I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Faktické poznámky - sú prihlásení páni poslanci a poslankyne na tabuli, ako posledný štvrtý pán poslanec Krajči. Uzatváram možnosť ďalších prihlásení do faktických poznámok. Dávam slovo pánovi poslancovi Jasovskému. Nech sa páči.
J. Jasovský, poslanec: Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Ja by som nesúhlasil s pani poslankyňou Tóthovou v tej časti, keď hovorila, že väčšina našich prívržencov sú starí občania. Ja skutočne chodím často von a stretávam sa dnes s mnohými mladými ľuďmi, ktorí vyjadrujú strach zo života a zo svojej budúcnosti a pýtajú sa nás, ako chceme riadiť tento štát ďalej, pretože sa domnievajú, že vo vláde v budúcom období budeme a majú strach z pokračovania vládnutia súčasnej vládnej koalície. Môžete sa pousmiať, ale týchto názorov stretávam zo dňa na deň viacej. Viete, ak by som bral len tých starších občanov, ktorí by sa mohli pomaly pominúť, pretože tak, ako hovoril pán profesor a poslanec Drobný, nemajú už ani len na tú minerálnu vodu, otázka je postavená aj tak, že prečo sú poslanci v tomto parlamente považovaní za nie dobrých ľudí, ak by som to tak slušne mal povedať vo vzťahu k našim voličom. Prečo je slovo poslanec akousi takou morou tejto spoločnosti a poslanec sa zdá byť, že je najhorší človek v tejto spoločnosti a mnohí z vládnej koalície ste sa mali možnosť presvedčiť o názoroch občanov na vás počas otvorených dverí tu v parlamente. Ale prečo potom my poslanci neplníme ani len tú základnú úlohu, ktorú parlament má, a to je kontrolná úloha. Prečo včera boli pokyny predsedov vašich poslaneckých klubov, keď sme žiadali o to, aby boli do parlamentu predložené informácie o tom, ako vláda bude nakladať napríklad s majetkom SAD? Kto zabezpečí linky na tých trasách, ktoré sú stratové? Ako sa dôchodca dostane napríklad k lekárovi alebo do lekárne, ak po transformácii a privatizácii SAD chodiť autobus nebude. Mnoho listov dochádza a skúste si prepočítať, čo stojí jeden telefónny hovor dôchodcu, ak chce zistiť, v ktorej lekárni majú liek, ak základný poplatok stojí 269 korún plus DPH. Ako riadite tento štát? (Zaznel zvuk časomiery.)
I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Krajči.
G. Krajči, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Tóthová hovorila o veľmi zlej sociálnej situácii dôchodcov za súčasnej vlády. Skutočne to môžem potvrdiť. Obrátila sa na mňa Jednota dôchodcov zo Spišskej Novej Vsi Slovenska, ktorí vyčíslili náklady, ktoré majú dôchodcovia na základné životné potreby, a skutočnosť je taká, že dôchodca, ktorý zostal sám, to znamená poberá jediný príjem, sa pohybuje okolo priemernej hodnoty 5 tis. korún. Keď sme spočítali náklady, ktoré mu vznikajú základnými potrebami, ktoré musí zaplatiť, činí to okolo 4 tis. korún. To znamená, že tento človek má na mesiac tisíc korún, z ktorých by mal vyžiť.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, skúste si to premietnuť na dnešné ceny potravín, ošatenia a ďalších potrieb, ktoré tento človek potrebuje, a z toho vám vznikne, že skutočne to, čo predkladáte - päťpercentné zvýšenie dôchodkov, je naozaj výsmech tejto skupiny obyvateľov a jednoducho tento problém treba riešiť absolútne ináč. Som rád, že pán Dzurák sa zobudil po troch rokoch a teraz zisťuje, že kde sú peniaze z privatizácie? Som zvedavý, či taký veľký humanista a sociálny pracovník sa z neho stane aj pri privatizácii strategických podnikov a rozkrádaní toho majetku, ktorý sa tu rozkradol za tieto tri roky, pričom Mečiarova vláda pravidelne valorizovala dôchodky, kdežto o vás sa to vôbec hovoriť nedá.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Dzurák.
Ľ. Dzurák, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa Tóthová hovorila o sociálnom cítení, preto by som sa jej chcel opýtať, kde bolo sociálne cítenie minulej vlády, ktorá tu rozdávala majetky, na ktorých sa podieľali aj dôchodcovia, čo im z týchto majetkov ostalo? Chcel by som sa opýtať, kde bolo sociálne cítenie, keď sa rozdeľoval spoločný koláč, a úzkej skupine sa ušlo všetko, ostatným len oči pre plač, a kde bolo sociálne cítenie minulej vlády, keď jedni, a tá úzka skupina zbohatla zo dňa na deň a fakticky dosiahla takú životnú úroveň, o ktorej sa väčšine týchto obyvateľov bude ešte desiatky rokov len snívať.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Švantner.
D. Švantner, poslanec: Ďakujem. Milé dámy, vážení páni, ja si myslím, že je veľmi cynické, keď hovoríme o voličoch našich a voličoch druhých politických strán. Lebo tí dôchodcovia sú naozaj ľudia, ktorí sú naši rodičia, naši starí rodičia a mali by sme sa nad týmto zamyslieť, ako títo ľudia žijú. Tiež si myslím, že nie je dobré, aby sme znova otvárali to, čo teraz povedal pred chvíľou môj kolega, lebo príde druhá vládna garnitúra a bude môcť znova vykrikovať vám, že ako ste predali tie veľké podniky, ktoré sa teraz chystáte predať. Myslím tým SPP, Transpetrol a banky. Veď viete veľmi dobre, že sme predali telekomunikácie a situácia je taká, že sa zvýšili poplatky za telefón a práve tí dôchodcovia potrebujú tie telefóny nato, aby mohli zavolať prípadne doktora alebo nejakú pomoc. Vieme všetci veľmi dobre, že stúpajú všetky ceny. Stúpajú ceny potravín, stúpajú ceny elektrickej energie, stúpajú ceny plynu a ešte nevieme, aká bude situácia potom, keď sa sprivatizujú tieto veľké podniky. Ja by som chcel upozorniť ešte na jednu skupinu ľudí, a to sú dôchodcovia, ktorí zostali sami. Hlavne ide o mužov, ktorí po ovdovení nedostanú žiadny príplatok a zostanú len vlastne na tom svojom dôchodku, ktorý majú pre seba vymeraný. Tento dôchodok je naozaj tak nízky, že ja som hovoril s viacerými ľuďmi na Horehroní, kde je aj nezamestnanosť obrovská a nemôžu im pomôcť ani deti a ani prípadne príbuzní. Čiže títo ľudia sú naozaj na pokraji existenčného minima a nevedia si pomôcť. Ďakujem. (Zaznel zvuk časomiery.)
