B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pani poslankyni za uvedenie návrhu a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov.
Zároveň otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku pánov poslancov. Preto sa pýtam, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Ako jediný pán poslanec Švec. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
J. Švec, poslanec: Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, vítam iniciatívu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti na prijatie Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky o deťoch a mládeži. Plne sa stotožňujem so slovami predkladateľky, ktorá hovorí, že problém porušovania práv detí je nielen problémom globálnym, ale týka sa, žiaľ, aj nášho územia. Je totiž pravdou, že organizovaný obchod s deťmi, týranie a zneužívanie detí, detská prostitúcia, pornografia, domáce otroctvo, deti ako zdroj orgánov na transplantáciu, to sú termíny, ktoré čoraz viac desia nielen európsky kontinent, ale ktoré sa týkajú bezprostredne i nás.
Vo svojom prejave by som rád zdôraznil, že prinesiem isté fakty, ktoré o tomto závere hovoria. Podľa údajov zo správy Výboru pre sociálne veci, zdravie a rodinu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, predloženej plenárnemu rokovaniu Parlamentného zhromaždenia v júni tohto roku v Štrasburgu, cezhraničný obchod s deťmi z krajín bývalého Sovietskeho zväzu smerom na západ nadobudol v ostatných rokoch také rozmery, ktoré svojou výnosnosťou už presahujú i obchod s drogami. Poslankyňa talianskeho parlamentu pani Eliza Potsa Tasca na prípade Moldavskej republiky uviedla čísla, ktoré doslova šokovali plénum. Len za ostatné tri roky bolo z Moldavska do cudziny predaných niekoľko desiatok tisíc detí a podľa dostupných informácií minimálne 10 000 nedospelých dievčat. Medzinárodné mafie nakupujú moldavské deti za 150 až 300 dolárov a v západných krajinách sú tieto deti predávané za 1 000 až 4 000 amerických dolárov. V biede a zúfalstve žijúci rodičia odovzdávajú medzinárodným priekupníkom deti v domnienke, že sa im dostane lepšieho života v západných krajinách. Deti sa zneužívajú na domáce otroctvo, pornografiu, prostitúciu. Nekalý cezhraničný obchod s deťmi používa koridory, ktoré vedú cez krajiny strednej Európy na západ, nevynímajúc Slovenskú republiku. Poslanci Parlamentného zhromaždenia Rady Európy explicitne uviedli ako koridory Kyjev, Budapešť, Bratislavu, Prahu. Cieľovými krajinami sú najmä Taliansko, Francúzsko, Veľká Británia, Grécko, Turecko a Izrael.
Dámy a páni, medzinárodné konvencie, prijaté a ratifikované členskými štátmi Rady Európy pred rokom 1989, sa problémom ochrany práv a detí zaoberajú iba okrajovo. I keď problém zneužívania a týrania detí je dlhodobo známy, tento fenomén sa stáva aktuálnym predovšetkým v poslednej dekáde. V súvislosti so stúpajúcou hrozbou zneužívania a týrania detí Rada Európy v spolupráci s OSN iniciovala prijatie a ratifikáciu zásadných dokumentov, rezolúcií a odporúčaní záväzných pre členské štáty, ktorých cieľom je vytvoriť účinný legitímny a legislatívny rámec na ochranu práv detí a zastaviť vyčíňanie medzinárodných mafií pri obchode s deťmi. V nadväznosti na konvenciu OSN o právach detí z roku 1989, ktorú postupne ratifikovali parlamenty 191 štátov sveta, prijal Európsky parlament v roku 1992 Európsku chartu práv detí a následne Rada Európy odporúčanie číslo 1286 o Európskej stratégii pre deti a Vykonávací protokol číslo 514 o postupe riešenia prípadov zneužívania detí. Tieto dokumenty sú záväzné i pre Slovenskú republiku. Navyše tieto dokumenty zaväzujú členské štáty zverejňovať v pravidelných správach prípady porušovania práv detí, iniciovať a podporovať spoluprácu s mimovládnymi organizáciami, ktoré aktívne ochraňujú deti, teda pred zneužívaním, sociálnym zanedbávaním a pod., a zabezpečiť právo detí na harmonický, duchovný a telesný vývoj.
25. mája 2000 prijalo Valné zhromaždenie OSN v New Yorku dva vykonávacie protokoly svojej konvencie o právach detí, ktoré sa týkajú ochrany detí pred cezhraničným obchodom a zneužívaním na pornografiu a prostitúciu. V júni 2001 Parlamentné zhromaždenie Rady Európy jednomyseľne prijalo Rezolúciu 9112 proti nekalému obchodu s deťmi a blokáde východoeurópskej cesty obchodu s deťmi. Rezolúcia vyzýva členské štáty Rady Európy, teda i Slovenskú republiku, vykonať všetky legislatívne, administratívne, preventívne kroky na zamedzenie porušovania práv detí a zahrnúť do národných trestných zákonov i trestné činy týrania a zneužívania detí a trestný čin obchodu s deťmi.
