I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cuper s faktickou poznámkou. Zapnite mikrofón poslancovi Cuperovi. Technika, prosím, zapnite mikrofón.
J. Cuper, poslanec: Pán poslanec Kužma, ja som nepovedal, aký je stav faktický. Áno, v srdciach oni sú vlastníkmi, ale ak by boli vlastníkmi títo starostovia a majitelia tých lesov, teda obce, tak by nebolo treba prijímať tento reštitučný zákon. Takže ja nikomu nijaké práva neupieram, ja len hovorím, aký je právny stav, a nie aký je faktický stav. To znamená, že ak by to bola pravda, čo ty hovoríš, tak by sme sa tu nemuseli zaoberať týmto zákonom. Všetko by bolo jednoznačné. Ale pravda je taká, že zapísaný tam bol, teda lesy boli prevedené na česko-slovenský štát a zo zákona o rozdelení republiky sa stal vlastníkom znova. Teda právny stav bol taký, slovenský štát. To znamená, tam sa zapíšu pôvodní vlastníci na liste vlastníkov a s tým vecným bremenom, o ktorom som hovoril. Takže v tomto smere sme zajedno. Ďakujem.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kužma, máš slovo. Vypol si sa sám. Tak ešte raz, prosím, zapnite mikrofón poslancovi Kužmovi.
J. Kužma, poslanec: Ďakujem pekne. Ja som nereagoval na vlastnícke vzťahy, ja som hovoril o užívateľských, kde ty si hovoril teraz, že užívajú to vlastníci. A chcem povedať, že to vlastníci neužívajú, užívajú to štátne lesy. Vlastník je teraz de iure slovenský štát, ale užívateľom sú štátne lesy, ktoré nemajú dohodnutý režim ťažby s pôvodnými vlastníkmi a obcami. Ďakujem.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Peter Baco. Pán poslanec Baco. Pán poslanec Baco. (Reakcia z pléna.)
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Klemens.
J. Klemens, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, účelom predloženého návrhu novely zákona č. 229/1991 Zb., ktorý predkladá kolega Palko, je umožniť, aby pozemky zoštátnené na základe zákona č. 169/1949 Zb. o vojenských obvodoch sa vrátili pôvodným vlastníkom, resp. ich dedičom. Touto novelou zákona sa zároveň navrhuje termín na uplatnenie nároku oprávnenou osobou, a to do 31. 3. 2002, a súčasne sa ustanovuje, že zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na nového vlastníka bude realizovaný poznámkou. Z dôvodovej správy v predkladanej novele zákona nepriamo vyplýva, že táto novela zákona by sa mala týkať len Vojenského obvodu Javorina, to je cca 30 000 pôvodných vlastníkov severného Spiša. Pokiaľ by sa novela zákona skutočne týkala len obvodu Javorina, problém praktickej realizácie pôvodným vlastníkom, resp. ich dedičom, by mohol byť vyriešený, lebo, pokiaľ viem, prišlo zatiaľ len k ústnej dohode, ale všetko smeruje aj k dohode písomnej, k uvoľneniu vojenského priestoru Javorina v prospech oprávnených osôb.
Z predloženej novely zákona však vyplýva, že návrh sa týka všetkých oprávnených osôb, ktorých nehnuteľnosti prešli na štát na základe zákona č. 169/1949 Zb. Týka sa teda nehnuteľností nielen Vojenského obvodu Javorina, ale aj všetkých ostatných vojenských obvodov v rámci Slovenskej republiky, a to Záhorie, Lešť a Valaškovce. Dovoľujem si upozorniť, že predmetný návrh novely je v rozpore so zákonom č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch, v ktorých § 5 určuje, že nehnuteľnosti a práva k nim vrátane vôd na území vojenského obvodu môžu byť iba vo vlastníctve štátu. V tomto zákone je stanovená aj povinnosť ministerstva obrany do roku 2012 majetkovoprávne vysporiadať vo vojenských obvodoch tie pozemky, ktoré nie sú vo vlastníctve štátu.
Z daného vyplýva, že pokiaľ návrh novely pána poslanca Palka schválime, nastane povinnosť štátu vydať pozemky vo vojenských obvodoch oprávneným vlastníkom, ale následne ich do roku 2012 opäť majetkovoprávne vysporiadať. Ak súčasná výmera pozemkov vo vojenských obvodoch na území Slovenskej republiky je viac než 80 000 hektárov a vyčíslené náklady na výkup doteraz majetkovo nevysporiadaných pozemkov vo Vojenskom obvode Javorina od obcí predstavujú sumu 1,5 mld. korún, potom náklady na majetkovoprávne vysporiadanie všetkých pozemkov, ktoré by boli vydané oprávneným vlastníkom, by mohli dosiahnuť sumu viac ako 10 mld. korún, čo by znamenalo neúmerné zvýšenie výdavkovej časti štátneho rozpočtu.
