J. Brocka, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážení kolegovia, dôvodom predloženia tohto poslaneckého návrhu zákona, ktorým skupina poslancov navrhuje novelizovať zákon č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti, je dlhodobo pretrvávajúca vysoká nezamestnanosť na Slovensku. Tie čísla sú hrozivé a bolo by nebezpečné, keby sme si na tie čísla zvykli. Aj posledné výsledky predbežných prieskumov Národného úradu práce za mesiac august hovoria o tom, že nezamestnanosť v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom, mesiacom júlom klesla iba o jednu desatinu percenta. To znamená, ku koncu mesiaca augusta bolo na Slovensku evidovaných 507 870 nezamestnaných, čo v percentuálnom vyjadrení je 18,84 %. Táto nezamestnanosť je jedným z najväčších problémov z viacerých dôvodov. Osobitným problémom je dlhodobá nezamestnanosť, keď takmer 40 % z týchto evidovaných uchádzačov o zamestnanie na úradoch práce sú uchádzači, ktorí sú viac ako 12 mesiacov bez práce. V tej skupine uchádzačov absolventi, ktorí sú istým spôsobom veľmi zraniteľnou skupinou, tých je 6 % podľa posledných štatistík z evidovaných uchádzačov.

Vážnym problémom sú regionálne rozdiely vo výške nezamestnanosti, keď v jednej časti Slovenska je nezamestnanosť na úrovni 30 a viac percent, napríklad v Rimavskej Sobote 35, v Revúcej 32 v porovnaní s Bratislavou, kde je na úrovni 6 %.

Aj naša snaha a úsilie, myslím tým teraz snaha poslancov v Národnej rade ovplyvniť mieru nezamestnanosti napríklad projektmi verejnoprospešných prác, ovplyvnila mieru nezamestnanosti doteraz iba na úrovni 1,2 %. To znamená opatrenia, ktoré sme prijali z iniciatívy poslancov, veľmi málo znížili nezamestnanosť na Slovensku. Ani očakávania v najbližších mesiacoch či rokoch, a to je jedno, kto bude pri moci, nie sú veľmi lichotivé, lebo aj uvažovaný ekonomický rast na úrovni 3 % predstavuje možnosť poklesu nezamestnanosti možno o 1 - 1,5 %. Na trh práce prichádzajú ešte stále veľmi silné ročníky.

Vláda politikou zamestnanosti v jednotlivých sektoroch ekonomiky, či rozpočtovou, či menovou, či hospodárskou politikou, ovplyvňovala rast zamestnanosti v tom smere, že ona sa udržuje stále na tej istej úrovni napriek snahe prilákať priame zahraničné investície. Samozrejme, aj opatrenia v snahe ozdraviť bankový sektor priniesli svoje ovocie, ale to ovocie sa prejavuje v tom, že možno pomaly mizne prezamestnanosť, ale problém vysokej nezamestnanosti zostáva. To, čo sa my poslanci usilujeme urobiť zo svojho miesta, tak sa snažíme zasahovať v priestore politiky trhu práce. Tak je to aj v prípade iniciatívy kolegu Fica s opatrením, ktorým chce eliminovať čiernu prácu.

Tie opatrenia, ktoré prichádzajú zo strany vlády a ministerstva sú alebo nedostatočné, alebo prichádzajú veľmi neskoro. Ja mám informácie, že poslanecké návrhy pravdepodobne vyprovokovali aj zvýšenú iniciatívu ministerstva a možno že ku koncu roka budeme sa zaoberať aj vládnym návrhom novely zákona o zamestnanosti, ale je to veľmi málo a v tejto oblasti si myslím, že by vláda mohla urobiť podstatne viacej. V tej oblasti politiky trhu práce to nie je len otázka inštitucionálneho usporiadania, ale najmä nástrojov aktívnej politiky trhu práce. No a to je cieľom predloženej poslaneckej novely zákona, o ktorej sme mali rokovať už v júni, ale istými parlamentnými obštrukciami sa dostal tento návrh až na rokovanie septembrovej schôdze a jeho obsahom je alebo cieľom podporiť mobilitu pracovnej sily, a tým prispieť k zníženiu nezamestnanosti na Slovensku. Konkrétne ten uchádzať o zamestnanie dlhodobo nezamestnaný, ktorý si sám nájde zamestnanie mimo miesta svojho bydliska alebo absolvent školy, ktorý je v evidencii úradu práce minimálne šesť mesiacov, tak môže dostávať príspevok alebo úhradu jeho cestovných nákladov až do výšky 1 500 korún. Samozrejme, tento návrh má dopad na rozpočet Národného úradu práce, ale hneď chcem povedať, že keďže navrhujeme účinnosť zákona od budúceho roka a každým jedným novým pracovným miestom, ktoré vznikne z prijatia tohto zákona, tak vzniká aj úspora na strane výdavkov zo štátneho rozpočtu, či sú to výdavky na poistné odvody, alebo či sú to výdavky na sociálne dávky týmto dlhodobo nezamestnaných, alebo absolventom škôl. Ak je priemerný výdavok na jedného dlhodobo nezamestnaného zo štátneho rozpočtu na úrovni 1 800 korún a uhrádzanie cestovných nákladov do výšky 1 500 korún, znamená, že pri každom jednom vytvorení pracovného miesta je úspora na strane verejných financií 300 korún. Čiže žiaden negatívny dopad na štátny rozpočet.

Ja by som chcel poprosiť kolegov poslancov, aby podporili tento poslanecký návrh zákona do druhého čítania. Ďakujem vám za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi za skupinu poslancov za uvedenie návrhu. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie pánu poslancovi Štefanovi Rusnákovi.

Nech sa páči.

Š. Rusnák, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážená Národná rada, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady k uvedenému návrhu zákona ma určil výbor pre sociálne veci a bývanie. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu. Účelom predloženého návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky je zabezpečenie mobility pracovnej sily. Mnohí nezamestnaní nie sú schopní si nájsť prácu mimo územia svojho trvalého bydliska, ale z dôvodu vysokých cestovných nákladov je pre nich ekonomickejšie zostať v evidencii nezamestnaných.

Podľa návrhu zákona Národný úrad práce by preplácal zamestnanému, ktorý bol v evidencii nezamestnaných aspoň dvanásť mesiacov, alebo absolventovi, ktorý bol v evidencii aspoň šesť mesiacov, cestovné náklady do výšky 1 500 Sk mesačne po dobu najviac dvanástich mesiacov. Návrh zákona podľa navrhovateľov nemá dopad na štátny rozpočet ani na rozpočet obcí. Ministerstvo financií Slovenskej republiky však konštatuje, že to nie je pravda. Podľa neho z návrhu zákona vyplýva, že cestovné má uhradiť Národný úrad práce z účelovej dotácie zo štátneho rozpočtu. Súčasne upozorňuje, že úsporami z neposkytnutia sociálnych dávok nebude možné pokryť všetky navrhované opatrenia predkladané v tomto a v súvisiacich zákonoch.

Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) zákona č. 350 na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, v tomto bloku budeme rokovať ešte o ďalšom návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a je to prvé čítanie o

návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení a niektorých zákonov.

Návrh zákona ste dostali ako tlač 1040, návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod číslom 1144. Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie poslanec Július Brocka.

Prosím, pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

J. Brocka, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážení kolegovia, navrhovaná právna úprava zavádza dva nové nástroje aktívnej politiky trhu práce, a to dohodnuté miesto pre absolventa na dobu určitú a odpustenie odvodov zamestnávateľom do poistných fondov.

Krátka poznámka k absolventom, ktorých som už spomínal ako istú rizikovú skupinu na trhu práce, aj keď oni počtom nie sú veľmi výrazná skupina, 6 % absolventov predstavuje asi 36 tis. uchádzačov o zamestnanie. Ale chcem povedať, že toto je jedna skupina, ktorá sa pohybuje v začarovanom kruhu. Absolventi škôl nemajú prax, bez praxe nemôžu získať zamestnanie, ale bez zamestnania nemôžu získať prax. Preto istým spôsobom chceme podporiť ľahšie sa umiestniť na trhu práce týmto zraniteľným uchádzačom tým, že navrhujeme, aby sa zamestnávateľovi uhrádzala časť jeho mzdových nákladov aj poistných odvodov, ak zamestná takéhoto uchádzača o zamestnanie aspoň na päť mesiacov.

Ten druhý nástroj, odpustenie poistných odvodov, je návrhom, ktorý sa týka dlhodobo nezamestnaných, to znamená tých, ktorí sú v evidencii úradov práce viac ako dvanásť mesiacov a týmto sledujeme zlacnenie pracovnej sily u zamestnávateľa a tomu zamestnávateľovi, ktorý by takéhoto zamestnanca zamestnal, navrhujeme na šesť mesiacov odpustiť poistné odvody. Dopad na rozpočty poisťovní bude v porovnaní so stavom, keď sú títo uchádzači o zamestnanie nezamestnaní, pozitívny, lebo ak si uvedomíme, že dnes štát prispieva za tohto dlhodobo nezamestnaného poistné odvody z redukovaných základov vo výške 480 korún, tak ak by zamestnávateľ zamestnal aj len za minimálnu mzdu toho uchádzača o zamestnanie a ten uchádzač, respektíve už zamestnanec by platil len tých 12 % poistných odvodov, tak 12 % poistných odvodov z minimálnej mzdy je viac ako doteraz alebo teraz prispieval za tohto nezamestnaného štát. To znamená, každým vytvoreným miestom pri takejto úľave zamestnávateľovi získavajú aj poisťovne a získava tým aj štátny rozpočet.

