I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Bohunický. Nech sa páči.

P. Bohunický, poslanec: Vážená Národná rada, predmetom prerokúvaného bodu programu je návrh zákona o ustanovení 17. novembra - Dňa boja za slobodu a demokraciu - za štátny sviatok. Začiatok demokratických spoločenských zmien vo vtedajšom Česko-Slovensku má svoj nesporný význam pre súčasnú slovenskú spoločnosť. 17. november sa zaradil medzi rozhodujúce medzníky jej moderných dejín. Návrh zákona nechce vnášať ďalšie nedorozumenia do slovenskej spoločnosti, no je na zamyslenie, či je práve najšťastnejšie stanoviť nový štátny sviatok na úkor vypustenia významovo rovnocenného iného štátneho sviatku. Takéto úvahy sme zaznamenali za posledné tri mesiace v slovenských médiách z dôvodu dosahu na štátny rozpočet a na hospodárenie ostatných verejných rozpočtov, ako aj dosah na súkromný sektor. Je tu aj známe stanovisko vlády Slovenskej republiky k tomuto zákonu, preto tu zaznievajú oprávnené hlasy na to, aby sme na základe tohto sviatku nevypúšťali nejaký iný v histórii Slovenska už zavedený štátny sviatok. (Ruch v sále.)

Pani Malíková povedala, prečo nie 1. máj a 1. september. Ak dovolíte, ja by som povedal, prečo nie 29. august a 8. máj 1945. Nadväzujú na seba svojím obsahom a cieľmi a vyjadrujú prepojenosť našich národných a svetových dejín. Príkladom tohto je postavenie 17. novembra 1989 ako začiatku významných demokratických zmien v Česko-Slovensku a postavenie 8. mája 1945 pre svoj výrazný medzinárodný kontext. 8. máj - Deň víťazstva - sa stal prirodzene medzinárodne uznávaný štátnym sviatkom, najmä pre krajiny antihitlerovskej koalície. Tento deň kapitulovalo nacistické Nemecko. No zabúda sa na posledný akt vlády Slovenskej republiky. Práve 8. mája uzavrela s vedením 3. americkej armády dohodu, ktorou sa jej aj z politickej stránky podriadila a prešla pod jej ochranu. Súvislosti vystupujú do popredia aj s ohľadom uzatvorenia medzinárodných dohôd spojeneckých krajín v Teheráne, na Jalte a Postupimi. Dohody nakreslili povojnovú tvár sveta. Vplyv dohôd, ktorých podobu koncentrovane odráža akt z 8. mája 1945, je evidentný do súčasnosti. Opodstatnene na ne nadväzujú zmeny po roku 1989. Mám tu na mysli znovuzjednotenie Nemecka a nastolenie demokratických režimov v krajinách tzv. bývalého sovietskeho bloku. V týchto krajinách nastali spoločenské zmeny, ktoré vychádzali z princípov Charty Organizácie Spojených národov z roku 1945 a Všeobecnej deklarácie ľudských práv z roku 1948. Ak je 8. máj uznávaný ako Medzinárodný sviatok boja proti fašizmu a za demokraciu, tento akcent je kľúčový aj pre rešpektovanie štátneho sviatku Slovenského národného povstania.

Prepojenie 29. augusta 1944 a 8. mája 1945 má svoju opodstatnenosť. Jasne o prepojení hovorí okrem iného Deklarácia Slovenskej národnej rady z 1. septembra 1944. Práve Povstaním sa Slovensko pripojilo na stranu krajín antihitlerovskej koalície. A nielen v tom spočíva význam Povstania. Prihlásilo sa k obnove Česko-slovenskej republiky, ktorá po 8. máji 1945 vstupovala nie ako porazený štát, ale po boku spojeneckých veľmocí ako dôležitá súčasť rozhodovacieho procesu o povojnovom usporiadaní sveta. Stručne povedané, Česko-Slovensko stálo v tomto procese vedľa Poľska, a nie Maďarska. A ďalej, súčasťou procesu boli stále v súčasnosti diskutované dekréty prezidenta Eduarda Beneša, ktoré by sa bez veľmi dôležitých udalostí 29. augusta 1944 a 8. mája 1945 ocitli vo vzduchoprázdne.

Tieto dátumy výrazne ovplyvnili následný vývin sveta a Slovenska, majú svoju opodstatnenosť, a preto sú ustanovené za štátne sviatky Slovenskej republiky. Hľadajme, prosím, pre súvislosti, ktoré som uviedol, schodnejšiu cestu pri zaradení 17. novembra za ďalší štátny sviatok Slovenskej republiky. Ďakujem. (Potlesk.)

