Štvrtý deň rokovania
50. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
15. júna 2001
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram štvrtý rokovací deň 50. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: Ambróš, Bauer, Bohunický, Engliš, Gašparovič, Cuper, Kovačič, Muránsky, Osuský, Rusnák, Tkáč, Vrždák, Zelník, Zlocha, Nagy. Na zahraničnej služobnej ceste sú títo poslanci Národnej rady: pani poslankyňa Keltošová a páni poslanci Palko, Šebej a Weiss.
Pokračujeme v prerušenej rozprave o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 969.
Do rozpravy je ešte ústne prihlásená pani poslankyňa Tóthová.
Nech sa páči, pani poslankyňa, ako posledná ústne prihlásená máte slovo.
Vážení páni poslanci, panie poslankyne, prosím o pokoj, aby poslankyňa pani Tóthová mohla vystúpiť.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne, kolegovia,
vážený pán minister,
dovoľte mi, aby som uviedla niekoľko myšlienok k prerokúvanému návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
(Hlasy v pléne.)
Počkám, veď schôdza má predsedajúceho a ten má určité povinnosti v zmysle rokovacieho poriadku.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa, na rozdiel od vás ostatní aspoň nekričia na vás, keď vystupujete.
Poslankyňa K. Tóthová:
Pán predsedajúci, neviem, či ste boli vtipný.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ja som nebol vtipný, ja som povedal pravdu, pani poslankyňa. Ani som nechcel byť vtipný.
Poslankyňa K. Tóthová:
Lebo sa vám to nepodarilo.
Dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k samotnej novele ako celku. Táto novela výrazne popri niektorých zmenách zvyšuje trestné sadzby a celkom takým zakrytým spôsobom robí novelizáciu ďalších dvoch základných právnych predpisov, a to novelizuje Trestný poriadok a zákon o priestupkoch.
Je mi veľmi ľúto, že v poslednom období legislatívna prax prešla na systém, že popri novelizácii jedného zákona sa tak akoby "šuťomba" novelizujú ďalšie zákony. Totiž Trestný poriadok je taká vážna právna norma, že v minulosti vstup do Trestného zákona, do Trestného poriadku aj do zákona o priestupkoch bol taký, že vždy to boli samostatne predložené právne normy, pretože sa k tomu pristupovalo veľmi uvážene, po dôkladnom zvážení veci, po prediskutovaní s teoretickou oblasťou, to znamená s právnickými fakultami, s vedeckými pracoviskami, to znamená s Akadémiou vied a podobne. Preto je mi veľmi ľúto, že dnes do týchto zásadných právnych noriem sa takýmto spôsobom vstupuje. Všetko sa zakryje zvratom a doplnením niektorých zákonov.
Prvá moja pripomienka k priamemu textu je vlastne k zmene termínu a zavedeniu termínu utajované skutočnosti. Vážený pán minister, neviem, či príslušné odborné kruhy zvážili dôsledky zmeny textu v § 66, kde sa slová "ohrozenie štátneho tajomstva" nahrádzajú slovami "ohrozenie utajovaných skutočností". Aby ste ma správne rozumeli, nie som proti tomu, aby niektoré utajované skutočnosti boli trestnoprávne postihnuté, ale taký vážny trestný čin, ako je ohrozenie štátneho tajomstva, vymeniť za široké pojmové spojenie, veľavravné, ako ohrozenie utajovanej skutočnosti, zdá sa mi veľkým rizikom. To je potom plachta, ktorú prípadná vyšetrovacia mašinéria s prípadným politickým podtónom môže natiahnuť na taký široký okruh skutkov, pretože utajované skutočnosti, to je skutočne dosiaľ v teórii trestného práva nevymedzený pojem, s ktorým vy vstupujete do takej vážnej právnej normy, ako je Trestný zákon.
Samozrejme, nemám len negatívne stanoviská. Chcem vyzdvihnúť nový § 181 písm. c), ktorý hovorí o porušovaní ochrany rastlín a živočíchov, pretože ho skutočne považujem za prínosný a ja ako človek, ktorý má ekologické cítenie, veľmi hlboké, toto ustanovenie skutočne vítam.
Ďalej by som sa chcela dotknúť § 241 písm. a), ktorý ste, pán minister, v tlači propagovali a tlač to aj brala, pretože sa to týka novej úpravy znenia sexuálneho násilia, ktoré ste vymenili paragrafom znásilnenie. Pán minister, toto vymedzenie je veľmi pofidérne, "kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti iného k orálnemu styku". Ja som diskutovala s viacerými, ktorí mi potvrdili, že orálnym stykom je aj bozkávanie. Pán minister, tá trestná sadzba bude platiť aj na bozkávanie? Pretože to je orálny styk. Je niečo iné orálny sex a niečo iné je orálny styk. Takže ja vám veľmi vážne kladiem otázku, či tam uvedené trestné sadzby, ako je potrestanie od dvoch do ôsmich rokov, budú platiť aj na bozkávanie.
