Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Keďže pristúpime k hlasovaniu, požiadal by som poslancov, ktorí sa nachádzajú mimo rokovacej miestnosti, aby sa dostavili na hlasovania.
Pán spoločný spravodajca, pýtam sa, či môžeme pristúpiť k hlasovaniu.
Poslanec L. Orosz:
Áno.
Vážený pán podpredseda,
najprv by sme mali hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy výborov. Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1, 2, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11 a 12 a odporúča tieto návrhy v hlasovaní schváliť.
(Hlasy v sále.)
Podpredseda NR SR M. Andel:
Urobíme krátku prestávku, aby pán poslanec mohol dostať náhradnú kartu.
(Po krátkej prestávke.)
Podpredseda NR SR M. Andel:
Takže, dámy a páni, pristúpime k hlasovaniu o bodoch zo spoločnej správy, ako nám ich predložil pán spoločný spravodajca.
Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 95 poslancov.
Za návrh hlasovalo 79 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Nehlasovalo 6 poslancov.
Pán kolega, môžete pokračovať.
Poslanec L. Orosz:
Zostáva nám hlasovať zo spoločnej správy o bode 3, t. j. služba v cudzom vojsku. Gestorský výbor odporúča tento návrh neschváliť.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 94 poslancov.
Za návrh hlasovalo 21 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 51 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 22 poslancov.
Konštatujem, že sme predložený návrh neschválili.
Poslanec L. Orosz:
V rozprave bol predložený jeden pozmeňujúci návrh pánom poslancom Tatárom. Máte ho rozdaný. Pán podpredseda, dajte hlasovať o tomto návrhu.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Dámy a páni, prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 97 poslancov.
Za návrh hlasovalo 34 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 22 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 40 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že sme tento návrh neprijali.
Pýtam sa, pán spoločný spravodajca, či máte návrhy na pokračovanie prerokovania návrhu zákona v treťom čítaní podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.
Poslanec L. Orosz:
Áno, pán podpredseda. Som splnomocnený na to, aby som podal návrh, aby sme prešli ihneď do tretieho čítania.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Dámy a páni, prosím, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 96 poslancov.
Za návrh hlasovalo 83 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 7 poslancov.
Nehlasoval 1 poslanec.
Pristúpime teraz, dámy a páni, k tretiemu čítaniu o tomto vládnom návrhu zákona.
Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či niekto z poslancov chce podať návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku. Nie, nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne návrhy, podľa § 86 o rokovacom poriadku pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona ako o celku v znení schválených návrhov.
Prosím, dámy a páni, prezentujme sa a zároveň hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 97 poslancov.
Za návrh hlasovalo 82 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 9 poslancov.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Ďakujem, pán minister aj pán spoločný spravodajca.
Ďalším bodom nášho programu je druhé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník a o zmene a doplnení zákona číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 989 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte pridelenú ako tlač 989a.
Vládny návrh zákona odôvodní minister spravodlivosti Slovenskej republiky pán Ján Čarnogurský.
Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Vážený pán predseda,
vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník a o zmene a doplnení zákona číslo 600/1991 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov. Predkladaný materiál bol pripravený v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády v spolupráci so slovenskými odborníkmi pôsobiacimi v oblasti aplikácie a teórie obchodného práva a bol prekonzultovaný s expertmi Európskej únie v rámci twinningového projektu. Predložený návrh zákona vychádza predovšetkým z potreby implementovať jednotlivé obchodné smernice európskych spoločenstiev tak, ako sa Slovenská republika zaviazala v Národnom programe pre prijatie acquis communautaire.
Z uvedených dôvodov sú v predloženom návrhu zapracované všetky platné obchodné smernice z kapitoly 5 "Právo obchodných spoločností". Tým sa Slovenská republika čiastočne vysporiadala aj s povinnosťou harmonizovať slovenský právny poriadok s obchodným právom Európskych spoločenstiev, ako ste mali možnosť zaregistrovať v médiách asi pred 3 týždňami. Táto kapitola už bola uzavretá pri rokovaní Slovenskej republiky s Európskou úniou o vstupe do Európskej únie a bola uzavretá aj s ohľadom na to, že táto novela už bola pripravená, vypracovaná, Európska únia mala o tom vedomosť a považuje ju z toho hľadiska za dobrú.
Cieľom aproximácie právnych predpisov týkajúcich sa obchodných spoločností je zabezpečiť vyšší štandard ochrany záujmov tretích osôb, najmä akcionárov a veriteľov. Návrh zákona vychádza z potreby zabezpečiť úplnú implementáciu medzinárodnoprávneho záväzku vychádzajúceho zo znenia článku 45 ods. 1, článkov 69 až 70 Asociačnej dohody a transformovať do slovenského právneho poriadku záväzky, ktoré vyplývajú pre členské štáty zo znenia článkov 43 až 48 zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre oblasť obchodného, konkrétne firemného práva.
Na zabezpečenie účelu novely bolo potrebné legislatívne premietnuť dôsledky zmeny Obchodného zákonníka do civilného procesného práva, zmeniť úpravu cenných papierov a upresniť jeden z možných spôsobov výkonu exekúcie voči obchodnému podielu spoločníka. Ďalšou úlohou, s ktorou sa novela Obchodného zákonníka musela vysporiadať, bolo vyriešiť veľké množstvo drobných aplikačných problémov, ktoré majú bezprostredný dosah na akcionárov, štatutárne orgány, veriteľov a v konečnom dôsledku zaťažujú súdy na Slovensku.
