P. Hrušovský, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa hlásia deviati páni poslanci, pani poslankyňa Podhradská posledná. Končím možnosť ďalších prihlášok.

Nech sa páči, pani poslankyňa Aibeková.

M. Aibeková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pani ministerka, je typické, vy ste si neodpustili ani za tri roky vládnutia poúčať túto poslaneckú snemovňu tak, ako keby vy ste boli učiteľka a my iba skupina hlúpych študentov.

Na základe vášho vystúpenia vás ubezpečujem, že ak som mala nejaké pochybnosti o tomto návrhu zákona a žiadala som predkladateľov o doloženie ekonomického rozboru, tak po vašom vystúpení vás uisťujem, že náš poslanecký klub tento návrh v plnom rozsahu podporí. Tak vystupujete, že vy len dehonestujete svojho opozičného protivníka. Vy neviete hovoriť odborne, vy viete hovoriť opozične, pretože začala pani ministerka najprv urážkami na našu adresu.

Vy ste si ani nevypočuli moje vystúpenie a vkladáte mi do úst niečo, čo som nepovedala. Takže konečne už po troch rokoch vládnutia sa spamätajte, pani ministerka. Vy tri roky zodpovedáte za rezort ministerstva financií. Tri roky ide všetko na váš vrub.

A prestaňte s tým čo ste prevzali. Ľudia už dávno pochopili, že vaše heslo "Dobre žiť" bol len rovnaký volebný podvod ako slová premiéra Dzurindu o stonásobnom zvýšení platov a dôchodkov. Takže konečne sa spamätajte a správajte sa ako ministerka. Nie ste tu ani v škole, ani na mítingu. Vy ste sa mali vyjadrovať iba k tej časti návrhu zákona a predložiť vaše čísla, a nie tu urážať aj jedných, aj druhých a presadzovať iba svoju pravdu. Takýmto vystúpením nezískate nikoho, ani koalíciu, ani opozíciu. Takže konečne sa správajte ako ministerka, a nie ako učiteľka.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kužma.

J. Kužma, poslanec: Ďakujem pekne. Ja som málokedy kritizoval ministerku financií, aj keď je na opačnej strane politického spektra. Žiaľbohu, si myslím, že teraz sa dostávame do principiálnej dilemy. A nehovorím tu o číslach, o ktorých hovorila ona, lebo tak ako nám tie čísla predložila, ony ani ináč nemôžu vyjsť. My sa bavme totiž o filozofii toho a súhlasím s tým, že verejné rozpočty sú pre nás najdôležitejšie. Len každý verejný rozpočet má svoju príjmovú aj výdajovú stránku. A keď my sme nesiahli za tri roky na výdajovú časť, tak, samozrejme, tie zdroje budú stále chýbať. Nespravili sme zmeny, nespravili sme dôchodkovú reformu, zdravotnú reformu a snažíme sa len zvyšovaním príjmovej časti vykrývať dačo, čo nemôže ináč fungovať. Čiže tu si myslím, že netreba štát chrániť rôznymi úľavami, že ho nemožno exekvovať tým, že bude menej platiť ako ostatní podnikatelia, ale filozoficky to treba zrovnávať.

Druhou filozofickou pravdou je, že aj toto je daňové zaťaženie a to my máme, žiaľbohu, najväčšie z krajín V-4, ale aj ostatných krajín. A my sme schválili program, kde tento rok už mal byť rozvojový. A ja to poviem vulgárne, ja keď auto chcem naštartovať, tak potrebujem viacej ampérov z baterky, ako keď to auto ide. A my sme nevytvorili zdroje na to, aby sme naštartovali ekonomiku v roku 2001, v roku 2002, ako sme to sľúbili. A to je kvôli tomu, že sme neškrtli na socialistickú výdavkovú časť. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Slaný.

J. Slaný, poslanec: Ďakujem za slovo. Chcel by som reagovať na pani ministerku Schmögnerovú. Tento návrh novely zákona vlastne vyvolal diskusiu o podobe štátu. Tu je hodnotový spor o tom, akú mieru sociálnych dávok je schopný transformujúci štát a ekonomika zachovať. Ja poviem na rovinu, problém je, že zvyšuje sa nám schodok obchodnej bilancie a keď uznáme, že inštitúty trhu fungujú, to znamená, ten schodok nespôsobujú tí, čo pracujú a berú mzdy, lebo tí vytvárajú tovary a služby, čiže tí si za svoju spotrebu zarobia, ale problém máme v tom, že máme vysokú spotrebu, ktorá je financovaná cez verejné rozpočty. A ak to chceme napraviť, musíme túto spotrebu, ktorá je financovaná cez verejné rozpočty, znížiť o 40 mld. - 50 mld. korún ročne. Je to veľmi tvrdý rez. Ale ak chceme, aby slovenská ekonomika išla do rastu na úroveň 7 % HDP, ktorý je potrebný na znižovanie nezamestnanosti, my musíme urobiť reformné kroky v zdravotníctve, v školstve a všetkých oblastiach, aby sme prešli na trhovejší model poskytovania týchto služieb, a nie na ten model, keď štát garantuje všetky služby cez verejné rozpočty. To je neefektívne, vidíme to v zdravotníctve, v školstve. A preto ja som presvedčený, že tento model z dlhodobého hľadiska na Slovensku nie je udržateľný. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Tatár.

