Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem, pán kolega. Nech sa páči, sadnite si na určené miesto.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, poslancovi Stanislavovi Bartošovi.
Pán kolega, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec S. Bartoš:
Dámy a páni,
predložený návrh na vydanie ústavného zákona o použití výnosov z privatizácie majetku štátu (tlač 997) bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky 23. apríla 2001, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, že predložený návrh spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady a náležitosti podľa legislatívnych pravidiel, a zaradil ho na rokovanie 50. schôdze Národnej rady na prvé čítanie.
Ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku Národnej rady, a náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
V súlade s § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky budem odporúčať prijať uznesenie, aby Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave prerokovala návrh zákona v druhom čítaní.
Prosím, pán podpredseda, aby ste otvorili rozpravu o návrhu zákona.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Dámy a páni, otváram rozpravu o tomto bode rokovania. Keďže som nedostal písomnú žiadosť o vystúpenie, pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne. Štyria poslanci. Uzatváram ďalšiu možnosť prihlásenia sa do rozpravy.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Maňka.
Poslanec V. Maňka:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne, vážení kolegovia,
budem veľmi stručný. Tento zákon je veľmi jednoduchý, obsahuje 3 vety. Samozrejme, všetky 3 vety sú veľmi dôležité. Ja by som možno chcel poukázať na to, aké sú súčasné priority vlády, čo sa týka splácania alebo použitia prostriedkov, ktoré sa získajú z privatizácie. Dve z nich sú také isté, ako nám pán poslanec uviedol, síce vyplatiť dlhopisy, samozrejme, je to naša povinnosť, musíme to realizovať, či chceme, či nechceme.
Druhá vec je, samozrejme, dôchodkové zabezpečenie. Je takisto prioritou vlády. A tretia vec, ktorá je, je splácanie našich záväzkov. Vieme, že vždy DS aj pán podpredseda Mikloš hovoril o tom, áno, je to hlavné, znížme naše zaťaženie, splaťme naše dlhy, či sú to vonkajšie alebo vnútorné. Vieme, na čom naša ekonomika dnes padá. Na tom, že štát - už sme to prebrali z minulosti - si neplní svoje povinnosti a štát je najväčším dlžníkom. To znamená, ak by štát nebol tým dlžníkom a reťazce, ktoré sú zablokované, že pomaly nikto nikomu neplatí, by sme odblokovali, tak by ekonomika fungovala celkom inak, možno by sme nemali problémy, nerobili sa zápočty na železniciach, nerobili sa operácie, ktoré sú na Slovensku bežné, ale inde vo vyspelom svete nie sú normálne, nerobili by sa toky, keby boli priehľadné, tak by naša ekonomika fungovala inak. Ak prijmeme tento návrh zákona, tak zabránime jednému, zabránime vláde, aby mohla splácať svoje dlhy, a to nie je dobré, myslím si, že je to jedna z priorít použitia zdrojov z privatizácie, aby sme mohli splatiť svoje dlhy.
Druhá veta alebo tretia veta tohto zákona hovorí, že o rozsahu použitia výnosov z privatizácie na účely uvedené v prvej vete, a tá prvá veta hovorí, účel využitia na riešenie splácania dlhopisov a na riešenie dôchodkového zabezpečenia, o tom rozhoduje vláda. Už o čom by rozhodla vláda, keď dlhopisy musí vyplatiť tak, ako jej to ukladá zákon, a ostatné musí použiť na dôchodkové zabezpečenie. Všetko ostatné, čo by jej zvýšilo na účte, poviem to tak ľudovo, by musela na účte aj ponechať, nemohla by riešiť takú zásadnú vec ako splácanie svojich dlhov. Aj z tohto dôvodu nemôžem podporiť tento návrh zákona.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Slovo má pán poslanec Húska.
