Podpredseda NR SR B. Bugár:

S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Slaný. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

Nech sa páči, máte slovo.

Poslanec J. Slaný:

Ja by som chcel reagovať na pána Delingu, lebo už, zdá sa, dlhé obdobie tu máme taký recept na agrárnu politiku, že vždy nájdeme nejakého obetného baránka, v tomto prípade sa tu tým obetným baránkom má stať pán podpredseda Mikloš, a naňho zvaľujeme tie viny, ktoré v poľnohospodárstve sú. Podľa mňa sme na zlej adrese a na vine za ten stav, ktorý je, sú tí, ktorí sa okolo poľnohospodárstva mocú. Poviem to na rovinu, to sú odborníci, ktorí majú riadiť tento rezort, a to sme aj my zodpovední poslanci Národnej rady.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Slafkovský, pripraví sa pán poslanec Húska.

Nech sa páči.

Poslanec A. Slafkovský:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán podpredseda vlády,

vážené dámy a páni,

vážení kolegovia,

je nás tu už trocha poredšie, ale je to moje prvé vystúpenie, tak mi prepáčte, ak budem možno troška nie tak celkom koncentrovaný, ako sú skúsení parlamentní kozáci. Ale pokúsim sa využiť skúsenosti z praxe primátora, ktoré mám.

A primátorské skúsenosti sú tie, ktoré ma najbližšie privádzajú k reforme verejnej správy a k správe územia, k občanovi ako takému. Bohužiaľ, to, čo vidíme v praxi, sú plody semien, ktoré boli zasiate už pomerne dávno. A už v roku 1992 bola pripravená reforma verejnej správy. Táto reforma sa vlastne potom 7 rokov neaplikovala a na poslednú chvíľu sme videli zmeny, ktoré sa udiali s vytvorením krajov a okresných štruktúr. A tento danajský dar Slovensku sa aj do dnešných dní prenáša. A prenáša sa tak, že ten úradnícky šimeľ sa tak zabýval, že dnes nežičí žiadnej reforme, ani reforme, ktorú pripravovala skupina odborníkov okolo Ivana Mikloša, a naráža na problémy na všetkých úrovniach, aj priamo na ministerstvách. A to si treba povedať otvorene. Ak by nenachádzala takýto odpor, tak už je určite ďalej, mala by väčšiu podporu a dnes by sme nehovorili o tom, že sme jednou z posledných krajín v rámci reformy verejnej správy ako podmienky na vstup do Európskej únie.

Sú to sebakritické slová, ktoré si treba priznať. A je teraz, tak by som povedal, možno na nás, na poslancoch, aby sme s týmto trošku pohli dopredu, pretože cez úradníkov sa to nedostane. To catenaccio, ktoré tam bolo vybudované, je proste nepriestrelné a my ho len tak ľahko nezmeníme.

Zaznelo tu aj niekoľko kritických slov k cestovnému ruchu a k nezamestnanosti. No čo sa týka cestovného ruchu, Liptovský Mikuláš je v strede územia, ktoré je ako stvorené na rozvoj cestovného ruchu. Ale, bohužiaľ, stav v investíciách do cestového ruchu je veľmi zlý a nie veľmi dobrý. Slovenská agentúra cestovného ruchu, ktorá už funguje asi 8 alebo 9 rokov na Slovensku, zatiaľ nepriniesla to, čo by sa od nej očakávalo. Po veľkých bojoch tam došlo k zmenám. Dúfajme, že to bude k lepšiemu.

S nezamestnanosťou ako občan a primátor sa stretávam na každom kroku, každý deň a je to jedna zo skutočností, ktorá je najťažšie vnímaná občanmi našej krajiny. V kritériách priorít sa nezamestnanosť nachádza na prvom mieste. V priebehu niekoľkých rokov sa tam posunula.

Ale, bohužiaľ, ja príčinu nezamestnanosti nevidím v politike súčasnej vlády a v hospodárskej politike vlády, za ktorú zodpovedá Ivan Mikloš, alebo nielen v nej, ale predovšetkým v tom, že sme zmeškali to, čo sme nemali zmeškať od roku 1992 do roku 1998, keď mnohé podniky, ktoré boli sprivatizované v tomto období za zlomkovú cenu, dnes končia v rukách zahraničného kapitálu, pretože tí, ktorí ich dostali za len časť účtovnej ceny a hodnoty, dnes sa správajú k nim tak, že predovšetkým oni ako skupina vlastníkov sú dôležití a neberú ohľad vôbec na to, že majú aj zamestnávať ľudí a majú ich platiť a majú im dávať prácu, a vychádzajú z koncepcie, že čo keď by predali stoličky a stoly, nábytok a niekoľko áut, ktoré majú, tak pre nich troch-štyroch to bude dosť. A je im to fuk, čo bude s ostatnou firmou. Sú ochotní predávať výrobky za dumpingové ceny reťazcom, na ktoré tu bolo poukazované, ale za takú cenu, že nakoniec firmu rozpustia, oni s peniazmi zmiznú a sú nenávratne preč.

