Středa 23. května 2001

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Cagala, pripraví sa pán poslanec Cuper.

Nech sa páči.

Poslanec M. Cagala:

Vážený pán predsedajúci,

členovia vlády,

kolegyne, kolegovia,

myslím si, že nikto nebude so mnou polemizovať o tom, že najväčšie súčasné problémy Slovenska majú korene v ekonomike. Dovolím si povedať, že je to v dôsledku nezvládnutého riadenia ekonomických rezortov, za čo priamu zodpovednosť nesie podpredseda vlády pre ekonomiku. Z tohto dôvodu si myslím, že navrhovaná zmena na jeho poste je opodstatnená a myslím si, že aj pán podpredseda by bol rád, keby sa mu to stalo, lebo problémov je toľko, že možno by aj rád unikol z problematiky, ktorú, myslím si, nezvládol z istých dôvodov, ktoré teraz poviem.

Stručne poviem o niektorých tvrdeniach, ktoré ešte nezazneli. V prvom rade to bol nedostatočný postup pri koordinácii národohospodárskych reforiem, ako školstvo, zdravotníctvo, sociálne zabezpečenie, a už spomínaná aj daňová sústava súvisiaca s celkovým procesom skvalitnenia výkonnosti hospodárstva Slovenskej republiky. Bolo tu spomínané niektorými z vás zníženie daní. Ja s tým súhlasím, boli znížené priame dane. Ale zvýšenie pri nepriamych daniach je príčinou, že daňové zaťaženie podnikateľov je väčšie, ako bolo vtedy, keď boli 40-percentné dane. O tom je dôkaz, a nie politický, ale pragmatický u podnikateľov, kde sú urobené rozbory, môžete sa spýtať, z ktoréhokoľvek odvetvia rezortu. Daňové zaťaženie celkove je väčšie, t. j. uhľovodíky a ďalšie, ktoré spôsobili vyššie daňové zaťaženie, ako keď boli priame dane predtým 40-percentné a viac.

Takisto sa nadchýname nízkymi úrokovými mierami. Prosím vás pekne, ale nedostupnosť týchto úrokových zdrojov spôsobuje, že dnes je to ťažšie, ako keby bola úroková miera 25-percentná, lebo to má priamu súvislosť s cenou výrobku, čo je jediná konkurencia vo svete. Takže podnikatelia nemôžu chváliť tento stav. Hovorme o tom, ako chceme stav zlepšiť. Toto je jednoducho neprijateľné a nemôžeme hovoriť, že ekonomika je v poriadku, nadchýnať sa tým, že napredujeme. Napredujeme, samozrejme, ale nevieme ešte kam.

Ďalej si myslím, že presadzovanie nesprávnych národohospodárskych praktík pri procese privatizácie, teraz nebudem hovoriť o privatizácii ako takej, predovšetkým zásluhou menovaného pána podpredsedu sa prijali rozhodnutia smerujúce k tomu, že výnosy z privatizácie najlukratívnejších štátnych podnikov - niektoré boli realizované, niektoré budú, plynárenstvo, energetika a ďalšie - sú smerované prakticky prednostne na likvidáciu štátnych dlhov a ďalších čiastkových záväzkov štátu. Teda tento postup smeruje v podstate, ľudovo povedané, k prejedeniu týchto zdrojov. A žiadne čiastky sa nepočítajú alebo keď, tak minimálne na použitie na reparáciu a obnovu priemyslu, teda aj hospodárstva Slovenskej republiky.

Napríklad celkom opačný postup je realizovaný v Čechách. Netvrdím, že Česi sú múdrejší ako my, ale myslím si, že v Čechách veľa vecí urobili, hovorí o tom výsledok českej vlády a Českej republiky, ktorá je ďaleko pred nami, kde práve rozhodnutím vlády Českej republiky, ale i parlamentu, smerovalo veľa prostriedkov z realizácie predaja štátnych lukratívnych firiem práve na impulzy orientované na zvýšenie konkurenčnej a exportnej schopnosti, obnovy priemyslu a hospodárstva Českej republiky. Tento rozdielny prístup umocňujú aj rozdielne makroekonomické a mikroekonomické výsledky dosahované v súčasnosti v Českej republike.

Ďalej si nemôžem odpustiť likvidáciu inštitúcií podporujúcich exportnú schopnosť priemyslu napríklad znefunkčnenie a likvidáciu Fondu na podporu zahraničného obchodu. Pritom sa pristavím. Ja sám som niekedy hlasoval a bol som proti tomu, aby bol tento fond zriadený, vtedy ešte v inej pozícii. A dnes môžem povedať, nebyť tohto fondu, tak nemáme vo svete viac ako 50 ľudí obchodne zdatných, ktorí pripravujú pôdu pre podnikateľov, ktorí by tam nemali na čom jazdiť, ktorí by nemali internetové spojenie so svetom, nemali by počítač ani papier, dokonca dnes už možno ani perá. Museli by cestovať na bicykloch po jednotlivých štátoch, ktoré sú dnes oveľa vyspelejšie a sú pred nami o niekoľko metrov a kilometrov.

Ďalej pokusy o likvidáciu Eximbanky, vytváranie už spomínanej inštitúcie SARIO pánom Bacom. Dnes článok v novinách jasne svedčí o tom, že SARIO bolo asi vytvorené len preto, že tam boli isté zámery, a pokiaľ o tom nie sú dôkazy, nechcem hovoriť, nechcem byť impertinentný, ale myslím si, že práve SARIO bolo príčinou možno likvidácie toho, čo som spomínal, doteraz nefunguje. Keby bolo fungovalo, možno ten stav by bol lepší a nemusel by som o tom dnes hovoriť.

Cieľavedomá likvidácia štátnych inštitúcií smerujúcich a zameraných na podporu rozvoja hospodárstva a zlepšenie jeho výkonnosti vo všetkých transformujúcich sa štátoch V4, ale i v celom rade členských štátov únie existujú inštitúcie priamej alebo prostredníctvom gescie a koordinácie štátu zamerané na podporu rozvoja hospodárstva, jeho exportnej, konkurenčnej schopnosti.

Zasa použijem príklad z Českej republiky, kde mám konkrétne dôkazy, stretám sa s kolegami, ako rozpočtové organizácie úspešne fungujú napríklad TCHECHINVEST, TCHECHTRADE, rozvíja sa činnosť TCHECHINDUSTRIE, čo práve ide oživovať nesmierne veľa priemyselných podnikov, ktoré sú buď v likvidácii, v konkurzoch, kde práve už v týchto priestoroch sa ide oživovať a pripraviť sa pre podnikateľov a pre zahraničné investície priestor a podmienky. Tieto všetky inštitúcie u nás, ktoré sa tým mohli zaoberať, boli zrušené, likvidované s cieľom akože usporenia peňazí. Myslím si, že sme neusporili, ale strácame peniaze. Vynakladáme ich neefektívne a drahým zahraničným poradenským firmám.

