B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kalman bol posledný ústne prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o týchto bodoch programu za skončenú. Pýtam sa navrhovateľov, či chcú zaujať stanovisko. Pán poslanec Fico, nech sa páči, môžete zaujať stanovisko k rozprave.
R. Fico, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. K návrhu zákona, ktorý som predložil, sa vyjadrili v diskusii dvaja páni poslanci, a to je pán poslanec Engliš a pán poslanec Kalman.
Pokiaľ ide o pána poslanca Engliša, chcem povedať, že tento návrh zákon pochádza z opozičnej dielne, teda nie sú súčasťou toho vládneho balíka, a najmä chcem pripomenúť, že vznikol naozaj už v apríli 2001. Okrem toho, a to potvrdzujem slová a myslím si pána poslanca Brocku, keď komentoval, že naozaj vláda nemá nič pripravené. Jednoducho neexistujú žiadne komplexné návrhy, ktoré by sa týkali boja s čiernou prácou, neexistujú žiadne návrhy na podporu zamestnávania absolventov vysokých škôl a už nemôžeme čakať, pretože my stále len čakáme, s čím príde vláda. Vláda s ničím nepríde. Vláda príde až potom, keď poslanci predložia nejaký iniciatívny poslanecký návrh, aby prekryla iniciatívu konkrétneho poslanca. Takže z tohto pohľadu si myslím, že stojí za úvahu posunúť prinajmenšom do druhého čítania a možno tým vyprovokovať vládu, aby bola aktívnejšia pri predkladaní návrhov, ktoré by mali byť bezprostrednou súčasťou jej aktivít.
Chcem poďakovať pánovi poslancovi Kalmanovi za konštruktívny prístup k návrhu zákona. Nevyhradzujem si právo tvrdiť, že návrh zákona, ktorý je predložený, je perfektný, lebo je to naozaj prvý pokus. Prvý pokus predstaviť legislatívny rámec, ale preto som pripravený akceptovať všetky vylepšujúce pripomienky, ktoré by prichádzali do úvahy. Napriek tomu chcem argumentovať, že s tým veľkým počtom primátorov a starostov, s ktorým sme sa stretli pri príležitosti tohto návrhu zákona, sa ukázalo, že sú alebo majú predstavu o tom, ako to, ako to robiť. Pretože nie celkom súhlasím s názorom, že pri podmienke, že ponúknutá práca musí spĺňať určitú kvalitu, ako to je nakoniec pri zamestnávaní osôb, ktoré sú nezamestnané, že by nebolo pre takýchto ľudí dostatok roboty. Ale veď predsa zabudnime na to, že v pracovných testoch, že pôjde iba o zametanie alebo že pôjde o pílenie dreva. Ak mám vysokoškolsky vzdelaného človeka, ktorý je nezamestnaný, myslím si, že pokojne ho môžem zaradiť do kultúrnej činnosti. Ak mám športovca, môžem ho požiadať, aby mi urobil dvakrát do týždňa nejaký športový tréning bezplatne pre deti v obci a tak ďalej a tak ďalej. Záleží iba na šikovnosti a vynaliezavosti konkrétnych predstaviteľov mesta. Súhlasím, budú určite obce, ktoré vzhľadom na kvalitu predstaviteľov obecného zastupiteľstva nebudú s tým nič robiť a budú to ignorovať. Na druhej strane je veľmi veľa starostov, ktorí hovoria, dajte nám to do rúk, pripravíme robotu pre tých ľudí. Tí ľudia sa osvedčia, či chcú, alebo nechcú pracovať a my budeme komunikovať s okresným úradom práce a budeme o týchto veciach bezprostredne hovoriť.
Bola tu ešte jedna otázka, na ktorú chcem reagovať, a to je otázka, čo s nezamestnanými, ktorí budú vyradení takýmto spôsobom zo subjektívnych dôvodov z evidencie nezamestnaných. Ale veď my také prípady máme. Sú osoby, ktoré zo subjektívnych dôvodov sú vyraďované. Nakoniec máme právnu úpravu, ktorá hovorí, že po 24 mesiacoch v evidencii nezamestnaných prechádza osoba zo subjektívnych dôvodov na 50-percentnú sociálnu dávku. Domnievam sa, že by bolo dobré kombinovať tento návrh zákona s tým, že by sme sa vrátili k pôvodnej právnej úprave, zrušili úpravu, ktorá hovorí o znižovaní na 50 %, aby naozaj takto boli postihnutí len tí, ktorí nie sú schopní absolvovať konkrétny pracovný test. Pán poslanec, ak žiadam od nezamestnaného, ktorý už je mimo podpornej doby, ktorý poberá sociálne dávky v plnej výške, aby sa ráčil ukázať dva alebo trikrát na obecnom úrade alebo na mestskom úrade, a aby ráčil odpracovať osem hodín neplatenej práce, a naozaj bude tam aj určitá miera benevolentnosti, ja som o tom presvedčený vo vzťahoch k týmto ľuďom, myslím si, že to nie je nič, nič strašné. Ak osem hodín odpracuje do týždňa, potom môže prísť na úrad práce okresný a zostane ako evidovaný v evidencii nezamestnaných. Ak nepríde, má smolu, pretože naozaj nemá záujem o žiadnu robotu. Lebo ako nezamestnaný chce, aby mu cez evidenciu nezamestnaných niekto túto prácu ponúkol. Zdá sa mi, že veľmi falošne sa pozeráme na týchto ľudí. Stalo sa mi, keď som o tom hovoril s miestnymi politikmi, no, to nebude dobré, keď takýto návrh zákona prijmeme, lebo čo keď medzi tými, čo pracujú načierno, sú naši voliči. Tak ale o koho máme záujem. Máme záujem, aby boli naši voliči tí, ktorí pracujú, platia dane alebo sú nezamestnaní a sú slušní, lebo plnia podmienky evidencie nezamestnanosti, alebo máme záujem o voličov, ktorí zneužívajú sociálny systém, chodia na jahody, na maliny, zarábajú 20 - 30 tisíc korún mesačne a potom ešte na taxíku príde z Prahy alebo odinakadiaľ a vyberie si sociálne dávky. Na tomto by sme snáď záujem nemali mať a možno, ak aj vzniknú nejaké straty takéhoto charakteru na percentách, malo by nám na tomto záležať. Som za to, aby sa najskôr zaviedol poriadok do evidencie nezamestnaných, aby sa v evidencii nezamestnaných nachádzali len tí, ktorí naozaj v evidencii nezamestnaných chcú byť. Napriek tomu oceňujem absolútne váš konštruktívny prístup. Chápem ho tak, že by mohla byť podpora pre zaradenie tohto alebo postúpenie tohto návrhu zákona do druhého čítania. Som pripravený akékoľvek pozmeňujúce návrhy, ktoré tento návrh vylepšia, v plnej miere akceptovať. Ďakujem, to je všetko k diskusii.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pýtam sa pána poslanca, či chce, pán poslanec Brocka, nech sa páči, môžete zaujať stanovisko k rozprave.
J. Brocka, poslanec: Veľmi stručne by som chcel reagovať na výhradu k tým našim dvom poslaneckým návrhom z dielne KDH od ministerstva financií, kde sa argumentuje tým, že bude vysoký dopad na štátny rozpočet alebo je to veľmi ťažké kvantifikovať, a to žiadajú od nás predkladateľov, aby sme dopracovali, tak ja by som chcel zopakovať, aby ministerstvo financií používalo aj na seba taký istý meter ako na nás. Máme v laviciach, a budeme o tom rokovať teraz na septembrovej schôdzi, vládny návrh zákona o dani z pridanej hodnoty a tam si môžete prečítať v tej časti, kde sa má kvantifikovať dopad na štátny rozpočet, že predpokladaný hospodársky a finančný dosah navrhovanej právnej úpravy nie je možné jednoznačne kvantifikovať. Áno, aj tu sú obdobné situácie, ak sa zamestná jeden využitím toho nástroja, tak možno 300 korún ušetríme alebo získame. Ak sa ich zamestná tisíc, tak tisíckrát viac. Ale chcem povedať, že ak by sme predpokladali, že tými nástrojmi, ktorými prispievame na vytváranie pracovného miesta napríklad úhradou alebo príspevkom na náklady na cestovnom, alebo na mzdu a poistné odvody zamestnávateľom, tak ak predpokladáme, že sa nemôže zamestnať viac týchto nezamestnaných, ako je voľných pracovných miest. A tých je podľa štatistiky Národného úradu práce, poslednej, 11 525 voľných pracovných miest. Čiže na tieto pracovné miesta, ak by sme prispievali vo výške 1 500 korún na to cestovné, a to je v maximálnej výške. Ak si niekto nájde prácu niekde bližšie a jeho cestovné, skutočné náklady budú 1 000 korún, tak tie výdavky skutočné budú ešte nižšie. Ale pri tých maximálnych možných pri predpoklade, že sa tak zamestná alebo obsadia všetky voľné pracovné miesta, je to 200 miliónov korún, 200 miliónov korún. A chcem to porovnať s nákladmi na vytváranie verejnoprospešných miest cez projekty VPP - takto sa vytvárajú pracovné miesta s nákladom dvakrát tak vysokým.
Čiže toto nie je plytvanie prostriedkami Národného úradu práce ani štátneho rozpočtu. Naopak, sú to opatrenia, ktoré motivujú, istým spôsobom prispievajú, ale v každom prípade šetria rozpočet aj Národného úradu práce, aj štátneho rozpočtu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi. Pýtam sa pána spravodajcu, či chce mať záverečné slovo. Nech sa páči.
F. Halmeš, poslanec: Ďakujem pekne. Nebude to celkom záverečné slovo. V rozprave vystúpili štyria poslanci, všetko nám zdôvodnili predkladatelia týchto troch noviel. Myslím si, že by bolo dobre, keby sme prikročili k hlasovaniu, pán predsedajúci, pretože vystupujúci poslanci navrhli uznesenia, o ktorých by sme mali hlasovať.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyzývam všetkých poslancov a poslankyne, aby sa vrátili do rokovacej sály. Budeme hlasovať. Najprv pristúpime k hlasovaniu o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov, tlač 992.
Pán spravodajca, nech sa páči, môžete uviesť.
F. Halmeš, poslanec: Áno, pán predsedajúci, vo vystúpení v rozprave pán poslanec Engliš navrhol stiahnuť všetky tri návrhy. Myslím si, že by bolo dobre hlasovať prv o jeho návrhu. Pán poslanec Engliš, prečítam návrh. Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) zákon č. 350 na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákonov. Žiada vládu o spracovanie nového komplexného zákona o zamestnanosti s prihliadnutím na situáciu v Slovenskej republike. To je návrh pána poslanca Engliša.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Fico, procedurálny?
R. Fico, poslanec: Procedurálny návrh. Myslím si, že o každom návrhu zákona musíme hlasovať individuálne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: To je, to je v poriadku, pán poslanec, teraz hlasujeme len o vašom návrhu zákona. Ale najprv musíme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Engliša k vášmu. To znamená, budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Engliša, aby váš návrh, teda Národná rada sa rozhodne, že nebude pokračovať v prerokovaní vášho návrhu zákona v druhom čítaní.
Takže, nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu pána poslanca Engliša. Prezentácia.
(Hlasovanie.) Prítomných je 81 poslancov, za 14, proti 36, zdržalo sa 31. Konštatujem, že tento návrh pána poslanca Engliša nebol prijatý.
Nech sa páči, môžeme pokračovať.
F. Halmeš, poslanec: Budeme hlasovať o ďalšom v poradí druhom, ktorý predkladal pán poslanec Brocka.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nie, nie, nie, nie, nie, pán poslanec, budeme hlasovať o návrhu, čo ste dali vy ako spravodajca.
F. Halmeš, poslanec: Áno, ja ako spravodajca som predniesol návrh, aby Národná rada svojím uznesením rozhodla, že sa bude pokračovať v prípade návrhu zákona pána poslanca Roberta Fica.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu pána spravodajcu. Prezentácia.
(Hlasovanie.) Prítomných je 87 poslancov, za 62, proti 5, zdržalo sa 19, nehlasoval 1.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Nech sa páči, pán spravodajca.
F. Halmeš, poslanec: Áno, v poradí druhý návrh je pán...
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nie, nie, nie, ešte pán poslanec, musíme hlasovať o pridelení výborom a, samozrejme, aj na určenie lehoty pre jednotlivé výbory.
F. Halmeš, poslanec: Áno, navrhujem, aby tento návrh prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory prerokovali v lehote do 11. októbra roku 2001 a gestorský výbor v lehote do 16. októbra roku 2001.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Prezentácia.
(Hlasovanie.) Prítomných je 86 poslancov, za 82, zdržali sa 3, nehlasoval 1. Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborov na jeho prerokovanie v druhom čítaní.
Teraz nasleduje hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov, tlač 1039.
Nech sa páči, pán spravodajca.
F. Halmeš, poslanec: Áno, v rozprave vystúpil pán poslanec Engliš, ktorý navrhoval, aby sa nepokračovalo v rokovaní o tomto návrhu. (Reakcie z pléna.) Nie, nie, nie, nie, o každom zvlášť, o každom zvlášť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, teda pán spravodajca, vy ste navrhli nepokračovať. To znamená, s tým sa stotožnil pán poslanec Engliš, k tomuto je ďalší návrh, ktorý je pozmeňujúci, a to je návrh pána poslanca Brocku. To znamená, o tom musíme hlasovať, lebo návrh pána poslanca Engliša je totožný s vaším návrhom. Takže najprv budeme musieť hlasovať o návrhu pána poslanca Brocku. Nech sa páči.
F. Halmeš, poslanec: Dobre, takže hlasujeme o návrhu pána poslanca Brocku, ktorý navrhol.
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350 na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Prezentácia.
(Hlasovanie.) Prítomných je 87 poslancov, za 49, proti 9, zdržalo sa 29.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Nech sa páči, druhé hlasovanie o pridelení výborov.
F. Halmeš, poslanec: Áno, navrhujem, aby tento návrh bol prerokovaný v ústavnoprávnom výbore, výbore pre sociálne veci a bývanie a vo výbore pre financie, rozpočet a menu. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci a bývanie. Ďalej navrhujem, aby tieto výbory prerokovali tento návrh v lehote do 11. októbra a gestorský výbor v lehote do 16. októbra tohto roku.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu. Prezentácia.
(Hlasovanie.) Prítomných je 87 poslancov, za 82, zdržali sa 4, nehlasoval 1. Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.
A nakoniec budeme hlasovať o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1040.
Nech sa páči, pán spravodajca.
F. Halmeš, poslanec: Áno, presne tak ako v predchádzajúcom prípade navrhujem, aby sme hlasovali za návrh uznesenia, ktoré predniesol pán poslanec Brocka, aby sa Národná rada uzniesla, že tento návrh prerokuje v druhom čítaní.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu pána poslanca Brocku. Prezentácia.
(Hlasovanie.) Prítomných je 76 poslancov, za 60, proti 1, zdržalo sa 15.
Konštatujem, že Národná rada sa rozhodla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Nech sa páči, uvádzajte ďalšie hlasovanie.
F. Halmeš, poslanec: Áno. Pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, aby tento návrh zákona bol pridelený výborom - ústavnoprávnemu, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre zdravotníctvo. Ďalej navrhujem, aby gestorský výbor bol výbor pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem termíny prerokovania v lehote do 11. októbra platí pre výbory a pre gestorský výbor lehota do 16. októbra tohto roku.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu pána spoločného spravodajcu.
Prezentácia. (Hlasovanie.) Prítomných je 78 poslancov, za 74, zdržali sa 4. Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní. Ďakujem vám pán spravodajca.
Ďalej nasleduje
prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 1041. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod č. 1145. Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie pán poslanec Vladimír Palko.
Nech sa páči, môžete uviesť návrh.
V. Palko, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Riešime teraz problém nezamestnanosti týmto balíkom zákonov. O opatreniach proti nezamestnanosti sa veľa hovorí. Prijali sme niektoré opatrenia, ktoré sa týkajú verejnoprospešných prác, ktorými sa nám darí ročne v sezóne znížiť nezamestnanosť o 1 %, kým sa nevráti späť do pôvodných koľají, a všetci vieme, že to nie je zásadné riešenie. Hovoríme veľa o tom, že sa spoliehame na prílev zahraničných investícií a že preto je potrebná stabilita vlády, vládnej koalície, je potrebné pokračovať v integračných snahách, aby sme sa stali členmi Európskej únie, NATO a potom bude iste prílev zahraničných investícií zaručený. To všetko treba robiť. Existuje však skupina nástrojov na riešenie nezamestnanosti, ktoré by sme mohli nazvať makroekonomickými. Ide o vhodné nastavenie daní, výšky odvodov, aby sa mohli vo firmách, aby sa mohol akumulovať kapitál potrebný na vytváranie pracovných miest.
Na trhu existuje jednoduchý súvis medzi cenou produktu na trhu a dopytom po tomto produkte. Ten súvis hovorí, čím nižšia cena, tým vyšší dopyt, naopak, čím vyššia cena, tým nižší dopyt. Platí to na trhu s tovarmi a službami, platí to na trhu s kapitálom a platí to aj na trhu práce. Na trhu práce tým produktom je pracovná sila a kupujúcim je zamestnávateľ. Na Slovensku cena pracovnej sily v podstate pozostáva z dvoch zložiek. Jedna zložka je hrubá mzda a druhá zložka, to sú odvody, ktoré platí zamestnávateľ do rôznych poisťovní, a to vo výške 38 %. To znamená, že v priemere náklady na vytvorenie jedného pracovného miesta na Slovensku pre zamestnávateľa činia takmer 15 tis. Sk. Keďže odvody sú cenou pracovnej sily, tak platí, že čím vyššia je výška odvodov, tak tým nižší je dopyt po pracovnej sile. Uvediem porovnanie výšky odvodov platených zamestnávateľov zamestnávateľom na Slovensku s podobnými číslami v iných krajinách. Ak teda na Slovensku tie odvody tvoria 38 % z hrubej mzdy, tak potom v Českej republike je to 35 %. V Maďarsku je to 33 %, v Poľsku sa to pohybuje v rozpätí 16,7 až 24,4 %. Priemer v Európskej únii je 23,6 %. Priemer v OECD je 16,2 %. Môžeme teda konštatovať, že výška odvodov platených zamestnávateľmi na Slovensku je vyššia ako vo všetkých krajinách Vyšehradskej štvorky, je podstatne vyššia, ako je priemer Európskej únie a neporovnateľne vyššia, ako je priemer v krajinách OECD.
Niekedy sa až možno čudovať, prečo sa vlastne čudujeme. Prečo je na Slovensku tak vysoká nezamestnanosť a prečo je taký vysoký dopyt po čiernej práci, pri ktorej zamestnávateľ vlastne obchádza povinnosť platiť vysoké odvody. Ak niekto predáva jablká za vyššiu cenu ako kupci, ktorí sú okolo neho, tak sa nesmie čudovať, že jemu sa jablká nemíňajú.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, potreba znižovať odvody je vec, ktorú vo všeobecnosti priznávajú ekonómovia, priznávajú politici, keď čítate ich články, rozhovory, každý o tom nezáväzne niečo povie, vyjadrí s tým súhlas. Faktom je však, že za tri roky nášho vládnutia sme neprijali žiadny konkrétny návrh na zníženie týchto odvodov. Ešte poznamenávam, že takýto sľub sme dali voličom pred parlamentnými voľbami v roku 1998, že toto odvodové zaťaženie znížime. KDH by bolo rado, keby sme splnili tento sľub daný voličom, a preto navrhujeme v tomto návrhu zákona, aby sa znížili odvody poistného, ktoré platia zamestnávatelia zo súčasných 38 % z hrubej mzdy na úroveň 29 %. Tým sa zníži cena pracovnej sily, a tým vzniká predpoklad vyššieho dopytu po pracovnej sile. Keď sa spýtate poctivého ekonóma na to, ako sa zvýši zamestnanosť, ak sa prijme toto opatrenie, tak ak je poctivý, tak povie, že nemôže to s istotou povedať. Faktom je však, že prostriedky, ktoré týmto uvoľníme firmám, ktoré zostanú, ak ich nebudú musieť odviesť, tieto prostriedky postačujú na vytvorenie viac ako 100 tis. pracovných miest. Ja som ďaleko od toho, aby som niekomu sľuboval, že ak sa prijme toto opatrenie, tak tých 100 tis. miest vznikne. Možno to bude 50, možno 20, zmysel to bude mať v každom prípade.
Rád by som sa vyjadril ku kritike nášho návrhu, ktorá odznieva už niekoľko mesiacov jednak z úst podpredsedu vlády Miloša, z úst pani ministerky Schmögnerovej, dnes sme počuli takúto kritiku z úst niektorých poslancov, pán poslanec Andrassy, pán poslanec Orosz a ďalší. Uvádzajú číslo, ktoré by malo byť deficitom verejných financií, ak sa tento náš návrh prijme. A uvádzajú číslo, ktoré by malo, ktoré by malo byť deficitom verejných financií, ak sa tento náš návrh prijme. A uvádzajú číslo, ktoré znie veľmi dramaticky, až hrôzostrašne - 25 až 27 mld. Sk. A potom dodávajú, že to bude mať negatívny dopad nato, že štát nebude môcť vyplácať, respektíve poisťovňa Sociálna nebude môcť vyplácať dôchodky. Štát nebude môcť zabezpečiť zdravotnú starostlivosť, podporu v nezamestnanosti a tak ďalej a tak ďalej. Nuž ak by to mal byť takýto dopad, tak by sme to asi nenavrhovali. Navrhujeme to preto, lebo vieme, že takéto niečo nehrozí. A navrhujem, aby sme spoločne trošku poctivo počítali. Predstavme si teraz, že znížime odvody platené zamestnávateľmi z 38 na 29 %. Celková výška týchto odvodov v roku 2000 platených zamestnávateľmi činila 78 mld. Sk. To je tých 38 %. Ak to chceme znížiť o 9, tak tých 9 % predstavuje sumu 18,5 mld. Sk. Samozrejme, toto nebude suma, ktorá bude chýbať, ak to znížime v štátnom rozpočte alebo teda v rozpočte poisťovní.
Po prvé, nezabúdajme, že najväčším zamestnávateľom na Slovensku je štát, Slovenská republika. Ak znižujeme zamestnávateľom odvody, tak ho znižujeme aj štátu. To znamená, za každého z tých viac ako 400 tis. štátnych zamestnancov nebude musieť platiť ani on tých 38, ale iba 29 %. A toto predstavuje úsporu päť a štvrť miliardy Sk. Čiže toto si môžeme pokojne odrátať od toho čísla 18,5 mld., to znamená, zostáva iba číslo 13,25 mld. Sk. To znamená, že nanajvýš takýto môže byť výpadok, ak aj nerátame, a to sme ešte neuviedli žiadne návrhy na šetrenie na výdavkovej stránke štátneho rozpočtu. A to sme ešte neuvažovali o pozitívnom dopade tohto návrhu na zamestnanosť. Nevieme, ako sa zvýši dopyt po pracovnej sile po takomto znížení odvodov.
Ale môžeme robiť odhady, jeden nech je pesimistický, jeden nech je optimistický. Ten pesimistický variant nech je taký, že nevznikne ani jedno nové pracovné miesto. V takom prípade to znamená, že tých 13,25 mld. Sk, ktoré sme firmám nechali, no že ich minuli iným spôsobom. Investujú, nakúpia niečo, minú ich, vyplatia si odmeny a tak ďalej. V každom prípade sa však spôsob prostredníctvom spotrebných daní alebo dane z príjmu, DPH musia vrátiť aspoň 3 mld. späť do štátnej pokladnice. To znamená, tieto si môžeme odrátať od tej sumy 13,25 mld., to znamená, že ten reálny výpadok môže byť pri tomto pesimistickom variante nanajvýš 10,25 mld. Sk. No a rátajme teraz, že nedôjde k tomuto pesimistickému variantu, ale rátajme optimistický variant, že by sa vytvorilo 100 tis. pracovných príležitostí. Vieme, že tak to nebude. Bude to niekde medzi týmito dvoma variantmi. Ale ak by došlo k tomu optimistickému, tak to znamená, že tých 100 tis. nových zamestnancov bude platiť poistné, aj zamestnávatelia budú za nich platiť poistné a z tohto bude príjem štátu, respektíve poisťovní 5,6 mld. Sk. Už to budú zamestnaní, nie bývalí nezamestnaní, teda štát za nich nebude platiť poistné, kým ešte boli nezamestnaní. Táto úspora štátu predstavuje 3,72 mld. Sk. Pardon, to bola úspora za vyplácanie sociálnych dávok, ktoré nebude môcť im vyplácať a úspora na tých platbách poistného, ktorý už štát nebude musieť platiť, bude 0,6 mld. Potom je ešte ďalší príjem zo zvýšenej spotreby. Tí noví zamestnaní budú tie peniaze míňať, možno rátať so sumou 1,1 mld. odvedených formou daní na základe zvýšenej spotreby týchto nových zamestnaných. A ešte suma 0,4 mld., ktorú odvedú ako daň z príjmu tí noví zamestnaní. Tento súčet činí asi 11 mld. Sk, to znamená, že keď toto odrátame od toho hroziaceho deficitu 13,25 mld., dostávame sumu iba 1,8 mld. Sk. Teda pri tomto optimistickom variante ten výpadok môže byť nanajvýš 1,8 mld. Sk.
A to sme ešte stále nič neškrtli vo výdavkoch štátu. Teraz si dovolím navrhnúť niektoré škrty. O týždeň, o dva sa bude tento parlament zaoberať naším zákonom, návrhom zákona o štíhlej vláde. Chceme zmenšiť počet členov vlády, chceme zrušiť jeden stupeň riadenia na ministerstvách a toto predstavuje úsporu vo výške pol miliardy Sk.
Agrosektor na Slovensku. Je to zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 100 tis. ľudí. Štát ho dotuje. Aj v agrosektore sme znížili odvody na 29 %, to znamená, túto sumu, ktorú ušetril, touto sumou ho už nemusíme dotovať. A táto suma predstavuje asi 1,5 mld. Sk. To znamená, toto môže štát ušetriť, a pritom reálne sa postavenie agrosektora nezhorší.
Najväčšiu úsporu navrhujeme na základe privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu. Slovenská republika má veľký štátny dlh, viac ako 400 mld. Sk. Ak by sa odhadovaná suma z príjmu 150 mld. Sk použila na splatenie časti toho štátneho dlhu, tak každoročne na úrokoch, ktorý nás tento dlh stojí, by štát ušetril 10 mld. Sk.
Keď sčítame tieto zdroje, dostávame sumu asi 13,3 mld. Sk. Teda summa summarum, bez týchto zdrojov ten výpadok sa pohyboval od 1,8 do 10,25 mld. Sk od pesimistického po optimistický variant. Keď prirátame k tomu zdroje, tak zisťujeme, či už bude pesimistický, alebo optimistický variant, výsledkom je vždy prebytok, ktorý sa bude pohybovať od 3 mld. do 11,5 mld. Sk.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, to znamená, že odvody takýmto radikálnym spôsobom znížiť možno. Ide o to, či sa toto zníženie chce urobiť. My navrhujeme, aby sa to urobilo. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu poslancovi. Pýtam sa pánov poslancov, či súhlasia s tým, aby ešte spravodajca k tomuto bodu vystúpil. Nie. (Ruch v sále.) Takže prerušujem dnešné rokovanie s tým, že zajtra budeme pokračovať podľa schváleného programu prerokovaním návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, tlač 1038, potom, samozrejme, budeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu a tak, ako to máme schválené v programe.
Prajem vám dobrú noc.