P. Hrušovský, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Muránskeho šiesti páni poslaci, siedmi. Posledný pán poslanec Kresák. (Reakcie z pléna.) Končím možnosť ďalších prihlášok. Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Mám nasledujúce poznámky. Po prvé, chcem súhlasiť s pánom poslancom Muránskym, že skutočne predložená novela zavádza ten rôzny meter na takmer zhodné a veľmi podobné situácie. To je prvá poznámka. Druhá poznámka - nesúhlasím s pánom poslancom Muránskym, že novela znova zaviedla možnosť uzatvárať koalície. Nie je pravdou, že volebný zákon prijatý Mečiarovou vládou neumožňoval koalície. Ja som tu už premiérovi výslovne, keď toto povedal v tejto snemovni, výslovne som od neho žiadala, aby citoval paragraf, ktorý zakazuje koalície v zákone Mečiarovej vlády a uviedol numero, ktoré sa vôbec koalícií netýkalo. To je jeden problém a ďalej treba jednoznačne povedať, že koalície boli možné, ale s tým, že každý koaličný partner mal mať 5 % na vstup. Iná je otázka, že táto vládna koalícia zvýhodnila koalície. A v Európskej únii žiaden štát nemá takúto právnu úpravu, dnes ju má len Poľsko a, samozrejme, Slovensko. A úplne posledná poznámka, keď už dávate novelu, prečo nedávate do súladu existujúcu platnú právnu úpravu, ktorú ste vy sformulovali a ktorá je čo do poradia a stanovovania náhradníkov v rozpore s nálezom Ústavného súdu, ktorý jednoznačne vyriekol, že to nie je možné. Stratilo ustanovenie platnosť a vy ste to... (Zaznel zvuk časomiery.)

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Slafkovský.

A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som mal len krátku poznámočku k tomu, keď sa prerokúval návrh zákona, ktorým sa menil, teda mal meniť zákon o voľbách, nebol som ešte v tejto snemovni, aj ako pozorovateľ zvonka zdalo sa mi to veľmi divné a čudné, že tento návrh na vytvorenie viacerých volebných mandátových obvodov neprešiel. Bohužiaľ, tak sa mi zdá po tom, čo som počul kolegu Muránskeho, neviem, či nie dobre vníma občana aj ako voliča, ako môže povyšovať vôľu straníckej centrály čo aj nad 900 hlasov voličov. Tomu nerozumiem. To je jedna vec a druhá vec je naozaj spôsob, keď sa v krajine hovorí o tom, že napríklad NUTS 2 je určitá regionálna záležitosť, že vlastne všetky štáty Európskej únie okrem Írska majú NUTS menšie a sú to vlastne regionálne záležitosti. Ak sa má k regionálnym záležitostiam vyjadrovať stále tá istá skupina ľudí, ktorú bude navrhovať stále tá istá stranícka centrála, je to vlastne o zabetónovaní si kresiel pre tých, ktorí sú v súčasnej špičke danej politickej strany a s tým nesúhlasím, preto budem návrh na zmenu, teda zmenu volebného zákona na vytvorenie ôsmich volebných obvodov podporovať. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Bohunický.

P. Bohunický, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Dotknem sa dvoch vecí z vystúpenia pána poslanca Muránskeho. Ten prvý znak bol typickým príkladom demokratického centralizmu, z ktorého som mal ja v mojej strane nejaké skúsenosti, pretože naozaj silné centrály majú snahu, aby rozhodovali o poradí na kandidátke, a naozaj majú snahu, aby nominovali proste určitých ľudí, ktorí sú v centrále. Takže v tomto smere je to úplne jasné. Kráľ volič môže krúžkovať, koľko chce, ak poslanecká centrála rozhodne, že Peter Muránsky bude na treťom mieste na kandidátke, tak volič sa môže potrhať, ale nijakým spôsobom to neovplyvní pritom vyberanie do toho poradia, nehovorím, že nie je demokratické, lebo o ňom rozhodujú orgány strany, konkrétne určite aj KDH, ale na základe iných kritérií, ako rozhoduje volič. Takže myslím si, že je jasné, prečo majú takú váhu a dôležitosť preferenčné hlasy. A druhý problém dvoch percent, áno, v našej politickej scéne, keď ešte nie je vykryštalizovaná politická scéna, tak je možno dobré, aby zazneli aj názory a uchádzala sa politická strana, napríklad aj KSS, o to, aby mohla kandidovať a mohla predstúpiť pred voličov so svojím volebným programom, so svojimi kandidátmi. Prirodzene dve percentá budú možno dobré aj pre KDH, možno budú dobré aj pre SDĽ, aby sa im vrátili potom volebné náklady, ktoré z volebnej kampane vzišli. Ja si preto nemyslím, že je to opäť potláčaním demokracie, ale naopak, je to rozširovanie demokracie. Žiaľ, zatiaľ sa neprofilovali také silné politické strany, aby takým spôsobom mohli ovplyvňovať budúcnosť. Čiže oba tieto prvky, ktoré navrhujú navrhovatelia, sú správne. (Zaznel zvuk časomiery.)

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Husár.

S. Husár, poslanec: Vážené kolegyne, kolegovia, ja sa domnievam, že okrem časti vystúpenia kolegu Muránskeho, v ktorej spomínal vnútrokoaličné problémy, všetky jeho ostatné argumenty majú ratio a myslím si, že argumentoval úplne správne. Dojímavá starostlivosť o občana a budúci parlament, ktorý preukazujete, je prinajmenšom farizejská.

