Čtvrtek 14. června 2001

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Páni poslanci, prosím vás, buďte tak láskaví. Ak chcete diskutovať o rôznych obchodných veciach, choďte von.

Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:

Ide o službu v cudzineckej légii. Je to neobyčajne zaujímavá problematika.

Tento návrh nenašiel dostatočnú podporu v gestorskom ústavnoprávnom výbore najmä s odôvodnením, že novonavrhovaná horná hranica trestu odňatia slobody päť rokov nebude dostatočne prísna pre potrestanie služby v cudzom vojsku niektorých krajín, nebudem ich menovať, ale sa označujú ako gangsterské štáty.

S týmto stanoviskom si dovolím vyjadriť nesúhlas. A výška možného trestu päť rokov je podľa môjho názoru dostatočná z pohľadu nebezpečnosti takéhoto konania. Dovolím si porovnať možno neporovnateľné, ale napríklad pri trestnom čine zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 Trestného zákona hrozí páchateľovi trest odňatia slobody najviac na tri roky, zatiaľ čo súčasné znenie trestného činu služby v cudzom vojsku upravuje tri roky ako dolnú hranicu trestu odňatia slobody. To je ako minimálny trest.

Je potrebné si uvedomiť, že náš právny poriadok, konkrétne § 42 Branného zákona umožňuje službu v cudzom vojsku na základe povolenia prezidenta Slovenskej republiky a Trestný zákon postihuje len konanie, ktorým je služba v cudzom vojsku vykonaná bez takéhoto povolenia.

Taktiež treba uviesť, že trestný čin služby v cudzom vojsku postihuje len samotnú službu v cudzom vojsku. V prípade, že by sa páchateľ dopustil iných trestných činov, ktoré Trestný zákon postihuje prísnejšie, súd bude vymeriavať páchateľovi trest podľa prísnejšieho ustanovenia. Čiže keď spácha aj vraždu napríklad v rámci bojového nasadenia v tomto cudzom vojsku, tak by mu nehrozil trest jeden až päť rokov za službu v cudzom vojsku, ale trest uvedený pri trestnom čine vraždy, to je desať až pätnásť rokov.

Zmyslom úpravy tohto ustanovenia a zníženia výšky trestu, ktorá hrozí páchateľovi za spáchanie trestného činu služby v cudzom vojsku, je skutočnosť, že platný Trestný zákon neumožňuje uložiť páchateľovi pri tejto pôvodnej trestnej sadzbe aj podmienečný trest odňatia slobody, pretože tento je možné uložiť len pri treste do dvoch rokov.

Uvedenú zmenu treba prijať aj s ohľadom na možnosť spáchania tohto trestného činu, a teda služby v cudzom vojsku v krajinách, ktoré sú členmi Európskej únie a NATO. Otvorene poviem, že pomerne frekventovaný je tento skutok v tom zmysle, že niektorí naši občania slúžia vo francúzskej cudzineckej légii a potom sa nemôžu vrátiť domov, pretože keby sa vrátili domov po, povedzme, odslúžení dohodnutej doby, tak by tu boli stíhaní za službu v cudzom vojsku a nemohli by dostať podmienečný trest, pretože dolná hranica trestnej sadzby je tri roky a pri treste tri roky a, samozrejme, aj dlhšom súd nemôže uložiť podmienečný trest. Čiže to by prakticky týmto ľuďom znemožňovalo, aby sa vrátili domov. Preto naša snaha alebo teda návrh je, aby sa trestná sadzba posunula na rozsah 1 - 5 rokov. To znamená, že dobre, keď sa zistí, že náš občan, povedzme, slúžil v takom štáte alebo v takej armáde, čo je odsúdeniahodné a čo je v príkrom rozpore so záujmami nášho štátu, tak to je jasné, že súd mu uloží na hornej hranici trestnej sadzby päť rokov. A to stále hovorím len o službe v cudzom vojsku, nehovorím, povedzme, o tom, ak niečo spáchal ako vraždu a podobne.

Ďalším argumentom pre prijatie zmeny je to, že navrhované zníženie trestnej sadzby prerokovalo ministerstvo spravodlivosti so zástupcami dotknutých orgánov, a to s ministerstvom obrany, Hlavnou vojenskou prokuratúrou, vyšším vojenským súdom a Kanceláriou prezidenta Slovenskej republiky, pričom všetci s uvedenou zmenou súhlasili.