Ďalej tieto konvencie odporúčajú zriadiť špeciálne policajnú jednotku na ochranu práv detí, zriadiť Národné centrum pre registráciu nezvestných detí a detí obetí násilností a zneužívania. A rovnako zriadiť Národnú prokuratúru pre ochranu práv detí a niektoré ďalšie. Osobitným odporúčaním číslo 1460 z roku 2000 Rada Európy odporučila zriadiť Inštitút európskeho detského ombudsmana a vo všetkých členských štátoch Rady Európy Národné úrady ombudsmana pre ochranu práv detí a tieto zapojiť do jestvujúcej siete detských ombudsmanov. Odporúčanie číslo 1460 upozorňuje Výbor ministrov Rady Európy na potrebu vypracovať paneurópsku stratégiu proti medzinárodnému obchodu s deťmi a mladistvými.
Na nadchádzajúcom Valnom zhromaždení, ktoré sa bude konať 21. až 28. septembra v New Yorku, ako sme počuli, bude osobitnou sekciou druhý samit práv detí OSN...
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, chvíľku keby ste... Prosím všetkých poslancov, ktorí chcú telefonovať, aby išli z rokovacej sále von. Ďakujem pekne. Nech sa páči, môžete pokračovať.
J. Švec, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Myslím si, že táto téma je príliš vážna na to, aby sme sa zapodievali niečím iným.
Očakáva sa, že OSN v New Yorku prijme rezolúciu, ktorá sprísni napríklad okrem iného i hraničné kontroly detských cestovných dokladov a zavedie nové účinné opatrenia, ktoré odstránia administratívnu benevolenciu recipientných krajín pre nekalé adopcie detí.
Napriek tomu, že Slovenská republika podpísala a následne ratifikovala všetky kľúčové dokumenty OSN, Európskej únie, Rady Európy, dovoľujem si tvrdiť, že ochrana práv detí je v našej krajine nedostatočná. Málo sa dosiaľ vykonalo na základnú ochranu týraných a zneužívaných detí, mladistvých a žien. Našej legislatíve napríklad chýba právny nástroj na účinné odhaľovanie týchto trestných činov, ktorých odhaľovanie je naozaj problematické.
Zákon o rodine, jeho rekodifikácia sa pripravuje, nepočíta s novými formami trestných činov, akými je obchod s deťmi, týranie a zneužívanie detí, detská prostitúcia, pornografia a zneužívanie detí na transplantáciu párových orgánov. Novela Ústavy Slovenskej republiky zavádza inštitút ochrancu ľudských práv - ombudsmana, nepočíta však so špecializovanými zložkami tohto úradu. V nadväzujúcom zákone bude potrebné zriadiť okrem iných odborov i odbor ochrancu práv detí, mládeže a rodiny a koordinovať jeho prácu v rámci celej Európy i zámoria najmä v súvislosti so skutočnosťou, že i našu krajinu neobišla vlna násilia páchaná na deťoch, mladistvých a ženách. Tento neľudský fenomén nadobudol v našom regióne také rozmery, že doteraz prijaté opatrenia - Linka dôvery, školskí psychológovia, lekári, nútené umiestňovanie detí v domovoch, azylové domy atď. - sú málo účinné.
Dámy a páni, rád by som pripomenul, že v susednom Rakúsku prijal 21. júna tohto roku parlament zákon o povinnosti lekárov hlásiť orgánom činným v trestnom konaní každé podozrenie z týrania a sexuálneho zneužívania detí. U nás podobný zákon nie je. (Reakcia z pléna.) Iniciatíva sa prenecháva najmä na mimovládne organizácie. Ich kompetencie sú natoľko limitované, že vo väčšine prípadov odhaleného evidentného násilia na deťoch sú voči páchateľom bezmocné.
Dámy a páni, napriek tomu, že pán doktor Gašparovič tvrdí, že takéto zákony máme, ja pripúšťam, že ich môžeme v nejakej limitovanej podobe mať, ale vzhľadom na to, čoho sme svedkami a na čo sme upozorňovaní z Európy, že Slovensko sa stáva koridorom obchodu s deťmi, že u nás stúpa násilie na deťoch a na ženách, že neexistujú dokonalé mechanizmy na to, aby sme vedeli tieto trestné činy nielen odhaľovať, ale aj postihnúť, si myslím, že výzva, ktorú pripravil výbor a o ktorej teraz hovoríme, je veľmi vhodným, ale, žiaľ, iba prvým krokom.
Deti sú najbezbrannejšie a najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva. Je našou povinnosťou na národnej i medzinárodnej úrovni postarať sa o ich ochranu pred násilím a zneužívaním. Potrebujeme nové zákony a nové účinné kroky ich uplatnenia. Zriadenie úradu ombudsmana na ochranu práv detí, mládeže a rodiny, rekodifikácia Trestného zákona a zákona o rodine bude iba prvým účinným krokom v legislatíve, ktorý povedie k naplneniu tejto našej povinnosti. To, čo potrebujeme, je dôsledná implementácia medzinárodných právnych noriem do slovenskej legislatívy a predovšetkým, súhlasím s vami, pani doktorka Aibeková, jej uplatnenie v praxi. To zatiaľ v našom snažení chýba. Rovnako potrebujeme prekonať ešte iný fenomén a to je ľudská ľahostajnosť k tomuto problému. Bez spolupráce celej našej spoločnosti budú mnohé bezbranné deti naďalej vystavené neľudskej zvoli dospelých.
