Tretí deň rokovania

51. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

6. septembra 2001 o 9.03 hodine

 

 

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Dobré ráno, panie poslankyne, páni poslanci. Otváram tretí rokovací deň 51. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovaní požiadali títo páni poslanci: podpredseda Národnej rady Marián Andel, ďalej páni poslanci Malchárek, Prokeš, Faič, Slobodník, Šťastný, Krumpolec, Fedoročko a pán poslanec Maxon. Na zahraničnej služobnej ceste sú panie poslankyne Belohorská a Keltošová.

Podľa schváleného programu budeme v rokovaní pokračovať prvým čítaním o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

Prosím teraz pána poslanca Osuského, aby za skupinu navrhovateľov predmetný návrh odôvodnil a uviedol.

P. Osuský, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený parlament, na úvod by som vám chcel ešte raz poďakovať, že ste mi umožnili svojím rozhodnutím vystúpiť tak, aby som pred odchodom na služobnú cestu mohol predniesť tento návrh zákona. Odmenou slovami Ferka Mikloška vám sľubujem, že budem hovoriť krátko a múdro.

Nie je problém hovoriť múdro o návrhu zákona, ktorý je, myslím, všeobecne akceptovateľný, ktorý nemôže, verím tomu, v snemovni slušnej krajiny vyvolať nijaký rozpor, ktorý je sám osebe veľmi krátky, ale ktorým sa naša krajina zaraďuje medzi tie viaceré európske krajiny, ktoré podobnú zákonnú úpravu prijali.

Veľmi stručne k obsahu krátkej novely. Ide o úpravu jedného paragrafu Trestného zákona, ktorý hovorí o podpore a prejavovaní sympatií k fašizmu alebo k inému podobnému hnutiu uvedenému v predchádzajúcom paragrafe. Tento text malá novela rozširuje o dodatok, kde sa v súvetí pokračuje v tom zmysle, že ten, kto verejne popiera, spochybňuje, schvaľuje alebo sa snaží ospravedlniť zločiny fašizmu alebo iného podobného hnutia, sa takisto stáva trestným a spadá pod uvedený paragraf.

Prečo sme považovali za potrebné prijať takúto zákonnú normu? Iste by po skončení II. svetovej vojny a po hrôzach, ktoré priniesla, nikto nepredpokladal, že bude reálne, aby európske krajiny prijímali podobné zákonné úpravy. Ukázalo sa ale, že nárast a rozmach neofašistických a iných podobných hnutí, ktoré vychádzali z odkazu tejto totality, si takúto úpravu vyžiadal vo viacerých krajinách. Podobné úpravy vo svojich zákonoch vykonali Belgicko, Francúzsko, Luxembursko, Nemecko, Rakúsko, Španielsko a Švajčiarsko. Môžeme povedať, že sú to krajiny, ktoré v II. svetovej vojne prešli rôznymi osudmi. Slovensko je krajina, ktorej desiatky tisíc občanov skončili v koncentračných táboroch a v plynových komorách. Iste sa tento tragický osud dotkol viac občanov našej krajiny ako povedzme Španielska alebo Švajčiarska. Napriek tomu aj tieto krajiny, súc si vedomé škodlivého a zločinného odkazu tých čias, prijali takúto zákonnú úpravu. A chcem podčiarknuť, že táto zákonná úprava nie je zahľadená do minulosti, ale je zahľadená do budúcnosti. Každému z ctených kolegov poslancov, ktorý má záujem, rád zapožičiam ukážky tlačových materiálov, materiálov, ktoré sa dajú získať aj na internete, ktoré spadajú pod nami navrhovanú novelu § 261. Ide o materiály, ktoré totálne spochybňujú existenciu holokaustu a genocídy ako takej.

Myslím, že predkladaný návrh, malá novela Trestného zákona, by nemal byť zdrojom akýchkoľvek rozporov. Myslím, že nikto z nás si neželá, aby sa v tomto štáte v budúcnosti mohla beztrestne schvaľovať genocída a zločiny proti ľudstvu, nech už sa odohrali kdekoľvek a kedykoľvek. A z tohto dôvodu vás ctená snemovňa prosím o podporu tohto návrhu zákona a dovolím si požiadať, aby sa hlasovalo o jeho postúpení do druhého čítania.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi Osuskému.

Teraz dávam slovo poverenému spravodajcovi pánovi poslancovi Oroszovi, predsedovi ústavnoprávneho výboru a prosím ho, aby zaujal k predloženému návrhu zákona spravodajské stanovisko.

L. Orosz, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpil na dnešnom rokovaní v rámci prvého čítania o poslaneckom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Ide o tlač 1038.

Tento návrh spĺňa podľa môjho názoru z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti, ktoré sú uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady, ako aj náležitosti, ktoré sú určené v legislatívnych pravidlách.

Z vecného hľadiska zhodnotil pán poslanec Osuský predmet tohto návrhu. Nie je potrebné nejako osobitne o tom hovoriť. Ide o rozšírenie trestného postihu potláčania a propagácie fašizmu a iných podobných hnutí, ktoré preukázateľne potláčajú základné ľudské práva a slobody v tom smere, že trestné by bolo nielen verejné propagovanie fašizmu a iných podobných hnutí, ale aj verejné ospravedlňovanie zločinov fašizmu alebo iného podobného hnutia. Ja osobne plne súhlasím s týmto obsahom a podporujem túto myšlienku, ktorá je vyjadrená v poslaneckom návrhu zákona.

