Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána podpredsedu vlády sa hlásia páni poslanci, prečítam poradie pánov poslancov: Kozlík, Prokeš, Húska, Tóthová, Hofbauer, Hudec, Aibeková, Cuper, Belohorská, Keltošová, Kalman, Oberhauser, Jarjabek, Paška, Krajči, Cabaj. Pán poslanec Cabaj je posledný prihlásený s faktickou poznámkou na vystúpenie pána podpredsedu. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok.

Pán poslanec Kozlík.

Poslanec S. Kozlík:

Áno, ďakujem pekne.

Pán Mikloš,

asi vám ušlo, že Večerníček vysielali pred 19.00 hodinou, a to, čo sme si teraz vypočuli, to boli "keci, keci, kecičky". Čo sa týka nezávislých inštitúcií, ktoré ste citovali, vy ste citovali prvé vety tých správ a necitovali ste problémové okruhy, ktoré hovoria o neudržateľnosti budúceho fiškálneho vývoja, ktoré hovoria o stagnácii reforiem. Nikdy táto vláda nedosiahne úroveň ratingov Mečiarovej vlády z rokov 1996 - 1997 a v tom poslednom roku úroveň ratingov len bude klesať, pán Mikloš. Tak ako už začína klesať úroveň ratingov dlhodobejších vládnych dlhopisov a pomaličky začnete kumulovať financovanie štátnych dlhov a financovanie štátu do stále väčších a väčších balíkov a stále do kratších a kratších štátnych dlhopisov.

Pokiaľ hovoríte o integračných úspechoch, treba hovoriť, že predchádzajúca vláda pracovala na aproximácii práva bez ohľadu na to, v ktorej skupine bola, a to je dôvod, prečo sa aj mnohé veci darili a chvalabohu, že sa daria v rámci prístupových procesov a v rámci odsúhlasovania jednotlivých kapitol.

Pokiaľ ste spochybňovali zahraničnú zadlženosť len z hľadiska ministerstva financií, rádove 1 mld. euro bolo požičané, tým vyvraciam, pán podpredseda vlády, vaše tvrdenie o nejakých smiešnych 200 - 300 mil. USD, nehovoriac o ďalších stovkách miliónov dolárov, ktoré boli použité a požičané na iné účely. Takže zase klamstvo a zavádzanie.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Prokeš.

Poslanec J. Prokeš:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Vážený pán podpredseda vlády,

skladám neviditeľný klobúk pred vaším krasorečnením. Skutočne si myslím, že by ste mohli súťažiť aj s najznámejšími rétormi starého Grécka. Viete, pán podpredseda, chváliť sa rýchlosťou uzatvárania kapitol, ja si myslím, že to nie je dôvod na radosť, to je skôr dôvod na obavy. Na obavy z toho, že sa to nerobí poriadne. Veď stačí ustúpiť všetkým požiadavkám Európskej únie a zajtra môžeme mať všetky kapitoly uzatvorené.

A čo sa týka investícií, pán podpredseda, je mi ľúto, ale naozaj si pletiete výpredaj strategických podnikov za znížené ceny s investíciami. To sú dva trošku rôzne pojmy aspoň pre mňa, možno pre vás nie.

Čo sa týka odvolávania sa na Svetovú banku a Medzinárodný menový fond, ako povedal pán poslanec Kozlík, citujete len to, čo vám vyhovuje, ale, mimochodom, tieto inštitúcie, nepoznám krajinu, možno vy mi poviete ktorá, ale ešte nikomu nepomohli. Viete, ony majú tiež svoje záujmy, a preto aj tak hodnotili predchádzajúcu vládu a situáciu na Slovensku, ako hodnotili a teraz to hodnotia ináč, pretože im ide vlastne o ovládnutie ekonomiky na Slovensku, a tým vlastne ovládnutie aj politického života a vy im ochotne vychádzate v ústrety. V tom je to.

Čo sa týka koruny. Pán podpredseda vlády, ak si dobre spomínate, Centrálna banka síce v októbri 1998 uvoľnila korunu, ale tá po miernej oscilácii sa vrátila späť do svojho pásma, čím dokázala svoju reálnu hodnotu. Padla až potom, keď ste sa vy ujali reálne svojej vlády, nie preto, že by bola predtým nadhodnotená. To ste zabudli povedať.

A čo sa týka toho, že banky ponúkajú úvery. Pán podpredseda, odporúčam vám, choďte s nejakým podnikateľom a pokúste sa mu pomôcť naozaj vybaviť úver. Viete, jedna vec je to, čo sa píše, a druhá je realita. A nechápem, prečo musel Hamžík odísť z vlády.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Húska.

Poslanec A. M. Húska:

Chcem najprv povedať to, že to najhoršie nemáte za sebou. To najhoršie ešte len príde. Ak dobre predpokladám, a vaše štandardy doniesli také výsledky, ako doniesli do ODÚ a do DS, tak predpokladám, že to isté donesú aj do SDKÚ. Jednoducho, takýto je fakt.

Pokiaľ ide o podiel rozvojových investícií, netvoria viac ako 20 % z posledného vývoja roku, to znamená 80 % je v podstate z privatizačných predajov. O rezervách hovoríte takým bezočivým spôsobom, že zabúdate hovoriť o niečom inom. Keď Mečiarova vláda začínala samostatný štát, mala 140 mil. rezerv a z nich vyšla spolu s obchodnými zásobami bánk na 7,5 až 8 mld. USD a bez komerčných bánk 4,5 mld. Veď to je ten zázrak, pred ktorým by ste sa mali skloniť a mali by ste jednoducho byť skromný.

Vážení, netrháte z nebies jablká, to sa nebude celkom určite diať, a pokiaľ ide o to, že investície sa vydávali neefektívne, ak vy výstavbu diaľnic, výstavbu dvoch blokov Mochoviec, výstavbu Vodného diela Žilina, dostavbu Gabčíkova považujete za neefektívne investície, tak to je...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Vážený pán podpredseda,

aké sú ekonomické úspechy súčasnej vlády pod vašou koordináciou ekonomických ministrov, vidia občania vo svojich peňaženkách, k tomu netreba komentár. Ale k vašim citáciám aj ja dám citáciu z renomovaného časopisu The Economist, píše: "Významná finančná inštitúcia, akou je Svetová banka, tá už dlhší čas upozorňuje na rizikový fenomén Slovenska, ktorým je rastúca chudoba." Renomovaný časopis uviedol, že Slovenská republika v roku 2000 má najhoršie vyhliadky a výsledky medzi transformujúcimi sa ekonomikami, pričom podľa časopisu bude slovenská ekonomika aj naďalej stagnovať, porastie nezamestnanosť a bude až 18-percentná inflácia.

A navyše, môžem citovať komisára Verheugena, ktorý uviedol, že hospodárska situácia na Slovensku v prvom kole bola veľmi dobrá. Slováci neboli prizvaní k vstupu pre neplnenie ľudských práv, ale teraz, t. j. bolo to v roku 2000 vo februári, keď to povedal, opakujem, ale teraz zasa upadli hospodársky, teda nemožno hovoriť o lineárnom vývoji. Takto je tiež hodnotená ekonomika súčasnej vlády, o ktorej ste tu vy robili veľké chválospevy.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Hofbauer.

Poslanec R. Hofbauer:

Pán Mikloš, v roku 1991, keď ste nastúpili do vlády spolu s Vavrom, Dančom, Porubjakom, mali ste 31 rokov, boli ste asistentom na Vysokej škole ekonomickej s nulovou praxou a nastupovali ste do rezortu privatizácie s komentárom, že aj to nevie nikto.

No ja odcitujem, aký hodnotiaci názor na vás mal federálny minister Ježek: "Když později první Mečiarova vláda padla a byl Húska ve vláde Čarnogurského nahrazen práve Miklošem, nesmírně schopným, bezvadným mladým člověkem, člověkem naši krvní skupiny, veškerá spolupráce s ministerstvem slovenským byla privatizace velmi dobrá, radostná, kolegiální, měli jsme se rádi, dobře nám to spolu šlo." No bodaj, by nie. Pretože vy ste tu nič nevymysleli, vy ste do slova a do písmena realizovali to, čo jedenásti zahraniční poradcovia v Prahe vymysleli a sformulovali do zákona o veľkej privatizácii.

Presne to isté ste preberali aj teraz. Nerobíte nič z vlastnej úvahy, len to, čo ste prostredníctvom pani Maternovej dostali - inštrukcie a konáte v zmysle rozvrátenia tejto ekonomiky do tla. Prvý bod - zrušenie zákona o revitalizácii, ďalší bod - konkurzy, vyrovnanie, exekúcie a likvidácie podnikov. Choďte do Starej Turej do Chirany povedať, že podnik bol ozdravený. A skúste sa postaviť tým ľuďom tvárou v tvár a vysvetliť, že to, čo sa deje, je hospodárska transformácia v prospech ich blaha a dobra. Tak nebudete stačiť odtiaľ utekať. A čo ste sa skutočne naučili, to je bezchybná gestikulácia, gypsová tvár a táranie, táranie, táranie a táranie - plynulé, nepretržité, ako keď sa z betonárky leje betón. V tom ste dobrý.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Hudec.

Poslanec I. Hudec:

Ďakujem za slovo.

Na úvod chcem povedať, že sú členovia vlády, ktorých si naozaj vážim, pretože si myslím, že sú odborníci a nemôžu za to, že koncepcia, ktorú táto vláda robí, je zlá. Ale musím vám povedať, vážený pán podpredseda vlády, že keby som nepoznal jediný argument, ale len si vypočul vaše vystúpenie, ktoré ste tu mali, tak nikdy nebudem váhať a vždy zahlasujem za vaše odvolanie. Neurazte sa na mňa, ale ani pol slovíčka kritického pohľadu na súčasnú situáciu ste nepovedali. Všetko je vynikajúce, dobré, všetci by sme sa mali tešiť a povinne možno aj zapískať, ako kedysi za zväzáckych čias, možno aj rozcvičku by sme si mali urobiť a tešiť sa z toho, ako sa máme veľmi dobre.

Pán podpredseda vlády, viem, že situácia na Slovensku je ťažká a zložitá, ešte dlho bude. Ale, bohužiaľ, neurobili ste nič pre to, opakujem, nič pre to, aby ste zvolili taký postup, ktorý by bol znesiteľný pre občanov tohto štátu. Vaše argumenty, ktoré ste vytiahli, ktorými ste sa snažili presvedčiť poslancov vládnej koalície, pretože, samozrejme, k nim ste hovorili, boli presne také isté ako prekáračky dedinských chlapcov, keď sa medzi sebou hašterili - a vy ste nám urobili toto a vy ste nám urobili tak, a vy ste nám urobili onak. Bohužiaľ, tí hlúpejší dedinskí chlapci sa dodnes takto správajú. Vy ste vrcholový predstaviteľ štátnej moci tohto štátu. Keď si myslíte, že ešte niekoho zaujíma argument, ale vy ste urobili toto, a preto je to také zlé, tak nepatríte tam, kde ste. Dúfam, že budúca vláda alebo budúci podpredseda vlády, ktorý vás čím skôr vystrieda, už nebude taký hlupák, aby sa spoliehal na takéto detinské dedinské hry. Vážim si dedinských chlapcov, ale nie hlúpych. Bohužiaľ, taký ste.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Aibeková.

Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem pekne.

Pán podpredseda vlády,

vaše vystúpenie by vyznelo pekne, keby za ním nebolo v pozadí to, o čom všetci vedia, a to je politické vydieranie predsedu vlády, ktorý sa vyjadril, že ak budete odvolaný, padne celá vláda. To sa nedá nazvať inak ako politickým vydieraním. Čiže takáto je vaša hodnota. Vy by ste dnešného dňa o pár minút skončili vo funkcii podpredsedu vlády, keby nebol tento nátlak. Myslím si, že nie opozícia je nervózna, ale vy ste sa dostali do takejto pozície, že zostávate vo funkcii iba za cenu takéhoto politického nátlaku. Inak by ste v tej funkcii neboli, pretože nielen opozícia má vážne výhrady k vašej práci, ale aj koaliční poslanci. Dve strany sa jednoznačne vyslovili, že nemáte ich dôveru a podľahli iba tlaku predsedu vlády.

Chválili ste sa, že sa daňové zaťaženie znížilo, ale veľmi šikovne ste obišli to, že sa zvýšila odvodová povinnosť, že ste zaťažili občanov zvýšenými odvodmi do Sociálnej poisťovne a do zdravotných poisťovní. Tu ste zvýšili percento odvodu pre občanov, ktorí pracujú. Takže toto ste zatajili. Čo sa týka platov zdravotníkov, neviem, pán podpredseda vlády, či sa dostatočne neinformujete, alebo či vás zavádza minister zdravotníctva, ale jednoducho to zvýšenie, ktoré ste schválili, na to reálne zdroje nie sú. Nie sú a presvedčili sme sa o tom na rokovaní výboru, tak by som bola rada, keby ste sa ako podpredseda vlády informovali u ministra zdravotníctva a vyžiadali si reálne čísla, aké skutočne sú.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Cuper.

Poslanec J. Cuper:

Pán podpredseda Mikloš,

vy nie ste len taký dobre vyzerajúci tárajko, ale aj nahluchlý. Ja som sa u vás o prácu nikdy v živote neuchádzal, ani by mi nenapadlo sa u vás o ňu uchádzať. Našťastie, mám slobodné povolanie advokáta a ešte učím aj na fakulte, takže netrápte sa, u vás sa určite o prácu uchádzať nebudem. Nie som Katka Maternová, ktorá ekonomike asi tak rozumie ako moja stará mater. Pretože v živote ju nikde neštudovala a za ten plat, ktorý poberajú 18 poslanci, vám toho asi zrejme veľa neradí, ale zrejme asi vám robí ten dobrý "imidž" Medzinárodného menového fondu, pretože aj ona, aj pán Lipšic, ktorý vedie iný rezort ministerstva spravodlivosti, boli na niekoľkoročnom školení. V konečnom dôsledku ich veľmi dobre poznám, pretože obidvaja chodili na našu právnickú fakultu, a aj som ich učil, pán Mikloš, takže viem posúdiť aj ich ekonomické znalosti, zrejme asi aké nadobudli na právnickej fakulte. To môžete hovoriť len tým, ktorí nie sú informovaní, nie nám, pán Mikloš.

Osemnásť platov, ktoré dostáva pani Maternová z eurofondov, mali ísť pre potreby občanov Slovenskej republiky, a nie pre jednu, jedinú osobu, ktorá vám za to tak geniálne radí. Mali ste si vypočuť dnes primátora Novej Bane, ktorý volal, že vám mám povedať, že vaša katastrofálna ekonomická politika - aj pani Schmögnerovej - privádzajú jeho mesto a celý región, pretože ste zobrali všetky vládne záruky, do katastrofy. Obdobne vám to odkazujú aj občania z Myjavy, kde som bol v pondelok. Takže na rozdiel od vás ja sa nepozerám na Slovensko z "bavoráku".

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Belohorská.

Poslankyňa I. Belohorská:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Pán podpredseda vlády, už ste si tu vypočuli, už vám kolegovia vám vlastne povedali mnohé z vecí, ktoré som chcela povedať ja, ale pripadá mi to vo vláde Slovenskej republiky dnes ako v tej rozprávke o Mrázikovi, o dobrej Nastenke či naopak, o dobrej Marfuši a zlej Nastenke. Už si môžete doložiť podľa toho, čo vám vyhovuje, pretože predseda vlády vlastne urobil zodpovedným za niečo, za čo pravdepodobne asi nebol podpredseda vlády Hamžík zodpovedný a odišiel aj bez toho, aby chcel. Odišiel vlastne preto, lebo ho pán predseda vlády de facto vyhnal, ale vo vašom prípade dal, práve naopak, on hlavu na klát a jednoducho všetci z vládnej koalície si dnes uvedomili to, čo odvysielala včera v Aktualitách Slovenská televízia o 21.30 hodine. Ide sa privatizovať SPP, a to je podnik, ktorý v celej Európe čo do privatizácie je takým najväčším zlatým zrnkom.

 

Pán poslanec Baco spomínal ťažkú situáciu v poľnohospodárstve, ale vy predsa aj ako podpredseda vlády pre ekonomiku viete, že v zdravotníctve nie sú problémy zdravotnícke. To nakoniec, myslím si, pri všetkej úcte k ministrovi zdravotníctva, že by vedel vyriešiť. Tie problémy sú čisto ekonomického charakteru a nevidím, že by ste sa snažili sitáciu vyriešiť, nevidím, že by ste sa išli porozprávať s lekárnikmi. Naopak, vy ich chcete vlastne prinútiť k niečomu, čo je protizákonné, čo je protiústavné. Vy predsa musíte vedieť, že teraz v júni sa vlastne končí moratórium na...

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovký:

Pani poslankyňa Keltošová.

Poslankyňa O. Keltošová:

Ďakujem za slovo.

Pán podpredseda vlády, nebola by som sa prihlásila s faktickou poznámkou, keby ste sa neboli na mňa obrátili, hádam, ako na jedinú poslankyňu adresne, takže musím vám odpovedať.

Pán podpredseda, znovu ste nám zopakovali, aké dobré pedagogické danosti máte, prednášali ste nám veci, ktoré poznáme, ale neodpovedali ste na výhrady, ktoré sme voči vám vzniesli, konkrétne ja, ale aj pán poslanec Tkáč. My sme hovorili o koordinácii a optimalizácii daňového odvodového zaťaženia. Na túto otázku sme nedostali odpoveď a ja sa vás pýtam, či viete o tom, v akej situácii je Sociálna poisťovňa. Či poznáte uznesenie vlády číslo 805 z 9. októbra 2000 k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2001, na základe ktorého uznesenia Sociálna poisťovňa zapracovala do svojho rozpočtu na rok 2001 zdroje z privatizácie vo výške 2 210 mil., z toho na oddlženie Železníc Slovenskej republiky 710 miliónov a 1,5 mld. na oddlženie štátnych zdravotníckych zariadení.

Pán podpredseda, hovorím o koordinácii medzi ekonomickými rezortmi, ale aj verejnoprávnymi inštitúciami, ktoré sa dostávajú vašou chybou, nedostatkom koordinácie medzi vami a jednotlivými rezortmi, do vážnej finančnej krízy, pretože dnešná situácia z pohľadu Sociálnej poisťovne je taká, že už koncom 1. dekády tohto mesiaca na výplatu dôchodkov bolo ústredie poisťovne nútené presunúť z vlastných zdrojov zo Základného fondu a z Rezervného fondu zdroje, ktoré si právom zapracovali do svojho rozpočtu na tento rok, o ktorý ste sa vy nestarali, pretože zdroje z privatizácie neprišli na ich účet. O tomto sme hovorili v našich vystúpeniach a tento fakt ste ignorovali. Mňa nezaujímajú vaše ekonomické prednášky, ja si ich môžem prečítať alebo si ich môžem ísť vypočuť na Ekonomickú univerzitu, ja som chcela konkrétnu odpoveď na moju konkrétnu otázku. Sklamali ste ma.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Kalman.

Poslanec J. Kalman:

Pán podpredseda, vážim si každého šéfa, ktorý sa zasadzuje o platy svojich zamestnancov, vážim si vás ako podpredsedu vládu, nech sa zasadzujete za plat zamestnanca, len škoda, áno, len škoda, že sa nezasadzujete za platy všetkých zamestnancov Slovenskej republiky. Škoda, že sa napríklad nezasadzujete za platy zamestnancov v rezorte pána ministra Kováča. Títo si musia svoje platy, v školstve podobne, títo si musia svoje platy štrajkmi a štrajkovými akciami vydobyť. To je moja prvá poznámka.

Druhá poznámka: Nie je pravda, že všetci poradcovia, ktorí pôsobia na Slovensku, by mali mať také vysoké platy, o akom sa tu hovorilo, pretože keby ste ich porovnali so zahraničnými expertmi, v ich výške je spočítané skutočne všetko - cestovné, odlučné, ubytovanie a tak ďalej - a neplatí to pre tých, ktorí sú občanmi Slovenskej republiky a ktorí žijú u nás v Slovenskej republike. A potom mi prichádza na um ďalšia myšlienka, ktorej sa určitým spôsobom dotkol aj kolega Cuper. Ak členovia vlády majú dohromady približne toľko vo svojich výplatách, koľko má jedna poradkyňa jedného podpredsedu vlády, tak potom stojí otázka, aká tá vláda je. Potom sa nemôžeme skutočne diviť, že sociálno-ekonomické výsledky a vôbec výsledky tejto vlády sú také, ako sme o nich hovorili a na ktorých máte aj vy značný podiel alebo podstatný podiel svojej viny, alebo svojich "úspechov". Takže sa nedivte, a nedivme sa potom ani my, že realita je taká, aká je, keď si sami tak nízko vážite svoju prácu, za ktorú ste takýmto spôsobom platení.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Oberhauser.

Poslanec V. Oberhauser:

Ďakujem.

Nervozita, ako ju pomenoval pán Mikloš, nie je medzi opozíciou, ale medzi obyvateľstvom Slovenska, lebo vidí vaše predaje štátnych podnikov hlboko pod cenu a je tu vážna obava, že keď budete takto ďalej predávať plynárenstvo, energetiku a podobne a prejete a miniete na billboardy a vo svojej volebnej kampani, ako ste minule posielali aj mŕtvym pozdravy, všetky peniaze, tak potom jednoducho obyvateľstvo Slovenska vidí zúfalú situáciu, že nebude na dôchodky, nebude na zdravotné ošetrenia, nebude na školstvo. Čiže tam je nervozita, ktorá je medzi ľuďmi, a nie je medzi opozičnými politikmi. My ju tu len reprezentujeme alebo sa snažíme vyjadriť obavy, ktoré sú reálne.

Makroekonomické čísla, ktoré ste tu tak pekne vykreslili, sú mimoriadne zraniteľné. Veď stačí si pripomenúť, že Volkswagen si dal dovolenku a bolo po aktívnom salde zahraničného obchodu. A takto je to aj s hrubým domácim produktom a ďalšími číslami, lebo sa absolútne nevenujete podnikovej sfére, ktorá je v katastrofálnej situácii a vašimi opatreniami vôbec nie je na tom lepšie ani do budúcnosti. Znižovanie zahraničného zadlženia alebo pribrzdenie rastu zahraničného zadlženia, ako presne by sa dalo povedať, je zase skryté tým, že ste oddlžili napríklad bankovníctvo 116 mld., a tam dlh, ktorý je, vnútorné zadlženie nezapočítavate. Dlžoby sa vlastne zdvojnásobili pod vaším vedením ekonomiky. Takže aké pribrzdenie rastu zahraničného zadlženia? A verejná správa, veď ten projekt nie je pripravený. Pán Nižňanský dodnes nedal koncepciu transformácie verejnej správy do parlamentu, tak tu neklamte, že je to pripravené.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Jarjabek.

Poslanec D. Jarjabek:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

V prvom rade, pán podpredseda vlády, ani slovo ste mi nedopovedali na moju otázku, čo sa týka vášho pseudorozpočtu pre kultúru, ale zrejme to je tiež odpoveď. S údivom som si vypočul sumu 730 tisíc mesačne vašej pani poradkyne. Iste, táto suma bude zaujímať tých riaditeľov múzeí, galérií, rôznych divadiel, knižníc a tak ďalej a tak ďalej, regionálnych, národnostných, skutočne táto suma bude veľmi zaujímať všetkých týchto ľudí, ktorí sa boria a vyslovene hrajú o existenciu.

Moja ďalšia otázka na vás a celú túto vládu je, koľko vlastne máte takýchto paní Maternových vo vláde, takýchto poradkýň za 730 tisíc mesačne. To by ma veľmi zaujímalo a v tejto chvíli to považujte za moju interpeláciu.

Ďakujem pekne za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Paška.

Poslanec J. Paška:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Vážený pán podpredseda vlády,

povedali ste, že vaše zotrvanie vo funkcii je nepríjemnou správou pre opozíciu. Ubezpečujem vás, že to nie je tak. Vaše zotrvanie vo funkcii je nepríjemnou správou pre občanov Slovenskej republiky. Veď si len uvedomte, že za uplynulé 2 roky ste zruinovali hospodárstvo Slovenskej republiky, že ste ho doviedli k najvyššej nezamestnanosti v jeho histórii. Vy ste zlikvidovali zdravotníctvo, vy ste zlikvidovali školstvo, rozpadá sa vám sociálny systém. A sľubované dvojnásobné platy ste zabezpečili iba sebe a svojim kumpánom, nikomu inému. Vážený pán podpredseda vlády, vaše ďalšie bačovanie na Slovensku pre našich občanov nie je ničím iným iba hrozbou a hroznou realitou, ktorá bude pre nich znamenať ďalšie rabovanie majetku štátu a ďalšie zbedačovanie ľudí. To je skutočnosť dnešných dní.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Cabaj.

Pardon, pán poslanec Krajči.

Poslanec G. Krajči:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Pán podpredseda, svojím vystúpením ste nás nesklamali, pretože sme čakali, že tak ako vždy, aj teraz vystúpite s kamennou tvárou a s klamstvami na perách, čo sa aj naplnilo. Je len škoda, že ste nezrealizovali to, čo ste mali pripravené pred voľbami v roku 1998, keď ste podpísali zmluvu s Inštitútom Východ - Západ na podporu demokracie, kde ste mali ísť pracovať, škoda, že ste tam nešli, pretože Slovensko by ušetrilo značné množstvo finančných prostriedkov a možno ako poradca v tejto inštitúcii by ste mali aj ten plat ako vaša poradkyňa.

Samozrejme, že vy ste na politickej scéne Slovenskej republiky zapísaný už dlho a Slovensko za vášho pôsobenia prišlo o obrovské finančné straty. Spomeniem len základné projekty, ktoré sa vás dotýkajú, ako je malá privatizácia, holandské dražby, kde až 80 % zlých úverov Slovenskej sporiteľne bolo týmto krokom spôsobených. Dnes idete tieto banky ozdravovať vy, čo ste ich takto zničili.

Po druhé, boli ste otcom prvej vlny kupónovej privatizácie, ktorú aj v Česku nazývajú krádežou storočia, a vy sa tým takisto chválite, že ste otcom tejto kupónovej privatizácie a dnes ste pristúpili k ďalšiemu kroku - k výpredaju strategických podnikov s tým, že hneď čakáte, ako prelejete tieto finančné zdroje do štátneho rozpočtu, ako sa tieto peniaze prejedia. Čo ostane pre občanov tejto krajiny, pýtam sa vás. Takže vy hovoríte rečami, že ľudia najedzte sa, ale to hovoríte asi tak, že keď chcete lízať med, ale cez sklo, to je vaša politika.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Cabaj.

Poslanec T. Cabaj:

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

Chcem na predrečníka reagovať iba niekoľkými poznámkami, a to z toho dôvodu, že on skutočne má to najhoršie za sebou, lebo si vybral dobrú politickú stranu, ale tí ľudia, ktorí majú existenčné problémy, nemali také šťastie, aby si sadol k takej vrane, ako je premiér tejto vlády, lebo vrana len k vrane sadá. Ale podstata je niekde inde. Vybral si túto stranu veľmi dobre, a to najmä z toho dôvodu, že po prvýkrát sa stalo, že premiér slovenskej vlády ho neurazil výrokom, že ho neoznačil za pilier slovenskej vlády. Toto skutočne nezaznelo na tejto schôdzi, lebo doteraz tých, čo označil za piliere slovenskej vlády, už nie sú vo vláde.

Nemusím menovať Palacka, Černák, Šagát, nehovoriac o ďalších, Pittner. Ale to len preto, že jednoducho boli označení za piliere slovenskej vlády a vy tým pilierom asi momentálne nie ste, pretože aj samotní poslanci vládnej koalície vyjadrujú nespokojnosť s vašou robotou, ale stávajú sa spolupáchateľmi spolu s vami, a to z jednoduchého dôvodu, že sa dali zastrašiť premiérom, ktorý sa im vyhrozil - počkajte, ak ho odvoláte, odídem aj ja, padnete všetci. Týmto nesú zodpovednosť napriek tomu, že mali rôzne výroky, vyjadrenia, ako sú nespokojní s vašou prácou, ale dali sa zastrašiť.

A ak by ste si dali trochu roboty a popýtali sa pani Schmögnerovej, ako je to vlastne s financovaním a presunom kompetencií v súvislosti s reformou verejnej správy, správali by ste sa celkom inak, pretože ak si zajtra ráno starostovia, tí, ktorí pôsobia v samospráve, pozrú vaše vystúpenie, tak nič im iné nezostane, len sa veľmi modliť. A to z jednoduchého dôvodu, aby žiadna reforma neprebehla pod vašou gesciou, lebo ak garant má byť taký, ktorý má také teoretické a už vôbec nie žiadne praktické skúsenosti, ten má zabezpečiť reformu, tak pánboh ochraňuj.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pýtam sa, či sa chce k rozprave vyjadriť pán navrhovateľ, pán poslanec Maxon.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Poslanec M. Maxon:

Ďakujem pekne za slovo.

Vážený pán podpredseda Národnej rady,

vážený pán predseda vlády,

chcel by som vás, pán podpredseda vlády, ubezpečiť, že ani ja, ani moji kolegovia z Hnutia za demokratické Slovensko nie sú nervózni. Nervózni, a oprávnene, sú naši a vaši voliči, ktorí dnes nedostali liek. Nervózni sú tí, o ktorých reálnych mzdách ste dnes hovorili. Nervózni, a oprávnene, sú tí, ktorí patria do armády 570 tisíc nezamestnaných.

Prirodzene, je možné súhlasiť s vaším úvodom, že hodnotenie ekonomického vývoja je a vždy bude rozdielne z pohľadu koalície a rozdielne z pohľadu opozície. Súčasne ste však povedali, že by bolo dobré hovoriť jasnou a zrozumiteľnou rečou a jasnou a zrozumiteľnou rečou ste sa pokúsili prezentovať z vášho pohľadu východiskový stav obdobia vášho vládnutia.

Nuž, dovoľte mi povedať niekoľko slov o východiskovom stave a súčasnej situácii v tých ukazovateľoch, pokúsim sa hovoriť o tých ukazovateľoch, o ktorých ste, vážený pán podpredseda vlády, hovorili i vy. V období rokov 1995 - 1998 ekonomický rast Slovenskej republiky meraný vývojom hrubého domáceho produktu v stálych cenách sa pohyboval v rozmedzí 5 - 7 %. Treba veľmi jednoznačne zdôrazniť, že to bolo v súlade s programovými cieľmi predchádzajúcej vlády.

Čo je ale veľmi dôležité, výkonnostná úroveň Slovenska v porovnaní s priemerom krajín Európskej únie medzi rokmi 1994 - 1998 sa zvýšila zo 40 % priemeru týchto krajín na 48 - 50 %. To znamená, že v priebehu 4 rokov sme zaznamenali až 20-, prípadne 25-percentný nárast. Je to merané tvorbou HDP na jedného obyvateľa v parite kúpnej sily. Vysoký rast HDP okrem istých problémov, ktorý tým bol sprevádzaný, ale predovšetkým vyvolal významný rast spoločenských zdrojov, keď príjmy štátneho rozpočtu v rokoch 1994 - 1998 významne vzrástli.

Dámy a páni, zdroje verejnoprávnych fondov, mám teraz na mysli fondy dôchodkové, zdravotníckeho zabezpečenia a politika zamestnanosti, vzrástli v tomto období o 100 %. Rovnako v tomto období významne posilnili i rozpočty miest a obcí, i keď objektívne musíme konštatovať, že nie k úplnej spokojnosti predstaviteľov samosprávy. Aká je situácia z hľadiska tvorby hrubého domáceho produktu v tomto období. Sú známe výsledky z roku 2000. Hrubý domáci produkt v stálych cenách predstavoval rast 2,2 %, čo podľa nášho názoru spôsobuje ďalšie negatívne pokračovanie roztvárania nožníc predovšetkým medzi výkonnosťou krajín Európskej únie a Slovenskom.

Nakoniec celý štatistický rad tohto ukazovateľa ukazuje, že sa permanentne prehlbuje pokles už od 4. štvrťroka 1998. Čo je však z hľadiska rastu HDP veľmi nepriaznivé, je skutočnosť, že prírastok HDP bol ťahaný predovšetkým rastom daňového zaťaženia a rastom cien, čo spôsobilo rast nákladov spotrebiteľom i výrobcom pri súčasnom zhoršení podnikateľského prostredia.

Veľa sa tu pohovorilo o znižovaní odvodového zaťaženia. Nuž, použijem údaj Štatistického úradu. Vážené dámy a páni, celkové odvodové zaťaženie 44,7 % v roku 1999 sa v roku 2000 zvýšilo o 1,5 % na 46,2 %. O problematike súčasného rastu HDP by sa naozaj dalo hovoriť veľmi veľa, napríklad aj to, že bol najvýznamnejší ovplyvnený vývojom čistého exportu, resp. medziročným deficitom obchodnej bilancie. Veľmi dobre ale viem, aký bol záver roku 2000, ako sa tento parameter, veľmi dôležitý parameter ekonomickej výkonnosti a stability vyvíjal.

Predmetom vášho záverečného vystúpenia alebo reakcie na náš návrh na vyslovenie nedôvery vašej osobe, vážený pán podpredseda, bo aj vývoj reálnych miezd. No, dovoľte mi pripomenúť, že v rokoch 1994 - 1998 reálne mzdy na Slovensku vzrástli o 23,6 % v priemere od 3,2 % cez 7,1 až po 2,7 % v roku po 2,7 % v roku 1998. Reálne mzdy v roku 1999 poklesli o 3,1 %, v roku 2000 opäť klesali s približne dvojnásobnou dynamikou ako v predchádzajúcom roku. Veľmi zaujímavé by bolo ale sektorové porovnanie, o tom sa naozaj nezvykne hovoriť, ale napríklad v trhových službách reálne mzdy poklesli až o 15,5 %, v maloobchode o 15,1 %, vo veľkoobchode o 11,2 %, v priemysle o 1,8 %. Dúfam, že nie je potrebné v tomto smere zdôrazňovať skutočnosť, že volebné sľuby hovorili o 100-percentnom náraste.

Zabudli sme pri hodnotení životnej úrovne našich občanov na vývoj rastu dôchodkov na Slovensku. V rokoch 1994 až 1998 sa pravidelne dôchodky valorizovali od 12 do 8 % bezprostredne po splnení zákonom stanovených podmienok a, naopak, dôchodky v tomto období klesajú, reálne dôchodky klesajú, pričom podľa nášho názoru už dôvody na zákonnú valorizáciu sú splnené.

Spomínali ste, pán vicepremiér, infláciu. Treba objektívne povedať, že sa uskutočnili viaceré opatrenia aj v cenovej oblasti, aj v oblasti daní, aj v oblasti dovoznej prirážky boli realizované v rokoch 1995 až 1997, tieto opatrenia boli smerované k odstráneniu cenových disproporcií, napriek tomu z miery inflácie 11,7 % v 1994 roku sme sa dostali na 5 až 7 % v roku 1998. Len tak mimochodom, priemerná ročná inflácia v roku 2000 dosiahla 12,2 %, čo predstavuje dvojnásobok priemernej miery inflácie v rokoch 1994 až 1998. Veľmi dôležité je hodnotenie vývoja nezamestnanosti. Určite veľmi dobre viete, že z 13,7 % v roku 1994 sme sa dostali až na 13,1 % v 1995 a potom opäť na 12,5 %. Súčasne ale treba zdôrazniť, že tieto roky naozaj ešte boli poznamenané skutočnosťou, akou bola konverzia zbrojárskej výroby.

No aká bola nezamestnanosť k 31. decembru roku 2000? Oproti priemerným 10 % alebo 11 %, v roku 2000 18,8 %, pričom tento údaj je významne ovplyvnený predovšetkým verejnoprospešnými prácami, ktoré v posledných 5 mesiacoch znižovali mieru nezamestnanosti minimálne o 55 až 65 tisíc ľudí.

No a veľmi zaujímavé sú diskusie a rozdielne pohľady na deficit verejných financií. Súhrn deficitov verejných financií, vážené dámy, vážení páni, za roky 1995 až 1998 dosiahol 55 mld. Sk, čo zodpovedá priemernej úrovni do 3 % hrubého domáceho produktu za celé štvorročné obdobie predchádzajúcej vlády. Deficit celého okruhu verejných financií, objektívne treba povedať, že vrátane 7 mld. Sk, ktoré boli použité z príjmov privatizácie, bude predstavovať približne 3,6 %, 3,7 % až 3,8 % z HDP, čo výrazne prevyšuje zámer vlády, ako i prísľub Medzinárodnému menovému fondu dosiahnuť úroveň deficitu do 3 %. Dúfam, že nechcete spochybňovať stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu, o ktoré sa oprel i môj kolega Sergej Kozlík, a dovoľte mi ešte raz zdôrazniť, že len v roku 2001 vzrastie deficit celého okruhu verejných financií o 180,8 mld. Sk, čo je približne 98-percentný nárast.

Veľmi zaujímavé sú i pohľady na hrubú zahraničnú zadlženosť Slovenskej republiky. Prirodzene, ak hovoríme o hrubej zahraničnej zadlženosti, tak hovoríme aj o zadlženosti vlády, obcí, miest, súkromného sektora i komerčných bánk a tu sa naozaj, vážený pán vicepremiér, nemôžeme zhodnúť, pretože vy vo svojej konštatácii jednoducho nerešpektujete prechodné opatrenie Národnej banky Slovenska o devízovej pozícii bánk vo výške 2,3 mld. USD.

Dámy a páni, na základe týchto skutočností sa zahraničná zadlženosť, ktorá je v tomto období, myslím, v priemere na jedného obyvateľa Slovenskej republiky približne 2 050 USD a celkove ku koncu minulého roku predstavuje sumu približne 10,9 mld. USD, vzrástla v prechádzajúcom roku o 437 mil. USD. V porovnaní s hrubou zahraničnou zadlženosťou Slovenska, teda vo výške 9,6 mld. Sk, je zrejmé, že hrubá zahraničná zadlženosť za uvedené obdobie, teda od roku 1998 do hodnoteného súčasného stavu vzrástla približne o 1,3 mld. USD. Veľmi zaujímavé, a to je to slovenské porovnanie, vyplýva z výrazného oslabenia slovenskej koruny a poklesu jej kurzu voči americkému doláru, teda vývoj zahraničnej zadlženosti vyjadrený v slovenských korunách z októbra 1998 do konca roku 2000 z 360 mld. Sk vzrástla zahraničná zadlženosť na 510 mld. Sk.

Dovoľte mi, pán vicepremiér, aby som opäť použil presné štatistické čísla, ak sa tu hovorí o veľmi výhodnej pozícii podnikateľov vo vzťahu k možnosti získať bankové úvery, takže podľa Štatistického úradu je to, pán vicepremiér, naozaj trochu inak. Objem úverov v slovenskej a cudzej mene poskytnutý všetkým klientom v roku 2000 predstavoval len 412 mld. Sk, čo znamená zníženie približne o 2,7 mld. Sk, to je približne o 0,6 %.

Ak pri tomto ukazovateli rešpektujeme inflačný vývoj, reálny objem úverov medziročne poklesol o cca 9,3 %. Nechcem hovoriť o vývoji štátneho rozpočtu, ktorý minulý rok uzatvoril s deficitom 27,7 mld. Sk. Opäť ale pre objektivitu treba povedať, že sú tam zahrnuté i prostriedky na reštrukturalizáciu bánk.

No a, vážené dámy a páni, naozaj sú rozdielne pohľady a prístupy aj za predpokladu, že dvaja ľudia držia v ruke ten istý dokument. Ja som, pán vicepremiér, nehovoril nič iné len to, že v predbežnom závere Medzinárodného menového fondu z mája tohto roku je 25 hodnotiacich skutočností alebo 25 problémov je tam hodnotených, a rovnako som uviedol, že 12 považujú za mimoriadne vážne a kritické z hľadiska budúceho hospodárskeho vývoja slovenskej ekonomiky.

Dámy a páni, dovoľte mi ešte uviesť jednu skutočnosť, a tá sa týka obrovského mediálneho kriku a obrovskej diskusie na konci nášho funkčného obdobia, keď ja ako minister financií som si dovolil na súhrnnom účte štátneho rozpočtu nechať nulu. Takže, dámy a páni, aby ste vedeli, len v tomto roku na súhrnnom účte ministerstva financií už bola nula najmenej trikrát. Ja to naozaj uvádzam preto, lebo inak sa hodnotí situácia z pohľadu politickej opozície, inak z koalície. Je to normálna štandardná skutočnosť vo vývoji rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky. Vy ste v tom období účelovo túto skutočnosť politicky nie využili, ale priam politicky zneužili.

No a ak tu bolo aj niekoľko slov o klientelizme, ja osobne som presvedčený, a ako podpredseda vlády ste v tejto veci podľa môjho názoru mali zakročiť, že v tom podaní, ktoré som dal na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky vo vzťahu k odškodneniu jednej slovensko-švajčiarskej firme, nebolo nič iné, len bohapustý klientelizmus, ktorý daňových poplatníkov tejto krajiny stál 230 mil. Sk. Ak celý postup bol transparentný, ak celý postup mal všetky náležitosti, ak s celým postupom mohla byť objektívne informovaná slovenská verejnosť, pretože sú to ich peniaze, tak sa pýtam, prečo informácia a všetky informácie s tým súvisiace boli vo vláde Slovenskej republiky prerokúvané ako dôverné.

Som naozaj ďaleko od toho, aby som sa na pôde Národnej rady Slovenskej republiky vyjadroval k tomu, či pre poradcu vicepremiéra alebo poradcu vlády je príslušný taký alebo onaký plat. Jedno si však musíme uvedomiť, že tieto prostriedky sú zo štrukturálnych fondov Európskej únie a tieto prostriedky pri hospodárnom využívaní by mohli nájsť naozaj adresátov, ktorí ich nepochybne podstatne viac potrebujú.

Vážený pán vicepremiér, povedali ste, že medzinárodné autority sa vyjadrili, že reforma verejnej správy je pripravená a že je pripravená dobre. Nuž, ak je to teda pravda, ak je naozaj tak dobre pripravená, no, prosím, buďte taký láskavý a začnite už aj konečne realizovať. Je to v súlade s vaším programovým vyhlásením a je legitímne právo nás, aby sme na tieto skutočnosti upozorňovali. A ak si myslíte, že reformu pripravíte naozaj tak dobre, že ju od 1. decembra 2002, pardon 1. decembra 2002 už nie, ale že ju v závere svojho funkčného obdobia zrealizujete za mesiac, no tak potom budeme môcť hovoriť o tom, ako budúca vláda prevzala túto krajinu, v akom chaose túto krajinu prevzala.

No a, dámy a páni, na záver mi dovoľte ešte opäť sa oprieť o skutočnosti, ku ktorým sa vyjadrili občania Slovenskej republiky, a súvisí to s prerokúvaným problémom. Dámy a páni, budúcu hospodársku situáciu na Slovensku posúdilo ako oveľa horšiu až 41 % respondentov, ako nezmenenú 30 % respondentov, ako lepšiu len 19 % respondentov a 10 % respondentov sa nevedelo vyjadriť.

Dámy a páni, ak by táto snemovňa vzala do úvahy tento prieskum, a tento prieskum by bol aj odrazom politického zloženia tejto snemovne, tak podpredseda vlády pre ekonomiku Ivan Mikloš by v žiadnom prípade nemohol zostať vo vicepremiérskom kresle.

Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)