Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán spoločný spravodajca, chcete zaujať stanovisko?
Nie.
Navrhujem, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pokračovali by sme ďalším návrhom zákona, vládnym návrhom zákona o poštových službách, kde predkladateľom je tiež pán minister Macejko. Je všeobecný súhlas?
(Súhlasná reakcia pléna.)
Ďakujem pekne.
Takže, pán minister, ideme k ďalšiemu bodu a to je
vládny návrh zákona o poštových službách, prvé čítanie.
Vládny návrh zákona, páni poslanci, máte ako tlač 1020. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 1135.
Z poverenia vlády vládny návrh zákona uvedie pán minister Macejko.
Nech sa páči.
Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR J. Macejko:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
z poverenia vlády Slovenskej republiky predkladám Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o poštových službách v prvom čítaní.
Vypracovanie tohto návrhu zákona o poštových službách vyplynulo z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Návrh zákona o poštových službách prerokovala a schválila vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní 16. mája tohto roku a bolo k nemu prijaté uznesenie 433/2001. Návrh zákona bol vypracovaný v súlade so schváleným legislatívnym zámerom, ktorého podstata spočíva v harmonizácii našej právnej úpravy o poštových službách s právnou úpravou Európskej únie, ktorá je daná najmä smernicou Európskeho parlamentu a rady číslo 97/1967 Európskeho spoločenstva o spoločných pravidlách rozvoja vnútorného trhu poštových služieb spoločenstva a zlepšovanie kvality služieb. Predložený návrh bol vypracovaný aj vo väzbe na medzinárodné dohody a dohovory, ktorými je Slovenská republiky ako člen Svetovej poštovej únie viazaná. Ide najmä o Ústavu Svetovej poštovej únie, Svetový poštový dohovor a Dohodu o poštových platobných službách.
Predloženým návrhom zákona sa vytvára priestor na uskutočňovanie postupnej liberalizácie poštového odvetvia. Navrhnutý zákon všeobecne vymedzuje pravidlá trhu s poštovými službami, ustanovenia o univerzálnej poštovej službe, ktorú je štát povinný zabezpečiť, spôsobnosť štátnej regulácie poštových služieb a cenovej regulácie, štátneho dohľadu, ako aj práva a povinnosti vyplývajúce pri poskytovaní poštových služieb a univerzálnej poštovej služby. Zákon vytvára predpoklady a podmienky na rovnováhu na trhu poštových služieb, ako aj na stabilitu a kvalitu univerzálnej poštovej služby vo väzbe na požiadavky jej dostupnosti a cenovej prístupnosti.
Pokiaľ ide o riešenie štátnej regulácie, navrhuje sa v súlade s požiadavkami Európskej únie vytvoriť nezávislý Poštový regulačný úrad. Finančné nároky spojené s vytvorením Poštového regulačného úradu sú riešené v rámci finančných prostriedkov kapitoly ministerstva dopravy.
Návrh zákona bol vypracovaný bez nárokov na prostriedky zo štátneho rozpočtu.
Predložený návrh zákona má s navrhovanou účinnosťou od 1. januára 2002 nahradiť platnú právnu úpravu danú zákonom číslo 222/1946 Sb. o pošte (poštový zákon), ako aj jeho vykonávacím predpisom.
Návrh zákona bol prerokovaný v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky s tým, že do návrhu zákona boli zapracované ustanovenia upravujúce príspevok na kompenzáciu straty z povinného poskytovania univerzálnej služby a v prechodných ustanoveniach bolo doplnené dočasné ponechanie vyššieho stupňa hmotnosti pre zásielky poštovej výhrady pre Slovenskú poštu do 500 gramov do 31. 12. 2002.
Z výsledkov všetkých prerokovaní vyplýva, že vládny návrh zákona o poštových službách spĺňa očakávané predpoklady, a preto odporúčam Národnej rade jeho schválenie a následné postúpenie do druhého čítania.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie vládneho návrhu.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pánovi poslancovi Palackovi.