Na záver mi dovoľte požiadať vás o schválenie predloženého vládneho návrhu zákona spolu so všetkými pozmeňujúcimi návrhmi uvedenými v spoločnej správe výborov, t. j. vrátane zmeny ustanovenia § 115 ods. 1 Trestného zákona, čiže, inými slovami, aj v tom jednom bode, myslím, že je to bod 3 spoločnej správy, ak sa nemýlim, kde gestorský výbor navrhuje neschváliť. Aj v tomto prípade navrhujem schváliť.

Ďakujem vám.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pánovi ministrovi za odôvodnenie vládneho návrhu zákona. Prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.

Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi predsedovi ústavnoprávneho výboru poslancovi Ladislavovi Oroszovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Nech sa páči.

Poslanec L. Orosz:

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

Vážení páni ministri,

vážené kolegyne, kolegovia,

ctení hostia,

dovoľte, aby som z poverenia gestorského výboru vystúpil ako spoločný spravodajca výborov pri rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon v znení neskorších predpisov a niektoré ďalšie zákony - ide o tlač 969.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 11. mája 2001 pridelila tento vládny návrh zákona ôsmim výborom Národnej rady Slovenskej republiky, a to ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre obranu a bezpečnosť, výboru pre kultúru a médiá, výboru pre životné prostredie a ochranu prírody a výboru pre ľudské práva a národnosti.

Všetky výbory predmetný návrh prerokovali v stanovenej lehote a prijali k nemu uznesenie.

Poslanci, ktorí neboli členmi výborov, ktoré prerokúvali tento vládny návrh, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k tomuto návrhu zákona.

Vládny návrh zákona odporučilo schváliť 7 výborov: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre obranu a bezpečnosť, výbor pre kultúru a médiá a výbor pre životné prostredie a ochranu prírody.

Výbor pre ľudské práva a národnosti rokoval o tomto návrhu 7. júna 2001 a neprijal platné uznesenie, pretože za predložený návrh uznesenia nehlasovala potrebná nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru.

V spoločnej správe máte 12 pozmeňujúcich návrhov, ktoré boli schválené na rokovaniach výborov. Chcem povedať, že 4 z nich idú nad rámec predloženého návrhu zákona. Navrhovateľ ich vlastne inicioval, a tým aj vyslovil súhlas s týmito návrhmi, s rozšírením tohto návrhu nad rámec.

Chcem v tejto súvislosti povedať, že medzi týmito 4 návrhmi je aj návrh, ktorý pred chvíľou vehementne obhajoval pán minister Čarnogurský a ktorý gestorský výbor neodporúča schváliť. Minimálne to považujem za veľmi divný postup, ak ide o návrh, ktorý ide nad rámec zákona, ak ho vláda nepredložila a potom ho predkladateľ vehementne podporuje. Národná rada Slovenskej republiky rozhodne o tom, či tento návrh v konečnom hlasovaní podporí.

Odporúčanie gestorského výboru je 11 návrhov schváliť a bod 3 - teda zmena sankcií v trestnom čine, služba v cudzom vojsku - odporúča neschváliť.

Čo sa týka konečného stanoviska gestorského výboru, gestorský výbor odporúča predložený vládny návrh zákona schváliť so zmenami, ktoré vyplývajú zo spoločnej správy.

Toľko z mojej strany, pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov výborov.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne sa neprihlásil nikto z poslancov. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Tatár, pán poslanec Delinga, pán poslanec Tuchyňa, pani poslankyňa Belohorská. Ste všetci, ktorí ste sa chceli prihlásiť? Konštatujem, že 5 poslancov sa prihlásilo do rozpravy ústne, ako posledná pani poslankyňa Tóthová, nikto viac.

Prvý vystúpi v rozprave pán poslanec Tatár.

Nech sa páči.

Poslanec P. Tatár:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

dámy a páni,

dovoľte podporiť predmetný prerokúvaný návrh zákona a rád by som predložil jeden konkrétny pozmeňujúci návrh. Ide o doplnok do § 168, ktorý hovorí o trestnosti neoznámenia vybraných druhov trestných činov. Navrhujem, aby tento paragraf bol doplnený za slová "falšovania a pozmeňovania peňazí, § 140" slovami "prijímania úplatkov a inej nenáležitej výhody podľa § 160, podplácania podľa § 161, nepriamej korupcie podľa § 162". Ďalej text pokračuje v pôvodnom znení.

Naším dôvodom je, že trestné činy korupcie, ktoré sú uvedené v § 160 až § 162 patria medzi činy s relatívne vysokou nebezpečnosťou pre spoločnosť. Túto skutočnosť reflektuje i vládny návrh novely Trestného zákona. Napriek spresneniu jednotlivých skutkových podstát korupcie aj sprísneniu sadzieb za tieto trestné činy však vládny návrh nezaraďuje neoznámenie týchto trestných činov osobami, ktoré sa o ich spáchaní hodnoverne dozvedeli, medzi formu trestnej súčinnosti podľa § 168.

Aj v súlade s odporúčaniami pracovnej skupiny OECD pre boj s úplatkárstvom v Slovenskej republike a v nadväznosti na viaceré negatívne skúsenosti, ktoré sa v súvislosti s absenciou takejto právnej úpravy v poslednej dobe vyskytli, sa navrhuje, aby aj neoznámenie trestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody, § 160, podplácania, § 161, a nepriamej korupcie, § 162, bolo sankcionovateľné podľa § 168. Jednoducho v rámci zápasu s korupciou prosím o podporu tohto návrhu.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pánu poslancovi Tatárovi za jeho vystúpenie v rozprave.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Delinga.

Poslanec P. Delinga:

Vážený pán predsedajúci,

vážení členovia vlády,

panie poslankyne, páni poslanci,

v úvode chcem vyjadriť pozitívne stanovisko k tomuto návrhu zákona, pretože akceptuje a zdokonaľuje niektoré inštrumenty páchania trestných činov a odsúdenie za nich, samozrejme, aj u nás v odvetví pôdohospodárstva.

Ale v nadväznosti na to by som chcel pánovi ministrovi Čarnogurskému ako predkladateľovi položiť niektoré otázky, najmä k bodu 7, kde v § 89 ods. 2 sa za slovo "exekútor" a tak ďalej vkladajú slová "člen stráže prírody a osoba, ktorá má oprávnenia člena stráže prírody, a poľovnícka stráž". Nebola tam doplnená poľná stráž. Samozrejme, nemám pripravený návrh, ale chcel by som nejaké zdôvodnenie, prečo nebola poľná stráž, keďže je o tom osobitný zákon z hľadiska ochrany verejného činiteľa, postavená na úroveň poľovníckej stráže, lesnej stráže a stráže prírody. To je jedna otázka. Nie je to zdôvodnené ani v dôvodovej správe.

Druhá otázka, ktorá ma trošku potešila, je tá, keď sme schvaľovali doplnenie Trestného zákona na základe iniciatívy pána poslanca Fica, a išlo teda o trestnoprávny postih za krádeže na poľných plodinách, na lesoch a za pytliactvo, teraz v spoločnej správe gestorský výbor navrhol v článku I v bode 50 nový bod 51, s ktorým súhlasím. A myslím si, že je dobrý, ale v odôvodnení sa píše, že na druhej strane dochádza k rozšíreniu možnosti uplatnenia trestnoprávnej ochrany, keďže sa vypúšťa problematická podmienka, že pozemok musí byť označený vlastníkom primeraným spôsobom. Ja som tu vysvetľoval váženej snemovni aj vo výbore, že to bude problematické označovať pozemok a že bude s týmto návrhom, ktorý dával pán poslanec Fico, v praxi, v realizácii veľmi mnoho problémov. Tak sa chcem opýtať, aby mi bolo jasné, či ozaj sa vypúšťa, čo pán Fico z hľadiska označovania pozemku zaviedol do Trestného zákona, pretože nevidím to ani vo vládnom návrhu a nevidím to ani zo spoločnej správy. A aby mi to bolo jasné, tak by som sa pána predkladateľa spýtal, či je to skutočne tak, ako sa píše v tom zdôvodnení.

A tretia vec, ktorá ma v tejto súvislosti akosi voviedla do pokušenia, je § 181f a § 181g, kde sa sprísňuje postih pri neoprávnenom nakladaní s odpadmi a porušovaní ochrany vôd. Tam sa totiž zavádza termín "predpisy". Teda neobracia sa tento Trestný zákon na vzťah k porušeniu zákona, ale na vzťah k porušeniu predpisov. Vidím to tak, že v úradníckej praxi akýkoľvek predpis, ktorý bude vydaný, bude vlastne trestnoprávne postihnuteľný. Je to z hľadiska uplatnenia trestného práva a postihovania občanov nedostatočný dôvod a vyjadrenie slovom "predpismi" je príliš verbálne -, pýtam sa, či by nemalo byť zúžené len na "zákon".

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Tuchyňa.

Upozorňujem, že v zmysle dohody poslaneckých klubov dnes končíme o 19.00 hodine.

Poslanec J. Tuchyňa:

Vážený pán predsedajúci,

pán minister, nie je,

kolegyne, kolegovia,

ja chcem krátko vašu pozornosť upriamiť na návrh v bode číslo 3 spoločnej správy. Chcem upozorniť, že služba v cudzom vojsku, tak ako je tu navrhované ju riešiť, je trošku širší problém a nie je možné ho vzťahovať len na službu v cudzineckej légii, francúzskej cudzineckej légii. A keď už vydávame francúzsku cudzineckú légiu za službu v demokratickom vojsku, tak treba povedať, že je to predovšetkým cudzinecká légia, intervenčná zložka francúzskej armády. Takže častokrát plní úlohy v inom poňatí, tak ako sú určené armády demokratických štátov. Ale ja nie som proti tomu, aby sme tento problém riešili, ale treba ho riešiť, znova upozorňujem, komplexnejšie, treba ho komparovať s inými krajinami, či už členských krajín NATO alebo i našich okolitých štátov. A toto sme na výbore vykonať nemohli, lebo sme k tomu nedostali patričné vysvetlenia.

Treba zvážiť v tomto prípade, akým spôsobom riešiť občanov Slovenskej republiky, ktorí zároveň majú občianstvo iných krajín. Bude to stíhané, nestíhané alebo akým spôsobom riešené? Ako postupovať v prípade, keď občan si nesplní povinnosť danú mu dnes už ústavou a odmieta vykonať službu, povedzme, v Armáde Slovenskej republiky v zmysle ústavy a Branného zákona? Ale čo keď teda vykonal takúto službu bez súhlasu prezidenta? Iných takých príkladov je skutočne viac. Koniec koncov, každý občan má možnosť požiadať prezidenta, takže nemusí sa dopúšťať eventuálne takéhoto trestného činu.

Myslím si, že sa, a tak ako i pán minister na výbore vysvetľoval, pripravuje rekodifikácia tejto zákonnej normy. Ja si myslím, že sa nič zvláštneho nestane, keď zrovna tento problém sa zahrnie do rekodifikácie a potom ho s prihliadnutím k všetkým týmto nuansám spravodlivo jednoducho vyriešime.

Chcem vyzvať kolegov, aby podporili návrh gestorského výboru a za tento návrh nehlasovali.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pánu poslancovi Tuchyňovi za jeho vystúpenie.

K jeho vystúpeniu je jedna faktická poznámka, pána poslanca Brňáka. Končím možnosť uplatnenia ďalších faktických poznámok.

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec P. Brňák:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Ja by som chcel podporiť tento názor, ktorý prezentoval pán poslanec Tuchyňa. A myslím si, že vlastne tá argumentácia, o ktorej hovoril aj pán minister Čarnogurský v spojitosti s možnou kolíziou tejto zákonnej úpravy, v spojitosti, povedzme, s naším snažením vstúpiť do transatlantickej organizácie, v súvislosti s NATO alebo podobne, jednoducho nemá až taký vplyv na toto konkrétne znenie tejto skutkovej podstaty, pretože ak si zoberieme teraz schválenú novelu Ústavy Slovenskej republiky, ak si zoberieme ďalší fakt, že Slovenská republika vlastne bude účastníkom tohto bezpečnostného zväzku na základe medzinárodných dohovorov, medzinárodnej zmluvy, tak treba povedať, že jednoducho pri splnení týchto všeobecných náležitostí našej účasti v NATO nebude možné vnímať podľa môjho názoru ani podľa tohto znenia prípadnú službu našich občanov v armádach, povedzme NATO, ako službu v cudzom vojsku alebo v cudzích ozbrojených silách, pretože medzinárodná zmluva alebo medzinárodný dohovor, alebo medzinárodné právo v danom prípade bude silnejšie ako naše vnútroštátne právo aj z hľadiska priamej záväznosti.

Ale súhlasím s tým, že asi by nebolo možné vnímať túto úpravu mantinelovým spôsobom, že buď áno vo všeobecnosti, alebo buď nie vo všeobecnosti. Tá selekcia by tu mala byť. A na to, aby sme selektívne mohli pristúpiť k tejto problematike, ten návrh sa mi zdá príliš úzkoprsý a príliš mantinelový. Takže tiež sa prihováram za to, aby vlastne sa toto udialo až po uvážlivejšom prístupe v rámci celej rekodifikácie.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem.

Pán poslanec Tuchyňa, nechce sa vyjadriť? Nie.

Pani poslankyňa Belohorská.

Poslankyňa I. Belohorská:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Pán minister, nechce sa mi veriť, vlastne s týmto vystúpil pán poslanec Tuchyňa predo mnou, nechce sa mi veriť, že skutočne ako minister spravodlivosti ste tak naivný, že si myslíte, že zrazu vyberieme cudzineckú légiu ako niečo, čo pomaly slúži vlasti, alebo sa budete prihovárať za také alebo onaké posudzovanie. Jednoducho vy sám by ste tu mali byť reprezentantom zákona, ktorý má platiť vždy a všade a rovnako. Čiže ak vy neviete, čo sa robí v cudzineckých légiách, a chcete tu dnes mne ako žene povedať, že div je to služba vlasti, tak potom asi skutočne neviete, čo sa v tejto armáde deje. Bolo by veľmi dobre, máme v poslaneckom zbore dostatok mužov, ktorí zastávali v armáde dosť vysoké posty, aby ste sa s nimi posadili a prebrali si vôbec službu v cudzích armádach ako jeden z bodov programu a vyriešil sa samostatne.

Ak nemáte čo robiť, tak ja vám môžem dať niekoľko typov na to, kde by sa bolo treba čím skôr postarať o to, aby ženy s deťmi mali zabezpečené právo, aby bolo vymoženie práva pre rôzne iné prípady - sú tam desiatky pracovných úrazov a iných. Mali by sme tieto záležitosti dotiahnuť do zákonnej úpravy, ktorú by sme mali schvaľovať ako tento parciálny problém, lebo službu v zahraničných vojskách by sme mali zobrať ako zamestnanie, ktoré je v zahraničí profesionálne. Väčšinou títo ľudia menia identitu, mnohí odchádzajú bez toho, aby si pýtali súhlas. Tých, ktorí si pýtajú súhlas prezidenta, je veľmi málo. To, myslím si, by vám zase vedeli povedať z prezidentskej kancelárie.

Takže ja vám doporučujem, aby ste si túto otázku prebrali v branno-bezpečnostnom výbore, v právnom výbore, aby ste tu nedávali prekvapenia. Povie vám to aj spravodajca, že tento návrh je nad rámec pripravovanej zákonnej normy. Myslím si, že parlament z vašej strany by mal mať pripravené podstatne kvalitnejšie veci.

Podpredseda NR SR I. Presperín:

Ďakujem pani poslankyni za jej vystúpenie v rozprave.

Nie je žiadna faktická poznámka.

Panie poslankyne, páni poslanci, v zmysle dohody končíme dnes o 19.00 hodine. Zostáva ako posledná rečníčka k tomuto bodu ešte pani poslankyňa Tóthová. Pýtam sa, či je súhlas, aby ešte dnes vystúpila, aby sme mohli uzavrieť rozpravu k tomuto bodu. Takže nie je súhlas k tomu. Prosím, zajtra pokračujeme ešte vystúpením pani poslankyne Tóthovej a potom budeme pokračovať ďalšími.

Prerušujem rokovanie Národnej rady do zajtra do 9.00 hodiny.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP