokovaním v druhom čítaní. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani ministerka, za uvedenie vládneho návrhu zákona.

Prosím, keby ste vypli tie mobilné telefóny. (Hlasy z pléna.) Vyneste ho von, nech si ho hľadá, mal ho vypnúť.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, poslancovi Jánovi Šimkovi. Nech sa páči.

J. Šimko, poslanec: Ďakujem. Vážené snemovňa, v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku vystupujem pri rokovaní Národnej rady v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov (tlač 1070), ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom Národnej rady.

Predložený návrh tlač (1070) bol doručený poslancom Národnej rady dňa 22. júna tohto roku, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady.

Predseda Národnej rady posúdil, že predložený návrh spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 rokovacieho poriadku a náležitosti podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 51. schôdze Národnej rady.

Ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru v prvom čítaní predkladám stanovisko gestorského výboru, že návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a § 68, a náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

V súlade s § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky budem odporúčať prijať uznesenie, aby Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave prerokovala návrh zákona v druhom čítaní.

Prosím, vážený pán predsedajúci, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu o návrhu zákona.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov výborov.

Otváram všeobecnú rozpravu o týchto dvoch bodoch programu. Konštatujem, že písomne nebol prihlásený nikto z poslancov. Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy. Pán poslanec Šepták ako jediný. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Pán poslanec Šepták, máte slovo.

R. Šepták, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, dámy a páni, budem veľmi stručný. Chcel by som iba podporiť myšlienku skupiny poslancov k návrhu novely zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby s tým, že skutočne nestretávame sa s touto myšlienkou prvýkrát. Je omnoho, povedal by som, bezpečnejšie, keď prejde táto právomoc kontroly a rozhodovania na parlament ako na vládu.

A čo sa týka toho druhého návrhu, ktorý je z dielne vlády, ktorý hovorí o tom, resp. pani ministerka to tu prezentovala, že je podmienkou, aby 51 % všetkých dôležitých strategických podnikov ostalo v rukách štátu. Chcel by som sa spýtať, pani ministerka, na jednu otázku, akým spôsobom sa bude snažiť vláda zabezpečiť to, aby prostredníctvom dlžôb alebo iných firiem, ktoré budú mať rôzne percentuálne účasti v týchto podnikoch, sa nedostala majorita z rúk štátu, tak ako sa to deje momentálne v niektorých už sprivatizovaných strategických podnikoch, teda akým spôsobom štát dokáže udržať týchto 51 % aj napriek tomu, že dnes vieme, že niektoré strategické podniky, ktoré boli sprivatizované, majú zmluvu o budúcej zmluve, kde sa štát zaväzuje, že prvý, komu ponúkne na odpredaj ďalšie 3 % alebo 2 %, bude ten majiteľ, ktorý sprivatizoval 49 %. Takže mňa osobne by zaujímalo, dokedy si štát bude držať tých 51 %, či je to len do určitej hranice časovej alebo je to naveky vekov. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Pán poslanec Paška ešte, ktorému uznávam námietku vzhľadom na to, že technické zariadenie ho nestačilo zaregistrovať, tak poprosím.

Pokúsime sa potom ešte odhlasovať zákony pred obedom, ktoré sme prerokovali. Tak prosím pánov poslancov, pokiaľ sú v rokovacej sále alebo mimo rokovacej sály, aby sa dostavali do svojich lavíc poslaneckých.

J. Paška, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, milé kolegyne, kolegovia, ctení hostia, skupina poslancov Národnej rady predložila návrh novelizácie zákona č. 92/1991 Zb. o prevode majetku štátu na iné osoby, teda zákon o veľkej privatizácii. Skupina poslancov navrhuje urobiť v tomto zákone tri zmeny.