Z uvedeného dôvodu sa návrh novely sústredil na zabezpečenie ochrany veriteľov a iných tretích osôb v obchodnom styku, najmä s kapitálovými spoločnosťami, ďalej na stabilitu vymenovania osôb do riadiacich funkcií obchodných spoločností. Na druhej strane na posilnenie ochrany spoločníkov kapitálových spoločností pred možným zneužívaním mocenského postavenia štatutárnymi orgánmi, poprípade aj dozornými orgánmi kapitálových spoločností, pretože doterajšia právna úprava nerieši uvedené vzťahy jednoznačne, a tak napomáha nárast sporov v agende obchodného súdnictva.
Všetky zmeny týkajúce sa obchodných spoločností boli primeraným spôsobom premietnuté aj do ustanovení Obchodného zákonníka o družstvách. Novela tiež vo všeobecných ustanoveniach upresnila zodpovednosť za škodu a platnosť úkonov vymedzených iba pre podnikateľov pred vydaním oprávnenia na podnikanie a dotkla sa ustanovení o obchodnom mene. Celkom novým spôsobom zabezpečuje ochranu tretích osôb, pretože podnikatelia budú mať povinnosť na obchodnej korešpondencii uvádzať všetky svoje identifikačné údaje. Ak tak neurobia, môže im byť uložená súdom donucovacia pokuta až do výšky 100 000 Sk. Okrem uvedených vecí predkladaný materiál sa zaoberá upresnením niektorých všeobecných ustanovení obchodných záväzkových vzťahov, ďalej sprísnením podmienok tichého spoločenstva a úpravy ich vzájomného vzťahu a tiež navrhuje nový prístup k úprave obchodného zastúpenia v súlade s európskym právom.
Predkladaný materiál bude mať dosah na štátny rozpočet vo výške 23 mil. Sk a na zvýšenie počtu zamestnancov súdov. Navrhuje sa posilniť každý registrový súd o dvoch pracovníkov, to znamená v 8 krajoch, to znamená o 16 zamestnancov. Najmä vzhľadom na zavedené personálne a matertiálno-technické zabezepčenie, dobudovanie a riadnu činnosť zbierky listín všetkých obchodných registrov na úrovni štandardov členských štátov Európskej únie. Tiež skrátenie lehoty na vydávanie a distribúciu Obchodného vestníka ministerstvom spravodlivosti z 2-týždňovej periodicity na 1-týždňovú si vyžiada uvedené peňažné prostriedky zo štátneho rozpočtu.
Keďže ministerstvo spravodlivosti musí dodržať technologické lehoty potrebné na stavebné dobudovanie vhodných a dôstojných priestorov zbierky listín, bola účinnosť návrhu zákona presunutá na 1. januára 2002, hoci sa Slovenská republika v pozičnom dokumente pre kapitolu 5 "Právo obchodných spoločností" zaviazala odstrániť prekážky podnikania pre občanov z členských štátov Európskej únie k 1. júnu 2001.
Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a vychádza zo záväzku štátu harmonizovať svoj právny poriadok s právnym poriadkom Európskej únie.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán minister.
Teraz dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi Petrovi Brňákovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledkoch rokovania o tomto vládnom návrhu zákona, aby odôvodnil stanovisko gestorského výboru.
Pán kolega, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážená Národná rada Slovenskej republiky,
dovoľte mi, aby som vás informoval ako spoločný spravodajca o spoločnej správe pod číslom parlamentnej tlače 989a ohľadne prerokovania predmetnej novely Obchodného zákonníka v rámci štyroch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, v rámci ktorých ako gestorský výbor bol ústavnoprávny výbor.
Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením z 11. mája 2001 pridelila tento vládny návrh novely Obchodného zákonníka štyrom výborom Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi uvedených štyroch výborov, nepredniesli žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy ani nevyužili svoje oprávnenia, ktoré im umožňuje rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky v súvislosti s možnosťou predloženia týchto pozmeňujúcich návrhov v rámci či už gestorského výboru, alebo jedného z týchto štyroch výborov.
Vládny návrh novely Obchodného zákonníka z týchto štyroch výborov odporučili schváliť plénu Národnej rady Slovenskej republiky všetky štyri výbory Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že dva z nich navrhli, aby bol materiál schválený bez pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Z hľadiska rozpravy v jednotlivých štyroch výboroch, teda už len zvyšných dvoch, bolo predložených k tomuto textu spolu 11 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré si nakoniec osvojil aj gestorský výbor a odporúča v rámci konečného hlasovania, aby bolo všetkých jedenásť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schválených en bloc v rámci spoločného hlasovania.
To je, pokiaľ ide o body, ktoré každý z vás má v rámci spoločnej správy. Navyše treba povedať, že všetky výbory z hľadiska spoločnej správy odporúčajú plénu Národnej rady Slovenskej republiky schváliť uvedený materiál vrátane schválených zmien a doplnkov.
Táto spoločná správa bola riadnym spôsobom schválená a odobrená gestorským ústavnoprávnym výborom uznesením číslo 624 z 12. júna 2001.
Pán predsedajúci, skončil som.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem, pán kolega.
Dámy a páni, otváram rozpravu o tomto bode rokovania. Písomne sa do rozpravy prihlásil iba jeden poslanec, pán poslanec Šepták.
Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec R. Šepták:
Vážený pán minister,
vážený pán predsedajúci,
dámy a páni,
v návrhu zákona, ktorým sa mení Občiansky zákonník a doplňuje sa zákon číslo 600/1992 Zb. o cenných papieroch (tlač 989), zmenou ustanovení v odsekoch 3 a 4 § 156 a prijatím nových ustanovení obsiahnutých v odsekoch 5 až 9 sa ruší akciovým spoločnostiam uložená povinnosť nechať si Strediskom cenných papierov na Slovensku viesť zoznam akcionárov vlastniacich listinné akcie na meno. Tým sa vlastne vraciame k praxi, ktorá bola u nás pred novelou Obchodného zákonníka v roku 1999 a je bežne zaužívaná aj v ostatných štátoch. Z tohto aspektu je to chvályhodný čin, dámy a páni. Na zamyslenie sú však dôvody tejto úplne zbytočnej epizódy, ktorú sme už raz v parlamente prerokúvali.
Predchádzajúca novela si vytýčila za cieľ týmto spôsobom zistiť skutočných majiteľov akciových spoločností. Koľko kriku z koalície bolo a čo všetko zverejníte, akým spôsobom budete rozprávať, kto privatizoval, kto a čo vlastní, to sme tu už zažili. Opäť sa nestalo nič. Aký je však výsledok? Spoločnosti, ktoré mali vážny záujem na utajení identity svojich akcionárov, mali dostatok času a aj prostriedkov na to, aby založili v zahraničí akciovú spoločnosť s listinnými akciami na doručiteľa, a potom na tieto zahraničné spoločnosti s anonymnými akcionármi previedli vlastníctvo k spomenutým listinným akciám na meno, ktoré eviduje stredisko s cennými papiermi. Čiže skutoční majitelia - vlastníci listinnej akcie na meno v zaujímavej akciovej spoločnosti "ostali naďalej utajení".
V spoločnosti, kde akcionárom bolo jedno, či bude voči nim vyvodené za nesplnenie povinnosti odovzdať zoznam akcionárov vlastniacich listinné akcie na meno do Strediska cenných papierov, a teda tak ani doteraz neurobili, majú možnosť riskovať a vydržať do nadobudnutia účinnosti tejto novely, a tým si ušetriť kopu vybavovačiek a aj finančných prostriedkov. Tie spoločnosti, kde akcionári nemali dôvod skrývať svoju identitu a zodpovedne pristupovali k plneniu úlohy uloženej im novelou Obchodného zákonníka v roku 1999, t. j. doplnili si svoje stanovy formou notárskej zápisnice na mimoriadnom valnom zhromaždení, čo bol nezanedbateľný výdavok, požiadali Obchodný register o zápis tejto skutočnosti, čo opäť znamená nejaké finančné prostriedky, a napokon museli uzavrieť so Strediskom cenných papierov zmluvu o zriadení a vedení zoznamu akcionárov vlastniacich listinné akcie na meno. Aj keď si to urobili sami bez zadania objednávky špecialistom na cenné papiere, čo pri nárokoch Strediska cenných papierov je značne obťažné a zdĺhavé, stálo ich to minimálne sumu 15 000 korún. Ďalej ročný poplatok 5 000 korún za vedenie zoznamu a za vydanie výpisu z neho po každý raz cca 2 000 korún, pričom o jeho vydanie mohli požiadať iba pracovisko v Bratislave. Toto boli pritom iba poplatky. Nemám tu vyčíslené náklady za čas strávený vybavovaním týchto záležitostí.
Po prijatí tejto novely sa zrejme drvivá väčšina týchto spoločností rozhodne zrušiť zmluvu so Strediskom cenných papierov a budú si opäť viesť zoznam akcionárov vlastniacich listinné akcie na meno sami, čím do budúcna ušetria zbytočné výdavky a čas na vybavovanie. Pochopiteľne, za túto službu opäť zaplatia Stredisku cenných papierov minimálne 500 korún. Ako vidieť z toho, čo tu bolo vymenované, výsledný efekt je taký, že na nepoctivcov sa neprišlo a neboli nijako dotknutí a tí chudáci, ktorí sa usilujú byť poctiví, na to doplatili zbytočne vynaloženou prácou a aj zbytočne vynaloženými finančnými prostriedkami. Jediný, kto na tom získal, je Stredisko cenných papierov, ale ani to sa nijako pozitívne neodrazí a neodrazilo na úrovni nimi poskytovaných služieb, pretože ich cena sa opäť zvyšuje.
Táto trápna história by preto mala byť vážnym ponaučením a varovaním, aby sa už v budúcnosti nerobili také neuvážené a zbytočné opatrenia, ako bola už predtým mnohokrát spomínaná novela Obchodného zákonníka v roku 1999 v časti ustanovení o listinných akciách na meno, ktorej výsledný efekt je iba poškodzovanie poctivo zmýšľajúcich a konajúcich podnikateľov. Toto je konkrétny príklad a ukážka, koľko hlúposti porobila vláda a ako na to doplatili finančne poctiví podnikatelia.
Nabudúce netreba mať zbytočne krvavé oči od pomsty, ale treba, vážená koalícia, viac premýšľať, čo tu schvaľujete. Netlačte tlačidlá mechanicky straníckymi pokynmi, ale skúste porozmýšľať, alebo daný problém predebatujte s odborníkmi.