Poslanec A. M. Húska:
Vážený pán predsedajúci,
vážený predkladateľ,
kolegyne a kolegovia,
návrh na použitie výnosov z privatizácie je naozaj návrh, nad ktorým sa treba dôkladne zamyslieť a treba hľadať riešenia. Každopádne si myslíme, že neslobodno umožniť vláde, aby si riešila len plátanie rozpočtových dlhov. Vlastne prostriedky z privatizácie sa stávajú nie investičným impulzom, ale klesajú na konzumný spôsob minutia.
Chcem povedať, že my sme už vo svojom prvom návrhu v roku 1991 predpokladali, že by bolo dobré zvážiť, či nepretvoriť Fond národného majetku na holdingovú spoločnosť, ktorá by vlastne mala na starosti spravovanie, účastinné spravovanie všetkého verejného majetku, ktorý vo fonde je, a ktorá ako všetky holdingy by sa správala v podstate takým spôsobom, že by zhodnocovala prostriedky tak, že by z miesta najnižšej výťažnosti prelievala svoje kapitálové podiely do miesta vyššej výťažnosti, prípadne aby mohla pomôcť pri vytvorení penzijných fondov. Vieme, že vo svete v konsolidovaných svetových ekonomikách práve penzijné fondy tvoria hlavný akumulačný zdroj na investičný rozvoj. Hodno sa zamyslieť, aby sme sa rozhodli rozumným spôsobom. Musím povedať, že, samozrejme, z nášho videnia si myslíme, že tejto vláde je veľmi ťažké čokoľvek zveriť.
Uvediem príklad, akým spôsobom sa vlastne zhodnocujú prostriedky. Uvediem len príklad z privatizácie štátnej sporiteľne. Štátna sporiteľňa bola predaná za 18,4 mld. Pritom predtým bola o 36 mld. oddlžená. Táto štátna sporiteľňa však správcovsky disponuje vkladmi obyvateľov v desaťnásobku dosiahnutej ceny. To znamená, že bolo katastrofálne nezodpovedne, bezočive, a dovoľte mi povedať, aj hlúpe odovzdať do rúk kupujúceho veľmi lacno veľmi dobrú banku. Tento postup jednoducho už nemožno natrvalo opakovať, pretože táto vláda nič iné ako takýto spôsob nevie urobiť. Dokonca v zmluvách nie je ani záväzok o možnosti prevodu dajme tomu pri ďalšom predaji. Pretože vieme, že banka, ktorá sa dostala k Slovenskej sporiteľni, sama je na listine predaja do vyšších obchodných zoskupení a nijako nebude uvažovať o razantnom investičnom pôsobení na Slovensku. Urobí len to, čo prirodzene urobí - rýchlo zakumuluje kapitál. A z týchto dôvodov si myslím, že nie je dobré ponechať tejto vláde akýkoľvek stupeň voľnosti v disponovaní s prostriedkami z privatizácie.
Osobne podporujem návrh, ktorý predložil predkladateľ. Je nesporné, že musíme urýchlene nájsť spôsoby, ako sa vytvorí reforma penzijného zabezpečenia, a to nielen preto, aby sme zaistili budúcim generáciám istotu, že sa dostanú k svojim dôchodkom, ale aj preto, aby to boli také inštitúcie, ktoré budú zohrávať úlohu kapitalizácie prostriedkov na investičné potreby, tak ako všade inde vo svete penzijné fondy pôsobia. Veď viete, že slovenská menšina dajme tomu v Amerike nie je už príliš rozsiahla a je podrobená, samozrejme, aj tomu postupnému asimilačnému priebehu, ale napríklad paternalistické organizácie bývalých slovenských vysťahovalcov vlastnia vyše 20 mld. USD uložených v penzijných zariadeniach, ktoré sú zaistené práve na to, aby sa dostali k svojim dôchodkom občania.