Prvá zmena sa týka záverečného rozhodovania o prevode majetku strategických podnikov na Národnú radu. Nazdávam sa, že takéto schvaľovanie by bolo prínosom pre verifikáciu zásadných rozhodnutí o predaji majetku štátu najmä pri strategických podnikoch. Hlasovaním v Národnej rade sa totiž k prevodu a predaju majetku strategických podnikov vyjadrí ďaleko väčšie množstvo zástupcov a reprezentantov štátu, navyše priamo volených občanmi Slovenskej republiky. Myslím si, že aj záväzok z takéhoto rozhodnutia bude braný vážnejšie. Podobným spôsobom sa rozhoduje o predaji strategických podnikov vo viacerých krajinách Európskej únie. Nazdávam sa, že by bolo múdre, keby sme sa poučili od týchto krajín a podobný postup zaviedli aj na Slovensku.

Ďalšou zmenou, ktorú pripravila skupina poslancov, je zmena, ktorá hovorí o tom, že pri privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu, Transpetrolu a Slovenských energetických závodov by nemalo dôjsť k privatizácii a predaju tranzitných vedení, teda aby sa pri Transpetrole nepredávalo tranzitné vedenie ropy, pri SPP tranzitné vedenie plynu a pri Slovenských energetických závodoch aby sa nepredávali rozvodné, vysoko napäťové rozvodné siete, ktoré zabezpečujú prenos elektrickej energie cez územie Slovenska.

Sme presvedčení, že takto ostane ekonomický výnos z používania týchto zariadení v prospech občanov celej republiky a nestane sa výnosom iba pre úzku skupinu podnikateľov, ktorí vstúpia do privatizácie.

Ďalšou zmenou, ktorá je navrhnutá pri novelizácii zákona č. 92/1991 Zb., je zmena, ktorá sa týka dodatočného zistenia porušenia zákona v procese prípravy a schvaľovania privatizačného projektu. Viackrát sme sa pri riešení problémov v rámci privatizácie a nielen v rámci privatizácie, ale aj pri niektorých výberových konaniach uskutočňovaných štátnymi inštitúciami dostali do situácie, keď sme dodatočne zistili, že v rámci týchto procesov došlo k porušeniu zákona. Napriek tomu nebol k dispozícii legitímny dôvod na zrušenie príslušného rozhodnutia. Iste je známa posledná kauza ministerstva financií a výber dodávateľa programu pre štátnu pokladnicu, kde jedna z firiem bola podozrivá z korupcie a napriek tomu muselo celé výberové konanie pokračovať, nemohlo byť zastavené, pretože neexistoval právny základ na to, aby došlo k prerušeniu tohto konania. Preto si myslíme, že dôveryhodnosti privatizačného procesu by prospelo, keby jeden z dôvodov, ktorý by umožňoval zrušenie privatizácie, bolo aj zistenie o porušení zákona v procese privatizácie.

Všetky tri uvedené pozmeňujúce návrhy prinášajú do platného zákona nové momenty, ktoré zvyšujú dôveryhodnosť privatizácie, a preto si myslím, že by bolo dobré, keby ctená snemovňa návrh novelizácie zákona č. 92/1991 Zb. z dielne poslancov podporila. Ďakujem vám za pozornosť.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu poslancovi Paškovi.

Konštatujem, že nie sú žiadne faktické poznámky.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o týchto bodoch programu za skončenú.

Pýtam sa navrhovateľov, pána poslanca Oberhausera najskôr, či chce vystúpiť.

V. Oberhauser, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem sa v prvom rade poďakovať vystupujúcim za podporu návrhu, ktorý bol predložený skupinou poslancov Slovenskej národnej strany k novele zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov. A chcel by som naozaj upozorniť na to, ako to v tých troch blokoch charakterizoval aj najprv pán poslanec Šepták a potom pán poslanec Paška, že nám malo by ísť spoločne o to, aby jednoducho sme rozvíjali tie podniky, ktoré budú trvalé, ktoré majú charakter prirodzených monopolov a sú pre slovenské hospodárstvo mimoriadne dôležité, lebo keď nebudú sa tieto podniky rozvíjať v smere záujmu slovenského hospodárstva, ťažko môžeme očakávať, že rozvoj, ktorý by sme si želali pre obyvateľov Slovenska, bude spĺňať predstavy volených zástupcov ľudu a riadiacich pracovníkov štátu. Čiže naše obavy aj z toho, že tých 51 %, ktoré budú v súčasnej dobe v rukách štátu, môže sa z tých rúk veľmi ľahko dostať, nás viedli k takýmto úvahám, že je potrebné, aby ten proces sa ešte raz aj v Národnej rade prekonzultoval, prediskutoval a aby sa prišlo k tomu, že je všeobecný konsenzus, že riešenie je dobré.