Druhá stránka veci je, že sa naši výrobcovia, česť malým výnimkám, nedokážu dohodnúť na tom, aby dokázali čeliť politike reťazcov, pretože oni využívajú rozbitosť a nespoluprácu na našej výrobnej scéne a tým pádom svojimi tlakmi a poplatkami na zalistovanie a tak ďalej si dokážu vymôcť to, čo im neumožňujú výrobcovia v Rakúsku, v Nemecku a v Taliansku, kde výrobcovia ďaleko účinnejšie dokážu spolupracovať.

A myslím si, že tu je aj veľký priestor aj pre Slovenskú poľnohospodársku, priemyselnú a obchodnú komoru, aby s našimi podnikateľmi pracovala, aby sa naučili spolupracovať, pretože ináč v tej konkurencii neobstoja. Zasa na druhej strane občania vnímajú to, že sú tam ceny lacnejšie, že je nákup rýchlejší, ľahší, veľmi pozitívne a všetci sa domáhajú toho, aby vznikli reťazce v ich blízkosti.

Budem končiť tým, že, bohužiaľ, stav rozbitosti tejto spoločnosti, ktorý tu bol pred 1,5 - 2 rokmi a ktorý sa doteraz veľmi nezlepšil, je z veľkej väčšiny na príčine toho, že sme v reforme verejnej správy a v integrácii do Európskej únie došli len tak ďaleko, ako sme došli, a že sa nám to podarilo aspoň po dlhých diskusiách. A tie diskusie boli naozaj fundované - svedčia o tom množstvá dokumentov, ktoré odborná pracovná skupina pripravila a ktoré má k dispozícii, len ich treba uviesť do praxe -, by tu neboli, keby tomuto tímu nevelil Ivan Mikloš. Takže ja si myslím, že nie tam je chyba a Ivan Mikloš si plne zaslúži našu podporu, aby dotiahol to, čo naštartoval.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa prihlásili piati páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

Prvý je pán poslanec Hofbauer.

Nech sa páči.

Poslanec R. Hofbauer:

Ja len jednou vetou, pán Slafkovský. Reformu územnej správy v roku 1992 možno skutočne označiť za danajský dar. Robila ho Verejnosť proti násiliu a robil to ten istý tandem, ktorý to robil teraz, teda Nižňanský - Minarovič. A predstava tohto tandemu v tom čase bola 16 územných celkov. Takže, chvalabohu, že sa to neuskutočnilo, by sme mali 16 krajov, no zbohom.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Súhlasím, ale zbohom pre koho? Pardon.

Pani poslankyňa Keltošová.

Poslankyňa O. Keltošová:

Ďakujem za slovo.

Vážený pán podpredseda,

vážená snemovňa,

ja si myslím, že neznalosť problematiky naozaj je tu evidentná. A ospravedlňuje pána poslanca Slafkovského len to, že mal svoju premiéru dnes večer. Ja mu budem držať palce aj do budúcna, najmä v tej oblasti, o ktorej hovoril. To je oblasť nezamestnanosti. Hovoril o oblasti, kde mestá a obce už dostali svoje kompetencie, v sociálnej sfére aj s prenosom finančných prostriedkov. Takže k tej reforme, o ktorej hovoríte, že sa zastavila v rokoch 1992 - 1998, myslím si, naozaj nemáte kompletné informácie.

Ja by som privítala, keby ste vy ako primátor uviedli tu pre snemovňu, ako ste využili doposiaľ vo vašom meste napríklad inštitút náhradného príjemcu podľa zákona o sociálnej pomoci, ako ste riešili spolu s vašimi poslancami problémy s vašimi nezamestnanými a ťažko prispôsobivými občanmi. Možnože tu by aj mnohí prítomní starostovia a primátori potrebovali konkrétny príklad. A tak pomocnú ruku keby ste im mohli podať z praxe, ako využívate alebo využívali ste doteraz jestvujúcu legislatívu, ktorú, či chcete alebo nie, pripravila Mečiarova vláda.

A na záver. Viete, keď ste hovorili o úradníkoch a o nepriestrelnosti na ministerstvách, musela som sa pousmiať, pretože minister je štatutár, minister je politicky zodpovedný za všetky kroky. Bola som dvakrát ministerkou, vypočula som si aj názory úradníkov, ale konečné rozhodnutie musí byť vždy na ministrovi. Bohužiaľ, ak sa ministri medzi sebou nevedia dohodnúť a nemajú koordinátora ani v osobe podpredsedu vlády, nuž tak reforma vyzerá tak, ako vyzerá.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa Slavkovská.

Poslankyňa E. Slavkovská:

Ďakujem pekne.

Vážený pán kolega,

ja si tiež uvedomujem, že sa nepatrí kritizovať človeka, ktorý má premiéru v parlamente. Ale naozaj mi nedá, aby som sa nevyjadrila k tomu, čo ste povedali, lebo úprimne povedané, ja som vôbec nepochopila, čo ste chceli povedať, či naozaj ste si to chceli len za tým kecpultom odskúšať, pretože rozprávať o niečom, čo nemá hlavu ani pätu, o zodpovednosti úradníkov, ktorí sú vlastne vašimi úradníkmi, a o zodpovednosti ministrov, tak ako to povedala pani poslankyňa Keltošová, o tom musíte niečo vedieť, aby ste o tom hovorili.