(Hlasy a šum v pléne.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokoj, ja viem, že ste sa teraz zobudili pri tom rozdiele orálny styk a orálny sex, ale nechajte dohovoriť pani poslankyňu.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ale ako vidím, pán predsedajúci, vyvolalo to oživenie v sále. No Trestný zákon je skutočne právna norma, kde každý pojem musí byť na lekárnických váhach. A takýto benevolentný prístup aj k iným pojmom môže v praxi spôsobiť veľké problémy. Nechcem povedať, že práve toto spojenie spôsobí veľké problémy, pretože tak to bude asi úsmevné, ako ste sa zasmiali, ale pri iných nepresných pojmoch v praxi to bude spôsobovať problémy, a to vlastne ukazuje na rukopis tejto normy, že skutočne bola robená s veľkou rozšafnosťou pojmov - cól sem, cól tam - pojem sem, pojem tam. Takže skutočne si myslím, pán minister, že pojem orálny styk sem nepatrí a malo tam byť niečo iné. Ak si to osvojíte, budem rada, alebo ak si to osvojí niektorý poslanec, prosím.
Ak mi dovolíte, budem pokračovať ďalej. Táto pojmová nepresnosť, ktorá nie je na pobavenie, ale signalizuje rapídne klesajúcu kvalitu legislatívnej činnosti tejto vlády, sa prejavuje aj v § 161, kde sa vkladajú do tohto už existujúceho paragrafu slová tohto spojenia, týka sa to úplatkárstva, "alebo z tohto dôvodu poskytne alebo sľúbi úplatok alebo inú nenáležitú výhodu inej osobe". Pán minister, mám na vás otázku: Nebude úplatkom, keď mi niekto náležitú výhodu poskytne? Čiže výhody, ktoré budú náležité a proste budú dobré. Totiž, aký je obsah pojmu nenáležitý? To je taký vágny pojem, pán minister, ktorý v Trestnom zákone nemá miesta. Aspoň v štáte, ktorý chce robiť dobrú legislatívu.
Takže opätovne namietam a ilustrujem veľmi rozšafný prístup k novelizácii tohto veľmi dôležitého zákona. Pretože otázka korupcie je veľmi citlivá otázka, a ako vidieť, pán minister, ani vaši poradcovia k tejto otázke a k nuansom nepristupujú citlivo, vrátane vás, pretože chcem namietať proti vášmu vystúpeniu v Slovenskom rozhlase asi pred mesiacom alebo dvoma, kde ste vyzdvihovali vaše kroky na potieranie korupcie. Ja mám iný názor, pretože v posledných rokoch Slovenská republika vo výskyte korupcie je stále proste na tom horšie a aj v rebríčku sme "postúpili" (v úvodzovkách) na nemilostnejšie miesto, a vy ste presviedčali rozhlasových poslucháčov, že počas vlády Vladimíra Mečiara došlo k zrušeniu trestnosti dávania úplatkov.
Pán minister, už x-krát som vám aj v parlamente uviedla, že klamete, pretože bola urobená diferenciácia trestnosti toho, kto dáva úplatok, a toho, kto berie. My sme toho, kto berie úplatok, dali na vyšší stupeň zodpovednosti s osobitným vymedzením trestného činu v osobitnej časti Trestného zákona a toho, kto dáva úplatok, ten bol trestný podľa všeobecnej časti Trestného zákona ako návodca. Nie je pravda, že nebol trestný. To nie je pravda, to je klam. Z toho vidieť, že aj v tejto otázke, ktorá je prioritou a vy o nej hovoríte, že ako proste citlivo vnímate a upravujete túto otázku, chcem vám oponovať, pretože pojem nenáležité výhody bude v praxi robiť veľké problémy, poprípade budú to dvierka, aby v tom-ktorom prípade sa mohlo preukazovať, že áno, došlo síce u štátneho úradníka alebo ústavného činiteľa k poskytnutiu výhody, ale tá výhoda bola náležitá. Nie je to dobré.
Ďalej mi dovoľte, aby som sa vyjadrila k § 181f. Už moji predrečníci sa dotkli tohto ustanovenia, ktoré upravuje neoprávnené nakladanie s odpadmi, ktoré znie: "Kto v rozpore s predpismi o odpadoch nakladá s odpadmi" atď. Už pán poslanec Delinga upozornil na vágnosť tejto úpravy. Ja mám pre vás otázku: Kto v rozpore s predpismi? Pán minister, myslia sa tu aj interné predpisy? Pretože predpisy máme aj interné. To je veľmi široký pojem. To je veľmi široký pojem a pri vašej vláde bolo povydávaných toľko nelogických zmätočných interných predpisov, uvediem vám príklad. Napríklad predpis pána ministra zdravotníctva Kováča o odvoze sanitkami, ktorý nielen znervóznil veľkú časť občanov, ale aj dostal do ťažkej situácie a rozporných situácií veľkú časť zdravotníctva a ak by v tejto súvislosti bolo také ustanovenie, sú to veľké problémy. A s odpadmi tiež môžu nastať také situácie. Čiže navrhujem, aby sa tu uviedlo, kto koná v rozpore s právnymi predpismi.
Pán minister, teória štátu a práva presne hovorí, čo sú to právne predpisy, a potom v praxi pri aplikácii nenastanú problémy. Predpisy podľa teórie štátu a práva predstavujú širokú škálu vrátane interných predpisov rôznych subjektov, ktorým zákon dáva možnosť alebo ktoré v rámci hierarchického usporiadania, v rámci vertikály môžu regulovať subjekty, ktorým sú nadriadené alebo u ktorých vykonávajú koordinačné oprávnenia. Myslím si, že tieto otázky v teórii nemajú pochybnosť. Tak preto uviesť do takého vážneho zákona, akým je Trestný zákon, takto veľmi rozšafne len predpisy, považujem za veľmi zlú legislatívnu prácu. To isté sa týka § 181g plus ďalšie nadväznosti.