I. Presperín, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Chcem odpovedať len pánu poslancovi Dzurákovi, ktorý sa spýtal, kde bolo naše sociálne cítenie, keď sme privatizovali? Pán poslanec, my sme privatizovali malé podniky. V Nemecku takéto malé podniky, keď sa privatizovali, vytvoril sa trojhand, kde ešte platili privatizérom, aby vôbec boli schopní konkurencie, pretože v zmenenom systéme malé podniky mali veľmi ťažkú úlohu. Ale ja sa pýtam, kde je vaše sociálne cítenie, keď chcete privatizovať SPP, ktoré ročne do štátneho rozpočtu dáva zisk 22 mld.? Z čoho bude na dôchodky? Z čoho bude na zdravotníctvo? Keď takéto subjekty, a to nie je len jeden, strategické podniky vy chcete privatizovať. Toto je problém. Celá naša privatizácia nedosahovala hodnotu SPP a nehovoríme už o ďalších podnikoch. A ďalej, keď hovoríte o tom sociálnom cítení, ja sa chcem spýtať, aké sociálne cítenie má váš minister, ktorý predkladá tento legislatívny návrh, keď minulý rok skonštatoval, že, a predkladal devätnásťpercentné zvýšenie, potom sa došlo k desaťpercentnému, životné náklady prudko narástli a dnes prichádza s päťpercentným zvýšením dôchodkov. Ako to, že minulý rok ste ustúpili z 19 %? Alebo ste prišli s hausnumerom do parlamentu? Je predsa hanbou, že ministri si zvykajú tu na nepravdivé údaje, napríklad pán minister Kováč tomuto parlamentu tvrdil, že sú reálne peniaze na zvýšenie platov lekárov a aká je situácia dnes? Preto to poslanci odsúhlasili a aké problémy to vyvoláva? Tak... (Zaznel zvuk časomiery.)
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ako posledná v rozprave vystúpi pani poslankyňa Sárközy.
Nech sa páči, máte slovo, pani poslankyňa.
K. Sárközy, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctená snemovňa. Keby som chcela nadviazať voľne po pánovi poslancovi Brockovi, ani ja sama som si nepripravovala vystúpenie, ale chcela som vystúpiť až v druhom čítaní a chcela som sa vyjadriť k percentuálnemu zvýšeniu dôchodkov. Musím ale povedať, že ma k tomu vyprovokovali niektorí kolegovia, ktorí boli predo mnou, a ich populistické reči. Pomaly včera, a dnes mám taký dojem, že táto snemovňa sa bude rozdeľovať podľa toho, či tu boli poslanci v sobotu na Dni otvorených dverí, alebo neboli, jedni sú dobrí, jedni sú zlí. Musím na začiatku povedať, aby som pomohla niektorým svojim kolegom z opozície s faktickými poznámkami, že ja som tu bola na rozdiel od niektorých z nich v sobotu, ale patrím medzi tých poslancov, ktorí väčšinou tu sedia aj na schôdzach parlamentu a nemôžeme to povedať o tých, ktorí sa tu včera vyjadrovali s populistickými rečami a nevidieť ich tu napríklad celý rok. Ale neviem, či si poslanci uvedomujú, že okrem 1. septembra, keď je Deň otvorených dverí, s tými našimi voličmi sa môžeme stretnúť každý deň. Ja sa s nimi napríklad každý deň stretávam pri nákupoch, každú sobotu na trhu alebo pri kupovaní novín. Tí dôchodcovia okrem Bratislavy, kde je väčšina tých poslancov, ktorí sa tu teraz ozvali, žije aj na vidieku. Ja vám môžem povedať, že mám s nimi takmer každodenný styk. Ale okrem dôchodcov, a budem sa vyjadrovať len k tomu, pretože sa tu hovorí o valorizácii dôchodkov, ja sa stretávam aj s ľuďmi, ktorí majú malé deti a, chvalabohu, v poslednom čase aj s viacdetnými rodinami, a ja by som bola veľmi rada, keby sme tu v blízkej budúcnosti hovorili aj o tom, kedy sa zvýši suma materského príspevku. Neviem, či niektorí kolegovia to vedia, ale to je 2 740 korún. To je len na margo.
Teraz by som sa vyjadrila k sume 5 %. Musím povedať, že aj mňa prekvapil včera kolega v relácii SITO a nezvyknem reagovať na to, čo odznelo na tlačovkách, ale ja som sa vo výbore, pretože som vo výbore pre sociálne veci a bývanie, pána ministra spýtala, čo bude, pýtala som sa ho ako predsedu Správnej rady Sociálnej poisťovne ako člena vlády, čo bude, keď v snemovni poznajúc situáciu spred roka sa tu začne licitovať 5 %, 7, 8, 9, 10, 11, 12, kto skôr príde alebo kto neskôr, tak ten bude mať väčšie šťastie. Ako k tomu chce pán predseda správnej rady a predkladateľ predísť. Povedal, že Sociálna poisťovňa má peniaze na päťpercentné zvýšenie dôchodkov a vieme, že keď Sociálna poisťovňa je nesolventná alebo insolventná, tak pomôže štát. No lenže podľa toho, teda podľa predkladacej správy pán minister povedal, že ešte k tej situácii nedošlo. Ja by som z tohto miesta veľmi rada vyzvala koaličných poslancov. Podľa mňa, ja sa prikláňam k tomu, čo tu povedala pani poslankyňa Aibeková, je to taká dôležitá téma, s ktorou sa musí zaoberať koaličná rada. Nepokladám za správne, že poslanci Strany demokratickej ľavice budú z toho vytĺkať politický kapitál, ale svoje pozmeňujúce návrhy predložia vo výbore pre sociálne veci a bývanie. Tak to tam predloží každý poslanec, samozrejme, má na to právo. Ja by som bola rada, keby sa k tomu vyjadrila koaličná rada, sadli si predkladatelia, teda pán minister Magvaši, pani ministerka financií, pán podpredseda vlády, spočítali jednu aj druhú stránku a došli by k nejakému rozumnému číslu, ktorému by sme sa vedeli prikloniť všetci, pretože keď nie, tak myslím si, že na budúci týždeň alebo o dva týždne, keď sa tento zákon dostane do tretieho čítania, a teda bude konečná verzia, budeme tu pomaly ako v stávkovej kancelárie a rozdiel bude len ten, že ktorá strana bude šikovnejšia a ktorá na svoju stranu prijme väčší počet poslancov. Ďakujem pekne.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Jedna faktická poznámka, pán poslanec Andrassy, nech sa páči.