Ja si vážim, že pracujete v komunálnej politike, ale možno ako primátor ste štátnu politiku ani nesledovali. A potom tu nemôžete rozprávať o tom, že našli sme tu rozbitú spoločnosť. To tu už počúvame pomaly tri roky. Nech ste tu našli čokoľvek, tri roky tu už sedíte, tak tri roky vaša vládna garnitúra by mala niečo robiť, a nie stále sa len vyhovárať na to, že to nie ja, to tí iní. To sú také detské výhovorky a nemyslím si, že by nový poslanec mal práve na niečo takéto naskočiť.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Zlocha.

Poslanec J. Zlocha:

Vážený pán predsedajúci,

vážená Národná rada,

pán poslanec Slafkovský sa veľmi rýchlo aklimatizoval v tejto snemovni, pretože, tak ako je to zvykom v súčasnej vládnej koalícii, všetko váľa na predchádzajúce vlády. Ja by som mu len chcel pripomenúť, aby si uvedomil, že Mečiarova vláda v roku 1992 rozdelila federáciu a budovali sme základy tohto štátu. Určite bolo jednoduchšie pre mnohých primátorov ešte si hovieť vo federálnych myšlienkach aj v roku 1993 ešte si uchovávať a oprašovať na stenách obrazy bývalého federálneho prezidenta pána Havla. Také príklady boli aj v Liptovskom Mikuláši. Videl som to na vlastné oči.

Pokiaľ sa týka výsledkov privatizácie, skutočne kupónová privatizácia, malá privatizácia sú začiatkom všetkých ekonomických problémov, ktoré na Slovensku sú. A za to sú zodpovední vtedajší činitelia.

Pokiaľ ide o reformu verejnej správy, mali sme x rokovaní so Združením miest a obcí Slovenska. Združenie miest a obcí Slovenska prichádzalo s požiadavkami veľkorysými. V podstate chceli všetky kompetencie napríklad zo životného prostredia, územný plán a stavebný poriadok. Ale keď sme im vysvetľovali, čo to znamená, gestorovať takéto zákony, tak potom odrazu sklapli. Oni mali akurát predstavu, že dostanú veľké množstvo peňazí. Zrejme aj teraz mnohí starostovia a primátori si myslia, že prenos kompetencií na samosprávu im prinesie veľké peniaze. Ja mám taký dojem, že prinesie im figu borovú, pretože ak teraz má štát problémy so zabezpečením financií na základný chod štátu, tak určite toho veľa nezostane pre samosprávy. A som zvedavý, ktorý predstaviteľ samosprávy, či na prvom alebo druhom stupni, začne vydávať nové dane, tak ako sa to v tejto kompetencii hovorí.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa Kolláriková.

Poslankyňa M. Kolláriková:

Ďakujem.

Z vystúpenia nášho pána kolegu som pochopila, že vlastne najväčšou prekážkou realizácie reformy verejnej správy sú ústredné orgány, ktoré neumožňovali realizovať alebo rozpracúvať túto koncepciu. Môžem povedať, že sčasti má pravdu, pretože pamätám sa na rok 1998, keď sa zoštíhľovala štruktúra miestnej štátnej správy na prvom aj na druhom stupni a v rámci tejto štátnej správy bolo prepustených 750 ľudí. Presne v tom istom čase nás bolo prijatých do ústredných orgánov 1 000 ľudí. Čiže v tomto prípade mal pravdu.

Ďalej by som chcela ešte pripomenúť, že po voľbách v roku 1998 bolo do ústredných orgánov prijatých o 5 štátnych tajomníkov viac oproti predošlému volebnému obdobiu. No zrejme to bolo preto, aby boli naplnené požiadavky a ambície všetkých koaličných strán, pretože táto koalícia je veľmi široká. Aj v tomto teda mal pravdu. Viete, ťažko sa ústredným orgánom schvaľuje niečo, čo má zrejme asi znížiť ich silu alebo znížiť početnosť ľudí.

Ja by som chcela len ešte to dodať, že reforma je veľmi dôležitá vec a potrebuje svoj čas. Napríklad aj štáty v rámci Európskej únie tiež potrebovali na to čas. V Španielsku prebiehala reforma od roku 1933. V Belgicku to trvalo 24 rokov, v Dánsku 14 rokov. Tak, prosím vás, nesnažme sme sa, neuponáhľajme to.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Slafkovský, môžete reagovať.

Poslanec A. Slafkovský:

Ďakujem.

K počtu krajov. Tam len toľko treba povedať, že všetko závisí od toho, na čo je krajina pripravená a koľko tých krajov si želá. Švajčiarsko si želá 26 kantónov a má ich už vyše 700 rokov. A funguje im to a sú s tým spokojní. Fínsko má 19 krajov a takisto za posledných 7 rokov znížili nezamestnanosť z vyše 20 % na 6,5 - 7 %.