Chcel by som v tejto súvislosti napr. upriamiť vašu pozornosť na to, že ide o obrovské prostriedky, ktoré v doterajšom privatizačnom procese vlastne neboli takto proste predávané, neboli tieto obchody takého rozsahu. Všimnite si len, že pri Slovenskom plynárenskom priemysle sa za predaj 49 % akcií hovorí o prostriedkoch vo výške 100 mld. až 200 mld. Tento obrovský rozptyl naznačuje, že keď nedôjde k veľmi vážnemu a hlbokému zváženiu všetkých súvislostí a podmienok predaja, že jednoducho to môže hlboko poznačiť slovenskú ekonomiku, lebo tu sa počíta so získaním zdrojov aj pre oddlženie, aj pre vytvorenie podmienok pre transformačné procesy v dôchodkovom systéme, v sociálnom systéme, v zdravotnom, v školskom a podobne. Čiže myslím si, že brániť sa tomu, aby Národná rada mohla byť účastníkom tohto procesu, by bolo obrovskou škodou a zahodenou šancou pre poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

Na dôvažok by som chcel upriamiť pozornosť práve pri týchto tranzitných sieťach, na ktoré sme ako predkladatelia upriamili pozornosť. Predstavte si, že nadobúdateľ trebárs Slovenského plynárenského priemyslu nebude mať záujem o výstavbu ďalšej vetvy cez Jamal a proste Poľskú republiku, cez Slovensko, napojenie na západnú plynofikačnú sieť. No v tej chvíli jednoducho ten záujem Slovenskej republiky, slovenského štátu bude na vedľajšej koľaji, keď nebude tam mať také rozhodujúce postavenie, že bude môcť v tejto veci, v tej stratégii rozhodnúť.

Takže tieto veci aj čistota procesu nás viedli k tomu, že vás opätovne prosíme, aby ste podporili náš návrh, aby prešiel do druhého čítania, aby sme mohli ešte podrobnejšie rozpracovať a príp. rešpektovať vaše pozmeňujúce návrhy, ktoré by skvalitnili privatizačný proces prirodzených monopolov a ostatných podnikov, ktoré majú pre slovenskú ekonomiku a pre život občanov nesmierny význam. Ďakujem vám za pozornosť.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Pýtam sa pani ministerky Machovej, či chce vystúpiť. Áno. Nech sa páči.

M. Machová, ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku SR: Ďakujem veľmi pekne. Ja len pánovi poslancovi na otázku, ktorú mi položil, si dovolím odpovedať v rámci druhého čítania, dúfam, že bude, v rámci širšej rozpravy, pretože skutočne je to potrebné trošku v kontexte celého procesu privatizácie. Ďakujem pekne.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani ministerka.

Žiada si k rozprave k týmto dvom bodom vystúpiť pán spravodajca? Nie.

Páni poslanci, panie poslankyne, žiadam vás, aby ste sa dostavili do rokovacej sály k hlasovaniu o zákonoch, ktoré boli prerokované a neboli zatiaľ odhlasované, schválené. Prosím pánov poslancov, aby prišli do rokovacej sály, aby sme mohli postupne hlasovať jednak o týchto dvoch zákonoch, ktoré sme prebrali ako posledné teraz dopoludnia, ďalej o zákone o elektronickom podpise a zákone, ktorý bol pod číslom 33 (tlač 1038). Žiadam vás, panie poslankyne, páni poslanci, aby ste prišli do rokovacej sály a mohli sme odhlasovať postupne jednotlivé zákony.