Ďakujem vám za pozornosť. A na záver mi ešte dovoľte vyjadriť plnú podporu predloženému Vyhláseniu Národnej rady Slovenskej republiky o právach detí. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca Šveca s faktickými poznámkami sa prihlásili piati páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických. Posledný je pán poslanec Gajdoš.
Pán poslanec Hudec, máte slovo.
I. Hudec, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán poslanec Švec, s vašimi slovami nemožno nesúhlasiť, keď upozorňujete na veľkú skrivodlivosť a zločiny, ktoré sa páchajú na deťoch. Bol by som aj ja priniesol niekoľko konkrétnych údajov, nechcem však rozmnožovať vašu štatistiku alebo vaše upozornenia, ale musím povedať, že opäť sme v situácii, keď Národná rada síce prijíma pekné slová, ale namiesto toho, aby sa týmto problémom vážnejšie zaoberala a navrhla uznesenie, ktoré by zaviazalo vládu Slovenskej republiky konať, opäť sa uspokojíme iba s prázdnym gestom.
Už sme takto zachránili kultúrne pamiatky a kultúrne dedičstvo, už sme tak urobili vo viacerých iných prázdnych gestách. Nechcem znevažovať význam slov, ktoré sú v navrhnutom texte, ale upozorňujem, že je to málo. Ak nám toto uspokojí naše svedomie, tak je to veľmi málo.
Dovolím si upozorniť na ďalšie skutočnosti, ktoré sú tak isto obrovskou krivdou na našich deťoch a na našej mládeži. Už teraz sa črtá zárodok obrovskej skrivodlivosti vo vzdelávaní detí, v prístupe k možnostiam vzdelávať sa. To je genocída, ktorá sa síce netýka orgánov, netýka sa predaja detí, detskej prostitúcie, ale týka sa niečoho iného. Avšak táto vážnosť tejto skrivodlivosti nie je o nič menšia. Mohli by sme hovoriť o mnohých ďalších skutočnostiach.
Chcem však zopakovať, toto je veľmi málo - prijať a súhlasiť iba s gestom. Alebo zaviažme vládu Slovenskej republiky ku konkrétnym krokom, alebo prijmeme toto pekné vyhlásenie, ale upozorňujem, ak si necháme takto uchlácholiť svedomie, je to veľmi málo.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Pripájam sa k slovám pána poslanca Šveca, lebo skutočne, o čom hovoril, sú to poburujúce skutočnosti. Jeho návrhy sú tiež pekné, ale v spoločnosti, kde nefungujú existujúce príslušné inštitúcie, čo je dnešný stav, tak prijímať ďalšie zákonné opatrenia, keď sa nerealizujú tie základné, ktoré máme v platnom právnom poriadku, je vlastne ondulovanie vzduchu, pretože nič sa tým nezíska. Teda by som skôr apel dala na to, aby sa realizovalo to, čo máme už v platnom právnom poriadku, a vyvodzovala zodpovednosť za nerealizovanie.
Ďalej chcem poukázať, vážení páni poslanci, ktorí tu budete pekne hovoriť, kde ste boli, keď sa tu rokuje o zmäkčení adopcie do zahraničia, keď viete, že neexistuje koordinovaný kontrolný systém tejto adopcie, že existujú prípady, keď sa adoptované deti dostali do baniek na transplantáciu orgánov. Tak kde je vaše svedomie, keď voľne pristupujete k adopcii detí do zahraničia? A potom, kde je vaše svedomie k deťom, keď nechcete rokovať o dosahoch na najslabšie ekonomické vrstvy nášho obyvateľstva, o dosahoch našich zákonov, keď máme množstvo obyvateľstva už na krajine hladu, keď máme deti, ktoré skutočne nie sú nakŕmené? A nechcem konkretizovať školu, v ktorej som sa stretla s učiteľkami, ktoré mi povedali, sú rodiny, ktoré len každý druhý deň môžu deťom stravu zabezpečiť, zaplatiť, a my im radšej kúpime, než by sme tieto deti nechali hladovať. Toto sú tie... (Zaznel zvuk časomiery.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Aibeková.
M. Aibeková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Ja iba krátko, keďže pán Švec vyslovil aj moje meno. Áno, myslím si, že je dobré, že sa v Národnej rade objavil takýto dokument. Ale aj ako ste vy, pán poslanec, povedali vo svojom vystúpení a aj moji dvaja predrečníci upozornili, že dokument zostane iba prázdnym zdrapom papiera, ak sa nenaplní to, čo je tu napísané. A myslím si, že aj mnohé zákony v Slovenskej republike existujú. Aj o tých, o ktorých ste vy hovorili, tak existujú, ale, bohužiaľ, sa v Slovenskej republike neuplatňujú. A súvisí to, tak ako vy ste hovorili, aj s ľahostajnosťou spoločnosti.
U nás na jednej strane teoreticky hovoríme, že ochraňujeme rodinu, vytvárame jej vhodné podmienky na to, aby priviedla na svet dieťa, aby sa o neho postarala. Ale na druhej strane, ako keby to pre nás končilo. Necháme tu rodinu, aby si vo vnútri robila, čo chce, a často mnohí rodičia si myslia, že keď privedú na svet dieťa, majú právo nad jeho životom aj nad jeho smrťou. Ja sama som sa s takýmto konaním rodičov, bohužiaľ, stretla, že keď sme aj poslali sociálnu sestru, aby zasiahla v takomto rodinnom prostredí, napríklad na základe upozornenia lekára, ktorý si plnil svoju zákonnú povinnosť, tak tí rodičia reagovali: "A čo vás je do toho? Je to moje dieťa, ja si s ním urobím, čo chcem."
A vy veľmi dobre viete, že týranie má veľmi veľa podôb, že niektoré týranie, ktoré je telesné, sa dá odhaliť. A tu naozaj by mal každý zdravotnícky pracovník potom postupovať podľa zákona a mal by podať trestné oznámenie na takéhoto rodiča alebo vychovávateľa. Lebo, žiaľ, ja som sa stretla s týraním detí aj v detských domovoch, kde vychovávatelia namiesto ochrany týrali deti. Ale veľmi málo je postihnuté psychické týranie, ktoré je tiež veľmi nebezpečné.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Gašparovič.
I. Gašparovič, poslanec: Pán poslanec Švec, vaše vystúpenie bolo skutočne pekné, takto by to malo vyzerať. Ale čo sa mi nepáčilo vo vašom vystúpení, že ste našu legislatívu dali úplne do kúta, ako keby to bola legislatíva negramotná, ktorá vôbec nepozná život občana. Chcem vás upozorniť len na to, že druhý oddiel Ústavy Slovenskej republiky, kde sa hovorí o základných ľudských právach a slobodách, obsahuje všetko to, čo ste povedali. A z tohto článku sú odvodené iné právne normy, ktoré konkretizujú konania. Všetky tie skutky, ktoré ste popísali, že treba dať do zákonov, tie sú skoro všetky v Trestnom zákone. Len si to treba preštudovať.
A pokiaľ ide o povinnosť, ktorú ste tak vyzdvihli v Rakúsku, že lekár musí oznámiť, ak zistí spáchanie trestného činu. Veď u nás je to už 50 rokov. Takže nič nové ste nepovedali. Tu sa chcem prikloniť len k mojim kolegom, ktorí vo faktickej poznámke vám povedali zákony, že existujú, ale ich výkon, teda ľudia, orgány, ktoré majú realizovať tieto zákony, tieto nefungujú. A tu by bola naša povinnosť aj poslancov kontrolovať, či sa to skutočne napĺňa.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Gajdoš.
J. Gajdoš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Všetko, čo môže ochrániť naše deti pred násilím, treba uvítať a podporiť. Teda aj pripravované vyhlásenie alebo uznesenie Národnej rady osobne podporím. Som za to, aby sa toto uznesenie pretransformovalo do praktickej činnosti Národnej rady vo vzťahu k prijímaným zákonom. Konkrétne napríklad pripravovanému a odloženému zákonu o zahraničnej adopcii našich detí, pretože tam je veľké riziko, že deti nebudú adoptované za účelom poskytnutia rodičovstva, ale na účely trebárs prostitúcie alebo detskej pornografie, alebo na účely získavania orgánov na transplantácie. Takže tie kontrolné mechanizmy, ktoré v zákone predloženom do Národnej rady boli, nie sú dostatočné. My si musíme uvedomiť, že všetko toto, s prepáčením, svinstvo, o ktorom hovoríme a pred ktorým treba deti chrániť, prišlo zo Západu. A na druhej strane sa odvolávame na legislatívne normy vyspelých štátov Európy.
To, čo v našej legislatíve v súčasnosti existuje, je dostatočné, len nie je v praxi uplatňované. Chýba tu však jeden dôležitý moment, moment rodičovskej výchovy. Je najvyšší čas prijať nový zákon o rodine, sprísniť rodičovské povinnosti takým spôsobom, aby rodičia nemohli nakladať so svojimi deťmi ako so svojím majetkom. Chrániť deti aj pred vlastnými rodičmi. Dnes rodičia odkladajú výchovu svojho dieťaťa a zodpovednosť za ňu prenášajú na školu. Ako je vybavená škola, aby mohla v súčasnosti deti vychovávať? (Zaznel zvuk časomiery.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Švec, môžete reagovať na faktické poznámky.
J. Švec, poslanec: Ďakujem pekne. Len veľmi krátko. Pochopiteľne, že existujú základné normy, ktoré ochraňujú práva detí, ale niektoré špecifické problémy, ktoré by sa mali legislatívne riešiť, sú nedostatočne legislatívne kryté. To je problém, ktorý som sa snažil zdôrazniť.
Dnes sa stretávame s novými fenoménmi zneužívania práv detí. Domáce otroctvo. Ako je napríklad v našej legislatíve chránené právo detí pred domácim otroctvom? Čo s deťmi, ktoré sú evidentne týrané v rodine, ale naša legislatíva jednoducho nemá dostatok pák na to, aby sa povedzme takéto dieťa umiestnilo dlhodobo v zariadení, v detských domovoch, prípadne v iných rodinách a aby sa postihli tí rodičia, ktoré deti týrajú? Tam je základ problému.
My sa každý deň v televízii stretávame s prípadmi ubližovania deťom, ale právne východiská a trestnoprávne riešenie sa zatiaľ neuplatňuje.
Takže ak prijímame takéto vyhlásenie, tak je to veľmi dobrá vec. Len som chcel upozorniť, že budeme musieť aj v súvislosti s druhým samitom o právach detí o týchto veciach ešte hovoriť. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa navrhovateľky, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nie, ďakujem pekne. Takže pristúpime k hlasovaniu. Žiadam všetkých poslancov a poslankyne, aby sa vrátili do rokovacieho priestoru. Budeme hlasovať.
Prosím pani navrhovateľku, aby uviedla hlasovanie. Nech sa páči.
K. Čižmáriková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Keďže v rozprave vystúpil iba jeden poslanec, ktorý nepredniesol žiadne pozmeňujúce návrhy, prosím vás, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o uznesení, podľa ktorého Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje Vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky o deťoch a mládeži.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných je 83 poslancov, za 81, nehlasovali 2.
Konštatujem, že sme prijali uznesenie Národnej rady, ktorým sme schválili uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k Vyhláseniu Národnej rady Slovenskej republiky o deťoch a mládeži.
Ďakujem, pani poslankyňa.
Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona ste dostali ako tlač 936. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady č. 1034.
Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie poslanec Peter Tatár. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
P. Tatár, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, november 1989 patrí bezpochyby k najvýznamnejším medzníkom slovenských dejín 20. storočia. Možno dokonca povedať, že je zlomom, aký nemá v moderných dejinách Slovenska obdobu.
November 1989 znamená v prvom rade prechod od totalitného režimu k demokratickému. Znamená návrat ľudského indivídua do dejín, návrat jeho ľudskosti a dôstojnosti. Znamená návrat k prirodzenej rôznosti, k pluralite, k vedomiu toho, že všetci tvoríme jeden univerzálny ľudský druh, ale zároveň sme rôzni. V tomto zmysle znamená návrat k modernej európskej civilizácii tak, ako sa v hlavnom historickom prúde vyvíja od 18. storočia. Toto rešpektovanie základného znaku európskej kultúry, rôznosti názorov, postojov, záujmov, hodnôt našlo v novembri 1989 svoj výraz v nastolení politickej plurality, v možnosti slobodne sa rozhodovať, mať možnosť slobodného výberu a voľby. Podieľať sa na moci a vnímať moc samotnú nie ako nástroj vlády nad druhými, ale ako možnosť spravovať veci verejné spolu s druhými.
November 1989 znamená po 60 rokoch návrat základných občianskych slobôd, akými sú sloboda slova, sloboda zhromažďovania, sloboda vyznania, sloboda poznania. Bez týchto slobôd ostáva človek otrokom, sluhom či námedznou silou, človekom bez zodpovednosti, ktorý povinnosť necíti ako vnútorný záväzok voči spoločenstvu seberovných, ale ako zvonka nanútený príkaz a zákaz. V novembri 1989 sa rodí v prvom rade spoločnosť slobodných a zodpovedných ľudí, vedomých si svojich povinností voči tým, s ktorými žijú, ale i voči tým, ktorí prichádzajú po nich a ktorí im predchádzali.
November 1989 znamená v tomto zmysle návrat do dejín. Po novembri 1989 prestávame žiť v nemennej prítomnosti, o ktorej sa hovorilo, že tu bude na večné časy. Začíname žiť aj v budúcnosti a minulosti. Začíname mať pred sebou uskutočniteľnú možnosť zmien a nesieme si so sebou ako skúsenosť orientáciu a kompas našu kultúrnu pamäť. História sa vracia z bezčasia do času a s ním aj do dejinnosti a do zmien a nadobúda znovu všetky tri rozmery. Prítomnosť ako priestor nášho rozhodovania, minulosť ako priestor našej skúsenosti a budúcnosť ako priestor našich možností.
November 1989 otvoril cestu k otvoreným dejinám, v ktorých neexistujú nijaké hrubé čiary zabúdania či falšovania, ale schopnosť pozrieť sa na seba kriticky, rozlíšiť vo vlastnej histórii medzi dobrom a zlom, schopnosť robiť nielen správne kroky, ale dopúšťať sa aj omylov a chýb, no môcť tieto chyby a omyly korigovať. V novembri 1989 sa však zrodilo aj viacero kľúčových historických rozhodnutí, ktoré budú mať vplyv na náš ďalší vývin. Ide predovšetkým o základné rozhodnutie medzi násilným prevratom a nenásilnou revolúciou.
November 1989 bol v 20. storočí rozhodnutím pre nenásilnú ústavnú zmenu a otvoril pre Slovensko cestu bez revanšizmu, aj keď je to cesta nesmierne ťažká, dlhá a máme na nej veľmi často oprávnený pocit, že v tomto novom systéme až priveľmi nápadne prežívajú a inovujú sa staré komunistické stereotypy, mechanizmy správania, mocenské návyky a neprávosti.
November 1989 však znamená aj možnosť preklenúť staré historické rozpory. Prvý raz v moderných slovenských dejinách sa v ňom spojili potomkovia najsilnejších nekomunistických tradícií moderných slovenských dejín, ktorí žili takmer celé storočie v nepreklenuteľnom rozpore. Toto ostáva základným posolstvom schopnosti spájať sa v rozličnosti.
Prvý raz v moderných dejinách Slovenska sa však v novembri 1989 spojili nielen Slováci a Česi, aby potvrdili svoju rovnoprávnosť a rovnocennosť, ale aj Slováci a Maďari, ktorých dovtedy delila maďarizácia, Trianon, Viedenská arbitráž a vyháňanie po roku 1945. V roku 1968 mohli Slováci a Maďari pocítiť prvý raz občiansku spolupatričnosť. Vzápätí však zažili aj jej zmar. V roku 1989 sa mohli Slováci a Maďari prvý raz spolu podieľať na základnej premene spoločnosti, čo ostáva do budúcnosti spoločným vkladom a záväzkom, lebo tentoraz si už zmar nášho spoločného podujatia dovoliť nemôžeme. Vrhol by nás bez ohľadu na to, či sme Slováci alebo Maďari, do historickej priepasti.
November 1989 otvoril pre nás všetkých, aj keď tu narážame ustavične na tradičné hranice nášho chápania "inakosti", aj začiatok bolestného prerodu chápania práv menšín národnostných, etnických, rasových a ďalších.
November 1989 má neodmysliteľný a kľúčový národný rozmer. Stal sa svojprávnym a autentickým rozhodnutím slovenského národa, že chce byť slobodný. Je to teda naším slobodným rozhodnutím, že chceme byť súčasťou západnej civilizácie, európskej kultúry a tradície. Je naším slobodným rozhodnutím, že si v nej chceme uchovať a rozvíjať vlastnú identitu. Je však aj rozhodnutím, že touto našou identitou vstupujeme do otvoreného priestoru, ktoré je aj kolbišťom rozmanitých národných a kultúrnych identít. Je rozhodnutím o tom, že sa na tomto kolbišti chceme presadiť našou kultúrnou úrovňou a vzdelanosťou, hodnotami, ktoré v konkurencii obstoja a budú sa vedieť presadiť. Sú to hodnoty nášho vnímania sveta stelesnené v umení, hodnoty našej vynaliezavosti stelesnené vo vzdelanosti a poznávaní, schopnosť našej súťaživosti stelesnená najvýraznejšie v športe.
Toto rozhodnutie spečatil v roku 1993 vznik štátnej samostatnosti. Ani on by nebol možný bez novembra 1989. O jeho povahe bude dokonca rozhodovať to, do akej miery ostane spojený s novembrom 1989, nakoľko sa s ním bude cítiť zviazaný. Začína sa to už samotným jeho charakterom. Budovaním štátu, vývinom Slovenskej republiky. Skúsenosť novembra 1989 hovorí, že chceme byť v prvom rade štátom rovnoprávnych občanov. Hovorí však aj niečo o našej národnej suverenite. Spočíva v Tatarkovom odkaze, že suverénnym národom môžeme byť len vtedy, ak budeme národom suverénnych občanov. Ak budeme národom vedomým si toho, že ho tvoria suverénne, autonómne indivíduá. Ak budeme národom vedomým si našej individuálnej, lokálnej a regionálnej rozmanitosti. Ak budeme národom, ktorý bude partnerom ostatným národom a národnostiam, nebude sa nad nimi vyvyšovať, ale nebude sa im ani podlizovať.
November 1989 privodil ešte jednu základnú zmenu. Vyjadril zásadu, že vlastníctvo je posvätné a nedotknuteľné. Toto základné poznanie je dvojsečné a my sme mali možnosť za posledných 12 rokov túto dvojsečnosť spoznať. Vlastníctvo môže byť totiž koristnícke a korumpujúce alebo zveľaďujúce a poctivé. Posolstvo novembra 1989 spočíva v základnom zmysle vlastníctva ako historicky preskúšanej a overenej formy poctivého zveľaďovania, opatrovania a ošetrovania. Ak nechceme, aby na Slovensku do budúcnosti dominovala aktuálna skúsenosť koristníckeho, úzko egoistického skorumpovaného vlastníctva, musíme sa ustavične vracať k tomuto posolstvu novembra 1989, ako k jednej z jeho základných hodnôt.
Novembrom 1989 sme si však otvorili aj našu cestu k riešeniu súčasných civilizačných problémov. November 1989, tak ako vôbec rok jari národov 1989, bol súčasťou oveľa širších civilizačných a kultúrnych procesov spojených s globalizáciou sveta, vznikom nových geopolitických zoskupení a mocných konfigurácií, vznikom nových demokracií, ale aj nových foriem autokratických vlád, novej ekonomiky, nových biotechnológií, nového chápania identity ľudského života, ale aj ľudskej identity ako druhovej a individuálnej totožnosti. Do týchto procesov dnes ešte nedovidíme. Už dnes však vieme, že môžeme ostať mimo nich, na ich okraji alebo v strede. Odklonom od nich mimo Severoatlantickej aliancie, Európskej únie, s plnením minimálnych požiadaviek na ich periférii alebo s plnením našich vnútorných potrieb v partnerskom vzťahu voči nim.
Rozhodnutie novembra 1989 bolo naším vnútorným rozhodnutím o partnerskej účasti na civilizačných a kultúrnych procesoch, ktoré budú rozhodovať o našej blízkej budúcnosti. Váhať medzi včerajším odklonom a dnešným minimalizmom, zabudnúť na partnerskú cestu by znamenalo opustiť v budúcnosti idey novembra 1989. Aj v tom je jeho historický záväzok a záväznosť.
Z toho, čo som vám, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predostrel, je zrejmé, že 17. november nemá byť ako štátny sviatok len spomienkou na významnú udalosť dejín Slovenska 20. storočia. V systéme štátnych sviatkov má plniť ešte jednu jedinečnú úlohu. Je aktuálnym posolstvom, pozadím, na ktorom meriame a budeme merať, či si to pripúšťame, alebo nie, naše dnešné činy a budúce rozhodnutia. Lebo ako hovorí filozofka Hannah Arendt: "Dobré veci v dejinách majú obyčajne veľmi krátke trvanie. Mávajú však potom rozhodujúci vplyv na to, čo sa neskôr deje v dlhých dobách, ktoré nebývajú nijako zvlášť krásne."
Keď sme spolu s Petrom Zajacom pripravovali návrh na vyhlásenie 17. novembra 1989 za deň štátneho sviatku, aj moje dnešné vystúpenie, mali sme toto všetko na mysli. Mali sme na mysli to, že november 1989 je dôležitý nielen pre tých, čo sa na ňom zúčastnili, čo ho spoločne prežívali a cítili, ale aj pre tých, čo mu vzdorovali, boli voči nemu skeptickí, či si ho ani len nevšimli. Zasiahol a zasahuje totiž do životov nás všetkých.
Nám a všetkým ostatným predkladateľom nejde o spor o to, ktoré štátne sviatky majú byť a ktoré nie. Ide nám o to, aby sme svoju vlastnú občiansku, národnú a historickú suverenitu potvrdili tým, že sa k novembru 1989 prihlásime, že mu dáme to miesto, ktoré mu v moderných dejinách Slovenska patrí a ktorého výrazom je aj jeho miesto v systéme štátnych sviatkov. V opačnom prípade by sme opustili sami seba. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi za uvedenie tohto návrhu a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov. Zároveň dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, pánovi poslancovi Ľubomírovi Andrassymu.
Nech sa páči, pán poslanec.
Ľ. Andrassy, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov (tlač 936), predseda Národnej rady navrhol Národnej rade rozhodnutím č. 1034 z 20. marca 2001 na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre verejnú správu, výboru pre ľudské práva a národnosti a výboru pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor predseda parlamentu navrhol Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá.
Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady k uvedenému návrhu skupiny poslancov ma určil výbor pre kultúru a médiá svojím uznesením č. 255a z 15. mája 2001 a v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu. Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmé, čo sa ním má dosiahnuť. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje vyjadrenie súladu návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky v súvislosti s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, zhodnotenie súčasného stavu a hospodárske a finančné dosahy na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. A návrh zákona takisto obsahuje doložku o zlučiteľnosti s právom Európskej únie, ktoré spĺňa predpísané náležitosti.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1034 z 20. marca 2001 prideliť návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch, v druhom čítaní na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre verejnú správu, výboru pre ľudské práva a národnosti a výboru pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu parlamentu Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá, pričom odporúčam, aby ho výbory, ktorým bol predmetný návrh pridelený, prerokovali v zmysle rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 1174 z 13. júla 2001 v lehote do 11. októbra 2001 a gestorský výbor do 16. októbra 2001.
Pán predsedajúci, skončil som a môžete otvoriť rozpravu k tomuto bodu programu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Mám zatiaľ písomnú prihlášku jedného pána poslanca za klub KDH, pán poslanec Mikloško vystúpi a až potom otvorím možnosť aj ústne sa prihlásiť. Takže, pán poslanec Mikloško ako jediný písomne prihlásený.
Nech sa páči, máte slovo.
F. Mikloško, poslanec: Dámy a páni, pokúsim sa stručne vyjadriť môj a zároveň aj náš - za klub KDH - názor na tento bod programu. Často sa píše v novinách alebo sa diskutuje, že Slovenská republika, myslím, že sa má na mysli Slovenská republika, ktorá vznikla 1. januára 1993, by mala mať svoju štátnu doktrínu. Videli sme už prvé náznaky toho, že v časopise Kultúra sa objavil prvý akoby náčrt, potom sa to nejako kryštalizovalo. Nie som si istý, či možno takúto štátnu doktrínu napísať od zeleného stola. Nie som si istý. Myslím si, že doktrína štátu je niečo živé, čo sa stále vyvíja, k čomu obyvatelia krajiny pridávajú stále nové a nové prvky, pretože život nie je niečo strnulé, čo možno raz navždy zachytiť na papieri.
Osobne si však myslím a som presvedčený, že jedným takýmto živým momentom doktríny štátu sú štátne sviatky. Neviem, či si uvedomujeme, čo znamenajú sviatky v živote národa, štátu alebo nejakého spoločenstva. Ja si dovolím povedať alebo naznačiť len príklad, čo znamenali sviatky v dejinách židovstva, ktoré bolo 2000 rokov v diaspóre. Bude možno zjednodušené tvrdenie, keď poviem, ale si myslím, že je to tak, že židovstvo prežilo 2000 rokov diaspóry na sviatkoch. Boli základné sviatky ich národa, ich náboženstva, v tej chvíli sa stíšili všetci Židia žijúci na svete a takto dokázali udržať svoju identitu.
Osobne som presvedčený, že sviatky aj v krajine, ktorú teda tvoríme a ktorá tu je, by mali tvoriť takýto základný pilier alebo mali by byť tým, keď sa všetci stíšime a keď si práve v ten deň štátneho sviatku uvedomíme, čo tvorí základ tejto krajiny. A som presvedčený, že Slovensko, ktoré žilo v Európe, v strednej Európe, celé 20. storočie a ktoré bolo svedkom dvoch totalít, nutne musí mať medzi svojimi štátnymi sviatkami, teda medzi základnými symbolmi tohto štátu, dva dni, ktoré rozhodli o páde týchto totalít. Ten prvý je 8. máj, bez ktorého si neviem predstaviť, že by sme vedeli nejakým spôsobom kráčať do budúcnosti, a ten druhý je 17. november. 17. november (ruch v sále), pretože 16. novembra, vážení páni, nezačalo nič. 16. november, ja som pri tom bol na rozdiel od niektorých, ktorí možno tu kričia, bolo asi 30 študentov, ktorých si veľmi vážim, ale ktorí sa stretli s Gejzom Šlapkom a v pokoji sa rozišli, čiže 17. november je symbol pádu totality.
Chcel by som povedať, že 17. november je symbol pádu komunistickej totality, ktorý by mohli uznať ľudia bez ohľadu na to, či boli alebo neboli členmi Komunistickej strany. Komunistická idea bola aj ideou nadšenia, bola aj utopistickou ideou, ale vo svojich dôsledkoch to bola, a teraz by som mal na mysli najmä 50. roky a začiatok 60. rokov, zhubná idea. Do roku 1962, keď bol posledný politický proces, potom po roku 1968 to bolo len niekoľko procesov, na Slovensku bolo odsúdených okolo 100 000 ľudí na rôzne druhy trestov. Asi 70 000 ľudí bolo v 50. rokoch odsúdených do väzenia, predtým ešte 6 až 6,5 tisíc odvlečených do Sovietskeho zväzu, 10 000 bolo odsúdených do táborov nútených prác, 5,5 tisíc bolo v PTP, 4,5 tisíc bolo v akcii B vysídlených zo svojich bytov násilne.
Toto všetko sa udialo od roku 1948 do roku 1962 a od tohto, myslím si, celkom spokojne by sa mohla dištancovať aj generácia tých ľudí, ktorí boli členmi Komunistickej strany, ktorí boli vyznávačmi tejto idey, ale som presvedčený, že najmä rokom 1968 sa od nej definitívne dištancovali. A preto by nemal byť žiadny psychologický problém prijať toto spontánne celou touto snemovňou.
Tá diskusia môže mať svoje malé úskalia v tom, či môžeme mať ešte jeden ďalší štátny sviatok navyše. Ja osobne nie som za to, aby sme niektorý štátny sviatok vypúšťali. Ja osobne, hoci som hlasoval proti slovenskej ústave 1. septembra, nie som za to, aby deň 1. september bol vypúšťaný ako štátny sviatok. Novodobá Slovenská republika má dva svoje symboly 1. september a 1. január a nevidím dôvod, aby sme na ne siahali, aj keď to neznamená, že mám meniť svoj názor, ako som vtedy hlasoval, ale chápem, že toto sú symboly novodobej slovenskej štátnosti.
V tejto chvíli by som si trošku pomohol tak filištínsky. 17. november tohto roku je sobota, čiže 17. november tohto roku nebude tento štát stáť žiadne peniaze, pretože tak či onak je to deň voľna a čo bude potom, uvidíme. (Ruch v sále.) A potom bude nedeľa. Čiže dva roky máme s ministerkou financií pokoj, že nám bude oplieskavať o uši, že... A čo bude potom za dva roky, prosím vás, ako sa hovorí v Biblii, dosť má deň svojich starostí. (Reakcie z pléna.) Čiže neveďme diskusiu k tomu, ktorý rušiť. Dva roky máme pokoj s týmto problémom a potom uvidíme a potom budeme múdrejší.
Ale znovu vás, teda by som povedal, vyzývam, skloňme sa pred symbolom totality. Ja som si dnes nepripravil svetové štatistiky obetí komunizmu. Skloňme sa pred všetkými tými obeťami a pred tým, že tento druh totality a utópie proste padol a že sme boli jeho súčasťou a, by som povedal, v centre diania a že takmer každý to niesol nejakým spôsobom na svojom chrbte alebo na chrbte svojej rodiny.
Ako vždy - hovoril som krátko a múdro. (Smiech v sále.) Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)