Je potrebné snáď upozorniť len na formálnu stránku legislatívneho procesu. V legislatívnom procese sú dva poslanecké návrhy Trestného zákona. Ďalší bude predkladať pán poslanec Galbavý. Bude veľmi vhodné, aby sa páni kolegovia zhodli v ďalšom priebehu legislatívneho procesu, ak tu bude vôľa Národnej rady, aby sa obsah týchto dvoch návrhov premietol do jedného. Treba poukázať aj na to, že na úrovni exekutívy sa pripravuje rekodifikácia Trestného zákona, ktorá bude pravdepodobne predložená v decembri tohto roku do parlamentu. Z tohto dôvodu je dôležité komunikovať aj s vládou, aby tieto veci potom boli premietnuté aj do rekodifikovaného Trestného zákona, ktorý dostaneme do parlamentu. Prirodzene, tu predchádzam veci. To vyžaduje podporu tohto návrhu a takisto aj návrhu pána Galbavého v prvom a takisto v druhom a v treťom čítaní.

Vzhľadom na to, čo som uviedol, vzhľadom na môj postoj k tomuto návrhu a vzhľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, budem odporúčať, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) o tom, že po rozprave odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

V zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 28. mája 2001 odporúčam, aby sa tento návrh pridelil na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti. V súlade s tým istým návrhom predsedu Národnej rady budem navrhovať, aby sa úlohy gestorského výboru zhostil Ústavnoprávny výboru Národnej rady, a zároveň odporúčam, aby výbory, ktorým bude tento návrh pridelený ho prerokovali v lehote do 11. októbra 2001 a gestorský, teda ústavnoprávny v lehote do 16. októbra 2001.

To je v tejto chvíli všetko z mojej strany. Pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa neprihlásil ústne nikto z prítomných poslancov. Preto sa pýtam či sa do rozpravy hlási niekto. Konštatujem, že nie. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Odporúčam prerušiť rokovanie o tomto bode programu.

Pokračovali by sme prerušeným rokovaním o návrhu skupiny poslancov, ktorého navrhovateľom za skupinu navrhovateľov bol pán poslanec Palko, a po rozprave k tomuto návrhu zákona by sme hlasovali o všetkých prerokovaných bodoch programu, to znamená o dvoch zákonoch, o elektronickom podpise, o návrhu novely Trestného zákona, ako aj o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti.

Prosím teraz pána navrhovateľa Palka, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

Dávam slovo poslankyni Záborskej, ktorú určil gestorský výbor, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu zákona. Nech sa páči, máte slovo.

A. Záborská, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, kolegyne a kolegovia poslanci, dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku vystúpila pri rokovaní Národnej rady v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia a zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

Ako spravodajca k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku. Predpokladám, že prípadné zmeny a návrhy budú predložené v rozprave v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady.

S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady na tom, že po rozprave odporučí predložený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1145 z 28. mája 2001, prideliť ho v druhom čítaní na prerokovanie okrem ústavnoprávneho výboru aj výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem, v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote od 11. októbra a gestorský výbor do 16. októbra v roku 2001.

Pán predsedajúci, otvorte rozpravu. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Do rozpravy sa ústne hlásia pani poslankyňa Aibeková, páni poslanci Mesiarik, Benkovský, Maňka a Orosz. Chcem vás informovať, že písomne som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok.

Nech sa páči, pani poslankyňa Aibeková, ako prvá.

M. Aibeková, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri a ministerka, vážené dámy, vážení páni, ja by som si dovolila položiť, keďže sme v prvom čítaní, predkladateľom niekoľko otázok, ktorých odpovede považujem za dôležité pre rozhodovanie sa o tomto návrhu zákona, či ho podporíme posunúť do druhého čítania alebo nie.

Ak mám povedať za seba, ale aj za náš poslanecký klub, tak, samozrejme, sme za znižovanie odvodových povinností. Takto som vystupovala aj pri rozpočte, teda bode, ktorým sa zaoberal parlament, a to bol návrh rozpočtu na rok 2001. Vtedy, práve naopak, poslanecká snemovňa schválila zvyšovanie odvodových povinností aj do zdravotného poistenia, aj do sociálneho poistenia. Tak po prvé som veľmi prekvapená, že tí istí poslanci vtedy hlasovali za zvýšenie, dokonca jedno zvýšenie do Sociálnej poisťovne tu bolo skutočne uskutočnené veľmi neserióznym spôsobom až po prerokovaní návrhu zákona o Sociálnej poisťovni na poslednú chvíľu. Vieme všetci, s akými finančnými problémami zápasí Sociálna poisťovňa, všetky zdravotné poisťovne, ale aj Národný úrad práce.

Predovšetkým sa zameriam na zdravotníctvo, pretože som členka zdravotníckeho výboru. Čiže, hovorím, ja som schopná aj pripravená podporiť zníženie odvodovej zaťaženosti, pretože skutočne ako občan, tak predovšetkým podnikateľská sféra má s týmto vysokým percentom odvodov veľké problémy a častokrát napr. aj zdravotnícke zariadenia neplatia potom odvody do Sociálnej poisťovne. Vieme, že sme tam museli dať z mimorozpočtovaných zdrojov 1,5 mld. Sk, aby sa vyrovnali staré dlhy. Takže naozaj je to veľmi vysoké percento.

Z legislatívneho hľadiska nepovažujem za šťastné, že jednou jedinou novelou zasahujete do troch návrhov zákona, aj keď je to legislatívne správne urobené, že ste to dali pod rímskou I, II, III a IV je potom účinnosť. Ale nie je to dobré, keď zasahujete do troch veľmi dôležitých zákonov, do zákona o zdravotných poisťovniach a o celom systéme, o sociálnom poistení aj o poistení v nezamestnanosti. Takže túto oblasť ale budú rozvíjať skôr legislatívci. To je len na okraj.

Chcem sa spýtať, nemáte v návrhu zákona urobený dopad na štátny rozpočet roku 2002. Ja viem, že týmto rozpočtom sa budeme zaoberať o pár týždňov, ale už do 15. októbra by už tu rozpočet mal byť. A pokiaľ viem, vláda už schválila rozpočet. Takže toto chýba tomuto návrhu zákona, že nie je tu urobená kvantifikácia na rok 2002, pretože ten bude rozhodujúci. Vy znižujete výšku poistného zdravotného poistenia celkove zo 14 % na 11,07 %. To znamená, že sa zníži aj odvodová povinnosť štátu, áno, pretože hovoríte o celkovej sume. Vieme, že aj dnes pri 14 % je suma, ktorá ide za štát, veľmi nízka, pretože štát si každoročne upravuje odvodovú povinnosť. Malo by byť z minimálnej mzdy, ale vieme, že vždy je tam nejaká globálna suma, ktorá už nemá dávno nič spoločné s minimálnou mzdou.

Tak sa chcem spýtať, či pripravujete spolu s týmto návrhom zákona aj úpravu vymeriavacieho základu pre štát, pretože ak by štát platil aspoň zo súčasnej minimálnej mzdy, potom by zníženie percent vykrylo výpadok, ktorý takto bude v hodnote niekoľko mld. Ale hovorím, suma tu nie je uvedená. Čiže pýtam sa vás: Aký to bude mať dopad na štátny rozpočet, ak by sa zachoval ten návrh, ktorý tam dáva vláda? A aký by to znamenalo výpadok alebo to bude znamenať plus, ak to bude z minimálnej mzdy? Potom nepovažujem z vašej strany za celkom šťastné, ale to sa dá upraviť v druhom čítaní, že ste celé čísla 14 %, potom u zamestnancov 4 % dali na také čísla, ako je 3,44 %, 11,07 %. Ale to by sa dalo všetko zmeniť v druhom čítaní. To dávam len ako námet, pretože výpočet potom bude veľmi komplikovaný, bude to na haliere. A skutočne sa veľmi ťažko bude s tým počítať, ale to považujem za taký ako iný problém, ktorý sa dá v druhom čítaní vyriešiť.

Takže chýba mi táto ekonomická kvantifikácia, ktorú považujem za veľmi dôležitú. Za veľmi dôležité považujem vymenovanie alebo určenie vymeriavacieho základu, z ktorého bude platiť štát, pretože inak si myslím, že skutočne aj dobrá myšlienka, lebo ja považujem za dobrú myšlienku, že máte snahu znížiť odvodové zaťaženie občanov, to isté sa potom bude týkať aj Sociálnej poisťovne. Včera sme tu mali návrh zákona o úprave dôchodkov.

Tie dôchodky sa budú musieť upravovať každý rok, kým tu nie je nový návrh zákona, ktorý by dal nejaký automatický mechanizmus valorizácie dôchodkov. A vieme, s akými problémami Sociálna poisťovňa zápasí. Takže takisto, ak tu nebude kvantifikácia, koľko bude toto zníženie robiť a ako sa počíta v rozpočte na rok 2002, s akým vymeriavacím základom sa počíta, z ktorého bude odvádzať štát, tak znovu je toto síce dobrý návrh, ktorý ale, bohužiaľ, pláva na vode, pretože nepoznáme tie ekonomické čísla.

Takže, vážené dámy, vážení páni, aj keď ja viem, že tieto čísla nemôžeme dostať hneď, ale ak bude návrh zákona posunutý do druhého čítania, tak rozhodne žiadam, aby všetky výbory, ktoré sa budú zaoberať týmto návrhom zákona, aby predkladatelia predložili túto ekonomickú kvantifikáciu, pretože bez nej poslanci nemôžu pristupovať k týmto návrhom nejakým populistickým spôsobom. A, samozrejme, po tom druhom čítaní sa na základe tej ekonomickej kvantifikácie dajú aj tieto percentá uplatniť.

A záverom ešte jedna poznámka. Ja sa obávam, že ak dôjde k niekoľkomiliardovému alebo mnohomiliónovému výpadku zdrojov do sociálneho a zdravotného systému, že nárok potom na tie dôchodky už vôbec nebude.

A čo sa týka zdravotníctva, občania si budú musieť stále viac a viac doplácať, čo hádam nikto z nás nechce. Práve naopak, cieľom je urobiť transformáciu zdravotníctva tak, aby zdrojov bolo síce viac, ale aby sa aj ekonomicky využívali. Takže ak by mala táto novela viesť k tomu, že občan si o to viac bude musieť doplácať, o čo menej zaplatí v odvode, tak potom by sme zrejme dosiahli úplný opak toho, čo predkladatelia chcú.

Čiže záverom znovu žiadam tú ekonomickú kvantifikáciu, pretože ja som za posun do druhého čítania, ale rozhodovanie musí byť iba na základe objektívnych čísiel, čo tieto návrhy zákonov spôsobia. Ďakujem vám za pozornosť.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďalší v poradí prihlásený je pán poslanec Mesiarik.

M. Mesiarik, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené poslankyne, poslanci, vážení predkladatelia, otvorene chcem povedať, že návrh, ktorý predkladá skupina poslancov, je mi sympatický, pretože znižuje odvodové zaťaženie. A keď to domyslíme v konečnom dôsledku, o to, čo by sa znížilo odvodové zaťaženie, predpokladám, že by sa zvýšil príjem samotného zamestnanca. Ak zoberieme navrhované percentá a, dajme tomu, priemerný zárobok 10 tisíc korún, vychádza mi to, že takýmto spôsobom by aj zamestnanec mohol mať vyššiu mzdu zhruba o 400 korún. Samozrejme, je to rozdielne v každom jednotlivom prípade. To je dobré, to podporujem, potiaľ je to v poriadku.

Chcem sa však aj ja pripojiť k predchádzajúcej pani poslankyni, ktorá narážala a upozorňovala na možný finančný dopad na verejnoprávne inštitúcie, na fondy. Myslím si, že bolo by vhodné v dôvodovej správe doplniť určitý prepočet, i keď ťažko sa dá presný prepočet uskutočniť, ale orientačný prepočet. A jednoznačne treba zabezpečiť ďalšími krokmi, aby či už Sociálna poisťovňa, Národný úrad práce alebo zdravotné poisťovne nemali veľmi vážne komplikácie a problémy.

Ja veľmi vítam tento návrh a chcem skutočne poďakovať poslancom, ktorí sa podujali na takýto návrh, pretože týmto návrhom sa vlastne nerobí nič iné, len to, čo robí aj štát už od roku 1992, teda platí menej, ako platia iní. A plne súhlasím s takýmto návrhom, aby aj zamestnanec, aj zamestnávateľ povedal, tak nie. Aj ja budem platiť menej, keď štát neplatí ani tretinu toho, čo platím ja ako zamestnanec a zamestnávateľ, i keď viem, že nie to ste sledovali týmto návrhom. Ale je to dobré, pretože pevne verím, že pri štátnom rozpočte na rok 2002, a to zároveň aj vyzývam, spoločne donútime aj štát, aby sa táto hranica vyrovnávala, pretože niet dôvodu, aby ten, kto pracuje v priemysle, platil viac ako ten, kto pracuje na železnici alebo niekde inde. To je nespravodlivé, to je diskriminačné. A pritom mnohí majú tie služby ešte vyššie, ak zoberieme zákony, ktoré sme schvaľovali nedávno, zákon o štátnej službe a verejnej službe. Takže toto môže byť krok, a preto oceňujem aj po tejto stránke poslancov, ktorí návrh predkladajú, aby sa táto vec konečne začala vyrovnávať.

Ukončím tým. Mali by sme spoločne, vážení kolegovia poslanci, ktorí navrhujete tento návrh, v parlamente urobiť všetko preto, aby takýto návrh, ktorý ja dúfam, že prejde aj v druhom čítaní, nešiel na úkor poistencov, nešiel na úkor občanov, nešiel na úkor toho, čo spomínala pani Aibeková, že by si občan dokonca musel potom viac platiť sám. Takže držím palce a budem tento návrh podporovať. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: O vystúpenie požiadala pani ministerka.

Predtým ešte s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Zelník.

Š. Zelník, poslanec: Ďakujem za slovo. Ja chcem reagovať na svojho predrečníka. Tiež chápem zníženie daňového zaťaženia alebo odvodového zaťaženia pre občana tak, že by sa naštartovala ekonomika a tým by sa oživila ekonomika. To by malo za následok zvýšenie príjmu do štátneho rozpočtu, ktorý by potom, samozrejme, kompenzoval tento nedoplatok od občana. Preto my tento zákon podporíme. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pani ministerka.

B. Schmögnerová, ministerka financií SR: Vážený pán predsedajúci, vážená poslanecká snemovňa, ak dovolíte, vyjadrila by som sa k tomuto návrhu z jednoduchého dôvodu a veľmi podstatného, pretože dôsledky takéhoto návrh zasahujú celé verejné financie a je vám celkom zrejmé, že vláda Slovenskej republiky nesie zodpovednosť za vývoj verejných financií. Doposiaľ, pred dvoma-troma rokmi sme v tejto Národnej rade schvaľovali iba štátny rozpočet a bol to schodok štátneho rozpočtu. Minulý rok, chcela by som vám pripomenúť, prvýkrát sme už hovorili o verejnom rozpočte a aj v zákone o rozpočtových pravidlách sme uzákonili, že Národná rada Slovenskej republiky bude schvaľovať schodok verejného rozpočtu. Po prvýkrát v budúcom fiškálnom roku, na ktorý sa teraz pripravujeme, budeme už skutočne v plnom rozsahu viesť rozpravu o verejnom rozpočte. Do Národnej rady dostanete okrem návrhu zákona o štátnom rozpočte, resp. okrem návrhu rozpočtu štátu na rok 2002 v tom istom čase aj návrhy rozpočtov Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní, Národného úradu práce. A keby sa to podarilo, mal by tam byť aj Fond národného majetku. To v tejto chvíli zaručiť nemôžem. Hovorím o tom preto, že skutočne nie je rozhodujúce pre národné hospodárstvo, či schodok vyrábame v štátnom rozpočte alebo v inej zložke verejných financií. Ide o schodok verejných financií.

Chcela by som pripomenúť rok 1998, keď táto vládna koalícia prevzala moc. Chcem pripomenúť, že zdedili sme vtedy veľmi vysoký dvojitý deficit. Tento dvojitý deficit sa dotýkal tak rozpočtu verejných financií, ako aj deficitu bežného účtu platobnej bilancie. Deficit bežného účtu platobnej bilancie po tri roky presahoval 10 %. Je to skutočne kritická hodnota a je skutočne možno aj prekvapujúce, že neviedol okamžite k finančnej kríze. Schodok verejného rozpočtu v roku 1998 dosiahol 5,2 %. Opäť je to číslo, ktoré vysoko presahuje bezpečnú hranicu, za ktorú pokladáme 3 % z hrubého domáceho produktu. To bol jediný dôvod, prečo aj úrokové sadzby v tom čase dosahovali výšku v priemere okolo 25 až 28 %. Pripomeniem, že štát si vtedy požičiaval aj na krytie krátkodobého schodku za takýchto podmienok a, žiaľbohu, do tejto výšky sa vyšplhala aj cena štátnych dlhopisov, ktorými sa kryli dlhodobejšie záväzky štátu.

Bolo prirodzené, že sme stáli vtedy pred úlohou: Alebo sa budeme prizerať tomu, že štát sa dostane do finančnej krízy, alebo uskutočníme opatrenia, ktoré tomuto zamedzia. Vláda sa rozhodla aj s vašou pomocou ísť touto druhou cestou. Obete, ktoré sme za to priniesli, boli značné. Boli to obete politické a, samozrejme, obete, ktoré sa rozrobili na rast miery nezamestnanosti, na rast cien a na pokles životnej úrovne. A to sa, prirodzene, muselo odraziť aj v preferenciách vládnych politických strán.

Pripomeňme si dva balíčky ekonomických opatrení, ktoré vláda musela prijať. Prvý z nich bol 7. januára 1999, druhý z nich bol 31. mája 1999. V týchto balíčkoch boli aj daňové zákony, ktoré znamenali, že sme zvýšili daňové zaťaženie. Predovšetkým sa to týkalo nepriamych daní, dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní. Aj tie sa podieľali, prirodzene, na raste inflácie, ktorá sa odrazila na raste životných nákladov. Bola to obeť, ktorú sme museli priniesť, ak sme chceli stabilizovať štát.

Zároveň sme si uvedomovali, že sledujeme aj dlhodobejšie ciele. A sú to integračné ciele tohto štátu. Aj keď neexistuje písané kritérium, ako majú vyzerať verejné financie pri vstupe kandidátskeho štátu do Európskej únie, vieme veľmi dobre, že pri vstupe do Európskej menovej únie, kam Slovenská republika smeruje, takéto kritérium už existuje. Ešte prednedávnom ste možno mali možnosť si vypočuť i názor môj, ale možno aj názor iných predstaviteľov, či už vlády alebo Národnej banky Slovenska, ktorí sa vyjadrovali k tomu, že Slovenská republika má predpoklady na to, aby po povinných dvoch rokoch pre každý kandidátsky štát, ktorý chce vstúpiť do Európskej menovej únie, byť v európskom menovom mechanizme č. 2, aby mohla Slovenská republika vstúpiť do menovej únie. Prečo je to tak dôležité. Sme malý štát, ktorého mena je, prirodzene, ako v každom malom štáte značne zraniteľná. A je preto veľmi dôležité, aby sme sa stali členom Európskej menovej únie, aby sme mohli prevziať euro, ktoré, prirodzene, a myslím že nikto nebude polemizovať so mnou, je ako mena oveľa stabilnejšia než mena malého štátu, štátu, ktorý je malý ekonomickým rozmerom.

Predpokladom ale, aby Slovenská republika mohla vstúpiť do Európskej menovej únie, je, aby schodok verejného rozpočtu bol 3 %. A sú tam potom ďalšie a ďalšie požiadavky na výšku dlhodobých úrokových sadzieb, na výšku inflácie a verejného dlhu.

Možno sa vám zdá, že hovorím príliš dlho, ale hovorím o veľmi závažných otázkach. Dnešným rozhodnutím, resp. ak by sa nedajbože posunul tento zákon do druhého čítania, rozhodujete totiž aj o tom, ako budú vyzerať integračné ambície Slovenskej republiky. Je evidentné, že Slovenská republika je aj teraz veľmi prísne hodnotená očami Európskej komisie.

Pripomeniem Progress Report, pravidelnú hodnotiacu správu kandidátskych štátov a osobitne správu, ktorá sa týkala Slovenskej republiky za rok 2000. Pripravovala sa už vtedy, keď bol v zásade hotový, aj keď nie v Národnej rade schválený, rozpočet na rok 2001. Ak si pozorne prečítate túto správu, a je potrebné sa k nej znovu vracať, napokon za chvíľočku budem mať novú správu, z nej sa dočítame, že Slovenská republika po prvýkrát bola hodnotená ako republika, ako štát, ktorý dosiahol základné parametre trhového hospodárstva a kde sa vyjadrilo, že v strednodobom meradle Slovenská republika bude schopná splniť aj ďalšie kritérium - kodanské kritérium, že bude schopná konkurencie s ostatnými štátmi Európskej únie. Ale negatívne sa hodnotilo to, ako Slovenská republika bude finančne hospodáriť v roku 2001. Tieto kritické slová boli veľmi tvrdé a ja som ich, musím povedať, veľmi ťažko znášala. A o niekoľko mesiacov na to, ako bola Progress Report publikovaná, som mala možnosť navštíviť Brusel a diskutovať s komisárom Solbesom, ktorý je zodpovedný práve za finančné otázky. Snažila som sa mu vysvetliť, prečo v roku 2001 došlo k výraznému zhoršeniu verejných financií. A ja sa nazdávam, že treba si to zopakovať.

Ešte raz sa vrátim k tomu, že v roku 1999 bol deficit Slovenskej republiky, deficit štátneho, resp. verejného rozpočtu Slovenskej republiky na úrovni 5,2 %. V roku 1999 podarilo sa nám znížiť deficit verejného rozpočtu na 3,6 %. V roku 2000, a to napriek tomu, že boli mnohí tzv. experti, ktorí tvrdili, že Slovenská republika dopadne katastrofálne, možno podaktorí z nich sedia aj tu, sme dosiahli deficit verejného rozpočtu bez nákladov na reštrukturalizáciu 2 % a s nákladmi na reštrukturalizáciu 3,4 %. Skutočne veľmi dobré číslo. Málo o ňom hovoríme, pretože toto číslo je o. i. aj zodpovedné za to, že úrokové sadzby prudko išli smerom nadol. Kým priemerná sadzba, za ktorú sa financoval štát, v roku1998 bola nad 25 %, vlani to bolo 7,5 - 7,6 %.

Ale čo číslo o verejnom rozpočte na rok 2001. Schodok verejného rozpočtu na rok 2001, ako sme ho schválili, bez nákladov na reštrukturalizáciu je 3,9 % a s nákladmi na reštrukturalizáciu je 4,8 %. Je to výrazné zhoršenie a pokladali sme ho za také jednoročné zhoršenie, ktoré by mohlo znamenať, že v nasledujúcich rokoch sa to bude zlepšovať.

Teraz však prichádza skupina poslancov s návrhom, ktorého dopady na verejné financie zrejme ani celkom dobre neprepočítali. Iste budem objektom kritiky, ako sa to už aj v médiách vyskytlo, a iste môžete spochybňovať výpočty, s ktorými ministerstvo financií prišlo, ale potom by som prosila, aby sme skutočne vecne diskutovali, pretože len tvrdiť, že naše výpočty sú zlé bez toho, aby sa skutočne vecne argumentovalo, je jednoducho nezodpovednosť.

Chcela by som vám uviesť ako vyzerajú výpočty dokladov zníženia odvodov do poistných fondov u zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb na verejné financie v roku 2002. U zamestnávateľov môžem uviesť aj čísla. V roku 2002, pretože sa všetky rozpočty vlastne už finalizujú, sa predpokladá, že ich poistné za nezmenených podmienok, to znamená pri 38 % sadzbe odvodov, by presahovalo 85,6 mld. korún. Hovorím spolu za zdravotné poistenie, nemocenské poistenie, dôchodkové zabezpečenie a príspevok v nezamestnanosti. V prípade zníženia, tak ako bolo navrhnuté v tomto návrhu, zjednodušene poviem, na 29 % zamestnávatelia by spoločne odviedli do všetkých poistných fondov 65,3 mld. korún. Znamená to, že rozdiel predstavuje 20,3 mld. korún. Poistné za samostatne zárobkovo činné osoby by podľa predchádzajúceho alebo doteraz platného odvodového zaťaženia predstavovalo 5,6 mld. korún. V prípade, že by došlo k zníženiu, tak ako je navrhnuté, by presahovalo 4,5 mld. korún, čo je rozdiel 1,01 mld. korún. Spoločne tieto dve položky predstavujú 21,351 mld. korún. Zníženie výdavkov zo štátneho rozpočtu, ktorého by sa to tiež dotýkalo, z hľadiska verejného rozpočtu, samozrejme, nemá dôsledky, pretože je to len presun z jedného vrecka do druhého, rovnako ako aj zníženie odvodov z obcí z hľadiska verejného rozpočtu, pretože aj rozpočty obcí sa zahrnujú do verejného rozpočtu, by tiež nemalo efekty na schodok verejného rozpočtu, lebo zase je to len z jedného vrecka do druhého. Samozrejme, bolo by potrebné prepočítať aj navrhované zníženie odvodov zamestnancov.

Nechcem vás teraz zdržiavať, ako by to na jednotlivé druhy poistných fondov vyzeralo, ale uvediem konečné číslo. Zníženie o 1,8 percentuálneho bodu by predstavovalo výpadok 4,051 mil. korún. Dohromady to číslo predstavuje 25,4 mld. korún. Ak predpokladáme, že HDP v bežných cenách v roku 2002 po prvýkrát dosiahne 1 bilión alebo 1000 mld., čo je náš predpoklad, a tak je konštruovaný aj štátny rozpočet, myslím si, že veľmi jednoducho spočítate, že ide o zhoršenie schodku verejného rozpočtu o 2,5 %. Znamená to, že ak sme predpokladali, že schodok verejného rozpočtu v budúcom roku bude 3,5 %, pripočítajte k tomu ďalších 2,5 % a to je dohromady, ak to dobre počítam, 6 % a to je bez nákladov na finančnú reštrukturalizáciu, ktoré sú v tomto roku vyššie, ako to bolo v minulom roku, a predstavujú 1,5 %, je to, myslím si, že netreba k tomu žiadne veľké počty, výrazné zhoršenie verejného rozpočtu.

Otázka je, či skutočne toto chceme a či si uvedomujeme dôsledky, ktoré takéto zhoršenie verejného rozpočtu bude mať na vývoj úrokových sadzieb, na vývoj inflácie, aký to dopad bude mať na kurz koruny, či si uvedomujeme, ako výrazne zhoršíme podnikateľské prostredie pre tých, z ktorých ja nepochybujem o dobrom úmysle, ale myslím, že je pravdou, že cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami, či si uvedomujeme, že práve tých, ktorých chcete odbremeniť, výrazne zaťažíte. Zaťažíte ich oveľa viac ako tým, čím ich odbremeníte. A týka sa to aj podnikateľov a týka sa to, samozrejme, fyzických osôb daňovníkov, pretože to sa odrazí na raste inflácie, na zhoršení kurzu koruny, na zhoršení úrokových sadzieb. Ja sa nenazdávam, že toto bol zámer predkladateľov. A ja predpokladám, že prišli s ním preto, že jednoducho nevedeli dôsledky svojho zámeru dovidieť do konca.

Argumenty, že naše prepočty sú na vode, pretože práve tým, že vytvoríme vhodnejšie podnikateľské prostredie, znížením odvodového zaťaženia, a tým sa výrazne zvýši zamestnanosť, bola by som veľmi rada, keby boli pravdivé, ale, žiaľbohu, pravdivé nie sú, neopierajú sa o žiadne fakty. Uvediem aj prečo. Pretože tieto fakty k dispozícii máme. V roku 2000 sme znížili sadzbu dane pre podnikateľov, pre právnické osoby, aby som bola veľmi presná, zo 40 % na 29 %. Aj vtedy sa hovorilo, že to nebude mať žiadne dopady na príjmovú časť štátneho rozpočtu. A hovorilo sa, že je to veľmi vhodné riešenie práve preto, že to bude motivovať podnikateľov vytvárať nové pracovné príležitosti, a tým sa výrazne zvýši zamestnanosť.

Aká je skutočnosť. Skutočnosť je taká, dnes to už vieme veľmi bezpečne, že výpadok z príjmov štátneho rozpočtu predstavuje 10 mld. korún. Prosím, povedzme, že sme to obetovali v prospech podnikateľskej sféry, aby sme vytvorili priaznivejšie podnikateľské prostredie, aby podnikatelia vo väčšom rozsahu vytvárali nové pracovné príležitosti. Ale pozrime sa teda na vývoj zamestnanosti v roku 2000 a, ešte dôležitejšie, v prvom polroku resp. v prvých siedmich až ôsmich mesiacoch v roku 2001. Myslím, že nemáme sa, žiaľbohu, čím pochváliť, pretože vývoj zamestnanosti je výrazne horší ako v minulom roku. Znamená to, že nielenže nedošlo k poklesu nezamestnanosti, ale, žiaľbohu, nedochádza ani k vytváraniu nových pracovných príležitostí. Myslím si, že každý, kto sa zaoberá podrobnejšie, kto má aj určité teoretické vzdelanie v tomto smere, nie je týmto prekvapený. Upozorňovali sme na to. Žiaľbohu, neboli uši na počúvanie.

Prečo nie sme prekvapení. Pretože vždy existuje po prvé určitý časový posun medzi tým, ako vytvárate vhodnejšie podmienky pre podnikanie a ako sa to odrazí na aj vytváraní nových pracovných príležitostí, to znamená na ponuke práce. To je po prvé. Odhaduje sa, že takýto časový leg sa pohybuje niekedy medzi pol druha rokom až dvoma rokmi. A po druhé, spôsobom, ako sa znížilo daňové zaťaženie, sme vonkoncom nemotivovali podnikateľov, aby investovali, mnohých. Áno, dostali sme o tých 10 mld. korún viacej, ale pozrime sa, ako vyzerá naša bilancia zahraničného obchodu. Pozrime sa, ktoré položky sa podieľali najmä na náraste schodku zahraničného obchodu, ktorý, žiaľbohu, a to si treba otvorene povedať, tento rok dosiahne za všetky tri roky maximum a s veľkou pravdepodobnosťou dostaneme sa veľmi blízko úrovni deficitu bežného účtu platobnej bilancie ako v roku 1998, keď sme preberali vládnutie od poslancov, ktorí sedia napravo odo mňa. To sme zrejme nechceli, a preto ja by som veľmi apelovala na poslaneckú snemovňu, aby sme zodpovednejšie posudzovali všetky kroky, ktoré sa tuná predkladajú, aby sme nešli do takých rozhodnutí, ktoré sa obrátia úplne proti nám a proti zámerom, s ktorými aj predkladatelia prišli.

Dovoľte, aby som zároveň aj reagovala na niektoré poznámky. Bola som tu veľmi krátko počas tejto diskusie, ale aj tak by som rada už na niektoré poznámky, ktoré tu zazneli, zareagovala.

Pán poslanec Mesiarik je nadšený tým, že zníženie odvodu bude znamenať zvýšenie príjmov. Ale tých 400 korún, ktoré ste vypočítali, nestihla som si to v rýchlosti prepočítať, je určite priemerných. A bolo by veľmi dobré sa pozrieť, ako z toho budú profitovať jednotlivé príjmové skupiny. Odporučila by som, aby ste získali zo Štatistického úradu mzdové rozdelenie v slovenskej spoločnosti. A ak by ste sa naň pozorne pozreli, zistili by ste, že vonkoncom nevykazuje známky nejakého normálneho ani sa neblíži k rovnomernému rozdeleniu, ale je silne jednostranne skreslené. A asi v akom smere? 80 % zamestnancov poberá mzdu, ktorá je nižšia alebo na úrovni priemernej mzdy na Slovensku. To je jednoducho situácia, ktorá je na Slovensku dnes. To znamená, že čísla, ktoré uviedol pán poslanec Mesiarik, možno v priemere tak vychádzajú, ale rozhodne to nebude znamenať, že pre 80 % ľudí zvýšite príjmy o 400 korún. Nie. Vychádza to zhruba asi o 83 korún.

A teraz si položme otázku, akú cenu za to zaplatíme. Ak vám vypadne zo zdravotnej poisťovne, Sociálnej poisťovne, Národného úradu práce dohromady 25,4 mld. korún, chcem položiť otázku a osobitne vám, pán poslanec Mesiarik, pretože viem, že budeme navrhovať, aby sa zvýšil dôchodok pre dôchodcov o viac, ako je návrh vlády. Ubezpečujem vás, že ja by som bola tiež veľmi rada a tiež by som najradšej z tohto miesta povedala, máme dostatok prostriedkov na to, aby sme zvýšili dôchodky nie o 5 %, ale o 10 %, o 15 %, o 20 %. Ale na jednej strane budete navrhovať, aby sa zvýšili dôchodky možno o 10 %, o 15 %, a na druhej strane ste len z dôchodkového zabezpečenia podporou tomuto návrhu zobrali 11,3 mld. korún. Ja tomu nerozumiem, pretože mne sa zdá, že ešte stále platí niečo ako spojené nádoby a ešte stále niečo platí ako má dať a dal. Ak chceme z tej pokladnice Sociálnej poisťovne zobrať 11 mld. korún, tak, prosím vás, ako chcete z nej rozdeliť ešte viacej na dôchodky?

Rovnako by som mohla pokračovať aj ďalej, že zníženie odvodu teda výrazne zlepší individuálnu príjmovú situáciu rodín. Ešte raz opakujem. Je to 83 korún, ale o čo viac tí ľudia budú musieť zaplatiť na tom, že budú musieť napr. platiť vo väčšom rozsahu zdravotné služby. Darmo vy tu apelujete, no urobme to tak, aby nebolo potrebné, aby ľudia viacej platili na zdravotné služby. Ale vy na zdravotné poistenie súhlasíte s tým, aby v budúcom roku vypadlo 5,7 mld. korún. No a z čoho teda chcete jedno aj druhé zabezpečiť? Ja tomu skutočne nerozumiem.

Apelujete na to, aby štát zaplatil toľko, ako zaplatí zamestnanec zo svojho vlastného vrecka, aby sa vyrovnali hranice. V poriadku, ja s tým súhlasím. Ale čo je to štátny rozpočet? Veď to nie je rozpočet ministerstva financií. Do toho štátneho rozpočtu sa spoločne skladáme. Ak na jednej strane hovoríte, a na to, myslím, aj pani poslankyňa Aibeková apelovala pred chvíľočkou, že nech štát odvedie tak isto ako zamestnanec, v poriadku (Hlasy z pléna.), no tak prosím, ospravedlňujem sa, ale potom to do toho štátneho rozpočtu musíte dostať. Ak to chcete dostať, no tak ja to nevidím inak, akože to musíte cez tie daňové príjmy tam nejako načerpať. Ak na druhej strane hovoríte, ale znížme zároveň aj dane z príjmov, tak znovu tomu nerozumiem. Zdá sa mi, že som v krajine nejakých divov, ako keby som bola

Alenka v ríši divov. Ale to predsa reálny život skutočne takýto neexistuje.

Bola by som skutočne veľmi rada, aby sa zodpovedne pristupovalo k tomu, ak dovolíte naozaj, k poslaneckému návrhu, ktorý vy, páni poslanci, vehementne podporujete. A obávam sa, resp. chcela by som povedať, že ak podporíte návrhy tohto druhu, dávate veľmi jednoznačne najavo, že nemyslíte vážne na vládnutie. Som tomu veľmi rada, pretože nechcem, aby sme sa vrátili do toho, ako to vyzeralo vtedy, keď ste vládli vy.

Na záver by som chcela sa vrátiť k tomu, čo som pred chvíľou povedala. Návrhy, ktoré dnes prerokúvame, na prvý pohľad vyzerajú ako veľmi lákavé aj pre podnikateľov, aj pre zamestnancov. Ich dôsledky pre podnikateľov sú jednoznačne negatívne a nebudú sa dať vykompenzovať ani tým, že jednorazovo zaplatia alebo že budú platiť nižšie odvody, pretože zaplatia oveľa viacej na tom, že sa zhorší kurz koruny, na tom, že pôjde hore inflácia, na tom, že koniec koncov, a to už sa týka aj fyzických osôb, budú musieť oveľa viacej zaplatiť na zdravotníckych službách, na tom, že napokon budeme mať cez 1 mil. dôchodcov, ktorým nebudeme mať z čoho zvyšovať dôchodky, a naopak, budeme musieť siahnuť na tie dôchodky.

Ubezpečujem vás, že toto nie je demagógia, pani poslankyňa. Ubezpečujem vás, že ani jedno číslo, ktoré som tu uviedla, nie je vymyslené. Žiaľbohu, vy prichádzate s číslami, ktoré si neoverujete, a potom vytvárate atmosféru, že vy ponúkate to najlepšie riešenie. Nie je to najlepšie riešenie.

A na záver by som chcela povedať. Vláda včera schválila predvstupový ekonomický program, ktorý predkladáme do 1. októbra do Európskej komisie. V tejto chvíli ešte rok 2002 vyzerá tak, že schodok verejného rozpočtu bude 3,5 %. Ak by tento zákon prešiel do druhého čítania, vytvára sa predpoklad, že v druhom čítaní hlasmi opozície a hlasmi časti koalície bude aj schválený. Chcem vás ubezpečiť, že oddialite týmto naše integračné ambície, a chcem vás ubezpečiť, že týmto jednoducho to, čo pôvodne aj chcete dosiahnuť pre podnikateľov aj pre ostatných zamestnancov, na dlhé roky zamedzíte. Ja sa nenazdávam, že toto bolo váš zámer. Neobviňujem vás zo zlých úmyslov, ale obviňujem vás zo zlých krokov, ktorými chcete tieto dobré úmysly dosiahnuť. Ďakujem.