Prosím, keby ste sa zaprezentovali, páni poslanci. Zaprezentujte sa, nehlasujeme. Prezentujte sa. Prezentujeme sa.

(Hlasovanie.) Prezentovalo sa 69 poslancov. Konštatujem, že to nie je dostatočný počet na hlasovanie.

Vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Národná rada bude pokračovať vo svojom rokovaní o 14.00 hodine.

Ďakujem. Prajem vám príjemnú, dobrú chuť.

(Prerušenie rokovania o 11.56 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.04 hodine.)

J. Migaš, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás, aby ste prišli do rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v 51. schôdzi Národnej rady.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram bod programu

hodina otázok.

Zo všetkých písomných otázok poslancov podaných do stredy do 12.00 hodiny určení overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok pre odpovede, ktorým sa budeme riadiť.

Prosím predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu, aby oznámil, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády alebo že bude za nich odpovedať on sám. Nech sa páči, pán premiér.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Vážený pán predseda Národnej rady, panie poslankyne, páni poslanci, srdečne vás všetkých zdravím po letných prázdninách a oznamujem vám, že namiesto neprítomného podpredsedu vlády Ivana Mikloša budem odpovedať ja, namiesto podpredsedu vlády pána Fogaša pani podpredsedníčka vlády Kadlečíková, namiesto pánov ministrov Ftáčnika a Macejka páni ministri Kňažko a Harna.

J. Migaš, predseda NR SR: Teraz pristúpime k odpovediam na vyžrebované otázky poslancov položené predsedovi vlády.

Prvú otázku položil pán poslanec Ján Cuper. Otázka znie: "Pán premiér je správne, aby sa peniaze z privatizácie v hodnote 1,5 mld. korún rozdali vašim politickým priateľom z tretieho sektora ako napr. OKU (vraj občianskemu) a podobne?" Nech sa páči, pán predseda vlády.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Vážený pán poslanec, nehovoril by som o mojich priateľoch, hovoril by som o treťom sektore ako o významnom segmente našej demokratickej spoločnosti. Tá myšlienka je, myslím, pre súdneho človeka naprosto zreteľná. Vychádza z predpokladu, že privatizácia národného majetku predstavuje tak jedinečný a neopakovateľný proces, že prospech z neho by mala mať celá spoločnosť, teda všetky jej sektory, všetky jej segmenty vrátane sektora tretieho. Výkonný mimovládny sektor má v demokracii svoje nezastupiteľné miesto a plní mnohé celospoločenské prospešné aktivity v oblasti rozvoja demokracie, občianskej spoločnosti , charity, environmentu, vzdelávania a mnohých ďalších.

Nebudem príliš dlho hovoriť o role tretieho sektora, pretože domnievam sa, že by som nosil drevo do lesa. Poviem iba, že podstatou predkladaného návrhu je vyčleniť 1,5 mld. Sk z očakávaných príjmov z privatizácie na kapitálové posilnenie nadačného sektora, chcem zvýrazniť kapitálové. Tieto peniaze budú uložené na zvláštny účet, tzv. Nadačný investičný fond. Odtiaľ sa prostriedky prerozdelia medzi nadácie podľa prísnych kritérií formou otvorenej verejnej súťaže, opäť by som podčiarkol formou otvorenej verejnej súťaže. Štát bude zákonnými prostriedkami vykonávať akurát kontrolu nad náležitým spravovaním tohto fondu. Nadácie teda nedostanú peniaze na spotrebu, ale výlučne na kapitálové posilnenie svojho majetku. Výnosy z takto uložených peňazí budú nadácie rozdeľovať neziskovým organizáciám na konkrétne projekty. Je teda jasné, že vyčlenená suma z prostriedkov získaných v privatizácii zostane v podstate navždy uložená v banke a bude vlastne zarábať peniaze, z ktorých budú mimovládne organizácie financovať svoje verejnoprospešné aktivity.