K záležitostiam nezamestnanosti. Pre Liptovský Mikuláš ako okres je mesto predominantné. Má najnižšiu nezamestnanosť po Bratislave. Možno je to aj vďaka komunálnej politike, ktorá sa tam robí už dlhé roky troška ináč ako v iných mestách a krajoch na Slovensku.

K zodpovednosti úradníkov. Tam beriem jednoznačne zodpovednosť, tak ako som povedal, na tú takpovediac, nechcem to nazvať nejako hrubo, zostavu, ktorá sa udomácnila na postoch v štátnej správe na základe reformy, ktorá tam bola urobená predtým. A dnes je ťažké o tom hovoriť pri nezamestnanosti takmer 20 %, o tom, že budeme niekoho prepúšťať. Ja si stále ale myslím, že prepúšťanie zo štátnej správy, resp. reforma nemá priniesť a neprinesie to, že nám vzrastie len počet nezamestnaných, ale uvoľnia sa ľudia aj na iné funkcie, kde ich ako štát výrazne potrebujeme.

Čo sa týka prenosu kompetencií, je mi jasné, o čom hovorím. A viem, že prenos kompetencií je prenos zodpovednosti. A nie je to o nič ľahšie, je to skôr ťažšie, ako to bolo. A o tom, že v Liptovskom Mikuláši sa to robilo troška ináč ako inde, svedčí aj to, že sme 160 mil. korún investovali do riešenia problémov životného prostredia a od ministerstva sme doteraz dostali len 7 miliónov za celých 8 rokov, čo je problém vyriešený.

K potrebe času. Súhlasím, že potreba času je, ale chce to k tomu konštruktívnu diskusiu, keď bude konštruktívna diskusia, bude všetko.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Húska a pripraví sa pán poslanec Prokopovič.

Poslanec A. M. Húska:

Vážený pán predsedajúci,

vážení členovia vlády,

vážené kolegyne a kolegovia,

táto rozprava má svoju politickú dimenziu a my ju ani nemienime nijako zakrývať. Treba politicky hodnotiť skutočné výsledky.

Keď počujem výroky niektorých zo strany koalície, ktorí považujú za potrebné obhajovať svojho podpredsedu vlády, tak, samozrejme, chvíľami to vyzerá tak, že všetko je v najlepšej fazóne. Na zahraničných vedeckých konferenciách sú, povedal by som, namäkko, keď vidia vystúpenie pána podpredsedu vlády od nás. Priatelia, takto sa veci nedejú ani inde. Počuli sme aj o veľkých úspechoch niekdajšej federálnej vlády v reformách a potom sme videli aj tvrdú kritiku, ktorá prišla dokonca odtiaľ, odkiaľ sme asi najmenej čakali, od niekdajšieho hlavného guru neoliberalistickej politiky pána Jeffreyho Sachsa, ktorý hovoril veľmi tvrdo a odmietavo k týmto takzvaným uponáhľaným a šokovým terapiám, ktoré sa používajú v našich krajinách.

Samozrejme, pán podpredseda vlády sa dokonca minule aj pokúsil takýmto spôsobom hovoriť: "No veď aj Húska tam bol v privatizácii a vlastne je v tom zrejme nejako namočený v tej kupónke a v tej malej privatizácii." Nuž, priatelia, len na občerstvenie pamäti chcel by som povedať, že vlastne preto som bol vyakčnený z vlády, lebo som sa tvrdo staval práve proti tomu, aby v kupónovej privatizácii mali do takzvaných investičných fondov právo vstupovať so zahraničným kapitálom. To bol hlavný dôvod, ktorý sme v tomto smere uplatňovali.

Chcem ale hovoriť, že treba pri tomto všetkom posudzovať nielen našu vnútornú situáciu, akokoľvek je ťaživá, ale treba ju konfrontovať aj s naším, povedal by som, operačným okolím, s naším prostredím, v ktorom náš štát pôsobí, teda v širšom európskom pôsobení.

Rád by som pripomenúť, že vrcholná schôdza Európskej únie v Lisabone v minulom roku vytýčila cieľ, a poviem to tak, ako to bolo tam stanovené, do roku 2010 z Európskej únie vytvoriť najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšiu ekonomiku na svete, ktorá bude založená na vedomostiach a poznatkoch. A teda je to veľmi bohatý cieľ. Tento cieľ dokonca potvrdila aj schôdza v Štokholme.

Ale čo z toho vlastne vyplýva pre nás? Že my sme išli v protismere. Pán podpredseda vlády ako zodpovedný za ekonomiku, ktorý ste práve presadzovali tú teóriu, že prehriatu ekonomiku treba trocha ochladiť a treba pomocou toho dostať nové relácie takzvanej makroekonomickej stability, tak vy ste sa vlastne ocitli v situácii fantómového jazdca na diaľnici. Idete v protismere. Európska únia si dáva taký vysoký cieľ vysokého tempa, dosiahnuť najväčšiu ekonomiku sveta, a vy so svojimi neoliberalistickými teóriami vlastne tu predkladáte návrhy, pri ktorých by som sa chcel pristaviť.

Čo ste vlastne hovorili dva roky? Po prvé, že minulá vláda prehriala ekonomiku, po druhé, že minulá vláda investovala viac, ako si mohla dovoliť, a teda zvyšuje zadlženosť a zvyšuje štátny dlh neúmerne a tak ďalej, po ďalšie, že prehriatím ekonomiky roztáčame špirálu inflácie, že práve preto treba to zabrzdiť, ísť na to, čo reálne máme, a potom už nebude inflácie.

Pán podpredseda vlády, veď to je celkom ináč. Vy úspešne škrtíte, úspešne presadzujete v podstate stále reštriktívnu politiku, ale inflácia vám práve teraz beží, prechádza na dvojciferný vývoj. To znamená, že v podstate postupuje ten vývoj kdesi celkom inde a tie skutočnosti, ktoré ste vtedy ľahkonoho uvádzali ako naše veľké hriechy, tie skutočnosti jednoducho neplatili a neplatia.

Platí skutočnosť, že sa verejné investície zmrazili, to je pravda, ale štátny dlh a zadlženie rastie ďaleko väčším tempom ako predtým, a zároveň platí skutočnosť, že sa odtrhla z reťazí aj nezamestnanosť a odtrhla sa z reťazí aj inflácia. Takže čo sa to vlastne deje, akú zázračnú makroekonomickú stabilitu to chceme? Takáto vami vyhľadávaná najvyššia makroekonomická stabilita je smrť hospodárstva, vtedy je to všetko vyrovnané.

Chcem zároveň povedať, že musím uznať jedno, že ak by sme hodnotili napríklad ten vzájomný vzťah medzi preferenciami alebo dôverou ľudí a tým, čím disponujete fakticky, teda kľúčovou pozíciou v slovenskom hospodárstve, tak máte najvyšší koeficient účinnosti. Vy ste boli predtým v Občianskej demokratickej únii. Tá, samozrejme, skrachovala práve preto, že nedosiahla viac ako jedno percento preferencií. A zase výsledok bol ďalší. Išli ste do Demokratickej strany. Vidíte, aké sú výsledky v Demokratickej strane, a teraz ďalší prestup. A už avizoval pán Dzurinda, že, pánabeka, to prišla teraz posila, ako to všetko bude vyzerať, keď prišiel pán podpredseda vlády Mikloš do radov SDKÚ. Na druhej strane musím uznať, že váš vplyv je v ekonómii, samozrejme, obrovský, neúmerne obrovský tomu, ako sa vlastne vyvíja ekonomika dôvery občanov v tomto smere.

Som presvedčený, že to bude aj predmetom neskorších analýz, ktoré ukážu, že nás najprv kameňovali z klientelizmu, že vraj ho roztáčame. Ale, vážení, veď keď sa pozriete na štruktúru ľudí, ktorí boli v M. E. S. A. 10 a ako sú rozmiestnení v hlavných uzloch otáčania peňazí v našej ekonomike, tak vidíme, že ten klientelizmus sa vlastne udieva kdesi inde.

Chcem zároveň povedať, že jediné, čo som zbadal ako prvý náznak, zatiaľ len tangokrok odchodu od reštriktívneho rozpočtu k rozvojovému alebo prorozvojovému, rastovému, to bola vlastne záležitosť okolo programu priemyselných parkov. Vážení priatelia, ale viete, čo to znamená? Rozpočet na to vyčlenil 500 mil. korún. Treba v podstate vybudovať maličkosť, asi 100 - 150 priemyselných parkov. A jeden park stojí zhruba 1,5 mld. korún. Veď uvažujme, ak takto budeme plánovať prechod od reštrikcie k rastovému a prorastovému modelu, tak to úspešne bude trvať zhruba do roku 2500. Už sa toho nedožijeme, celkom určite ani ja, ani vy, pán podpredseda vlády.

Chcem pripomenúť aj tie prípady klientelizmu, ktoré sa udievajú a udievali. Napríklad je celkom objektívne preukázateľné, že išlo o trestnú činnosť, keď napríklad bol pod politickým tlakom prinútený manažment Transpetrolu, aby odkúpil za pol miliardy akcie vo VSŽ, aby sa mohla uskutočniť operácia zmocnenia sa tejto fabriky.

Vezmite si príklad, ako sa uskutočnil odpredaj Slovenských telekomunikácií. Samozrejme, zdôrazňovali sme a je to preukázateľné, že dokonca tá cena bola na akciu podstatne nižšia, než aký platil nemecký Deutsche Telekom za nákup chorvátskeho Telekomu. To znamená, že sme to spravili celkom nešikovne. A dokonca chcem povedať, že tam sa udiali aj záležitosti, ktoré aj tento parlament len hlucho prechádza. Vyše 340 miliónov korún sa dalo na províziu Slávia Capitalu, firme, ktorá mala určené, aby vybrala možného budúceho kupca, teda investora. Ale predsa tam bol len jeden jediný uchádzač. To znamená, že sa vôbec nerealizoval výber, lebo ak vieme, aspoň z používania rozhodovacej matematiky, tam, kde nemám výber, tak rozhodnutie sa vôbec neuskutočňuje, keď mám len jednu možnosť, alebo je to postup, tak ako sa to kedysi aj v totalite hovorilo, že máme dve možnosti - povedať áno alebo hej. Takže bol to nesprávny postup a postup, ktorý nemožno prejsť mlčaním.

A teraz to isté sa udialo v predaji Slovenskej sporiteľne. Za necelých 17 mld. korún bola odpredaná banka, ktorá predtým za vyše 36 mld. bola očistená od dlhov. A pritom táto banka ako hlavný úložkár úspor obyvateľstva má 10- až 15-násobne väčšiu úložku obyvateľov ako cenu, za ktorú bola odpredaná rakúskej banke. Nuž, priatelia, veď v banke sa vlastne trhová cena určuje mierou, koľko spravuje vonkajšieho kapitálu alebo vlastného kapitálu. No a čo sa udialo? To je predsa celkom nezodpovedný ekonomický postup a môžem povedať, že nikto nemôže predpokladať, že to bude honorovať obyvateľstvo nejakou veľkou podporou alebo veľkou vďakou za takýto postup.

Všetko to, čo sa udieva v oblasti terajšej privatizácie vrátane výberu pri Transpetrole, všetky postupy vlády, ktorých sa len dotkneme, všetky sú zaťažené buď klientelizmom, alebo inými formami nezákonného postupu.

Vážení priatelia, mne je, samozrejme, jasné, že v tom politickom zápase ide teraz o to, aby ste vládu udržali. Ešte stále vám nahráva majorita v tomto parlamente aj pri tých problémoch koaličných, ktoré objektívne musíte mať, lebo 11 členov koalície je naozaj ťažko zvládnuteľná úloha. Aj pri tomto pravdepodobne nemôžete v parlamente rátať už s ľahkým výsledkom, i keď predtým ste to ako majorita mohli veľmi ľahko realizovať. Čo bol proti tomu parný valec z Veľkej Idky, ako ste tuná parným valcom prechádzali našu opozíciu?

Na záver chcem povedať: Parlament pravdepodobne odmietne vysloviť nedôveru. A aj z vystúpenia predstaviteľa SDĽ môžeme usudzovať, že tomu tak bude. Ale nezabúdajme na to, že tieto skutočnosti tu ostávajú v pamäti. Ekonomika, ktorá sa riadi šokovými terapiami, je jednoducho ekonomika, ktorá sa nemôže dobre rozvíjať. Aj samotný pán Jeffrey Sachs konštatuje, že musí upravovať svoje pôvodné názory a svoje rady, ktoré dával buď v Rusku, alebo v Chile.

Takže, priatelia, nemyslite si, že sa ešte ďaleko odveziete na kočiari takýchto teórií. So šokovou terapiou musíte rátať aj vo voľbách. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Prokopovič, pripraví sa pán poslanec Brhel.

Nech sa páči.

Poslanec P. Prokopovič:

Ďakujem pekne za slovo.

Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky,

vážený pán podpredseda vlády,

vážení páni ministri,

kolegyne, kolegovia,

aj keď je skutočne už pokročilý čas a možno aj obsadenie tomu už zodpovedá, predsa pokladám si za povinnosť vystúpiť niekoľkými vetami k problematike, ktorá je predmetom dnešnej rozpravy. Pokúsim sa o to, aby moje vystúpenie bolo krátke, možno aj múdre. Krátke môžem garantovať, ale to, že bude múdre pritom, ako poznám tému, nerobím si žiadne ambície, aby som väčšinu z vás o tom presvedčil. Nebudem hovoriť o podiele Ivana Mikloša na pozitívnych výsledkoch určitých makroekonomických veličín, či by sme hovorili o stabilizácii verejných financií či znížení zahraničného dovozu, či ozdravení bankového sektora, ozdravení podnikového sektora, pretože máme na to rôznorodé názory. A dnes tu aj odzneli. Každý máme inú východiskovú základňu, z čoho to vypočítame. Takže asi ťažko by som sa snažil niekoho o tom presvedčiť alebo to používať ako argument.

Dovoľte mi, aby som sa k osobe podpredsedu vlády Ivana Mikloša vyjadril ako človek, ktorý ho pozná niekoľko rokov, aj ako drobný podnikateľ, keďže som ho spoznal po prvýkrát za pôsobenia, keď som skutočne pôsobil priamo vo sfére živnostníckej a drobnej podnikateľskej. Ivana Mikloša som spoznal v roku 1994, keď sme spolu, Demokratická strana a Strana podnikateľov a živnostníkov Slovenskej republiky, išli spoločne do volieb. Spoločne sme absolvovali desiatky stretnutí s občanmi, takzvaných mítingov, rôzne spoločné služobné cesty. Teda bol priestor na to, aby som poznal Ivana Mikloša nielen ako ekonóma, ale aj ako človeka. A zistil som, že skutočne Ivan Mikloš je človek, ktorý je ortodoxným, klasickým pravicovým ekonómom s jasnou predstavou o tom, čo trhová ekonomika je a akou transformáciou by sa naša ekonomika k nej mohla dopracovať.

Aj vďaka našim vzájomným vtedajším diskusiám som vtedy, aj keď som bol veľmi mladý, začínajúci politik, pochopil a nadobudol presvedčenie, že stabilita a rozvoj našej krajiny musia byť späté s naším vstupom do Európskej únie a NATO.

Po voľbách v roku 1994 sa nakrátko naše priame cesty rozišli, rozišli v tom, že Demokratická strana nebola členom vládnej koalície, nebola v parlamente. Ivan Mikloš sa zaoberal odbornou stránkou. Ja som vtedy začal pôsobiť v podnikateľskom politickom subjekte ako jeden z vedúcich funkcionárov. A teda v záujme snahy o vytvorenie lepšieho podnikateľského prostredia som sa snažil skôr komunikovať s členmi vtedajšej vládnej garnitúry, s členmi vtedajšej koalície. A teda aj svoje pôsobenie som zameral týmto smerom. Žiaľ, musím povedať, že za tie roky 1995 - 1998 som nenašiel nijakú podporu v tom, aby sa mi čokoľvek z našich predstáv podarilo v prospech malých podnikateľov a živnostníkov presadiť. Nechcem sa teraz retrospektívne k tomu vracať, nie je to predmetom, len potreboval som to spomenúť, aby som mohol teraz na základe toho uviesť niekoľko príkladov, prečo som za Ivana Mikloša, prečo si myslím, že je človekom na správnom mieste.

V prvom rade spomeniem za dva a pol roka po nástupe Ivana Mikloša za podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre ekonomiku niekoľko noviel zákonov, niekoľko noviel zákonov, ktoré priniesli zníženie dane, zníženie dane právnických osôb zo 40 % na 29 %, zníženie dane z príjmov fyzických osôb v najnižších kategóriách. Nechcem hovoriť, že sa podarilo všetko aj jeho zásluhou, ale predsa len zníženie to bolo.

Zásluhou Ivana Mikloša veľkou pomocou aj pre mňa bolo zavedenie paušálnych daní pre drobných živnostníkov na odstránenie zbytočnej administratívy.

Za Ivana Mikloša budem hlasovať aj preto, že osobne sa pričinil o to, že vo vláde prešla aj novela zákona o DPH, ktorá zaradila všetky reštauračné služby a služby cestovného ruchu do nižšej 10-percentnej sadzby. A to sa nám nepodarilo napriek viacerým pokusom niekoľko rokov dozadu.

Za Ivana Mikloša budem hlasovať aj preto, že sa osobne výrazne podieľal na reforme bankového systému, na tom, že bankový systém dnes priniesol podstatne nižšie úrokové miery, ako to bolo niekoľko rokov dozadu. Dnes sa úrokové sadzby pohybujú na hranici 10 % až 11,5 - 12 %. Samozrejme, súhlasím s tým, bude niekto oponovať, že ale toľko a toľko miliárd, vyše 100 miliárd prešlo do Slovenskej konsolidačnej, a tak sa ozdravila banková sféra. Áno, ale to ste mohli urobiť aj v predchádzajúcich rokoch. Dalo sa to urobiť, ale asi na to nebola odvaha a chuť. Takže, ruku na srdce, kto tie klasifikované úvery spôsobil, Ivan Mikloš? - alebo pozrime sa dozadu, kto bol vtedy pri ekonomickom kormidle a vo vedení jednotlivých bánk.

Dalo by sa ešte veľa hovoriť o jeho reformných krokoch, ale hovoril som, že budem hovoriť krátko. Takže už sa aj blížim k záveru. Táto rozprava skutočne nie je o osobe Ivana Mikloša. Nakoniec jeden z poslancov opozície to aj v médiách tento týždeň jasne povedal. Povedal, že Ivan Mikloš je kľúčovou osobou, to povedal zástupca opozície, je kľúčovou osobou v kabinete Mikuláša Dzurindu, a preto je aj zo strany opozície snaha o jeho zosadenie.

Na záver mi dovoľte, aby som apeloval na svojich kolegov z koalície. Chcem na nich apelovať s dôrazom na zodpovednosť. Vážení kolegovia, majme na pamäti ďalšie smerovanie Slovenska, nie späť, ale dopredu. Chceme ísť do NATO, chceme ísť do Európskej únie. A moje osobné presvedčenie je, že Ivan Mikloš je garantom toho, že sa tam skutočne dostaneme.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa prihlásili traja páni poslanci a pani poslankyňa. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

Pán poslanec Cuper, máte slovo.

Poslanec J. Cuper:

Kolega Prokopovič, teraz neviem, či ste si zabudli doma uviazať pioniersku šatku alebo obliecť zväzácku košeľu. Človek ak nemá čo povedať, tak by jednoducho nemal tuná rozprávať takéto hlúposti ako vy, že toľké zázraky mohol pán podpredseda pre ekonomiku Mikloš urobiť, keď je ekonomika v takom srabe. Nehovorte mi o nejakých zázrakoch, asi zrejme tej ekonomike rozumiete asi tak ako Mikloš.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Kozlík.

Poslanec S. Kozlík:

Áno, ďakujem pekne.

Ja si vážim pána poslanca Prokopoviča, ale, pán poslanec, nikto nemá patent na rozum. Nemá ho ani Mikloš, ani ja, ani nikto iný. Takže myslím, že trošku ste preexponovali tie chválospevy na adresu podpredsedu vlády.

Ale ja by som sa vrátil možno k niektorým takým technickým detailom. V prvom rade ak ste hovorili, kto spôsobil zlé úvery, no v Slovenskej sporiteľni predovšetkým malá privatizácia, za ktorú Ivan Mikloš zodpovedal ako minister privatizácie ešte vo vláde Jána Čarnogurského v rokoch 1991 a 1992. V Slovenskej sporiteľni 90 % problémov bolo viazaných ešte na malú privatizáciu, práve ktorá bola politicky forsírovaná cez Slovenskú sporiteľňu a aj cez Slovenskú poisťovňu. Keď sa teda pýtate a dávate si otázku, kde bolo jadro zlých úverov, samotný vládny materiál Mikuláša Dzurindu o reštrukturalizácii bánk hovorí o tom, že ďalších 70 % zlých úverov malo korene ešte v bývalej federácii. A, samozrejme, rozpadom zbrojárskeho priemyslu a zmenou štruktúry priemyslu a ďalších odvetví došlo k tomu, že mnohé úvery poskytnuté za federácie sa stali nelikvidné a stali sa problémové.

Takže čo vytýkam Ivanovi Miklošovi, je to, že s podporou médií vlastne vytvára fikciu, že všetky zlé úvery vznikli za vlády v rokoch 1995 - 1998. Ja vám veľmi odporúčam pozrieť si analýzu Všeobecnej úverovej banky, ako vyzeral vývoj zlých úverov. A bude to pre vás veľmi poučné. A nebude to argumentácia opozičného poslanca, bude to argumentácia bankovej technokracie.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem.

Pán poslanec Prokopovič hovoril, čo sa všetko dosiahlo za vlády podpredsedu Mikloša. No pozrime si tú ekonomiku. Zabudli ste hovoriť o vyše 20-percentnej nezamestnanosti, zabudli ste povedať, koľko percent občanov sa dostalo na hranicu biedy, že mnoho ľudí už nemá čo dať deťom jesť, a zabudli ste aj prirovnať k tomu, že tento podpredseda vlády pre svoju poradkyňu bojoval za 730-tisícový mesačný plat. Tak zabudli ste povedať, vlastne aké veľké rozdiely sa dosiahli v tejto spoločnosti.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec Prokopovič, môžete reagovať na faktické poznámky.

Poslanec P. Prokopovič:

Ďakujem pekne.

Ja len veľmi krátko. Na adresu pána poslanca Cupera nebudem reagovať, ale myslím si, že slovník, ktorý použil aj na moju adresu, nie je hodný docenta práv. Necítim sa byť odborníkom v práve, keď tomu nerozumiem, tak neviem, prečo sa pán Cuper pasuje za odborníka v oblasti ekonomiky, ale asi rozumie všetkému.

A čo sa týka pána poslanca Kozlíka - plne s vami súhlasím, že nie všetky klasifikované úvery boli z obdobia rokov 1995 - 1998. Ja som to ani tak nepovedal, ak to tak vyznelo, beriem to späť. Povedal som len, že sa treba pozrieť, v ktorých rokoch a kto bol vtedy vo vedení jednak ekonomických rezortov, a jednak aj vo vedení peňažných ústavov, pretože aj nedobytné úvery z malej privatizácie nevybral minister, ale vybrali si ich konkrétne subjekty, ktoré asi vedeli zvážiť svoje možnosti, na čo majú a ktosi im tie úvery poskytol.

Na adresu pani poslankyne Tóthovej len veľmi krátko. Ja som sa nesnažil o žiadnu oslavu pána Mikloša. Poukázal som na fakty, ktoré sú neodškriepiteľné. Nakoniec nikto z vás, ktorí na mňa reagovali, ani jeden z argumentov, ktoré som uviedol - tie novely zákonov -, nemôže odškriepiť, lebo jednoznačne sú tu. Takže len to som chcel povedať a využiť ako argument na to, prečo som za to, aby Ivan Mikloš zotrval vo funkcii podpredsedu vlády pre ekonomiku.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Nech sa páči, pán navrhovateľ.

Poslanec M. Maxon:

Ďakujem pekne.

Vážim si záverečný vecný tón pána poslanca Prokopoviča. Ale keby si bol taký láskavý, chvíľu ma počúval, ak sa teda máme...