Čiže mali by sme tento vzor zobrať na seba a v tomto zmysle slova si myslím, že návrh je veľmi prijateľný a mali by sme mu dať podporu. Mali by sme urobiť všetko, aby vláda ďalej nepokračovala takýmto katastrofálnym rozhadzovaním majetku. Keby sme si len povedali, že len od 20 alebo 25 mld. by bola lepšia cena Slovenskej sporiteľne a tento rozdiel by sa stanovil za základ penzijných fondov, tak máme veľmi dobrý prvý krok. Teraz si predstavte, že podobnú chybu urobia pri Všeobecnej úverovej banke, vidíte, ako dopadá privatizácia riečnej plavby a prístavov. Vidíte, ako teraz s veľkou pravdepodobnosťou dopadne naše najcennejšie, to znamená Slovenský plynárenský priemysel. Preboha, nedovoľme to!
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem, pán kolega.
Pani poslankyňa Aibeková, nech sa páči, máte slovo.
Poslankyňa M. Aibeková:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy, páni,
ja iba veľmi stručne. Priniesla som si materiál, ktorému značnú časť venoval vo svojom vystúpení aj pán predkladateľ, pán poslanec Langoš, a to je spomínaná koncepcia reformy sociálneho poistenia Slovenskej republiky. Áno, dátum, kedy ho prerokovala vláda, je november 1999, parlament potom následne na začiatku roku 2000.
Z roka na rok sa táto všeobecne prijatá koncepcia aj opozíciou, tak ako hovoril pán predkladateľ, z roka na rok sa odkladá a všetkých nás to bude stáť veľmi veľa nielen financií, ale aj škôd, ktoré sa takto každoročne páchajú na obyvateľoch Slovenskej republiky. Treba si totiž uvedomiť, že aj keď sa hovorí o sociálnom poistení aj v súčasnosti, tak de facto ako poistenie nefunguje, pretože tento systém poistenia je deformovaný. Sociálne poistenie totiž musí byť založené na dvoch pilieroch, na pilieri zásluhovosti a na pilieri solidarity. Kým pilier solidarity tu v plnej miere funguje a všetci sme vlastne solidárni so všetkými, tak princíp zásluhovosti nefunguje, pretože či zarábate 20 000 alebo zarábate 7 000, tak v podstate ten rozdiel medzi dôchodkami je iba nepatrný. Takže je najvyšší čas, aby sa táto deformácia napravila, a to aj vzhľadom na skutočnosť, aká je v Sociálnej poisťovni. Vieme, že tu hrozí insolventnosť a že vlastne neplníte zákon.
Už tu mal byť návrh na úpravu dôchodkov na rok 2001, pretože aj dnes ste sa mohli dočítať, že jedno z kritérií, to znamená zvýšenie priemerných miezd o 5 % s predchádzajúcim porovnávacím obdobím, už je naplnené. Samozrejme, že rastú aj životné náklady, ale o tom ešte najnovšie údaje nie sú, či sa prekročilo 10 %. Kým vlani sme pred prázdninami upravovali dôchodcom dôchodky, tak tento rok sa to nedeje. Ak naozaj sa nedá potrebná suma na odštartovanie tejto reformy, reforma bez istého základného vkladu kapitálu nemôže začať. Preto ma veľmi prekvapili slová pána poslanca Maňku, zrejme je to na návrh pani ministerky Schmögnerovej, ktorý tvrdil, že medzi priority vlády patrí táto koncepcia. Nuž, keby to bolo medzi prioritami vlády, tak by ste nečakali tri roky a nenechávali to na posledný rok vládnutia a podľa posledných informácií ste presunuli túto reformu až na rok 2003. To je skutočne veľmi neseriózny prístup, pretože naozaj tu hrozí, že nebude dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie ani tých dôchodkov, ktoré sú v súčasnosti.
Takže prihováram sa za tento návrh, predovšetkým kvôli tomu bodu, o ktorom hovoril pán predkladateľ a venoval mu značný priestor, a preto nemôžem súhlasiť s tým, ako si ministerstvo financií predstavovalo riešenie úspory finančných prostriedkov pri zvyšovaní veku odchodu do dôchodku. V štátnom rozpočte, ak si pamätáte, bola daná úspora 200 mil. pre Sociálnu poisťovňu a je tam jasne napísané, že sa to dosiahne zvýšením odchodu veku do dôchodku u žien na 60 rokov. Nuž, to je absolútne proti koncepcii, na ktorej sme sa zhodli, a takto sa to riešiť nemôže. Pravdepodobne sa nám to objaví v nejakom inom variante aj na budúci rok. Takže je najvyšší čas, aby sa začalo s touto reformou, aby sa našli na ňu peniaze, pretože nenahovárajme si, že bez peňazí sa nejaká reforma uskutoční.
