Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Cuper, nevyrušujte vášho kolegu.

Poslanec M. Maxon:

... držať faktov, tak predsa len jedna poznámka. Vládny návrh novely zákona o dani z príjmu, ktorý sme prerokúvali v parlamente, navrhoval sadzbu dane z príjmu právnických osôb 35 %. Tento vládny návrh zákona, prirodzene, podpredseda vlády pre ekonomiku obhajoval, poslaneckými návrhmi sme sa dostali na 29-percentnú sadzbu dane. Takže ak by pán podpredseda vlády pre ekonomiku mal mať zásluhu, tak len do sadzby 35 %.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Brhel, ktorý stráca poradie. Pán poslanec Danko, stráca poradie.

Pán poslanec Jasovský, nech sa páči. A pripraví sa pán poslanec Tkáč.

Poslanec J. Jasovský:

Vážené dámy poslankyne,

vážení páni poslanci,

vážený pán predsedajúci,

podpredseda vlády,

traja páni ministri,

vzhľadom na to, že je už určitá časová tieseň a je už aj dosť pokročilý čas, skúsim len heslovite niekoľko slov. Osobne, čo mi chýba na práci pána podpredsedu vlády, je systém, ktorý bol zavedený v predchádzajúcej vláde, a síce systém, ktorý sme mali každý pondelok - večer o 19.00 hodine som bol na stretnutí s ministrom financií a v období jedného mesiaca, v období najmenej jedného štvrťroku som bol na stretnutí s podpredsedom vlády pre ekonomiku, kde sme konzultovali problémy fungovania rezortu dopravy, pôšt a telekomunikácií ako rezortu, ktorý bol mimoriadne vážny, zložitý, rezortu, ktorý sa týkal života každého človeka v tomto štáte.

V súčasnosti sa mi zdá, že táto koordinácia hospodárskych a ekonomických rezortov akosi nefunguje. Mal som pripravené množstvo vecí, o ktorých by som mohol hovoriť v súvislosti s prácou podpredsedu vlády, skúsim už len veľmi heslovite povedať niekoľko vecí.

V súčasnosti mi chýba koordinácia jednotlivých rezortov k otázkam multimodálnych koridorov, pretože súčasná vláda nestanovuje, kde je postavená priorita v otázkach trás, ktoré prechádzajú cez Slovensko. Je to na škodu a je mi to trošku ľúto, pretože hospodárstvo a doprava by mala povedať, akým spôsobom vôbec bude doprava, ktorá cez Slovensko prechádza, orientovaná a ktorý je vlastne najdôležitejší koridor. Ja to v práci vlády a najmä v práci ekonomických ministrov, bohužiaľ, nevidím.

Musím vytýkať pánu podpredsedovi pre ekonomiku, ale, samozrejme, ministrom, ktorí sú za to priamo zodpovední, že sa nehľadajú a nenašli nové spôsoby financovania výstavby dopravnej infraštruktúry tohto štátu. Spôsoby financovania a súčasný spôsob financovania je len chaoticky zmätkovitý a postupuje od prípadu k prípadu. Nemyslím si, že je to dobré, pretože treba zabudnúť postupne na verejné financie, ktoré budú môcť byť používané už len na otázky opráv a údržby a v návrhu rozpočtu na rok 2002 sa už nachádza len 50 % týchto zdrojov, hoci dnes je napríklad cestná sieť v katastrofálnom stave. Mohol by som hovoriť o výkonoch vo verejnom záujme, kde by bolo potrebné zladiť napríklad názor Železníc Slovenskej republiky, medzinárodný audit tu bol vykonaný, s názormi ministerstva dopravy a určite ministerstva financií, kde dochádza k rôznym názorovým rozdielom na to, čo vlastne má byť hradené.

Mohol by som hovoriť o mnohých ďalších veciach, mohol by som hovoriť o ekonomickej efektívnosti riadenia jednotlivých rezortov, ktorá je, bohužiaľ, dnes na značne nízkej úrovni. Mohol by som to vyčítať podpredsedovi vlády pre ekonomiku, ale určite to musím vyčítať aj ministrom, ktorí sú za to zodpovední.

Chcem poznamenať aspoň niektoré skutočnosti, ktoré mi prekážajú, napríklad v súlade so Štátnym fondom cestného hospodárstva, ktorý končí svoju platnosť v priebehu niekoľkých dní, kde dochádza pomocou právnických subjektov zo zahraničia k prepisu zmlúv, ktoré boli doteraz platné. Namiesto Štátneho fondu cestného hospodárstva sa píše nový subjekt, čo je ministerstvo financií, a treba povedať, že takéto právne úkony zahraničným právnickým firmám stoja nemálo peňazí. Nemyslím si, že je to dobré, a nemyslím si, že je to správne, a nakoniec odborníci z tejto oblasti mimoriadne poukazovali, aby ministerstvo financií nezvíťazilo v tom boji o to, či Štátny fond bude existovať, alebo nie. Myslím si, že minister, podpredseda vlády pre ekonomiku mal k tomuto zaujať jednoznačné stanovisko a mal jednoznačne povedať, čo si o tomto probléme myslí.

Mohol by som hovoriť o jednotlivých druhoch dopráv, kde mi chýba koordinácia. Železnice Slovenskej republiky nebudú mať o chvíľu čo prepravovať vzhľadom na výkonnosť hospodárstva Slovenskej republiky, kde určite ministerstvo hospodárstva by malo povedať svoj názor. Mal by som hovoriť o kombinovanej doprave, kde jediným počinom ministerstva dopravy potom, ako sme odišli z vlády, bolo, že minister Palacka tri dni po svojom nástupe otváral terminál kombinovanej dopravy na južnom Slovensku, na čom nemal, samozrejme, žiadny podiel.

Mohol by som hovoriť o tom, ako to vyzerá dnes vo výstavbe diaľnic, kde napríklad stavebné práce sú dnes predražené už o 40 % a odporúčam pánu podpredsedovi vlády pre ekonomiku, aby si všimol napríklad, ako sa predražuje výstavba diaľničného tunela Branisko, ako to tam dnes vyzerá. Pán podpredseda pre ekonomiku by si mohol zistiť stanovisko a protokol Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý bol spracovaný pred rokom a pol. Tento protokol je odložený ad acta a nikomu nechýbajú milióny korún, ktoré sú v tomto protokole uvedené. Treba povedať, že nič nové sa nepripravuje v rezortoch, ktoré spadajú pod oblasť podpredsedu vlády pre ekonomiku. Nechystajú sa žiadne nové projekty v oblasti výstavby cestnej infraštruktúry a nová vláda, ktorá nastúpi, nebude mať, de facto, s čím pracovať.

Čo je nové, a to treba povedať, je napríklad to, že sa nič nefinancuje a neinvestuje do telekomunikácií a neviem, či máte informáciu, že dnes o 10.00 hodine prebehla "tlačovka" Slovenských telekomunikácií, kde už bolo ohlásené ďalšie zdraženie ako impulzov, tak základných poplatkov. Som zvedavý, ako to bude pokračovať. Ako vyzerá základný poplatok, pán minister? Všimnite si, prosím vás, ako vyzerá odhlasovanie základných telefónnych staníc v roku 2001. Všimnite si, prosím, tieto ukazovatele. Všimnite si, aké má štát možnosti na základe kúpnopredajnej zmluvy predaných 51 %, aby vstúpil do Slovenských telekomunikácií. Nemá žiadne možnosti. Upozorňujem, že České telekomunikácie dnes penalizovali strategického investora, ktorý vstúpil do Českých telekomunikácií sumou 200 miliónov českých korún za to, že neplní podmienky zmluvy, ktorá bola uzatvorená.

Pýtam sa, aké sankcie sú v kúpnopredajnej zmluve, ktorá bola urobená v súvislosti s Deutsche Telekom na Slovensku. Žiadne sankcie nie sú uvedené. Deutsche Telekom neinvestuje, Deutsche Telekom má vlastné problémy a v zmluve, ktorá bola vykonaná v tejto súvislosti, nie je uvedené absolútne nič, čo by sa dalo použiť. Mohol by som sa pýtať pána podpredsedu vlády pre ekonomiku, aký osud bude mať 10-miliardový úver, ktorý dnes pripravuje Tatrabanka, IRB, Poštová banka v súvislosti so Železnicami Slovenskej republiky. A mohol by som sa pýtať, či je to aj v súvislosti so zmenkami, ktoré boli v Železniciach Slovenskej republiky pripravené. Alebo azda tu nemá existovať nejaká koordinácia medzi ministerstvom dopravy, ministerstvom financií a snáď Železnicami Slovenskej republiky? Mohol by som sa pýtať na mnohé ďalšie veci, len, bohužiaľ, ten čas je veľmi limitujúci a je veľmi rozhodujúci.

Ja by som bol skutočne rád, keby podpredseda vlády koordinoval rezorty, rezorty finančného charakteru, rezorty hospodárskeho charakteru. Keby podpredseda vlády zaujal stanoviská k tomu, ako sú riadené tieto rezorty, pretože mne tam tá vzájomná väzba, vzájomná koordinácia skutočne veľmi chýba. Aspoň toľko veľmi stručne.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia traja poslanci, posledný je pán poslanec Prokeš. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

Pani poslankyňa Podhradská.

Poslankyňa M. Podhradská:

Mám len veľmi krátku poznámku k reakcii pána ministra Haracha na to, čo hovoril pred chvíľou pán poslanec Jasovský, ktorá tiež dokumentuje v podstate, akým spôsobom táto vládna koalícia interpretuje fakty o Slovenskej republike. Keď povedal pán poslanec Jasovský, že telekomunikácie dnes oznámili zdraženie, a pán Harach zareagoval, že impulzy sú zlacnené, tak by som sa ho chcela spýtať, keď teraz impulz stojí 2 koruny a nová cena bude 1,30 korunu, vyzerá to ako zlacnenie, len pán Harach zabudol dopovedať tú pravdu, že impulz bol skrátený na polovicu. To znamená, že bol zdražený o 33 halierov.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa Keltošová.

Poslankyňa O. Keltošová:

Ďakujem za slovo.

Škoda, že tu nie je pán podpredseda vlády, o ktorom je reč, pretože by som sa ho chcela opýtať, akým spôsobom koordinuje napríklad odplatné odstúpenie pohľadávok Sociálnej poisťovne tretím osobám. Máme v zákone alebo v návrhu novely zákona o Sociálnej poisťovni a zabezpečení, ktoré budeme prerokúvať v druhom čítaní zajtra, pretože podľa nášho názoru tam ide o sústredený útok na najväčšieho dlžníka Sociálnej poisťovne, a to sú práve železnice. Upozorňovala som na to v prvom čítaní, nedostala som vtedy odpoveď od pána ministra Magvašiho, prečo to takto robia bez toho, aby samostatne pripravili novelu zákona o Sociálnej poisťovni.

Ako teraz počúvame o zmenkách týkajúcich sa železníc, pýtam sa pána neprítomného podpredsedu Mikloša, akým spôsobom koordinuje činnosť rezortu práce s rezortom železníc, dopravy a zároveň, samozrejme, aj s ministerstvom financií. No nijak, alebo na druhej strane naopak. Tým, že to nekoordinuje, tak sa nahráva veľmi, povedala by som, lukratívny majetok bez privatizačných projektov, bez tzv. transparentnosti, o ktorej táto vláda toľko rozpráva, tretím osobám. Na prvom mieste sú železnice, na druhom mieste ako najväčší dlžníci sú zdravotnícke zariadenia, neviem, ako pán minister Roman Kováč chce robiť reformu v zdravotníctve, keď vlastne nevie, čo tie tretie osoby odkúpia od Sociálnej poisťovne, koľko zariadení zostane a akým spôsobom sa budú zariadenia využívať. Takže koordinácia, o ktorej hovoril pán Jasovský, je absolútne nulová nielen vo vzťahu k ekonomickým rezortom.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Prokeš.

Poslanec J. Prokeš:

Ďakujem pán, predsedajúci.

V nadväznosti na vystúpenie pána kolegu Jasovského chcem len doplniť, že pán podpredseda vlády Mikloš zabudol na to, že do jeho kompetencie ako ministra, vlastne podpredsedu vlády pre ekonomiku, patrí aj filozofia reformy verejnej správy a tá sa musí odvíjať práve v spolupráci s ministerstvom financií od daňovej reformy, od územnej daňovej reformy, aby bolo jasné, akými zdrojmi financií bude tá-ktorá úroveň disponovať, pretože nemôže platiť to čo doteraz, že samospráva nižších celkov, to znamená, obcí a vyšších územných celkov vo vzťahu k štátu a vláde jednoducho bude získavať peniaze prerozdeľovaním štátneho rozpočtu. A myslím si, že toto je jeho kardinálne zlyhanie vo funkcii.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Tkáč, pripraví sa pán poslanec Cagala.

Poslanec V. Tkáč:

Vážení prítomní,

dovoľte mi, aby som začal citátom českého klasika sexuológie pána profesora či docenta Plzáka, ktorý hovorí alebo uviedol jednu situáciu, a síce takým spôsobom, že partner sa pýta partnerky: Robím to dobre? A partnerka mu odpovedá: Nerobíš to nijak.

Chcem povedať, že toto je motto vlastne toho všetkého, čo sa dnes deje, pretože ak dnes niekto hovorí o geniálnom reformátorovi, ja som ešte jednu reformu ani reformníkov nezažil za tie dva roky. Ak sa tu hovorí o tom, aké sú geniálne výsledky, tak zároveň máme pred sebou toho istého pána, ktorý tu vykrikoval pred niekoľkými hodinami, myslím Dzurindu, aký je geniálny a aká je dobrá jeho vláda. Máme zároveň na stole správu o sociálnej situácii obyvateľstva za rok 2000. Táto správa je od tej istej vlády, od ktorej je aj podpredseda vlády Mikloš, a táto správa uvádza obrovské množstvo faktov, ktoré pripravilo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, a to 5 rokov dozadu, to znamená, je to porovnávanie vývojových trendov od roku 1995 do roku 2000. A všetky smiešne a úsmevné chválenkárstva zo strany tejto vlády tam dostávajú absolútne množstvo faktov, aký to má dosah na rodinné účty, na vývoj spotreby, na nominálne či reálne mzdy, aký to má dosah na zamestnanosť či nezamestnanosť, tzv. hospodárska politika reformy.

Chcel by som povedať, že je tam jeden otrasný údaj, jedna otrasná tabuľka, ktorá má, samozrejme, súbor čísel, aké sme do súboru vývoja od roku 1990 len do nezamestnanosti a zamestnanosti dopisovali, kto bol kedy vo vláde, tak by ste zistili hrozné veci. Zistili by ste, že aj ten pán, o odvolaní ktorého dnes hovoríme, bol vo vláde vždy vtedy, kde tráva nerástla, kde vstúpili členovia tejto vlády, ale za to šokujúcim spôsobom vzrástla vždy nezamestnanosť. Budem môcť uviesť nejaké údaje.

Na Slovensku v roku 1990, to znamená k decembru 1990 bolo 39 603 nezamestnaných. Potom si pamätáte, že v apríli 1991 musel odísť Vladimír Mečiar z funkcie, bol odídený, a v decembri 1991 bolo na Slovensku 301 951 nezamestnaných.

Za jeden rok od apríla do konca roku 1991, keď sme mali asi 40 tisíc nezamestnaných, a v decembri 1990 to bolo 39 603, presne 40 tisíc nezamestnaných. Nezamestnanosť stúpla za 9 mesiacov o 260 tisíc ľudí. Pýtam sa verejne pána podpredsedu vlády, v akej vládnej funkcii v tom čase pôsobil. Tí istí ľudia, aj tie isté politické subjekty, ktoré tvoria fantastickú zmenu po roku 1998, mali alebo preberali v roku 1998 nezamestnanosť, ktorá bola v rozpätí 12 - 13 %, dnes je alebo v decembri 2000 bola 18,8 % a vo februári, v marci vyskočila nezamestnanosť na takmer 21 %.

Tí istí ľudia sú znovu vo vláde a je asi 540 tisíc nezamestnaných ľudí. Ale za akých podmienok? Že sa drakonicky zmenila legislatíva od roku 1998, zlikvidoval sa poistný princíp nezamestnanosti a v zamestnanosti, ktorý sme zaviedli, medzinárodne uznávaný poistný princíp a osvedčený a drakonické sociálne opatrenia vyraďujú ľudí z evidencie, aj napriek tomu máte 21-percentnú nezamestnanosť. To sú skutočne hrozné veci, a keby som bol umelec, tak by som nakreslil, kto a kedy bol vo vláde a zodpovedal za tieto procesy. A potom percentuálny rast a počet nezamestnaných. To sú všetko výsledky od roku 1990. Tu naozaj treba jasne povedať, že slovenský volič, spamätaj sa, a, slovenský volič, uvedom si práveže takéto fakty.

Treba povedať, že správa o sociálnej situácii obyvateľstva do roku 2000 hovorí, a veľmi jednoznačne, aj o porovnávaniach medzi výsledkami alebo závermi Mečiarovej vlády v roku 1998 a touto vládou. Za túto vládu zodpovedá za ekonomické aj sociálne procesy podpredseda vlády. Chcem povedať, že sa totálne zdecimovali verejné fondy, ktoré dnes tvoria obrovské riziká. Upozorňuje na to aj Menový fond, aj Svetová banka na obrovské riziká v budúcich rokoch, a to z toho dôvodu, že sú zastavené reformné procesy.

V roku 1994 v decembri, v januári 1995 sme preberali Sociálnu poisťovňu s deficitom v dôchodkovom fonde 1 250 mil. Sk. To boli peniaze, ktoré neboli splatené a musela ich splácať garnitúra, ktorá riadila Sociálnu poisťovňu a ekonomické i sociálne procesy v roku 1995 - 1996. Na záver volebného obdobia v máji 1999 bola ročná uzávierka. Odovzdávali sme Sociálnu poisťovňu s prebytkom temer 1,5 mld. Sk. Málo sa vie, že zdroje v Národnom úrade práce za roky 1999 až 2000 pracovali na princípe využívania rezervných fondov, ktoré sa používali na aktívnu politiku zamestnanosti z obdobia Mečiarovej vlády. Po vyčerpaní týchto zdrojov sa vďaka múdrej hospodárskej politike tejto vlády prestalo pracovať, prudký dynamický rast nezamestnanosti vlastne obmedzil tvorbu platov - miezd, neplatilo sa poistné a obidve inštitúcie sa dostávajú do výrazného kolapsu. V tejto situácii stratila Dzurindova vláda, keď ju vôbec mala, absolútny reformný potenciál. Reformný potenciál tejto vlády je dokonca mínusový.

Vážený pán podpredseda vlády, zodpovedne vám vyhlasujem, že som osobne pracoval veľmi dlho na úrovni podpredsedu federálnej vlády pána Valeša. Spolupracoval som vtedy aj s podpredsedom vlády, ministrom podpredsedom vlády v tripartite s pánom Klausom. Hovoril alebo rokovali sme a pripravovali veľmi aktívne asi 620, 650 reformných zákonov. Viem, čo je reforma, a viem, čo je reformný potenciál. Nemusel som súhlasiť ani s pánom Valešom, ani s pánom Klausom vo všetkom, ale boli to chlapi, ktorí doťahovali do konca ekonomickú reformu.

Pýtam sa, ktorý jeden zákon vyšiel z dielne podpredsedu vlády Mikloša. Zásadne sa pýtam, kedy do večera pracoval podpredseda vlády tak, ako robil pán Valeš, ako to robil pán Klaus, v kluboch loboval za zákon, aby reforma išla, aby bol zákon prijatý. Veľmi jasne a skutočne veľmi úprimne sa pýtam. Nech mi odpovie pán podpredseda vlády. Mne nechýba. V tejto situácii je to otázka toho najväčšieho sklamania, ktoré mne osobne ako občanovi, nie ako opozičnému politikovi priniesla táto vláda, a to je strata reformnej neschopnosti. Tá má, samozrejme, viac príčin. Veľmi dobre som poznal pána podpredsedu vlády Valeša, chodili sme na červené víno, aj keď odišiel z funkcie. Bol to človek, ktorý najmä v časoch normalizácie sedel vo väzení a ktorý sa aj učil mnohé veci, čo je tripartita, kolektívne vyjednávanie, robili sme aj sociálnu reformu spolu s ním a podpredseda vlády musel koordinovať takých búrlivákov, akými boli pán Klaus a Müller. To boli naozaj oheň a voda, ako hovorí pán poslanec Šebej. A spojiť týchto ľudí dokopy bola otázka koordinácie.

Ale aj pán Valeš, aj pán Klaus boli nositeľmi reformných krokov. Ak niekto nadáva na privatizáciu, aj kupónovú, dobre, boh súď, ale bola to reformná akcia, bol to reformný ťah a bol to pokus o reformu. A menilo sa všetko v tom čase. Ja sa pýtam, kto zo súčasnej vlády má reformný potenciál a kto doťahuje veci do konca a kto tieto veci nedoťahuje. Môžem porozprávať veľmi jasne, akým spôsobom vláda, v ktorej sedí pán podpredseda vlády Mikloš, zabrzdila sociálnu reformu, a to vo vzťahu k svetovým organizáciám. Môžem vám to opísať veľmi detailne, prosím. Pani poslankyňa Keltošová už o tom hovorila.

Chcem povedať, dá sa povedať, že zodpovedá za to ministerka financií, pani ministerka financií alebo pán minister práce, ale v jej koordinácii. Tá koordinácia spočíva v tom, že sa totálne zabrzdili rozbehnuté zmluvné vzťahy so Svetovou bankou. Asi dva týždne pred voľbami, čo nebýva zvykom, zo strany tejto svetovej inštitúcie som v Budapešti parafoval 4 zmluvy, v ktorých vôbec nešlo o peniaze Svetovej banky. Išlo o rozum, o softvér, o program preto, aby Sociálna poisťovňa mohla vytvoriť dokonalé predpolie na realizáciu sociálnej reformy. Boli to zmluvy, kde išlo o komplexný informačný systém sociálnej sféry, kde išlo o softvérové vybavenie Sociálnej poisťovne, o prechod na tzv. optický archivačný systém. Išlo tam o to, že sa mali zaviesť čiarkové kódy, že sa mal zjednotiť výber a vymáhanie pohľadávok aj poistného do jedného centra, aj výplata dávok sa mala zracionalizovať.

Mali byť stánky, boxy pre poistencov, mali sme už mať dnes čipové karty a mali sme komunikovať so všetkými sociálnymi inštitúciami prostredníctvom tohto systému. Nebolo treba, a v tejto sále som v decembri pri provizóriu požiadal pani ministerku financií s pánom poslancom Mesiarikom - musí to potvrdiť -, mali sme pripravený návrh, aby sa doplnil do rozpočtu jeden paragrafík, ktorý by umožnil Sociálnej poisťovni založiť devízový účet, aby mohla priamo bezprostredne ihneď komunikovať so Svetovou bankou. V tom čase bol zároveň pripravený aj zákon o sociálnom poistení, tzv. šiesty variant na základe auditu z Európskej komisie z mája 1998, čiže bolo to postavené na stole, bolo vytvorené predpolie, boli vytvorené zdroje a najmä tam bol svetový rozum. Pani ministerka odmietla uviesť tieto záležitosti do provizória aj do rozpočtu, ten jeden odsek, že sa to bude riešiť komplexne. Rieši sa to tak, že dohody so Svetovou bankou sa oživovali pred niekoľkými týždňami, je to rok 2001. A aj keby zákon o sociálnom poistení bol, aký chce byť, tak nemožno ho spustiť, lebo nie je vytvorené predpolie. Orchester, ktorý by mal tento zákon zahrať, nie je, tak ako nie je spevák, ktorý ešte nezaspieval jednu áriu napísanú od Janáčka.

Chcem tým povedať, že v tejto situácii koordinácia ministerstiev, spolupráca so Svetovou bankou bola absolútne zastavená, zdržali sa tieto reformné procesy, povyhadzovali sa ľudia z ministerstva práce, ktorí vedeli napísať zákon, a táto ruka je asi veľa, koľkých ľudí máme na Slovensku. Urobili sa poriadne čistky v Sociálnej poisťovni. Sú tam súboje o vymáhanie pohľadávok, jednotlivé politické subjekty si urobili z vedenia poisťovne botanickú záhradu, každý tam zasadí svoj štep, aby ste sa dostali k 50 mld. korún odpúšťania pohľadávok. Nikto nemá právo takúto pohľadávku odpustiť. Nikto nemá právo, prirodzené právo dostať všetkých poistencov, ktorí platia, do situácie, že tieto pohľadávky chcete odpustiť.

Akým právom podnikatelia čušia? Prečo čušia odbory v tejto tzv. občianskej spoločnosti? Akým právom a ako sa vyjednáva v týchto otázkach a berie si zodpovednosť za 50 mld. dlžôb, ale za 100 mld. korún obehu obratu podpredseda vlády pre ekonomiku? Veď ho musí zaujímať, že takáto finančná inštitúcia pôsobí v tomto štáte. Presne to, čo sa deje dnes v nekoordinácii zdravotného poistenia, "bordel", ktorý je dnes na úradoch práce, je dnes nahradzovaný virtuálnou realitou čiernej práce.

Ak si myslíte, že príčinou je čierna práca, ako podpredsedu vlády vás znovu verejne vyzývam, povedzte, čo ste ako podpredseda vlády okrem kritiky Magvašiho dokázali. Aký zákon prišiel z vašej dielne, ktoré oprávnenia, ktoré opatrenia likvidujú čiernu prácu v tomto štáte? Akým spôsobom chcete riešiť 21-percentnú nezamestnanosť? Kde máte vyčerpané zdroje na aktívnu politiku zamestnanosti? Akým spôsobom chcete riešiť koncepciu tvorenia poistného systému v oblasti zamestnanosti? Aj toto je reforma, možno dôležitejšia, než reforma verejnej správy.

Chcel by som ďalej uviesť, čo sa deje v oblasti legislatívy, pretože nechcem robiť teóriu, ale štátnická práca má rôzne štýly a prejavy. Jeden zo základných prejavov je normatívny štýl riadenia štátu. To znamená, cez zákon vtlačím pečať svojej osobnosti alebo ho nevtlačím do zmeny ekonomických záležitostí. Navyše, chcem povedať, že podpredseda vlády by nemal riadiť v krajine javy, ale mal by riadiť procesy, ekonomické, sociálne, politické procesy, dlhodobé trendy a hľadať východiská pre budúce roky.

Chcem povedať, čo sa deje v oblasti ekonomickej legislatívy. Chcem sa pýtať, prečo ministerstvo hospodárstva, ktoré patrí do vašej egidy, do vašej agendy, je ministerstvo, ktoré najväčšmi hrubým spôsobom porušuje legislatívny plán úloh vlády vo vzťahu k európskej integrácii. Chcem sa pýtať, ako koordinujete daňové, príspevkové a poistné zaťaženie občanov v tomto štáte. Prácu dobre platených rezortných odborníkov suplujú poslanci. Neexistuje dohoda ani vedecký prístup k analýze a optimalizácii daňového, poistného a príspevkového zaťaženia štátu, občanov, zamestnancov a zamestnávateľov.

Ak sa vo faktickej poznámke mení poistné v štáte, to je absurdný stav. Ak sú tu súboje o nevyváženom štátnom rozpočte, o väzby medzi poistným, je tu daňová liga a preteky, kto, akým spôsobom a v ktorom rezorte alebo v ktorej oblasti urve niečo, to predsa nie je koordinácia zásadných problémov, ktoré súvisia so stabilizáciou ekonomického prostredia. Súvisí to s tým, že absolútna koordinácia zlyháva a ja sa vás ako podpredsedu vlády opäť verejne pýtam, koľkokrát ste si zvolali zodpovedných, akým spôsobom ste prostredníctvom svojho úradu podpredsedu vlády riadili a riešili tieto otázky. Pýtam sa vás zároveň, z hľadiska stabilizácie akým spôsobom chcete alebo ste riešili otázky skráteného legislatívneho konania v oblasti finančnej legislatívy, daňovej, príspevkovej a poistnej legislatívy.

Väčšina právnych predpisov v oblasti ekonomických procesov prebieha cez skrátené legislatívne konanie. Chýbajú daňové a objektívne poistné systémové väzby medzi jednotlivými inštitúciami. Jednotlivé subjekty buď nerobia, ako je ministerstvo hospodárstva, alebo keď robia, tak len v skrátenom legislatívnom konaní, ako je Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

Počas roka trikrát meníte poistné podmienky u jednej skupiny občanov. Kritika, ktorá je vznášaná zo strany podnikateľskej sféry, je evidentná v tom, že neexistuje stabilné ekonomické prostredie, že neexistuje časové predpolie medzi platnosťou a účinnosťou daňových, poisťovacích a poistných a odvodových zákonov. Neexistuje priestor na vytvorenie podmienok na to, aby mohli občania, podniky, zamestnávatelia i štát seriózne prispievať do týchto zdrojov. Nechcem hovoriť o oblasti klientelizmu. O nej hovorili a budú hovoriť moji kolegovia s ekonomicko-finančným zameraním.

Chcem vás len upozorniť na záver najmä na to, že v správe o sociálnej situácii obyvateľstva z vašej vlády, z vašich rezortov sa dozvedáte, aké bludy sa hlásajú, že rastie maloobchodný obrat, aké bludy sa hlásajú o tom, že rastie spotreba občanov, čo je absolútna nepravda. Predseda vlády vyhlasuje Castrovým spôsobom na Kube, kde každý rok je rokom niečoho, alebo čínskym spôsobom o roku hada, že to bude rok rastu reálnej mzdy a platu. Preboha, dajte mu prostredníctvom Domu techniky polhodinový kurz, že o výške mzdy dnes nerozhoduje premiér ani minister, ale rozhoduje tarifné kolektívne vyjednávanie medzi odbormi a zamestnávateľmi, a to v týchto zemepisných šírkach od 16. 2. 1992.

Ak chce byť premiérom, a nie tárajom, tak môže povedať, že môže garantovať istým spôsobom, aj keď to nasľubuje, rast reálneho platu v štátnych, rozpočtových a príspevkových organizáciách, rozdiel medzi platom a mzdou je u Dzurindu mimoriadne zložitý problém. (Potlesk.) V tejto situácii štát, vláda zodpovedajú len za výšku platov, tak ako nasľubovali a nemajú zdroje na výšku, na platy pre zdravotníckych pracovníkov, tak ako prudko klesá o 7 - 8 % reálny plat v oblasti príspevkových a rozpočtových organizácií. To sú všetko veci, ktoré, tvrdím, nemajú absolútne žiaden reformný zmysel.

Vaše tézy, pán podpredseda vlády, sú orientované stále na to, že štát je drahý. Pritom sa rozbujnieva štátny aparát, audit, ktorý urobili mladí pomocníci, ktorí vám pomáhajú, sa najviac dotkne účtovníčok a upratovačiek v rezortoch, a likviduje aj to, čo funguje.

Chcem tým povedať, že vy, ako stelesnenie reforiem, naozaj spadáte pod Plzákov citát: Nerobíš mi to nijak.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlási päť poslancov a poslankýň. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.

Pán poslanec Jasovský.

Poslanec J. Jasovský:

Ďakujem pekne za slovo.

Pán poslanec Tkáč hovoril veľmi vážne o otázkach sociálnych systémov, sociálnych problémov ľudí, ktorí žijú v tomto štáte. Ja by som sa pripojil k jeho názoru a podotkol by som, že takisto mi chýba vypracovanie sociálneho systému poskytovania zliav na Slovensku. Ale tento systém ani nemôže existovať, pretože neexistuje žiadna alebo veľmi nízka úroveň poznania skutočných nákladov na výkony vo verejnom záujme. A ak nepoznáme tieto náklady, a napríklad Železnice Slovenskej republiky si dávajú vypracovať audit zahraničnou firmou, nevieme skutočný systém poskytovania týchto zliav.

A v súvislosti s tým sa treba pozrieť aj na garanciu štátu pri úhrade straty za výkony vo verejnom záujme, kde takisto existuje určitý kolaps a neexistujú podmienky, ktoré by tento proces riešili. Ak už hovoríme teda k problematike podpredsedu vlády pre ekonomiku, ktorý má na starosti aj určitú realizáciu a transformáciu verejnej správy, pýtam sa, ako sú pripravené ministerstvá, aké kompetencie majú a čo im ostáva po transformácii.

Pýtam sa, či náhodou nevznikne taká situácia ako dnes v Slovenskej pošte, ktorá predbieha transformáciu. Poviem jediný príklad, akým spôsobom Slovenská pošta rieši svoju transformáciu. Dochádza k zlučovaniu napríklad okresných riaditeľstiev Žiar nad Hronom, Prievidza a Martin. Martin patrí do kraja, ktorý je dnes Žilinský, Prievidza do Trenčianskeho a Žiar nad Hronom do Banskobystrického.

Pýtam sa, ako budú tieto tri okresy spolupracovať, akým spôsobom budú riadiť oblasť poštovej politiky. A keď sme už hovorili o telekomunikáciách, myslím si, že je naivný názor, že Deutsche Telekom budú zlacnievať tarifné poplatky pre účastníkov slovenskej telekomunikačnej siete v čase, keď ich hodnota akcií prudko klesá. Nezdá sa mi to, že je to správne, a nesúvisí to ani s tarifným mechanizmom, ktorý schválila táto vláda.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa Keltošová.

Poslankyňa O. Keltošová:

Ďakujem za slovo.

Dovoľte mi, aby som doplnila môjho predrečníka, pána poslanca Tkáča, v tej časti, kde hovoril o neustálej a permanentnej kritike pána podpredsedu vlády Mikloša na zamestnávateľov a na tzv. tých čiernych pracovníkov. Dovoľte mi, aby som zacitovala zo správy Európskej komisie, lebo už tu bola reč o tom, ako sú medzinárodné inštitúcie nadšené touto vládou, a najmä jej podpredsedom vlády pre ekonomiku, ktorý je pre nich naozaj údajne stelesnením všetkých reforiem.

Správa Európskej komisie hovorí: "Tvorba pracovných miest v Slovenskej republike v dôsledku prebiehajúcej reštrukturalizácie hospodárstva, nekonsolidovaného legislatívneho prostredia, slabej finančnej vybavenosti podnikovej sféry a nedostatočnej úrovni priamych zahraničných investícií je veľmi nízka." Ďalej citujem: "Jedným z kľúčových faktorov nízkeho dopytu po práci je vysoká úroveň odvodového zaťaženia zamestnávateľov." Ďalej: "Vysoká úroveň odvodového zaťaženia podnecuje zamestnávateľov k skrytému zamestnávaniu pracovníkov." Podľa odhadov Európskej komisie rozsah skrytej zamestnanosti osciluje v rozmedzí od 2 do 8 % z pracovnej sily.

Pán podpredseda vlády, minulý rok vaša vláda prijala tzv. národný program zamestnanosti. Ja som tam hľadala skutočne nejaké legislatívne alebo iné opatrenia, ako chcete bojovať proti čiernej práci. Celú zodpovednosť ste presunuli na Národný úrad práce a v poznámke legislatívne opatrenia je doslova napísané - nie sú potrebné. O čom to tu rozprávate? O akej čiernej práci? Prečo nerobíte konkrétne opatrenia, čo vám ako podpredsedovi pre ekonomiku prináleží? Prečo neprijmete určité legislatívne, lebo my sme právny štát, legislatívne opatrenia na potrestanie zamestnávateľov, v prvom rade zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú načierno, a až potom sa vyjadrovať k tým ľuďom, ktorí by si prácu aj veľmi radi našli, ale jednoducho táto ekonomika im to neumožňuje. Čiže to sú všetko len krásne reči, ale "skutek utek".

(Zaznel zvuk časomiery.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Jarjabek.

Poslanec D. Jarjabek:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

V súvislosti na tie otázky, ktoré položil pán poslanec Tkáč, by som si aj ja dovolil priložiť jednu, pán podpredseda vlády. Pán minister kultúry Kňažko predkladá do roku 2002 rozpočet pre kultúru. Určite viete, že je to najnižší rozpočet pre kultúru od roku 1993. Je to volebný rok. O to je to pre mňa zarážajúcejšie. Chcem sa spýtať, skutočne, viete o tom, že tento rozpočet je najnižší od roku 1993. Viete o tom, že vlastne tento rozpočet bude znamenať už aj tak likvidáciu ďalších kultúrnych inštitúcií?

Na základe tohto rozpočtu sa budú dôvodne privatizovať inštitúcie, možno práve o toto ide. Zaujímalo by ma, či sa to robí s vaším vedomím. Čo vy si vôbec o tom myslíte? Skutočne by som chcel, aby ste aspoň jedno slovo stratili o kultúre, lebo aspoň raz by sa o tom malo hovoriť aj vo vašej vláde. Pomaly o kultúre nehovorí už ani minister kultúry.

Čiže skutočne by ma zaujímal váš názor na problém financovania kultúry z vášho hľadiska pragmatického ekonóma. Alebo neviem, či to treba chápať v tejto chvíli len ako finančnú ignoranciu ministra kultúry. Naozaj, v tomto parlamente sa prestalo hovoriť o kultúre. Čiže buďte taký láskavý, pán podpredseda vlády, odpovedzte mi na túto otázku, ide mi o váš názor na financovanie kultúry.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda B. Bugár:

Pán poslanec Drobný.

Poslanec M. Drobný:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Pán kolega Tkáč pripomenul to, že podpredseda Mikloš nedobre kooperuje so Svetovou bankou. Videl som to na nedávnom stretnutí V4 poslancov zdravotníckych výborov, keď kolega Fiedler zo Svetovej banky sa udivil nad mojou diskusnou rečou, v ktorej som povedal, že nezamestnanosť na Slovensku dosahuje úroveň 20 %. Vybral sa za mnou a pýtal sa, prosím vás, ale ja mám predsa údaje 14 - 16 %. No tak to máte staré údaje. To sú údaje z čias Mečiarovej vlády, vtedy bola ešte nižšia. A aké to je kooperovanie, keď takýto základný nedostatok má mínus 4 až mínus 6 % straty našej úrovne nezamestnanosti. Tak to bola prvá dezinformácia.

To by ste mali, skutočne, týmto autoritám denne dávať takéto makroekonomické údaje.

Ďalšia neinformovanosť o našom stave v rezorte zdravotníctva bola tá, keď dáky Ind, neviem jeho meno, začal rečniť o úplatkoch v zdravotníctve vo forme fľaše alkoholu, prípadne aj doma páleného, vo forme čokolády, kvetov. Povedal som, pán kolega, tento eufemizmus pre Slovensko neplatí. U nás sú presne stanovené taxy. A on potom za mnou prišiel s otázkou, ako to, ja o tomto neviem. A potom ma podporili kolegovia z Poľska a Maďarska, lebo u nich je to to isté.

Takže informovanosť autorít Svetovej banky, čo by mala byť tiež vaša úloha, vládna koalícia, o takýchto makroekonomických ukazovateľoch, je prakticky nulová alebo veľmi stará. Oni majú informácie snáď z minulej vlády, ale nie z tejto vlády. A je to potom trápne, keď človek vystúpi a hovorí pravdu a vyzerá trápne. Nakoniec sa to musí dopovedať pri neformálnej večeri a povedať im, páni, ale u nás je taká realita - žiadne kvety, žiadne bonboniéry, ale tvrdá taxa. Ale ani žiadnych 14 % nezamestnaných, ale 20 % nezamestnaných. Ale tieto informácie má týmto ľuďom poskytnúť niekto z vlády. A je to zrejme vaša úloha.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa Aibeková.

Poslankyňa M. Aibeková:

Ďakujem pekne.

Plne sa stotožňujem s názormi pána poslanca Tkáča, čo sa týka vašich návrhov na riešenie nezamestnanosti, pretože tam je vaša zodpovednosť zjavná a tej sa skutočne nezbavíte. Tak nekompetentné vyjadrenia, pán podpredseda vlády, ako odzneli pred mesiacom, keď ste sa vyjadrovali k riešeniu problémov nezamestnaných, tak skutočne neviem, či máte takých zlých poradcov, hoci sú dobre platení, alebo jednoducho ste sa o túto oblasť, veľmi závažnú pre Slovenskú republiku a jej občanov, nezaujímali a vaša nekompetentnosť vyplýva z toho.

Už hovorila pani poslankyňa Keltošová, že vy ste sa vôbec nezamerali na problém riešenia nezamestnanosti ako takej, ale urážali ste a hádzali ste do vreca všetkých občanov, aj tých, ktorí chcú pracovať, ale nemôžu si nájsť prácu, a aj tých, ktorí nechcú. Ale to je len nepatrné percento. Vy ste tie percentá zveličili a hovorili ste o štvrtine občanov, ktorí nechcú pracovať. Realita nie je taká, a nakoniec analýzy, ktoré existujú aj vo vláde, myslím si, že by ste mali poznať.

Ja som ďaleko od toho, aby som vám kládla vinu za neriešenie problémov v zdravotníctve, pretože tu sedí kompetentný minister a tomu to padá na hlavu skutočne zo všetkých strán. Ale to, že sa nerealizuje reforma zdravotníctva, to je trošku aj na vašich pleciach. Vy ste mali dobrého poradcu pre oblasť zdravotníctva, s mnohými návrhmi ktorého sa aj ja stotožňujem, hoci som z iného politického tábora. Ale myslím si, že vy ste vo svojej funkcii neurobili nič pre to, aby sa táto reforma, ktorá na papieri existuje, aj v materiáloch vášho poradcu realizovala. A nakoniec prístup vlády, a vy ste jej členom, k zdravotníkom a k ich finančnému ohodnoteniu je...

(Zaznel zvuk časomiery.)