Ľ. Andrassy, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Súhlasím ja i s tými názormi, ktoré tu zazneli, a naznačila to aj kolegyňa Sárközy, že by bolo asi potrebné prijať úplne nový zákon, v ktorom by sa jasne definovala automatická valorizácia dôchodkov, teda aby to nezáležalo na svojvôli vlády alebo parlamentu, ale kedy sú splnené zákonné podmienky, aby automaticky na ďalší mesiac bol valorizovaný dôchodok. Chcem povedať, že je úlohou politikov, je úlohou vlády, je úlohou štátu nájsť finančné prostriedky nato, aby štát zabezpečil dôstojnú životnú úroveň dôchodcov. Myslím si, že to je základné poslanie a povinnosť štátu postarať sa ako o dôchodcov, takisto aj o mladú generáciu, a som rád, že bola otvorená otázka aj mladých ľudí, aj mladých rodín, lebo z 2740 korún, ktoré dostáva dnes žena, ktorá je na materskej dovolenke, sa jednoducho z mesiaca na mesiac nedá vyžiť, dá sa len živoriť. Ak tento štát našiel 110 mld. korún, 110 mld. korún občanov Slovenskej republiky nato, aby ozdravil banky, aby tieto peniaze dal do bankových inštitúcií, tak musí tento štát, musí aj táto vláda, ale aj budúce nájsť finančné prostriedky nato, aby zabezpečil dôstojnú životnú úroveň ľuďom, ktorí celý život odovzdávali svoje hodnoty tejto spoločnosti a dnes sú títo ľudia odkázaní na dôchodok, ktorý má zabezpečiť generácia, ktorá dnes v tejto spoločnosti hodnoty tvorí. Teda nerozchádzame sa v tomto pohľade a ja preto som povedal, že Strana demokratickej ľavice bude túto debatu viesť na odbornej úrovni vo výbore, ktorému to gestorsky patrí, a budeme dávať konkrétne jasné argumenty aj číselné preto, aby to zvýšenie o 7 až 8 % bolo reálne a dalo sa aj finančne vykryť nielen v tomto roku, ale aj v roku 2002. (Zaznel zvuk časomiery.)
I. Presperín, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Sárközy.
K. Sárközy, poslankyňa: Ďakujem pekne. Nie vždy sa to stáva, ale teraz musím s pánom poslancov Andrassym súhlasiť. Ďakujem pekne.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prerušujem rokovanie na obedňajšiu prestávku, budeme pokračovať o 14.00 hodine. Ďakujem vám pekne.
(Prestávka.)
J. Migaš, predseda NR SR:
(Po prestávke.)
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás, aby ste prišli do rokovacej miestnosti.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pred obedňajšou prestávkou sme prerušili rokovanie 51. schôdze. Ukončili sme rozpravu. Chce vystúpiť v rozprave pán minister? Pán minister. Chce vystúpiť? Čiže áno, vystúpi pán minister. Takže slovo má pán minister.
P. Magvaši, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, určite rokovanie o návrhu zákona, ktorým sa valorizujú dôchodky, je veľmi citlivým zákonom. Týka sa vlastne skupiny obyvateľstva, ktorá vlastne dôchodky má ako jediný príjem a v dôsledku svojho veku alebo svojej schopnosti straty byť zamestnaný, má problémy, aby si mohla získať nejaké ďalšie zdroje na prilepšenie svojho príjmu. Preto určite posudzovanie týchto vecí je veľmi citlivé a nedá sa vždy posudzovať chladnými technokratickými alebo ekonometrickými číslami. Treba ich posudzovať určite v širších súvislostiach. Myslím si, že vzťah spoločnosti k seniorom je vždy aj určitým vyjadrením charakteru spoločnosti, a to si dovolím povedať, že nielen v tom materiálnom vyjadrení. Ak v roku 1999 bol Rok seniorov vyhlásený ako starších ľudí Organizáciou Spojených národov, tak sa to vlastne preukázalo, že vzťah k seniorom, to nie je len otázka materiálneho blahobytu, ale súvisí to vlastne aj s charakterom prístupu ľudí, morálky, charakteru vzájomného uctievania sa jednotlivých generácií. Takže vlastne tá krásna slovenská ľudová rozprávka o Troch grošoch, ktorá je v rôznych modifikáciách vlastne na celom svete, a keď som bol kedysi v Indonézii, tak som vlastne túto rozprávku tiež počul, že si ju rozprávajú domorodí, pôvodné domorodé obyvateľstvo v určitej obmene, že to je určitý taký akýsi kód ľudstva zachovaný o tom, že existuje jedna generácia, ktorá sa narodí a ktorú pripravujeme na produktívny vek, tá produktívna je potom to poproduktívne obdobie. Začínam to preto tak zoširoka, že, samozrejme, vzťah k tejto generácii, k týmto ľuďom je určite citlivý a nedá sa vždy vyjadriť len chladným číslom, chladným vzťahom, a preto určite taká téma, ako je zvyšovanie dôchodkov v Národnej rade, je záležitosť preto, aby mohli všetci poslanci na jednej strane vyjadriť aj svoje ekonomické zdatnosti, ale na druhej strane aj svoju určitú precitlivenosť, ale dovolím si povedať, niektorí aj určitú falošnosť.
Myslím si, že treba brať aj to, že dôchodcovia sú súčasťou celej spoločnosti a vývoj tejto spoločnosti odzrkadľuje potom nakoniec aj stav dôchodcov. A preto teda rozprávať o dôchodcoch vždy len v tom krátkom časovom úseku, ako je jeden rok, je myslím si, že nie je vždy to najlepšie a najspravodlivejšie, pretože ten vzťah k tejto generácii treba posudzovať určite v dlhšom časovom období. A preto potom niekedy vyznieva tak ako trošku nedôstojným to, že niekedy ako keby sme nedôstojne tu hrali a predbiehali sa v určitých formuláciách, citáciách alebo licitáciách o tom, ako sa správať.
Chcel by som preto teda povedať pár slov o tom, ako sa to vyvíjalo, pretože tu sa hádzalo rôznymi číslami. Ja by som rád tie čísla dal do tohto súvisu. Za celé desaťročné obdobie do roku 1989, keď priemerný dôchodok na Slovensku k priemernej mzde predstavoval 49,1 %. Samozrejme, vychádzalo to z vtedajšieho nejakého stavu, ale potom sa treba, samozrejme, pozrieť na vnútornú štruktúru výdavkov jednotlivých kategórií domácností, kde práve kategória dôchodcov má úplne inú vnútornú štruktúru výdavkov, predovšetkým sa tam zvyšuje ten podiel výdavkov, ktoré sú bezprostredne potrebné na živobytie. To znamená výdavky spojené s bývaním, výdavky na potraviny, čo potom táto štruktúra lepšie mnohokrát vyjadruje vývoj toho stavu tohto typu domácnosti. No ale treba povedať zároveň, že najnižší podiel priemerného dôchodku k priemerným mzdám za toto desaťročné obdobie bol v roku 1997, pán poslanec Kalman, bol 44,7 %. To znamená, že od roku 1989, keď to bolo 49,1, to do roku 1997 poklesol na 44,7 % a za rok 2000, povedali ste správne číslo, bolo to 47,1. To znamená, zvyšovanie dôchodkov v roku 1999 a zvyšovanie dôchodkov v roku 2000 zvrátilo nepriaznivý vzťah medzi priemerným dôchodkom a priemernou mzdou v národnom hospodárstve. Čiže za zložitej hospodárskej situácie, ktorá tu bola, táto vláda každý rok prišla a navrhla zvýšenie dôchodkov a navrhla to zvýšenie dôchodkov tak, že tento parameter sa zlepšoval oproti stavu roku 1997, to znamená v tom celom desaťročí, a v roku 1999 to teda bolo 45,5 % a v roku 2000 to bolo už 47,1 % a podľa predpokladaného vývoja, ak dôjde k tomuto zvýšeniu dôchodkov, ten pomer ku koncu tohto roka bude viac ako 48 %. Treba zároveň povedať, že tento parameter, parameter pomeru priemerného dôchodku k priemernej mzde je parametrom, ktorým sa meria aj zároveň garancia určitých základných ľudských práv dôchodcov. Je to vydefinované v dohovore Medzinárodnej organizácie č. 102, ktorú prevzala Európska sociálna charta a od väzby od Európskej sociálnej charty, Európska sociálna charta vlastne vraví, že toto je parameter, ktorým sa zaručujú aj práva v Listine ľudských práv a slobôd. To znamená, že keby sme to zobrali z tohto holého čísla, tak by som povedal, že vláda Slovenskej republiky napĺňa svoje záväzky tak medzinárodné, ako aj inak aj k dôchodcom.