Mal som skúsenosť, v rokoch 1991 - 1992 tu boli zahraniční poradcovia, ktorí nám radili, ako rozbiť dnes reparujúcu sa celú ZŤS a ďalšie a ďalšie projekty, ktoré boli realizované týmito poradcami, ktorí nám radili, samozrejme, možno dobre pre nich, ale nie dobre v ekonomike, ktorá 40 rokov orientovala iným smerom, ktorej vlak smeroval opačným smerom. A toto práve možno títo poradcovia nezvládli, a preto, myslím si, že aj dnes mnohé veci, ktoré nám radia títo poradcovia, nerobia pre to, aby sme boli dobrí, ale možno aby radili niečo, čo bude vyhovovať niekomu inému.

Keď sa hovorí o zanedbaní si povinností pri riadení a koordinovaní procesu reformy verejnej správy, teraz nebudem hovoriť o verejnej správe, či počet územných celkov toľko alebo toľko, o kompetenciách. Aj kompetencie beriem, sú, samozrejme, v prvom rade potrebné, ale ani kompetencie bez financií nič nevyriešia. Ľutoval by som tých primátorov, čo sedia tu, kolegov, starostov a budem ľutovať i ďalších, pretože keď im dáme do rúk to, čo dnes štát nevie riadiť, a chceme im to ponúknuť bez financií, tak to je nešťastie. A povedal by som, že nebude richtárom, starostom, primátorom možno ani pán kolega z Liptovského Mikuláša štyri roky, ale ani rok po tom, keď mu začne tiecť do školy, štát nevie dnes nájsť peniaze na opravu, ako aj ďalšie budovy, čo sú v tej-ktorej dedine alebo v mestách, ktoré patria štátu, a bude to mať on na starosti v rámci kompetencie. Kompetencie som vydobyl, ale čo, keď nebude peňazí. A preto si myslím, že sa nepripravil práve tento priestor. A ten priestor musí byť prvý, nie druhý. Prvý musí byť priestor finančný.

Ďalej by som povedal, takisto nadviažem už na kolegu, medzi nami nového pána Slafkovského, ktorý hovoril o cestovnom ruchu. A hovoril, že konečne, hádam, nastane poriadok, lebo sme vymenili ľudí. Práve si myslím, že výmenou ľudí v mnohých inštitúciách, ktorí sa menili len preto, že boli počas Mečiarovej vlády, ktorí sa menili len preto - a nielen počas Mečiarovej vlády, prežili doteraz všetky vlády, stalo sa, že sa znefunkčnili organizácie, ktoré mali fungovať. Teraz nehovorím presne o cestovnom ruchu, o jeho inštitúcii, ktorá, myslím si, že nefungovla tiež len preto, lebo nemala dostatok zdrojov. Nemala ich ani počas nášho pôsobenia, to beriem, súhlasím s tým, ale teraz ich už nemá skoro nič.

A preto si myslím, bez peňazí nemôže fungovať ani Agentúra pre cestovný ruch. Ale napriek tomu si myslím, že sa málo urobilo aj na tomto poli, možno aj vašom, Demänovská dolina je krásna dolina, dal vám ju Boh, alebo príroda, ako kto chce počuť a neviem, čo ste tam všetko vykonali, aby sa tam ľudia zastavovali, aby táto dolina slúžila na to, že tam prilákame turistov, lebo sa hovorí, najväčší obrat objemu vo financiách v tomto tisícročí má byť v cestovnom ruchu. No keď takto budeme pokračovať, asi to nedotiahneme tam, kam by sme to dotiahnuť chceli.

Poopravím ešte vaše ďalšie tvrdenie o podnikateľoch, že len česť výnimkám funguje ekonomika. Hovorím opačne. Chvalabohu, že máme 80 % čestných, poctivých podnikateľov, ktorí vďaka tomu, že táto vláda im nič nepomáha, podnikajú a starajú sa o tento štát, takže dosiaľ ešte nepadol na kolená.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalej sa s faktickou poznámkou prihlásil pán poslanec Slafkovský ako jediný.

Nech sa páči, máte slovo.

Poslanec A. Slafkovský:

Ja len v krátkosti, že len vďaka tomu, že samosprávy boli aktívne, tak Demänovská dolina a Liptov ako taký má aspoň nejaký propagačný materiál. Keby sme čakali na pomoc štátu, tak ho mať nikdy nebudeme. Bohužiaľ, taký bol stav a je stále.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Cagala, chcete reagovať?

Nech sa páči.

Poslanec M. Cagala:

Možno som ani nechcel tak priamo reagovať, myslím si, že som dôraz kládol na to, že nie výmena ľudí je nutná, ale financie, zdroje potrebuje agentúra a každý jeden, a to platí aj pre primátora i pre vás, samozrejme, aby sme mohli v niečom pokročiť. Ale vy ste spomínali veľký objem peňazí, ktoré sa investovali v Mikuláši, tak preto som chcel povedať, či je cestovný ruch v takom stave, ako si myslím, že by mal byť, aby Slovensko v tomto odvetví, o ktorom sa hovorí, že v ďalšom tisícročí bude boom vo svete, aby sme ho mali v rukách, a nie, aby sme ho chytali za chvost.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Cuper, pripraví sa pán poslanec Kačic.

Poslanec J. Cuper:

Vážený pán predsedajúci,

milé dámy,

vážení páni,

včera som pre súkromnú televíznu stanicu Markíza povedal, že pán Mikloš je kľúčovou osobou v Dzurindovej vláde, a preto smeruje naša iniciatíva na jeho odvolanie. Nie preto je kľúčovou osobou pán podpredseda vlády Ivan Mikloš, že by bol taký geniálny ekonóm. Je kľúčovou osobou preto, že je naviazaný na isté svetové zahraničné kruhy, ktoré ho podporujú preto, lebo robí takú ekonomickú politiku, ktorá vyhovuje im, aby ovládli najmä slovenské strategické ekonomické podniky.

Ešte ani to by nebolo tou priťažujúcou okolnosťou, ktorá by nás nútila pána Mikloša odvolávať, ak by pritom aspoň trocha myslel aj na záujmy tohto štátu a tohto národa. Ale pán Mikloš to robí dokonca nie príliš morálnym a etickým spôsobom, tak ako tu uviedol pán poslanec Baco. Pán Mikloš si svoju ekonomickú genialitu a nepriestrelnosť slovenskej vláde zabezpečuje klientelizmom. A to nie hocijakým. Platí si poradkyňu, ktorá dostávala 730 tisíc korún mesačného platu. To je aj na naše pomery veľmi slušný plat.