Spomínam to preto, že nie je pravdivý údaj uvedený v dôvodovej správe, podľa ktorej predkladaná novela zákona nebude vyžadovať finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu. Dovolím si pripomenúť, že prevod majetku na štát na základe zákona č. 169/1949 Zb. bol vykonaný v súlade s vtedy platnými zákonmi vo verejnom záujme a v záujme obrany republiky. S vlastníkmi nehnuteľností bolo v zmysle § 11 zákona č. 169/1949 vykonané rokovanie o určení spôsobu a výšky náhrady. V prípade, že k dohode nedošlo, rozhodol o výške náhrady okresný úrad na základe vtedy platných cenových predpisov, ktoré platili plošne pre všetky rezorty republiky, teda nielen pre prípad zriaďovania Vojenského obvodu Javorina. Preto nie je možné konštatovať, že náhrady na nehnuteľnosti vo Vojenskom obvode Javorina boli neprimerané, tak ako sa uvádza v dôvodovej správe.
Vážené kolegyne a kolegovia, okrem týchto výhrad, ktoré som uviedol, je predložený poslanecký návrh kolegu Palka v rozpore aj s ustanovením § 38 katastrálneho zákona č. 162/1995 Z. z., podľa ktorého má poznámka len informačný charakter, teda poznámkou sa zásadne nemôžu meniť vlastnícke vzťahy. Zmena vlastníckych vzťahov sa môže realizovať len záznamom v zmysle § 34 citovaného zákona č. 162/1995, a to na základe dohody o vydaní príslušnej nehnuteľnosti oprávnenej osobe. Preto návrh predloženej novely ustanovenia § 9 ods. 6 zákona, že zápis vlastníckych práv prevádzanej nehnuteľnosti sa bude realizovať do katastra nehnuteľností poznámkou, je scestný.
Na záver chcem dodať, že prijatím tejto novely zákona č. 229/1991 Zb. o navrhovanom znení porušíme nielen doteraz platnú úpravu vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, ale porušíme i doteraz platný zákon č. 281/1997 o vojenských obvodoch, ako i katastrálny zákon č. 162/1995. V neposlednom rade prijatie tejto novely by mohlo mať vplyv na výcvik všetkých druhov vojsk Armády Slovenskej republiky, a tým aj možný negatívny dosah na integráciu Slovenskej republiky do štruktúr NATO. Preto navrhovanú novelu zákona ja i moji kolegovia z radov SDĽ nepodporíme. Ďakujem za pozornosť.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec, na vaše vystúpenie v rozprave s jednou faktickou poznámkou pán poslanec Kužma. Končím možnosť ďalších uplatnení faktických poznámok. Prosím.
J. Kužma, poslanec: Ja tu s pánom kolegom nechcem polemizovať, len sa mi zdá smiešne, že nás nezoberú do NATO zato, že nebude môcť armáda cvičiť na ukradnutých pozemkoch. Aj v roku 1951 môjho deda do PTP zavreli na tri roky na základe vtedy platného zákona. Takže nehovorme tu o platnosti zákona po roku 1948, kde ľudia, ktorí by neboli ochotní podpísať takéto veci alebo nechať sa vyvlastniť, tak by boli možno vození štyri dni v zavretom aute v lese, kým by to podpísali, alebo by skončili dakde v táboroch. Môžem povedať príklady z východného Slovenska, kde ľudia, ktorí neboli ochotní súhlasiť s takýmito akciami, boli v 50. rokoch zavretí a boli dokonca v Jáchymove. Čiže nebráňme sa tu tým, že v roku 1949 sa to nevyvlastnilo podľa zákona. Áno, vyvlastnilo, ale podľa komunistického, po roku 1948, ktorý kašľal, vyslovene musím povedať, kašľal na vlastnícke vzťahy, a nielen v tomto prípade. Však moja rodina sa vrátila v 20. rokoch z Ameriky, prišiel socializmus, sporili tam celý život a zobrali im všetky pozemky. Však to bolo bežné, že sa vtedy toto robilo. A nehovorme, že armáda, ak dá možnosť užívať vlastníkom lesy, dopadne tak, že ju nezoberieme do NATO. Však tomu azda tu neveríme. Ďakujem.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Tuchyňa. Chcem sa ešte, páni poslanci, panie poslankyne, opýtať aj s prosbou na vás, aby sme dnes skončili rozpravu k tomuto bodu programu. Vystúpi ešte pán poslanec Tuchyňa, Slaný a Tatár. Je súhlas? (Reakcia z pléna.) Áno? (Reakcia z pléna.) Tak musíme byť v tomto jednotní, takže pokiaľ nie je všeobecný súhlas a niektorí poslanci HZDS s tým nesúhlasia, tak o siedmej skončíme s tým, že pán poslanec Tuchyňa ešte dokončí svoje vystúpenie.
Nech sa páči.