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie v rozprave. Je prihlásená jedna poslankyňa s faktickou poznámkou, pani poslankyňa Kolláriková. A teraz sa prihlásil poslanec Antecký. Končím možnosť ďalších prihlásení sa do faktických poznámok.

Prvá pani poslankyňa Kolláriková má slovo.

M. Kolláriková, poslankyňa: Ďakujem. Rozmýšľať o tom, alebo zvažovať to, či ponecháme Deň ústavy ako štátny sviatok, alebo ho zrušíme, nepovažujem ja osobne za šťastné riešenie. Ústava je jedným zo základných atribútov každého štátu, ktoré robia národ národom a sú vlastne základom vzniku každého štátu. Preto by sme si mali vážiť tento deň a nemali by sme ho dehonestovať porovnaním, či odsúhlasíme, či bude 17. november štátnym sviatkom, alebo nie a či napr. náhodou ponecháme alebo neponecháme Deň ústavy ako štátny sviatok. Pre mňa ostane Deň ústavy Slovenskej republiky ako historický medzník nášho národa, pretože ústava je právnym vyjadrením politického a duchovného úsilia slovenského národa o vlastnú štátnosť. A toto by sme mali mať na pamäti a nehandrkovať sa o tom, či áno, či nie, alebo či vyradíme Deň ústavy z spomedzi štátnych sviatkov. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Antecký má slovo.

M. Antecký, poslanec: Ďakujem za slovo. (Ruch v sále.)

I. Presperín, podpredseda NR SR: Prosím o pokoj, páni poslanci.

M. Antecký, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, súhlasím s pánom poslancom Bohunickým, ktorý v úvode položil rečnícku otázku, či je potrebný ďalší nový sviatok. Viete, sám som presvedčený o tom, tak ako hovorili aj iní predrečníci, že sviatkov máme dosť, a peňazí, ktoré produkuje ekonomika, menej, a keď by som to mal porovnávať, jeden deň výpadku produkcie za štátny sviatok, ktorý uvádzajú štatistiky Slovenskej republiky, sú viac ako 3 mld. korún. Samozrejme, súhlasím aj s tými, že 17. november patril Prahe. Ak už teda sme samostatné Slovensko, neviem, prečo by sme mali tento sviatok oslavovať aj my. Nemôžem však súhlasiť s tými, ktorí by takýto deň chceli vymeniť za 1. máj alebo Deň ústavy. Samozrejme, že nesúhlasím ani s tými, ktorí hovoria, že 17. november je ctený alebo vnímaný všetkými občanmi na Slovensku. Prosím vás, to bolo, ale už dávno nie je. Jedenásť rokov po 17. novembri sme ešte stále nedokázali, a nech to bola hocijaká vláda, dosiahnuť tú životnú úroveň, zamestnanosť, reálne mzdy a ďalšie sociálne výhody, ktoré boli do roku 1989. Alebo berme to tak, kde zlom začal 17. novembra 1989. Ďakujem za pozornosť.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Bohunický reaguje na faktické poznámky.

P. Bohunický, poslanec: Pekne ďakujem, pán podpredseda. Ďakujem pánovi poslancovi Anteckému za určitú úvahu o 17. novembri a jeho vnímaní občanmi Slovenskej republiky. Ja som to vyjadril vo svojom vystúpení. Myslím si, že navrhovatelia postrehli, že takmer vo všetkých vystúpeniach sa hovorí o tom, že by sme nemali tento štátny sviatok nahrádzať nejakým iným sviatkom. Osobne si myslím, že návrhy, ktoré predniesli niektorí poslanci, hlavne pani poslankyňa Malíková, je možno vhodné zobrať na zreteľ. A verím, že v druhom čítaní takéto návrhy budú predložené aj v písomnej podobne. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Nagy.

L. Nagy, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, Maďari na Slovensku považujú 17. november 1989 za svoj sviatok, za svoj pamätný deň. Popri tom, že je to pamätný deň boja za slobodu a demokraciu, pre Maďarov je to aj začiatkom novodobého emancipačného procesu Maďarov a Slovákov na Slovensku. Ukázalo sa, že rovnoprávnosť je možné chápať aj prakticky, a to tak, že Slováci a Maďari sú si schopní spolu zobrať na seba najväčšiu zodpovednosť, na svoje plecia, zodpovednosť za vládu a štát, zodpovednosť za osudy ľudí spolunažívajúcich v tomto štáte.

Prvýkrát to bolo po 17. novembri 1989, keď v slobodne zvolenej vláde Slovenskej republiky popri VPN, KDH a Demokratickej strane sedeli predstavitelia vtedajšej Maďarskej nezávislej iniciatívy a túto vládu konštruktívne podporovali Maďarskí kresťanskí demokrati a Spolužitie.