Takže tiež budem z tohto hľadiska podporovať návrh pána poslanca Langoša. Tak ako sme sa dokázali zhodnúť na zrušení dane z dedičstva, musím povedať, že naozaj napriek neodborným stanoviskám pani ministerky Schmögnerovej, ktorá to všetko chce vrátiť, ktorej je tŕňom v oku iba úzka skupina ľudí, ktorá má nadpriemerné príjmy, ale že väčšina ľudí si na to, aby si mohli našetriť na nejaký ten domček, byt alebo záhradu, musela šetriť 20 alebo 30 rokov, a potom keď zomrie ten najbližší človek, čo je veľká emocionálna, psychická trauma, ešte musí prežívať aj finančné traumy. Dúfam, že aj tentoraz sa snemovňa zhodne a že tu zvíťazí zdravý rozum a zodpovednosť voči generáciám, ktoré čakajú na túto reformu.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
S faktickou poznámkou sa prihlásila pani poslankyňa Halušková.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslankyňa J. Halušková:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Chcela by som potvrdiť niektoré slová alebo stotožniť sa s tým, čo povedala pani Aibeková ohľadom toho, že reforma zdravotného, sociálneho poistenia je potrebná, hlavne toho dôchodkového. Na druhej strane ma trošku prekvapuje jej súhlas, pretože vo výbore pre zdravotníctvo sa stále rozprávame o zdravotníctve, o problémoch a problémy sú. My sme sa vlastne zaručili lekárnikom, keď boli štrajky, že v septembri dostanú z privatizácie na dlhy, ktoré sú dlhy štátu, a to je dnes okolo 5 mld. korún. Tak ja potom neviem, ak podporíme to, čo je tu, ako potom obstojíme pred lekármi a zdravotníkmi, ktorým sme sľúbili, že štát si dlhy vyrovná.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Pani poslankyňa Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Pani poslankyňa Halušková, tieto dve veci sa absolútne nevylučujú, pretože pri dobrom hospodárení a pri dobrom rozdelení finančných prostriedkov, ktoré majú byť z privatizácie, dá sa riešiť jedna aj druhá záležitosť. Viete, že sa pán minister zdravotníctva odvoláva predovšetkým na inú skupinu privatizovaných podnikov, a to sú zdravotnícke zariadenia. Takže bola by som rada, keby sme nemiešali tieto dve veci, aj záležitosť zdravotníctva je veľmi dôležitá, ale povedzme si úprimne, že ani transformácia, ani reforma v zdravotnom poistení neprebieha. Je stále iba na papieri.
Dnešné tvrdenia pána ministra, ktoré si prečítate v novinách, kde prirovnáva zdravotnícke zariadenia k čistiarniam a opravovniam obuvi a navrhuje, aby sa zaviedol nejaký expresný príplatok za prednostné zdravotné ošetrenie. To znamená, že kto nemá peniaze a nebude mať peniaze na expresný príplatok, ten zomrie? Pretože, samozrejme, bude potom odsúvaný kdesi na koniec. Takže je najvyšší čas, aby sa obidve reformy naštartovali a obidve sa riešili a na obidve sa našli peniaze. To sa dá pri dohode, aby sa vyčíslili finančné prostriedky na jednu aj druhú časť a hľadali sa potom ešte ďalšie zdroje, ktoré, samozrejme, sú, ale musí prebehnúť reforma. Bez reformy sa budú ďalej iba vyhadzovať peniaze do vzduchu a nebudú mať ten efekt, ktorý by mali mať.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Tatár.
Nech sa páči.