P. Tatár, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Chcem v troch poznámkach komentovať, čo sme počuli. Prvá sa týka už aj mojich predrečníkov, kde pani ministerka obhajuje dnešný stav. A keď sa hovorilo pri ekonomických balíčkoch, že na začiatku sa ide zachraňovať a dá sa záťaž na občanov a potom sa ide reformovať, ak sa toto neurobilo, tak je vláda za to zodpovedná. A to by sme len opakovali, že vlastne sa štruktúra rozpočtu nezmenila, že zmeny ktoré sme sľúbili, sme nezvládli ako vláda obhajovať tak, aby nám niekto uveril.

Druhá poznámka je poznámka systémová. Ak sa tu hovorilo o číslach, tak musím upozorniť, že akékoľvek výpočty ministerstva financií si majú dobre overiť, aké vstupné dáta do toho idú. Potom už tie algebraické operácie sú v poriadku. Ale predkladatelia celkom jasne povedali o množstve a mnohých vrstvách v súvislosti z rôznych verejných rozpočtov, ktoré ministerstvo financií vôbec nezakalkulovalo. Čiže ak máte na začiatku na ministerstve zlé čísla, nemôžete mať na konci dobré výsledky.

A tretia poznámka je k interpretácii, k tomu, keď sa hovorí, ako sme tu práve počuli, že 80 % ľudí má príjmy priemerné alebo nižšie. A interpretácia je naprosto zlá v tom, že keby to bolo inak, strmosť krivky keby bola iná, tak rozdiely medzi najnižším a najvyšším príjmom by boli oveľa väčšie. Čiže táto distribúcia je úplne prirodzená. Slovensko, naopak, patrí medzi štáty, kde je mzdová diferencia najnižšia. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Brocka.

J. Brocka, poslanec: Ja by som chcel poprosiť, aby sme sa počúvali. A nemusíme sa ani urážať, ani tí, ktorí rozprávajú, ani tí, ktorí počúvajú.

Pani ministerka, ja si myslím, že aj vaše čísla sú správne, aj naše čísla sú správne, ale to je úplne v poriadku, lebo jedny i druhé čísla sú o inom. Ja rozumiem tomu, že tento návrh poslanecký je šokom. Áno, znížiť poistné odvody o 10 %, to je šok, to je riadny šok. Ale na Slovensku urobiť zásadnú zmenu v oblasti zamestnanosti, nezamestnanosti či v dôchodkovej reforme alebo v iných reformách sa inak nedá ako šokom, aby to zbadali aj občania. Ak vy hovoríte, pani ministerka, že zhoršujeme tým podnikateľské prostredie, a používate ešte argument, že znížili sme dane z príjmov a nijako sa to nepremietlo v raste zamestnanosti, no to je ako s tými číslami. Veď predsa znižovanie daní z príjmov nemusí mať absolútne nič spoločné s rastom zamestnanosti. Veď ak je na Slovensku polovica firiem v strate alebo majú zisk nulový, tak môžete im znížiť daň z príjmu aj o 100 %, nič sme tým pre nich neurobili, lebo ony majú nulový zisk. Ani pri nulovej dani, ani pri stopercentnej dani štátu neodvedú ani korunu. Ale ony musia mesiac čo mesiac odvádzať 38 % poistných odvodov do tých verejnoprávnych inštitúcií. A tam každému jednému ak len o percento znížime poistné odvody, tak každý jeden zamestnávateľ bude už na budúci mesiac platiť menej a to znamená, že môže pri tých istých výdavkoch zamestnať viac ľudí. Nuž každá firma, ktorá zamestnáva viac ako 14 ľudí, možno 20 a viac, môže pri tých istých nákladoch zamestnať ďalšieho. Čiže o tomto je ten návrh. Ja chápem, že naraz ...(Zaznel zvuk časomiery.)

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kozlík.

S. Kozlík, poslanec: Áno, ďakujem pekne. Pani Schmögnerová, ryba smrdí od hlavy, vláda od jej premiéra a financie tohto štátu od vedúceho rezortu financií. Vy máte osobnú zodpovednosť za rozhádzanie finančného systému tohto štátu. Bol rozhádzaný tak, ako rozhoduje sedliak hnoj. Vy ste preťažili finančný systém tohto štátu v roku 1999 zaťažením v oblasti nepriamych daní. A, samozrejme, prišiel protitlak v tom, že je tu snaha znížiť, potom vyvážiť to zaťaženie v oblasti priamych daní.

Treba povedať, že my nežijeme v krajine zázrakov, ako ste tu spomínali, ale v krajine prízrakov. Budeme svedkami toho, že zanecháte deficit obchodnej bilancie na vyššej úrovni než v roku 1998, ale vtedy miera investícií bola o 20 % vyššia, alebo objem investícii, ako v tomto roku. Zanecháte 20-percentnú nezamestnanosť a zanecháte zadlženie štátu len do konca tohto roku 2,5 krát vyššie ako v roku 1998 a vy sa nehanbíte zobrať vládu Vladimíra Mečiara do svojich úst.