Samozrejme, tento pomer má dve čísla. Má čitateľa aj menovateľa a treba jasne povedať, že tento dobrý vývoj bol spôsobený aj tým, že na Slovensku v roku 1999 a roku 2000 nerástli mzdy, nerástli takým tempom, preto sa tento pomer, preto sa tento pomer zlepšil. Ja hovorím inakšie skutočne otvorene, ja som pani poslankyňa Keltošová, to znamená, že to treba brať v tejto súvislosti. Ale ja by som to teda dal do inej súvislosti, pretože to si treba všimnúť. Ak som tu teda povedal nominálny vzťah reálnej mzdy a reálneho dôchodku k hladine 100 % v roku 1989, tak v roku 1998 v poslednom roku vlády predchádzajúcej vlády došlo k rastu alebo teda úroveň reálnej mzdy k roku 1989 predstavovala 91,8 %, ale úroveň dôchodku bola len 83 %.
To znamená, v spoločnosti rástli mzdy, z toho by mali rásť aj príjmy Sociálnej poisťovne a z toho teda by mal byť aj zabezpečený oveľa väčší rast dôchodkov, ako bol, a vlastne v konečnom dôsledku preto sa to prejavilo, že sme sa dostali na dno pomeru dôchodkov k priemernej mzde. Takže tu treba vidieť inú skutočnosť, že vlastne vývoj v hospodárení Sociálnej poisťovne, o ktorej sa teraz tak rozpráva, je založený na zlom hospodárení v roku 1996 až 1998, keď vzrástli najväčšie pohľadávky Sociálnej poisťovne, a preto, že vlastne podnikateľská sféra nebola spôsobilá platiť si svoje úhrady, neplatila do Sociálnej poisťovne, na druhej strane išli hore reálne mzdy na úkor toho, že by boli bývali odvody do Sociálnej poisťovne. Čiže nefungovala tu skutočná solidarita, na ktorej je položená Sociálna poisťovňa. O tom si treba, o tom si treba totiž rozprávať a pani Keltošová, vo výbore vám budem odpovedať na tú vašu tézu, ktorú ste tu povedali o tom, že sa vyberá menej.
Treba zároveň povedať, že oproti roku 1996 vzrástol počet dôchodcov veľmi výrazne a vzrástol približne o 70 tis. To, samozrejme, automaticky výdavkovú časť z hľadiska tohto počtu zaťažuje. Čiže ja znovu opakujem, a preto som aj tak začal, že dá sa, dá sa, dá sa o niektorých veciach rozprávať veľmi detailne ekonomicky a ekonomicky zdôvodňovať o tom, aký je vývoj, aká je objektívna skutočnosť, pretože nakoniec tieto čísla nepustia. Na druhej strane tu treba v skutočnosti vidieť, že dôchodcovia sú najnižšie príjmovou skupinou obyvateľstva, ktorá si nemôže zabezpečiť nejaký ďalší príjem, a tým, že sú najnižšou príjmovou skupinou obyvateľstva, majú vlastne aj najvyššie výdavky spojené v podiele výdavkov na otázku základných životných potrieb.
Ešte by som chcel dať jeden argumentačný moment o tom, že keď sa tu rozpráva o tom, že táto vláda je vláda veľmi surová alebo najmä pani poslankyňa Tóthová škoda, že tu nie je, veľmi dramaticky sa tu na mňa obracala ako na ministra, aby som bol citlivý a sociálne spravodlivý, tak by som chcel povedať, že v roku 1997 sa vyplatilo v pomere k hrubému domácemu produktu na dôchodky 7,6 %. V roku 2000 sa vyplatilo 7,9 %. Táto vláda, táto vláda za situácie, aká ona z hľadiska reštrukturalizácie hospodárstva mala, tak dosiahla jednu vec, že zvýšila podiel, zvýšila podiel platieb na dôchodky vo väzbe na celkový hrubý domáci produkt spoločnosti. To sú, to sú (reakcie z pléna) fakty.
Samozrejme, chcel by som sa dotknúť ešte jednej skutočnosti. Lebo veľa sa tu rozpráva o tom, aké sú platby štátu. Treba povedať, že pri rozpočte na rok 1996 došlo k najdramatickejšiemu zníženiu platieb za zamestnancov štátnej a verejnej služby do fondov sociálneho poistenia a od roku 1999 sa postupne táto obrovská deformácia napráva. Že po ďalšie, že zadlženosť Železníc Slovenskej republiky voči verejným fondom, zadlženosť nemocníc sa predovšetkým udiala v rokoch 1996 až 1998 a v súčasnom období tieto staré dlhy zo zdrojov privatizácie sa uhrádzajú a vylepšuje sa situácia, ktorá sa spôsobila tým, čo sa udialo v roku 1996 a 1998.
Ale keď by som sa mal teda zamyslieť nad tým, ako prebiehala diskusia. Tá diskusia v podstate prebiehala predovšetkým o zákone č. 46/1991 Zb., ktorý ešte, ktorý platí od 1. marca 1991, ktorí podpísali pán Havel, pán Dubček a pán Čalfa.
Treba povedať, že ten zákon bol postavený nato, že sme v turbulentnom transformačnom období a že v tom turbulentnom transformačnom období, pán poslanec Mesiarik, je veľmi zložité niektoré veci vopred predurčovať tak, ako si to hovoril ty o presnom definovaní času, termínu, výšky a tejto vzájomnej väzby.