Poslanec P. Tatár:
Vážený pán podpredseda,
dámy a páni,
ja som veľmi rád, že aj v prvom čítaní je rozprava k tomuto návrhu zákona, lebo táto téma si naozaj zaslúži pozornosť, a očakávam, že v druhom čítaní sa dotkneme veľmi vážnych tém znova a budeme starostlivo zvažovať. Samozrejme, podporujem prijatie tohto návrhu a zdôraznujem oba dôvody, aj právne, tak ako je ústava, koncepcia vlády postavená, aj politické dôvody.
My vlastne od roku 1993, keď boli zavedené tzv. poistné systémy, aj sociálny od roku 1994, v roku 1993 sa to pripravovalo, v roku 1994 sa prijali zákony, keď boli zavedené poistné systémy, aj sociálny, aj zdravotný, jednoducho len zisťujeme ich nedostatky a snažíme sa ich kompenzovať najmä prestavovaním parametrov a sadzieb na to, aby sa napĺňali verejné fondy. A zároveň veľmi presne od začiatku tušíme a dnes už vieme, a je to aj v koncepcii prijaté, že sa musí všetko zmeniť od základu. Je to veľmi kritický moment, ale nedá sa to urobiť postupne. Musí sa to urobiť naraz.
Dnešný priebežný dôchodkový systém sa nedá zmeniť postupne, pretože ak by to išlo veľmi pomaly, ak by veľký podiel odvodov zostal v priebežnom systéme, je možné, že toto bude návrh vlády na jeseň, keď sa má rekodifikovať dnešný priebežný systém, tak vlastne sa nenaštartuje nič z toho, čo očakávame od dvojpilierového systému. A ak bude ten kapitalizačný systém v osobných účtoch nízky, malý alebo zatiaľ nebude žiadny, tak je to len zdanlivo efektívny krok, lebo sa môže prijať nejaký zákon, ale reálna strata času. A tento ústavný zákon, o ktorom teraz hovoríme, zvýrazňuje dobovú politickú spoločenskú vážnosť toho, aby sme nazbierali nadkritické množstvo zmien a veľkú konsenzuálnu politickú odvahu do týchto reforiem. Je potrebné naozaj sa snažiť ústavnou väčšinou ten prvý, taký politický aj právny veľký krok, urobiť.
Keď sa tu spomínalo, myslím, kolega Maňka hovoril, že vláda by nemohla splácať svoje záväzky, tento zákon je práve tak postavený, aby privatizačné výnosy išli aj na záväzky a potom už výlučne na penzijnú reformu. Samozrejme, že takú istú pozornosť si zasluhuje aj zdravotný systém, o tom sme viackrát hovorili v tomto volebnom období. Ja vám len pripomeniem môj návrh, ktorý vtedy nezískal podporu koaličných odborníkov z ministerstva zdravotníctva, keď tam, kde sú najväčšie deficity, a to je lieková politika a dlhy za lieky, tak tam som navrhol, aby sa zaviedlo ekonomické kritérium. A nezaviedlo sa. A to ekonomické kritérium je cena lieku. Žiaľ, neurobilo sa tak.
Keď sme teraz hodnotili uzávierku zdravotných poisťovní, tak sme zistili, že pretrváva práve okolo liekov najväčší problém. Aj sme prijali uznesenie výboru, aby sa niečo v legislatíve zmenilo, ale nie je možné jednoducho obísť ten prvý základný krok, a tým nie je zdravotná reforma, ktorá tiež mešká, ale práve reforma penzijného systému.
Chcem povedať dve informácie. Jedna súvisí s predkladanou problematikou, tak ako to analyzoval predkladateľ, čo sa týka vývoja verejných financií, verejných fondov a štátneho rozpočtu. V týchto dňoch, v pondelok je 18. júna, je to ten dnes už verejne známy deň daňovej slobody. Súvisí s týmto návrhom zákona v tom zmysle, že keď sa dosť jasne celá verejnosť oboznámi s tým, že aj iným spôsobom sa môžu rozdeľovať peniaze, že tých 50,8 % odvodov do Sociálnej poisťovne veľmi zaťažuje reálnu cenu práce - a teraz budeme diskutovať o Zákonníku práce a zrejme aj toto bude jedna z tém pri tomto významnom zákone -, tak nie je potom možné bez reformy posunúť tento dátum, deň daňovej slobody bližšie k januáru tak, aby občania viac sami rozhodovali o vlastných zarobených peniazoch. Súvisí to s penzijnou reformou tak, že pri druhom pilieri navrhujem, aby kapitalizačný bol dokonca prvý pilier a bol ten najvýznamnejší. Občania sami budú z veľkej časti rozhodovať o určení svojich peňazí a prerozdeľovanie peňazí na povinné a nepovinné sa posunie smerom v prospech občanov a ten dátum sa posunie z 18. júna bližšie k januáru.
Usporiadame aj taký malý seminár na túto tému v utorok o 10.00 hodine v zasadačke číslo 30 a bol by som rád, keby sme s poslancami diskutovali v tejto súvislosti o vzťahu k štátnemu rozpočtu, aby sme na jeseň mali pripravené nejaké uznesenie, kde by sme urobili oficiálny krok, aby sme uznali tento verejný dátum ako dôležitý pre verejné financie.
Ďalšou informáciou je tá, že v súvislosti s predkladanou problematikou predložíme v čo najkratšom čase aj konkrétny návrh penzijnej reformy, a to aj s tým očakávaným kapitalizačným pilierom. Myslím si, že ak nepôjdeme konkrétnymi krokmi, tak budeme ešte jedno, dve, tri volebné obdobia o tom iba hovoriť a aj z tejto krátkej diskusie vyplynulo, že v podstate každý uznáva potrebu reforiem, a myslím si, že sme pripravení ich aj podporiť.
Vrátim sa k tomu rozhodujúcemu, a to je potreba veľkého politckého konsenzu na zásadnú zmenu. Hovorím, že sa to nedá urobiť postupne, ale iba naraz. Na to treba veľkú politickú silu a odvahu a ja som presvedčený podľa skúseností v iných štátoch s takto použitými peniazmi z privatizácie, pretože inak robená penzijná reforma by bola príliš drahá, že keď sa podarí urobiť tá reforma - a sú to skúsenosti z desiatok štátov na svete a prebieha počas posledných 20 rokov a my nie sme jediní -, tak nastane konsenzus, že to bolo dobré. A už sa k tomu nebudeme negatívne vracať. A jednoducho chcem zdôrazniť, že ide nielen o jeden ústavný zákon, ale ide o všetky významné finančné rozhodnutia pre budúcnosť celej spoločnosti.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem, pán poslanec.
S faktickou poznánkou sa hlási pán poslanec Maňka.
Poslanec V. Maňka:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Cieľ tohto zákona je dobrý, ale návrh zákona tomu nezodpovedá a tento zákon nie je tak postavený, aby vláda mohla splácať svoje záväzky. Okrem jedného druhu záväzku, a to je ten druh záväzku, je splácať svoje dlhopisy. Je to vážne obmedzenie, ktoré by obmedzovalo aj budúcu vládu a každú ďalšiu. Čo by asi urobila budúca vláda? Využila by svoju ústavnú väčšinu a zákon by zmenila. A preto ak dnes opozícia podporí tento zákon, tak je to z iných dôvodov, nie z tých, aby sme zachovali funkčnosť a možnosti tejto vlády tvoriť ekonomiku tejto krajiny, ale ten dôvod je úplne iný.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Dámy a páni, vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode rokovania za skončenú.
Pardon, prepáčte mi, pán kolega Tatár, nech sa páči, samozrejme.
Poslanec P. Tatár:
Ďakujem za slovo.
Ja som sa sústredil najmä na potrebu reforiem a potrebu veľkej politickej sily a odvahy. Nechcel som zájsť do kritiky doterajšieho spôsobu zostavovania štátneho rozpočtu, ktorý keď bude zostavený naďalej, tak ako za posledné roky, tak sám si vyrazí z ruky možnosť efektívne využívať peniaze. Sám si vyrazí z ruky možnosť splácať záväzky, pretože si robí nové dlhy. Takže naozaj platí to, že sú to spojené nádoby. Všetky verejné financie, štátny rozpočet, verejné fondy, ale aj podvyživené rozpočty miest a obcí. A keď hovoríme o potrebe reformy v penzijnom systéme, keď hovoríme o spoločnej vôli inak využiť spoločné peniaze, ako to bolo doteraz, tak to platí aj o splácaní a o jeho štruktúre v štátnom rozpočte.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Dámy a páni, uzatváram všeobecnú rozpravu o tomto bode nášho rokovania. Pýtam sa pána navrhovateľa, či chce vystúpiť k rozprave a zaujať stanovisko.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec J. Langoš:
Pán poslanec Maňka,
vy ste povedali, že nesúhlasíte s návrhom. Ja som poprosil a bol by som rád, keby ste zdvihli ruku za druhé čítanie k tomuto návrhu, aby sme mohli podrobnejšie prebrať a prediskutovať aj vaše pochybnosti, ktoré možno sú oprávnené. Na toto konto poviem jednu vec. V ten deň, v ten posledný deň odovzdania návrhov zákonov predsedovi Národnej rady, aby som stihol vlastne tú predchádzajúcu schôdzu, som ešte ráno diskutoval. Ja som mal v pôvodnom návrhu aj znižovanie dlhu centrálnej vlády ako tri spôsoby použitia.
S pochybnosťami som to tam mal a ešte raz som diskutoval s malou skupinou odborníkov, ktorí povedali, tá vláda je každodenne zavaľovaná praktickými problémami a nemá silu, čas a odvahu na štrukturálne reformy. Je dobré, keď stojíte za vládou, prinútiť trošku vládu, aby urobila dve veci, aby zreálnila štruktúru výdavkov štátneho rozpočtu, aby začala štrukturálne reformy a potom sa zlepší platobná schopnosť vlády, centrálnej vlády splácať svoje dlhy, že je to vlastne vzájomne previazané.
A ja som prijal túto vieru a vypustil som v posledný deň tú tretiu možnosť, alebo ten tretí účel znižovania dlhu centrálnej vlády, pretože som získal presvedčenie od odborníkov, že začatie štrukturálnych reforiem, zreálnenie výdavkov štátneho rozpočtu, medzi ktoré napríklad patrí už 8 rokov ministerstvo financií, buduje štátnu pokladnicu. Štátna pokladnica, vytvorenie, skončenie stavby a zriadenie štátnej pokladnice samo osebe zlepší platobnú schopnosť vlády splácať dlhy. Ale o tomto by sme mohli diskutovať v druhom čítaní. Teda vás opätovne prosím, aby ste podporili, aj keď nesúhlasíte s týmto návrhom, aby ste podporili druhé čítanie k tomuto zákonu.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem, pán Langoš.
Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť?
Nech sa páči.
Poslanec S. Bartoš:
Vážený pán podpredseda,
vážené dámy a páni,
tak záverečné slovo. Chcem len konštatovať, že vystúpili štyria páni poslanci v rozprave, dvaja s faktickými pripomienkami, nepredložili konkrétny návrh uznesenia.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Áno, ďakujem.
Dámy a páni, hlasovať o týchto bodoch programu budeme v utorok, čiže ďakujem pánu navrhovateľovi a aj pánu spravodajcovi.
Ďalším bodom nášho programu je druhé a tretie čítanie o
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom o vode a zdraví k Dohovoru o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier z roku 1992, podpísaného v Londýne dňa 17. júna 1999.
Vládny návrh ste dostali ako tlač 991. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 991a, súčasťou ktorej aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh vlády odôvodní minister zdravotníctva Slovenskej republiky pán Roman Kováč.
Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.