Pokiaľ sa týka reformy odvodov daní verejnej správy, to je z každého dvora jeden pes, vážení predstavitelia vládnej koalície. Vy v poslednom roku svojej vlády idete robiť zásadné reformy, ktoré padnú do obdobia druhej vlády. Takže to je absolútna nezodpovednosť a čakáte, či podporíme jedného alebo druhého. By ste si zaslúžili vyhnať z tohto parlamentu pri tak závažných návrhoch a čím menšia strana, tým s väčším znížením v oblasti odvodov daní prichádza. Je to obyčajná predvolebná kampaň, ale vôbec nemeriate dôsledky, ktoré môžete vyvolať v nasledujúcich rokoch, keď nastúpi nová vláda. O to vám možno aj ide.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Mesiarik.

M. Mesiarik, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Samozrejme, ja osobne som očakával a zrejme všetci poslanci, že ten taký priliehavý názov balíku zákonov, ktoré skupina poslancov z KDH predkladá pod názvom veľký tresk, urobí veľký tresk aj v rozprave a, samozrejme, aj vo vláde.

Ja nemám osobne výhrady voči vašim ekonomickým úvahám, pani ministerka, pretože ekonomika je taká, aká je, sú tam pravidlá "niekde uberieš, niekde musíš dať". Potiaľ je to správne, pokiaľ na to upozorňujete, čo sme si vedomí aj my. Čo ma však mrzí, že nehovoríte o tom a stále sa tak nejako otvorene nepovie, či štát skutočne zmení prístup k tejto problematike, pretože 3 roky sme robili my úľavy, predtým sa tiež robili úľavy, čo sme tu hovorili, a nejaká veľká zmena sa nerysuje ani zatiaľ v návrhu štátneho rozpočtu, pokiaľ ide o platenie poistného. Hovoríte, že sa cítite ako v krajine divov. No to sa cítim aj ja, pretože skutočne len v krajine divov sa môže stať, že poistenec, ktorý poctivo pracuje v priemysle, dopláca na poistenca, ktorý je vlastne v kompetencii príspevku štátu alebo poistenia štátu. A to je nenormálne, pretože tie služby poskytuje príslušný fond každému rovnako.

Pokiaľ ide o vašu poznámku k dôchodkom, ja som rád, že v tomto nie som sám. Dokonca aj z vašej politickej strany poslanci avizovali verejne vyššie percento. To je dobré, to je správne, ja len dúfam, že spoločne nájdeme cestu k tomu, aby sme na to vyššie percento našli aj prostriedky.

No a nakoniec by som odporúčal, že by sme predsa len aj z vašej strany nejako tak počuli zamýšľanie sa aj nad pozitívnym dopadom tohto návrhu, pretože, áno, má pravdu aj pán poslanec Kozlík, ale tento návrh má aj pozitívny dopad. A nad tým sa treba zamyslieť, nad výškou rastu ceny práce, ale aj dopadom na väčší záujem o prácu v takom prípade.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Šepták.

R. Šepták, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, hovorili ste tu, že treba mať základné teoretické znalosti. Ja vám na to hovorím, pani ministerka, že treba mať aj základné praktické znalosti. Chcem vám povedať, že s číslami sa dá skutočne manipulovať rôznymi smermi. Nemám čas tu ale hovoriť o iných číslach, ako vy, pani ministerka. Ale treba povedať, že vy len mechanicky spočítavate, koľko budete mať pri súčasných percentách a koľko budete mať po znížení percent. Chcem vám, pani ministerka, povedať, že tu nejde o percentá, tu ide o rozvojové impulzy, ktoré menia počty, ktoré ste tu prezentovali.

Keď vláda nie je schopná prísť s konkrétnymi krokmi, musia sa snažiť poslanci, ktorí ale nemajú také možnosti, pani ministerka, ako vy a taktiež aj vaša vláda. Vy ste, pani ministerka, ekonomiku nenaštartovali, naopak, vy ste zhasli motory a myslíte si, že pristávate bez problémov. Bez motorov nasleduje ale tvrdý pád. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Podhradská.

M. Podhradská, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani ministerka, budem sa usilovať byť stručná a budem sa usilovať hovoriť racionálne na rozdiel od vás.

Nesúhlasím celkom s tým, čo tu povedala pani poslankyňa Aibeková, keď prirovnala vaše vystúpenie k vystúpeniu učiteľky. Myslím si, že takéto prirovnanie uráža našich učiteľov, preto s pani Aibekovou v tomto smere nesúhlasím. Vy ste si, samozrejme, neodpustili vystupovať spôsobom najmä voči nám, opozičným poslancom, ktorý nasvedčuje skôr tomu, že zo všetkých vnútorných orgánov máte zrejme len žlčník, ktorý produkuje veľa žlče, a neviete čo s ňou.

Aká je vaša politika, pani ministerka, o tom svedčí napr. aj systém vašich balíčkov pre občanov. Pripravujete balíčky ekonomických opatrení, ktoré ich zrážajú na kolená, ale pre napr. mimovládne organizácie pripravujete balíček 1,5 mld. Sk. A aby bolo jasné, ktoré mimovládne organizácie tento balíček dostanú, pripravujete nový zákon o nadáciách a nadačných fondoch, ktorý zlikviduje zo 150 nadácií viac ako dve tretiny. Tých zvyšných vyvolených 20 nadácií, ktoré zostanú, to sú tie, ktoré vás podporovali v minulom období a pomohli vám dostať sa k moci, tak tých odmeníte 1,5 mld. Sk. Taká je vaša politika.

Pani ministerka, takže nehovorte o tom, kto tu šafári, kto tu drancuje. Myslím si, že občan si o tom už urobil svoj obraz. A keď ste už použili prirovnanie, že si pripadáte ako Alenka v ríši divov, nehnevajte sa, pani ministerka, možno si tak pripadáte, ale správate sa podľa mňa skôr ako Viktorka zo splavu.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Orosz.

L. Orosz, poslanec: Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, tento návrh zákona a ďalšie návrhy zákonov, ktoré patria do tzv. veľkého tresku, samozrejme, vyzerajú na prvý pohľad veľmi príťažlivo. Podstata ale nie je v tom, či znižovať alebo neznižovať odvody, podstata je v tom, čo to prinesie pre život v tejto krajine.

Pani ministerka bola povinná hlbšie sa zamyslieť nad dopadom tohto návrhu zákona na život v tejto krajine. Prirodzene, povedala veci, ktoré sa nepáčia navrhovateľom, pretože spochybňujú ich návrh, a iste, nepáčia sa ani jej oponentom.

Kto len trocha objektívne počúval pani ministerku nezaujato, musí uznať, že tento návrh zákona je veľkým politickým hazardom. Je hazardom so životom ľudí tejto krajiny. Vážené kolegyne, kolegovia, bude na nás, bude na tomto parlamente, či sa podpíšeme pod tento hazard.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani ministerka chce reagovať faktickou poznámkou na vystúpenie pánov poslancov.

B. Schmögnerová, ministerka financií SR: Ďakujem pekne. Ja sa nazdávam, že je dobre, že sa ozvala opozícia. Mali by sme si skutočne uvedomiť, že by sme sa mali správať ako koalícia, aby sme schvaľovali zákony spoločne. A je veľmi dobre, že sa ozvali tí, hovorí staré ľudové porekadlo, že trafená hus zagágala. Ja sa k tomu nechcem k tomu teraz vracať. Nebudem komentovať žiadne vaše vyjadrenia.

Chcela by som sa obrátiť k poslancom pravice vládnej koalície, ktorí jednoznačne hovorili, že treba príjmy štátneho rozpočtu znižovať, prerozdeľovať cez štátny rozpočet. Prosím vás, trošku sa pozrime na to, čo sme už urobili. Len v tomto roku sme znížili príjmy štátneho rozpočtu o 2 % HDP. Minister financií Eichel, Spolkovej republiky Nemecko sa všeobecne pokladá každým za reformného ministra. On takéto zníženie príjmov do rozpočtu Spolkovej republiky Nemecko rozložil na 5 rokov. Ak toto nebol veľmi až riskantný reformný krok, tak skutočne už potom nerozumiem, čo sú reformy. Ale súhlasím so všetkými vami, ktorí hovoríte, že tam, kde máme medzery, to je reforma výdavkov. Ale reforma výdavkov, to je nie nič inšie ako reformy jednotlivých rezortov.

Ale za chvíľočku dostanete návrh rozpočtu do Národnej rady. Prosím vás, dajte si tú robotu a pozrite sa, kde dochádza k najvyššiemu nárastu výdavkov. A je mi strašne ľúto, že to musím povedať, lebo ja som za to, aby táto vládna koalícia bola súdržná a dovládla a podľa možností vládla aj v budúcom volebnom období,...(Smiech v sále.)

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Prosím, páni poslanci.

B. Schmögnerová, ministerka financií SR: ... ale najvyššie nárasty výdavkov boli práve v rozpočtoch vašich ministrov. Úplne najvyšší čo nie do percenta, ale čo do výšky je v rezorte zdravotníctva a skutočne je to jedna veľká čierna diera, kde tie prostriedky nám unikajú. Ale to sa nedá urobiť tak, že priškrťme im najskôr kohútiky. Najskôr musíte presadiť reformy a potom môžeme škrtiť aj kohútiky, to sme na jednej lodi. Lenže robiť to naopak, to jednoducho sa nedá, to sa nedá jednoducho. A ja budem vaším veľkým spojencom, pretože ja to zakaždým opakujem - tlačte na ministrov, aby v tom rozsahu, ako sa dá, ešte sa aj tieto reformy uskutočnili. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďalší v poradí do rozpravy je prihlásený pán poslanec Benkovský. Nech sa páči.

M. Benkovský, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani ministerka, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som zaujal aj ja vo všeobecnej politickej rozprave stanovisko k predloženému návrhu zákona, poslaneckému návrhu zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení a financovaní zdravotného poistenia, ako i ďalším zákonom o Sociálnej poisťovni a o zamestnanosti.

Myslím, že všetci sa zhodneme v tom, aspoň v to dúfam, že pokiaľ ide o daňové zaťaženie, tak toto v súčasnosti v Slovenskej republike jasne klesá, ale pokiaľ ide o odvodové zaťaženie, tak toto sa nemení. Odvodové zaťaženie má, samozrejme, reálne dopady na zamestnanosť vzhľadom na výšku odvodov za zamestnancov a v tomto slova zmysle je demotivujúce.

To, čo sa však predkladá v návrhu poslancov Kresťanskodemokratického hnutia, o ktorom rokujeme, je typickým príkladom otvorenej snahy o likvidáciu sociálneho štátu, jeho základných funkcií. Sami ste sa k tomu prihlásili vo vystúpeniach alebo vo faktických poznámkach pána Kužmu, Slaného a opakovane sa k tomu vyjadril verejne aj pán podpredseda vlády Slovenskej republiky Mikloš.

Je to teda otvorený pokus o rozklad verejných financií, pretože tieto neprežijú zníženie z 38 % na 29 % odvodového zaťaženia. Celkový dopad sa odhaduje na viac ako 25 mld. Sk, to nikto doteraz tu nespochybnil. Kto to zaplatí? Samozrejme, to zaplatia občania cez splátky štátneho dlhu, cez schodok verejných financií.

Predložený návrh patrí do série návrhov tzv. veľkého tresku, z ktorých práve tento má najsilnejší antisociálny rozmer. Zníženie odvodov do verejnoprávnych fondov, najmä v prípade zdravotníctva do zdravotných poisťovní znamená totiž dramatický pokles príjmov v týchto fondoch, ktorý v nijakom prípade nemôže vykompenzovať ani žiadna reforma zdravotníctva, ani očakávaný pokles nezamestnanosti.

Práve na deficite akýchkoľvek kalkulácií v predloženom návrhu vidno, že predkladateľom je vopred jasné, že návrh bude zamietnutý, v čo, samozrejme, aj ja osobne dúfam, pretože ak by oni sami urobili si určité prepočty, nikdy by takýto zákon nemohli predložiť. Museli by totiž súčasne občanom Slovenskej republiky povedať, že tento návrh znamená to, že v budúcom roku nielenže nebudú valorizované dôchodky, ale že bude ohrozená aj ich súčasná výška. Museli by občanom zároveň povedať, že za zdravotnú starostlivosť by museli zaplatiť 6 mld. Sk, t. j., inak povedané, že by si priplácali na väčšinu výkonov v zdravotníctve, ktoré sú dnes bezplatné a na základe povinného zdravotného poistenia.

Ekonomické kalkulácie svedčia o ťažkom amatérizme podpísaných poslancov. Pri kalkuláciách na rok 2001 pre výber poistného za ekonomicky aktívnych občanov sa vychádzalo z predpokladaného počtu zamestnancov 2 185 972 občanov, priemerného mesačného odvodu poistného 1260 Sk pri sadzbe poistného vo výške 14 % vymeriavacieho základu. Výber poistného za ekonomicky aktívnych občanov sa teda počíta vo výške 33,056 mld. Sk. Pri rovnakých predpokladoch pre rok 2002 pri poklese sadzby poistného zo 14 % na 11,07 %, ako je v návrhu navrhované, by pokles vo výbere poistného predstavoval 6,92 mld. Sk a vzhľadom na očakávaný vyšší výber poistného by to bolo ešte viac. Vzostup zamestnanosti, resp. pokles nezamestnanosti o 1 % znamená pre výber poistného celkovú sumu 264 mil. Sk. O 25 tisíc pracujúcich viac mesačný rozdiel na poistnom oproti štátu, resp. Národnému úradu práce je priemerne 880 Sk. Súhrnne teda možno povedať, že aj keby nejakým zázrakom poklesla nezamestnanosť o 5 %, čo je absolútne nereálne, tak celkový prínos pre poistné za zamestnané osoby je 1,32 mld. Sk, čo je iba 20 % výpadku na poistnom podľa predloženého návrhu zákona. Toľko k ekonomickým ukazovateľom tohto návrhu zákona, najmä v oblasti zdravotného poistenia.

Na záver, vážené dámy a páni. Vláda Slovenskej republiky vyjadrila nesúhlas s týmto poslaneckým návrhom. Dokonca taký významný pravicový ekonóm, akým bez sporu pán podpredseda vlády Ivan Mikloš je, sa opakovane a zásadne vyjadril, vyjadril nesúhlasné stanovisko, ktoré tlmočil aj verejne a tlmočil ho aj predkladateľom, pokiaľ som dobre informovaný. Preto považujem prístup poslancov Kresťanskodemokratického hnutia v politickej oblasti za ak nie snahu, tak určitý pokus o rozklad vládnej koalície, čo sa im veľmi čudujem. Preto je predložený návrh aj vzhľadom na tie ekonomické prepočty a dopady na sociálne otázky súvisiace s občanmi Slovenskej republiky pre poslancov Strany demokratickej ľavice neprijateľný. Navrhujem preto, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. b), že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kužma a Slaný. Končím možnosť ďalších faktických prihlášok.

Nech sa páči, pán poslanec Kužma.

J. Kužma, poslanec: Ďakujem pekne. Takže pán kolega hovorí o politických tézach, nie o ekonomike. Ja mu tiež odpoviem politickou tézou. Nie som za sociálny štát, ale hlavne nie som za socialistický štát. A myslím si, že občan sa má starať o seba, o svoju rodinu, o svojich dôchodcov a vybrať si možnosť dôchodkového poistenia, zdravotného poistenia. A myslím si, že to, koľko bude občan prispievať na tých, ktorí v živote nerobili a idú do dôchodku, je len dohoda medzi občanom a štátom, to, ako občan chce byť sociálny.

A ešte sa vrátim k tomu, prečo som proti tomu režimu. Vráťme sa do obdobia päťdesiatych rokov, keď ste na dedinách zobrali malým roľníkom majetky, role, ich ženám, ktoré išli do dôchodku, ste dali nulový dôchodok a muži dostali dôchodok 80 korún. Vôbec ste sa nestarali o to, ako tie rodiny majú žiť. A teraz sa staráte o všetkých, o tých, ktorí nepracujú, nechcú pracovať a majú také isté zdravotné ošetrenie, ale aj sociálne istoty, ako tí, čo celý život poctivo robili. Tak o akom štáte sa tu bavíme? Chceme vychovať bandu príživníkov, o ktorú sa budú ešte naše deti starať? Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Slaný.

J. Slaný, poslanec: Ďakujem za slovo. Chcel by som trochu oponovať pánu kolegovi Benkovskému, lebo ja som presvedčený, že môj názor je správny. Stačí, keď sa pozrieme na slovenský vidiek a z tohto pohľadu napr. keď sa zameriame na zdravotníctvo a zdravotný stav obyvateľstva. Tento systém sociálnych dávok a zabezpečenia zdravotného vedie k tomu, keď sa prejdete, na tých dedinách máte poobede pred tými krčmami ľudí, ktorí sú už v podnapitom stave, a keď si zoberiete ich chorobnosť a úrazovosť, tak je trikrát tak väčšia ako tých, čo pracujú. Keď sa ich spýtate, či si to môžu dovoliť, či sa neboja, že za to zdravotníctvo budú platiť, oni povedia - my sa nebojíme, o nás sa postará štát, my sa o seba postarať nemusíme, na nás pracujú iní.

My nie sme proti sociálnemu štátu, ale sme za to, aby sa v tomto štáte urobil poriadok a sociálne dávky dostávali iba tí, ktorí sú na ne odkázaní, aby nevznikol v štáte stav, keď veľká časť obyvateľstva chce žiť na úkor tých, ktorí chcú pracovať. To je proti našej filozofii a my budeme hájiť práva tých, ktorí chcú pracovať. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Benkovský.

M. Benkovský, poslanec: Ďakujem za slovo. Ja by som si dovolil reagovať na tieto dve faktické poznámky, najmä na pána Kužmu. A by som ho chcel požiadať, aby sa zobudil a nespal pri rokovaní, pretože ja som žiadne majetky nikomu nebral, ja si to nepamätám a pamätám si dosť.

Pokiaľ ide o občanov, ktorí sa majú starať o seba, tak nuž áno, majú sa starať o seba, ale k tomu im treba vytvoriť reálne podmienky pre to, aby mohli byť napr. zamestnaní. A vieme, aká je zamestnanosť najmä v regiónoch východného a stredného Slovenska.

Odvolávate sa tu na reformy. Súhlasíme s reformami. Pýtam sa, kto ich má robiť. Ja sa pýtam, kedy začne reforma v zdravotníctve, kto nominoval pána ministra Kováča na funkciu ministra. (Potlesk.)

Súhlasíme, samozrejme, aj s tým, že by sa mala robiť reforma aj v sociálnej oblasti, za ktorú zodpovedá pán minister Magvaši.

Hovoríme tu stále a odvolávame sa na ekonomický rast, ekonomický rozvoj. Nuž áno. Ale kto zaňho zodpovedá, za tento ekonomický rast a rozvoj? Nie je to náhodou minister hospodárstva pán Harach a nie je to náhodou, na čele teda všetkých ekonomických ministrov, práve pán podpredseda vlády Ivan Mikloš? Takže o čom tu, vážení páni poslanci, hovoríte? Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Maňka.

V. Maňka, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené pani ministerky, vážené dámy, vážení páni, asi je čas na to, aby sme situáciu trošku upokojili a dostali náš rečnícky štýl do normálneho vecného tónu.

Svoje vystúpenie začnem jedným príkladom. Mesto Zvolen je zásobované teplom z centrálneho zdroja z teplárne, ktorá zamestnáva 320 ľudí. Tepláreň je stratová a keby ju nedotoval š. p. Slovenské elektrárne z iných zdrojov, cena tepla by bola viac ako dvojnásobná, ako je na Slovensku bežné. Opýtam sa, kto by zvládol a kto by chcel platiť dvakrát toľko, ako je normálne všade inde na Slovensku. Problémy treba riešiť, a preto sme si u odborníkov Strojníckej fakulty Technickej univerzity v Bratislave objednali vypracovanie koncepcie energetiky mesta. Koncepcia nám, bohužiaľ, ukázala možnosti riešenia a, bohužiaľ, každá alternatíva v koncepcii uvažuje s radikálnym znížením počtu zamestnancov. Zoberme si príklad, či už bude majiteľom teplárne mesto Zvolen alebo iný investor, zoberme si, že by boli majiteľmi navrhovatelia dnešného zákona, chcem sa opýtať ich, či by zamestnali v teplárni viac ľudí, ako je potrebné na to, aby dobre fungovala. Odpoveď bude určite znieť nie, zamestnáme toľko, koľko je potrebné. To znamená, že nebude zvýšený dopyt po pracovnej sile, ani vyššia zamestnanosť len preto, že klesne odvodové zaťaženie.