Opakujem ešte raz, peniaze sa nerozplynú na spotrebu, ale budú vyrábať ďalšie peniaze. A výnosy z tohto kapitálového vkladu budú použité na verejnoprospešné aktivity. Mimovládne organizácie budú tieto peniaze spravovať, tak ako som povedal, podľa predpisov, ktoré budú, samozrejme, pod verejnou aj štátnou kontrolou.

Stretol som sa s námietkou, alebo s obavou, že by tieto peniaze mohli byť použité na financovanie politických strán blízke možno tretiemu sektoru. Tak to som z radov opozície zachytil. Tu by som teda chcel zdôrazniť, že podľa platného zákona o nadáciách je z jednej strany zakázané financovanie politických strán a hnutí, ale z druhej strany, ak by sme schválili návrh na kapitálové posilnenie tretieho sektora z výnosov z privatizácie, prvé zmluvy by boli podpísané najskôr na budúci rok, v roku 2002, a prvé výnosy teda by bolo možné rozdeľovať až v roku 2003, teda dávno po parlamentných voľbách.

Chcem ešte zdôrazniť to, čo je, myslím, veľmi dôležité, a síce, že na Slovensku už dnes pôsobí viac ako 17 tisíc občianskych združení, nadácií, neinvestičných fondov, neziskových organizácií, že v tomto sektore je zamestnaných asi 20 tisíc ľudí a pracuje v ňom okolo 150 tisíc dobrovoľníkov. Všetci, ktorí sa pohybujete v zahraničí, viete, akú dobrú povesť má tretí mimovládny slovenský sektor. Pritom všetkom ale pravda je taká, že doposiaľ tento sektor predstavuje iba 1 % podielu na hrubom domácom produkte alebo zamestnanosti, pričom v krajinách Európskej únie je to až okolo 7 %. Predpokladáme, že práve riešením, na ktoré sa pýtate, aj na Slovensku privodíme stav, že rola tretieho sektora, sektora, ktorý pôsobí vyslovene neziskovo v mnohých dobročinných, charitatívnych, neziskových činnostiach, sa bude posilňovať, čo bude na prospech všetkých občanov Slovenskej republiky. Toľko, pán poslanec.

J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

J. Cuper, poslanec: Pán Dzurinda, ja nezdieľam s vami váš optimizmus, čo sa týka pohľadu na organizácie tretieho sektora, a odcitujem vám z dnešných novín, čo píše časopis The Economist, ktorý v súvislosti s úspechom antiglobalistických organizácií tretieho sektora upozorňuje na nebezpečenstvo presunu moci do nikým nevolených skupín, ktoré nikomu neskladajú účty. Pán Dzurinda, ja sa vás chcem opýtať, komu skladá účty pán Demeš a pani Woleková, ktorí sú vašimi blízkymi priateľmi. Ich organizácie nás počas volieb v roku 1989 vo váš prospech prenasledovali, kazili naše mítingy, otravovali nám život...

J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec, 1998 asi.

J. Cuper, poslanec: ... občanom tohto štátu, jednoducho klamali ľudí vo váš prospech tak ako vy. A teraz sa im chcete odmeniť, keď už vám pomohli získať moc, tak nech sa im odmení ten, kto ich založil, kto ich financoval, aby mu pomohli, vďaka vašim a ich klamstvám dostať ekonomiku pod ich kontrolu.

Vy sám ste povedali 23. 4. 1993, že peniaze z privatizácie sa nemajú prejedať, že sa má dať možnosť aj domácim ľuďom, aby sa podieľali na privatizácii, pričom vy ste ich vylúčili z privatizácie. Jednoducho ste nechali ukradnúť všetky majetky, ktoré boli vytvorené aj vďaka našim daniam, daniam našich otcov, našim majetkom, ktoré nám komunisti ukradli, dali ste všetky...

J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec, 5 sekúnd ešte máte.