Samozrejme, ty ako ešte bývalý predstaviteľ, federálny predstaviteľ odborov, keď si pri tomto zákone sa mohol dokonca vyjadriť, aký je on zlý. Nakoniec za celé to obdobie, keď si potom ešte bol ako odborár, si vtedy neprotestoval voči tomuto zákonu, že tento zákon má takúto nesystémovú, lebo ty to hovoríš, nesystémovú chybu. To znamená, že by som chcel teda povedať, že treba to vidieť v kontinuite. Je veľmi jednoducho inakšie teraz rozprávať a dávať vinu, že tu existuje zákon z roku 1991, ktorý má systémové chyby. Ale ja si myslím, že v transformačnom období je veľmi nebezpečné postaviť tak zákon, ktorý by bol takto veľmi úplne adresne a jednoznačne v mnohých veciach hovoril, pretože to treba brať v určitej celkovej súvislosti vývoja spoločnosti a nielen určitých krátkodobých efektov a blysknutia sa prípadne v Národnej rade.
Chcel by som teda ešte pár slov povedať k tomu, lebo bola tu kritika ešte pri vládnom návrhu pre skrátené legislatívne konanie, ale potom to povedala aj pani poslankyňa Keltošová, by som chcel povedať, že podľa legislatívneho plánu vlády Slovenskej republiky má ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny do konca mesiaca septembra predložiť návrh zákona o sociálnom poistení. My sme ten návrh zákona, pani poslankyňa, poslali aj vašim poslancom, respektíve pánovi poslancovi Tkáčovi, ktorého ste vy určili ako za koordinátora tejto otázky. Pán poslanec Tkáč je dokonca členom Rady pre reformu sociálneho poistenia. Nezúčastnil sa, keď sme prerokúvali tento návrh zákona o sociálnom poistení.
Všetko beží spôsobom takým, že by sme chceli na septembrovú tripartitu predložiť tento návrh zákona na prerokovanie následne vo vláde a potom predložiť do Národnej rady Slovenskej republiky.
Čo sa týka peňazí z privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu, pri návrhu rozpočtu na rok 2002 je jasne formulované ako v uznesení vlády Slovenskej republiky, a je to písané aj v textovej časti dôvodovej správy, že 55 mld. Sk by bolo, vláda vyčlení z privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu na transformáciu sociálneho poistenia.
Čo sa týka diskusie o spotrebnom koši, ja by som chcel povedať, že v roku 1996 ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny spolu so Štatistickým úradom spravilo skutočne vynikajúci cenzus, ktorým vlastne určilo spotrebný kôš na báze skúseností zo všetkých vyspelých krajín. Dokonca nám pritom pomáhali, vám vtedy pri tom pomáhali odborníci zo Spojených štátov amerických a dodnes vo všetkých inštitúciách, či v Medzinárodnej organizácii práce, či v Rade Európy, sa tento fakt berie ako skutočne odpovedajúci tomu, ako to má byť. To znamená, preto som bol trošku prekvapený z diskusie, ktorá tu bola povedaná, že sa tu zrazu začína spochybňovať otázka spotrebného koša a z neho potom teda následne vždy z úzkeho výberového konania, keď sa napočítava potom vlastne účty domácností a z toho sa určuje jednotlivý stav. To znamená, ja by som chcel povedať, že obrátene, obrátene. Dávajú nás dokonca za príklad aj Českej republike v diskusiách na medzinárodnej úrovni. A je považované, tento stav sa považuje v Slovenskej republike za priehľadný, adresný a správny, tak ako sa to zatiaľ v modernom svete meria s tým, že, samozrejme, otázka sociálneho cítenia je zložitá vec. Sociálne cítenie, to nie je len povedať o tom, či teraz bude 5 %, alebo bude 10 %. Ak som začínal tu rozprávať o tom, že to treba brať v celej súvislosti vývoja spoločnosti, treba, samozrejme, pochopiť asi, a to položila túto otázku, položil pán poslanec Brocka, položila ju aj pani poslankyňa Sárközy, že odkiaľ teda zobrať zdroje.
My sme jasne preukázali, že Sociálna poisťovňa vie zo svojich vlastných zdrojov vykryť zvýšenie dôchodkov o 5 % a akékoľvek ďalšie zvyšovanie pôjde na deficit verejných financií. A pretože zo zákona Sociálna poisťovňa nemôže si vytvárať deficit, tak tento deficit môže byť krytý zo štátneho rozpočtu. To sú systémové odpovede, ktoré sú absolútne jasné. A chcem veriť, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, že vo výboroch pri druhom čítaní a následne potom pri pléne budeme rozprávať nielen v súťažení v číslach, ale v súťažení o tom, odkiaľ zdroje pre to získame. Ďakujem. (Potlesk.)
J. Migaš, predseda NR SR: Pýtam sa pána spravodajcu, či chce zaujať stanovisko? Nech sa páči.
F. Halmeš, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážená Národná rada, dámy a páni, vážený pán minister, pri návrhu zákona o zvýšení dôchodkov a úprave dôchodkov, ktoré budú priznané v roku 2002, by som chcel zhrnúť diskusiu, v ktorej vystúpilo 6 poslancov, z toho 3 z opozície a 3 z koalície. S povzdychom hovorím za seba, byť tak teraz v opozícii, tak by som v mnohých, v mnohých názoroch súhlasil a argumentoval podobným spôsobom. Argumentoval by som podobným spôsobom ako zástupcovia opozície, ale aj pán poslanec Mesiarik, pretože nikomu nie je vzdialená predstava a reálna potreba zvýšenia životnej úrovne našich dôchodcov, našich otcov a matiek a starých ľudí všeobecne. Pri prostom porovnaní s ľuďmi, ktorí sú na západ od našich hraníc, a s ich možnosťami počas dôchodkového veku vidíme obrovské rozdiely. To je ten prvý pohľad, ktorý chcem obohatiť aj o úctu k faktom, čo by mala byť výbava každého slušného človeka, aj slušnej vlády, aj vládnej koalície, ale aj opozície. Samozrejme, s faktmi sa dá rôzne narábať zvýraznením pozitívnych a prekrytím negatívnych, rôznou interpretáciou a podobne. To sa stalo aj v našej diskusii, v našej rozprave, ale ani to by som tak nezazlieval. Patrí to k štandardom v takýchto rozpravách. Len treba poukázať aj na niektoré (reakcie z pléna) konkrétne fakty, z ktorých veľkú časť už povedal minister práce, sociálnych vecí a rodiny aj z hľadiska ich vývoja. Škoda, že pani poslankyňa Tóthová nie je tu, pretože dvakrát nás vyzvala k tomu, aby sme zareagovali. Ja by som chcel zareagovať na jej opätovné predkladanie návrhu na doplnenie programu schôdze o analýzu dopadov zvýšenia životných nákladov po zvýšení cien energií na najnižšie príjmové skupiny. Tým, že sme nepodporili túto požiadavku, ešte neznamená, že si zakrývame oči pred touto skutočnosťou, respektíve, že by sme nepoznali tie dôsledky.