Minister zdravotníctva SR R. Kováč:
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy, vážení páni,
na tretej ministerskej konferencii o životnom prostredí a zdraví v Londýne 16. až 18. 6. 1999 bol Protokol o vode a zdraví podpísaný väčšinou členských krajín Svetovej zdravotníckej organizácie. Pre krajiny, ktoré pristúpili k protokolu, sa stal tento dokument medzinárodnou zmluvou so všetkými právnymi i vecnými dôsledkami.
Zámerom a cieľom protokolu je podporovať v rámci trvalej udržateľnosti na všetkých relevantných úrovniach v národnom i medzinárodnom kontexte ochranu ľudského zdravia prostredníctvom zlepšenia využívania vody, zahrňujúce ochranu vodných ekosystémov, ako aj prostredníctvom prevencie, kontroly a znižovania výskytu ochorení súvisiacich s vodou. V pristúpení k protokolu sa zmluvné strany zaväzujú prijať a vykonať také opatrenia, ktoré umožnia splniť uvedený cieľ.
Na základe tohto protokolu sa bude vyžadovať, aby verejné orgány vykonávajúce opatrenia, ktoré môžu mať významný dosah na prostredie akýchkoľvek vôd spadajúcich pod pôsobnosť tohto dokumentu alebo ktoré budú schvaľovať vykonanie takýchto opatrení inými subjektmi, venovali príslušnú pozornosť akémukoľvek potenciálnemu dosahu, ktoré môžu mať takéto opatrenia na verejné zdravie.
Ciele i obsah predkladaného materiálu sú v plnej zhode s úlohami, ktoré Slovenská republika v oblasti vodného hospodárstva, zásobovania obyvateľstva pitnou vodou i ochranou vodných zdrojov musí vykonať na splnenie požiadaviek kapitoly 22 Životné prostredie v rámci asociačného procesu. Z tohto hľadiska je potrebné tento materiál považovať za silný nástroj podporujúci integračné snahy vlády Slovenskej republiky.
Vzhľadom na uvedené si vás, vážené panie poslankyne a páni poslanci, dovoľujem požiadať o schválenie predkladaného dokumentu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem, pán minister.
Teraz prosím určeného spoločného spravodajcu z gestorského výboru pre zdravotníctvo pána poslanca Petra Finďa, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov, o tomto návrhu vlády a najmä o tom, či gestorský výbor svojím uznesením odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s uvedeným protokolom.
Poslanec P. Finďo:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 1152 z 30. mája 2001 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom o vode a zdraví k Dohovoru o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier z roku 1992, podpísanému v Londýne dňa 17. júna 1999 (tlač číslo 991), na prerokovanie v lehote do 12. júna 2001 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorskému výboru v lehote do 15. júna 2001.
Gestorský výbor konštatoval, že výbory, ktorým bol predložený návrh pridelený, ho prerokovali, vyslovili s návrhom súhlas a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky s Protokolom o vode a zdraví k Dohovoru o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier z roku 1992, podpísanému v Londýne dňa 17. júna 1999, vysloviť súhlas.
Ďalej konštatoval, že žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v stanovenej lehote predložené neboli. Gestorský výbor prijal uznesenie číslo 181 z 13. júna 2001, v ktorom súhlasí s návrhom na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom o vode a zdraví k Dohovoru o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier z roku 1992, podpísanému v Londýne dňa 17. júna 1999, a podľa § 88 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporučil Národnej rade Slovenskej republiky s predloženým návrhom v treťom čítaní vysloviť súhlas.
Pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Dámy a páni, otváram rozpravu k tomuto bodu rokovania. Keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, pýtam sa, či chce z vás niekto vystúpiť ústne. Ak nie, uzatváram možnosť prihlásenia sa.
Dámy a páni, prerušujem rokovanie o tomto bode. A o tomto bode budeme hlasovať v utorok.
Ďakujem, pán minister, ďakujem, pán spravodajca.
Dámy a páni, prerušujem rokovanie 50. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Pokračovať budeme v našom rokovaní v utorok 19. júna 2001 o 13.00 hodine.
Ďakujem veľmi pekne a želám príjemný víkend.