Tento príklad, samozrejme, nie je celkom čistým príkladom a určite by sme pri hlbšej analýze našli aj pozitíva zo znížených odvodov vo vzťahu k vlastníkom teplárne, to pripúšťam, ale chcel som týmto príkladom naznačiť, že ak nevytvoríme nové pracovné príležitosti, tak nenastane zvýšený dopyt po pracovnej sile, aj keď znížime odvodové zaťaženie.

Navrhovatelia zákona v dôvodovej správe uvádzajú, že očakávajú podobný efekt ako pri znížení dane z príjmov právnických osôb, keď údajne nižšia sadzba dane neznamenala celkové zníženie príjmu štátu z tejto dane. Ale to je mylný predpoklad a zlá informácia, lebo v skutočnosti zníženie sadzby dane zo 40 % na 29 % nezvýšilo, ale znížilo príjmy do rozpočtu zhruba o 10 mld. Sk. Pani ministerka to už spomenula, boli tu, samozrejme, iné faktory, boli tu nižšie úrokové sadzby, ktoré znížili o 35 mld., zvýšili príjem podnikov. A neodrazilo sa to zatiaľ ani na zvýšení zamestnanosti.

Ja osobne som naklonený hovoriť o znižovaní odvodového zaťaženia, ale nie takýmto spôsobom, takýmto šokom, bez súvislostí s celou daňovou koncepciou.

Prekvapilo ma ešte jedno, že navrhovatelia v dôvodovej správe hovoria, že ak dôjde k výpadku príjmov príslušných poisťovní a fondov, musí štát tieto výpadky kryť príjmami z privatizácie strategických podnikov. Pritom ďalší páni poslanci, pán poslanec Langoš, pán poslanec Tatár v inom návrhu, ktorý prerokúvame tu v tejto snemovni v tomto období, navrhujú a prísne definujú, načo je možné použiť príjmy z privatizácie. Ale vôbec to nie je tento prípad.

Celý návrh je šitý horúcou ihlou a včerajšie rokovanie vlády to potvrdilo, keď, všetky poslanecké návrhy v oblasti daní, na všetky tieto zákony dalo negatívne stanovisko.

Pani poslankyňa Aibeková požadovala vo svojom vystúpení predloženie ekonomickej kvantifikácie zákona. Súhlasím s ňou, jednoznačne to je potrebné urobiť. Súčasne vás prosím, vážená pani poslankyňa, aby ste si zachovali svoj názor, ktorý ste prezentovali v rozprave, je pragmatický, a aby ste aj vy, aj ostatní členovia poslaneckej snemovne vychádzali z čísiel a argumentov. Budem to brať, že ste nad vecou, a budem si to vážiť.

Kvantifikáciu predložila pred chvíľou pani ministerka financií. Výpadok matematicky vychádza v objeme viac ako 25 mld. Sk. Samozrejme, na celý proces budú pôsobiť aj ďalšie faktory a čísla budú v konečnom dôsledku iné, ale terapia šokom v oblasti odvodov a daní nesie so sebou veľké riziká. Mali by si to uvedomiť všetci tí, ktorí v poslednom roku volebného obdobia podľa mňa uprednostňujú vlastný populizmus pred zodpovedným prístupom. Pri balíku daňových zákonov v spojitosti aj s týmto zákonom ja som optimistom a verím, že zvíťazia argumenty a čísla, že zvíťazí evolúcia pred revolúciou. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Aibeková, Kozlík, Brocka. Končím možnosť ďalších prihlášok.

Nech sa páči, pani poslankyňa Aibeková.

M. Aibeková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Nebola by som reagovala, keby pán poslanec nebol spomenul moje meno. Ale myslím si, pán poslanec, že keby takto vecne bola vystúpila pani ministerka Schmögnerová, že mohla táto rozprava byť v parlamente iná. Je veľká škoda, že nemá vašu diplomaciu a váš takt, takže potom sa tu zbytočne niekedy aj rozbúria emócie.

Naozaj si myslím, že je aj dobrá myšlienka, a ja som to aj vo svojom vystúpení povedala, potvrdím to, znižovať odvodovú zaťaženosť, pretože minulý rok sa zbytočne zvýšila. A vieme, že to k ničomu neviedlo, ani k zlepšeniu v zdravotníctve, ani k zlepšeniu v Sociálnej poisťovni, ani v Národnom úrade práce. Čiže aj tieto čísla svedčia o tom, že by malo dochádzať k zníženiu odvodovej zaťaženosti všetkých, ktorí prispievajú do fondov v zmysle zákona. Takže ja si myslím, že o takýchto návrhoch zákona treba vecne diskutovať a, samozrejme, treba mať vždy pripravený aj ten ekonomický rozbor, lebo bez toho by sme rozhodovali populisticky a dali by sme sa strhnúť. Takže myslím si, že by si naozaj pani ministerka mala z vášho vystúpenia vziať príklad.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kozlík.