Poslanec G. Palacka:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené dámy a páni,
dovoľte mi, aby som vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený gestorským výborom k návrhu zákona o poštových službách (tlač 1020). Predložený návrh bol doručený poslancom 24. mája a po posúdení ho predseda Národnej rady zaradil na 50. schôdzu Národnej rady. Ako spravodajca gestorského výboru predkladám stanovisko, že návrh spĺňa všetky náležitosti zákona o rokovacom poriadku a náležitosti podľa legislatívnych pravidiel. V súlade s § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku budem odporúčať prijať uznesenie, aby Národná rada po rozprave prerokovala návrh zákona v druhom čítaní.
Prosím, pán podpredseda, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu zákona.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku poslancov alebo poslankýň. Preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Nie je to tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, mali by sme hlasovať o týchto dvoch bodoch, ktoré sme prorokovali. Potom budeme pokračovať ďalšími návrhmi, kde navrhovateľkou za vládu je pani ministerka financií. Takže vás žiadam, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru, budeme hlasovať.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru, aby sme mohli začať hlasovanie o dvoch prerokovaných návrhoch, kde navrhovateľom bol pán minister Macejko.
Pán spravodajca, nech sa páči, môžete uviesť prvé hlasovanie k tomuto bodu, to znamená vládnemu návrhu zákona o poštových službách.
Poslanec G. Palacka:
Pozemných komunikáciách. Prvý bol o pozemných komunikáciách.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ale teraz sme dokončili druhý bod, takže aby sme ho aj hlasovaním dokončili.
Nech sa páči.
Poslanec G. Palacka:
Dobre.
Pán predsedajúci, tak navrhujem, aby ste dali hlasovať o uznesení k tlači 1020, k vládnemu návrhu zákona o poštových službách, a odporúčam, aby Národná rada prerokovala návrh zákona v druhom čítaní.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme. Hlasujeme o tom, že Národná rada presunie tento bod programu do druhého čítania.
Prezentovalo sa 69 poslancov.
Ešte raz vyzývam všetkých poslancov a poslankyne, aby sa vrátili do rokovacieho priestoru, budeme hlasovať. Ak ani po tomto hlasovaní nebude dostatok poslancov, vyhlásim prestávku.
(Reakcia z pléna.)
Pani poslankyňa Sabolová, je to v poriadku s tým, že potom neskončíme 4. júla, ale skončíme niekedy 21. júla.
Nech sa páči.
(Reakcia z pléna.)
Áno, keď vypadli vaše návrhy, tak, samozrejme, je všetko v poriadku.
Pán poslanec, nech sa páči, skúsme znovu.
Poslanec G. Palacka:
Takže navrhujem, aby sme hlasovali o tom, že Národná rada odporúča prerokovať návrh zákona o poštových službách v druhom čítaní.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
Prezentovalo sa 73 poslancov.
Takže stále je málo poslancov.
Sú dve možnosti: Vyhlásim prestávku dovtedy, kým nebude dostatok poslancov, alebo ideme ďalej s tým, že sa dohodneme, kedy budeme hlasovať.
(Reakcia z pléna.)
Áno? To znamená, že o šiestej? Dobre. O šiestej budeme hlasovať. Ale žiadam o dochvíľnosť poslancov, aby o 18.00 hodine tu boli, lebo hlasovať sa dá jedine tak.
(Reakcia z pléna.)
Pán poslanec, tam kričia o 18.00 hodine, niekto o 17.00 hodine, ďalší o 17.30. O šiestej.
Takže budeme pokračovať ďalším návrhom, a to prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 309/1993 Z. z. o spotrebnej dani z vína v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1012. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 1128.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie ministerka financií Slovenskej republiky Brigita Schmögnerová.
