P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Orosz, ako posledný prihlásený do rozpravy.
L. Orosz, poslanec: Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, ctení hostia, moje vystúpenie bude veľmi stručné, obmedzí sa na predloženie návrhu procedurálneho charakteru a jeho stručné odôvodnenie. Navrhujem, aby sa po ukončení rozpravy k tomuto bodu programu prerušilo rokovanie o tomto bode programu a Národná rada Slovenskej republiky sa k nemu vrátila až po prerokovaní balíka návrhov daňových, či už poslaneckých alebo vládnych.
Ak dovolíte, stručné zdôvodnenie. Tento návrh zákona, ktorý momentálne prerokúvame, hoci vyzerá na prvý pohľad príťažlivo, by mal v prípade schválenia najzávažnejší dopad na verejné financie. To je zrejme už na prvý pohľad aj bez toho, že v tomto návrhu absentuje ekonomická kvantifikácia, ekonomický dopad na verejné financie.
Treba v tejto súvislosti povedať, že návrh bol predložený v rozpore s legislatívnymi pravidlami vlády. Napriek tomu, že pán navrhovateľ pán poslanec Palko sa v úvodnom slove snažil o ekonomickú kvantifikáciu, to jednoducho nezodpovedá zásadám legislatívneho procesu. Myslím si, že jeho zhodnotenie bolo povrchné a to doplnenie, ktoré urobila pani ministerka, vyvolalo tú diskusiu, ktorá prebiehala.
Myslím si, že treba pomenovať veci pravými menami. Chcem povedať, že tento návrh zákona spolu s ďalšími návrhmi, ktorými sa prezentovali alebo chcú prezentovať poslanci KDH na tejto schôdzi, predstavuje alternatívu vládnej politiky v sociálno-ekonomickej oblasti.
Je potrebné povedať tiež to, že v prípade, keď to kolegovia z KDH myslia vážne, s presadením týchto návrhov zákonov v predloženej podobe, tak ide o faktické vystúpenie KDH z vlády. Treba zároveň povedať, že v prípade, že by tieto návrhy boli schválené v predloženej podobe, tak by to bolo nepriame vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky.
Ak sa majú veci pomenovať pravými menami, tak treba povedať, že tento návrh zákona spolu s balíkom ostatných zákonov, ktoré patria do veľkého tresku, je veľkým politickým dobrodružstvom KDH. Ide o návrh, ktorý by v prípade schválenia v predloženom znení znamenal v priebehu budúceho roka pravdepodobne kolaps Sociálnej poisťovne a možno aj kolaps zdravotných poisťovní, a teda kolaps verejných financií. Je zrejmé, a to určite vedia predkladatelia, to ich nepodceňujem v tomto smere, že by to ohrozilo garanciu sociálnych práv občanov, ktorá vychádza z Ústavy Slovenskej republiky. Bolo by ohrozené poskytovanie bezplatnej zdravotnej starostlivosti na základe zákonného poistenia a zrejme by bolo ohrozené aj právo na dôstojné zabezpečenie v starobe zabezpečované prostredníctvom dôchodkového zabezpečenia.
Z týchto dôvodov by bolo hazardom rozhodnúť o tomto návrhu zákona predtým, ako budeme mať jasnú predstavu o tom, ako si predstavuje fungovanie tohto štátu v sociálno-ekonomickej oblasti KDH, predkladatelia v budúcom kalendárnom roku. Je zrejmé, že ak by boli schválené tieto návrhy v predloženej podobe, bolo by potrebné predložiť alternatívu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Z tohto hľadiska považujem ten môj procedurálny návrh za plne odôvodnený. Ďakujem pekne.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu poslancovi Oroszovi za jeho vystúpenie v rozprave.
Faktické poznámky, ktorých je päť, končí pán poslanec Baco. Uzatváram možnosť ďalších prihlásení sa do faktických poznámok.
Ako prvému dávam slovo pánu poslancovi Brockovi. Nech sa páči.
J. Brocka, poslanec: Pán kolega Orosz, v našich prístupoch vo vzťahu k občanom vidím jeden zásadný rozdiel, že vy chcete rozdeľovať a rozdávať aj tam, kde niet z čoho rozdávať. A príkladom toho je aj tá vaša úvaha o tom, že budete navrhovať vyššie zvyšovanie dôchodkov, ako navrhuje sám váš minister alebo ako dokonca hovorí vaša pani ministerka.
Ale my z Kresťanskodemokratického hnutia navrhujeme, ako je možné získať viac peňazí práve pre to rozdeľovanie aj zo štátneho rozpočtu alebo z verejnoprávnych fondov. S týmito návrhmi, o ktorých teraz hovoríme, z veľkého tresku, je to veľmi priliehavý názov a stále viac sa o tom presviedčam, my sme prišli v apríli a verejnosti sme prezentovali tieto návrhy v máji. Ale obštrukciou, na ktorej ste sa aj vy podieľali, rokujeme o tom teraz, možno na sklonku roka. To znamená, že z prípadného prijatia týchto opatrení tie pozitívne účinky sa veľmi skoro neprejavia, práve preto, že je to možnože aj vašou zásluhou neskoro.