Takže, pán podpredseda, Katka Maternová vám zabezpečuje vašu nepriestrelnosť v Spojených štátoch amerických, newyorských a washingtonských kruhoch. Preto ste jej platili také slušné sumy. Preto ste sa prihovárali, aby tieto peniaze dostávala z eurofondov aj naďalej. Dopustili ste sa aspoň takého prečinu proti morálke, etike politika ako pán Hamžík, ktorý dokonca ani nemal takú dobre platenú poradkyňu a musel odstúpiť. Mali by ste zvážiť tieto morálne dôvody a odísť z vlády sám, odísť z vlády sám, pokiaľ absolútne neožobračíte túto krajinu svojimi pseudoreformami.

Nemám preto dôvody vám liezť do istých častí tela ako pán poslanec Prokopovič, ktorému som povedal celkom slušným spôsobom, aby to nerobil. A vyprosím si jeho odpoveď, ktorá bola voči mojej osobe znevažujúca. Ja som mu iba povedal, že takýmto nemorálnym spôsobom sa za príštipky, ktoré dostal od pána Mikloša, aby si za to zrejme zriadil nejakú cukráreň v Stropkove, nie je hodná politika, ktorý sa pasuje za jedného z reformátorov daňovej sústavy v tomto parlamente. V konečnom dôsledku tie jeho zákony, ktoré pán Prokopovič predkladal, sme po nejakých dvoch - troch mesiacoch vždy museli aj tak meniť. Takže, pán Prokopovič, starajte sa o svoju reputáciu, nie o moju. Nie je tu. No to je jeho problém. Ale určite niekde sedí a počúva, ako ho poznám.

Pokiaľ ide o druhý dôvod, ktorý máme na to, aby sme vyslovili nedôveru pánu podpredsedovi vlády Ivanovi Miklošovi, ten dôvod je celkom zjavný, a to je tá jeho zodpovednosť za reformu verejnej správy, za to je pán Mikloš priamo zodpovedný a uvedomuje si to celé politické spektrum, okrem niektorých z vládnej koalície.

Pán Mikloš, ak ste chceli robiť reformu verejnej správy, tak nebolo potrebné začínať tam, kde ste začali na návrh niektorých poslancov Demokratickej strany. Ide o to, že vy ste mali jednoducho nadviazať na reformu verejnej správy tam, kde sme my vzhľadom na to, že sa skončilo volebné obdobie, prestali. Nebolo potrebné, pán podpredseda vlády Mikloš, vymýšľať nejakých 12 alebo ešte viac vyšších územných celkov. Túto problematiku ste absolútne nemuseli otvárať, pretože 8 územných celkov pre takú krajinu s takým počtom obyvateľov, ako má Slovenská republika, celkom postačovalo. V tomto smere nebolo potrebné prezentovať nijaké iné predstavy. Ak ste ich prezentovali, k čomu vás zrejme nútili zástupcovia Demokratickej strany po spolupráci so Stranou maďarskej koalície, tak ste ich prezentovali len preto, aby ste zrejme dali šancu Strane maďarskej koalície, aby vás nakoniec svojím spôsobom aj vydierala, takže v konečnom dôsledku svedčí o tom skutočnosť, že sa hľadali rôzne modely na to, aby sa prijali také riešenia, ktoré by znamenali rozdelenie Slovenska na administratívno-teritoriálne celky podľa etnického princípu.

Ak sa má vyjsť v ústrety Strane maďarskej koalície, pán podpredseda vlády Mikloš, mohli ste si pozrieť reformu verejnej správy, ktorú robili naši predchodcovia v roku 1919 po zániku rakúsko-Uhorskej monarchie. Vtedy zriadili 6 vyšších územných celkov, a bolo to absolútne postačujúce. Nemuseli ste uvažovať o nejakých 12 a neboli by vás zástupcovia Strany maďarskej koalície vydierali.

Pokiaľ ide o prenos kompetencií, ani v tomto smere nie je potrebné zásadné riešenie, ktoré by nemohlo nadviazať na to, kde sme začali my. Nemožno preniesť kompetencie alebo decentralizovať štátnu správu, alebo dekoncentrovať aj decentralizovať, lebo vy ste chceli urobiť oboje, teda preniesť štátnu správu na samosprávu vyšších územných celkov a na obecnú a miestnu a mestskú samosprávu. Na to sa ten odhad nikdy presný neurobí. Návrh už bol vypracovaný počas našej vlády. Mohli ste ho po istých svojich vlastných korektúrach, pán Mikloš, predložiť na schválenie. Postupne sa mohol dopracúvať.

Obdobné riešenie mohlo byť, aj čo sa týka reformy daňovej sústavy a prerozdelenia daní medzi vyššie územné celky, centrálnu vládu a obecnú a mestskú samosprávu. Aj v tomto smere ste nesplnili úlohu, ktorá vám vyplývala z vášho vlastného vládneho vyhlásenia. Nesplnili ste ju, ani čo sa týka vašich volebných sľubov. Takže za to nesiete priamu zodpovednosť.

Ja preto, tak ako väčšina mojich kolegov, si myslíme, že po zvážení najmä toho, že ste zástancom ako jeden z najväčších klientelistov v Dzurindovej vláde, a zrejme vám je tento štýl práce vlastný, mali by ste zvážiť svoje zotrvanie vo funkcii podpredsedu vlády, tak ako to urobil pán Hamžík, a sám odstúpiť, a nemuseli sme sa zaoberať vašou osobou v tomto parlamente.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

S faktickou poznámkou sa prihlásila pani poslankyňa Tóthová.

Nech sa páči, máte slovo.

Poslankyňa K. Tóthová:

Plne treba dať za pravdu pánu poslancovi, že reforma verejnej správy sa vôbec nevyžadovala a nebolo potrebné urobiť nové územné členenie štátu. To je vlastne zahmlievanie problému, pretože ide o dokončenie reformy a ide len o vytvorenie vyšších územných celkov. To je to, čo zahraničie od nás vyžaduje. Ale pán podpredseda vlády asi nemá v tomto jasno, pretože tu ide nanovo reforma územia, ktorá už bola urobená, ktorú Európska únia rešpektovala, ba dokonca Európska únia uviedla, že si nevyžaduje viac ako 8 celkov. Poľsko, Maďarsko zväčšujú územné celky a vedia prečo. A Slovenská republika delí územie na menšie celky. Je to nelogické a je to dokument toho, že podpredseda vlády vlastne nepozná problematiku verejnej správy.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalej v rozprave má vystúpiť pán poslanec Kačic, ktorý stráca poradie. Pán poslanec Cabaj stratil poradie. Stratil poradie ešte pán poslanec Brhel. Nie je tu, tak stratil už v tomto prípade poradie na večné časy. Pán poslanec Danko tiež. Znovu pán poslanec Kačic, Cabaj. Takže to boli všetci tí, ktorí sa prihlásili do rozpravy.