Ďalej mi dovoľte, aby som upozornila na § 198 a zároveň požiadala, aby sa o tomto paragrafe hlasovalo osobitne. Uvediem prečo. Dnes platný § 198 ods. 1, ktorý sa týka verejného hanobenia, pozná pojem verejné hanobenie aj pre politické presvedčenie. A, čuduj sa, svete, táto politická garnitúra, ktorá horlí za zlepšenie politickej kultúry, z § 198 vynecháva trestný čin hanobenia pre politické presvedčenie.
Vážený pán minister, Hnutie za demokratické Slovensko je za korektnú politickú spoluprácu v budúcnosti bez akýchkoľvek bariér politickej nenávisti, ale je toho názoru, že takéto prejavy nemajú miesto v politickej kultúre právneho štátu, a ak by sa vyskytli, majú byť sankcionované právom. Pokiaľ poznám Trestný poriadok, aj keď ja nie som odborníčka na Trestné právo, viem, že štáty takéto postihovanie politického hanobenia upravujú. Mne nie je známy motív, ktorý viedol k tomu, aby ste politické hanobenie urobili beztrestným. Ja by som bola veľmi rada, pán minister, keby ste to vysvetlili.
Dúfam, že to nie je príprava na predvolebný boj, ktorý bude onedlho, a že vaše zámery nie sú v rámci predvolebnej kampane hanobiť svojich politických konkurentov. Zámerne nepoužívam slovo politických protivníkov, pretože si myslím, že už je skutočne čas, aby sa politické zákopy, tak ako sú dnes vykopané, zmiernili. Predsa Slovensko nemôže ísť vývojom, cestou nezmyselných politických bojov v situácii, že ekonomika padá a väčšina občanov sa dostáva pod hranicu biedy. To predsa nemôže byť cesta. Ale keď vy toto dávate von z Trestného zákona, skutočne vzniká otázka, či v rámci predvolebného boja si nerobíte priestor na beztrestné politické hanobenie svojich politických súperov.
Preto veľmi vážne žiadam, aby sa o tomto hlasovalo osobitne, a vyzývam panie poslankyne a pánov poslancov, aby vážne zvážili, o čo tu vlastne ide, že vlastne hlásame a chceme skultivovať politický život a nebezpečné konanie, ktoré by nám prekážalo v našom snažení. A ja chcem veriť, že aj politické subjekty súčasnej vládnej koalície majú snahu skultivovať politický život, potom musíme tak ako dosiaľ mať v Trestnom zákone aj takéto ustanovenie. Preto som toho názoru, aby § 198 ods. 1, t. j. bod 44 v osobitnom hlasovaní nebol prijatý, čím by zostala dosiaľ platná právna úprava, ktorá sankcionuje aj hanobenie skupiny obyvateľov republiky nielen kvôli vyznaniu, ale aj preto, že majú určité politické presvedčenie.
Ďalej chcem upozorniť na § 100, t. j. bod 16, kde taktiež považujem ustanovenie za veľmi všeobecné, pretože svedok je oprávnený odoprieť vypovedanie aj vtedy, ak by výpoveďou porušil spovedné tajomstvo alebo tajomstvo informácie, ktorá mu bola zverená ústne alebo písomne pod podmienkou mlčanlivosti, a teraz ten záver ma zaujíma, "ako osobe poverenej pastoračnou starostlivosťou". Myslíte tu len cirkvi štátom uznané, alebo aj iné subjekty? No lebo máme aj rôzne iné hnutia a smery a často môžu povedať, že áno, ale oni sú v rámci svojho zoskupenia, svojej komunity osoby, ktoré vykonávajú pastoračnú starostlivosť a z toho dôvodu nie sú povinné upozorniť na trestný čin. Čiže to malo byť ohraničené na cirkvi štátom uznané. Ale to nikde nemáte, nemáte ani odkaz na právny predpis, čiže tu znovu je veľmi široký výklad.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, máme predložený legislatívny návrh, ktorý má svoje pozitíva aj negatíva. Ja som sa prevažne snažila poukázať na slabiny tohto legislatívneho návrhu, predovšetkým na to, že nie je výsledkom precíznej, kvalitnej legislatívnej činnosti, ale je v parlamente, bol predložený a pravdepodobne sa stane súčasťou platného právneho poriadku.
Ale chcem vyzvať ministerstvo, aby také dôležité právne predpisy, ako je Trestný zákon, Trestný poriadok, k novelizácii ktorých sa v minulosti pristupovalo takmer s posvätnou úctou, aby ich nebrali na ľahkú váhu a aby dali patričnú váhu pri novelizácii pojmovej kvalite, pretože pri trestnom konaní sa každý pojem vymedzenej skutkovej podstaty musí preukázať, jeho naplnenie, a pri vágnych pojmoch sa potom v praxi tieto ustanovenia zneužívajú. Takže v tomto smere vyjadrujem svoju ľútosť nad kvalitou predloženého návrhu.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pani poslankyne Tóthovej s faktickými poznámkami sa hlásia dvaja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok. Prvý je pán poslanec Delinga.
Nech sa páči.
Poslanec P. Delinga:
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Chcem sa pripojiť k tomu, čo hovorila pani poslankyňa Tóthová najmä z pohľadu termínu rozšafnosť určitých pojmov a atribútov, ktoré sa vsúvajú do tohto návrhu Trestného zákona. Nemôžem sa ako kresťan v žiadnom prípade uspokojiť s tým, a keď ešte aj niektorí poslanci predkladajú sprísnený § 168 v boji proti podplácaniu, korupcii a tak ďalej, možno 3 000, možno 4 000 občanov tohto štátu bude vyňatých z tohto práva a z povinnosti oznámenia orgánom činným v trestnom konaní o spáchaní trestných činov.
Teda poukazujem na to, že tu ide o dvojaké právo v tomto štáte, kde niekoľko tisíc ľudí bude týmto spôsobom vyňatých z trestného práva a ostatní "všetci sme si rovní". Táto rozšafnosť a dvojaký meter, toto nadradenie Medzinárodnej zmluvy medzi Vatikánom a Slovenskou republikou považujem za neadekvátne a z hľadiska kresťanskej viery za neakceptovateľné.
Preto, vážený pán minister Čarnogurský, bol by som veľmi rád, keby všetci kresťania v tomto štáte, bez ohľadu na to, ku ktorej cirkvi patria, mali rovnaké právo pred týmto zákonom a myslím si, že by sa patrilo aj nám ako Národnej rade utvrdiť to novelizáciou tohto zákona.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalej vystúpi pán poslanec Hofbauer.
Nech sa páči.
Poslanec R. Hofbauer:
Veľmi ma mrzí, že počas fundovaného vystúpenia poslankyne Tóthovej snemovňa sa zabávala, ako keby to bol silvestrovský program, a dvojnásobne ma mrzí, že sa rovnako zabával aj predkladateľ, minister spravodlivosti.
Dámy a páni, pani profesorka Tóthová je v právnej oblasti kvalifikovanejšia než "naprostá" väčšina, opravujem sa, než absolútne všetci tí, ktorí sa rehotali jej vystúpeniu. Veľmi ma mrzí, že ste nebrali do úvahy jej fundované argumenty, pretože tie sú veľmi vážne. V trestnom práve predsa každá skutková podstata a každá skutočnosť musí byť taxatívne jedno-jednoznačná, to sa nezakoktávam, ale to je matematický pojem jedno-jednoznačnosti, ktorý vylučuje inú možnosť interpretácie. A interpretácie, ktoré ona uviedla, sú veľmi hmlisté. Umožňujú výklad od nevidím do nevidím. Ak toto je zámer ministra spravodlivosti, nevylučujem, že o takýto zámer môže ísť, ale v tom prípade nejde o skvalitnenie tohto legislatívneho dokumentu, no o zámerné neskvalitnenie.
Takisto sa pripájam aj k tomu, čo odznelo ohľadom spovedného tajomstva. Viete, pre mňa je to tiež síce posvätné, ale umnožňuje vlastne legitímne krytie priekupníctva s pamiatkovými predmetmi religiózneho charakteru. Ja tu nebudem rozvádzať bližšie detaily, ale komu to vŕta v hlave, nech sa obráti na banskobystrický biskupský úrad, kde odsúdení a stíhaní sú tí, ktorí prišli na kupčenie, a nie tí, ktorí kupčili. Takže aj takéto možnosti sa uvoľňujú. A do tretice rád by som upozornil na drobnú pozornosť v rámci hlavného mesta Bratislavy, kde 2 týždne na Michalskej bráne červeným sprejom bol honosný nápis Slováci do plynu. Kto neverí, nech si to pozrie.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Prosím, zapnite mikrofón pani poslankyni Tóthovej, ktorá, samozrejme, má právo reagovať na faktické poznámky.
Nech sa páči.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Ďakujem za pochopenie, chcem povedať ešte jedno. Pán poslanec Hofbauer tiež zareagoval, že sa plénum pobavilo. Vážení páni poslanci, toto nie je na pobavenie, totiž orálny styk je skutočne bozk, a pokiaľ by niekto dal návrh na trestné konanie a preukáže naplnenie pojmových znakov trestného činu, potom vyšetrujúci a orgány konajúce v trestnom konaní sú povinné rozhodnúť. Pán minister, vy z toho robíte skutočne také kocúrkovo, ale keď chceme dôsledne pristupovať k zákonu, ak sa naplnia pojmy skutkovej podstaty, tak treba konať.
Vám je úplne jedno, pretože tu bol aj prípad Krajčiho, ktorý potom vyšetrovateľ, samozrejme, rýchlo stiahol a v tom prípade napríklad vôbec nebol naplnený subjektívny pojmový znak trestného činu, pretože nikto nepreukázal osobu Krajčiho, ani úmysel. Čiže tu treba naplniť pojmový znak subjektívnej i objektívnej stránky trestného činu. Takže, pán minister, takéto prístupy v praxi sú potom na zaplakanie, keď sa usmejete, keď sa to naplní, netreba konať, lebo vy napríklad konáte aj tam, kde nie sú naplnené pojmové znaky trestného činu. A my si už konečne musíme povedať, že ide o naplnenie pojmových znakov. To treba preukázať v praxi.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán minister požiadal o 5-minútovú prestávku, takže vyhlasujem 5-minútovú prestávku, potom budeme pokračovať vystúpením pána ministra a pána spravodajcu. Ďakujem za pochopenie.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní.
Pýtam sa navrhovateľa pána ministra Čarnogurského, či sa chce vyjadriť k rozprave.
Nech sa páči, máte slovo.
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
zaujmem stanovisko k výhradám alebo k námetom, ktoré zazneli v diskusii.
Najskôr k pánu poslancovi Delingovi. Teda nie vo faktickej poznámke, ale v diskusnom príspevku ste sa pýtali, prečo nebola zahrnutá poľná stráž do oblasti verejných činiteľov. No, v zásade chcem povedať toľko, že snahou zákonodarcu, a teraz nemám na mysli iba ministerstvo spravodlivosti ako spracovateľa novely, ale aj predovšetkým právnu vedu, čiže základnou snahou zákonodarcu je obmedziť počet týchto verejných činiteľov, na ktorých sa vzťahuje ochrana, pretože je to tým potom, ako sa táto ochrana koncentruje iba povedzme na niektorý, teda presný počet uvedených verejných činiteľov. Toto je len ako všeobecná poznámka.
Konkrétne k tomu. Vo vašom námete alebo vo vašej otázke ide o ustanovenie § 89 ods. 9 Trestného zákona, čiže všeobecnej časti Trestného zákona, kde sa vymedzuje pojem verejného činiteľa a vypočítavajú sa, nazvime to funkcie, ktoré zákon považuje za verejných činiteľov. Tak v tejto novele doplňujeme medzi verejných činiteľov "člen stráže prírody" na základe toho, že to bola zásadná požiadavka ministerstva životného prostredia, a to s ohľadom na zmenu § 181c Trestného zákona "Porušovanie ochrany rastlín a živočíchov". A toto § 181c zavádza opäť na základe medzinárodnej dohody o ochrane životného prostredia.
Najskôr trochu alibisticky by som mohol povedať, že proste ministerstvo spravodlivosti nedostalo podnet na doplnenie aj poľnej stráže do § 89 ods. 9 Trestného zákona, čiže medzi verejných činiteľov od nikoho, a my sme to tam sami od seba nezaradili z dvoch dôvodov: z toho prvého všeobecného, ktorý som povedal, a z druhého dôvodu, že zákon o zriaďovaní poľnej stráže je pomerne voľný, neformálny v tom zmysle, aby sa umožnilo čo najviac ľudí zahrnúť do poľnej stráže a takýmto spôsobom zabezpečovať ochranu polí tam, kde to nie je schopná či už polícia, alebo nejaké iné štátne orgány. No ale viete, pojem verejný činiteľ zahrnuje nielen oprávnenia, ale aj povinnosti, alebo kladie na verejného činiteľa nielen oprávnenia alebo zvýšenú ochranu, ale aj povinnosti, čo pri pomerne voľnom nábore ľudí a možnosti ľudí zahrnúť do poľnej stráže povedzme nemusí byť vždy dané. Čiže, pán poslanec, uznávam, povedal by som, relevantnosť vášho námetu, že teda prečo nie aj poľná stráž, argumenty sú aj za, aj proti, tie proti som vám teraz uviedol.
Ďalej ste sa pýtali, alebo váš námet bol, či sa odstraňuje ohraničenie pozemku pri poľných strážach, ale ide o zmenu § 247 ods. 2 Trestného zákona - krádeže. No áno, odstraňuje sa nie ohraničenie pozemku, ale označenie pozemku. Áno, to je tzv. Ficova novela, áno, meníme ju čiastočne na základe nášho podnetu už priamo do novely a čiastočne i konkrétne toto ustanovenie bolo potom zmenené na základe podnetu priamo v ústavnoprávnom výbore a na návrh poslanca ústavnoprávneho výboru bola pozmenená dikcia tohto ustanovenia, ktoré teraz v navrhovanom znení je, že kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní, a takou vecou je vec z úrody, z pozemku, ktorý patrí do poľnohospodárskeho pôdneho fondu atď.
Čiže vypadávajú slová "pozemku, ktorý je osobitne označený", pretože áno, na základe signalizácie polície, poľnohospodárov atď. práve táto časť tohto vymedzenia, čiže požiadavka osobitného označenia pozemku vyvolávala praktické problémy, pretože poľnohospodárske pozemky spravidla nie sú nejako osobitne označené, a prípadne ak aj sú označené, tak spravidla nie je problém to označenie dať preč, zničiť a podobne, čiže teraz to osobitné označenie nie je, ale je tam vymedzenie, že pozemok patrí do Poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ale to v praxi nevyvoláva problémy, čo patrí do Poľnohospodárskeho pôdneho fondu, čiže skutková podstata ako taká z objektívnej stránky nie je bezbrehá.
K návrhu poslancov, poslanca Tatára a ďalších, na doplnenie § 168 "neoznámenie trestného činu a niektorých trestných činov korupcie" - preskúmali sme tento návrh na ministerstve a, žiaľ, musím konštatovať, že toto doplnenie je nesprávne spracované, keďže navrhované doplnenie, i keď sleduje zámer, ktorý je uvedený v jeho odôvodnení, v prvom rade by sa malo týkať neprekazenia trestného činu, t. j. § 167 Trestného zákona, keďže prvoradý záujem štátu je, aby sa prekazili ešte nespáchané trestné činy. Pričom všetky trestné činy, ktoré sú uvedené v ustanovení o neoznámení trestného činu, § 168, ktorý sa navrhuje doplniť, sú zároveň uvedené aj pri neoznámení trestného činu, § 167. Ale ešte je závažnejší dôvod na negatívny postoj k tomuto návrhu, a to podľa tohto poslaneckého návrhu do § 168 sa navrhuje doplniť len určitá časť trestných činov korupcie, a to tých, ktoré sú menej spoločensky nebezpečné, napríklad § 160 "Prijímanie úplatkov a inej nenáležitej výhody", ktorý sa navrhuje doplniť do § 168, postihuje korupciu predovšetkým v súkromnom sektore a je to vyjadrené aj trestnou sadzbou maximálne do 2 rokov, zatiaľ čo § 160a, ktorý sa do ustanovenia § 168 nenavrhuje doplniť, podľa tohto poslaneckého návrhu postihuje konanie, ktorým úplatok prijíma verejný činiteľ, a zodpovedá tomu aj trestná sadzba 1 - 5 rokov.
Rovnaká situácia je aj v prípade trestného činu podplácania, keďže pozmeňujúci návrh nedoplňuje § 168 o trestný čin, ktorým sa postihuje podplácanie verejného činiteľa, to je § 161a Trestného zákona. Inými slovami, v Trestnom zákone máme dnes nejakých 6 alebo 7 paragrafov postihujúcich trestný čin úplatkárstva, ale v poslaneckom návrhu sa navrhujú zahrnúť do § 168 iba tri z nich. Čiže je to neúplné.
Potom k ďalším výhradám. Pani poslankyňa Tóthová, všeobecne alebo okrajovo ste mi vytýkali, že novela Trestného zákona je robená s veľkou rozšafnosťou pojmov. Pani poslankyňa, vo všeobecnosti sa hlásim k rozšafnosti ako k metóde práce ministerstva spravodlivosti. A považujem to za dobrú metódu, považujem to za dobrú metódu, ktorá umožňuje vyriešiť niektoré problémy, ktoré sa pri účtovníckej metóde práce neumožňujú riešiť.
Ale teraz konkrétne k vašim výhradám. Ohrozenie utajovaných skutočností podľa vášho názoru je príliš neurčitý pojem. Už vo výboroch som hovoril, že zmena dikcie tohto paragrafu nadväzuje na nový zákon o ochrane utajovaných skutočností, ktorý prednedávnom, doslova pred pár týždňami, prešiel aj touto snemovňou a bol prijatý, a preto my v ustanoveniach Trestného zákona, ktoré sankcionujú porušovanie tohto zákona, dávame terminológiu Trestného zákona do súladu s terminológiou tohto zákona. A treba si pozrieť ustanovenia § 106 a 107 dnešného Trestného zákona, týmito ustanoveniami sa nepostihujú všetky utajované skutočnosti, ale len označené stupňom utajenia prísne tajné alebo tajné, nie napríklad dôverné a ktoré vlastne zahrňujú doterajšie štátne tajomstvo.
Ale opakujem, my vlastne pri príprave tohto zákona, to bolo ešte v predstihu, ale dnes to už nie je v predstihu, proste reagujeme na prijatie nového zákona o ochrane utajovaných skutočností. Sexuálne násilie, orálny styk, pani poslankyňa, vy ste potom aj vo faktickej poznámke povedali, že keď sú naplnené pojmy skutkovej podstaty, tak treba začať stíhať. Ale, pani poslankyňa, zhodneme sa akiste v tom, že medzi pojmy skutkovej podstaty každého trestného činu nepatrí iba objektívna stránka skutkovej podstaty, ale aj stupeň, ale aj materiálny, teda nielen formálne znaky, ale aj materiálny znak, čiže stupeň spoločenskej nebezpečnosti pre spoločnosť. Stupeň spoločenskej nebezpečnosti. Čiže keď ste položili rečnícku otázku, či aj bozkávanie bude trestným činom, tak nebude, pretože nespĺňa materiálny znak skutkovej podstaty trestného činu. Áno, z tohto hľadiska, pani poslankyňa, z tohto hľadiska pravdepodobne spĺňa formálny znak orálny styk, ale stačí, že nespĺňa jednu časť skutkovej podstaty, povedzme, že materiálny a trestný čin nie je naplnený.
No a už terajšie znenie, a v tejto súvislosti ste opäť postavili rečnícku otázku, či dávanie, čo je to náležitá, nenáležitá výhoda. Tak uvádzam, že už terajšie znenie má názov trestného činu "prijímanie úplatku a inej nenáležitej výhody". No a v čom je teda rozdiel pri náležitej a nenáležitej výhode, alebo vy ste položili opäť rečnícku otázku, teda keď dostanete náležitú výhodu, čo je to náležitá výhoda. No, pani poslankyňa, ak by sme vchádzali do tejto miestnosti, môžete byť ubezpečená, že vám dám prednosť vo dverách, a to je náležitá výhoda, ktorú máte, a nebudete, dúfam, keď prijmete túto náležitú výhodu, za to trestaná, môžem vás ubezpečiť.
Ešte ste, pani poslankyňa, hovorili, že pred rokom 1999 v Trestnom zákone nebol paragraf dávanie úplatku, ale že to neprestalo byť trestné, pretože to bolo trestné cez všeobecnú časť ako návod na trestný čin. No jednak fakt je ten, že od vypustenia dávania úplatku nikto za to nebol, teda nikto nebol stíhaný za návod na branie úplatku, a keď tak nad tým uvažujem, myslím si, že tak to by musel byť minimálne kandidát vied, ktorý by odhalil myšlienku, úvahu o tom, že dobre, danie úplatku treba postihovať ako návod na prijímanie úplatku. No fakt je ten, že žiadny z praktizujúcich pracovníkov orgánov činných v trestnom konaní na toto nezačal trestné stíhanie.
Vy ste pri § 198 ods. 1 uviedli, že bolo vypustené politické hanobenie, pani poslankyňa, opäť tak, povedal by som, že to má argument, existujú argumenty za aj proti. My sme sa nechali viesť tým, aby bola zabezpečená sloboda vyjadrovania, a pokiaľ ste vy vo vašom diskusnom príspevku vyslovili takú domnienku, že neviem, zo strany niektorých iných strán je to ako zámer pre volebnú kampaň, tak keď si pozriete politické prejavy všetkých strán politického spektra alebo povedzme parlamentného politického spektra na Slovensku, tak tam nemožno konštatovať žiadnu jednostrannosť, a preto vám hovorím, že toto sme vypustili s ohľadom na to, aby nevznikli vlastne nejasnosti v tom, čo je sloboda tlače, čo je sloboda prejavu a čo nie je sloboda prejavu, proste z týchto dôvodov sme to vypustili. Nazdávam sa, že je to správne a odôvodnené a taktiež sa prihováram za to prijatie.
§ 100 Trestného poriadku, to znamená, pastoračná činnosť ako dôvod na odmietnutie svedectva, to je pravda, je to v prvom rade záväzok zo Základnej zmluvy medzi Slovenskom a Vatikánom, ktorá prešla pred niekoľkými mesiacmi opäť touto snemovňou, a aj keď som si pozrel, že nie je tam výslovne uvedené, že sa to vzťahuje iba na štátom uznané cirkvi, ale to je taký "problém" (v úvodzovkách), že s takýmito problémami sa súdna prax bez problémov vysporiada. To znamená, či v rozhodovaní súdov, alebo som presvedčený, že aj v rozhodovaní už takpovediac skorších orgánov v trestnom konaní by bolo nepochybné, že sa to vzťahuje iba na štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti.
Ešte zaznela pripomienka, že pojem predpisy je príliš vágny. Tak opäť, tento pojem je už používaný v terajšom Trestnom zákone pri trestných činoch týkajúcich sa životného prostredia, napríklad v § 181a, 181c, 181e, ako aj pri iných trestných činoch, napríklad v § 146 ohrozenie devízového hospodárstva alebo v § 224 ublíženie na zdraví. A to znamená, že napríklad § 181c nedovolený dovoz, vývoz a preprava odpadov, znenie dikcie je, citujem: "Kto v rozpore s predpismi o odpadoch dováža, vyváža" atď. A to znamená, že keby sme teraz v tejto novele v niektorých paragrafoch, ktoré sú dotknuté touto novelou, použili pojem právny predpis, ale zostali v paragrafoch, ktoré nie sú dotknuté novelou, zostal by pojem predpis, tak by vznikla dualita pojmu, vlastne toho istého pojmu v tom istom zákone, v Trestnom zákone, a práve to by viedlo k nedorozumeniam a bolo by škodlivé pre kvalitu Trestného zákona. Z tohto dôvodu to, čo ste povedali, môže byť predmetom akademickej diskusie právny predpis, ale prinajmenšom tieto praktické dôvody, ktoré som uviedol, hovoria pre použitie pojmu iba predpis.
Nazdávam sa, že týmto som odpovedal na všetky podnety, ktoré zazneli v diskusii. Aha, ešte ku službe v cudzom vojsku. Predsa by som sa prihováral, aby ste schválili aj ten pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka zníženia trestnej sadzby. Služba v cudzom vojsku neprestáva byť trestná, ale z praktických dôvodov, jednoducho vzhľadom na stupeň spoločenskej nebezpečnosti, ktorý sa prejavuje v konkrétnych prípadoch slovenských občanov, ktorí jednoducho slúžia, ako príklad by som uviedol Francúzsku cudzineckú légiu, a zhodneme sa v tom, že stupeň spoločenskej nebezpečnosti takejto služby, pretože pokiaľ sa dopustia iných činov, tak je to samozrejme iné, ale stupeň spoločenskej nebezpečnosti je nižší než spodná hranica troch rokov. A v diskusii zaznelo, že dobre - a keď je dvojité občianstvo? Áno, to je dobrý námet, pretože sa môže stať, že niekto má dvojité občianstvo, slovenské a povedzme francúzske, a to nie je vôbec výnimočný prípad. Ale podľa princípov medzinárodného práva každý štát vychádza len zo svojho občianstva.
Čiže ak má niekto slovenské a francúzske občianstvo, tak pre slovenské orgány je rozhodujúce slovenské občianstvo, pre francúzske francúzske, samozrejme. To znamená, že takýto človek by dajme tomu slúžil vo Francúzskej cudzineckej légii, podľa francúzskych predpisov dokonca tam slúži ako francúzsky občan, ale podľa našich predpisov, podľa predpisov medzinárodného práva a podľa nášho Trestného zákona je to trestné a dolná hranica trestnej sadzby sú tri roky.
A preto, pokiaľ sa pán poslanec Tuchyňa domáhal nejakého širšieho porovnania a zásadnejšej analýzy tohto ustanovenia, pozrite sa, takéto ustanovenia sú vo viacerých právnych poriadkoch, pretože vo všeobecnosti služba v cudzom vojsku je postihovaná vo viacerých štátoch a riešenie, ktoré navrhujeme, to znamená posun trestnej sadzby trochu nižšie, ale pritom horná hranica trestnej sadzby päť rokov, nazdávam sa, je dostatočne prísna na to, aby bola postihovaná služba v takých cudzích ozbrojených silách, ktoré sú v príkrom rozpore so štátnymi záujmami Slovenskej republiky. To znamená, že tento posun trestnej sadzby smerom dolu je reakciou na praktické problémy, ktoré sa prejavujú, a zároveň umožňuje tieto praktické problémy riešiť, zároveň neodstraňuje trestnosť tohto trestného činu ako takého a pre túto fázu to znamená, že ide iba o novelu Trestného zákona, nie o rekodifikáciu. To považujeme za vyhovujúce riešenie predovšetkým z toho hľadiska, že umožňuje práve riešiť praktické problémy.
Na ministerstve spravodlivosti máme žiadosti o milosť adresované prezidentovi republiky, o milosť za službu vo Francúzskej cudzineckej légii, keď bol uložený trest tri roky a ten človek sa de facto nemôže vrátiť na Slovensko, hoci by sa chcel, pretože mu tu hrozí trest troch rokov. A ťažko mi je dávať prezidentovi republiky odporúčanie na udelenie milosti v tomto prípade, keď tento trestný čin, myslím, ten paragraf by mal naďalej zostať v Trestom zákone s nezmenenou trestnou sadzbou. To znamená, keď zajtra príde nejaká ďalšia podobná žiadosť, tak potom čo? To znamená, že aj tak by buď musel prezident, by mal teda prezident udeľovať na bežiacom páse milosti za tento trestný čin, pokiaľ by išlo povedzme o Francúzsku cudzineckú légiu, prípadne niektoré iné členské krajiny Európskej únie, alebo to musí odmietať. A najprijateľnejšie a najschodnejšie riešenie tohto problému je to, ktoré navrhujeme, to znamená, posunutie trestnej sadzby tak, aby súdy mohli ukladať aj podmienečné tresty za tieto trestné činy.
Vážená Národná rada, toľko som považoval za potrebné reagovať na podnety, ktoré zazneli v diskusii, ktorú považujem za veľmi podnetnú. Som rád, že takýmto spôsobom prebehla, a po tom všetkom navrhujem, aby ste prijali túto novelu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Pýtam sa spoločného spravodajcu, či chce vystúpiť.
Nech sa páči.
Poslanec L. Orosz:
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Vážený pán minister,
vážené dámy a páni,
dovoľte aj mne zareagovať na priebeh rozpravy. V rozprave vystúpili piati poslanci. Pán poslanec Tatár predložil pozmeňujúci návrh. Chápem a je mi aj sympatický cieľ, ktorý sleduje týmto pozmeňujúcim návrhom. Žiaľ, nie je celkom koncepčne a systematicky pripravený, možno je nedomyslený a z tohto hľadiska sa stotožňujem s tým, čo uviedol vo vzťahu k tomuto pozmeňujúcemu návrhu pán minister.
Pán poslanec Delinga sa okrem iného zaoberal problémom farmárskeho paragrafu. Pán minister to už vysvetlil. To riešenie vzniklo na úrovni gestorského výboru, kde sme poukazovali na problémy z aplikačnej praxe, najmä na poznatky orgánov Policajného zboru. Chcem oceniť, že na základe našich pripomienok potom vo veľmi rýchlom čase prišiel od predkladateľa návrh, ktorý, myslím si, zlepšuje tento paragraf a odstraňuje problémy z praxe.
Čo sa týka vystúpení pána poslanca Tuchyňu a pani poslankyne Belohorskej, týkali sa § 115, teda služby v cudzom vojsku. Chcem sa poďakovať, že podporili stanovisko gestorského výboru, ktorý neodporúča tento návrh schváliť. V tomto ustanovení sa nestotožňujeme s navrhovateľom. Poslanci rozhodnú v hlasovaní.
Čo sa týka vystúpenia pani poslankyne Tóthovej, ja sa absolútne stotožňujem s tým, pani poslankyňa, že do Trestného poriadku, do Trestného zákona treba vstupovať naozaj uvážlivo a treba si tieto vstupy veľmi vážne premyslieť. Ale v tejto súvislosti si dovolím poznámku, že nie celkom rozumiem potom pomerne vehementnej podpore viacerých iniciatív poslanca Fica, týkajúcich sa Trestného poriadku alebo Trestného zákona v tomto volebnom období, ktorej sa dostalo buď z vašej strany, alebo presnejšie z poslaneckého klubu. V súvislosti s vaším návrhom týkajúcim sa samostatného hlasovania o bode 44 predloženého návrhu nechcem sa vyjadrovať k vecnej stránke, ale k jeho realizačnej fáze. Tu narážame, pani poslankyňa, na rokovací poriadok. Ak sa pozrieme na všeobecnú časť rokovacieho poriadku, tak nie je možné aplikovať § 37 ods. 3, kde sa hovorí o hlasovaní o jednotlivých častiach pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu.
Obdobne keď si pozrieme ustanovenia o rokovaní o návrhu zákonov, tiež sa hovorí najprv o hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch a potom o hlasovaní o návrhu ako o celku v tretej časti, teda v treťom čítaní.
Z tohto hľadiska mám veľké obavy z toho, že nie je možné realizovať váš návrh, i keď jeho racionálnu stránku plne chápem a bolo by to možné len v tom prípade, ak by ste to podali v podobe pozmeňujúceho návrhu. Ak viete povedať, o ktoré ustanovenie rokovacieho poriadku váš návrh opierate, tak sa môžeme o tom poradiť. Ale mám pocit, že to nie je možné realizovať.