Ak som na začiatku hovoril o tých absolventoch, chcem povedať, že aj Národný úrad práce vo svojom rozpočte na budúci rok uvažuje s čiastkou takmer 500 mil. korún práve na dotovanie alebo na podporu vytvárania miest pre absolventov škôl. Tých, ktorí majú obavy, že by to, keďže sú dlhodobo nezamestnaní, respektíve aj absolventov, tá masa, o ktorých hovoríme, že ich je veľmi veľa a že sa tým vytvára, by som povedal, priestor na možné, veľmi vysoké výdavky z rozpočtu Národného úradu práce, chcem povedať, že toto vôbec nehrozí, lebo treba v prvom rade zobrať na vedomie, že počet voľných pracovných miest, t. j. tých, ktoré sú na celom Slovensku v štatistike a v evidencii všetkých úradov práce, je niečo málo viac ako 11 tis. Čiže ak by sme napríklad na tie voľné pracovné miesta, ktoré by sme obsadili nezamestnanými, tak pri nami navrhovaných výdavkoch to nepredstavuje sumu vyššiu ako 200 mil. korún. Prosím kolegov poslancov, aby podporili aj tento poslanecký návrh do druhého čítania, v ktorom je, samozrejme, možné dávať pozmeňujúce a také návrhy, ktoré by ho prípadne vylepšili. Ďakujem vám za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi za uvedenie návrhu zákona. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie poslancovi Štefanovi Rusnákovi.

Nech sa páči.

Š. Rusnák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Do tretice ma poveril výbor pre sociálne veci a bývanie, aby som podal správu v prvom čítaní k návrhu zákona, ktorý tu pred chvíľou odôvodňoval pán poslanec Brocka. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu. Navrhovaná právna úprava zavádza nové nástroje aktívnej politiky zamestnanosti. Po prvé, dohodnuté miesto pre absolventa na dobu určitú, po druhé, odpustenie odvodov zamestnávateľa do poistných fondov. Táto právna úprava reaguje na nedostatočný záujem o aplikovanie súčasných nástrojov aktívnej politiky zamestnanosti. Navrhované nástroje vytvárajú priaznivé prostredie pre zamestnávanie dlhodobo nezamestnaných a absolventov škôl, ktorí sú vedení ako nezamestnaní viac ako šesť mesiacov. Nová úprava zavádza poistky, ktorými sa zabezpečí kontrola poskytnutých finančných prostriedkov a zabráni sa ich zneužitiu. Navrhované nástroje stimulujú zamestnávateľov v zamestnávaní ďalších pracovníkov a samotných nezamestnaných. Podľa tejto právnej úpravy je pre nezamestnaných pri použití navrhovaných nástrojov zaujímavejšie sa zamestnať, ako poberať podporu.

Návrh zákona podľa navrhovateľov nemá dopad na štátny rozpočet ani na rozpočet obcí. Ministerstvo financií Slovenskej republiky odporúča v zmysle § 51 zákon Národnej rady č. 303/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov doplniť dôvodovú správu o komplexnú kvantifikáciu finančných dôsledkov na štátny rozpočet, ktorý podľa neho navrhovaný zákon spôsobí.

Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi. Otváram všeobecnú rozpravu o týchto troch bodoch. Pýtam sa pánov poslancov vzhľadom na to teda, že nemám písomné prihlášky, či niekto sa hlási ústne do rozpravy k týmto bodom. Pán poslanec Švec, Šepták, Engliš, Brocka a pán poslanec Kalman. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy k týmto trom bodom. Ako prvý pán poslanec Švec. Pripraví sa pán poslanec Šepták.

J. Švec, poslanec: Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, vážený pán predkladateľ, chcel by som sa vyjadriť k jednej časti tohto predkladaného zákona a predovšetkým tej, ktorá sa týka absolventov škôl a ich nezamestnanosti.

Pán poslanec Brocka, oceňujem váš návrh, ktorý môže pomôcť riešiť problém nezamestnanosti absolventov. Je to problém vážny. My vieme, že k dnešnému dňu je registrovaných 19 tisíc absolventov stredných a vysokých škôl, ktorí sú nezamestnaní, pričom gro týchto nezamestnaných produkujú stredné odborné školy bez maturity a s maturitou. Váš návrh mi trochu pripomína verejnoprospešné práce, teda čosi, čo iba parciálne a dočasne rieši problém. Perspektívne musíme hľadať iné mechanizmy, akým spôsobom dosiahnuť plnú zamestnanosť absolventov. Naša legislatíva v oblasti vzdelávania má jednu všeobecnú chybu, a to je to, že nenúti školy, aby sa o zamestnanosť svojich absolventov zaujímali. Viete, v odbornej literatúre sa škola v trhových vzťahoch prirovnáva výrobnému podniku, ktorý spracúva polotovar, teda menej vzdelaného študenta, dáva mu, pridáva mu novú hodnotu, zabalí ho do pekného obalu reprezentovaného diplomom a ponúka ho ako svoj produkt na trhu práce. Ak tento absolvent nemá všetky kvalitatívne parametre nato, aby sa uplatnil na trhu práce, výsledok je, že škola tak ako menej úspešná fabrika vyrába svoje produkty pre sklady, v tomto prípade pre úrady práce.

Ministerstvo školstva by malo mať veľmi významnú páku, v prípade prijatia kompetenčného zákona na úrovni nižšie postavených orgánov v regiónoch, ktorou by cez financie nútil školy, aby kontinuálne inovovali svoje výučbové programy tak, aby študenti boli pripravení sa uplatniť na trhu práce. Vidíme to na vysokých školách veľmi flagrantne.