Pýtam sa pána podpredsedu vlády, či ako posledný chce vystúpiť.

Nech sa páči, pán podpredseda, máte možnosť a šancu.

Podpredseda vlády SR I. Mikloš:

Ďakujem pekne za slovo.

Vážený pán podpredseda,

vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

dovoľte mi zareagovať na diskusiu, ako aj na písomný materiál, ktorým je podaný návrh skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery voči mojej osobe.

Najskôr chcem povedať, že ekonomický vývoj za posledné dva a pol roka už permanentne na tejto pôde, aj na inej pôde, hodnotíme veľmi, veľmi rozdielne. Hodnotíme, mám na mysli opozícia - koalícia, čo je zrejme do značnej miery prirodzené, a je to tak zrejme do istej miery vo všetkých krajinách, preto by bolo dobré, keby sme sa zrejme opreli o nezávislé inštitúcie, o inštitúcie, ktoré uznáva každý, a o objektívne údaje, ktoré tiež hovoria veľmi jasnou rečou.

Ak sa oprieme o tieto názory, o tieto argumenty a o tieto čísla, tak som presvedčený o tom, že skutočná realita je omnoho, omnoho bližšie k hodnoteniu, ktoré má vláda a vládna koalícia na dnešnú situáciu. Tým nechcem v žiadnom prípade povedať, že situácia je ideálna, a nechcem ani povedať, že všetko sa urobilo najlepšie a najrýchlejšie, ako sa mohlo. Mnohé opatrenia prišli neskôr, ako možno mohli, a mnohé reformy sa nepresadzujú možno tak rýchlo a razantne, ako by sa teoreticky mohli. Treba si ale uvedomiť, že ten proces nie je len procesom technickým, ale aj politickým, a je to často náročný proces hľadania politickej zhody v koalícii, ktorá nemá na tieto veci vždy rovnaké názory.

Ale som presvedčený o tom, že vývoj - a nakoniec najlepším dôkazom toho sú naše integračné úspechy, ktoré ťažko môžete spochybniť, či už sa týkajú členstva v OECD, alebo sa týkajú rýchlosti uzatvárania kapitol, alebo sa týkajú zmeny ratingu slovenskej ekonomiky a ďalších ukazovateľov, o ktorých budem hovoriť.

Najskôr k tomu východiskovému stavu nie preto, že by som sa chcel vracať do minulosti, ale preto, že to treba povedať. Jednoducho, vaše hodnotenie, a odznelo to tu, ja nebudem citovať konkrétnych poslancov a ich konkrétne názory, pretože oni sa neustále opakovali, ale takým spoločným leitmotívom bolo, že sme prevzali ekonomiku v dobrom stave a že sme ju doviedli niekam, kam ste tvrdili vy. Preto si myslím, že najlepšie bude, keď budeme citovať názory inštitúcií, ktoré som spomínal.

Takže ako hodnotili medzinárodné inštitúcie vašu politiku? Citujem z pravidelnej správy Európskej komisie za rok 1997, ktorá nepovažovala Slovensko za funkčnú trhovú ekonomiku a napísala, že na to, aby Slovensko dokázalo čeliť konkurenčným tlakom a trhovým silám v Európskej únii v strednodobom horizonte, sú potrebné transparentnejšie a viac trhovo orientované politiky. Tento postoj bol potvrdený znovu aj v správe za rok 1998.

Ďalej hodnotenie Svetovej banky v dokumente Stratégia pomoci Slovenskej republiky v januári 2001 hodnotilo obdobie roku 1994 - 1997 takto: "Rýchly rast v rokoch 1994 - 1997 sa stával čoraz viac neudržateľný, nebol podporovaný štrukturálnymi reformami. Makroekonomické nerovnováhy sa prehlbovali ako dôsledok rastúcej miery neefektívnosti investícií, zlej kvality riadenia vo verejnom aj súkromnom sektore. Nová vláda dosiahla jasné výsledky v stabilizácii ekonomiky a v rozsiahlych reformách." Teda hodnotenie aj rokov 1994 - 1997, aj prvých dvoch rokov našej vlády.

Medzinárodný menový fond hodnotil situáciu takto: "Vláda, ktorá nastúpila do funkcie koncom roku 1998, zdedila ekonomiku s vysokou pravdepodobnosťou krízy, hoci rast ekonomiky v rokoch 1995 - 1998 v priemere prevýšil 6 %, pre ekonomiku boli charakteristické veľké makroekonomické nerovnováhy a štrukturálne problémy. Nová vláda urobila významné kroky k redukovaniu makroekonomických nerovnováh a k naštartovaniu štrukturálnych reforiem."

Ďalšia inštitúcia - OECD, do ktorej sa aj vaša vláda usilovala dostať, ale nepodarilo sa jej to napriek tomu, že naši susedia sa tam dostali, hodnotila situáciu takto: "Vláda (teda naša vláda) nastúpila do úradu za zložitých okolností, hospodárstvo nahromadilo značný vonkajší a rozpočtový deficit spolu s neudržateľnou úrovňou verejných investícií a výdavkov. Hoci sa rast udržal, nebol postavený na zdravých základoch. Krátko po parlamentných voľbách v septembri 1998 musela centrálna banka zrušiť pevný výmenný kurz. Úvodný hospodársky program vlády bol schválený v decembri 1998. Opatrenia neboli postačujúce a prijatie pevnejšieho hospodársko-politického kurzu bolo obťažné vo svetle prezidentských volieb v máji 1999. V skutočnosti až prijatie druhého úsporného plánu začalo mať pozitívny dosah. Na tomto pozadí skončila vláda rok 1999 s úspechmi."

A posledné hodnotenie, ktoré prečítam, lebo je z tej správy, ktorú tu obsiahlo citoval pán poslanec Maxon, keď hovoril o rizikách, a my si tie riziká, samozrejme, uvedomujeme, my sme nikdy napríklad správy Medzinárodného menového fondu neutajovali ani ich nerobili dôvernými, a vždy sme ich otvorene zverejnili, takže sú verejne prístupné, a riziká, ktoré tu boli uvádzané, my o nich vieme, to sú riziká do budúcnosti, ktoré znamenajú, že ak by sa nepokračovalo v reformách, tak by hrozila opäť makroekonomická nerovnováha a všetky následky s ňou spojené.