Pani ministerka, máte slovo.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážená poslanecká snemovňa,
zavedením spotrebných daní v roku 1993 bola pre tiché vína ustanovená sadzba dane vo výške 7,50 Sk za liter, ktorá bola na podnet Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky k 1. januáru 1994 znížená na 5 Sk za liter. Na základe úlohy, ktorá vyplynula z návrhu Koncepcie agrárnej a potravinovej politiky do roku 2005 a Koncepcie lesníckej politiky do roku 2005, prerokovanej a schválenej vládou Slovenskej republiky v septembri 2000, bol spracovaný návrh novely zákona o spotrebnej dani z vína, v ktorom sa navrhuje zníženie doteraz platnej dane pri tichom víne z 5 Sk za liter na nula Sk za liter.
Dôvodom na zníženie doteraz platnej sadzby dane je jednak jej zosúladenie s okolitými štátmi, ktoré tiež uplatňujú na tiché vína nulovú sadzbu, ako i nedostatočné podchytenie výrobcov vína vzhľadom na ich veľké plošné rozšírenie a personálnu poddimenzovanosť správcov dane tohto druhu. Na túto skutočnosť poukazujú aj veľkí producenti vína, ktorí sú platiteľmi spotrebnej dane a sú oproti nezaregistrovaným výrobcom vína v nevýhode.
Uvedené dôvody viedli členské štáty Európskej únie, ale i napríklad Českú republiku a Maďarskú republiku k zavedeniu nulovej sadzby spotrebnej dane na tiché vína, čo je v súlade so Smernicou číslo 92/84 EHS o približovaní sadzieb spotrebnej dane pre alkohol a alkoholické nápoje. Predkladaný návrh zákona súčasne zosúlaďuje štruktúru predmetu dane so Smernicou číslo 92/83 EHS o harmonizácii štruktúry spotrebnej dane z alkoholu a alkoholických nápojov a zavádza pojem medziproduktov, čím dochádza k ďalšiemu čiastočnému priblíženiu k legislatíve platnej v štátoch Európskej únie. Pri nezmenenej spotrebe vína oproti roku 2000 sa predpokladá zníženie výnosu spotrebnej dane vína zhruba o 150 až 200 mil. korún, ktoré môže byť čiastočne kompenzované vyšším výnosom dane z dôvodu upravenej výšky sadzby dane z medziproduktov a šumivého vína.
Vážená poslanecká snemovňa, predložený návrh novely zákona o spotrebnej dani z vína odporúčam schváliť.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pani ministerke za uvedenie vládneho návrhu.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Brockovi.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec J. Brocka:
Vážený pán podpredseda,
pani ministerka,
dámy a páni,
dovoľte mi, aby som v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 309/1993 Z. z. o spotrebnej dani z vína v znení neskorších predpisov. Uvedený návrh sme dostali v stanovenej lehote. Predseda Národnej rady ho zaradil na rokovanie 50. schôdze Národnej rady.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh z formálnoprávnej stránky spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona, ako sú uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku. Pani ministerka uviedla, o čom tento návrh zákona z vecného hľadiska je. Predmetný návrh zákona nemá vplyv na zamestnanosť, ani na tvorbu nových pracovných miest. Je v súlade s ústavou, nie je v rozpore so žiadnym všeobecne záväzným vládnym predpisom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.
Pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánovi spravodajcovi.
Otváram rozpravu k tomuto bodu. Konštatujem, že do všeobecnej rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. A to jediný pán poslanec Delinga. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.
Pán poslanec Delinga, máte slovo.
Poslanec P. Delinga:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
panie poslankyne, páni poslanci,
návrh, ktorý predkladá vláda, kde chce zmeniť v podstate spotrebnú daň z vína s tým, že zjednocuje zásadné podmienky zdaňovania najmä spracovateľov a výrobcov, veľkovýrobcov vína, myslím si, že v každom prípade je potrebné podporiť. Čiže chcem vyjadriť podporné stanovisko.
Ale keďže sa nikto neprihlásil do rozpravy, tak som chcel predniesť jednu otázku na pani ministerku, a to hlavne v súvislosti s tým, že sa v tomto daňovom zákone po prvýkrát aj u nás objavuje pojem zdaňovanie medziproduktov. Považujem to za nie čistú prácu, pretože otázka medziproduktu je v podstate produkt, ktorý ide na ďalšie spracovanie. To znamená, že tento medziprodukt by nemal byť predmetom spotreby na našom vnútornom trhu, ale mal by sa v podstate uplatňovať vo výrobnej spotrebe alebo pri ďalšom spracovaní do konečného finálneho produktu. Takto to aj celkom jasne, kvalifikovane na strane 4 uvádza predmetná správa, kde hovorí, že "pokiaľ ide o pojem medziprodukty, tento nemožno zamieňať s pojmom polotovary, akoby na prvý pohľad mohlo vyplývať z jeho názvu".
Samozrejme, že to je v poriadku, ale mám celkom vážne obavy, že používanie tejto klasifikácie medziproduktu a jeho zdaňovanie je podľa mňa nad rámec výrobného procesu, a myslím si, že bude spôsobovať aj ťažkosti daňovníkom pri zisťovaní správnej evidencie a hlavne pri zohľadňovaní toho, či tento medziprodukt bol zaradený ďalej do výrobného procesu. Čiže objaví sa v ďalšom zdaňovaní finálneho výrobku, ktorý pôjde potom na trh. Čiže mohlo ísť o tzv. dvojité zdaňovanie.
Takže, vážená pani ministerka, chcel by som sa spýtať, či bola dôkladne táto otázka posúdená z kvalifikovaného pohľadu a s odborníkmi najmä z oblasti vinárstva, ale aj ďalšej výroby produktov, kde ako medziprodukt z výroby vína môže byť používaný do sýtených nápojov alebo do ďalších finálnych produktov na spotrebiteľský trh.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pani ministerky, či chce zaujať stanovisko.
Nech, sa páči.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Pán poslanec, zdá sa mi, že čiastočne ste si odpovedali aj vy, lebo pokiaľ by ste boli dočítali dostatočne dôvodovú správu, nie je celkom zrejmá definícia medziproduktu, prečítali ste vo svojom krátkom citáte iba časť tejto správy. K článku 1 k bodom 1 až 3 na strane 4 sa skutočne uvádza definícia medziproduktu. Ja nie som tu odborník na posudzovanie tovarov atď., ale predpokladám, že definícia je natoľko presná, že každý, kto v tomto smere podniká, vie, o čo ide. Ja to môžem zopakovať, možno prečítať ešte raz: "V prípade medziproduktov ide o hotové výrobky určené na konečnú spotrebu, vyrobené spravidla na báze vín, ktoré v rámci technologického postupu pri výrobe, pri ktorých dochádza k pridaniu alkoholu alebo obohateniu pridaním cukru, sirupu a podobne. Pritom", a myslím, že toto je dôležité, "celkový obsah alkoholu v hotovom výrobku nesmie prekročiť 22 % jeho objemu, v opačnom prípade už bude takýto výrobok podliehať spotrebnej dani z liehu."
Čiže nemalo by dôjsť k dvojakému zdaneniu, pretože ak teda už ide o obsah alkoholu, ktorý prekračuje 22 %, tak potom možno to pokladať skutočne za výrobok, ktorý je už priamo zdaňovaný spotrebnou daňou, ktorá je však iná ako spotrebná daň na medziprodukty. A ďalej sú uvádzané aj niektoré konkrétne výrobky, ktoré sa kvalifikujú ako medziprodukty. Ale ak dovolíte, ja to nebudem čítať. Chcem len upozorniť, že definícia je potom aj presnejšie uvedená na strane 5, je to dokonca aj rozvedené na jednotlivé typy. Takže upozorňujem na to, že medziprodukt je definovaný, medziprodukt je zdaňovaný inou sadzbou ako hotový produkt. Tieto sadzby sú odlišné.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či chce zaujať stanovisko. Nie.
Takže ideme ďalej tak, ako sme sa dohodli, budeme hlasovať neskoršie.
Nasleduje prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1026. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 1134.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie ministerka financií pani Schmögnerová.
Nech sa páči, pani ministerka.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ďakujem pekne.
Vážená poslanecká snemovňa,
zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci bol prijatý ako jeden zo zákonov, ktorých prijatie bolo podmienkou, aby sme v roku 1999 mohli byť preradení do prvej skupiny kandidátskych štátov na vstup do Európskej únie, resp. aby sme mohli začať intenzívne rokovania o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie.
Zákon o štátnej pomoci v súlade s článkom 64 Európskej dohody o pridružení upravuje podmienky poskytovania štátnej pomoci, pričom na poskytnutie štátnej pomoci nie je právny nárok. Poskytovanie štátnej pomoci podnikateľom, ktorá narušuje hospodársku súťaž tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitého tovaru, alebo poskytovanie služieb, a tým nepriaznivo ovplyvňuje obchod medzi Slovenskou republikou a Európskymi spoločenstvami, sa zakazuje, ak zákon o štátnej pomoci neustanovuje inak. Rozsah, podmienky a formy poskytovania štátnej pomoci určujú v Európskej únii smernice a nariadenia, ktoré boli premietnuté do zákona o štátnej pomoci. Štátna pomoc podnikateľom sa poskytuje zo zdrojov štátneho rozpočtu a z verejných zdrojov. Zákon o štátnej pomoci nie je plne kompatibilný s acquis. V rámci negociačných rokovaní ku kapitole 6 "Hospodárska súťaž" požaduje Európska komisia úplnú kompatibilitu zákona s acquis ako jednu z podmienok uzavretia kapitoly v prístupovom procese.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o štátnej pomoci, v súlade so smernicami a nariadeniami Európskej komisie dopĺňa a spresňuje ustanovenia, ktoré upravujú poskytovanie štátnej pomoci v citlivých sektoroch, a to v automobilovom priemysle, lodiarskom priemysle a oceliarskom priemysle. V nadväznosti na nové nariadenia Európskej komisie sa mení ustanovenie o minimálnej pomoci a dopĺňajú sa ustanovenia o poskytovanie štátnej pomoci pre malé a stredné podniky. V súlade s novým nariadením komisie, platným od januára tohto roku, sa dopĺňajú aj nové ustanovenia o poskytovaní štátnej pomoci pri vytváraní nových pracovných miest a podpory vzdelávania zamestnancov.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o štátnej pomoci, bol prerokovaný dňa 7. mája tohto roku s pracovníkmi DG 4 Európskej komisie v Bruseli. Z konzultácie vyplynulo, že novelou zákona o štátnej pomoci sa dosiahol značný pokrok z hľadiska zosúlaďovania s acquis. Výsledky konzultácie si vyžiadali niektoré upresnenia a tieto sú dopracované v priloženom návrhu a sú v prerokúvanom vládnom texte zvýraznené.
Vážená poslanecká snemovňa, prijatím novely zákona o štátnej pomoci bude splnená jedna z podmienok na predbežné uzavretie kapitoly "Hospodárska súťaž" v rámci negociačných rokovaní. To je dôvod, pre ktorý vás prosím o jeho podporu.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pani ministerke za uvedenie návrhu.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, pánu poslancovi Benkovskému.
Nech sa páči, pán poslanec.
Poslanec M. Benkovský:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážená pani ministerka,
vážené kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci, pod tlačou 1026 ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 50. schôdze Národnej rady.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený vládny návrh zákona rieši vážnu problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu zákona.
Samotné zdôvodnenie uviedla pani ministerka financií a obsahuje to i dôvodová správa k návrhu zákona. Preto po rozprave odporučím, aby sa Národná rada Slovenskej republiky podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku uzniesla na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní, a súčasne aby v druhom čítaní tento návrh prerokovali tieto výbory Národnej rady: Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.
Pán predsedajúci, odporúčam, aby ste otvorili rozpravu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku poslancov, preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Pán poslanec Juriš a pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
Pán poslanec Juriš, máte slovo.
Poslanec A. Juriš:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
vo svojom krátkom vystúpení chcem len predniesť návrh k predmetnému návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci. Chcem len predniesť to, aby bol pridelený aj Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči, máte slovo.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený pán predsedajúci,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
vážená pani ministerka,
kolega Juriš ma vlastne predbehol, pretože aj keď nie som členom výboru pre poľnohospodárstvo, chcela som navrhnúť, aby týmto zákonom sa aj tento výbor zaoberal, pretože práve poľnohospodárstvo je otázka, ktorá je veľmi pálčivá, a práve tieto poľnohospodárske podniky by potrebovali aj štátnu pomoc. Preto by malo byť toto prerokované aj v tom výbore, keďže vieme, že po vstupe do Európskej únie je v poľnohospodárstve kvótaž a my potrebujeme poľnohospodárstvo dostať na určitú úroveň.
A keď už som za týmto pultom, dovoľte mi, aby som vyjadrila hlbokú nespokojnosť nad rokovaním parlamentu. Dnes máme 50. schôdzu parlamentu, čo je určité výročie, určité jubileum v zasadaní tohto parlamentu a každé jubileum je určitou možnosťou sa obhliadnuť dozadu. S prácou parlamentu nie je možná spokojnosť.
Vážení koaliční poslanci, vy ste spravili novelu rokovacieho poriadku a odsúhlasili ste si možnosť presunúť hlasovania bez vážneho dôvodu na určitý neskorší čas, čo znamená, že nie po každom prerokovaní návrhu sa hlasuje. Je to podľa môjho názoru kardinálna chyba, pretože pozrite sa, ako vyzerajú tieto lavice. Poslanci vediac, pán predsedajúci, že ste vyhlásili, že o šiestej sa bude hlasovať, odišli. Odišli sa pozrieť alebo odišli si vybaviť svoje veci, alebo sa pozrieť, aké je vonku pekné počasie, a prídu hlasovať...
(Reakcia predsedajúceho.)
Áno, prosím, ale za vládne návrhy musia predovšetkým vládni poslanci hlasovať. Predovšetkým vládni poslanci. My sme si už prerokovali v klube, ktoré zákony podporíme a ktoré nie sú pre našu koncepciu akceptabilné, ale vládni poslanci budú za ne hlasovať. A ich hlasy budú tie, na základe ktorých budú tieto zákony platiť. Áno? A je pravidlom, že nikdy nie sú prítomní...
(Reakcia z pléna.)
Je to k veci, pretože tento zákon považujem za veľmi citlivý a aj pani ministerka zdôraznila, že tento zákon je jeden z kľúčových zákonov aproximácie, aj kľúčovým zákonom uzavretia kapitoly. A práve tento zákon, ako ho sformulujeme, tak budeme môcť štátnu pomoc v budúcnosti v našej republike uplatňovať. Pretože sú to nesmierne citlivé veci, treba na lekárnických vážkach vážiť každý pojem. Už v minulosti som spomínala viackrát, že aproximácia práva práve pri takýchto predpisoch je veľmi dôležitá.
Preto opakujem svoj návrh. Návrhujem, aby tento návrh prerokoval aj výbor pre poľnohospodárstvo, a vyjadrujem nespokojnosť pri príležitosti 50. schôdze, že vlastne nový rokovací poriadok umožňuje takúto nedisciplinovanosť.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pani poslankyňa, súhlasím s vami, že poslanci by tu mali byť, ale musím povedať, že keď ste vy začali hovoriť, tak tu bolo dohromady osem poslancov opozície. Samozrejme, aj to je pravda, že ani všetci poslanci vládnej koalície tu nie sú, bohužiaľ.
(Reakcia z pléna.)
Pani ministerka, chcete sa vyjadriť? Nie.
Pán spravodajca, nech sa páči.
Poslanec M. Benkovský:
Vážené kolegyne, kolegovia,
ja by som len chcel upozorniť poslanca a pani poslankyňu, čo vystúpili v rozprave, že ja som to uviedol vo svojom návrhu, možno to nepostrehli, že predseda Národnej rady pridelil tento návrh zákona aj výboru pre pôdohospodárstvo. Ale ďakujem za tie pripomienky.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pekne.
Budeme pokračovať
vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1017).
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona by mal uviesť pán podpredseda vlády Ľubomír Fogaš, ktorý tu nie je. Takže vyhlasujem 15-minútovú prestávku a zároveň, samozrejme, si budem pýtať vysvetlenie od pána podpredsedu vlády, prečo Národná rada nemôže rokovať z dôvodu neprítomnosti členov vlády.
Takže 15-minútová prestávka.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní, a to prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1017. Návrh na pridelenie vládneho návrhu na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 1129.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie podpredseda vlády Slovenskej republiky Ľubomír Fogaš, ktorého zasa vyzývam, aby zdôvodnil, prečo musela Národná rada čakať 15 minút, kým niekto príde z vlády predložiť tento vládny návrh.
Pán podpredseda vlády, nech sa páči, máte slovo.
Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:
Ďakujem pekne.
Dnes zasadá Legislatívna rada vlády a dostal som správu, že sa bude prerokúvať tento bod iba pred štvrtou. Bohužiaľ, cesta sem je "zarúbaná", sú na nej semafory, takže sme tam stáli.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán podpredseda, opýtajte sa vodičov Národnej rady, tí vám poradia, že zozadu treba chodiť, tam nie je.
Podpredseda vlády SR Ľ. Fogaš:
Ale, pán podpredseda. Myslím si, že nemusíme si tu vysvetľovať, kadiaľ treba sem chodiť.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
snaha právne upraviť podmienky, po splnení ktorých možno uvádzať na trh výrobky, ktoré môžu predstavovať riziko pre používateľa výrobkov najmä v oblasti právom chránených záujmov, bola vyjadrená prijatím zákona 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa práve tento zákon, sa predkladá na rokovanie na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2001.
Treba povedať, že tento návrh zákona vychádza z požiadaviek a princípov obchodovania medzi Slovenskou republikou a štátmi Európskej únie, z požiadaviek, ktoré Slovenská republika má spĺňať ako člen Svetovej obchodnej organizácie, ako aj záväzkov, ktoré Slovenskej republike vyplývajú z Európskej dohody o pridružení a najmä z článku 75, ktorý zaväzuje Slovenskú republiku na dosiahnutie plnej zhody s technickými predpismi Európskeho spoločenstva s európskou normalizáciou a postupmi posudzovania zhody.
Predkladaný návrh zákona dotvára právny rámec horizontálnej legislatívy v súlade s požiadavkami expertov Európskej komisie tak, aby sa zosúladili pojmy a požiadavky definované už dnes platným zákonom 264/1999 Z. z. s pojmami a požiadavkami ustanovenými legislatívou Európskej únie, čím sa vytvorí vhodný priestor na slobodný pohyb tovaru medzi Slovenskou republikou a štátmi Európskej únie. Predkladaný návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nebude predstavovať žiadny osobitný nárok na štátny rozpočet a ani neovplyvní osobitným spôsobom zamestnanosť.
Je však výsledkom snáh o doplnenie a zmenu niektorých ustanovení tak, aby sme reagovali jednak na predpisy troch kategórií, jednak na technické predpisy tzv. starého alebo odvetvového prístupu, v ktorých sú detailne formulované technické požiadavky a spôsob preverovania ich dodržiavania. Ďalej systém vzájomného uznávania predpisovej základne v neharmonizovanej oblasti medzi členskými štátmi a technické predpisy tzv. nového prístupu, ktorý je založený na formulovaní základných požiadaviek na výrobky, pričom vzorový spôsob splnenia týchto požiadaviek predstavujú harmonizované technické normy na garancii "prezumpcie zhody" (v úvodzovkách, samozrejme) a právnou úpravou pri splnení požiadaviek harmonizovanej normy, ktorú dávajú účastníkom trhu členské krajiny Európskej únie a európskeho hospodárskeho priestoru a na stanovení zodpovednosti výrobcu alebo dovozcu za výrobok.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády za uvedenie tohto vládneho návrhu.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pánovi poslancovi Lászlóovi Hókovi.
Pán poslanec, nech sa páči.