Vážení kolegovia, naše postavenie je také, že keby skutočne mal rozhodovať občan, tak tu možno sedí snáď v budúcom parlamente päť ľudí z tých, čo tu teraz sedíme. Všetci ste v podstate nesmierne radi v skutočnosti, že o kandidátke budú rozhodovať stranícke centrály a všetci svorne dúfate, že rozhodnú aj o vás, a pozitívne o vás. Teda, áno, samozrejme, že dobre o vás rozhodnú. Na druhej strane sa pýtam úplne zrozumiteľne, aká je zodpovednosť voči občanovi. Teraz ju necítite, pretože nie ste volený z konkrétneho regiónu? Ja osobne ten pocit akej takej zodpovednosti aj voči konkrétnemu regiónu, z ktorého som vzišiel, mám, hoci som nebol volený len v tomto regióne, ale v rámci Slovenska. A dokiaľ nebude mať občan právo poslanca v priebehu volebného obdobia odvolať ako výraz svojej nespokojnosti a jeho hodnotenia, tak je situácia opäť taká ako doposiaľ, čo sa budete tváriť akokoľvek, že chcete urobiť pre občana. Pretože hodnotenie príde až o štyri roky pri voľbách. Takže tieto reči o tom, že z regiónu, že bude posilnené právo občana, že krúžky, ktoré budú zbierať predovšetkým starí ostrieľaní kozáci, ktorí nepustia z regiónov nových ľudí, sú reči farizejské. (Zaznel zvuk časomiery.)

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cuper.

J. Cuper, poslanec: Vážené dámy, vážení páni, ja súhlasím s pánom poslancom Muránskym, že zákon nie je dobrý, a aj s tým súhlasím, že je to nie celkom vydarený hybrid. Ak by som mal použiť tvrdšie slová pána Tatára, tak je nekompetentný. V čom. Ja si myslím, že nielen v tom, že istým spôsobom spája dva volebné systémy alebo vyberá z nich niektoré prvky a chce z toho vytvoriť hybrid, ale najmä tým, že zakrýva. Zakrýva skutočnosť, že sú tu niektoré nové skutočnosti v oblasti mediálnej politiky. Veď predseda jednej politickej strany vlastní dokonca celú televíziu. Pán Dzurinda za nakradnuté peniaze si postavil svoju vlastnú televíziu TA3. A ako chcete páni, vážení páni zabezpečiť to, aby títo ľudia nezneužívali, či už pán majiteľ Markízy pán Rusko, alebo pán Dzurinda, nezneužívali svoje súkromné médiá na politickom trhu a nemali z toho politický profit a politické výhody. Vám zrejme uniklo, že to je to podstatné, čo sa predkladatelia snažia prepašovať do zákona, aby teda zvýhodňoval niekoho voči niekomu. Samozrejme, aj tie veci, ktoré hovoria o tom, že sa má posilniť regionálny prvok, sú len podľa môjho názoru len na zakrytie skutočnosti, že sú tu na mediálnom trhu nové skutočnosti a tie treba prepašovať do zákona. V tomto zmysle pokladám toto dielko pána Kresáka za nie príliš vydarené, tak ako novelu Ústavy Slovenskej republiky, aj zákon o vyšších územných celkoch.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Chcel by som tiež nadviazať na slová pána poslanca Muránskeho a napadá mi niekoľko myšlienok, keď som ho počúval, lebo keby som mal teraz osloviť vážených pánov poslancov, ktorí sa snažia vytvoriť novelu volebnú, teda novelu volebného zákona tak, aby im vyhovovala a aby si jednoducho zvýšili sami sebe preferencie, tak asi by som musel použiť výraz vážené smútočné zhromaždenie preto, lebo skutočne z tohto parlamentu som presvedčený, že možno jedna šestina bude v tom ďalšom parlamente. Žiadna novela volebného zákona ani tohto nie nikomu nezvýši preferenčné hlasy. Päť percent každý za svoje, to je jedna jediná spravodlivosť, ktorá tu existuje. V opačnom prípade, keď to tak nie je, stáva sa, že strana, ktorá nemá ani jedno percento preferencií medzi občanmi a nikdy nemala viac, môže mať vo verejnoprávnej televízii taký obrovský priestor, aký má, a len vďaka tomu, že bola súčasťou nejakej dnes už neexistujúcej Slovenskej demokratickej koalície. Proste sám život, samotná prax dáva za pravdu, keďže vlastne táto strana, ktorá tak veľkolepo išla do volieb, dnes už neexistuje. To je ten príklad toho, že v tom parlamente majú byť len veľké strany, ktoré majú nad 5 %, za ktorými skutočne stojí skutočná sila občanov. Inak to nemá význam a každá zmena alebo respektíve novela volebného zákona je len obyčajnou špekuláciou. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kresák.

P. Kresák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Predsa len pokladám za potrebné minimálne na dve veci upozorniť z toho, čo odznelo z úst pána Muránskeho. Pán kolega Muránsky, v prvom rade vám asi ušla jedna vec. Vám ušlo to, a to vám uniká dosť, akoby som povedal, že permanentne, že ten, kto bude získavať preferenčné hlasy, sa nachádza na kandidačnej listine. To znamená, že preferenčný hlas môže predsunúť niekoho, koho už vybrala politická strana. Preferenčný hlas nemôže dostať do parlamentu osobu zo vzduchoprázdna. Takže dnes operovať alebo namietať tie čísla, ktoré ste spomínali, samozrejme, tiež nesedí, ale aby som to skrátil, dnes namietať to, že je nespravodlivé, ak občan, ktorý volí, mohol aj určiť poradie z tých, ktorých vybrala strana, je minimálne nepochopenie problematiky.

A tá druhá vec. Spomínali ste jednu politickú stranu. Ja nechcem menovať žiadnu politickú stranu, ale pán kolega, tým, že menujete nejaký subjekt, dávate alebo vystavujete zrkadlo sám o sebe. Volebný zákon je o demokracii. Demokracia vytvára pravidlá, ktoré platia pre všetkých, ktorí spĺňajú určitý štandard. (Hlasy zo sály.) Pán kolega, ten štandard je daný tým, či je politická strana registrovaná, alebo nie. Či vykonáva svoju činnosť v súlade s právnym poriadkom, alebo nie. Žiaden volebný zákon nesmie byť koncipovaný tak, aby pôsobil proti jednej alebo druhej politickej strane iba kvôli tomu, aké je jej ideové smerovanie. Takže spomínať a vytýkať nám, že by sme vyberali podmienku, podmienky pre tú alebo onú politickú stranu, je opäť hrubé nepochopenie. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Muránsky.

P. Muránsky, poslanec: Ja zareagujem iba na to, čo, na reakciu pána poslanca Slafkovského. Je paradoxom skutočne, že na jednej strane novela ponecháva pomerný volebný systém, ktorý je postavený na politických stranách, na druhej strane chce zavádzať naozaj väčšinový systém do voľby kandidátov zvolených na kandidátke politickej strany. Ak chceme všetko voliť priamo, tak zaveďme väčšinový volebný systém a potom nebude treba kandidátky, budú kandidáti, ktorí dostanú v jednomandátovom napríklad väčšinovom volebnom obvode najviac hlasov. Takto je priama demokracia a ten bude zvolený za poslanca. Pokiaľ sú tu politické strany, tak musí tu byť nejaký ten pomerný volebný systém v rámci tých politických strán zachovaný. To je všetko.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Páni poslanci, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť k rozprave. Áno.

L. Orosz, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda, ja som pozorne počúval a asi je potrebné reagovať na priebeh diskusie, ktorá iste bola zaujímavá a myslím si, že ukázala spôsob myslenia viacerých našich kolegov a spôsob myslenia najmä predstaviteľov jednej politickej strany, ku ktorej sa dostanem. Nie je to HZDS. S Petrom Brňákom máme dobré korektné vzťahy, samozrejme, občas v parlamentnej rozprave siahne Peter k nekorektnostiam, z toho dôvodu budem, budem reagovať. (Ruch v sále.) Peter, Peter hovoril o tom, že pre volebný zákon boli dvere zavreté v tomto volebnom období. Ak sa dobre pamätáme, volebný zákon predložil Robert Fico. On predložil vlastnú predstavu volebného zákona. Tá išla úplne iným smerom. Išla úplne iným smerom ako táto novela, takže ja si myslím, že je legitímnym právom predstaviť vlastnú predstavu toho, ako by mal vyzerať optimálny volebný zákon v tejto fáze rozvoja spoločnosti. Túto predstavu predkladáme a je na vás, ako sa k nej postavíte. Ty Peter veľmi dobre vieš aj o tom, že v rámci tohto volebného obdobia sme urobili pokus diskutovať a konsenzom dosiahnuť, dosiahnuť predstavu optimálneho riešenia tohto problému. Zišli sme sa niekoľkokrát, ukazovalo sa, že tie názory sú rozdielne, ale to, čo sme predložili do parlamentu, je prejavom toho, na čom by sa dala dosiahnuť dohoda. Vy rozhodnete o tom, či tá dohoda bude, alebo nie, alebo či zostaneme pri tom modeli, ktorý vychádza v podstate z roku 1998. Pán poslanec Palko hovoril o tom a takisto aj pán poslanec Muránsky a tá moja úvodná poznámka bola k spôsobu myslenia poslancov za KDH.

Čo sa týka tej prvej novely. Pre legislatívu platí - práca chvatná, málo platná. Bola to veľmi urýchlene predložená novela a neriešila zásadné problémy. Ja som vo svojom úvodnom vystúpení hovoril o tom, že minimálne v dvoch veciach nechala vážne ústavné otázniky. Jednoducho je našou povinnosťou sa týmito otázkami zaoberať. Ak si zoberieme na seba zodpovednosť, že pôjdeme do ďalších volieb s niektorými protiústavnými ustanoveniami tohto zákona, tak tá zodpovednosť je na nás a najmä na vás, ktorí to nepodporíte. Je veľmi dobré, že pán poslanec Palko spomenul petíciu za dobrý a spravodlivý zákon. Ja sa veľmi dobre pamätám, že najmä ten politický subjekt, za ktorý ste kandidovali, toto preferoval vo volebnej kampani. Dnes máte šancu ako jeden z mála záväzkov tento dôsledne naplniť. Ak túto novelu nepodporíte, tak aj tento volebný záväzok zostane vo vzduchoprázdne. Váš postoj k občanovi vyjadril veľmi jednoznačne najmladší člen poslaneckého klubu. 990 hlasov voličov je menej ako rozhodnutie piatich, šiestich ľudí v centre politickej strany. Áno, toto je typické pre centralistické politické strany, pre ktoré je príznačný politický egoizmus. Nechcel som o týchto veciach hovoriť, ale keď to zaznelo v rozprave, tak je to potrebné povedať. Schôdza, 51. schôdza Národnej rady Slovenskej republiky je typickým príkladom politického egoizmu KDH. Budeme prerokúvať návrhy, ktoré súvisia s veľkým treskom. Predpokladám, že ste sa modlili cez letné prázdniny, aby neprešiel tento veľký tresk v plnom znení, pretože to by bola katastrofa pre národného hospodárstvo.

Ale vrátim sa k volebnému zákonu. Čo sa týka tých pripomienok, že ide o hybrid, že ide o určité zmiešanie prvkov väčšinového volebného systému so systémom pomerného zastúpenia. Úplne samozrejme však toto je tendencia vo vyspelých európskych krajinách, aby sa zbližovali prvky volebného systému pomerného zastúpenia s väčšinovým. Aby sa, aby sa využili prednosti aj jedného, aj druhého. Poznáme pomerný volebný systém, ale o tom pomernom volebnom systéme sme v rámci parlamentnej komisie veľmi podrobne diskutovali. To riešenie, ktoré sa nakoniec navrhuje, je využitím aj prednosti tej individualizovanej voľby. Áno, v tom je, v tom je podstata, v tom je fundamentálny základ tejto novely dať do popredia voliča. Tento návrh nie je pre nás, poslancov, ktorí tu sedíme, tento návrh je pre voličov. A to je podstatné z vašich vyjadrení, vážený pán kolega Muránsky, jasne vyplynulo, že chcete volebný zákon pre seba. Som si vedomý, že problematika volebných zákonov je mimoriadne politicky citlivá. Dosiahnuť konsenzus je veľmi ťažké. Spravidla v parlamentoch prevláda snaha prispôsobiť volebný zákon na svoju predstavu, na predstavu parlamentnej väčšiny. Sme si vedomí tejto situácie, práve preto sme sa pokúsili pripraviť politicky neutrálny zákon, ktorý vyjadruje určité predstavy o tom, ako by sa mal vyvíjať aj náš politický systém.

Vážené kolegyne, kolegovia, bude na vás, ako sa postavíte v hlasovaní k tomuto návrhu zákona. Ešte raz opakujem, je tu šanca naplniť volebný záväzok vyjadrený vo volebných programoch koaličných politických strán, ale i vo vládnom programe výrazne skvalitniť naše volebné zákonodarstvo. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave, nie. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona, ktorý predložila skupina poslancov Národnej rady. Prosím pána poslanca Pittnera, aby uvádzal návrhy na hlasovanie.

L. Pittner, poslanec: Dovoľte mi, pán predsedajúci, Národná rada, prvý návrh na hlasovanie uviesť, a to vzhľadom na oprávnenie, ktoré ma ako spravodajcu výboru oprávňujú v zmysle § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúčať, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na tom, že po rozprave odporúča predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Prosím, páni poslanci, počuli ste návrh. Prezentujme sa, pardon, toto hlasovanie vyhlasujem za neplatné. Technici pripravujú náhradnú kartu pre pána poslanca Petráka. Páni poslanci, poslankyne, môžeme hlasovať, pán poslanec Petrák? Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) Prítomných je 100 poslancov, za 46, proti 28, zdržalo sa 22, nehlasovali 4.

Konštatujem, že návrh sme neschválili.

Ďakujem pánovi navrhovateľovi, pánovi spravodajcovi.

Pristúpime k prerokúvaniu ďalšieho bodu programu, ktorým je

ktorý ste dostali ako tlače 984 a 1027, ku ktorým sme schválili návrh na spoločnú rozpravu. Najskôr pristúpime k rokovaniu o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o elektronickom podpise, ktorý ste dostali ako tlač 984. Prosím, aby z poverenia skupiny poslancov predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil pán poslanec Šebej, máte slovo.

F. Šebej, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vám uviesť návrh zákona, ktorý komplikovanosťou problematiky, ktorú rieši, asi prekračuje, asi ide za rámec toho, na čo sme obyčajne v tomto parlamente zvyknutí. A preto tých, ktorí tomu naozaj rozumejú, prosím, aby aj mne tolerovali občasné nepresnosti, ak budem hovoriť o konkrétnych technických detailoch. Vyhnúť sa tomu nedá, pretože to je zákon, ktorý vlastne unikátnym spôsobom v sebe mieša neobvyklú technickú problematiku a problematiku právnu. Predtým než pristúpim k samotnej filozofii obsahu toho zákona, dovoľte mi však jednu poznámku. Iste viete, že takto pred rokom už sme mali v parlamente jeden návrh zákona o elektronickom podpise. Aj vtedy som bol spolupredkladateľom tohto zákona ja, a preto je potrebné trošičku ozrejmiť históriu tohto návrhu, tejto zákonnej normy, tak ako sa u nás na Slovensku vyvíjala. Začalo sa s prípravou tohto zákona či už v odborných kruhoch, alebo v štátnej správe o niečo neskôr ako v susedných krajinách. Česká republika napríklad prijala, Snemovňa Českej republiky prijala zákon o elektronickom podpise už v marci alebo v apríli minulého roku, v marci myslím. Okolité krajiny niektoré boli ešte rýchlejšie. Fakt je ten, že všetky krajiny, a teraz chcem byť fér k tvorcom všetkých návrhov zákonov, jednoducho tápajú v priestore, ktorý ešte nikto nevyskúšal. Z toho dôvodu aj tie zákony, ktoré sú platné aj u nás, povedzme, v Rakúsku a v Nemecku sú často novelizované a Európska únia k tomu vydala sériu noriem. Ja som ten návrh zákona, ktorý už bol v parlamente, stiahol po absolútne legitímnych pripomienkach legislatívnej rady vlády, ale aj odborných kruhov. Bol to text zákona, ktorý vychádzal z postupne prepracovaného návrhu slovenskej spoločnosti pre elektronický obchod. A po jeho stiahnutí predkladatelia zákona z ministerstva hospodárstva sa rozhodli, že pripravia lepšiu, zlepšenú verziu, ktorá nebude mať nedostatky tej, ktorú sme z parlamentu stiahli. Termín predloženia sa však neustále odkladal, čo bol pre mňa dôvod, aby som sa pokúsil zorganizovať stretnutie, odborné stretnutie odbornej verejnosti, ktorá by mala pomôcť Slovensku k dobrému návrhu zákona, lebo zdá sa, že aj v odborných kruhoch existovala na túto problematiku celá škála názorov. Nakoniec pri Slovenskej informatickej spoločnosti, čo je stavovská organizácia slovenských informatikov, vznikla iniciatívna pracovná skupina a cez webovú stránku tejto spoločnosti sa aj rozprúdila verejná diskusia o podobe zákona o elektronickom podpise, ktorá nakoniec viedla k tej podobe, ktorú som si dovolil predložiť spolu s ďalšími poslancami do parlamentu ja.

Ako viete, Národná rada už predložený zákon v máji odsunula na september a následne do parlamentu prišiel vládny návrh zákona, iný návrh, iný text, ktorý na moju žiadosť bol presunutý tiež na septembrový termín, aby sme mohli o oboch návrhoch rokovať v jednom termíne. Lebo sa mi zdalo nefér, aby prešiel návrh zákona, ktorý prišiel do parlamentu neskoršie s tou istou tematikou a aby návrh, ktorý sme predložili my, bol z iných ako odborných a právnych dôvodov presunutý a vlastne zlikvidovaný.

Čo robí návrh zákona o elektronickom podpise. Predovšetkým povedzme si, čo je to podpis. Nechcem hovoriť banality, ale dobre je si to pripomenúť, lebo o to všetko sa môže snažiť i elektronický podpis spôsobom, ktorý je absolútne nový a ktorý zodpovedá tomu, čo nám prináša vlastne nová doba, nové tisícročie. Po prvé, obyčajný podpis, ten, ktorý napíšeme rukou, poskytuje dôkaz o tom, že sa podpísaná osoba cíti byť viazaná obsahom dokumentu. Alebo potvrdzuje autorstvo textu dokumentu, alebo potvrdzuje úmysel tej osoby, ktorá sa podpisuje stotožniť sa s obsahom dokumentu, ktorý zostavil niekto iný. Povedzme, niekto napíše vyhlásenie a vy poviete áno, súhlasím a potvrdíte to podpisom alebo môže to byť podpis pod petíciu. Alebo dokazuje skutočnosť, že podpísaná osoba bola prítomná na stanovenom mieste v určitom čase. To je naša prezenčná listina tam vonku. To všetko je funkcia podpisu. Pri elektronických dokumentoch je to ťažšie, pretože elektronický dokument je čosi, čo vzniká, povedzme, v textovom meritore alebo teda činnosťou na textovom meritore, alebo naskenovaním, alebo je to nejaký obrázok a jeho podpísanie nenesie individuálnu pečať. Darmo vy napíšete pod elektronický dokument, že toto podpísal Jožko Púčik, keď z tej naprosto štandardizovanej podoby textového editora nie je jasné, či to naozaj podpísala osoba menom Jožko Púčik alebo je to len proste slovo ako každé iné.

Podobne je to aj napríklad s naskenovaným podpisom. Naskenovaný podpis, autentický ručný podpis je možné naskenovať znovu, je možné preniesť, je možné skopírovať, je možné pripojiť k čomukoľvek, skrátka ten elektronický priestor pri všetkej svojej flexibilite zároveň poskytuje omnoho, omnoho lepšie a ľahšie možnosti k falšovaniu, k zahmlievaniu identity. Skrátka dobre, elektronický podpis predstavuje problém. Z toho dôvodu, ak chceme zrovnoprávniť autentickosť dokumentu v elektronickej podobe, povedzme, s notársky overeným podpísaným dokumentom, musíme prijať zákon, ktorý toto celé, celé umožní. Elektronický podpis je v zásade implementácia určitej matematickej funkcie prostredníctvom špecializovaného programu, ktorá keď sa pripojí k určitému dokumentu, prichádza teda k jeho autentizácii, teda k overeniu jeho pravosti. Ako to prebieha. Teraz prepáčte malý exkurz, laický exkurz do techniky. Tak predovšetkým, ak máte elektronický dokument, či už je to text vytvorený v textovom editore, môže to byť zmluva, daňové priznanie, báseň, reč, novinový článok, musíte, alebo aj obrázok, napríklad, musíte, kus programu, musíte pomocou, musíte si ho dať do digitalizovanej podoby, čiže musíte ho digitalizovať a potom pomocou jednocestnej funkcie, teda takej, ktorá sa dá urobiť len jedným smerom, volá sa hash funkcia, sa vytvorí čosi, čo sa volá odtlačok toho dokumentu. A potom je potrebné, aby ste mali k dispozícii kľúč, šifrovací kľúč, ktorým zašifrujete tento odtlačok a toto celé pripojíte k vlastnému dokumentu, ktorý sa tým pádom stáva podpísaným dokumentom. Celá technika tých elektronických podpisov je v tejto dobe postavená na takzvaných asymetrických kľúčoch, to znamená, že to šifrovanie je jednak to, keď zašifrúvate a iným kľúčom sa dokument odšifrúva. Ten odšifrúvací kľúč sa volá verejný kľúč, ktorý je teda verejne k dispozícii. To overovanie prebieha tak, že ten, kto dostane tú správu alebo kto dostane ten váš dokument podpísaný, si opäť pomocou hash funkcie, teda tej istej matematickej funkcie, premení ten dokument na číslo a potom dešifruje pomocou verejného kľúča ten podpis elektronický a porovná ten hashovaný dokument s tým, čo on dešifroval, a ak sa zhodujú, je to potvrdenie, že teda ten dokument je autentický. Zaujímavé na tom celom je, že je to potvrdenie nielen autentickosti dokumentu, teda podpisu, ale aj faktu, že nebolo na tom dokumente nič zmenené. To sa nedá dosiahnuť ručným podpisom. Týmto spôsobom sa zároveň overuje, že od okamihu podpísania nikto nezmenil na tom dokumente ani čiarku. Ak sa totiž tie dva odtlačky nezhodujú, tak to vypovedá o tom buď teda, že tá osoba nie je identická s tou, ktorá tvrdí, že to podpísala, alebo že je identická, možno je, ale po ceste sa dokument zmenil.

A to ma, to ma privádza teda k tomu, aby som vám ešte povedal, by som povedal, ďalšiu samozrejmosť, že načo teda máme elektronický podpis, túto strašne zložitú procedúru. No jednoducho preto, že v modernom svete už väčšina dokumentov má elektronickú podobu a pre všetky možné kódy komunikácie je potrebné vytvoriť spôsob, a to spôsob inštitucionalizovaný, zabezpečený legislatívou, ktorý umožní proste zaobchádzať s takýmito dokumentmi rovnocenne ako s tými, ktoré majú papierovú podobu. Zrovnocenniť elektronické a papierové dokumenty, a to nielen pre potreby, ja neviem, obchodných zmlúv alebo elektronického obchodu, alebo často sa spomína daňové priznanie, ale aj napríklad na ochranu kusov programu proti vírusom, na autorizáciu napríklad čohosi, čo môže mať charakter umeleckého diela. Proste pre všetky prípady, keď je potrebné zachovať integritu dokumentu a zároveň určiť toho, ktorý je jeho autorom. Elektronický podpis má niekoľko výhod, ktoré stojí za to pomenovať. Na rozdiel od klasického sa prakticky nedá sfalšovať. Teda nedá sa, všetko sa dá, ale na súčasnej úrovni poznania v oblasti výpočtovej techniky je to tak, že na proste prerazenie tej šifry toho kódu by bolo potrebné, ja neviem, či hovorím realisticky, ale celkom určite proste výpočtové zariadenie, ktoré možno vlastne CIA alebo riadiace stredisko bezsmerných letov v Houstone, ale celkom určite nie žiadna firma ani privátna osoba a potrebovali by nato značný čas. Čiže prelomenie toho kódu na danej úrovni technickej, bežne dostupných prostriedkov nie je možné.

Po druhé, overenie pravosti je veľmi jednoduché. Každý, kto má počítač a prístup na sieť v krajine, kde to funguje, kde sú prístupné aj teda verejné kľúče, povedzme, pri certifikačných autoritách, to môže urobiť znovu a znovu kedykoľvek. Navyše ešte je možné aj pomocou časovej pečiatky, ktorá je definovaná aj v predloženom návrhu zákona, určiť čas, kedy bol ten dokument podpísaný. To znamená, že je dokonca možné naprosto spoľahlivo, i keď niekto potom chce povedať, že proste on ten akt podpísal až neskoršie alebo v inom čase, je možné zistiť, kedy pripojil ten elektronický podpis pod ten dokument, čo zabráni napríklad istým typom podvodov v elektronickom obchode. Je zaručená na rozdiel od obyčajného podpisu neporušenosť správy. Je zaručené napríklad nepopierateľné spojenie medzi podpisom a textom správy, lebo pomocou elektronického podpisu nie je možné vyrobiť bianko dokument. Elektronickým podpisom je možné podpísať len neprázdnu množinu teda údajov, musí existovať dokument, lebo až ten sa dá potom pomocou toho súkromného kľúča zašifrovať do formy elektronického podpisu. To znamená, že v oblasti elektronického podpisu neexistuje bianko dokument.

Toľko teda k tomu, o čom vlastne ideme rokovať. Ja len chcem povedať, že teda ten poslanecký návrh zákona je produktom práce, ako som vám povedal, dovolím si povedať toho najlepšieho, čo slovenská odborná verejnosť môže poskytnúť, pracovali na tom, nakoniec ste dostali pravdepodobne do pošty tento vysvetľujúci materiál. Ľudia odborníci, ktorí sú tu vymenovaní, sú hlavnými autormi toho dokumentu. Iste tušíte, že nikto z nás nie je schopný sám na základe akéhosi vnuknutia večer vypracovať takýto návrh zákona. Je to produktom činnosti, by som povedal, odbornej skupiny a čo pre mňa je mimoriadne cenné na poslaneckom návrhu zákona, je to, že ten návrh vznikol vo verejnej diskusii. To znamená, že ten zákon bol pripomienkovaný na webovej stránke Slovenskej informačnej spoločnosti celou verejnosťou a že je to výsledok, by som povedal, sporov a diskusií. Ja potom, ak bude potrebné, poviem aj rozdiely oproti vládnemu návrhu zákona. Ja len chcem dodať, že ten zákon, ktorý máte predložený, vzhľadom na celkom oprávnené pripomienky legislatívnej rady vlády už navrhuje aj štruktúra a obsah všeobecne záväzných predpisov, teda vykonávacích predpisov k tomu zákonu, ktoré bude potrebné prijať na to, aby sa vôbec mohol vykonávať. Možno, že to neviete, ale napríklad v Českej republike ten zákon, ktorý prijali pred rokom a pol, čiže rok a pol majú platný zákon, tak prijali ho v podobe, ktorá nebola dobrá a nepodarilo sa im vypracovať k tomu zákonu vykonávacie predpisy, to znamená, že už rok a pol majú zákon, ale neuplatňujú ho, proste nefunguje to. Veľmi by som bol rád, keby sme sa tejto situácii u nás vyhli.

Ešte vás chcem upozorniť na to, že keďže zrovnoprávňujeme elektronický podpis s právnym aktom, proste ktorým je podpis na papierovom dokumente notársky overený, tak musíme, samozrejme, vstúpiť tým zákonom do mnohých ďalších zákonných noriem, ktoré s overením pravosti alebo s overením identity osoby počítajú, čiže ten zákon zároveň na svojom konci v tých ustanoveniach novelizuje Občiansky zákonník, Obchodný zákonník, zákon o správnom konaní, zákon o správe daní, proste a niekoľko ďalších noriem, a teda prosil by som vás o podporu poslaneckého návrhu zákona, o to, aby ste schválili jeho postup do druhého čítania.

A mám ešte teda jeden dôvetok k tomu celému. Vzhľadom na to, že implementácia toho zákona, zriadenie Úradu pre elektronický podpis, ktorý by mal byť súčasťou Národného bezpečnostného úradu, vyžaduje nemalé úsilie a nemalé investície. To zriadenie samo osebe je vyčíslené na asi 120 mil. korún a každoročná prevádzka medzi 60 až 70 mil. korún, navrhujem, aby sa parlament ako naďalej potom zaoberal len tým lepším z tých dvoch návrhov zákonov. Podľa môjho presvedčenia vzhľadom na to, čo viem zo strany odbornej verejnosti, tým lepším, komplexnejším zákonom je zákon poslanecký, teda návrh zákona poslanecký.

Ešte niečo potrebné je dodať z hľadiska kompatibility s európskym právom. Európska únia vydala v decembri 1999 direktívu č. 93 Európskej komisie, ktorá vytvára rámec na používanie elektronického podpisu. Táto norma, ktorú si vám dovoľujem predložiť, je plne kompatibilná so smernicou Európskej únie a zabezpečí teda súlad nášho práva s právom Európskej únie. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi za uvedenie návrhu zákona. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, poslancovi Gabrielovi Palackovi. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

G. Palacka, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som v súlade s rokovacím poriadkom vystúpil v prvom čítaní k návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona o elektronickom podpise, tlač 984. Predložený návrh bol doručený poslancom 19. apríla 2001, čím boli splnené podmienky určené rokovacím poriadkom. Predseda Národnej rady posúdil, že predložený návrh spĺňa náležitosti rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie tejto schôdze Národnej rady na prvé čítanie. Ako spravodajca si tiež osvojujem stanovisko, že návrh spĺňa všetky formálne náležitosti rokovacieho poriadku, a preto si myslím, že ho môžeme prerokovať. Budem navrhovať, aby v duchu toho, čo bolo aj povedané, Národná rada prijala uznesenie podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, vážený pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu o návrhu zákona.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi. Teraz prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1027, návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady č. 1149. Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister hospodárstva Slovenskej republiky Ľubomír Harach. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

Nech sa páči. Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

Ľ. Harach, minister hospodárstva SR: Môžem teda, hej? Dobre, ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám predniesol vládny návrh zákona o elektronickom podpise. Vláda Slovenskej republiky má už od minulého roku v pláne legislatívnych úloh návrh zákona o elektronickom obchode. Pri príprave návrhu tohto zákona sa vychádza z návrhu vzorového zákona UNCITRA o elektronickom obchode, ktorý obsahuje pre štáty modernizujúce svoju legislatívu určitý návod a základné vysvetľujúce informácie na právnu úpravu jednotlivých druhov a postupov využívania elektronických komunikačných prostriedkov. Počas prác na návrhu zákona sa dospelo k záveru, že v súvislosti s vývojom v Európskej únii v tejto oblasti, v súvislosti s vývojom u nás je nevyhnutné pred prijatím právnej úpravy elektronického obchodu zákonom upraviť právne vzťahy súvisiace s elektronickým podpisom. Zámerom predkladaného návrhu zákona podobne, ako to bolo povedané pánom poslancom Šebejom v úvodnom slove k poslaneckému návrhu, je zrovnoprávniť elektronický podpis s vlastnoručným podpisom z hľadiska jeho právnej relevantnosti, vytvoriť právne predpoklady jeho hodnovernosti a ochrany pred zneužitím, a to najmä prostredníctvom inštitútu certifikovania, certifikácie informácie slúžiacej na overenie podpisu. Zároveň vytvoriť určité liberálne prostredie na poskytovanie takýchto certifikačných služieb, ustanoviť orgán štátnej správy, ktorý bude dozerať na poskytovanie certifikačných služieb a zosúladiť právne predpisy Slovenskej republiky s právnymi predpismi Európskej únie v tejto oblasti, čo umožní v praxi využívať na uzatváranie zmluvných vzťahov, ale aj vo všeobecne širšej komunikácii vo verejnej správe elektronické komunikačné prostriedky na úrovni písomnej formy bez súčasnej nevyhnutnej prítomnosti účastníkov právneho vzťahu. Podčiarkujem účastníkov právneho vzťahu.

Vláda sa zoberala aj poslaneckým návrhom zákona o elektronickom podpise. Aj keď obidva tieto návrhy zákonov vychádzajú z takmer rovnakej koncepcie právnej úpravy a približne rovnakých právnych inštitútov, niektoré definície pojmov a legislatívnoprávna formulácia obidvoch návrhov je predsa len, predsa len rozdielna.

Panie poslankyne, páni poslanci, v médiách prebehla istá diskusia jednak predstaviteľov rôznych odborných kruhov, odborných skupín, ktoré či už sa podieľali, alebo sa hodnotiacim komentujúcim spôsobom vyjadrujú k obidvom týmto normám. Ja by som chcel s plnou vážnosťou povedať, že obidve tie odborné skupiny, pretože aj na vládnom návrhu sa podieľali experti, ktorých by som rovnako mohol menovať, a možno tiež označiť prívlastkom, že patria medzi tie najlepšie, čo Slovensko má, ale nie o to ide. Obidve tie odborné skupiny pripravili vcelku dobré návrhy. Taká je skutočnosť. Tieto návrhy sa vo veľkej časti prekrývajú, v niektorých detailoch sú rozdielne. Keď sme formulovali, keď som zadával úlohu na ministerstve hospodárstva, tak základnú filozofiu legislatívnotechnickú, ktorú sme volili, sme definovali takto. Treba pripraviť zákon ako všeobecnejšiu normu vzhľadom na to, že ide o problematiku, ktorá sa mimoriadne rýchlo, dynamicky, takpovediac v dobách niekoľkých mesiacov mení, je potrebné zákon urobiť vo všeobecnejšej rovine tak, aby si nevyžadoval každú chvíľu novelizáciu, ale tie časti v oblasti elektronického podpisu a elektronického obchodu, to je príprava z pohľadu koncepcie ministerstva hospodárstva z veľkej časti ako podpora na elektronické obchodovanie. Tak tie časti, ktoré budú podliehať rýchlejším zmenám, je potrebné riešiť nižšími legislatívnymi normami, to znamená vyhláškami, prípadne nariadeniami vlády a podobne. Z tejto filozofie vychádzal vládny návrh zákona z takejto konštrukcie. Opakujem, obidva návrhy zákonov sú vcelku dobré. Ja to musím takto objektívne hodnotiť. Bolo by potrebné, samozrejme, nájsť v druhom čítaní, najmä v rokovaní v príslušných výboroch spôsob, ako tieto dva návrhy spojiť a urobiť dobrý zákon, ktorý prijme, prijme Národná, alebo teda schváliť potom dobrý zákon, ktorý prijme Národná rada.

Dosť často sa objavila v diskusii otázka takzvanej technologickej neutrality vládneho zákona, no tu musím práve povedať, že to bol cieľ, aby tento zákon vzhľadom na vývoj bol svojím spôsobom technologicky neutrálny a umožňoval vlastne pružne, aj keď to je relatívny pojem v tomto prípade v tejto oblasti, ale relatívne pružne reagovať na veľmi rýchle technologické, technologické inovácie. Návrh zákona o elektronickom podpise je základom právnej úpravy vzťahov, ktoré sú v našom právnom poriadku úplne nové. O tom tu už bolo hovorené. Napriek tomu som presvedčený, že vládny návrh zákona, ktorý predkladám, upraví právne vzťahy na používanie elektronického podpisu vyhovujúcim spôsobom a pri aplikácii nebude spôsobovať problémy. Samozrejme, za predpokladu, že budú vytvorené tiež primerané inštitucionálne a technické predpoklady aplikácie zákona. Aj v tomto smere už prvé kroky boli urobené, na inštitucionálnej úrovni je to zriadením Národného bezpečnostného úradu, ktorý aj podľa nového kompetenčného zákona bude mať kompetencie aj pre elektronický, elektronický podpis.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, o obsahu tohto zákona, o jeho zámere tu už bolo hovorené, nebudem opakovať, či prípadne dopĺňať niektoré časti. Predpokladám, že v rozprave v druhom čítaní sa veľmi detailne budeme môcť a možno aj musieť zaoberať jednotlivými paragrafmi tohto zákona. Uchádzam sa teda o vašu priazeň pri schvaľovaní návrhu, vládneho návrhu zákona o elektronickom podpise. Ďakujem za pozornosť.