Ale my neprichádzame s alternatívnym programom vlády, my sa cítime byť súčasťou tejto vládnej koalície a nesieme zodpovednosť aj za vysokú mieru nezamestnanosti a od tej sa my neodťahujeme. Preto, keď neprichádza vláda, keď neprichádzajú ministri, ktorých ste vy nominovali do vlády, tak my prichádzame s našimi návrhmi a chceme, aby ste o nich diskutovali, aby ste ich príp. modifikovali, ale aby sme spoločne riešili najväčšie problémy na Slovensku. A tým v každom prípade nezamestnanosť je. Takže, ak sa vám nepáčia naše návrhy, tak navrhnite vlastné.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Pán poslanec Budaj, nech sa páči.
J. Budaj, poslanec: Ďakujem. Chcem povedať, že návrhy KDH prichádzajú aj preto, pretože oneskorovanie a deformovanie reforiem spôsobuje, že z každej reformy občan pocíti iba negatívne dôsledky a zisk z reforiem sa kdesi vytratí. Tzv. evolučný postup pri reformách znamenal doteraz na Slovensku vždy ich deformovanie. Z reforiem sa stávali kvázi reformy, pre strach pred liberálnymi riešeniami, trvá nadvláda rezortov. Rezorty boli v tejto krajine od novembra 1989 vždy vážnejšou silou než záujem občanov.
Chcem pripomenúť pani ministerke deficit daňových nedoplatkov. Keby ministerstvo financií bolo zvládlo jednu zo svojich zásadných úloh, ktorou je zníženie daňových nedoplatkov, nebolo by treba tento zákon.
Dnes už reformy nie je možné odkladať. Mnohé oblasti sú fakticky pred rozkladom, a vláda sa nevyhne radikálnym riešeniam a realizácii takých reforiem, ktoré reformami naozaj budú.
Takéto kroky, aké urobilo KDH, pohýnajú koleso zastaveného stroja reformy a vynucujú si ďalšie riešenia, ktorých konečným dôsledkom bude pre občanov pozitívny.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Zelník.
Š. Zelník, poslanec: Ďakujem za slovo. Chcem povedať pánu kolegovi Oroszovi, že zdroje potrebné na zabezpečenie poskytovania zdravotnej starostlivosti nie sú len z odvodovej povinnosti občana, ale objem finančných prostriedkov, ktoré dostáva zdravotníctvo, je z viacerých zdrojov. Tie najvýznamnejšie sú, samozrejme, odvodová povinnosť občana a zamestnávateľa a takisto odvodová povinnosť štátu. Treba otvorene povedať, že štát si túto odvodovú povinnosť dlhodobo neplní a prakticky od začiatku toho poistného systému štát dlhuje okolo 40 mld. korún, ktoré mal zaplatiť postupne a neplatil. Je len samozrejmé a logické, že pokiaľ dôjde k zníženiu odvodovej povinnosti zo strany zamestnávateľa a občana, musí to byť kompenzované zo strany štátu. A preto ja tiež súhlasím s tým, že potom by mala byť pripravená ekonomická analýza, s akými zdrojmi budú potom hospodáriť zdravotné poisťovne. Dúfam, že takáto analýza bude predložená v druhom čítaní. Ďakujem.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Pán poslanec Kozlík.
S. Kozlík, poslanec: Áno, ďakujem pekne. Ja myslím, že pán poslanec Orosz múdro hovoril o stave ohrozenia verejných financií tohto štátu pri prijatí niektorých parciálnych riešení. Ja si myslím ale, že to sa netýka len veľkého tresku, to sa týka aj vládnej predlohy daňových zákonov. Len úplne rovnaká váha 5 mld. výpadok v oblasti priamych daní v roku 2003, to sa už netýka tejto vlády. Pani Schmögnerová na to istý čas správne reagovala, naraz sa predvčerom zázračne s Miklošom dohodla na tom, že by mohla byť tá vládna predloha priechodná. Takže aj to je otázka, ešte ju položím pani Schmögnerovej, v čom prišlo k takému zázračnému obratu. Ale platí jedno, že treba o tých veciach diskutovať. Treba si uvedomiť, do akej hĺbky ktorá politická strana má zvládnutý problém riešenia odvodového, daňového systému. Je dobré, keď sa premelú jednotlivé stanoviská k predloženým návrhom. Takže ja v tom nesúhlasím pán poslanec, že by sa odkladala diskusia.
Myslím si, že treba veľmi dôsledne prediskutovať jednotlivé okruhy, je na to priestor v parlamente, a, samozrejme, potom v závere robiť patričné rozhodnutie, ktoré už, samozrejme, musí byť zodpovedné a s plným poznaním toho predloženého návrhu. Takže v tom by som nie celkom súhlasil, ale opakujem znovu, že absentuje v tomto parlamente zo strany vlády, a to je jedno ktorej politickej strany, ale skôr vlády ako takej, ucelená koncepcia riešenia daňového, odvodového systému previazaná s motivačnými faktormi s jasným naznačením efektívneho užitia zdrojov, ktoré v tomto štáte v desiatkach mld. sa neproduktívne užívajú, nehovoriac o dotiahnutých reformách najmä v oblasti sociálneho systému. Ďakujem.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Pán poslanec Baco má slovo.
P. Baco, poslanec: Ďakujem pekne. Ja by som rád nadviazal na pána poslanca Orosza. Chcel by som oceniť jeho statočnosť, jeho vystúpenie a zároveň vyjadrujem poľutovanie, že parlament neakceptoval návrh nášho kolegu na to, aby bol priamy prenos televízny z rokovania nášho parlamentu, pretože na tomto príklade by sa naozaj mohli občania Slovenskej republiky presvedčiť o tom, ako sa na Slovensku už tri roky nevládne, na základné veci ako majú koaliční partneri absolútne antagonistické protismerné názory. Dobre to vyjadril pán poslanec Kužma, myslím, otázkou: Pre boha živého, aký to vlastne chceme štát? No po troch rokoch vládnutia sa tu stavajú takéto otázky, po troch rokoch nevládnutia, áno, toto je skutočne reálny stav vlády a spravovania tohto štátu, sa tu dve koaličné strany bavia o absolútne protichodných názoroch na to, ako by sa mala vyvíjať ekonomika, ako by sa mali robiť reformy, ako by sa mal tento štát riadiť.
Nuž, vážená vládna koalícia, naozaj nestačí sa zjednotiť na programe proti niekomu, na čom ste sa zjednotili pred voľbami a po voľbách v roku 1998, a na ničom inom sa neviete dohodnúť. Pre boha živého, tí občania Slovenskej republiky si to nezaslúžia. Tento podvod sa nemôže zopakovať. Predsa SDĽ, vy keby ste boli hovorili voličom pred voľbami, že pôjdete do koalície s takýmito partnermi, tak by vám neboli dali už vtedy hlasy a opačne. Toto sa už nesmie stať.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Dodatočne sa prihlásil ešte pán poslanec Orosz k vyjadreniam. (Hlasy z pléna.) Kľud, prosím, páni poslanci. Má možnosť sa vyjadriť.
L. Orosz, poslanec: Vážené kolegyne, kolegovia, myslím si, že táto diskusia splnila aspoň jeden cieľ. Začíname si všetci uvedomovať závažnosť toho, o čom rokujeme, a závažnosť dopadov našich potencionálnych rozhodnutí. Ja chcem veriť, že to je širšie.
Je zrejmé, že v parlamente je dnes predložená vládna predstava fungovania ekonomiky v budúcom roku a je predložená predstava KDH. Treba povedať, do akej miery sú kompatibilné a parlament povie, ktorá z nich bude mať šancu. Ale som presvedčený o tom, že poslanci za KDH povedali "a", to, čo je sympatické a príťažlivé, ale nepovedali to "b". A k tomu smeruje môj procedurálny návrh.
Pán poslanec Kozlík, ja som nepovedal "odložiť diskusiu", ja som povedal "odložiť hlasovanie", lebo rozprava k tomuto bodu sa skončila a hlasovať a rozhodovať o celom balíku zákonov, ktoré ovplyvnia život na Slovensku v budúcom roku a možno aj v ďalších rokoch, by sme mali potom, keď budeme mať predstavu o tom, ako si predstavuje KDH aj to "b".
A preto trvám na tom hlasovaní o tom, aby sme prerušili rokovanie o tomto bode programu a hlasovali, plus záverečné slová navrhovateľa, spravodajcu urobili až potom, keď prerokujeme celý balík daňových zákonov. Ďakujem pekne.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Návrh bol predložený v rámci rozpravy riadne. Teraz len zopakoval pán Orosz to, čo predložil v rozprave, takže je to procedurálne v poriadku.
Vyhlasujem teda všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán poslanec Palko. Nech sa páči. (Hlasy z pléna.)
Tak prosím, pani spravodajkyňa, dajte, prosím, návrh, ktorý predložil pán poslanec Orosz. Žiada hlasovať pán Orosz teraz po ukončení rozpravy. Bola ukončená rozprava, tak prosím, páni poslanci, dostavte sa k hlasovaniu o procedurálnom návrhu pána poslanca Orosza. Žiadam vás, aby ste prišli do rokovacej sály. Žiadam vás, páni poslanci, aby ste sa dostavili do rokovacej sály k hlasovaniu o procedurálnom návrhu pána poslanca Ladislava Orosza. Páni poslanci, žiadam vás, aby ste prišli na rokovanie Národnej rady k hlasovaniu.
Páni poslanci, budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Orosza, ktorý navrhol, aby sa o tomto návrhu zákona pod tlačou 1041 hlasovalo až po prerokovaní a odhlasovaní daňových zákonov, ktoré sú v rámci programu tejto Národnej rady, čiže aby sme nehlasovali teraz o tlači 1041.
Pán poslanec Orosz, je to tak správne? Dajte slovo pánu poslancovi Oroszovi ešte raz.
L. Orosz, poslanec: Ak dovolíte, upresním môj návrh, ktorý zaznel v rozprave. Navrhujem prerušiť rokovanie o tomto bode po ukončení rozpravy. Rozprava bola ukončená, to znamená, aj záverečné slová navrhovateľa a spravodajkyne by mali byť potom, ak tento návrh prejde, až s tým časovým odstupom.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Prosím, hlasujeme o tomto návrhu. Hlasujte o predloženom návrhu poslanca Orosza. Hlasujte. (Hlasy z pléna.) Bolo povedané dokedy, do doby po prerokovaní daňových zákonov. Prosím, hlasujte o predloženom návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných je 110 poslancov, za 61 poslancov, proti 26 poslancov, zdržalo sa 22, nehlasoval 1.
Tento návrh bol schválený.
Dovoľte mi, vážení páni poslanci, panie poslankyne, aby som na balkóne privítal delegáciu Spolkovej rady Rakúskeho parlamentu vedenú pánom Alfredom Scholzom. (Potlesk.) Ďakujem pekne pánu navrhovateľovi aj pani spravodajkyni.
Pokračovať budeme, páni poslanci, panie poslankyne, prvým čítaním o návrhoch noviel zákona o veľkej privatizácii (tlač 995 a 1070).
V tejto súvislosti vás chcem informovať, že poslanec Volf písomne oznámil, že svoj návrh novely zákona o veľkej privatizácii (tlač 1000), ktorý máte v schválenom programe uvedený pod bodom 20, berie späť.
Nasleduje prvé čítanie o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 995. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady č. 1098.
Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie poslanec Viliam Oberhauser. Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova.
V. Oberhauser, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci. (Ruch v sále.)
I. Presperín, podpredseda NR SR: Páni poslanci, poprosím vás, pán poslanec, keby si trochu prerušil, buďte tak dobrí, prestaňte rokovať v rokovacej sále. Prosím, páni poslanci, keby ste zaujali svoje miesta alebo keď chcete rokovať vzájomne, aby ste vyšli von zo sály. Ďakujem. Pán poslanec, máte slovo.
V. Oberhauser, poslanec: Ďakujem. Pán predsedajúci, dovoľte na úvod jednu poznámku, ktorou by som chcel upozorniť na to, že doposiaľ vedenie Národnej rady, ja vítam, že je tu prítomný pán predseda, nevyriešilo problémy súvisiace s tým, že nemáme kde pracovať. Myslím tým piatich poslancov Slovenskej národnej strany. A v tejto veľmi komplikovanej situácii, keď pracujeme na chodbe, je tak nekvalitné zariadenie v Slovenskej národnej rade, že na skle som si roztrhol nohavice. Je to nehoráznosť, že takto to tu vyzerá ako v nejakej otrhanej reštaurácii tretej cenovej skupiny. Všimnite si, aké sú rozbité sklá na stoloch, ktoré sú tu pred našou zasadacou miestnosťou. A vlastne už viacerí poslanci si znehodnotili svoje obleky na tomto zariadení, ktoré tu takéto nedôstojné v Národnej rade je. Takže láskavo by bolo treba, aby trošku lepšia starostlivosť bola aj o zariadenie v Národnej rade Slovenskej republiky.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladám v mene skupiny poslancov Slovenskej národnej strany návrh novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.
Zámerom predkladateľov je zabrániť obrovským škodám, ktoré hrozia, ak privatizácia prirodzených monopolov pôjde tým smerom, ktorý nastúpila súčasná vláda.
Doterajší predaj Slovenských telekomunikácií, Slovenskej sporiteľne, Všeobecnej úverovej banky, ale aj pripravovaný predaj Slovenského plynárenského priemyslu, Transpetrolu, Slovenskej poisťovne, elektrární, slovenských Železníc a Slovenskej automobilovej dopravy nás nevedie k optimistickému presvedčeniu, ktoré sa verejne deklaruje. A že vláda tvrdí, že výnos z týchto predajov bude slúžiť na prospech Slovenska a občanov Slovenska, že výnos z týchto predajov sa použije na transformáciu ekonomiky, na zlepšenie pomerov v zdravotníctve, v školstve, na riešenie problémov sociálneho zabezpečenia a dôchodkového systému ap., my skôr sme presvedčení, že tak ako v predošlých predajoch skôr dôjde jednoducho k obrovskej strate vplyvom toho, že peniaze sa prejedia, majetok už nebude vo vlastníctve štátu a jednoducho podniky budú preč. Vláda na čele s premiérom Dzurindom jednoznačne takto rozhoduje. A keď si zoberieme všetky realizované predaje, o ktorých doteraz rozhodla tak mali podobný priebeh.
Začnime trebárs s predajom Slovenských telekomunikácií. Po prvé, všetci veľmi dobre viete, že predaj bol realizovaný hlboko pod hodnotu, ktorú tento podnik mal. Na dôvažok, hoci sa predajom stala skutočnosť, že zahraničný majiteľ, ktorý sa stal dominantný, prišiel k obrovským ziskom bez toho, že by musel niečo robiť, jednoducho preto, lebo vláda nevyriešila dlžoby Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu a až dodatočne po veľmi dlhom období vlastne musela veľmi rýchlo zaplatiť za tieto dve organizácie už vlastne cudziemu podniku, Slovenským telekomunikáciám.
Takisto vývoj v Slovenských telekomunikáciách nenasvedčuje, že ten predaj bol úspešný, nakoľko investície do Slovenských telekomunikácií neplynú, ceny v Slovenských telekomunikáciách neustále rastú. Je obrovská nespokojnosť so stavom Slovenských telekomunikácií od užívateľov telekomunikačných liniek, pevných telekomunikačných liniek. Vidíte ten proces hromadného odhlasovania sa ľudí. Odhlasovanie pevných liniek v Slovenských telekomunikáciách jasne nasvedčuje tomu, že riadenie tohto podniku sa nezlepšilo, že jeho výsledky nevedú k tomu, aby sme mohli konštatovať, že predaj majoritného majetku tohto podniku viedol k zlepšeniu jeho hospodárskych výsledkov a jeho účinkovania na slovenskom trhu.
Argumentácia manažmentu Slovenských telekomunikácií, že musia zvyšovať ceny preto, lebo ľudia odhlasujú pevné linky svojich telefónnych prístrojov, je absolútne nekompetentná, lebo vzápätí vidíme, že je obrovský nárast ľudí, ktorí používajú mobilné telefóny, či už firmy Globtel alebo firmy Eurotel, a títo sa vôbec nesťažujú, že na Slovensku nie je záujem používať telekomunikačné služby. Čiže nový nadobúdateľ majetku Slovenských telekomunikácií sa ukázal ako absolútne neschopný pôsobiť v konkurenčnom prostredí na slovenskom trhu.
Na dôvažok, všimnite si ešte jednu veľmi zaujímavú skutočnosť, že vláda Slovenskej republiky predala Slovenské telekomunikácie aj s budovou, v ktorej sídli ministerstvo, ktoré túto oblasť spravuje. A teraz platí nájomné ministerstvo za to, že predalo svoju vlastnú budovu. Tak takýto paradox asi nenájdeme nikde na svete, ako sa postupuje pri predaji štátneho majetku. Jednoducho štát, štátna organizácia, ktorá organizovala predaj, ministerstvo, si predalo svoju vlastnú budovu a teraz platí v nej nájomné. Miesto toho, aby v privatizačnom projekte túto budovu oddelila od celkového majetku, nechala ju v majetku štátu a tým pádom nemusela platiť nájomné za jednoducho bývanie v budove v rezorte, ktorý spravuje.
Podobný priebeh predaja bol aj v ďalších organizáciách , ktorý organizovala vláda premiéra Dzurindu. Myslím tým konkrétne organizovanie predaja Slovenskej sporiteľne a organizovanie predaja Všeobecnej úverovej banky. Pred predajom týchto dvoch organizácií došlo k obrovskému oddlženiu týchto firiem tým, že sa prevzali všetky, by som povedal, nekvalitne poskytnuté úvery s celým príslušenstvom na Slovenskú konsolidačnú, a. s., a do Konsolidačnej banky. A jednoducho výťažok z predaja týchto organizácií ani zďaleka nekryje náklady, ktoré takto vznikli daňovým poplatníkom Slovenskej republiky a ktoré budú musieť splácať za tých, ktorí tieto úvery jednoducho získali a použili v rozpore so záujmami Slovenskej republiky a občanov Slovenskej republiky. Vieme veľmi dobre a bolo to tu už viackrát prezentované, že výnos z predaja týchto pohľadávok a záväzkov, ktoré sú jednoducho v Slovenskej konsolidačnej spoločnosti a v Konsolidačnej banke, nedosiahne zhruba ani 10 % celkovej hodnoty presunutých prostriedkov, presunutých úverov, čo pri 120 mld. znamená, že zhruba okolo 100 mld. korún zostane ako bremeno na občanoch Slovenskej republiky bez uhradenia. Keď sa teraz pozrieme na výnos trebárs v Slovenskej sporiteľni, kde boli takto zlé úvery odňaté v hodnote zhruba 37 mld. a presunuté do týchto konsolidačných spoločností a tržba za Slovenskú sporiteľňu bola len 18 mld., tak jednoducho vidíme, že predaj bol realizovaný s veľmi hlbokou stratou.
Obdobne k tomu došlo aj vo Všeobecnej úverovej banke. A preto si myslíme, že ani ďalšie predaje, ktoré sú v súčasnej dobe pripravované, Slovenského plynárenského priemyslu, Transpetrolu, Slovenskej poisťovne, elektrární, slovenských Železníc a Slovenskej automobilovej dopravy, nie sú pripravené tak, aby sme si mohli byť istí, že z predajov týchto firiem sa podarí získať dostatok prostriedkov na transformačné procesy, ktoré je potrebné v slovenskom hospodárstve a v spoločnosti realizovať, ani na to, aby sa podarilo rozhýbať ekonomiku, ktorá by potom opätovne bola schopná vytvárať zdroje do slovenského hospodárstva, a tým pomáhať financovať všetky spoločensky nutné procesy a riešiť sociálne problémy.
Vidíme, že jednoducho napr. predaj Slovenského plynárenského priemyslu je sprevádzaný veľmi zvláštnymi pomermi. Na začiatok hneď musel odísť pre jasný klientelizmus a zneužívanie svojho postavenia hlavný manažér pán Kinčeš, ktorý vlastne pripravoval tento proces priamo v plynárenskom priemysle. Podľa našich informácií v súčasnosti v plynárenskom priemysle sa úplne zastavil investičný proces, prestali sa financovať všetky projekty, ktoré boli rozbehnuté, dokonca rozostavané stavby. Skončilo sa absolútne s plynofikáciou Slovenska. Jednoducho Slovenský plynárenský priemysel za to, že sa pripravoval na privatizáciu, všetky prostriedky, ktoré získal, si zhromažďoval na odvody, ktoré boli predpísané ministerstvom financií, a to vo výške 5 mld. korún, a ktoré si chystal, aby ich mohol splatiť k 30. 6., nakoľko pôvodná úvaha bola, že privatizácia plynárenského priemyslu sa rozbehne k tomuto termínu. Je jasné, že všetky prostriedky boli získané predovšetkým z výnosov tranzitu plynu Slovenskou republikou. A keď predáme jednoducho tento podnik, musíme sa navždy rozlúčiť s tým, že by bolo možné predpisovať tomuto podniku nejaké dodatočné odvody nad rámec daňových povinností, ktoré sú predpísané všeobecne záväznými právnymi normami.
Čiže vidíme jednoznačne, že predaj tohto podniku, ktorý bol rozbehnutý takto veľmi intenzívne a narýchlo, je organizovaný tak, že odkryl skutočnosti, ktoré s vlastnením tohto podniku súvisia, s tým, že slovenský štátny rozpočet trvale počítal s príjmami z plynárenského priemyslu nad rámec povinných odvodov a povinných daňových proste sadzieb, ktoré mal určené, to je jedna stránka veci, a ukázal, že práve tranzit plynu je tým hlavným zdrojom príjmov, z ktorých je možné financovať všetky ostatné aktivity Slovenského plynárenského priemyslu.
V týchto dňoch by som vám chcel dať láskavo do pozornosti, že prebehol pokus navýšenia cien plynu v Slovenskej republike. A jedine rada, ktorá mala prerokovať celý tento priebeh, zastavila načas zvyšovanie cien plynu. Závisí to však od vlády, či bude rešpektovať rozhodnutia svojich sociálnych partnerov - Asociácie zamestnávateľských zväzov a Konfederácie odborových zväzov - a či nenavýši aj napriek tomuto rozhodnutiu, odmietnutiu svojvoľne ceny plynu, tak ako ich vláda pripravuje.
Podľa analýz, ktoré doteraz sú sčasti aj na verejnosti známe, vláda pripravuje zdvojnásobenie ceny plynu tak, aby sa vyrovnala cene plynu v zahraničí. Vôbec nebola ochotná aj na tomto rokovaní Národnej rady predložiť analýzu, ktorá by ukázala, čo bude znamenať takéto navyšovanie cien plynu a ostatných energií, ktoré sa pripravujú v rámci proste teda určitej likvidácie regulovaných cien v slovenskom hospodárstve. Nebola ochotná povedať, aký má priebeh, akú postupnosť jednotlivých navyšovaní regulovaných cien vláda pripravuje, ani analýzy, ktoré by hovorili, aké budú mať tieto navyšovania cien dopady na slovenské hospodárstvo, ale aj na život obyčajných ľudí.
Čiže v tomto vidíme značné pokrytectvo, že jednoducho pripravuje sa privatizácia Slovenského plynárenského priemyslu, ale vláda nie je ochotná dať komplexné informácie k tomu, čo to bude znamenať dovnútra hospodárstva, čo to bude znamenať, aké dopady budú na občana.
Podľa doterajších trendov, ktoré sa v tejto súvislosti ukazujú, môžeme si dovoliť úvahu, ktorú by sme mohli jednoznačne charakterizovať tak, že ak dôjde k privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu, tak ako je to rozbehnuté terajšou vládou, ak jednoducho budú urobené tieto kroky, ktoré sú už doteraz signalizované, cena plynu bude dvojnásobná, okamžite sa prestane s ďalšou plynofikáciou Slovenska. Čiže nemôžeme počítať v budúcnosti, že z ekologického i z iného hľadiska budú riešené problémy obcí, ktoré už mali pripravené projekty a ktoré si pripravujú vlastné zdroje na plynofikáciu svojich obcí. Tieto obce považujú takýto postup doslova za likvidačný. Viete, že Slovensko ešte stále na rozdiel od ostatných európskych krajín, ktoré svojou urbanizáciou prikročili k tomu, že veľmi koncentrovali obyvateľstvo v mestských aglomeráciách, má ešte okolo 50 % ľudí, ktorí bývajú na vidieku. Oni práve s plynofikáciou počítali ako s určitým proste trendom, ktorý by im pomohol vyrovnať sa s tými podmienkami života a bývania v tých mestských aglomeráciách tým, že by jednoducho tá kultúra bývania a kvalita bývania sa priblížila takémuto spôsobu života, aký je v mestách.
Čiže toto všetko vlastne zastane tou privatizáciou, jednorazovo sa utŕži určitý objem prostriedkov, o ktorý na základe doterajších skúseností máme vážne obavy, že bude jednoducho minutý na plátanie dier, ktoré vznikli z nekvalitného hospodárenia so štátnymi prostriedkami. Vláda dopredu signalizuje, že rozhodujúca časť prostriedkov sa použije na oddlženie štátu, čiže na vykrytie deficitov štátneho rozpočtu a verejných financií. Čiže vidíme, že vlastne budú sa len riešiť veci minulosti, ale nepôjde sa dopredu. Jednoznačne možno konštatovať, že sa nepôjde dopredu a zastaví sa aj ten rozvoj, ktorý bol doteraz rozbehnutý, trebárs aj s tou plynofikáciou slovenského vidieka.
Podobné obavy máme takisto pri privatizácii elektrární, kde tiež je signalizácia z navyšovania cien, z neriešenia sociálnych dopadov na obyvateľstvo Slovenska a podobne.
Rozhodne veľmi znepokojujúco prebieha predaj podnikov SAD. Tak ako bol aj včera v televíznom večernom programe generálnym riaditeľom Hnatičom signalizovaný priebeh tohto predaja, je jasné, že chcú pracovníci ministerstva a vláda Slovenskej republiky postaviť vyššie územné celky a budúce samosprávne kraje pred hotovú vec. Oni zrealizujú predaje, oni nakúpia autobusy, proste štátni úradníci, ktorí doteraz disponujú rozhodovaním v SAD-kách, a potom riešte si svoje problémy samosprávne kraje, ako chcete.
Z doterajšieho priebehu vieme veľmi dobre, že napr. len výber nákupu autobusov prebiehal netransparentne, s veľmi silnými prvkami klientelizmu. Najprv sa organizovala SAD Prešovom, kde sa jasne ukázalo, že boli porušené pravidlá súťaže. Potom im tento proces bol odňatý a presunutý do SAD Banská Bystrica, kde hneď v úvode pri výbere partnerov boli snahy vyradiť slovenských výrobcov vo Zvolene a v Lučenci, ktorí vyrábali konkurencieschopné autobusy pre Slovenskú automobilovú dopravu.
Ak by sa boli prostriedky, ktoré sa získajú takýmto spôsobom, že sa bude privatizovať automobilová doprava, použili nielen na nákup cudzích autobusov zo zahraničia, ale aj na nákup autobusov, ktoré zabezpečia zamestnanosť na Slovensku, trebárs ako boli tie ponuky zo Zvolena a z Lučenca, tak vyvolal by sa ďalší multiplikačný efekt, ktorý by priniesol rozvoj strojárskych odvetví, aj konkrétne rozvoj týchto dvoch strojárskych firiem, ktoré pôsobia na trhu automobilovej dopravy a vyrábajú autobusy, ako som už povedal, konkurencieschopné, ktoré na základe licencií so zahraničnými partnermi dosahujú naozaj európsky štandard.
Čiže to je ďalší jasný príklad, keď vláda premiéra Dzurindu postupuje takým spôsobom, že sama chce riešiť klientelistickým neprehľadným spôsobom všetky otázky okolo SAD a potom posunúť celý problém na samosprávne kraje, nech oni riešia problémy, ako ľudí dostať do zamestnania, ako kompenzovať stratové linky, ako vyriešiť, aby tí ľudia jednoducho mali možnosť sa dostať do práce, príp. za riešením iných problémov, školskej dochádzky, pri zdravotníckom ošetrení a podobne.
V týchto dňoch som bol napr. v okrese Detva, konkrétne na tom osídlení Detvianske Lazy, Látky, Detvianska Huta ap. a môžem vám povedať, že to bremeno, ktoré nesú starostovia týchto obcí, ktorí musia mesačne platiť, napr. konkrétne v Detvianskej Hute 3300 Sk za to, aby im vôbec premával autobus, aby ich niekoľkokrát za deň niekde odviezol a zase doviezol domov do bydliska, sú tam obrovské obavy z toho, že v budúcnosti, keď príde nový majiteľ a postaví tieto ceny na ekonomickú úroveň, že oni jednoducho nebudú schopní zabezpečiť, aby obyvateľstvo malo možnosť prepravy za prácou, za ošetrením a podobne.
Čiže jednoznačne sa dá povedať, že vláda svojím postupom, ktorý realizuje pri privatizácii podnikov SAD, jednoznačne ohrozuje obyvateľov Slovenska a žiadajú nás ako poslancov, aby sme urobili opatrenia, aby sme predišli takým riešeniam, ktoré by boli pre občanov Slovenska nevýhodné.
Toto sú vo všeobecnej polohe hlavné dôvody, prečo máme obavy z doterajšieho priebehu privatizácie, a preto v predloženom návrhu žiadame, aby sa realizovali v zákone č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby niektoré zmeny, ktoré by tomu mali zabrániť.
V prvom rade by som chcel upozorniť, že v bode 1 navrhujeme, aby v prípade prirodzených monopolov, ktoré sú súčasťou národného hospodárstva a prinášajú štátu nemalé príjmy a ktorých privatizácia si vyžaduje osobný postup, zmenou znenia § 10 ods. 2 o záverečnom rozhodovaní o privatizácii prirodzených monopolov sa presunulo definitívne to záverečné rozhodnutie z vlády na Národnú radu Slovenskej republiky. Myslíme si, že v takomto prípade tá diskusia prebehne aj tu oveľa dôslednejšie, budeme môcť povedať výhrady, ktoré z toho spôsobu realizácie predaja sa zhrozia a budeme môcť jednoducho celý tento proces ovplyvniť. Tým neuberáme vláde, že ona urobí všetky tie predchádzajúce kolá, pripraví privatizačné rozhodnutie, ide len o to, aby to definitívne rozhodnutie prešlo diskusiou tu a bolo schválené.
Druhým návrhom, ktorý vo svojej predkladanej novele dávame, je, aby sa zmenilo znenie § 10 ods. 2, ktorým by sa upravovali dôsledky neprerokovania vládneho návrhu na privatizáciu prirodzených monopolov v zákonnej lehote. Ide nám o to, že sa môže stať, že v parlamente uplynie lehota, po ktorú je reálne realizovanie predaja. A jednoducho treba, aby sa povedalo, že po uplynutí tejto lehoty, ak Národná rada neprijme rozhodnutie, bol považovaný takýto návrh za zamietnutý.
V treťom bode predkladáme návrh, ktorým chceme doplniť § 10 ods. 3 o písm. e), f), g). A tam chceme definovať rozšírenie - oblasť majetku, ktorý nie je možné privatizovať. V tomto smere navrhujeme, aby sa nemohli privatizovať tranzitné vedenia plynu, ropy, ropných produktov a vysokonapäťových rozvodov elektrickej energie spolu s nevyhnutným technickým zázemím. Ide o to, že tieto rozvodné, resp. tranzitné siete majú význam práve z hľadiska medzinárodného napojenia. Tu, ak chceme rokovať o prevedení, o realizácii nových plynovodov, nových ropovodov, tak máme šancu práve, keď štát bude môcť byť pri rozhodovaní, presadiť štátny záujem a nielen záujem tých vlastníkov, ktorí takto príslušné sprivatizujú. Čiže tým je sledované, aby bol zachovaný záujem celoštátny a nielen záujem skupín podnikateľov alebo firiem, ktoré majú záujmy predsa len determinované svojimi postaveniami a svojimi obchodnými krokmi.
K bodu 4 navrhujeme, aby právomoc rozhodovať o privatizácii prirodzených monopolov, ako som už povedal, sa presunula z vlády na Národnú radu, pri ktorom je potrebné definovať pravidlá pre možné zmeny alebo zrušenie rozhodnutia Národnej rady o privatizácii prirodzených monopolov. Zmena alebo zrušenie rozhodnutia Národnej rady o privatizácii prirodzených monopolov môže sa uskutočniť z dôvodov uvedených v § 28 ods. 5 až 7 a môže to urobiť na návrh vlády len Národná rada. Čiže tu je vlastne technické doriešenie otázky aj zrušenia rozhodnutia, ktoré by bolo v prípade prirodzených monopolov uskutočnené.
Bod piaty rieši otázku čistoty privatizačného procesu, lebo viete, že na verejnosti aj súčasnou vládnou koalíciou bolo mnohokrát hovorené, že niektoré privatizačné procesy prebehli v rozpore so zákonom. Preto navrhujeme, aby sa doplnil § 28 o písm. c), v ktorom by sa zaviedol nový titul zrušenia privatizačného rozhodnutia, a to z dôvodu porušenia zákona v procese privatizácie. Čiže v tejto súvislosti myslím si, že je to logické a vyriešilo by to aj to, čo vládna koalícia mnohokrát konštatovala, že čo robiť s takou privatizáciou, pri ktorej bol porušený zákon, ako je možné tento proces vrátiť do pôvodného stavu a riešiť vlastnícke vzťahy s pôvodným nadobúdateľom, ktorý sa zúčastnil porušovania zákonov.
V čl. II sa navrhuje termín účinnosti predloženého zákona k 1. júlu 2001. Samozrejme, v ďalšom procese navrhneme zmenu účinnosti tohto zákona vzhľadom na to, že tento termín sa jednoducho nepodarilo dodržať, nakoľko rozhodnutím pléna Národnej rady Slovenskej republiky bolo posunuté prerokúvanie tohto zákona na september, a preto nebolo možné dodržať ani termín nadobudnutia účinnosti v tom termíne, ako je v predloženej novele poslancov Slovenskej národnej strany.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prosím o podporu tohto návrhu novely zákona a sme pripravení za predkladateľov odpovedať na vaše otázky. Ďakujem.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec, za uvedenie návrhu zákona.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, poslancovi Jánovi Šimkovi. Nech sa páči.
J. Šimko, poslanec: Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená snemovňa, dovoľte, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku vystúpil pri rokovaní Národnej rady v prvom čítaní k návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov (tlač 995).
Vystupujem ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom Národnej rady Slovenskej republiky.
Predložený návrh (tlač 995) bol doručený poslancom Národnej rady dňa 23. apríla tohto roku, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady.
Predseda Národnej rady posúdil, že predložený návrh spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady a náležitosti podľa legislatívnych pravidiel, a zaradil ho na rokovanie 51. schôdze Národnej rady.
Ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru v prvom čítaní predkladám stanovisko gestorského výboru, že návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku, a náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
V súlade s § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky budem odporúčať prijať uznesenie, aby Národná rady Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave nepokračovala v rokovaní o návrhu zákona.
Prosím, vážený pán predsedajúci, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu o návrhu zákona. Ďakujem.