Druhýkrát to bolo v roku 1998, odkedy Strana maďarskej koalície je stabilným prvkom slovenskej vlády. A túto praktickú rovnoprávnosť umožnil práve 17. november 1989, ktorý chceme teraz uzákoniť ako štátny sviatok.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, som splnomocnený Stranou maďarskej koalície vyjadriť podporu tomuto návrhu. Nepovažujem však za správne postaviť do protikladu štátny sviatok 1. septembra s iným sviatkom, napríklad 17. novembrom. Som teda zároveň splnomocnený vyjadriť podporu zachovaniu 1. septembra ako štátneho sviatku Dňa ústavy Slovenskej republiky, samozrejme, popri tom prijať 17. november ako nový štátny sviatok. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, za vystúpenie v rozprave. Faktické poznámky k tvojmu vystúpeniu sú tri. Posledný pán poslanec Gyurovszky. Končí možnosť podania ďalších faktických poznámok.

Dávam slovo pánu poslancovi Cuperovi ako prvému, nech sa páči.

J. Cuper, poslanec: Pán poslanec Nagy, v podstate vášmu vystúpeniu by sa nedalo nič vytknúť, až na to, že bolo plné všeobecných fráz nič nehovoriacich. V prvom rade chcem povedať, aby ste sa poopravili. Maďarská koalícia bola stabilným prvkom vládnej koalície? Prestala byť ním vtedy, keď už na ďalšie vydieračské metódy členovia Dzurindovej vládnej koalície nechceli pristúpiť, pretože im začali klesať príliš preferencie.

Pokiaľ by išlo o tú rovnoprávnu účasť maďarskej koalície na živote, alebo teda občanov maďarskej národnosti, ja si myslím, že bola a je zabezpečená. Ten, kto nemá vykradnuté v hlave a kto čítal dejiny spolužitia týchto dvoch národov, či už novodobých, alebo aj skoršej histórie, vie veľmi dobre, že bolo založené vždy na tom, že Maďari mali akúsi túžbu vždy ovládať niekoho z okolitých národov, vždy expandovať, to bolo, nič sa nezmenilo. Aj dnes, pán kolega Nagy, by som vám pripomenul, že to vaše bezproblémové spolužitie vo vládnej koalícii bolo vykúpené príliš draho pre Slovákov. Jednoducho ste sa zmocnili najväčších a najlepšie fungujúcich slovenských podnikov. A to bola tá cena, ktorá bola za stabilitu vládnej koalície. Nehovorte také všeobecné frázy, že vy ste držali, alebo vy ste boli pilierom vládnej koalície. Áno, boli ste, lebo niektorí ľudia si chceli za každú cenu, aj keby to stálo pol Slovenska, povládnuť nejaký čas. A vy ste to šikovne využili. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Podhradská.

M. Podhradská, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec, s mnohým, čo ste tu povedali, súhlasím, ale predsa len si dovolím niekoľko doplňujúcich poznámok, ktoré vás usvedčia, že ste nehovorili celkom pravdu.

Spomenuli ste napríklad, že po roku 1989 po prvý raz v slovenskej vláde sedel Maďar, nie je to pravda. Ja vám chcem pripomenúť napríklad Dezidera Krocsanyiho, ktorý sedel v slovenskej vláde pred rokom 1989, bol to Maďar z Lehníc, je to môj krajan, takže viem, o čom hovorím.

Hovorili ste, že 17. november vy považujete za začiatok emancipačného procesu úsilia Maďarov žijúcich na Slovensku. Je to zrejme tak, ja by som bola veľmi rada, keby ste nám povedali aj o tom, aká je vaša predstava, kedy bude koniec. A v akej podobe, ako bude vyzerať koniec tohto emancipačného procesu. A keď počúvam tie akosi umelo, nehnevajte sa, podľa mňa umelo vytvárané spory o tom, či niekto spochybňuje 17. november a jeho prínos, jeho význam v našej histórii, alebo nespochybňuje, či to niekto uznáva, alebo nie, myslím si, že naozaj v tomto parlamente niet človeka, ktorý by neuznával, že 17. november bol veľmi významným medzníkom v našej histórii. Ale myslím si, že to, či ho dnes schválime ako štátny sviatok a či budeme súhlasiť s tým návrhom, ktorý máme na stole, je otázka iná a týka sa jednoducho toho, či na to máme.

Takže teraz mi dovoľte taký nadľahčený návrh, možnože by bolo dobré, aby sme sa vyhli týmto vzájomným obviňovaniam a osočovaniam, keby sme sa dohodli, že 17. november bude vždy sobota.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Gyurovszky má slovo.

L. Gyurovszky, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Na úvod by som chcel povedať, že plne podporujem tie slová, ktoré povedal pán poslanec László Nagy. A tiež si myslím, že 17. november je takým významným dňom v histórii, že pre Slovensko to musí byť štátnym sviatkom, a dúfam, že štátnym sviatkom sa aj stane. Tiež by som podporoval tie slová, že nejde tu o protiklad medzi 1. septembrom, 1. májom alebo nejakým ďalším doterajším štátnym sviatkom. Tento návrh o ničom takom nehovorí, tento návrh hovorí iba o 17. novembri ako novom štátnom sviatku.

Chcel by som zdôrazniť tie slová, ktoré hovoril pán poslanec Nagy. Naozaj maďarské strany aj v roku 1990 až 1992, aj od roku 1998 zohrávajú významnú a myslím si, že pozitívnu úlohu v politickom vývoji. V roku 1990 až 1992, samozrejme, aj od roku 1989 sa položili úplné základy demokracie na Slovensku a vtedajšom Česko-Slovensku, ktoré umožnili napríklad aj vytvorenie samostatnej Slovenskej republiky, umožnili robiť tie skutky, ktoré nakoniec viedli k vytvoreniu Slovenska. Takisto od roku 1998 SMK je stabilnou časťou vládnej koalície. Dosiahli sme to, že izolácia Slovenska sa skončila, novelizovali sme ústavu tak, že ústava je teraz už modernou európskou ústavou. Dosiahli sme, že Slovensko sa dostalo na prah vstupu do Európskej únie a do NATO. Myslím si, že tieto všetky veci hovoria o tom, že SMK a ďalšie strany, ktoré boli predtým maďarské, plne podporujú integráciu Slovenska do euroatlantických integrácií, do štruktúr a plne podporujú aj demokratizáciu na Slovensku. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Reakcia na faktické poznámky. Pán poslanec Nagy.

L. Nagy, poslanec: Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, najmä ďakujem za uznanlivé slová pána poslanca Cupera, aj keď musím povedať, že ja som hovoril o voze a pán poslanec o koze. (Reakcia z pléna.)

Chcem iba podotknúť, že nie je správne zamieňať praktickú rovnoprávnosť s vydieraním. Žiaľ, neuviedli ste žiadny konkrétny príklad, ani ste neuviedli žiadny konkrétny príklad o tom, aká je úloha, resp. aká je účasť SMK na niektorých pochybných kauzách posledného obdobia. Je všeobecne známe, že SMK na žiadnej kauze nie je zúčastnená, a sám ste neuviedli žiadnu konkrétnosť, preto musím povedať, že jednoducho odmietam vaše ohováranie.

Čo sa týka slov pani poslankyne Podhradskej, samozrejme, pamätáme sa na pána, súdruha Krocsanyiho, ale aj ďalších ľudí, ktorí sa zúčastňovali na práci vlády Slovenskej republiky, ale aj česko-slovenskej vlády. Zásadný rozdiel medzi účasťou pána, resp. súdruha Krocsanyiho vo vláde Slovenskej republiky a našou účasťou je v tom, že pán Krocsanyi reprezentoval Komunistickú stranu Slovenska, a my reprezentujeme SMK, teda maďarskú menšinu na Slovensku. On reprezentoval ideologickú a ideovú stranu, my reprezentujeme svoju menšinu. Ďakujem pekne.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Páni poslanci, panie poslankyne, vystúpili všetci, ktorí boli prihlásení do rozpravy písomne aj ústne. Vyhlasujem teda všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chce sa vyjadriť pán poslanec Tatár ako navrhovateľ? Áno.

Nech sa páči, pán poslanec Tatár má slovo.

P. Tatár, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Dámy a páni, predovšetkým predkladatelia nehľadali žiadny konflikt s akýmkoľvek iným štátnym sviatkom. Myslím, že to bolo jasne povedané aj v rozprave. A tých niekoľko návrhov, aby sa iné sviatky kvôli tomuto nerušili, vôbec nič takéto náš návrh nepredpokladá. Samozrejme, aj všetky iné konflikty, ktoré v rozprave smerovali proti Čechom, Maďarom, Židom, tak určite toto nie je zámerom nášho návrhu. Ani konflikty voči jednotlivým osobám, najmä voči osobám predkladateľov. Pre nás to nebolo prostriedkom politického zápasu, ale príležitosť na spoločnú oslavu. A oslavou chápeme isté zastavenie sa a poznanie veci v jej podstate, poznanie tohto dátumu, jeho významu pre našu históriu. A chceme poukázať na to, že 17. november bol dátum, keď občania Slovenskej republiky odmietli politickú, národnostnú a národnú a ekonomickú neslobodu. Pre nás sa sloboda vždy spája so zodpovednosťou, ktorej súčasťou je aj osobná poctivosť.