J. Cuper, poslanec: ... do zahraničných rúk, i keď ste pred tromi rokmi kričali, že ich do zahraničných rúk netreba dať. Zbytok chcete dať, samozrejme, ešte tretiemu sektoru. Takže ja sa vás pýtam....

J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec. Vypnite mikrofón. Čas uplynul. Nech sa páči, predseda vlády bude reagovať. Presne s rokovacím poriadkom čas uplynul.

Nech sa páči, pán predseda vlády, reagujte.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Vážený pán poslanec, no nie som si istý, či by sme si tu mali vysvetľovať, kto komu pred minulými voľbami ako otravoval život. Mne ho otravovali eštebáci, ktorí za mnou chodili s kamerami, a večer to Kapusta v Slovenskej televízii vysielal, a nebol som z toho nervóznejší ako sa patrí, ani dnes z vás nie som nervóznejší, ako sa patrí. Teší ma, že ma citujete, to vždy politika musí potešiť, ale je dôležité, aby ste citovali presne a aby sme hľadali podstatu výrokov, ktoré sú obsiahnuté v tom alebo onom citáte.

Ale najracionálnejšia alebo, myslím v súvislosti s tou položenou otázkou, najzaujímavejšia doplňujúca otázka znela, komu skladá účty tretí sektor. Pán poslanec, na tejto otázke vidieť ako nerozumiete princípom demokratickej občianskej spoločnosti, ako vám táto myšlienka je cudzia, ako nedôverujete ľuďom, ako nedôverujete tým, ktorí sa chcú takejto ušľachtilej činnosti, akou je pôsobenie v treťom sektore, venovať. Je úplne zjavné, že občianska spoločnosť je spoločnosťou, kde nie všetko diriguje, kontroluje, usmerňuje štát, tobôž nie jeden diktátor, ale že to je spoločnosť, ktorá otvára priestor ľudskej alebo občianskej aktivite. A práve občania združení v týchto občianskych neziskových organizáciách sú najlepšou zárukou, že s peniazmi, ktoré sa vytvárajú v spoločnosti, sa bude narábať náležite. Mnohé naše činnosti sú neviditeľné, nepopulárne, s chorými, s postihnutými. A práve v týchto neviditeľných ťažkých oblastiach bez túžby po sláve pôsobia títo ľudia z tretieho sektora.

Ale ja som si všimol, pán Cuper, že aj medzi vami sú ľudia, ktorí vnímajú tretí sektor tak, ako ho vnímať treba. V utorok v televíznom spravodajstve som si všimol pána poslanca Kalmana, ktorý povedal, že Hnutie za demokratické Slovensko má záujem o podporu tretieho sektora. Tak mi to napísali, parafrázujúc váš citát, pričom ste dodali, že ale treba diskutovať o výške a že vám záleží na transparentnosti narábania s týmito peniazmi. Nebudem skrývať, že ani nie kvôli pánu poslancovi Cuperovi, ale kvôli pánu poslancovi Kalmanovi som si dal záležať na tom, aby som povedal, ak sa dohodneme a schválime pôsobenie tohto fondu, ako budeme s ním narábať tak, aby práve táto transparentnosť bola zaručená, že pôjde o výnosy, nie kapitálový podiel, že pôjde o verejné súťaže, verejné tendre, a že teda jednoducho minimalizujeme smerom k nule nebezpečenstvo nenáležitého narábania s peniazmi použitými na tento účel. Je mi veľmi ľúto, že na úrovni poslancov Národnej rady treba vlastne obhajovať to zásadné, čomu sa tretí sektor venuje, čo je prípad pána poslanca Cupera. Je mi to ľúto. Skončil som, pán predseda.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďalšiu otázku položil pán poslanec Ivan Hudec pre predsedu vlády. Otázka znie: "Dala vláda Slovenskej republiky návrh na udelenie Radu Ľudovíta Štúra pánu Kusému prezidentovi Slovenskej republiky, ako je v súlade so zákonom o štátnych vyznamenaniach, keď pána Kusého poznáme ako agresívneho antislovakistu a zástancu tragikomickej maďarskej iredenty?" Nech sa páči, pán predseda vlády.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Pán profesor Kusý je jedným z tých mála ľudí na Slovensku, ktorí v temnom období diktatúry a totality pre svoje pevné demokratické presvedčenie, pre hodnoty slobody politického pluralizmu, ľudských a menšinových práv niečo aj skutočne riskovali, a tak stáli na počiatku zmien vedúcim k udalostiam novembra 1989, ktorých zavŕšením je napokon aj vaša súčasná možnosť klásť také otázky, pán poslanec, ako ste práve položili. Štátne vyznamenanie v prípade pána profesora Kusého je v pravých rukách. Všetko, pán predseda.

J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec Hudec, nech sa páči, doplňujúca otázka.

I. Hudec, poslanec: Áno, mám otázku, či sa to týka aj obdobia pôsobenia pána Kusého, keď bol vo vysokých straníckych funkciách práve v obdobiach, ktoré sa označujú za zločiny komunizmu, a či sa to týka aj tých období, keď tvoril základnú kostru ideológie strany, ktorá jednoducho prehrala svoj historický zápas, a či sa to týka aj tých vecí, keď popiera základné ľudské práva občanov slovenskej národnosti na jazykovo zmiešaných územiach, tak ako sa prejavil, napr. keď bol v čele maďarskej delegácie počas môjho pôsobenia ako ministra kultúry a tvrdil veci, ktoré keby počuli občania Slovenskej republiky, tak by boli radi, keby tento človek nemal možnosť politicky vystupovať. Bolo by veľmi dôležité aj v tejto súvislosti položiť teda doplňujúcu otázku, kto ho vlastne navrhol, pána Kusého?

J. Migaš, predseda NR SR: Pán predseda vlády.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Pán poslanec, nepochybne by bolo vzrušujúce porovnávať životopisy, rôzne postavenie možno aj vás a pána Kusého v období totality, nepochybne by bolo pre mnohých ľudí vzrušujúce, keby podrobne študovali, čo ste písali alebo hovorili vy sám, pán Hudec, v období komunizmu. (Reakcia z pléna.)

J. Migaš, predseda NR SR: Pokojne, páni poslanci.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Asi preto ste teraz taký nervózny, keď priamo vás takto oslovujem. Nechajme bokom to, na čo ste útočili v súvislosti s pánom Kusým, pretože zrejme porovnanie medzi ním a vami by dopadlo vo váš veľký neprospech.

Odmietam tézu, že pán Kusý sa podieľal na upieraní základných ľudských práv, považujem ju za krajne-krajne nezmyselnú. Poviem to jasnejšie, pán poslanec Hudec. Ja som navrhol pána profesora Kusého, vláda Slovenskej republiky ho schválila konsenzom a na moje potešenie ho podpísal aj pán prezident Schuster. Pán profesor Kusý, vám pripomínam pán Hudec, na rozdiel od vás bol aktívnou osobnosťou počas obdobia Pražskej jari v roku 1968, za čo bol v období normalizácie perzekvovaný vtedajšou štátnou mocou, a na rozdiel od vás, pán Hudec, za tieto svoje občianske, politické postoje bol aj uväznený. Na rozdiel od vás, pán poslanec Hudec, ktorý dnes máte veľkú pusu nenávisti, pán profesor Kusý v roku 1977 ako jeden z prvých signatárov Charty ´77 sa stal účastníkom disidentského hnutia, ktoré vyústilo do udalostí v roku 1989, do udalostí, vďaka ktorým môžete dnes sedieť v slovenskom demokratickom, slobodnom parlamente. Skončil som, pán predseda. (Potlesk.)

J. Migaš, predseda NR SR: Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Kolláriková. Otázka znie: "Pán premiér, dokedy bude káblová spoločnosť UPC zneužívať svoje monopolné postavenie? Je na vine legislatíva alebo nekompetentnosť pracovníkov Protimonopolného úradu Slovenskej republiky a Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky?" Pán predseda vlády, 30 sekúnd zostalo.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Áno, pán predseda, uvedomujem si, že mám málo času. Pani poslankyňa, poviem preto veľmi stručne to, čo vám odovzdám na dvoch stranách, kde je to veľmi-veľmi detailne, a síce, že Telekomunikačný úrad konal, Protimonopolný úrad konal, všetko je v záverečnom posudzovaní na Najvyššom súde. Termín rozhodnutia Najvyššieho súdu, samozrejme, ani Telekomunikačný úrad, ani Protimonopolný úrad nemôžu ovplyvniť, ale úrady konajú. A ja vám na dvoch stranách dávam podrobnú informáciu.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán predseda vlády.

Čas vymedzený pre odpovede na otázky poslancov z vašej strany uplynul.

Teraz budeme pokračovať v hodine otázok otázkami, ktoré zadávajú poslanci členom vlády.

Prvú otázku položil pán poslanec Dušan Jarjabek. Otázka znie: "Súhlasíte s hodnotením

Novej scény, ktoré ministerstvo kultúry poslalo na výbor pre kultúru a médiá?"

Odpovedať bude minister kultúry Slovenskej republiky. Nech sa páči, pán minister.

M. Kňažko, minister kultúry: Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada, analýza činnosti Novej scény bola vypracovaná Sekciou umenia a Divadelným ústavom na podnet Výboru pre kultúru a médiá Národnej rady Slovenskej republiky. Analýza je vyváženým, nekonfrontačným materiálom. Vychádza z objektívnych skutočností a faktov, akými sú čiastočne mediálne ohlasy na produkciu Novej scény za posledné tri roky, štatistické výkazy a iné exaktné zisťovania. A stavia sa vecne k obdobiu, keď toto divadlo viedol pán Roman a pán Jarjabek.

Komparácia s inými divadlami má svoju výpovednú hodnotu predovšetkým vo vzťahu k otázke, či boli štátne peniaze vložené do činnosti Novej scény využité účelne. Výsledky divadla Nová scéna najmä z rokov 1999 a 2000 a prvého polroku 2001 v návštevnosti, ohlase publika a kritiky svedčia tak isto o tom, akým spôsobom súčasný manažment toto divadlo viedol.

Ako predkladateľ materiálu do výboru, samozrejme, s analýzou súhlasím, aj keď som si vedomý skutočnosti, že niektoré konštatovania by si zaslúžili širší komentár, resp. jednoznačnejší odkaz na podklad, z ktorého sa vychádzalo. Analýza poskytnutá Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá slúžila predovšetkým ako podkladový materiál na ďalšie dopracovanie pre potreby Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, na základe ktorého by sa malo rozhodnúť o ďalšom smerovaní divadla Nová scéna.

A ak hovorím o ďalšom dopracovaní, rád by som upresnil, že som sa pred niekoľkými dňami stretol s vedením Novej scény, ktoré nemalo dosť času, aby sa k tejto analýze vyjadrilo. Ide o niektoré nepresnosti mien, drobné nepresnosti v číslach, príp. rozšírenie názorovej platformy na niektoré porovnávania alebo niektoré inscenácie. Dostali teda priestor, v pondelok budúci týždeň sa stretnú so zástupcami tvorcov tejto analýzy a vznikne ďalší text, ktorý bude podrobnejší, kde bude jedna časť, ktorú budú tvoriť názory spoločné, teda názory, na ktorých sa tvorcovia analýzy a súčasné vedenie Novej scény zhodnú. A ďalej bude text, by som povedal, na ktorom sa nezhodnú. A budú to isté názory súčasného vedenia na túto analýzu.

Takisto členovia výboru pre kultúru a médiá dostanú tento dopracovaný a rozšírený text k dispozícii, hneď ako ho budeme mať pripravený. Odhadujem, že to nebude neskôr ako do 10 dní až dvoch týždňov. Ďakujem, skončil som.