S. Kozlík, poslanec: Áno, ďakujem pekne. Ja som sa rozhodol vystúpiť aj bez ohľadu na to, že ma pán Maňka oslovil, ale myslím, že téma je veľmi vážna . A ja by som nadviazal na jeho vystúpenie v tom, že máme teraz v poslaneckej snemovni viac návrhov zmien daňových zákonov aj odvodových zákonov, z ktorých parciálne každý predstavuje občanom istú dobrú stránku riešenia veci, ale dohromady to dáva taký guláš, ktorý z hľadiska budúceho ekonomického vývoja je nestráviteľný. To je principiálny pohľad na to súčasné rokovanie parlamentu, kde sa politické strany vládnej koalície predbiehajú, kto predhodí občanom mastnejšie sústo.

Momentálne rokujeme o veľkom tresku, ale, pán poslanec Maňka, podobný charakter má aj súbor zákonov, ktoré schválila vláda v oblasti daní, ktorý nie je previazaný s odvodovým systémom. Rieši priame dane a nerieši tú nepríjemnú stránku v oblasti nepriamych daní. A vláda vôbec nemá šajnu, ako naštartovať túto ekonomiku, aby prípadné výpadky príjmov v štátnom rozpočte a verejnoprávnych fondov v dôsledku zníženia odvodového zaťaženia, daňového zaťaženia sa dokázali prekryť rastom ekonomiky. To znamená, absolútne nie je predstava o tom, ako presmerovať zdroje, užitie zdrojov v ekonomike, pasívne vynakladané zdroje trebárs na nezamestnanosť, ako riešiť prípadné zdroje alebo už doteraz prejedené zdroje v oblasti privatizácie, ktoré, všetky, mohli veľmi dobre poslúžiť na manéver v oblasti daní a odvodov.

Preto tá pozícia, to postavenie opozície je také, že máme dve možnosti. Určite trebárs podporiť do druhého čítania, pomôžme komu tam, kam chce, a diskutujme o tom ďalej, ale najmä z hľadiska budúcej zodpovednosti nepodporiť ani jeden z týchto návrhov v tej koncovke.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Brocka.

J. Brocka, poslanec: Vážení kolegovia, alebo môj predrečník pán kolega Maňka, myslím, že ten názov veľký tresk sme zvolili správne nad tie alebo pod tie opatrenia, ktorými KDH chce znížiť nezamestnanosť na Slovensku. Svedčí o tom aj priebeh tejto diskusie.

A ja chcem ale povedať, že naozaj v dotovanej teplárni nevzniknú nové pracovné miesta, ani tam, kde je prezamestnanosť. Ale vzniknú nové pracovné miesta všade tam, kde zamestnávateľ má program, výrobný program, má zabezpečený odbyt nielen doma, ale i v zahraničí. Tam všade môžu týmto znížením poistných odvodov vzniknúť nové pracovné miesta.

A mrzí ma, že stále opakuje ten omyl, ktorý tu spomenula aj pani ministerka, že znižovanie daní sa nepremietlo v znižovaní nezamestnanosti. Dane sú niečo úplne iné vo vzťahu k nezamestnanosti ako odvody, lebo ak niekto neprodukuje zisk, ak niekto má stratu, tak štát od toho nedostane nič, ani korunu. Ale aj, kto má stratu alebo nemá žiaden zisk, ten musí platiť 38 % poistných odvodov na každého zamestnávateľa. A v tom je podstatný rozdiel, že ak toto bremeno znížime, tak to sa premietne v raste zamestnanosti.

A ja by som chcel povedať alebo opýtať sa aj môjho predrečníka, no nech teda povedia, o koľko a kedy treba znížiť poistné odvody podľa nich, lebo mnohí tu hovoria, že áno, súhlasím, treba poistné odvody znižovať, ale nie teraz a nie o toľko. Čiže prosil by som, keby ste aj konkrétne povedali, čo si vy myslíte o tom, že ako treba tie odvody znižovať.

A posledná poznámka. No my sme schvaľovali zákony o štátnej službe, verejnej službe a to sú obrovské výdavky štátneho rozpočtu, ale v dôchodkovej reforme sme neurobili ani jeden viditeľný krok.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Maňka.

V. Maňka, poslanec: Ďakujem. Myslím, že sme sa zhodli v tejto snemovni, že je lepšie, ak diskusia bude vecná, čo dáva predpoklady na dobré ďalšie rokovania. Ja sa teším na ďalšie rokovania.

Snáď len jedna poznámka na pána poslanca Brocku. Znižovanie daní z dlhodobého hľadiska sa premietne, samozrejme, aj do zvyšovania zamestnanosti. Hovoríme všetci rovnako, len ten prístup máme asi každý rozdielny. Tak skúsme si sadnúť k tomu prístupu a myslím si, že vieme dať veci do poriadku, len treba rokovania, nie to robiť takýmto spôsobom, ja to nazvem možno trošku partizánskym. Ale som optimista.

K tomu, čo povedal pán poslanec Kozlík. Verím, že tieto zákony nemôžu prejsť, samozrejme, v druhom čítaní ďalej. Predpokladám, že v prvom čítaní môže to podporiť aj opozícia, aj z toho dôvodu, aby mala možnosť k tomu zaujať stanovisko. Ale iba preto to beriem, že z tohto dôvodu. Ale ak by prešli všetky tie zákony poslanecké, ktoré v snemovni máme, tak asi by nebola spokojná ani opozícia a v každom prípade by to spôsobilo asi veľmi-veľmi, niečo veľmi zlé pre našu ekonomiku. Ďakujem.