Chcem na záver predovšetkým poďakovať za podporu návrhu v rozprave a obraciam sa na vás, pani poslankyne a páni poslanci, aby ste návrh zákona o 17. novembri ako štátnom sviatku podporili. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Pýtam sa, či si žiada k rozprave zaujať stanovisko pán spoločný spravodajca. Áno. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Pán poslanec Andrassy.

Ľ. Andrassy, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. V rozprave vystúpili piati poslanci a ani jeden z tých, ktorí vystúpili v rozprave, nepodali návrhy v zmysle rokovacieho poriadku, aby sa v prerokovaní tohto bodu programu nepokračovalo alebo aby sa tento návrh dal predkladateľom na dopracovanie. V rozprave bolo takisto povedané, že väčšina, ak nie všetci poslanci Národnej rady sú proti tomu, aby sa jeden sviatok nahrádzal iným sviatkom, aby sme z histórie vymazávali, alebo zo súčasnosti vymazávali také štátne sviatky, ako je napr. 1. september Deň ústavy alebo takisto taký významný sviatok v histórii Slovenska, ako bolo SNP. Predkladatelia však vo svojom návrhu zákona takéto alternatívy nemajú, je to len odporúčanie, stanovisko vlády Slovenskej republiky, ktoré Národná rada nemusí rešpektovať, ak sa tak rozhodne.

A preto aj na základe diskusie, ktorá bola počas tohto bodu programu, dávam návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku, aby tento návrh zákona, poslanecký návrh bol prerokovaný v druhom čítaní.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Žiadam vás, páni poslanci, panie poslankyne, aby ste sa dostavili do rokovacej sály na hlasovanie o poslaneckom návrhu pána poslanca Tatára. Ešte raz vás žiadam, aby ste prišli do rokovacej sály. Žiadam poslancov, aby sa dostavili na hlasovanie o poslaneckom návrhu zákona.

Páni poslanci, najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku, ktorý predložil aj pán spravodajca. Prosím, aby ste sa pripravili na hlasovanie a hlasovali o predloženom návrhu pána spoločného spravodajcu. Prosím, hlasujte. Hlasujte o predloženom návrhu uznesenia pánom poslancom Andrassym ako spoločným spravodajcom k tomuto návrhu zákona. Hlasujeme. Hlasujte.

(Hlasovanie.) Prítomných je 82 poslancov, za 64, proti 2, zdržalo sa 9, nehlasovalo 7.

Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

Prosím, pán spravodajca, poďme k druhému hlasovaniu.

Ľ. Andrassy, poslanec: Pán predsedajúci, teraz vás prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre verejnú správu, výboru pre ľudské práva a národnosti a výboru pre kultúru a médiá. Ďalej, aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá s tým, že určený výbor ho prerokuje do 11. októbra 2001 a gestorský výbor do 16. októbra 2001.

I. Presperín, podpredseda NR: Prosím, budeme hlasovať o tomto návrhu, ktorý predniesol pán spoločný spravodajca. Môžete hlasovať, nech sa páči. Hlasujte.

(Hlasovanie.) Prítomných je 90 poslancov, za 80, proti nikto, zdržalo sa 5, nehlasovalo 5.

Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

Ďakujem pekne, pán spoločný spravodajca. Ďakujem, pán poslanec Tatár ako navrhovateľ zákona.

Nasleduje prvé čítanie o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov.

(Ruch v sále.) Prosím vás, pokoj, páni poslanci.

Návrh zákona ste dostali ako tlač 966. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 1060.

Dávam slovo poslancovi Vladimírovi Palkovi a prosím ho, aby návrh uviedol.

(Ruch v sále.) Páni poslanci, prosím vás, keby ste nerokovali v rokovacej sále, ale umožnili predkladateľovi predložiť jeho návrh v pokoji.

Nech sa páči, pán poslanec Palko, máte slovo.

V. Palko, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, tento bod súvisí s predchádzajúcim bodom rokovania, ibaže od sporu o symboly prejdeme k realite života. Dovoľte mi, aby som vám odôvodnil svoj návrh na novelu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku.

Týmto návrhom, resp. jeho schválením, môže slovenský parlament aspoň čiastočne napraviť krivdu a nespravodlivosť, ktorá bola spáchaná na tisícich občanoch Slovenskej republiky. V 50. rokoch vznikol Vojenský obvod Javorina, na ktorom sa až dodnes nachádza vojenský výcvikový priestor, ktorý používa na účely vojenského výcviku Armáda Slovenskej republiky. Vojenský obvod zaberá časť severného Spiša, konkrétne časti územia dnešných okresov Kežmarok, Levoča, Stará Ľubovňa. V 50. rokoch úplne zabral územie 12 spišských obcí, ktoré v dôsledku toho úplne zanikli a ich obyvatelia boli vysťahovaní. Sčasti zabral územie ďalších 12 obcí.

Vojenský obvod vznikol na základe zákona č. 169/1949 o vojenských obvodoch. Aby mohol tento vojenský obvod vzniknúť, tak muselo dôjsť "k odkúpeniu" pôdy od fyzických vlastníkov, obyvateľov týchto 24 spišských obcí. Nešlo však o odpredanie zo slobodného rozhodnutia. Šlo o vynútené odovzdanie majetku občanov štátu, pričom štát si toto vynucoval krutým nátlakom, vydieraním, zastrašovaním i priamym policajným násilím. Teda prostriedkami, ktoré boli bežné v 50. rokoch 20. storočia. Pripomeniem metódy, ktoré sa vtedy používali:

- Násilná likvidácia ľudských obydlí a hospodárskych budov vypaľovaním a pomocou výbušnín.

- Násilné zadržiavanie vlastníkov vo vyšetrovacích celách s cieľom, aby vlastník súhlasil s odpredajom.

- Bezdôvodné odvádzanie hovädzieho dobytka bez náhrady škody.

- Prepúšťanie študentov zo stredných a vysokých škôl do obdobia, kým rodič-vlastník nebude zlomený a neodsúhlasí prevod lesných pozemkov.

V niektorých prípadoch bola súčasťou prevodu formálna zmluva o odpredaji. Samozrejme, za smiešne malú cenu. V niektorých prípadoch vôbec k takýmto formalitám ani nedošlo. V tomto exemplárnym príkladom bola obec Jakubany.

Takýmto spôsobom bola de facto odňatá pôda tisícom obyvateľov severného Spiša. Ani oni, ani ich potomkovia sa s touto krivdou nikdy nezmierili. Nádej na spravodlivosť im svitla po roku 1989. Bol prijatý zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde, ktorý riešil podobné, ale iné prípady odňatia pôdy. Na problém Vojenského obvodu Javorina sa však tento zákon nevzťahoval. A tak tí, ktorým bolo ukrivdené a ktorí čakali 40 rokov, museli čakať úplne zbytočne ďalších 10 rokov. Čakajú až doteraz. Navrhujem predkladanou novelou, aby sa týmto fyzickým vlastníkom alebo ich oprávneným dedičom, potomkom táto pôda vo Vojenskom obvode Javorina vrátila.

Pani poslankyne, páni poslanci, zároveň si, samozrejme, neželám, aby Armáda Slovenskej republiky stratila možnosť výcviku, a dokonca neželajú si to - a to je chvályhodné -, neželajú si to ani občania, ktorí žiadajú vrátenie týchto lesných pozemkov. Sú to tiež slovenskí vlastenci a chcú, aby Armáda Slovenskej republiky mohla naďalej cvičiť. A preto súhlasia s tým, aby v predloženej novele bolo stanovené pre nich, budúcich vlastníkov, vecné bremeno, ktoré budú musieť znášať v podobe toho, že armáda bude môcť ďalej vo vojenskom obvode vykonávať vojenské cvičenia, a to bezplatne. To znamená, aj po prijatí predkladanej novely zákona bude môcť Armáda Slovenskej republiky cvičiť naďalej ako doteraz v tomto vojenskom obvode. To znamená, počas niektorých dní bude prebiehať vojenský výcvik a počas iných dní bude prebiehať hospodárska činnosť vlastníkov.

Možnože niekomu z vás sa to bude zdať divné a nerealizovateľné, ale ubezpečujem vás, že sa to pokojne realizovať dá, pretože to je v podstate aj doterajšia prax. Totiž tam neprebieha iba vojenský výcvik, ale dlhé roky, desaťročia tam vykonáva hospodársku činnosť štátny podnik Vojenské lesy. Teda ide o to, aby prax pokračovala ako doteraz, ale aby miesto Vojenských lesov tam hospodárili tí, ktorí na to majú morálne právo.

V týchto rokoch armáda beztak prebieha procesom transformácie, procesom zoštíhľovania, zefektívnenia. Zakrátko aj vy sa budete môcť oboznámiť, my sme sa už vo výbore pre obranu a bezpečnosť oboznámili, s modelom ozbrojených síl na rok 2010. V tomto predkladanom modeli, samozrejme, nebude miesto na to, aby súčasťou rezortu obrany bola taká hospodárska činnosť, akú dnes predstavujú Vojenské lesy, š. p.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, možnože sa objavia námietky proti predkladanej novele zákona v tom duchu, že táto novela spochybní vlastne všetky vojenské obvody na Slovensku. Ubezpečujem vás, že to nie je pravda. Jednak, ako som už povedal, ani samotný Vojenský obvod Javorina sa neruší. Ani činnosť armády nebude obmedzená a okrem toho táto novela sa naozaj vzťahuje iba na tento vojenský obvod, nie na iné. Pretože prevod tej pôdy, ktorý prebehol na základe zákona o vojenských obvodoch z roku 1949, netýka sa iných vojenských obvodov. Ak by s tým niekto mal problém, tak, samozrejme, som ochotný v druhom čítaní aj explicitne dodať pozmeňujúcim návrhom do zákona znenie, že sa to týka len Vojenského obvodu Javorina, aj keď to už bude nadbytočné.

Chcel by som ešte dodať aj to, že vlastníci, ktorých zástupcovia nás sledujú na balkóne, napriek tomu, že dlhé desaťročia nemohli užívať svoj majetok, dlhé desaťročia tam hospodáril štát a oprávneným vlastníkom sa tým vlastne robila škoda, pretože majú ušlý veľký zisk, nežiadajú od štátu žiadnu náhradu ušlého zisku. Ide im naozaj iba o to, aby bola odstránená krivda, aby bola nastolená spravodlivosť, aby mali do budúcnosti možnosť hospodáriť na svojom za svoje.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predložený návrh je návrhom na splnenie akejsi našej povinnosti voči ľuďom, ktorým bolo ubližované a ktorí sa nemohli desaťročia dovolať pravdy. Prosím vás, aby sme nepredlžovali ich krivdu, aby sme nepredlžovali ich čakanie. Preto vás prosím, aby ste podporili tento návrh. Ďakujem vám za pozornosť.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi za uvedenie návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov. Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, poslancovi Antonovi Jurišovi.

Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.

A. Juriš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia, predkladám spravodajskú správu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, v prvom čítaní. Vážená Národná rada Slovenskej republiky, poverenie vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo svojím uznesením číslo 248 z 18. apríla 2001.

V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To značí, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu. V práve Európskej únie nie je problematika návrhu zákona upravená.

S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3, písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1060 z 11. apríla 2001 prideliť návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (tlač 966), v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol predmetný návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 11. októbra 2001 a gestorský výbor ho prerokoval v lehote do 16. októbra 2001. Vážení, žiadam, aby sa o tomto mojom návrhu hlasovalo po rozprave ako o prvom.

Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Môžete otvoriť rozpravu.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu poslancovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

Páni poslanci, žiadam vás, aby ste nevyrušovali tých, ktorí vystupujú v rozprave. Sadnite si na svoje miesta. Pokiaľ chcete rokovať, opustite rokovaciu sálu, nech sa páči. Pán poslanec Kužma.

Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne sa neprihlásil nikto z poslancov. Pýtam sa teda, kto sa chce prihlásiť ústne, a konštatujem, že zatiaľ je šesť poslancov. V poradí pán poslanec Cuper, pán poslanec Kužma, pán poslanec Baco, pán poslanec Klemens, pán poslanec Jozef Tuchyňa, pán poslanec Slaný, pán poslanec Tatár. Konštatujem, že sa prihlásilo sedem poslancov do rozpravy k tomuto návrhu zákona, ktorý predniesol pán poslanec Palko. Ako prvý vystúpi pán poslanec Cuper. Zároveň oznamujem, že hlasovať o tomto zákone budeme až zajtra.

Nech sa páči, pán poslanec Cuper ako prvý vystúpi v rozprave.

J. Cuper, poslanec: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, vážení hostia, starostovia obcí, ktorí prišli žiadať o svoje historické právo. Pán Palko tu hovoril, že sme riešili jednu historickú skrivodlivosť predchádzajúcim zákonom. Nesúhlasím s ním, neriešili sme, riešili sme Tatárovu demagógiu, ako zvyčajne to tu riešime, lebo pán Tatár žiada schváliť niečo, čo so Slovenskom má len okrajovú súvislosť. Ale toto je záležitosť, kde sa rieši historická skrivodlivosť slovenských občanov. Teda ľudí, ktorí žiadajú o svoje historické právo.

Sám som bol do istej miery v predchádzajúcom funkčnom období účastný tohto sporu o vrátenie týchto pozemkov, pretože som na návrh ústavnoprávneho výboru musel zastupovať Národnú radu, keď sme chceli riešiť istým spôsobom tento historický spor, a to tým, že sme chceli zaviesť tzv. zámenné zmluvy, podľa ktorých by si vlastníci a majitelia lesov vo vojenskom priestore Javorina uplatnili svoje majetkové práva tým, že by im štát vymenil za iné lesy. Samozrejme, že je celkom logické a dá sa to pochopiť u týchto ľudí, že nechceli pozemky s lesmi ďaleko od svojich obcí, že chceli tie, ktoré im odjakživa patrili. Samozrejme, že my sme tie zámenné zmluvy termínovali a to bolo protiústavné, pretože sme vlastne nútili vlastníkov, aby do istého času vymenili tieto pozemky.

Vtedy sa tejto iniciatívy chytil pán poslanec Šimko. Dnes pán poslanec Palko, i keď máme výhrady voči osobe pána Palka, často nás nie celkom, alebo nie oprávnene častuje rôznymi prídomkami ako politický subjekt, ale napriek tomu všetkému chcem povedať, že sme schopní prekonať aj tento politický antagonizmus. A vidíte, v záujme riešenia, pán Palko, historickej skrivodlivosti chceme podporiť toto riešenie, ktoré bude riešením pre tých, ktorým tá pôda patrila a mala by patriť.

Ja teda chcem povedať minimálne za seba a za ďalších, nemôžem hovoriť za všetkých členov poslaneckého klubu, ale myslím si, že značná časť poslaneckého klubu podporí tento návrh zákona, aby sa tento historický spor, ktorý je o vlastníctve, je o pôde, vyriešil, aby sa pôda vrátila oprávneným vlastníkom. Ja som za to, aby sa krivdy, ktoré bolo urobené, naprávali. Najmä ak je aj z druhej strany vôľa, a tá je v zákone preukázaná, že vlastníci pozemkov, budúci vlastníci, dnes ešte len užívatelia, že sú ochotní pristúpiť na kompromis, aby na týchto pozemkoch bola v pozemkovej knihe napísaná ťarcha, že Armáda Slovenskej republiky bude môcť aj naďalej cvičiť v týchto vojenských priestoroch. Ja si myslím, že také riešenie je prijateľné aspoň pre mňa. A, pán Palko, ja vás ubezpečujem, že zahlasujem za tento návrh zákona a aj väčšina členov poslaneckého klubu. Ďakujem za pozornosť.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Kužma.

J. Kužma, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, problém obce Ľubice, jej občanov, ale aj obcí, ktorých priestory boli zabrané do vojenského priestoru Javorina, je dlhodobý. Od roku 1990 som sa viackrát zúčastnil na rokovaní, kde obce, ale aj fyzické osoby oprávnene žiadali možnosť využívať majetok, ktorý im patrí. Dokonca za účasti právnika Dr. Drotára bolo rokované aj s bývalým ministrom národnej obrany Dobrovským v roku 1992, ktorý nakoniec súhlasil s obmedzeným využívaním tohto priestoru. Chcem povedať, že tento problém nie je len problém Ľubice, ale aj všetkých priestorov, ktoré boli takýmto zákonom zabrané, a sú problémy aj v iných výcvikových priestoroch obcí. Treba si povedať, čo je prvoradé. Ak berieme, že vlastnícke práva nie je možno zobrať nikomu, tak tieto vlastnícke práva majú absolútnu prednosť. A ďakujem vlastne obyvateľom a vlastníkom terajších pozemkov, že sú ochotní na svoje pozemky dať vecné bremeno.

Ešte by som doplnil kolegu Cupera, títo občania tieto lesy neužívajú. Užívajú ich Vojenské lesy, ktoré bez ohľadu na stav vlastníctva plánujú ťažbu a tieto lesy aj využívajú mimo cvičenia. Tu si myslím, že správa a užívanie lesov by malo byť zohľadnené a odvodené od vlastníckych práv a takisto režim mimo vojenského výcviku by sa mal podriadiť tomuto režimu. Z tohto dôvodu predložený zákon podporujem. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Jedna faktická poznámka k vášmu vystúpeniu, pán poslanec. Pán poslanec Rusnák, pán poslanec Cuper sa hlási dodatočne. Takže dvaja páni poslanci. Končím možnosť ďalších prihlásení sa do faktických poznámok.

Pán poslanec Rusnák, máš slovo.

J. Rusnák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja len veľmi krátko. Stretol som sa so zástupcami vlastníkov. Jednoznačne som pripravený podporiť tento návrh a verím, že i väčšina členov, dá sa povedať, verím, že všetci členovia poslaneckého klubu SDK podporia tento návrh. Krivdy treba napraviť a uviesť veci do právneho stavu. Verím, že sa nám to podarí. Ďakujem pekne.