Na záver len toľko. Tento návrh na zmenu Obchodného zákonníka je dobrý. Ale keby sa bolo rozumne uvažovalo už pri predchádzajúcej novele, na čo som konkrétne v roku 1999 upozorňoval, tak mohlo byť všetko po starom a nebolo potrebné zbytočne strácať čas a míňať peniaze.
Ďakujem, pán predsedajúci.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Dámy a páni, pýtam sa, či sa niekto chce ústne prihlásiť do rozpravy. Keďže nie, končím rozpravu o tomto bode programu.
Skôr ako budeme hlasovať, urobíme si krátku 5-minútovú prestávku a prosím zatiaľ poslancov, aby prišli do rokovacej miestnosti na hlasovanie.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR M. Andel:
Pán minister bude reagovať na vystúpenie pána poslanca v rozprave.
Nech sa páči, pán minister.
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
predovšetkým oceňujem, že celkový postoj snemovne, nakoľko sa dá zatiaľ iba vytušiť povedzme k tejto novele, je pozitívny, priaznivý. Koniec koncov aj to zaznelo v diskusnom príspevku pána poslanca Šeptáka a pozmeňujúce návrhy, ktoré sú v spoločnej správe výborov, podporujem a navrhujem, aby bola spoločná správa prijatá, čiže vrátane všetkých návrhov, ktoré sú tam uvedené, ktoré aj odporúča prijať gestorský výbor.
Chcel by som však predsa reagovať na diskusný príspevok pána poslanca Šeptáka.
Pán poslanec Šepták, najskôr chcem povedať toľko, že novela Obchodného zákonníka v roku 1999 a zavedenie povinnosti alebo zrušenie anonymných akcií akcionárov boli odpoveďou na spoločenskú požiadavku. A spoločenská požiadavka bola vyvolaná takými vecami, ako bol predtým predaj podnikov, ktoré sa označujú v publicistike ako rodinné striebro, jednoducho neznámym spoločnostiam. A typickým takým podnikom bola Nafta Gbely.
Veď si predsa, pán poslanec, iste spomínate na to, že Nafta Gbely bola predaná takzvanej Druhej obchodnej spoločnosti. Nikto nevedel, kto to je. Druhá obchodná spoločnosť mala v nejakom rodinnom dome len označenú adresu, ale tam sa nikto nezdržiaval. A tento miliardový podnik, jedinečný podnik pre Slovensko, bol takto predaný a nebolo známe komu. A preto bolo potrebné zaviesť poriadok a bolo potrebné zrušiť tieto anonymné akcie. A boli aj zrušené.
Pán poslanec, váš diskusný príspevok je nesprávny v tom, že sa domnievate, že teraz stačí, aby tí, ktorí si aj prípadne nesplnili tú povinnosť, vyčkali na účinnosť zákona, a nič sa nestane. Nie, ich povinnosť zostáva ďalej. Orgán na kontrolu finančného trhu naďalej bude mať právo toto kontrolovať a naďalej bude mať právo vyvodzovať sankcie pre tých, ktorí si nesplnili túto povinnosť.
Ministerstvo spravodlivosti hádam pred pol alebo trištvrte rokom, tak nejako, vyvinulo počítačový program na porovnanie spol. s r. o. a akciových spoločností v Obchodnom registri a v Stredisku cenných papierov. Porovnali sme to a rozdiel vyšiel približne okolo dvetisíc spoločností, ktoré boli uvedené v Obchodnom registri, ale neboli uvedené v Stredisku cenných papierov, čo sa javí ako tie spoločnosti, ktoré si nesplnili povinnosti uvedené v predchádzajúcej novele Obchodného zákonníka z roku 1999. To neznamená, že všetkých týchto dvetisíc spoločností stále existuje. Niektoré jednoducho už prestali existovať prinajmenšom de facto, aj keď ich zápis ešte stále trvá.
Takže poriadok, o ktorý išlo a ku ktorému sme sa novelou z roku 1999 priblížili, netrúfam si povedať, že sme ho úplne nastolili, ale priblížili sme sa a v tomto zmysle to bol krok správnym smerom. Tento poriadok sa neruší touto novelou, pretože tá povinnosť naďalej zostáva, pretože tu novelizujeme aj zákon 600. A okrem toho sa pripravuje prakticky nový zákon o cenných papieroch, kde tento trend nastolenia poriadku na finančnom trhu a s cennými papiermi bude dovedený do konca. Áno, touto novelou sa približujeme štandardným podmienkam v Európskej únii. Koniec koncov uviedol som v úvodnom slove, že táto novela bola vypracovaná v spolupráci s odborníkmi z Európskej únie, ale to neznamená, že by sme sa opätovne priblížili k entropii s cennými papiermi, ktorá tu vládla pred novelou z roku 1999.
Pán poslanec, toľko reakcia na váš diskusný príspevok. Ako som už povedal, so spoločnou správou súhlasím a prosím, aby bol tento zákon prijatý.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem, pán minister.
Pán spoločný spravodajca, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážená Národná rada,
chcem povedať, že aj keď samotná rozprava k tomuto bodu bola veľmi chudobná, ide o veľmi vážnu zmenu Obchodného zákonníka, že ide v podstate o takú zmenu, ktorá bude mať svoj význam a svoj vplyv na budúcu právnu a ekonomickú prax v rámci Slovenskej republiky. A chcem tiež uviesť, že by bolo aj o čom diskutovať, ale mám taký dojem, že v danom prípade prevážil vlastne triezvy a, treba povedať, možno aj viac politický úsudok v tom smere, že ide o významnú tému, ktorá je predmetom negociačných rokovaní, a že vlastne toto je tá priorita, ktorej treba možno viac podriadiť právny purizmus alebo puntičkárenie.
Takže v tomto smere vlastne nechcem byť zlým prorokom do budúcnosti, ale domnievam sa a je potrebné, aby to zaznelo, že zrejme aj táto novela Obchodného zákonníka nie v takej ďalekej budúcnosti asi bude musieť byť novelizovaná. Ukazujú to aj skúsenosti z Českej republiky, kde sa prispôsobuje tento trend európskym podmienkam, ale myslím si, že asi iná cesta dnes možno nie je. Ale chcem ešte dodať, že práve pod vplyvom toho, aby sme prispôsobili aspoň legislatívny jazyk, legislatívnotechnické zmeny, ktoré vyplývajú skôr z prekladu príslušných európskych smerníc a predpisov, chcem navrhnúť po prípadnom odsúhlasení jednotlivých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, aby sme tretie čítanie uskutočnili až na záver rokovania tejto schôdze.
Chcem povedať, že je to v súlade s požiadavkou a potrebou samotného legislatívneho odboru Kancelárie Národnej rady, že to bolo konzultované aj s pánom ministrom ako predkladateľom a ide skutočne o problém, ktorý nemá za cieľ, alebo si nekladie za cieľ torpédovať toto úsilie, ale jednoducho zosúladiť niektoré termíny práve v súvislosti s tým, o čom sa má rokovať v treťom čítaní z hľadiska jazykovej a legislatívnotechnickej čistoty s celým doterajším textom.
Čiže v tomto smere vás chcem poprosiť, aby ste tento návrh odobrili, pretože úvaha je taká, že ešte raz by sedel potom ústavnoprávny výbor, kde by právnici z Národnej rady a prípadne právnici predkladateľa vzájomne konfrontovali niektoré návrhy, a aby v treťom čítaní mohli byť tieto jazykové a legislatívnotechnické nedostatky odstránené.
To je všetko, pán predsedajúci.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Páni kolegyňa Malíková, v rokovacej miestnosti sa netelefonuje. Neporušujte rokovací poriadok.
Pán spoločný spravodajca, môžeme pristúpiť k hlasovaniu?
Poslanec P. Brňák:
Áno, pán predsedajúci.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Pani kolegyňa Malíková, nie ste majiteľkou parlamentu. Upozorňujem vás, aby ste v rokovacej miestnosti netelefonovali. To je charakter človeka. Ďakujem.
Pán kolega, nech sa páči, môžeš uvádzať hlasovanie.
Poslanec P. Brňák:
Keďže v rámci rozpravy žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy nepadli, je možné hlasovať o 11 pripomienkach pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré vyplynuli zo spoločnej správy, a to spoločným spôsobom, en bloc.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Dámy a páni, prerušujem rokovanie, pokiaľ pani Malíková nebude rešpektovať rokovací poriadok. Ďakujem, pani Malíková.
Pán kolega, nech sa páči.
Poslanec P. Brňák:
Pán predsedajúci, už som uviedol hlasovanie. Je potrebné dať hlasovať o 11 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy spôsobom en bloc. Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor odporúčal uvedené návrhy schváliť.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Prosím, prezentujme sa a zároveň hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 79 poslancov.
Za návrh hlasovalo 78 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Predložený návrh sme schválili.
Poslanec P. Brňák:
Vážený pán predsedajúci,
keďže viac doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov nebolo, s poukazom na ustanovenie § 83 a 84 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sa tretie čítanie uskutočnilo na konci tejto schôdze po prerokovaní novely Občianskeho súdneho poriadku, ktorá tiež má dosah a väzbu aj na novelu Obchodného zákonníka, s tým, aby v medzičase zasadol ústavnoprávny výbor a pripravil materiál do tretieho čítania, ktorý bude pozostávať z jazykových a legislatívnotechnických úprav dotýkajúcich sa novely Obchodného zákonníka, aby tieto zmeny mohli byť schválené. Čiže môj návrh je, aby sa tretie čítanie uskutočnilo na záver rokovania tejto schôdze.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Áno, ďakujem, pán spoločný spravodajca. Prosím, prezentujme sa a hlasujme o predloženom návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 86 poslancov.
Za návrh hlasovalo 85 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Konštatujem, že sme predložený návrh schválili.
Ďakujem, pán spoločný spravodajca, aj vám, pán minister.
Dámy a páni, pristúpime teraz k prvému čítaniu o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Langoša na vydanie ústavného zákona o použití výnosov z privatizácie majetku štátu.
Pán kolega, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec J. Langoš:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážená Národná rada,
dámy a páni,
budem na rozsah a zložitosť problému národného hospodárstva, do ktorého navrhujem zasiahnuť krátkou ústavnou normou, hovoriť veľmi krátko, ale zato vás chcem presvedčiť, že stojí za to o tej vecne zložitej problematike, do ktorej navrhujem parlamentu zasiahnuť, že stojí za to diskutovať v druhom čítaní. Môj prejav sa bude sústreďovať na to, aby som získal vašu podporu, bez ohľadu na to, či si dnes myslíte, že podporíte, alebo nepodporíte ústavný zákon. Slovenskí ekonómovia, predovšetkým tí, ktorí nie sú priamo spojení členstvom s politickými stranami a nie sú politickými činiteľmi, sa zhodujú na tom, že ťažká situácia, v ktorej sa ocitlo naše národné hospodárstvo a prudké zvyšovanie sa dlhu verejných financií spôsobuje prehlbujúcu sa platobnú neschopnosť štátu v oblasti zdravotníctva, školstva a v sociálnom sektore. Teda hlavné problémy sú rastúci dlh centrálnej vlády a verejných financií a od roku 1993 väčšinou ani nezačaté a tobôž už nie skončené žiadne štrukturálne reformy na zefektívnenie finančných tokov verejných financií, ktoré by mali vlastne smerovať k dosiahnutiu vyrovnaného rozpočtu a k dobrému stavu verejných financií. To znenie krátkej ústavnej normy je jednoduché, ale len zdanlivo.
Môj návrh znie: "Výnosy z privatizácie majetku štátu sa použijú na reformu dôchodkového zabezpečenia a na splatenie dlhopisov Fondu národného majetku Slovenskej republiky. O rozsahu použitia výnosov z privatizácie na účely uvedené v prvej vete rozhoduje vláda." Jednoduchá a stručná ústavná predloha.
Dámy a páni, ale vláda Slovenskej republiky od roku 1993, ako som to už načrtol v úvodnom slove, neuskutočnila ani jedno z potrebných opatrení na reštrukturalizáciu blokov verejných financií, a teda ani jednu z potrebných štrukturálnych reforiem. Verejné financie sa vo všetkých troch oblastiach, teda v oblasti štátneho rozpočtu, verejnoprávnych fondov a financovania samospráv, nachádzajú vo veľmi zložitej situácii. Zahraničná zadlženosť štátu je podľa verejných údajov vyššia ako 10 mld. USD. Prevzaté záruky za úvery, ktoré boli poskytnuté finančnými inštitúciami, sú vyššie ako 180 mld. Sk.
Napriek tomu na uskutočnenie reforiem je stále možné a vhodné získať finančné úvery v zahraničí s podmienkou, že nebudú použité na bežné výdavky štátu a, tak ako doteraz, ani na úvery pre veľké štátne podniky. Mimorozpočtové zdroje, a teda medzi nimi aj príjmy z privatizácie, je potrebné v budúcnosti použiť v tých oblastiach, ktoré budú znamenať zefektívnenie tokov verejných financií a budú pozitívne pôsobiť na podnikanie v národnom hospodárstve, a nie na krytie bežných výdavkov štátu. Najvyššie náklady budú na reformu bankového a sociálneho systému.
Bankovú reformu, ktorá si vyžiadala doteraz 105 mld. Sk, už vláda začala. Tento rok vláda prevzala záväzok splatiť 35 mld. Sk za dlhopisy Fondu národného majetku. Realizácia štátnych záruk za úvery môže presiahnuť až 50 %. V tomto roku však z výnosov z privatizácie vláda financuje aj bežné výdavky štátu vo výške niekoľkých miliárd Sk.
Príjmy z privatizácie sú poslednou vnútornou možnosťou štátu na financovanie najdôležitejších spotrebných reforiem, na naštartovanie reformy penzijného systému. Stav súčasného dôchodkového zabezpečenia charakterizujú tri alarmujúce skutočnosti, na čom sa zhodujú odborníci verejne. Po prvé je to prudko sa zvyšujúci deficit financovania systému sociálnej starostlivosti, po druhé nepriaznivý demografický vývin slovenskej spoločnosti, ale nielen slovenskej, aj v európskych krajinách a národoch, po tretie neúnosne vysoké zaťaženie podnikov a podnikateľov odvodmi do štátnych fondov, ktoré sú neefektívne využívané.
Po roku 1948 komunistický štát vyvlastnil prosperujúce prvorepublikové penzijné fondy, do ktorých ukladali penzijné dávky všetci štátni zamestnanci a tieto fondy im zabezpečovali plný dôchodok a dôstojné prežitie staroby. Peniaze uložené v penzijných fondoch poprevratový režim použil na financovanie prvých socialistických päťročníc, preto bude spravodlivé, keď aspoň posledné výnosy z privatizácie veľkých štátnych podnikov štát použije na obnovenie fungujúceho penzijného systému. Účinná a rýchlo uskutočnená penzijná reforma prinesie niekoľko významných pozitívnych stimulov pre budúcnosť národného hospodárstva. Zníži odvodové zaťaženie podnikov a podnikateľov, vytvorí významný zdroj domácich investičných prostriedkov a zabezpečí dôstojnú starobu dôchodcom napríklad aj bez dnešného problému posunutia zákonnej hranice odchodu do dôchodku, aj keď je to sporné.
Doterajšie skúsenosti s vládami od roku 1993 nám poslancom nedávajú dostatočnú záruku, že výnosy z privatizácie budú použité na národohospodársky rozvoj v dlhšom časovom horizonte a že ani budúce vlády tieto finančné prostriedky nepoužijú inak ako doteraz - na plátanie dier v štátnom rozpočte alebo ako jednorazovú pomoc pre zadlžené a neprosperujúce štátne podniky. Preto považujem za nutné uložiť vláde povinnosť použiť výnosy z budúcich predajov majetkov štátu zákonom, ústavným zákonom.