Samozrejme, ak hovoríme o slušnej výbave pri narábaní s faktmi, tak ja ju chcem potvrdiť tým, že sa skláňam pred informáciami, že naozaj za posledné obdobie došlo k reálnemu poklesu reálnej mzdy a, samozrejme, aj k poklesu reálneho dôchodku. Nato je jediná odpoveď aspoň z môjho pohľadu. Ak takáto obeť bola prinesená, ak ju prinášajú aj pracujúci, aj mladí ľudia, aj dôchodcovia, tak potom len vtedy má význam, ak to je predpokladom dlhodobého rastu a dlhodobého perspektívneho zvyšovania životnej úrovne. Vtedy má skutočný zmysel. Ak by to bol dôsledok nejakej neprincipiálnej hospodárskej politiky, tak to bolo naozaj mrhanie ľudskými zdrojmi, ľudskou psychikou a životnou úrovňou.
A chcem povedať, že predpoklady na dlhodobé zlepšenie sa tu vytvorili a že už v tomto roku, ak sa naplnia zámery, ktoré sú vo vývoji reálnej mzdy a v príjmovej časti občanov, tak by rast reálnej mzdy mal byť dvojpercentný, čo sa prejaví, samozrejme, v pozitívnych multiplikačných efektoch neskôr.
Myslím si, že dosiahnutie programového cieľa vlády pri zvyšovaní reálnej hodnoty dôchodku, teda dosiahnutia takého priemerného dôchodku, ktorý sa rovná 50 percentám hrubej priemernej mzdy v národnom hospodárstve, je naozaj výrazne ľahšie dosiahnuteľný ako program zníženia miery nezamestnanosti na 10 percent.
Pán minister, určite so mnou budeš súhlasiť, že to už reálne nie je a že to treba jasne povedať, aj keď treba bojovať s problémom nezamestnanosti výrazne a razantne. Ak sa podarí zvýšiť dôchodky o 5 percent alebo o trošku viac a v budúcom roku sa už budeme približovať k dvojcifernej hranici, tak potom tento cieľ vysoko pravdepodobne táto vláda naplní. Keďže je tu aj pán minister hospodárstva a nie je tu ministerka financií, chcem povedať, že naozaj, ak stúpajú reálne náklady na život, a predovšetkým sú produkované zvyšovaním cien, ktoré produkujú monopoly v oblasti energetiky, chcem upozorniť na to, že k zvyšovaniu treba pristupovať vtedy, keď sa vyčerpajú vnútorné zdroje efektívneho nakladania s prostriedkami, ktoré sú v dispozícii či už SPP, alebo v energetike, alebo kdekoľvek inde. Až potom je tu morálne právo na zvyšovanie cien týchto energií. Takže tam je vlastne koreň rastu životných nákladov, pretože zvyšovanie dôchodkov je už len na vrchole toho ľadovca, za ktorým je celá situácia národného hospodárstva skrytá. A toto je už otázka zodpovednosti neklásť také bremeno na budúci vývoj štátneho rozpočtu a verejných financií, ktoré by mohlo ohroziť strategickú rovnováhu, ktorá je predpokladom budúcich ekonomických výsledkov.
Vážené dámy a páni (reakcie z pléna), chcem predložiť na záver tohto vystúpenia a zhodnotenia rozpravy návrh na uznesenie. Pán predseda, prosím, aby sa hlasovalo o návrhu na uznesenie, ktorý hovorí, že...
J. Migaš, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, spravodajca prednesie návrh uznesenia k tomuto bodu. Nech sa páči. (Reakcie z pléna.)
F. Halmeš, poslanec: Že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. To je prvé uznesenie.
J. Migaš, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, najprv budeme hlasovať v súlade s § 73 ods. 3 zákona rokovacieho poriadku, aby sme zákon prerokovali v druhom čítaní. Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prvé hlasovanie podľa § 73 ods. 3, prvé.
Panie poslankyne, páni poslanci, prvé hlasovanie.
(Hlasovanie.) Prítomných je 94 poslancov, za 94, proti nikto, nikto sa nezdržal, všetci hlasovali.
Konštatujem, že sme prvé uznesenie schválili
Druhé, pán spravodajca.
F. Halmeš, poslanec: Pán predseda, aby sme hlasovali o návrhu, aby v lehotách, ktoré som prečítal a ktoré zopakujem, prerokoval predmetný návrh zákona ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský v termíne do 7. septembra, ústavnoprávny a gestorský v lehote do 11. septembra tohto roku. Prosím, aby sme hlasovali.
(Ruch v sále.)
J. Migaš, predseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujeme. Moment, ruším toto hlasovanie. Pán Brocka, ruším, ruším toto hlasovanie, pán poslanec Brocka, nech sa páči. Zapnite mikrofón pána poslanca.
J. Brocka, poslanec: Je samozrejmým pravidlom, že návrhy zákonov tohto charakteru sú vždy pridelené na prerokovanie aj do výboru pre financie, rozpočet a menu. Pán spravodajca to teraz neuviedol, ja prosím, aby ste rozšírili okruh tých výborov aj o tento výbor.
J. Migaš, predseda NR SR: Pán spravodajca. (Reakcie z pléna.)
F. Halmeš, poslanec: Pán predseda, myslím si, že podľa rokovacieho poriadku o návrhoch, ktoré hovoria o prerokovaní, sa dáva hlasovať bez ďalšej diskusie. Ja to nemám v návrhu spravodajskej správy, tak prosím, aby sme akceptovali tieto návrhy podľa rokovania.
J. Migaš, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, dávam hlasovať o návrhu, ktorý predniesol spravodajca. Dávam hlasovať. Hlasujeme, hlasujeme o návrhu, ktorý predniesol spravodajca. Hlasujeme, hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných je 100 poslancov, za 96, proti 1, zdržal sa 1, nehlasovali 2. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Ďakujem ministrovi aj spravodajcovi.
Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať
prvým čítaním o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Benkovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Nech sa páči, pán poslanec, uveďte svoj návrh novely.
M. Benkovský, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľujem si v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 360/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady podľa § 73 ods. 1 uviesť ako predkladateľ návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení zákona č. 458/2000 Z. z. a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov v prvom čítaní.
V snahe zabezpečiť čo najkomplexnejšiu kontrolu verejných financií bol na môj návrh novelizovaný zákon č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade v decembri minulého roku zákonom č. 458. Rozsah tejto novely bol limitovaný platným ústavným rámcom, a tak riešil len čiastočne problematiku kontroly verejných financií. Novela reagovala na zákon o informáciách a sčasti posilňovala nezávislosť Najvyššieho kontrolného úradu a umožnila kontrolu financií z európskych fondov, čo sa, mimochodom, ukázalo v uplynulých mesiacoch ako mimoriadne dôležité. Chcel by som zdôrazniť aj pri tejto príležitosti, že výsledky kontroly Najvyššieho kontrolného úradu pri zneužívaní týchto fondov Európskej únie Európska únia plne rešpektuje. Novela však nemohla rozšíriť pôsobnosť na kontrolu Fondu národného majetku a verejnoprávnych inštitúcií a nepodarilo sa presadiť skutočnú nezávislosť Najvyššieho kontrolného úradu na exekutíve, konkrétne na Ministerstve financií Slovenskej republiky. Preto som už vtedy upozorňoval na potrebu ďalšej novely, ktorá by po zmene čl. 60 Ústavy Slovenskej republiky umožnila plne reagovať na zmenené spoločenské podmienky na transformáciu ekonomiky a sociálnej sféry a vytvorila by priestor na rozšírenie kompetencií o čo najplnšiu nezávislosť Najvyššieho kontrolného úradu.