Dovolím si uviesť jeden príklad z mojej vlastnej praxe, keď som ešte pracoval ako rektor na Univerzite Komenského. Mali sme obrovský problém s matematicko-fyzikálnou fakultou, ktorá v jednom zo svojich programov ponúkala teoretickú fyziku ako odborný smer a po čase sme zistili, že jednak klesá záujem študentov o tento odbor, ale zároveň klesala aj zamestnanosť týchto ľudí, pretože dostať, ja neviem, 500 študentov do výskumných ústavov bolo iste nemožné, ale títo ľudia ani nemali uplatnenie trebárs v pedagogickom procese, pretože trh bol jednoducho presýtený. Keď sme rozšírili štúdium teoretickej fyziky o informatiku, o jazyky, o základy ekonomiky a podobne, naraz stúpla požiadavka na štúdium tohto odboru, ale zároveň sa podstatným spôsobom zvýšila zamestnanosť týchto absolventov.

Teda v legislatíve, ktorú budeme ešte prerokúvať, by sme mali okrem tých základných fenoménov, ako je kvalita, ako je odpočítateľnosť výkonu, zaviesť ešte aj ďalší parameter, a to je zamestnanosť absolventov. V momente, keď počet absolventov a ich zamestnanosť bude kvalifikovaná v súvislosti s financovaním škôl, v tom momente sa celá situácia zmení. A ja som presvedčený, ak nabehneme na tento európsky model, dosiahneme aj vyššiu alebo dokonalú zamestnanosť absolventov.

Takže na záver, pán doktor Brocka, určite podporím tento návrh, ale prosil by som, aby sa ctená snemovňa zaoberala aj týmto problémov, aby sme konečne do vysokoškolskej a stredoškolskej legislatívy dostali aj túto páku, financie a zamestnanosť. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou ako jediný pán poslanec Slaný.

Nech sa páči.

J. Slaný, poslanec: Ďakujem za slovo. Chcel by som reagovať na pána Šveca a poukázať na jednu zo zásadných otázok zamestnanosti absolventov, že to spôsobuje, či ich školy pripravujú pre trh práce na takú kvalifikáciu a na takej úrovni, aby sa potom uplatnili na trhu práce. A problém je v tom, že tie školy sa nepružne správajú a proste mechanicky dlhodobo študujú a vzdelávajú tých istých absolventov v tom istom odbore, ktorí sa potom nevedia uplatniť. Tu my musíme prijať novú filozofiu a ide hlavne o transformáciu školstva a sú modely, kde to veľmi pružne funguje a musím povedať na rovinu, tam sú hlavne, najpružnejších a najkvalitnejších absolventov vychovávajú súkromné školy, to znamená privátne školstvo a potom tie školy v tej súťaži uspejú, ktoré vychovávajú najkvalitnejších absolventov a tie školy, ktoré nevedia vychovať takých absolventov, postupne odchádzajú z trhu a zanikajú. Čiže to je najdokonalejší model školstva a postupne, či chceme, alebo nie, v priebehu budúcich rokov budeme musieť začať o tomto modeli uvažovať aj na Slovensku. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Šepták, pripraví sa pán poslanec Engliš.

R. Šepták, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy a vážení páni, veľmi stručne vystúpim k trom novelám v prvom čítaní, ktoré tu pred chvíľou uvádzal či už pán Fico, alebo dvakrát pán Brocka. Chcem povedať, že všetky tri tieto novely si zaslúžia pozornosť už len z toho dôvodu, že sú to poslanecké novely a že sa snažia zobudiť vládu z hlbokého spánku, v ktorom úspešne už tri roky spí, aby sa konečne pozrela a prebrala, že na Slovensku je dnes jedna z najvyšších nezamestnaností v Európe a práve preto, že tieto poslanecké návrhy sa snažia určitým spôsobom, či už lepším, alebo horším, to nie je predmet schvaľovania v prvom čítaní, trošku pomôcť zmierniť túto nezamestnanosť, preto si myslím, že by sme mali tieto novely posunúť do druhého čítania.

Myslím si, že pri týchto novelách, ktoré predkladajú skupiny poslancov, by mala byť prítomná aj samotná vláda a ja tu vidím pani ministerku pre privatizáciu, ale myslím si, že by tu mali byť hlavne silové, silové hospodárske rezorty, ktoré by mali hľadať s poslancami vzájomnú komunikáciu, pretože mám taký pocit, že poslanci aj napriek tomu, že nemajú za sebou množstvo výkonných pracovníkov na ministerstvách, dokážu predložiť novely a dokážu hľadať riešenia aj napriek tomu, že vláda sa zaoberá množstvom iných vecí, ktoré momentálne neriešia tú obrovskú nezamestnanosť a obrovskú sociálnu nespokojnosť všetkých ľudí, ktorí na Slovensku žijú. Ďakujem veľmi pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou ako jediný pán poslanec Mikloško.

Nech sa páči.

F. Mikloško, poslanec: Pán poslanec Šepták, ja veľmi oceňujem, že podporujete tieto dobré návrhy zákonov, len chcel by som sa spýtať, stále viac sa začínate podobať na predsedu Najvyššieho súdu Harabina. Vy ste s ním nejaká rodina alebo to len tá brada robí?

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Engliš, pripraví sa pán poslanec Brocka.

A. Engliš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, predložené zákony riešia čiastkové problémy zamestnanosti bez ohľadu na to, či ovplyvnia iné nástroje, ktoré sú už zakotvené v zákone o zamestnanosti číslo 387/1996 Z. z. a aj, samozrejme, bez ohľadu na to, proste na zdroje. Samozrejme, riešenie problému zamestnanosti absolventov dlhodobo nezamestnaných zlepšením prostredia pre zamestnávanie či už odvodovými úľavami, finančnou podporou na cestovné, ale aj to testovanie schopnosti pracovať v návrhu pána Fica chápeme. Rozumieme, o čo ide, sú, samozrejme, zaujímavé. Je to však nutné zosúladiť aj s návrhmi, ktoré pripravuje vláda a urobiť tak, aby to malo určitý zmysel. Zatiaľ, prepáčte, ja to beriem ako určité vytĺkanie politického kapitálu a nie celkom riešenie zamestnanosti. Proste mám taký pocit, že si chcete tresknúť, tak si spravíte veľký trest. Dôkazom toho totiž je aj to, že v štátnom rozpočte je uvažované s nezamestnanosťou, pokiaľ si dobre pamätám, 18,9 %. Čiže ani tieto opatrenia nie sú zabudované v tom, čo sa tu bude predkladať. Čiže ja mám skutočne taký pocit zmiešaný, že vám nejde celkom o riešenie nezamestnanosti, ale o zlepšenie svojho politického imidžu na úkor riešenia zamestnanosti a, samozrejme, na úkor aj koalície, ktorej ste členmi. Už tu bolo toľko návrhov na riešenie problému zamestnanosti, že sa v tom skutočne nikto nevyzná, a bol tu aj ten výraz, že kto sa v tom vyzná, nechcem ho opakovať, odznel v kuloároch. Ja si myslím, že aj tieto ďalšie tri nie sú celkom prínosom alebo sú skôr prínosom k zneprehľadneniu situácie a vôbec riešeniu problémov, ktoré sú zakotvené v zákone o zamestnanosti.

Ministerstvo pripravuje ďalšie návrhy, ale aj kompletnú úpravu. Preto ja fakt navrhujem stiahnuť tieto zákony, spracovať nový kompletný zákon o zamestnanosti, ktorý by akceptoval súčasnú situáciu v Slovenskej republike. Zákon, ktorý existuje, ten uvažoval, pokiaľ si dobre pamätám, so 16,8 %, a nie 18,9 %. Samozrejme, ktorý by riešil, myslím si, že popri tomto zákone by bolo treba riešiť, samozrejme, odvodové záležitosti, daňové a podobne, čiže nielen zákon 387. Mal by to byť zásah do všetkých zákonov, ktoré podporia zamestnanosť. Čiže ja podporujem to, čo navrhol pán spravodajca, aby sa nerokovalo ďalej o týchto zákonoch. Podporujem aj to, aby sa skutočne určitým spôsobom pritlačilo ministerstvo, pretože v pláne, legislatívnom pláne to má a zatiaľ výsledky toho nie sú a aby tieto myšlienky boli tam zakotvené. To nie je totiž problém koaličný, to je problém všetkých nás tu v tomto štáte. Myslím si, že by sme aj my vedeli priložiť ruku k dielu a povedať, akým spôsobom by sa to malo riešiť. Ale ak si to budeme riešiť takto vy na jednej strane, my na druhej strane, tak si myslím, že výsledok nebude dobrý pre občanov tohto štátu. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa prihlásil ako jediný pán poslanec Mesiarik, nech sa páči.

M. Mesiarik, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Nemôžem súhlasiť, pán poslanec, pán kolega s tebou s tým, že je možné tak sucho konštatovať, že ide o vytĺkanie politického kapitálu. Ak ste si všimli, a všetci tu zdôrazňujete viacerí, v tomto roku už tu bolo niekoľko, skutočne niekoľko návrhov zo strany poslancov, ktoré sa snažia riešiť problém zamestnanosti. Ja by som to rozhodne poslancom nevyčítal. Pretože ak my nedokážeme od našej vlády dostať jasnú údernú ucelenú koncepciu, ak my nedokážeme napríklad po apríli, kde tu zaznelo mnoho návrhov podnetných pri prerokúvaní plnenia programového vyhlásenia v oblasti zamestnanosti a nedokážeme od vlády dostať jasný program národného rozvoja, ktorý sme si vyžiadali, a keď ste si ho pozreli, budeme o ňom rokovať, opätovne je to len sumár niečoho, čo sa tu už pripravuje, ale nič úderné, ak sa nedokáže dostaviť výsledok v zmene zamestnanosti, tak sa nečudujme, že aj jedna, aj druhá strana poslancov sa snaží, aby sme sa dostali ďalej. Takže ja nesúhlasím s tým, že by to bolo nejaké vytĺkanie kapitálu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Brocka. Mali ste zatlačiť oveľa skôr, pán poslanec.