Dámy a páni, teraz opíšem veľmi stručne pre budúcu diskusiu, ak mi dáte za pravdu, stav sociálneho systému, doterajší priebeh a použitie výnosov z privatizácie a stav štátneho rozpočtu.
Vláda na toto funkčné obdobie stanovila sociálnu reformu ako jeden zo základných bodov svojho programu. Chápala ju ako jeden z najzásadnejších reformných krokov v našej krajine za posledné roky. Okolnosti boli v roku 1999, teda na začiatku funkčného obdobia našej vlády, priaznivé, spoločnosť bola pripravená na zásadné zmeny. V ankete ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny na sklonku roku 1999 sa až 85 % účastníkov vyjadrilo, že zmena systému sociálneho zabezpečenia - to je odpoveď na otázku - je nevyhnutná, už včera bolo neskoro. Do ankety sa zapojilo prekvapujúco veľa mladých ľudí, čo signalizovalo ich obavy z budúcnosti dôchodkového zabezpečenia aj vlastného dôchodkového zabezpečenia mladých, ekonomicky aktívnych ľudí.
Každému vtedy bolo jasné, že ak sa nezreformuje súčasný systém sociálneho zabezpečenia, rozpadne sa v priebehu 10 až 15 rokov a desiatky miliárd korún, ktoré medzitým spotrebuje a ktoré by sa mohli použiť na naštartovanie reformy, stratia sa v nenávratne. Minister Magvaši získal v parlamente od opozičných strán vyhlásenie o podpore reformy. Opozícia sa zaviazala, že nebude demagogicky zneužívať nevyhnutné reštrikčné kroky, ktoré povedú k zlacneniu celého sociálneho systému. Vláda schválila základný zámer reformy a časový harmonogram reformných krokov až v auguste 2000, teda v auguste minulého roka. Ďalšie 4 mesiace trvalo, kým zriadila Radu ministra na reformu sociálneho poistenia. Predsedom sa stal minister Magvaši, podpredsedníčkou ministerka Schmögnerová. Dnes po roku, takmer po roku je zrejmé, že schválený harmonogram nebude dodržaný, čo spôsobí odklad komplexného spustenia reformy v najlepšom prípade podľa odborníkov od 1. januára 2004.
Dámy a páni, každý rok odďaľovania reformy prehlbuje finančnú krízu súčasného systému. Odhaduje sa, že Sociálna poisťovňa bude potrebovať na pokrytie deficitov v rokoch 2000 až 2006 celkovo 60 mld. korún. Bez reformy by deficit do roku 2040 narástol na 1 289 mil. Sk podľa prognóz a výpočtov odborníkov. Alarmujúca deficitnosť súčasného systému vyvolala potrebu prijať už v roku 1999 niektoré reštrikčné opatrenia. Postupne došlo k ďalším reštrikciám, ku zvýšeniu poistného na dôchodkové zabezpečenie i zvýšeniu platieb štátu.
Vláda rozhodla aj o oddlžení niektorých svojich dlžníkov, napríklad Železníc Slovenskej republiky a štátnych zdravotníckych zariadení a z privatizácie Slovenských telekomunikácií poslala Sociálnej poisťovni podľa zverejnených údajov vyše 6 mld. Sk. Napriek tomu v rozpočte na rok 2001 stále chýba 1,5 mld., a to bez zvýšenia dôchodkov v tomto roku. Minister Magvaši žiada vládu o 2,2 mld. Sk z privatizácie Slovenskej sporiteľne. Pri súčasnej 20-percentnej nezamestnanosti platia do systému len 2 mil. ekonomicky aktívnych obyvateľov, ktorí uhrádzajú dôchodkové dávky pre 1,4 mil. poberateľov. Prognózy vývoja nezamestnanosti nehovoria o zlepšovaní tohto stavu, v takejto situácii je ťažké nájsť odhadovaných 50 až 60 mld. korún na preklenutie prechodu z priebežného na kapitalizačné financovanie dôchodkov. Po 8 rokoch reformovania komunistického sociálneho systému stojíme niekde v polovici.
Náš ctený opozičný kolega poslanec Vojtech Tkáč povedal: "Uvedomujeme si, že sociálna reforma sa nerobí pre jednu vládu, ale má dlhodobý dosah na všetkých občanov." Už sa stratilo príliš veľa času.
Krátka charakteristika privatizačného procesu je takáto: Na Fond národného majetku do 31. decembra 1998 bol prevedený majetok 1 531 štátnych podnikov v hodnote 365 514 mil. Sk, teda 365,5 mld. Sk. Štandardnými metódami bol predaný majetok v objeme 57,6 mld. Sk. Majetok v objeme 282 159 mil. Sk Fond národného majetku vložil do 797 akciových spoločností. Časť z týchto akcií v hodnote 80 021 mil. Sk bola predaná v roku 1993 v kupónovej privatizácii, zostávajúcu časť predáva Fond národného majetku štandardnými metódami. Doterajšie príjmy zo štandardných metód predstavujú sumu 35 mld. Sk, celkové príjmy Fondu národného majetku za roky 1992 až 1998 sú 50 mld. Sk. Teda stručne: Na Fond národného majetku bol k 31. 12. 1998 prevedený majetok štátu v hodnote 365,5 mld. Sk, príjmy Fondu národného majetku v tomto období boli 50 mld. Sk.
Už využitie týchto príjmov má asi takúto štruktúru: na štátne rozvojové programy 5 mld. Sk, na reštrukturalizáciu bankového sektora 29 mld., na plnenie záväzkov podnikov určených na privatizáciu a na splnenie poskytnutých záruk za úvery obchodných spoločností 4 mld., na zvyšovanie základného imania obchodných spoločností, ktorých akcionárom alebo spoločným je fond, 3 mld. a na prevod do majetku obcí 1 mld. Sk. V roku 1999 boli príjmy Fondu národného majetku 2,67 mld. a výdavky 3,43 mld. Sk. V roku 2000 boli, keď som dostal tieto údaje, očakávané príjmy 36,44 mld. Sk, Slovenské telekomunikácie 30, portfólium fondu 4,45, zmluvy 1,54, prevod z dlhodobých vkladov 0,375 mld. a výdavky 22 mld. Sk, štátne záruky za bankové úvery 10 mld., rozvojové programy 8, záväzky z minulosti - financovanie zdravotníctva 3 a Štátny fond cestného hospodárstva 1,1 mld. Sk.
Stav štátneho rozpočtu v tomto roku (roku 2001): Schodok rozpočtovaný v sume 37,2 mld. Sk je najvyšší od roku 1993. Možný ďalší schodok 145,6 mld. Sk podľa § 12 zákona o štátnom rozpočte a nedodržiavanie proklamovaného postupu vlády, že bude využívať výnosy z privatizácie prioritne na splácanie dlhu, posúvajú našu krajinu ďalej k biede a živoreniu. Slovenská republika začínala v roku 1993 so štátnym dlhom 98,6 mld. Sk, v roku 2000 je to 286,7 mld. Sk a pri pokračovaní schodkového hospodárenia bude v roku 2003 odhadovaný dlh 618 mld. Sk.
Ďalším dlhom štátu je a bude približne 60-percentná časť z doteraz poskytnutých 192 mld. štátnych záruk. Dlh a tento potenciálny dlh ako snehová guľa zaťažujú a budú zaťažovať budúcnosť našej krajiny. Každý dlh treba splatiť, ale aj úroky z neho. Pri trvalom deficitnom rozpočtovom hospodárení a najdrahšom variante reštrukturalizácie bánk dlh nesplácame, ale starý dlh nahrádzame novým dlhom. Na úroky za starý dlh v roku 2001 v tomto roku bude potrebné vynaložiť 24 mld. Sk. Pri medziročnom zvýšení štátneho dlhu o vyše 187 mld. Sk vzrastú výdavky štátneho rozpočtu na úroky na vyše 32 mld. Sk, čo je približne jedna osmina celkových výdavkov štátneho rozpočtu.
Zdrojom deficitov, ako je známe, je roky nemenná štruktúra výdavkov, avšak ani vláda od roku 1993 nehľadala spôsoby, ako ďalej nezmyselne nezadlžovať Slovenskú republiku a jej občanov. Naopak, trvalo schodkové rozpočty sa stali pravidlom, pričom minimálna časť výdavkov smeruje na rozvojové programy. Ako príklad ekonomického uvažovania o použití výnosov z privatizácie nech slúžia uverejnené údaje o výnosoch o návrhu ekonomických ministrov vláde, ktorý je dostupný niekedy z februára tohto roku o použití výnosov z predaja približne 87 % akcií Slovenskej poisťovne, teda 18,4 mld. Sk bez 5 mld., ktoré sú deponované podľa zmluvy s ST bánk do ukončenia auditu Slovenskej poisťovne, navrhujú vláde alebo navrhovali vláde takéto rozdelenie. Splatenie záväzkov fondu, hlavne repoobchodov, úhrada výdavkov ministerstva zdravotníctva a odmena poradcovi privatizácie sporiteľne 4,24 mld. Sk, ministerstvo financií na úhradu úverov, pri ktorých sa očakáva naplnenie štátnej záruky 4,3 mld. a naštartovanie výplaty dlhopisov Fondu národného majetku, na výplatu ktorých treba 30, niečo vyše 30 mld. Sk, 4,2 mld. Sk.
Dámy a páni, na diaľnice nám zahraničie požičia, na dôchodky nie. Nakoniec spomeniem ešte dva dôvody na ústavnú úpravu tejto povinnosti. Ten prvý dôvod je právny. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, teda podľa ústavy a nálezu Ústavného súdu privatizácia majetku štátu patrí podľa 119 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky medzi zásadné opatrenia vlády na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky Slovenskej republiky. Rozhodovanie o nej, ako aj o použití výnosov z privatizácie náleží podľa ústavy vláde Slovenskej republiky, ktorá o týchto veciach rozhoduje v zbore. Preto je potrebné, ak zvážime, že to bude užitočné pre národné hospodárstvo, rozhodnutie o tom, ako má vláda použiť výnosy z privatizácie majetku štátu, uložiť ústavným zákonom.
Druhý dôvod je politický. Problematiku, ktorú upravuje tento navrhovaný ústavný zákon, považujem za jeden zo životných záujmov Slovenskej republiky, a preto má získať čo najširšiu politickú podporu v parlamente, teda podporu, ktorá nesleduje stranícke záujmy, ani záujmy koaličné a opozičné a má zaviazať aj budúce vlády, aby začali a uskutočnili penzijnú reformu ako základ všetkých ostatných štrukturálnych reforiem. Uchádzam sa o podporu pred diskusiou v druhom čítaní.
Ďakujem za pozornosť.