Novela zákona o Najvyššom kontrolnom úrade prispieva k ďalšiemu posunu pri realizácii záväzkov Slovenskej republiky, ktoré sme prijali v Národnom programe na prijatie acquis communautaire v kapitole 391 Finančná kontrola, a to rozšírením kompetencií Najvyššieho kontrolného úradu kontrolovať v plnom rozsahu hospodárenie s verejnými finančnými prostriedkami a verejným majetkom. V tejto súvislosti tiež považujem za potrebné zdôrazniť, že v Slovenskej republike sa vo vládou predloženom dokumente na túto 51. schôdzu Národnej rady zaviazala v krátkodobých prioritách prijať novelu zákona o Najvyššom kontrolnom úrade. Je tiež všeobecne známe, že novela Ústavy Slovenskej republiky nadobudla platnosť 1. júla tohto roku. Reagujúc na túto skutočnosť predložil som po jej schválení 18. apríla 2001 novelu zákona, o ktorej dnes rokujeme až teraz a rokujeme v záujme vytvorenia podmienok na reálne a plné naplnenie novely Ústavy Slovenskej republiky od nadobudnutia jej účinnosti. Vzhľadom na viaceré, žiaľ, populistické poslanecké návrhy zákonov predložené na 49. schôdzi Národnej rady došlo k odloženiu aj tejto novely zákona, čím vznikol stav, že Ústava Slovenskej republiky sa nemôže do dôsledkov napĺňať takmer pol roka. Navrhované úpravy majú ambíciu prispieť k ďalšiemu zdokonaľovaniu kontrolného systému. Hlavným zámerom je preto zosúladenie zákona č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade s platnou Ústavou Slovenskej republiky. Vytvára sa tiež priestor na komplexnú kontrolu verejných financií rozšírením pôsobnosti na verejnoprávne inštitúcie a fondy, ako aj na vyššie územné celky a obce. Posilní sa tiež nezávislosť Najvyššieho kontrolného úradu, a to tak v oblasti personálnej, kde sa napríklad predlžuje funkčné obdobie z 5 na 7 rokov, čím sa do určitej miery obmedzuje politický vplyv a zvyšuje sa ich nezávislosť od vlády konkrétnej, ako i rozpočtovej, ktorá súvisí s presunom kompetencií z ministerstva financií na Národnú radu Slovenskej republiky. Pôsobnosť Najvyššieho kontrolného úradu v navrhovanej novele sa upravuje tým, že sa rozširuje z pôvodných kompetencií v oblasti kontroly štátneho rozpočtu, majetku a majetkovými právami štátu, dodržiavania povinnosti v oblasti finančno-ekonomických vzťahov daný cieľ odvodov poplatkov a finančných prostriedkov plynúcich nám zo zahraničia na tie, ktoré doteraz Najvyšší kontrolný úrad nemohol kontrolovať, ako je napríklad Fond národného majetku, Národný úrad práce, sociálne a zdravotné poisťovne a na novo vznikajúce subjekty, ktorými budú vyššie územné celky a v nadväznosti na presun kompetencií a financií na mestá a obce i rozšírenie rozsahu ich kontroly. Práve tieto otázky rieši čl. 60 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý rozširuje kontrolu hospodárenia v zásade na majetok a záväzky, finančné prostriedky, majetkové práva a pohľadávky štátu verejnoprávnych inštitúcií a Fondu národného majetku, ďalej na tie, za ktoré prevzala vláda Slovenskej republiky záruku a ktoré boli poskytnuté zo zahraničia vo vymedzenom rozsahu i na obce a vyššie územné celky.
Prijatie novely Ústavy Slovenskej republiky a navrhovaná zmena zákona preto umožní odstrániť takú anomáliu, ako bol doterajší stav, keď nebolo možné reálne kontrolovať proces privatizácie a najmä využitie prostriedkov z nej. To sa týka aj verejnoprávnych inštitúcií fondov a poisťovní, ktoré hospodária s obrovskými prostriedkami presahujúcimi i rozsah štátneho rozpočtu daňových poplatníkov a ktoré jednoznačne patria do kategórie verejných financií. V uvedenom rozsahu sa v čl. 60 ods. 2 rozširuje aj pôsobnosť Najvyššieho kontrolného úradu na zodpovedajúce orgány a inštitúcie. Opakovane treba preto pripomenúť, že od vzniku Slovenskej republiky doteraz nikdy nebola zabezpečená dôsledná kontrola verejných financií práve pre jej oklieštenosť. Práve tento problém nezávislej a najmä komplexnej kontroly verejných financií predložená novela zákona o Najvyššom kontrolnom úrade rieši.