Takže, nech sa páči, môžete reagovať.

A. Engliš, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci, ja chcem skutočne reagovať len veľmi krátko. Ak nedokážete od vlády dostať nič úderné, tak ju odvolajte. (Reakcia z pléna.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Brocka a pripraví sa pán poslanec Kalman.

J. Brocka, poslanec: Ja by som, pán podpredseda, chcel navrhnúť uznesenie Národnej rady, aby sme podľa § 73 ods. 3 písm. c) prerokovali návrh zákona, ktorým sa novelizuje zákon č. 386/1996 Z. z. o zamestnanosti v druhom čítaní, to je tlač 1039, a ten istý návrh uznesenia aj k tlači 1040. To znamená, aby sme o ňom rokovali v druhom čítaní. Priznám sa, že ma prekvapuje svojím návrhom uznesenia výbor gestorský svojou lojalitou k nečinnosti vlády. A pánu kolegovi Englišovi, ktorý tu ani nie vecne, že by diskutoval o obsahu toho návrhu, ale hovoril o nejakom vytĺkaní politického kapitálu alebo dokonca, že treba zosúladiť poslanecké návrhy s návrhmi vlády. Že ministerstvo pripravuje komplexný návrh. Pán kolega, s akými návrhmi, viete o nejakom návrhu, ktorý by tu bol na programe Národnej rady, s čím to máme zosúlaďovať? Pred chvíľou sme rokovali o dvoch návrhoch. O poslaneckom a vládnom, o elektronickom podpise. No tak tam by som rozumel, že máme niečo zosúlaďovať, ale my prichádzame s návrhmi v máji, istými, zvláštnymi obštrukciami rokujeme o tom teraz v septembri a vy hovoríte, keď vláda nedala žiaden návrh doteraz, novelu zákona o zamestnanosti, aby sme my zosúlaďovali s vládou? Tomu veľmi nerozumiem. Ale mal som pocit, že keď sme rokovali aj na júnovej schôdzi o probléme nezamestnanosti a o správe vlády, že problém nezamestnanosti chápeme všetci ako náš spoločný problém, a preto tu boli tie návrhy od poslancov. Aj keď my nemôžeme suplovať ministerstvá, stovky odborných pracovníkov a úradníkov ministerstiev, preto sú možno tie naše návrhy menej komplexné alebo nie také systémové, ako by aj kolega Švec očakával, ale ja si myslím, že každý dobrý návrh, ktorý nezamestnanosť na Slovensku zníži a zamestnanosť zvýši, tak znamená viac peňazí pre všetkých, aj pre štát, aj pre poisťovne a, samozrejme, zlepšenie atmosféry v každej rodine, kde ubudne jeden nezamestnaný. Takže dávam návrh uznesenia, aby sme hlasovali o tom, že obidva poslanecké návrhy, aj tlač 1039, aj tlač 1040 prerokujeme v druhom čítaní. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca sa prihlásili s faktickými poznámkami traja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Pán poslanec Halmeš.

F. Halmeš, poslanec: Ďakujem. Mne je ľúto, že som sa nestačil prihlásiť do rozpravy. Myslel som, že budú písomné prihlášky a nasledovne ústne. Budem to kompenzovať nejakým vystúpením neskôr. Ale, pán poslanec Brocka, ty si hovoril, že výbor gestorský dal odporúčanie nepokračovať v tom rokovaní a že si to neočakával od gestorského výboru. Keďže je to prvé čítanie, my sme sa zatiaľ s tým nezaoberali vo výbore a zaujmeme stanovisko vo výbore až v druhom čítaní vrátane návrhov, ktoré by sme mohli nazvať pozmeňujúcimi.

Chcem predznačiť názor, a to platí aj o návrhu zákona, ktorý predniesol pán poslanec Fico, že prednesiem niektoré výhrady, ktoré by som uplatnil neskôr. Ide o možnú realizovateľnosť tohto zákona a jeho presnejšie zosúladenie so zákonom o zamestnanosti. Ale chcem oceniť úsilie predkladateľov všetkých týchto noviel zákonov o zamestnanosti a porozumenie tomu, že táto mimoriadna situácia by potrebovala mimoriadne riešenia. Mimoriadna situácia je to nesporne, pretože to priamo súvisí aj s tým, čo sme prerokúvali predtým. Napríklad preto nemôžeme zvyšovať dôchodky viac, ako predložila vláda, lebo máme takúto obrovskú nezamestnanosť. Som presvedčený, že pri razantnom postupe vlády by národné hospodárstvo bolo schopné absorbovať taký počet pracovných síl, že by mohla byť nezamestnanosť len o niečo vyššia ako v okolitých krajinách. Hovoria o tom tiež určité analýzy, že by to bolo okolo 13 - 14 %. To, že sa to nepodarilo, je subjektívna chyba v manažérskych štruktúrach tohto štátu, od vlády až po riadenie podnikov. Ja sa budem prihovárať za to, aby tieto zákony predsa len prešli do druhého čítania, kde by sme sa pokúšali zosúladiť ich aj so zákonom o zamestnanosti, ktorý sa pripravuje, a našli riešenie spoločné.

B. Bugár, poslanec: Pani, pani poslankyňa Sárközy.

K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Chcela by som reagovať na to, čo povedal pán poslanec Brocka, hoci ma predbehol už pán poslanec Halmeš. Pán poslanec, výbor pre sociálne veci a bývanie sa nevyjadroval pred prvým čítaním k týmto predkladaným zákonom, to, čo povedal pán poslanec Rusnák ako spravodajca, to je jeho osobný názor a po druhé plne sa stotožňujem s tým, že treba oceniť, že poslanci prichádzajú s takýmito návrhmi, pretože ja by som bola tiež radšej, keby sme teraz rokovali o kompletnej novele o zamestnanosti, ale, žiaľbohu, táto novela zo strany vlády ako predkladateľa mešká, takže musia vyvíjať iniciatívu poslanci. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Engliš.

A. Engliš, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Myslím si, že tu ide o nedorozumenie z toho titulu, že ja som povedal, že sú tam, samozrejme, aj dobré myšlienky, lenže nehovoril som absolútne o tom, že máme zladiť alebo zosúladiť. Ja som hovoril o tom, že vláda pripravuje kompletný návrh zákona a myslím si, že aj pani poslankyňa Sárközy tu teraz o tom rozprávala. Bohužiaľ, tento zákon mešká. Ja navrhujem skutočne, aby tieto dobré myšlienky v ňom odzneli, aby sa to spracovalo, a nie aby sme riešili problém tento mesiac, o chvíľu to zasa budeme riešiť. Nič inšie nerobíme, len riešime problém, pretože vláda nepredložila tu kompletný návrh zákona. Čiže ja som nezavrhol tie myšlienky, ja som zavrhol len to, že momentálne to skutočne vidím ako len vytĺkanie kapitálu. Vy ste v koalícii, vy musíte prinútiť túto vládu, aby predložila ten návrh zákona, ktorý spracúva. Priznávam sa, neviem, ako je to v legislatívnom pláne, či to mala už predložiť, či nie, ale v každom prípade nerieši ten problém, o ktorom sme tu hovorili pred prázdninami. Nerieši problém absolútne, nerieši zamestnanosť. Takýmto spôsobom, že budú poslanci tu predkladať, že zmenia jeden nástroj, že zmenia jeden bod zákona, si myslím, že to nie je systémový prístup k riešeniu problémov zamestnanosti. Preto ja podporujem ten návrh, ktorý navrhol pán Rusnák.

B. Bugár, poslanec: Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Kalman.

J. Kalman, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, dovoľte mi pár poznámok k predloženým návrhom kolegov poslancov v záujme riešenia situácie na trhu práce. Aj ja chcem oceniť skutočnosť, že už keď nie vláda Slovenskej republiky, že aspoň poslanci hľadajú aké také riešenia v prípade aj kozmetických úprav nato, aby sa jeden z najväčších problémov našej spoločnosti - vysoká nezamestnanosť riešila. Z tohto pohľadu treba skutočne oceniť tieto snahy a hľadať v týchto návrhoch to dobré, čo je, a skutočne podporiť to, čo by celému systému pomohlo. Moja ďalšia poznámka, ak ste hovorili niektorí o tom, že minimálne by tu mali byť niektorí členovia vlády, stotožňujem sa aj s tým, že minimálne minister práce, sociálnych vecí a rodiny, ale predovšetkým podpredseda pre ekonomiku pán Mikloš ako predseda Rady hospodárskej a sociálnej dohody by tu skutočne mal byť, pretože sa to týka práve jeho oblasti. Hneď na začiatok chcem povedať, že ani jeden z týchto návrhov, ktoré sú tu, nerieši problém zamestnanosti, nerieši problém zamestnanosti.

Teraz k jednotlivým návrhom. Tlač 992 k návrhu poslanca Roberta Fica. Chápem tento návrh predovšetkým, a nakoniec to bolo aj zdôraznené, ako určitý prvý pokus riešenia problému s čiernou prácou. Nechápem ho ako problém riešenia zamestnanosti alebo boja proti nezamestnanosti. Chcem reagovať aj nato, čo sám predkladateľ povedal vo svojej predkladacej správe. Žiaľ, mám iné skúsenosti, keď sme testovali tento problém aj tento návrh, respektíve podobný návrh, pretože Hnutie za demokratické Slovensko vo svojom pripravovanom volebnom programe má niečo podobné. S niečím podobným chceme osloviť ľudí iba s tým, že podľa môjho názoru máme niektorý systém dopracovaný troška komplexnejšie aj s konkrétnym dopadom, a preto ja položím jednu otázku, na ktorú treba v každom prípade myslieť, v prípade, keď to pôjde do druhého čítania v druhom čítaní. Pri týchto našich konzultáciách, keď sme si to overovali v súvislosti s naším návrhom a našimi pripravovanými opatreniami, sme narazili na problém, že práve starostovia obce nebudú a nie sú momentálne pripravení na to, aby dokázali vyriešiť túto skutočnosť. Možnože ak bude zákon a zo zákona im táto povinnosť bude jednoznačne vyplývať, situácia sa môže zmeniť. Za pokus to stojí. Podobne treba premyslieť, čo s tým, čo sa hovorí tu na strane, strany nie sú označené, že evidovaný nezamestnaný môže byť zaradený na prácu, na ktorú sa vyžaduje vzdelanie zhodné so stupňom vzdelania a tak ďalej a tak ďalej, pán Fico vie, o čo ide. Obávam sa, že v takomto prípade bude pomerne veľmi veľa nezamestnaných podľa takto navrhovaného alebo takto chápaného návrhu. Nebude môcť vlastne prijať žiadnu prácu na úrovni obce. Pozitívne v tomto smere je aj táto skutočnosť, že vlastne nahradíme verejnoprospešné práce a finančné zdroje, ktoré sa dávajú každý rok na verejnoprospešné práce, môžu byť iným účelom využité. Možnože práve tými štátnymi dotáciami, o ktorých trebárs budem hovoriť v súvislosti s ďalšími návrhmi v rámci veľkého tresku.

Tiež bude treba potom v prípade čítania v druhom čítaní premyslieť, čo so systémom, čo s tými nezamestnanými, ktorých vyradíme zo systému. Nemôžeme ich nechať bez ničoho. Tento návrh zatiaľ o týchto otázkach nehovorí. V každom prípade však treba zvážiť, treba túto snahu oceniť a v rámci druhého čítania ju bude treba vylepšiť ako pokus o riešenie čiernej práce. Na začiatok je to celkom prijateľné.

Pokiaľ ide o druhý návrh, o tlač číslo 1039, otázka preplácania cestovného. Dámy a páni, už doobeda sme hovorili v súvislosti s vývojom dôchodkov a reálnych dôchodkov na Slovensku a ich porovnávaním vo vzťahu k vývoju reálnych miezd, že predovšetkým za posledné obdobie, ale vôbec na Slovensku zaostáva reálna mzda ďaleko za Európskou úniou a takisto zaostáva aj dôchodok. A práve táto skutočnosť, ktorá je tu naznačená, že pomôcť ľuďom tým, že sa im dá určitá finančná náhrada zato, aby mohli ísť niekde do vzdialenej obce alebo mesta za svojou prácou, potvrdzuje tento fakt, že u nás je nízka cena práce. Že aj keď je niekde voľné pracovné miesto, tak zo vzdialenejších oblastí sa tam neoplatí chodiť len kvôli tomu, že vlastne samotná mzda s nákladmi a tak ďalej vrátane toho cestovného sa nevyplatia a je lepšie potom byť na rôznych sociálnych dávkach, pretože človek aspoň nemusí nikde chodiť a nemusí nič robiť.

Takže bolo by dobré, keby sme si tento moment všimli a urobili určité ďalšie opatrenia trebárs aj v súvislosti s minimálnou mzdou, so životným minimom a tak ďalej, ktoré sa budú, predpokladám, predkladať v čo najkratšom čase do parlamentu, aby sme aj túto skutočnosť zvažovali alebo si uvedomovali. Pretože aj cena práce v súvislosti s našou tendenciou integrovať sa do Európskej únie, musí sa s týmto niečo urobiť.

Vidím tento materiál taký dosť diskriminačný vo vzťahu k tým zamestnaným, ktorí napriek nízkej cene práce, ale najmä preto, aby si zachovali pracovný návyk a možno v očakávaní, že sa cena práce a ich mzda zvýši alebo zlepší, napriek tomu cestujú do tých vzdialených miest, do tých vzdialených obcí za prácou. V tomto prípade by tu bola skutočná diskriminácia vo vzťahu k týmto ľuďom, ktorí si platia zo svojho, vo vzťahu k tým, ktorí sa navrhujú tu, že by im zaplatil štát. Z tohto pohľadu opäť ďalšia myšlienka alebo ďalšie zamyslenie, ktoré je dosť aktuálne a ktoré bolo niekoľkokrát aj v parlamente prerokované alebo sa o týchto otázkach hovorilo. Predsa len zvážiť aj v súvislosti so študentmi, aj v súvislosti s ďalšími zamestnanými, či neriešiť predsa len otázku cestovného, respektíve väčších dotácií zo štátu v rámci verejnej zákazky. Teraz mi to slovo presne nenapadá. To, čo platilo doposiaľ, lebo stále platí v súvislosti s dotáciou štátu vo vzťahu k železniciam a respektíve k autobusovej doprave. Pretože to je len určitá, určitá výhrada k niektorým týmto jednotlivcom. Z tohto pohľadu treba skutočne zvážiť, či takto určitým spôsobom diskriminovaný návrh treba postúpiť do druhého kola, pokiaľ ide do druhého čítania. Pokiaľ ide o návrh číslo 1040, oceňujem tú myšlienku hľadať možnosť pre absolventov. Oceňujem tú myšlienku nájsť zamestnanie a z tohto pohľadu sa budem prihovárať tomu, aby tento návrh prešiel do druhého čítania.

Vážené dámy, vážení páni, ďakujem vám za pozornosť.