J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, nech sa páči. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. Dávam teraz slovo pánu poslancovi Maňkovi ako spravodajcovi.
Nech sa páči.
V. Maňka, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Benkovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. a zákona č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov, tlač číslo 975, ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 51. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako navrhuje predmetný návrh.
Vážený pán predseda, môžete otvoriť rozpravu k tomuto návrhu.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, nech sa páči, zaujmite svoje miesto. Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne? Nie je to tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Asi ani navrhovateľ, ani spravodajca nevystúpia, pretože neboli nijaké pripomienky alebo návrhy v rámci rozpravy. Pristúpime k hlasovaniu. Nech sa páči, pán spravodajca.
V. Maňka, poslanec: Uskutočníme dve hlasovania. V prvom hlasovaním odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní. Prosím o mojom návrhu dať hlasovať, pán predseda.
J. Migaš, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, žiadam vás, aby ste prišli do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať. Ešte, pán spravodajca, chvíľu počkáme, pretože v rokovacej miestnosti je asi málo poslancov, nech sa páči. Páni poslanci, žiadam vás, aby ste zaujali svoje miesta, budeme hlasovať. Prvé hlasovanie podľa § 73 ods. 3 zákona rokovacieho poriadku, aby sme zákon prerokovali v druhom čítaní. Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme. Prvé hlasovanie.
(Hlasovanie.) (Hlasy v rokovacej sále.) Panie poslankyne, páni poslanci, žiadam vás, aby ste prišli do rokovacej miestnosti. Tak zopakujeme hlasovanie. Hlasujeme, aby predmetný návrh zákona bol prerokovaný v druhom čítaní. Hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných je 76 poslancov, za 69, proti nikto, zdržali sa 6, nehlasoval 1.
Tento návrh sme schválili.
Nech sa páči ďalej.
V. Maňka, poslanec: Ďalej odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1174 z 13. 6. 2001 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem výboru pre financie, rozpočet a menu aj ďalším trom výborom - ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a výboru pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali v termíne do 11. októbra 2001 a gestorský výbor do 16. októbra 2001. Prosím o mojom návrhu, vážený pán predseda, dať hlasovať.
J. Migaš, predseda NR SR: Druhé hlasovanie. Nech sa páči, hlasujeme. Hlasujeme o pridelení zákona výborom a o lehote. Hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných je 89 poslancov, za 87, proti nikto, nikto sa nezdržal, nehlasovali 2. Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní. Ďakujem.
Budeme pokračovať
prvým čítaním o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov a mení Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 981. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v mojom rozhodnutí č. 1070. Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie poslanec Ladislav Orosz.
Nech sa páči, pán poslanec.
L. Orosz, poslanec: Ďakujem za slovo, vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ctení hostia. Dovoľte mi, aby som vám z poverenia skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky predložil v rámci prvého čítania poslanecký návrh novely zákona č. 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení Občiansky súdny poriadok. Tento návrh bol predložený do legislatívneho procesu už v apríli tohto roka. Na úvod chcem zdôrazniť, že ide o návrh v poradí druhej novely zákona o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v tomto volebnom období. Tá prvá sa vykonala zákonom č. 223/1999 Z. z. v lete roku 1999. Išlo o veľmi stručnú novelu, ktorej hlavným cieľom bolo bezprostredne reagovať na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorým sa vyslovil nesúlad niektorých ustanovení volebného zákona s Ústavou Slovenskej republiky, a tým umožniť aj praktickú realizáciu tohto zákona v praxi. Bez ohľadu na skutočnosť, že som sa spolu s kolegom Kresákom, ďalším z predkladateľov tejto novely nemohol z dôvodu pracovného pobytu v zahraničí zúčastniť na záverečnom rokovaní a hlasovaní o poslednej novele volebného zákona, musím konštatovať, že Národná rada Slovenskej republiky neschválila v lete roku 1999 dobrý zákon.
Z vecného hľadiska možno pozitívne hodnotiť snáď len jednu skutočnosť z poslednej novely volebného zákona, a to opätovné zavedenie zvýhodneného volebného prahu pre volebné koalície, ktorého vylúčenie z nášho volebného zákonodarstva tesne pred voľbami v roku 1998 zákonom č. 187 bolo predmetom sústredenej kritiky. I keď na túto otázku tiež existujú rozdielne názory, ja považujem tento krok za správny. Ostatné časti poslednej novely zákona o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky ale nepovažujem za šťastné.
Dovolím si povedať, že náš parlament sa v lete v roku 1999 nedokázal vysporiadať so spomínaným nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky. Minimálne vo vzťahu k dvom bodom spomínaného nálezu Ústavného súdu je možné diskutovať, či riešenie prijaté v poslednej novele volebného zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, a teda či akceptovalo právne názory vyjadrené v tomto náleze.
Po prvé, Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil nesúlad s § 23 ods. 1 tretia až piata veta s Ústavou Slovenskej republiky. V tomto prípade išlo o ustanovenie, ktoré zakazovalo vedenie volebnej kampane v súkromných médiách, t. j. v médiách, ktorých prevádzkovateľmi sú držitelia licencií na rozhlasové a televízne vysielanie. Tou poslednou novelou sa síce vypustil tento zákon z obsahu volebného zákona, ale táto novela neupravila podmienky, za akých je možné viesť volebnú kampaň v súkromných médiách, hoci vo vzťahu k verejnoprávnym médiám je to vo volebnom zákone podrobne upravené. Táto situácia vyvoláva minimálne stav právnej neistoty jednak u držiteľov licencií, ako aj politických strán, čo je podľa môjho názoru v rozpore s čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky, nehovoriac už o možnosti zneužiť túto situáciu v prospech určitej politickej strany priamo vo voľbách, čo, prirodzene, dáva do otáznikov princíp rovnosti k prístupu kandidujúcich politických subjektov k verejnoprávnym, ale i súkromným médiám.
Druhý problém - Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil aj nesúlad § 48 ods. 1 volebného zákona s čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Tu išlo o problém nastupovania náhradníkov na uvoľnené miesta, poslanecké mandáty počas volebného obdobia. Ústavný súd posúdil ako protiústavné ustanovenie volebného zákona, v zmysle ktorého o nastúpení náhradníka počas volebného obdobia rozhoduje politická strana bez ohľadu na počet prednostných hlasov, ktoré jednotliví kandidáti získali. V odôvodnení tohto nálezu Ústavného súdu sa doslova uvádza, budem citovať: "Právo nadobudnúť poslanecký mandát po splnení podmienok ustanovených pre prístup k volebnej funkcii sa zaručuje s rovnakou intenzitou počas celého volebného obdobia. Článkom 30 odsek 4 ústavy sa zaručuje právo na zachovanie právneho stavu určeného prednostnými hlasmi voličov aj v období po vykonaní volieb." Posledná novela volebného zákona reagovala na túto časť nálezu Ústavného súdu tak, že ponechala politickým stranám rozhodovať o určení kandidáta, ktorý zaujme uvoľnený mandát s výnimkou prípadov, ak niektorý kandidát získal viac ako 10 % prednostných hlasov.
Skúsme si položiť, vážené kolegyne, kolegovia, nezaujatú otázku, či toto riešenie zodpovedá citovanej časti odôvodnenia k nálezu Ústavného súdu, alebo nie. Za pozornosť stojí v tejto súvislosti aj fakt, že nikto z náhradníkov nezískal pri minulých voľbách taký počet prednostných hlasov, že by mohol nastúpiť na základe tohto nového ustanovenia volebného zákona, ktorým sa mala Národná rada vysporiadať s týmto nálezom Ústavného súdu.
Nami predkladaná novela volebného zákona oba naznačené problémy rieši a podľa môjho názoru principiálnym spôsobom. Práva a povinnosti prevádzkovateľov súkromných médií v čase volebnej kampane sú veľmi podrobne a myslím si, že aj prehľadne a zrozumiteľne upravené v novo navrhovanom znení § 23. Týmto krokom sa zároveň zabezpečuje súlad úpravy identickej problematiky v tomto volebnom zákone so zákonom o voľbách a odvolávaní prezidenta Slovenskej republiky a takisto pred letnými prázdninami schváleným zákonom o voľbách do orgánov samosprávnych krajov.
V tom istom duchu sme s kolegom Kresákom predložili do parlamentu aj novelu zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí, ktorú budeme prerokúvať na tejto schôdzi. Ak by sme túto novelu z nejakého dôvodu neschválili, mohla by vzniknúť paradoxná situácia, keď v troch volebných zákonoch bude problematika účasti súkromných médií vo volebnej kampani podrobne upravená a vo štvrtom, jednom z najdôležitejších vo volebnom zákone o voľbách do Národnej rady nebude táto problematika upravená vôbec. To by nebol dobrý obraz o našej práci.
Zvýšenie váhy prednostných hlasov je možné považovať za fundamentálnu časť nami predkladanej novely volebného zákona. Naším cieľom je zvýšiť vplyv voličov, občanov na voľbu konkrétnych ľudí, konkrétnych kandidátov do parlamentu a, naopak, znížiť vplyv straníckych centrál na budúce zloženie zákonodarného zboru, prirodzene v rámci možností, ktoré poskytuje volebný systém pomerného zastúpenia. Ide o hľadanie riešenia, ktoré by skĺbilo prednosti systému pomerného zastúpenia s individualizovanou voľbou, ktorá je typická pre väčšinový volebný systém. Ide o tendenciu, ktorá smeruje k demokratizácii volebného procesu a k zvýšeniu vplyvu občanov na chod vecí verejných. Myslím si, že proti takejto úprave nemôže mať nikto vážnejšie výhrady. Tí, ktorí máte podrobne preštudovaný náš návrh, viete, že navrhujeme, aby sa poradie prideľovania mandátov určované politickou stranou zmenilo vtedy, ak niektorý z kandidátov získa aspoň 3 % prednostných hlasov oproti 10 %, ktoré sú hranicou podľa súčasne platného stavu, samozrejme, z celkového počtu platných hlasov, ktoré získa kandidujúca politická strana vo volebnom kraji.
Pri nastupovaní náhradníkov navrhujeme, aby o ich poradí rozhodoval absolútny počet prednostných hlasov získaných jednotlivými kandidátmi. Myslím si, že aj takéto riešenie môžu občania len privítať. Navyše treba uviesť, že váha prednostných hlasov sa výrazne zvýši aj v prípade schválenia navrhovaného rozdelenia územia na štyri volebné obvody. Kvantitatívne bude totiž musieť konkrétny kandidát získať približne štyrikrát menej prednostných hlasov na to, aby dosiahol percentuálnu hranicu prednostných hlasov potrebnú na zmenu poradia nastupovania ako pri súčasnom stave. Navyše rozdelenie volebného územia na viacero volebných obvodov vytvára možnosti pre pevnejšiu väzbu poslanca s voličmi a s konkrétnym volebným obvodom a prirodzene jeho problémami stráca sa anonymita poslancov a mala by rásť dôvera. I keď rozdelenie územia na volebné obvody má množstvo výhod, som si vedomý, že sa môže stať kameňom úrazom pre osud predkladaného návrhu zákona. Práve o tejto otázke boli totiž počas politických rokovaní o tomto návrhu najväčšie rozpory. Chcem povedať, že v tejto otázke sme pripravení byť ako navrhovatelia maximálne ústretoví.
Pragmaticky si vieme predstaviť, že sa pozmeňujúcim návrhom presadí zavedenie ôsmich volebných krajov v súlade s rozhodnutím o územnosprávnom členení Slovenskej republiky vykonanom pred letnými prázdninami, čo by zjednodušilo organizáciu volieb, a ak mám hovoriť za seba, vedel by som prežiť aj situáciu, keď sa problematika zavedenia viacerých volebných obvodov z našej novely vypustí, ak by mal na tom spočívať, prirodzene, osud tejto novely.
Novelou sa totiž okrem už spomínaných otázok reaguje na niektoré ďalšie problémy, ktoré priniesla aplikácia volebného zákona v posledných voľbách a prostredníctvom nej sa odstraňujú aj niektoré technické a terminologické nedostatky zákona. Zreálňuje sa napríklad možnosť vykonať voľby počas jedného dňa. V neposlednom rade sa zo zákona usilujeme odstrániť ďalšiu potenciálnu protiústavnosť týkajúcu sa problematiky vzniku nároku na úhradu volebných nákladov. V tejto súvislosti bez toho, že by som to podrobne rozoberal, chcem poznamenať, že Ústavný súd Českej republiky už posudzoval identickú právnu úpravu v Českej republike v českom volebnom zákone a priklonil sa k názoru, že takáto úprava je protiústavná, pretože diskriminuje menšie politické strany. Na základe toho, aby sme sa prípadne vyhli identickému verdiktu Ústavného súdu Slovenskej republiky, navrhujeme mechanizmus, ktorý by tento problém mal riešiť.
O obsahu predkladanej novely by bolo možné ešte dlhšie hovoriť, nepovažujem to ale v tejto fáze rokovania za produktívne. To, čo som uviedol doposiaľ, považujem za rozhodujúce. Ak to mám podčiarknuť, podpora nami predkladanej novely je podporou ďalšej demokratizácie volebného procesu, je zároveň podporou tendencie skvalitňovania nášho právneho poriadku a odstraňovania ústavných otáznikov z bežného zákonodarstva.
Na záver chcem vyjadriť nádej, že pri hlasovaní o tomto návrhu bude väčšina z vás schopná prekonať niektoré možno stranícke pohľady a podporí návrh, ktorý skvalitní naše volebné zákonodarstvo. Ďakujem za pozornosť.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi Oroszovi, navrhovateľovi návrhu zákona, a prosím teraz pána poslanca Pittnera, ktorého poveril gestorský ústavnoprávny výbor, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania predloženého návrhu skupinou poslancov Národnú radu Slovenskej republiky.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
L. Pittner, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov vystúpil na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov a mení Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, tlač 981.
Dovoľte mi konštatovať, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Som toho názoru, že predložený návrh zákona vo svojich piatich častiach významným spôsobom prichádza s takým návrhom, ktorý by zmenil doterajší prístup. Najmä chcem vyzdvihnúť to, že návrh predpokladá zriadenie štyroch viacmandátových volebných krajov, váhu prednostných hlasov tak, ako o tom hovoril zástupca navrhovateľov, a skrátenie dĺžky volebnej kampane a potom ešte dve ďalšie kritériá.
Dovoľte mi teda, pán predsedajúci, aby som vás požiadal o otvorenie rozpravy.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Páni poslanci, poslankyne, otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky, ústne do rozpravy sa hlásia páni poslanci Kresák a pán poslanec Muránsky. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok.
Nech sa páči, pán poslanec Kresák.
P. Kresák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, vzhľadom na to, že pán kolega Orosz už pomerne obšírne informoval o základných myšlienkach a prínosoch, ktoré podľa názoru predkladateľov prináša predložená novela volebného zákona, dovoľte mi pomerne stručne iba azda doplniť alebo objasniť niektoré časti tejto novely.
V prvom rade by som chcel na tomto mieste konštatovať alebo zmieniť sa o niektorých motívoch, ktoré nás viedli k tomu, aby sme sa vlastne v predloženej novele vrátili k väčšiemu počtu volebných krajov, na ktoré by sa malo rozdeliť územie Slovenskej republiky. Azda treba povedať, že v čase, keď sme diskutovali a vypracúvali predloženú novelu, nebolo známe, ako bude vyzerať to členenie Slovenskej republiky z hľadiska počtu vyšších územných celkov, ale aj napriek tomu trúfam si dnes z tohto miesta vysloviť názor, že číslo štyri, ktoré navrhujeme, je číslom vhodným a takpovediac aj číslom optimálnym. Prečo to konštatujem? Samozrejme, sú legitímne názory, ktoré zastávajú trebárs stanovisko, že vzhľadom na to, že osem vyšších územných celkov, bolo by možné uvažovať aj o ôsmich volebných krajoch. Ja môžem z tohto miesta azda poukázať iba na minimálne tieto argumenty, prečo azda nie osem, ale radšej štyri. Po prvé, v prvom rade preto, že štyri volebné kraje sú výhodnejšie pre občana, výhodnejšie pre občana a uplatnenie jeho hlasu vzhľadom na to, že v Slovenskej republike sa používa proporcionálny volebný systém. Ako všetci iste viete, tento proporcionálny volebný systém je založený na pomerne komplikovaných matematických deleniach, ktoré, samozrejme, ale nezaťažujú občana, ale pracujú s týmito deleniami pracovníci volebných komisií. Výsledkom je však skutočnosť, že nikdy v žiadnom z volebných krajov nie je možné, aby sa všetky mandáty, ktoré sú k dispozícii, rozdelili v prvom skrutíniu. A práve preto dochádza k druhému skrutíniu alebo k tomu druhému prerozdeľovaniu hlasov. Ak ste pozorne počúvali, o čom nepochybujem, pána kolegu Orosza, iste viete, že našou ambíciou je zvýšiť význam hlasu voliča, hlasu občana cez zvýšenie významu preferenčných hlasov. Práve v tejto súvislosti musím konštatovať, že to, že druhé skrutínium alebo počet mandátov, neuplatnených mandátov v prvom skrutíniu, ktoré sa majú rozdeľovať práve v druhom skrutíniu pri ôsmich volebných krajoch, je podstatne väčší ako pri štyroch. Chcem teda povedať, že pri tom druhom skrutíniu už nie je možné, a to je významné, nie je možné uplatňovať alebo prizerať na preferenčné hlasy, pretože ako iste viete, druhé skrutínium sa koná v rámci územia celej Slovenskej republiky. Čiže už sa neprihliada na jednotlivé volebné kraje.
Takže tento jeden dôvod je pomerne významným dôvodom, prečo radšej menší počet ako väčší s ohľadom na význam hlasu voličov. Samozrejme, mohli by sme ale pokračovať ďalej, mohli by sme hovoriť o možných ďalších vplyvoch, ktoré súvisia s regionalizmom. Osem volebných krajov a ich stotožnenie s počtom vyšších územných celkov bude prirodzene evokovať to, že vlastne poslanci Národnej rady sa budú cítiť spojení s vyššími územnými celkami a budú sa cítiť viac reprezentanti vyšších územných celkov. Keďže ale v súlade s textom Ústavy Slovenskej republiky poslanci Národnej rady sú zástupcovia všetkých občanov a všetkých voličov, nepokladám ja osobne a nepokladali sme pri koncipovaní tejto novely za správne, aby sme spájali voličov, teda vlastne poslancov s voličmi určitých regiónov takýmto spôsobom jednotne. Takže z toho dôvodu navrhujeme väčší počet, ale osobne teda ja rozhodne nie som zástanca toho, aby ten počet bol zhodný s počtom vyšších územných celkov. Samozrejme, tento regionalizmus mohol mať, mohol mať viaceré negatívne črty v činnosti Národnej rady, ale teraz asi nie je namieste tieto všetky črty rozoberať.
Ešte mi dovoľte pár slovami zmieniť sa o takej zásadnej novele, ktorou prináša práve definovanie volebnej kampane, o ktorej už čiastočne hovoril aj pán kolega Orosz. Tá úprava volebnej kampane, ako ste si iste všimli v platnom znení § 23 zákona č. 80/1990 Zb., ktorého novelu máte pred sebou, tá definícia samotná chýbala doposiaľ. Ale tiež podľa nášho názoru je správne a potrebné, aby definícia volebných kampaní bola vlastne v slovenskom právnom poriadku upravená jednotným spôsobom. Aj preto už pán kolega Orosz správne poukázal na to, že my sa snažíme túto otázku už riešiť priamo aj v zákone, teda kde už je vyriešená v zákone o voľbách prezidenta Slovenskej republiky, dostala sa táto, riešenie tejto otázky aj do zákona o voľbách do vyšších územných celkov, áno, budeme to navrhovať, je to už prichystané aj v zákone o komunálnych voľbách. Musí byť teda jasné, čo možno pokladať za volebnú kampaň, aký má obsah tá volebná kampaň a, samozrejme, na aké subjekty sa vzťahuje táto regulácia. Z tohto dôvodu je podľa môjho osobného presvedčenia tiež významné konštatovanie, že vlastne subjekty, ktoré pôsobia v rámci volebnej kampane, sú pomerne široko vymedzené a že teda tá volebná kampaň a jej definícia sa vzťahuje nielen na kandidujúce politické strany a hnutia, na jednotlivých kandidátov, ale aj na iné fyzické a právnické osoby. Totižto je to, samozrejme, veľmi dôležité, aby aj iné fyzické a právnické osoby boli viazané určitými limitmi, ktoré pôsobia na kandidujúce politické strany a politické hnutia, pretože práve tí neznámi jednotlivci alebo tie neznáme právnické osoby zohrávajú v priebehu volebnej kampane pomerne významnú úlohu. Takže aj na tieto by sa mala vzťahovať tá naša úprava samotnej volebnej kampane.
K dĺžke volebnej kampane. Pán kolega Orosz ako navrhovateľ prerokúvaného zákona už na to poukázal tiež. My sa snažíme skrátiť alebo predkladáme návrh na skrátenie volebnej kampane o jeden týždeň. Čiže podľa nášho návrhu by sa volebná kampaň vlastne mala začať 23 dní pred konaním, pred dňom volieb a končiť sa 48 hodín. Čiže predpokladáme dĺžku 21 dní, v podstate o 7 dní kratšiu dĺžku, než je v súčasnosti upravená.
Aké motívy nás k tomuto viedli? Dalo by sa tiež hovoriť o viacerých významných motívoch tohto skrátenia, ale ak by som chcel byť veľmi stručný a azda poukázať na tie najvýznamnejšie, tak trúfam si povedať, že v súčasnosti občania Slovenskej republiky ako voliči sú už pomerne veľmi dobre oboznámení s činnosťou, so smermi, so zameraním a s aktivitami tak existujúcich alebo pôsobiacich politických strán v Národnej rade Slovenskej republiky, ako aj tých strán, ktoré sa o zvolenie uchádzajú. Čiže chcem povedať, že ten záujem a vlastne tie znalosti a vyspelosť občanov Slovenskej republiky ako voličov je už dnes podstatne vyššia, než bola trebárs pred tými zhruba desiatimi rokmi alebo v čase, keď sa v roku 1990, keď sa prijímal zákon číslo 80. Inými slovami, vidíme tu priamu súvislosť medzi potrebnou dĺžkou volebnej kampane a vyspelosťou občanov, voličov. To je jeden dôvod. Čiže zastávame názor, že vyspelejší volič nepotrebuje byť tak dlho informovaný, pretože on už zväčša má utvorený názor na pôsobenie politických subjektov.
Druhý, nemenej azda významný faktor je aj tá skutočnosť, že skrátenie volebnej kampane prinesie aj určitú finančnú úsporu nielen kandidujúcim politickým stranám a hnutiam, ale v konečnom dôsledku aj teda úsporu verejných financií, pretože iste viete, že podľa platnej právnej úpravy je štát alebo je štát zaviazaný vrátiť kandidujúcim politickým stranám, ktoré splnili určité náležitosti, vynaložené finančné náklady na volebnú kampaň.
Ešte mi dovoľte v súvislosti s volebnou kampaňou poukázať minimálne na jeden alebo na tieto významné prvky tejto našej úpravy. Kladieme pomerne veľký dôraz na vyváženosť alebo nestrannosť a objektívnosť fungovania všetkých tak verejnoprávnych inštitúcií počas volebnej kampane, ako aj vysielateľov zo zákona, čiže tých súkromných médií, ktorých činnosť po prvýkrát vlastne regulujeme aj v tejto navrhnutej právnej úprave. Iste viete, a už to tiež bolo spomínané, že absentoval v tomto zákone alebo absentovala doposiaľ úprava pre týchto takzvaných vysielateľov zo zákona podľa nového zákona o vysielaní retransmisií, čiže súkromných médií. Pokladáme a bola Slovenská republika právom za to kritizovaná nielen zo strany zahraničia, ale, samozrejme, aj zo strany vlastne neštátnych alebo zo strany tretieho sektora, alebo neštátnych organizácií v rámci Slovenskej republiky. Pokladáme teda za správne, aby existovala právna úprava, ktorá by umožňovala pôsobenie týchto vysielateľov zo zákona, ale takisto pokladáme aj za správne a potrebné, aby boli určité zákonné limity postavené pre toto pôsobenie. Tie zákonné limity sú v nami navrhovanom zákone budované jednak na princípe rovnakého prístupu kandidujúcich politických strán a hnutí do týchto súkromných médií na povinnosti, aby súkromné médiá poskytovali rovnaké podmienky, rovnaké podmienky pre všetky kandidujúce politické strany a hnutia, ale, samozrejme, aj na princípe, že pod týmito podmienkami treba rozumieť aj úhradu, úhradu tých nákladov, ktoré budú mať vysielatelia zo zákona s volebnou kampaňou. Inými slovami, reguluje sa, dáva sa možnosť súkromným médiám, ale, samozrejme, s tým, že na rozdiel od verejnoprávnych - od Slovenského rozhlasu, od Slovenskej televízie, ktorej to bude hradené zo štátneho rozpočtu, súkromným vysielateľom zákona, súkromným médiám by mali uhrádzať tieto výdavky alebo náklady jednotlivé politické strany a hnutia.
Podobne kladieme dôraz, pretože volebná kampaň, to nie sú iba, nie sú iba tieto médiá, či už verejnoprávne, alebo súkromné, ale to je vlastne aj pôsobenie obcí a napríklad rozhodovanie obcí o tom, aké priestory, aké nosiče plagátov a podobne dajú k dispozícii jednotlivým kandidujúcim stranám a hnutiam. Aj v tomto pomerne si presne myslím, v § 23 utvárame podmienky na rovnaký prístup a na zachovanie rovnosti pre všetky kandidujúce strany v rámci kampane aj teda na rovnaký prístup aj zo strany obcí na ich propagáciu, na ich vlastnú propagáciu.
S rovnosťou a s férovosťou samotného volebného procesu a volebnej kampane súvisia aj také veci, ako je napríklad právo kandidujúcej strany alebo hnutia brániť sa proti nesprávnym alebo zavádzajúcim informáciám, ktoré dá iný subjekt o nich v rámci volebnej kampane. Aj takúto možnosť, samozrejme, utvárame a priamo stanovujeme povinnosť či už verejnoprávnym médiám, alebo vysielateľom na základe licencií, aby v prípade zverejnenia nepravdivej informácie poskytli priestor na korektné korigujúce vyjadrenie tej strany alebo hnutia, ktorá sa bude cítiť vlastne takýmto spôsobom osočená pri volebnej kampani, čo tiež doposiaľ nebolo tak jednoznačne upravené. A aby sa zabránilo šíreniu vlastne prípadných, prípadných nepravdivých alebo skresľujúcich informácií počas kampane v čase, keď už by sa nedalo, nebolo by možné adekvátne reagovať, konštatujeme, že 48 hodín pred začatím volieb a v priebehu volieb nebude možné zverejňovať informácie o kandidujúcich politických stranách alebo hnutiach. Z rovnakých dôvodov napríklad navrhujeme, aby sedem dní pred, do siedmeho dňa pred dňom volieb už nebolo možné zverejňovať výsledky predvolebných prieskumov. Samozrejme, dalo by sa výpočtom našich úmyslov a vlastne charakteristikou jednotlivých ustanovení pokračovať ešte pomerne dlhšie, ale keďže máte všetci predložený návrh pred sebou, nebudem vás ďalej zdržovať.
Vážené kolegyne, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, myslím si, že aj z tohto krátkeho pohľadu na časť predloženého návrhu novely zákona č. 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov teda vidno, že ide o novelu, ktorá má tendenciu ďalej prehĺbiť demokratický charakter volebného procesu a má ambíciu prispieť k lepšiemu uplatneniu základného politického práva našich občanov, čiže volebného práva. Dovolím si teda v závere aj vás požiadať o podporu tohto návrhu a o jeho posunutie do druhého čítania. Ďakujem pekne za pozornosť.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Kresáka traja páni poslanci, posledný pán poslanec Kužma. Pán poslanec Brňák.
P. Brňák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V klube Hnutia za demokratické Slovensko sme necítili potrebu vystúpiť v prvom čítaní k tomuto návrhu, pretože jednoducho rozprava o filozofii tohto návrhu zákona prebehla, bola dosť rozsiahla a myslím si aj záver posledného rokovania parlamentu o tejto otázke naznačil, že aké je väčšinové stanovisko parlamentu k týmto otázkam. Chcem povedať, že jednoducho nechápem, ak vystupujúci poslanci, či už poslanec Orosz, alebo poslanec Kresák napriek tomu, že tento parlament už raz rozhodol o tom, že dvere pre tieto úvahy boli zatvorené, sa snažia dnes opätovne dostať do domu oknom. A myslím si, že celá tá diskusia, mnohé veci, ktoré sú v tejto novele, už boli väčšinovým spôsobom v tomto parlamente rozhodnuté. Dovoľte mi pripomenúť, že obidvaja títo páni v čase schválenia takzvanej Mečiarovej novely volebného zákona najmä kritizovali tú skutočnosť, že sa má schvaľovať alebo meniť podmienky pre voľby tesne pred voľbami. Ja sa skutočne pýtam obidvoch, vy ste, vy žijete v inom svete? Alebo pre vás táto výhrada alebo výčitka, ktorú ste adresovali, a musím povedať do istej miery, že bola oprávnená z hľadiska krátkosti k voľbám, že pre vás toto neplatí? Hovoríte o záujme občana a voliča. Záujem občana a voliča vo vzťahu k pánovi poslancovi Oroszovi a Kresákovi, to je záujem občana vyjadrený vašou momentálnou politickou podporou, čiže pripusťme, že ak hovoríme o SOP a SDĽ, môžeme hovoriť do istej miery o záujme občana, ale ten záujem je potom veľmi limitujúci a veľmi nízky z hľadiska vašich možností. Hovoríte alebo ste schizofrenickí aj v tom, že odmietate striktne väčšinový volebný systém, ale tu sa pokúšate podľa môjho názoru nerovnovážne zavádzať prvky väčšinového volebného systému do pomerného volebného systému, a to nie je dobré. (Zaznel zvuk časomiery.)
P. Hrušovský, podpredseda: Pán poslanec Muránsky. Pardon, pán poslanec Palko najskôr.
V. Palko, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia. Rád by som uviedol isté fakty, ktoré sú skôr argumentmi proti tomu, aby sme odsúhlasili túto zmenu, navrhovanú zmenu volebného zákona. Predovšetkým my sme už v tomto volebnom období volebný zákon raz zmenili, keby sme tak urobili ešte raz, tak by to pripomínalo postavenie novej budovy a potom o chvíľku jej rekonštrukciu bez toho, že by bola vôbec po postavení odovzdaná do užívania.
Ešte pred voľbami v roku 1998 veľkú pozornosť vzbudila novela volebného zákona, ktorú schválila predchádzajúca vládna koalícia. Vzbudila nevôľu opozície, ktorá vtedy zorganizovala veľkú petíciu. Organizovalo to päť strán, ktoré vytvorili SDK, a tri strany, ktoré neskôr vytvorili SMK, a bola to petícia zato, pamätám si ten text, keďže som ho tiež spolu formuloval, zato, aby sa volebný zákon vrátil do pôvodného znenia, ako pred tou novelou bývalej vládnej koalície s jedinou výnimkou. Nežiadal sa návrat k pôvodnému počtu volebných krajov. Teda nebola tam výhrada voči tomu, že zo Slovenska sa stal jeden volebný kraj. Túto petíciu vtedy podpísalo asi pol milióna slovenských občanov. Tie podpisy sa nachádzajú tu v bude Národnej rady.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kužma.
J. Kužma, poslanec: Ďakujem pekne. Z jednej strany kolegovia majú pravdu, že nie je slušné a poctivé meniť tak krátko volebný zákon pred budúcimi voľbami. Druhá vec je ale tá, že my sme prijali nové, nové územnosprávne členenie Slovenska, prenos kompetencií, a ak hovoríme, že poslanec by mal byť zviazaný a zžitý so svojím volebným obvodom, pre mňa Slovensko ako jeden volebný obvod je nedostatočné. Myslím si, že by sme sa mali vrátiť, a tu nesúhlasím s tým, čo bolo pred chvíľou povedané, aby volebné obvody kopírovali vlastne štátne delenie štátu. Ja v druhom čítaní podám návrh, aby sme sa vrátili k ôsmim vlastne volebným obvodom, za ktoré by poslanci boli potom spätí s územím a zastávali by názory dejov v tom území, ktoré sa dejú, a na základe vlastne hlasovania v Národnej rade by jednotlivé územia si mohli svoje pozície tu osvojovať a vysvetľovať. Pri jednom volebnom obvode a jednom systéme, ktorý platí doteraz na rozdiel od voličov, rozhodujú vlastne politické centrály o nasadení jednotlivých kandidátov, o ich kooptácii do parlamentu a cez médiá strany, ktoré nie sú plošne rozmiestnené na území, jednorazovo vstupujú do parlamentu bez zodpovednosti k voličovi. Ďakujem.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Muránsky. Ešte predtým chce reagovať pán poslanec Kresák, nech sa páči.
P. Kresák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Veľmi krátko predsa si len myslím, že je potrebné reagovať na niektoré, mrzí ma, žiaľ, musím povedať, invektívy, ktoré odzneli, ale azda opäť pre oprášenie tej historickej pamäti treba povedať, že keď dvaja robia to isté, nie je to to isté. Nie je to to isté iba z toho jednoduchého dôvodu, že keď sa nám dnes, keď sa nám dnes vytýka, že vraj táto novela je podávaná neskoro, tak musím povedať iba jednu vec, táto novela bola podávaná na jar tohto roku, rok a pol pred voľbami. Teraz máme september, voľby by sa mali konať o rok. Ak bola Národná rada ochotná túto novelu schváliť, novela môže byť platná a účinná o mesiac. Čiže jedenásť mesiacov pred voľbami. To po prvé a pre historickú pamäť treba povedať, že keď mne dnes niekto vytýka, že vraj my to dávame neskoro, tak tá novela, ktorá bola tak kritizovaná, ak ma pamäť neklame, bola schválená v júli v roku 1998 a voľby sa konali v septembri. (Reakcie z pléna.) Nuž, myslím si, že tu je, tu je ten rozdiel, tak bola v júni, bola v lete, ten rozdiel je hádam flagrantný a nemienim to komentovať. Samozrejme, o tom si musí urobiť záver každý sám. Ja som nechcel byť ani urážlivý, ani agresívny, snažím sa iba veľmi, myslím si, že s mierlivým tónom vysvetliť dôvody, ale argumentovať s demagógiou nie je dôstojné, a to ani robiť nebudem. Ďakujem.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Muránsky. Prosím o pokoj, páni poslanci.
P. Muránsky, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, áno, je tu ten návrh volebnej novely po druhýkrát. Už ho toto plénum prerokovalo, už ho aj zamietlo. Neprešlo ani v koaličnej rade, a preto je tu tento poslanecký návrh. Toto pokladám za značne neseriózne od tejto poslaneckej novely, že pokiaľ viackrát to bolo takto zamietnuté a bolo to cez nedohodu viacerých koaličných subjektov, tak to je tu znova takýmto spôsobom predkladané. Chcem taktiež pripomenúť predkladateľom, že v rámci petičnej akcie za spravodlivý volebný zákon vo voľbách, pred voľbami v roku 1998 sa okrem toho, že táto petičná akcia bola namierená za znovunavrátenie možnosti kandidovať stranám vo funkčných koalíciách, to aj z takých, kde by sa mohli percentá sčitovať, tak bola aj namierená zato, že, alebo proti tomu, že takýmto spôsobom, že vtedy takým spôsobom vtedajšia vládna moc alebo vtedajšia vládna koalícia zmenila volebné pravidlá tesne pred voľbami, alebo v tom roku, keď mali byť voľby. Keď sa KDH dožadovalo po roku 1998 urýchlenej novelizácie alebo vrátenia tohto volebného zákona do pôvodného stavu, liezlo to z mnohých koaličných partnerov ako z chlpatej deky. A nakoniec boli zmenené iba otázky funkčnosti alebo vrátenia možnosti kandidovať v koalíciách. My sme od začiatku boli za širšiu novelu tohto zákona, ale pamätajme na to, čo sme hovorili v roku 1998, nie v roku alebo v období, keď sa blížia parlamentné voľby. Táto novela má aj niekoľko takých, by som si dovolil povedať, niekoľko postrehov k nej. Je to, dovolím si tvrdiť, istý hybrid medzi pomerným a väčšinovým volebným systémom. Pretože na jednej strane sa dotknem obvodov, áno, boli tu tieto štyri, štyri obvody, ale tie prakticky dnes nekopírujú ani usporiadanie, administratívne usporiadanie štátu, ani nejaké historické regióny, a čo sa týka preferenčných hlasov, znižovať preferenčné hlasy trebárs v týchto štyroch obvodoch z 10 % na 3 %, tak mi dovoľte, aby som povedal jeden príklad. V obvode, ako je napríklad Bratislavský volebný kraj, podľa tohto návrhu volebného zákona je zhruba okolo 450 tis. voličov. Ak sa ich zúčastní 70 %, je to 330 tis. voličov. Strana, ktorá získa 10 %t, bude mať 33 tis. voličov a na zmenu poradia kandidátky pri 3 % stačí kandidátovi na prekrúžkovanie 990 hlasov. Ja mám vážne pochybnosti nad tým, či týmto smerom by sa malo uvažovať pri novelizácii volebného zákona.
To isté, chcem sa dotknúť otázky náhradníkov. Tí, ktorí nedosiahnu 10 %, 3 %, budú zvolení na tejto kandidátke volebnej strany podľa poradia. Ale tí, ktorí majú byť náhradníkmi, už budú musieť zo zákona nastupovať podľa absolútnych preferenčných hlasov. To je nerovnaký meter pre tých istých kandidátov v tých istých voľbách na kandidátke tej istej politickej strany.
Ďalšia otázka, nechápem, kvôli čomu sa na jednej strane zavádza miliónová kaucia na vstup na prihlásenie sa do kampane pre nový politický subjekt a na strane druhej sa znižuje potreba percentuálnej hranice na nárok na vyplatenie náhrad alebo teda príspevku za voľby z 3 % na 2 %. Toho, koho myslia navrhovatelia, to je pre Komunistickú stranu Slovenska, aby sa tu doživotne udržovala na tých 2 %, ešte kampaň, ktorú si robí, aby si opätovne v každej volebnej kampani vyplácala alebo akým spôsobom navrhovatelia uvažovali. To isté, pravdaže, platí aj pre iné politické subjekty. Ale predovšetkým s ohľadom na časť a neférovosť prístupu takto časovo postavenej novely volebného zákona my ako klub Kresťanskodemokratického hnutia nepodporíme novelizáciu volebného zákona. Ďakujem.