Ale v najnovšej správe Medzinárodný menový fond hodnotí ekonomickú politiku vlády, to je správa z mája 2001, to je tá správa, ktorú obsiahlo citoval pán Maxon, takto: "Snaha vlády stabilizovať hospodárstvo a zrýchliť štrukturálne reformy prináša výsledky. Minulý rok sa dosiahli významné úspechy. Najnovšie údaje, ktoré máme teraz k dispozícii, sú povzbudzujúce. Počas prvých mesiacov roku 2001 sa významne zvýšil maloobchodný obrat, priemyselná výroba a výstavba, zatiaľ čo inflácia ďalej klesala. Rovnako pokročila reštrukturalizácia a privatizácia bánk vo vlastníctve štátu a sľubne napreduje niekoľko ďalších štrukturálnych reforiem."

Takže toľko, ak mi dovolíte. Nie moje subjektívne názory, ale citácie významných rešpektovaných medzinárodných inštitúcií o tom, v akom stave sme zdedili ekonomiku a ako prebehla makroekonomická stabilizácia a ako sa začali štrukturálne reformy.

Teraz taktiež mi dovoľte na základe čísel, aby som komentoval tie komentáre a tvrdenia, ktoré tu boli zo strany opozičných poslancov tvrdené a ktoré zo značnej časti považujem za nekompetentné alebo účelovo skreslené. Najskôr hrubý domáci produkt. Áno, je pravdou, že došlo k relatívnemu poklesu hrubého domáceho produktu, ale ani nebolo možné, aby nedošlo, pretože stabilizáciu nebolo možné uskutočniť bez istého poklesu agregátneho dopytu. Ekonomika jednoducho bola prehriata, bola na hrane finančnej krízy a bez takéhoto stabilizačného opatrenia, ktorého súčasťou bol aj relatívny pokles ekonomického rastu, by nebolo možné vyhnúť sa kríze. Napriek tomu chcem povedať, že sa dosiahol pozitívny ekonomický rast, čo treba hodnotiť pozitívne, a najmä vytvárajú sa predpoklady na to, aby bol vyšší v budúcnosti a dlhodobo udržateľný.

O tom, že tempo ekonomického rastu narastá, svedčia štvrťročné údaje za rok 2000. Rast hrubého domáceho produktu za rok 2000 bol 2,2 %, ale ak sa pozrieme na štvrťročné ukazovatele, tak v prvom štvrťroku to bolo 1,5 %, v druhom 1,9 %, v treťom 2,5 %, vo štvrtom štvrťroku už 2,9 %, pričom na rok 2001 predpokladáme 3,2-percentný rast a na rok 2002 3,6-percentný rast. V poslednom štvrťroku roka 2000 po takmer dvoch rokoch opäť vzrástol dosť výrazne aj domáci dopyt, a to o 4,8 %.

Ďalšia oblasť, ktorú možno hodnotiť jednoznačne pozitívne, je zníženie deficitu zahraničného obchodu a bežného účtu platobnej bilancie. Toto je ukazovateľ, ktorý je taký najkomplexnejší a ukazovatele za roky 1996, 1997, 1998 boli také, že sme dosahovali 10-percentný deficit bežného účtu ako podiel na hrubom domácom produkte za každý rok, čo sa považujú za čísla, ktoré sú neudržateľné a ktoré svedčia o hroziacej finančnej kríze. Za rok 1999 sme znížili tento deficit takmer na polovicu na 5,8 % a v roku 2000 dosiahol len 3,7 %, teda takmer na tretinu oproti úrovni počas vašich rokov. Je pravdou, že v prvom štvrťroku 2001 rastie deficit zahraničného obchodu rýchlejšie, čo je ale aj dané tým, že rastie domáci dopyt a na základe toho rastú dovozy. Dôležité ale je, že tento deficit bežného účtu, tieto dovozy sú do značnej miery dané dovozmi technológií, čo prispieva k reštrukturalizácii ekonomiky, a po druhé, že deficit bežného účtu je na kapitálovom účte krytý nie prílevom úverov, ako to bolo počas rokov 1995 až 1998, ale prílevom zahraničných investícií, čo nezaťažuje ekonomiku a ekonomické subjekty do budúcnosti.

Z hľadiska verejných financií tu bolo spomínané, aký je celkový verejný dlh, a pravdou je, že verejný dlh Slovenskej republiky rastie, rastie, pretože stále sme schopní prijímať len deficitné rozpočty. V tomto zmysle tvrdenia, ako napríklad pán poslanec Húska hovoril, že stále robíme akúsi reštriktívnu ekonomickú politiku, sú z ekonomického hľadiska nezmyselné. Reštriktívna politika je vtedy, keď príjmy verejných financií sú vyššie, ako sú výdavky. My stále máme deficitné financovanie, ktoré s reštriktívnou fiškálnou politikou nemá nič spoločné.

Teda, samozrejme, verejný dlh narastá, ale je dôležité, aký je jeho podiel na hrubom domácom produkte a tam, kým v rokoch 1995 až 1998 bol vyše 5 %, v roku 1997 to bolo 5,2 %, v roku 1998 to bolo 5 %, my sme dosiahli v roku 1999 3,6 % a v roku 2000 dokonca 3,4 % hrubého domáceho produktu, teda zníženie oproti 5 %. V roku 2001 predpokladáme 3,9 % a v roku 2002 3,5 %. Teda jasné zníženie tohto podielu.

Čo sa týka ďalšej veci, ktorá tu bola široko diskutovaná a viackrát tu bolo tvrdené, že rastie daňové a odvodové zaťaženie a že rastie podiel verejných výdavkov na hrubom domácom produkte, chcem povedať, že to jednoducho nie je pravda. Nie je to pravda. Skutočné čísla a skutočný vývoj sú presne opačné. Dochádza k poklesu daňového odvodového zaťaženia za posledné 3 roky, aj keď v daňovom a odvodovom rok 2000 oproti roku 1999 bol o jednu desatinu percenta nárast, ale rok 2001 je znovu pokles, ale ešte dôležitejšie číslo je podiel všetkých verejných výdavkov na hrubom domácom produkte a tento podiel neustále klesá. Kým v roku 1997 bol 50,1 %, teda vyše 50 % bol podiel verejných výdavkov na hrubom domácom produkte, v roku 2001 to už bude menej ako 40 %, teda pokles za 4 roky o 10 %, čo je jednoducho výrazný pokles. Toto sú čísla nielen oficiálnej štatistiky nášho Štatistického úradu, Národnej banky, ale aj čísla Medzinárodného menového fondu.

Zahraničný dlh - bolo tu tvrdené zo strany opozície, že v skutočnosti vzrástol zahraničný dlh o 2,3 mld. USD preto, lebo tam došlo k zmene techniky účtovania. Nie je to pravda. Po očistení o vplyv pozície bánk na devízové účely, teda po očistení tohto vplyvu, je vývoj taký, že počas rokov 1995 až 1998 vzrástla celková zahraničná zadlženosť Slovenska už upravená o ten vplyv, opakujem, o 6,3 mld. USD, teda priemerne o 1,6 mld. USD ročne počas vašej vlády, čo znamená len za tie štyri roky nárast o vyše 150 mld. korún. Počas posledného 2,5 roka sme začali koncom roku 1998 na úrovni 10,6 mld. USD a dnes sme na úrovni 10,8 mld. USD. Teda za 2,5 roka nárast 0,2 mld. USD, počas vašej vlády za 4 roky 6,3 mld. USD nárast zahraničnej zadlženosti.