Najpodstatnejšou zmenou oproti doteraz platnému zákonu o Najvyššom kontrolnom úrade je rozšírenie pôsobnosti úradu, ktorá sa po novom vymedzuje v súlade s novelou Ústavy Slovenskej republiky a potrebami spoločenskej praxe konkrétne v bodoch 2 až 4. Úprava umožní kontrolu hospodárenia subjektov, ktorých rozpočty schvaľuje Národná rada Slovenskej republiky, ako napríklad Fond národného majetku, sociálna a zdravotné poisťovne, Národný úrad práce, ale aj Fond detí a mládeže, Slovenský pozemkový fond, Eximbanka a ďalšie. Najpodstatnejšie je rozšírenie pôsobnosti na kontrolu majetku a záväzkov majetkových práv a pohľadávok a mimorozpočtových prostriedkov ďalších subjektov, ktorými sú verejnoprávne inštitúcie a Fond národného majetku a vo vymedzenom rozsahu podľa § 2 písm. c) kontrolu obcí a vyšších územných celkov. V tejto oblasti sa vychádza nielen z požiadaviek Límskej deklarácie prijatej Medzinárodnou organizáciou najvyšších účtovných kontrolných úradov INTOSAJ, ktorá vyžaduje kontrolu všetkých verejných prostriedkov, ale i nevyhnutnosti vonkajšej nezávislej kontroly hospodárenia obcí a vyšších územných celkov, na ktoré v tomto roku predpokladáme, že prejdú právomoci aj finančné prostriedky. Realizáciou koncepcie decentralizácie a modernizácie verejnej správy dôjde k stavu, keď budú obce a prípadné vyššie územné celky disponovať s viac ako 45 % daňových príjmov súčasného štátneho rozpočtu. Práve v tejto súvislosti chcem znovu pripomenúť, že zákon bol predložený do Národnej rady niekoľko mesiacov pred prijatím zákona o samospráve vyšších územných celkov a zákonov predložených na túto 51. schôdzu o obecnom zriadení o majetku obcí, o majetku vyšších územných celkov, o rozpočtových pravidlách a, samozrejme, aj zákona, ktorý sa ešte len pripravuje, a to zákona kompetenčného. Z uvedeného dôvodu predpokladám, že zákon bude v druhom čítaní doplnený o otázky s týmito zákonmi súvisiacimi. Medzinárodné požiadavky, ale predovšetkým potreba vlastnej nezávislej kontroly si tiež vyžadujú rozšírenie pôsobnosti Najvyššieho kontrolného úradu na kontrolu prostriedkov, ktoré sú v podobe úverov poskytované slovenským právnickým osobám, ale za ktoré prevzala vláda Slovenskej republiky štátnu záruku. To sa týka aj prostriedkov zo zahraničia plynúcich do Slovenskej republiky z predvstupových fondov finančných zdrojov majúcich charakter podporných fondov, grantov a iných účelovo určených prostriedkov plynúcich k nám zo zahraničia. O nevyhnutnosti kontroly všetkých týchto prostriedkov nás presviedčajú naše neblahé skúsenosti, keď štát, konkrétne však daňový poplatník splácal miliónové a miliardové záväzky, za ktorých poskytnutie prevzala vláda záruky. O potrebe kontroly zahraničných zdrojov sme sa, žiaľ, presvedčili v súvislosti už so spomínaným využívaním európskych fondov. Potvrdzuje to i stanovisko Európskeho parlamentného výboru na kontrolu rozpočtu k rozšíreniu, kde sa okrem iného konštatuje. Citujem: "Keďže predvstupová pomoc pochádza od daňových poplatníkov Európskej únie Slovenskou republikou, musí byť umožnené jej využitie za najlepších možných podmienok vytvorených v oblasti manažmentu, kontroly, efektivity a transparentnosti. V záujme dosiahnutia týchto podmienok je nevyhnutné vytvorenie finančného kontrolného systému a istej antipodvodovej kultúry." Koniec citátu.
V nadväznosti na toto rozšírenie kompetencií sa tiež v § 4 vymedzuje okruh subjektov, voči ktorým úrad môže uplatniť svoju kontrolnú pôsobnosť. V čl. II dochádza k novelizácii zákona č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách, čo bolo zamietnuté pri predchádzajúcej novele. Zámerom je vytvorenie podmienok pre skutočnú nezávislosť Najvyššieho kontrolného úradu. Nedôslednosť a nevhodnosť doterajšej právnej úpravy súvisí s tým, že Najvyšší kontrolný úrad je kontrolovaný výkonnou mocou, konkrétne ministerstvom financií, ktoré je zároveň v kontrolnej kompetencii úradu. Táto prax je podľa INTOSAJ neobvyklá a je v rozpore s nezávislosťou kontrolných inštitúcií.
Na podporu uvedeného návrhu dovoľte mi ešte zacitovať z listu doktora Franza Fliedlera, generálneho sekretára Medzinárodnej organizácie najvyšších kontrolných inštitúcií a prezidenta účtovného dvora Rakúska. Citujem: "Bolo by systematicky nedôsledné a v rozpore s nezávislosťou Najvyššieho kontrolného úradu, ak by váš ekonomický a finančný manažment podliehal kontrole inštitúcie náležiacej k výkonnej moci. Preto navrhujem, aby kontrolu hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami vykonávala Národná rada, prípadne orgán ňou poverený, konkrétne mám na mysli napríklad výbor pre financie, rozpočet a menu. Tento môže v súlade s naším rokovacím poriadkom požiadať o súčinnosť i odborné útvary exekutívy."
Vzhľadom na mnou predkladaný odklad prerokúvania zákona treba upraviť, samozrejme, i termín jeho účinnosti v druhom čítaní, ktorý navrhujem na 1. január 2002. Navrhovaný zákon napriek rozšíreniu kompetencií, a tým i rozsahu činností Najvyššieho kontrolného úradu nezakladá žiadne výraznejšie požiadavky na finančné zdroje ani ďalšie pracovné miesta a nebude mať výraznejší dopad na výdavkovú časť štátneho rozpočtu. Rozšírené aktivity Najvyššieho kontrolného úradu v nových oblastiach budú zabezpečené prevažne prehodnotením doterajších priorít a pôsobnosti. Oproti limitom ministerstva financií sa predpokladá len mierne zvýšenie výdavkov kapitoly v štátnom rozpočte, čo tak v závažnej oblasti nepovažujem za podstatné. Zároveň konštatujem, že problematika návrhu zákona smeruje k jeho zosúladeniu s ustanoveniami únijného práva, a to konkrétne s čl. 6 ods. 1 a 3 zmluvy Európskej únie a je tiež čiastočne upravená v primárnom práve Európskej únie v čl. 246 účtovný dvor a následnej zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, tzv. amsterdamské znenie.
Vážená poslanecká snemovňa, ak chceme naplniť všeobecne platnú tézu, že komplexná a nezávislá kontrola verejných financií alebo inak financií daňových poplatníkov je základný predpokladom efektívneho fungovania štátu. Ak chceme naplniť Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky a predvolebné sľuby väčšiny parlamentných strán o kontrole verejných financií, ak chceme naplniť naše predvstupové ambície a splniť naše zámery v kapitole Finančná kontrola, ak chceme v neposlednom rade vytvoriť podmienky na reálne uplatnenie novelizovanej Ústavy Slovenskej republiky, tak je rozhodne potrebné, aby predložená novela zákona o Najvyššom kontrolnom úrade po pripomienkach v druhom čítaní bola čo najskôr schválená Národnou radou Slovenskej republiky. Novela zákona o Najvyššom kontrolnom úrade, o ktorej rokujeme, bola poskytnutá ešte 30. marca tohto roku predsedom poslaneckých klubov a ekonomickým expertom všetkých opozičných parlamentných strán. Doteraz som nedostal žiadne pripomienky, preto predpokladám, že poslanecké kluby, prípadne jednotliví poslanci s návrhom v zásade súhlasia a prípadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uplatnia v druhom čítaní. Som pripravený o nich konštruktívne diskutovať.
Vzhľadom na bezprostrednú nadväznosť novely zákona č. 39/1993 Z. z. na platnú Ústavu Slovenskej republiky, nevyhnutnosť komplexnej a čo najúčinnejšej kontroly verejných financií a nezávislým kontrolným orgánom očakávam od väčšiny poslancov Národnej rady podporu a posunutie návrhu zákona do druhého čítania.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, týmto sa uchádzam o priazeň a ďakujem vám za pozornosť.