J. Tuchyňa, poslanec: Vážené kolegyne, kolegovia, iste očakávate odo mňa, že budem vystupovať ako advokát armády. Ale ja tak nebudem tentoraz robiť. Myslím si, že v tomto parlamente sa VVP Javorina nerieši prvýkrát, naznačil to predo mnou kolega Cuper. Dokonca tento parlament prijal rozhodnutie o tom, že treba odškodniť vo výške 1,4 mld. korún v priebehu desiatich rokov, z ktorých nebolo doteraz zaplatené v podstate nič. Čiže my sme prijali, nie my, ale naši predchodcovia alebo niektorí, ktorí tu boli.
Áno, výcvikový priestor Javorina bol zriadený v 50. rokoch ako, dá sa povedať, jediný priestor v Česko-slovenskej republike na výkon strelieb protivzdušnej obrany vojsk. Áno, armáda mala v tom čase iné počty, iné poslanie, takýto priestor, zrejme naši predchodcovia hovorili o tom, že potrebujú.
Na môj návrh bol do výboru pre obranu a bezpečnosť predložený materiál, ktorý hovoril o veľkosti ekonomických nákladov a využívaní takýchto priestorov. Chcem vás poinformovať a povedať, že Slovenská republika, jej armáda má v podstate najväčšie priestory od našich východných hraníc na západ v prepočte na jedného obyvateľa, na jedného vojaka. Nebudem hovoriť, aké sú veľké, myslím si, že to nie je podstatné. Dnes je situácia trošku iná. Dnes prakticky posledných desať-jedenásť rokov tento priestor na to, na čo bol zriadený, sa v takejto miere nevyužíva, ba dokonca sú roky, keď sa v tomto výcvikovom priestore prakticky väčšie cvičenia alebo plnenie strelieb protivzdušnej obrany neuskutočňujú. Áno, niektorí predstavitelia armády majú vízie o tom, že tento priestor bude slúžiť tak, onak, že sa bude využívať pri medzinárodných integračných snahám, ambíciách. Ja o tom osobne presvedčený nie som.
Chcem však povedať, že armáda je v transformácii. Armáda je skutočne v transformácii a treba tento problém riešiť v celom komplexe jej transformácie. Teda v komplexe transformácie armády a prípadne riešiť i ďalšie nasledujúce problémy. Osobne som za riešenie tohto problému. Národná rada má, a preto o tom hovorím, právo vyžadovať podľa doteraz platného zákona o Rade obrany štátu zámery Rady obrany štátu v oblasti obrany. A preto by som, alebo mám ten názor, že by sme mali od Rady obrany štátu vyžiadať, aké skutočne má v tejto oblasti i s týmto výcvikovým priestorom, ale prípadne i s ďalšími, zámery a súdiť takto potom na základe toho orgánu, ktorý je v tejto oblasti kompetentný. Myslím si, že by to bolo veľmi užitočné, keby do druhého čítania sme takéto stanovisko k tomuto materiálu od Rady obrany štátu dostali.
Takže znovu v závere podporujem riešenie tohto problému, ale opakujem, komplexne z pohľadu i transformácie armády, aby sme neurobili kroky, ktoré potom následne budeme riešiť jednoducho inak. Vyžiadajme od Rady obrany štátu jej stanovisko alebo jej zámery k riešeniu tejto oblasti. Ďakujem.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Gajdoš s faktickou poznámkou, jednou. Končím možnosť ďalších faktických. Prosím.
J. Gajdoš, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Keby okolo novely zákona č. 229 bolo menej demagógie a menej táranín, možnože by skôr novela tohto zákona bola priechodná v tomto parlamente. Jedna vec sú krivdy, druhá sú veci, ktoré sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, tretia sú možné finančné dosahy na proces, ktorý sa novelou tohto zákona spustí. Ja nie som proti reparácii škôd, proti odškodneniu. Ale nie takýmto spôsobom.
Demagogické bolo vystúpenie pána poslanca Palka od samého začiatku a nepravdivé v tom smere, že je to zákon, ktorý sa dotýka len priestoru Vojenského obvodu Javorina. Je to nezmysel! Nájdite mi to v tomto zákone. Môže to byť takto, keď sa v druhom čítaní po prijateľných zmenách zákon takýmto spôsobom dopracuje. Ale nezavádzajte ani poslancov, ani verejnosť, ani hostí na balkóne, že je to tak. Opak je pravdou! Aj v poslaneckom klube HZDS je väčšina poslancov naklonená tomu, aby sa krivda spáchaná na občanoch horného Spiša napravila. Ale dajme tomu tú správnu legislatívnu formu. Až potom bude možné s čistým svedomím za tento zákon zahlasovať. Ďakujem.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie.
Páni poslanci, je 19.00 hodín, prerušujem rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky do zajtra do 9.00 hodiny. V rozprave k tomuto bodu vystúpi ešte pán poslanec Slaný a pán poslanec Tatár, potom bude slovo predkladateľa a spravodajcu a pristúpime k hlasovaniu o tomto zákone.
Ďakujem. Prajem vám príjemný večer, dobrú chuť na večeru.
(Prerušenie rokovania o 18.59 hodine.)