Čo sa týka prílevu zahraničných investícií, vývoj je taký, že za jediný rok, minulý rok 2000 prišlo na Slovensko viac priamych zahraničných investícií ako za 10 rokov predtým. Kým v roku 2000 to bolo 1,9 mld. USD, za 10 rokov predtým to bolo 1,892 mld. USD. V roku 2000 sme sa dostali na druhé miesto spomedzi všetkých transformujúcich sa krajín v príleve investícií na jedného obyvateľa, v roku 2002 predpokladáme pri splnení zámerov, ktoré máme, že dosiahneme najvyšší prílev zahraničných investícií na jedného obyvateľa.

Zďaleka nie je pravdou to, čo tu zaznelo, že všetko sú príjmy z privatizácie. Okolo 50 % týchto priamych zahraničných investícií sú príjmy z privatizácie, okolo 50 % ďalších sú investície na "zelenej lúke" a investície už do existujúcich podnikov.

Čo sa týka kurzu koruny, možno ho označiť za stabilný, pretože po znehodnotení kurzu v októbri, teda na konci vášho vládnutia, došlo síce k zmene kurzu koruny a dolára, ale len ako dôsledok kurzovej zmeny medzi eurom a dolárom. Ako viete, našou referenčnou menou je euro, a čo sa týka eura od jeho vzniku, od 1. 1. 1999 ku dnešnému dňu je úroveň kurzu koruny a eura približne na tej istej úrovni.

Devízové rezervy Slovenskej republiky sa zvýšili za 2,5 roka z 2,5 mld. USD z necelých 3 mld. USD v októbri 1998 na vyše 4 mld. USD k aprílu, k 16. máju tohto roka, pohybujú sa devízové rezervy v najvyšších historických hodnotách počas Slovenskej republiky. Ekonómovia sa zhodujú, že krajina potrebuje devízové rezervy v objeme asi trojmesačného dovozu, kým pred 2,5 rokmi sme pokrývali 2,5-mesačné dovozy, teraz pokrývame 3,5-mesačné dovozy devízovými rezervami. Inflácia síce dočasne vzrástla ako nevyhnutný dôsledok zvýšenia regulovaných cien, ktoré sa počas vašej vlády nezvyšovali dostatočne, čo spôsobilo obrovské problémy pre verejné financie aj pre podniky, ktoré tieto tovary a služby vyrábajú, ale od vrcholu, ktorý dosiahol v marci 2000, keď to bolo medziročne 16,6 %, inflácia neustále klesá a najnovšie čísla inflácie k aprílu 2001 sú 7,6 %.

Došlo k výraznému zníženiu úrokových sadzieb ako pri pôžičkách štátu, tak pri pôžičkách podnikateľskému sektoru pri štáte v septembri, v októbri roku 1998. Vaša vláda si požičiavala za vyše 30 % a napriek tomu nebola schopná uhrádzať niektoré záväzky a rástla kartotéka, dnešné úrokové sadzby poklesli pri pôžičkách štátu na 7,7 %. Prudký bol tiež pokles úrokov z nových úverov, ktorých priemerná sadzba v októbri 1998 bola 23,5 %, v marci 2001 je to už len 9,8 %. Ak tu zaznelo, že to je len teória, že skutočné úvery nie sú, tak odporúčam pozrieť si bežnú dennú tlač, kde banky inzerujú a ponúkajú voľné zdroje, ponúkajú úvery na úrovni 10 %, 10,5 %, 11 % s tým, že ponúkajú aj malé úvery do 300 tisíc korún, ponúkajú aj úvery strednodobé z hľadiska dĺžky splatnosti. Samozrejme, že problémom je zadlženosť podnikov, ale tam riešime tento problém reštrukturalizáciou nielen bánk, ale aj podnikového sektora, najmä prostredníctvom novelizovaného zákona o konkurze a vyrovnaní.

Štátny rozpočet sa dnes financuje omnoho, omnoho lacnejšie, ale nielen to, že priemerná miera krytia potrieb štátneho rozpočtu v minulom roku bola 7,6 %, ale sme schopní dnes si už požičiavať aj na dlhšie peniaze, kým do októbra 1998 bola minulá vláda schopná požičať najdlhšie ročné peniaze, my si požičiavame aj na 5, aj na 10 rokov. Pri akcii v auguste roku 2000 boli na 10-ročné dlhopisy dosiahnuté úrokové sadzby okolo 8 %. Rating Slovenska a slovenskej ekonomiky sa zlepšuje, kým najvýznamnejšie agentúry v marci 1998 a potom v septembri 1998 zhoršili rating Slovenska z investičného na špekulatívny, po prijatí stabilizačných opatrení v máji 1999 došlo k zlepšeniu výhľadu z negatívneho na stabilný, a neskôr zo stabilného na pozitívny. Niektoré ratingové agentúry, konkrétne Japan Credit rating Agency a Rating and investing information, zlepšili rating Slovenskej republiky už zo špekulatívneho do investičného pásma, očakávame, že keď budeme pokračovať v reformnom kurze, mali by byť zlepšené ratingy aj v najvýznamnejších ratingových agentúrach.

Veľmi dôležitý údaj, možno najdôležitejší, ak dovolíte, z hľadiska toho, ako trhy hodnotia slovenskú ekonomiku a hospodársku politiku vlády, sú takzvané spredy. Lebo to nie je dané ani nejakými úradmi, úradníkmi, je to dané tými, ktorí požičiavajú svoje peniaze. Kým v roku 1998 si vláda požičiavala o 8 až 12 % drahšie, ako si požičiavala nemecká vláda, my za posledný rok a pol až dva roky dosahujeme úroveň úrokových sadzieb, keď si požičiava Slovensko na zahraničných trhoch len o 1,3 až 1,5 % vyššie úroky ako vláda Nemecka, teda úroveň úplne porovnateľnú s úrokovými mierami, za aké i požičiava maďarská vláda, poľská vláda alebo vláda česká.

Čo sa týka priemyslu, dochádza jednoznačne k oživovaniu priemyselnej výroby ako z hľadiska rastu výroby, v prvom štvrťroku tohto roka už aj z hľadiska rastu zamestnanosti, tak aj z hľadiska rastu zisku. Ziskovosť nefinančných organizácií v minulom roku vzrástla o 59,9 % na 79,2 mld. Sk.

Čo sa týka nezamestnanosti, samozrejme, nezamestnanosť je veľmi vážnym a veľmi citlivým problémom Slovenskej republiky. Pani poslankyňa Keltošová spomenula v správe, že príčinami nezamestnanosti je zlá finančná situácia v podnikoch, nedostatočný prílev zahraničných investícií, vysoké odvodové zaťaženie. Tieto tri veci - áno, je to tak, tieto tri veci, pričom všetky tieto tri veci sú do značnej miery stále dedičstvom, či sa nám to páči, alebo nie, ale odvodové zaťaženie treba vidieť spolu s daňovým. Tam sme urobili prvý krok v znížení daní z príjmov právnických osôb a robíme konkrétne kroky, pani poslankyňa, na to, aby sa zlepšila finančná situácia v podnikoch tým, že sa zlepšila finančná disciplína, že sa znižujú úrokové sadzby. A tiež v oblasti prílevu zahraničných investícií čísla, o ktorých som hovoril, jasne hovoria, že je to tak. Takže to, čo vy ste veľmi správne pomenovali ako príčiny vysokej nezamestnanosti, sa hospodárskou politikou, ktorú robíme, zlepšuje, zlepšujú sa tieto predpoklady, ktoré potom povedú k znižovaniu nezamestnanosti.

Čo sa týka čiernej práce, aj údaj, ktorý ste povedali, že sa odhaduje, ak si dobre pamätám, 2 až 8 % ľudí odhaduje Európska komisia, áno, to korešponduje s tými odhadmi, ktoré máme aj my, aj keď skôr v tom vyššom horizonte, vo vyššom limite a svedčí to o tom, že priestor tam je a že sú potrebné omnoho razantnejšie opatrenia. Neraz som povedal aj na tejto pôde, že ani ja sám, ani vláda nie sme spokojní s tým, ako sa účinné opatrenia v tejto oblasti urobili, a preto sme sa k tejto téme znovu vrátili na výjazdovom zasadnutí v Košiciach, keď pôvodne prijaté opatrenia, ktoré boli prijaté predtým v Prešove, neboli dostatočne efektívne a dostatočne reálne.

Čo sa týka reálnych miezd, dovoľte mi povedať, že, samozrejme, uvedomujeme si, že došlo k poklesu reálnych miezd, že došlo k poklesu životnej úrovne a nikoho z nás to neteší. My sme ale jasne povedali na začiatku, že stabilizácia ekonomiky bude niesť so sebou aj dočasné zníženie životnej úrovne. Dôležité je povedať, že keby sa tieto stabilizačné opatrenia nerobili, potom by tieto náklady, sociálne náklady z hľadiska zníženia životnej úrovne, zníženia reálnych miezd boli rádovo vyššie, ako boli tie, ktoré sme museli niesť.

Z tohto hľadiska, z hľadiska sociálnych nákladov si myslím, že je veľmi dobré urobiť medzinárodné porovnanie, pretože Maďarsko robilo veľmi podobnú stabilizáciu v rokoch 1995 - 1996, dokonca si dovolím povedať, že my v ťažších podmienkach. V Maďarsku táto stabilizácia bola uskutočnená úspešne, aj u nás bola uskutočnená úspešne. V Maďarsku znamenala za dva roky pokles reálnych miezd o 17 %, na Slovensku o 8 %, pričom ak to meriame čistými mzdami, tak je pokles ešte nižší, pretože toto je vyjadrené v hrubých mzdách, a v roku 2000 oproti roku 1999 čisté mzdy, hrubé mzdy rástli pomalšie, pretože sa zmenilo daňové zaťaženie.

Čo sa týka rôznych sektorov, samozrejme, uvedomujem si, že toto sú priemerné čísla, a uvedomujem si, že inak to bolo v podnikateľskom sektore, inak to bolo v štátnom sektore, kde došlo k väčšiemu poklesu miezd. A práve preto, že chceme tento rozdiel postupne eliminovať, prijali sme opatrenia zatiaľ v prvom kroku u lekárov a u učiteľov, ale v súvislosti so zákonom o verejnej službe a štátnej službe vlastne v celom, v celom verejnom sektore. Dôležité je, že v prvom štvrťroku tohto roka rastie maloobchodný obrat, rastie konečná spotreba domácností, rastie vnútorný agregátny dopyt.

Takže z hľadiska hodnotenia toho, čo sa za posledné dva a pol roka na Slovensku urobilo, chcem povedať, že áno, ak by sme boli prijali niektoré opatrenia skôr a rýchlejšie a možno aj razantnejšie, mohli sme dnes už byť ďalej, ale to je teória, pretože prax je vždy reálny politický priestor, v ktorom sa pohybujeme.

 

 

24. mája 2001

 

 

Dovoľte mi reagovať len na niektoré, pretože vystúpení a tvrdení bolo veľa, mohol by som reagovať na všetky, ale nechcem vás všetkých zdržiavať, takže budem reagovať len na to, čo považujem za najdôležitejšie z toho, čo bolo povedané.

Po prvé by som rád spomenul dve veci na ilustráciu toho, ako účelovo sa tu nakladá s faktmi často v diskusii zo strany opozičných poslancov, a spomeniem to na príklade dvoch vecí, ktoré tvrdil pán poslanec Maxon. Po prvé, tvrdil, že dodnes neprišli peniaze z Fondu národného majetku do zdravotníctva alebo sociálneho sektora. Nie je to pravda, peniaze odišli z Fondu národného majetku 4. mája, bola to l mld., pretože zatiaľ vláda schválila 1 mld., z tých pôvodne 2,5 mld. vyčlenených prišlo 11. 5. 999 miliónov a 14. 5. posledný milión, takže nie je pravda, čo tu bolo tvrdené.

Taktiež nie je pravda ako ilustrácia, čo bolo povedané, že vláda sa pýši znížením daní, ale urobil to parlament. Nie je to tak, návrh na zníženie dane zo zisku zo 40 na 29 % je vládny návrh, je to vládny návrh, ktorý vznikol tak, že pôvodne bol návrh rezortu ministerstva financií 35 %, môj návrh vo vláde a ministra hospodárstva 25 % a ako kompromis vznikol vládny, vládou schválený návrh na 29 %, ktorý bol potom v parlamente schválený. Hovorím to na ilustráciu toho, ako sa často účelovo narába s faktmi a so skutočnosťami.

Dovoľte mi vyjadriť sa k veciam, ktoré spomínal pán poslanec Baco, pretože to považujem za nehoráznosti. Tie tvrdenia, ktoré pán Baco predniesol, musím povedať, že špeciálne obvinenia z klientelizmu práve z jeho úst sú striktné a absurdné. Po prvé, odmietam akékoľvek tvrdenia, že by kvôli čomukoľvek agentúra SARIO alebo vláda Slovenskej republiky stratila peniaze z Európskej únie. Nie je to pravda. Došlo k istému oneskoreniu čerpania prostriedkov z toho dôvodu, že Európska komisia požadovala vydokladovať veci, ktoré vydokladované boli, takže z tohto hľadiska nie je pravda, že by sme neplnili kritériá z hľadiska účasti predstaviteľov štatutárnych orgánov tejto vládnej agentúry v obchodných spoločnostiach. Jednoducho to tak nie je, čo najlepšie potvrdzuje to, že peniaze boli uvoľnené a všetky kritériá sú splnené.

Ďalej chcem povedať, čo sa týka mojich poradcov a čo sa týka mojej intervencie, áno, ja som intervenoval v tom zmysle, že som žiadal Európsku komisiu, ak je to možné, aby bol predĺžený kontrakt pre moju poradkyňu pani Maternovú jednoducho preto, že s jej prácou som aj ja, ale myslím si, že to môžu potvrdiť aj iní členovia vlády, spokojný, pretože jej práca, jej skúsenosti sú také, že pomáhajú vláde napĺňať jej program a programové vyhlásenie. Čo sa týka platov, musím sa vám priznať, že dodnes som nevedel, aký plat má moja poradkyňa, pretože to považujem za veci, ktoré sú príliš diskrétne nato, aby sa takto rozoberali. Ale v poriadku, ak ste z nich spravili predmet politickej verejnej diskusie, v poriadku, čiže ako som sa informoval, ten plat nie je taký, ako bolo uvedené, plat je nižší, plat, tá suma, ktorú ste uviedli, jej súčasťou sú rôzne náklady, ktoré so mzdou nesúvisia.

Ale, vážení, rád by som povedal, že po prvé, plat je taký, aké sú platy alebo odmeny dokonca lokálnych poradcov s medzinárodnými skúsenosťami, teda odmeny medzinárodných poradcov sú vyššie podľa tabuliek Európskej komisie, a rád by som ešte uviedol, ak vás to zaujíma, že plat pani Maternovej na mieste, kde pracovala predtým, v komerčnej sfére, bol vyšší, ako jej plat dnes. Takže je to len prejav, myslím si, vašej úrovne, ak takéto argumenty ťaháte do diskusie. Čo sa týka, áno, samozrejme, pani Maternová má vyšší plat ako podpredseda vlády, vyšší plat ako predseda vlády, pretože je platená podľa platných tabuliek Európskej komisie, tak sú platení lokálni poradcovia s medzinárodnou skúsenosťou. A ja som, ešte by som rád k tomu dodal, áno, žiadal som Európsku komisiu, aby boli vytvorené podmienky na to, aby pani Maternová, pretože ten prvý kontrakt jej vypršal, mohla pokračovať, ale zároveň som nikdy nežiadal, aby to bolo urobené v rozpore s akýmikoľvek pravidlami. A jasne som povedal a aj písomne vyjadril, že ak je podmienkou toho konkurz, tak som za to, aby sa konkurz vypísal, a ak bude ktokoľvek, kto bude schopnejší a kompetentnejší, tak ho veľmi rád prijmem.

(Hlasy z pléna.)

Pán Cuper, priznám sa, že vás by som nezamestnal ani za 1000 korún, takže... (Potlesk.)

Dovoľte mi ešte povedať pár slov k reforme verejnej správy. K reforme verejnej správy chcem povedať, že vyčerpávajúco hovoril o tom, čo sa vo vláde pod mojou gesciou urobilo, poslanec Hort, takže to nebudem opakovať. Boli vznesené viaceré otázky na to, kto sú tí experti, že reforma verejnej správy je pripravená dobre, tak mi dovoľte, aby som vám povedal pár mien medzinárodne uznávaných odborníkov, ktorí pôsobia ako poradcovia v oblasti reformy verejnej správy v mnohých krajinách. Takže je to napríklad prof. Cumbes, ktorý je z Írska, prof. Deivi, ktorý je z Veľkej Británie, pani Beatchie taktiež z Veľkej Británie, pani Benner a Schröder zo Spolkovej republiky Nemecko, pán Argiaredes, poradca Európskej únie, a pán Mikulovský pôvodom z Poľska.

Dovoľte mi povedať, že z diskusie, ktorá tu bola, som nadobudol veľmi silný pocit, že niektorí poslanci opozície nechápu stále rozdiel medzi štátnou správou a samosprávou, pretože to, čo ste urobili vy v rokoch 1996 - 1997, nebola decentralizácia, bola to len dekoncentrácia štátnej správy. Ten zásadný rozdiel medzi štátnou správou a samosprávou je ten, že kým úradníci štátnej správy, dekoncentrovanej cez krajské a okresné úrady sú nominovaní, vymenovaní vládou z Bratislavy, predstavitelia samosprávy sú volení občanmi, ktorí v tom meste, v tej obci alebo v tom regióne žijú. Áno, je to tak, možno sa ospravedlním tým, ktorým je to jasné, ale hovoril som to tým, z príspevkov ktorých vyplynulo, že im to jasné nie je.

Takže mi dovoľte, aby som uzavrel svoje vystúpenie tým, že si uvedomujem, že reforma nie je ľahký proces, a uvedomujem si, že obdobie stabilizácie, najmä pre občanov Slovenskej republiky, je obdobím ťažkým a obťažným a uvedomujem si, že táto transformácia nesie so sebou aj politické riziká pre strany, najmä pre strany, ktoré sú orientované tak, že nepopulárne opatrenia ich zasahujú viac. Ale chcem zdôrazniť a chcem sa aj poďakovať všetkým koaličným partnerom za spoluprácu, pretože len vďaka korektnej a serióznej spolupráci a snahe hľadať dohody a hľadať kompromisy sme mohli uskutočniť neľahké kroky, ktoré sme uskutočnili.

Myslím si, že tento návrh a vaša nervozita do značnej miery vyplýva z toho, že si uvedomujete, že to najhoršie z hľadiska sociálnych nákladov máme už za sebou a že ak budeme pokračovať v reformách, tak aj z hľadiska ekonomického rastu, aj z hľadiska rastu miezd, aj z hľadiska rastu životnej úrovne príde obdobie, keď začne prinášať pozitívne ovocie týchto uskutočňovaných reforiem. Myslím si, že keď bude mať vládna koalícia dosť sily a schopností pokračovať a nájsť zhodu na pokračovaní, tak, samozrejme, efekty sa dostavia.

Viem, že je to nepríjemná správa pre opozíciu, ale je to tak a ukazujú to skúsenosti aj z iných krajín. Ďakujem vám pekne za pozornosť. Veľmi pekne ďakujem všetkým, ktorí mi vyjadria dôveru a, samozrejme, prajem všetko dobré všetkým.

Ďakujem. (Potlesk.)


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP