Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Páni poslanci, prosím, aby ste nerušili.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
... ktorý sa volá strednodobá koncepcia hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Nikdy doposiaľ Slovensko nemalo takúto strednodobú koncepciu a aj to je osobná zásluha Ivana Mikloša, ktorý koordinoval práce na tejto strednodobej koncepcii tak, že ju mohol vo februári 2000 podpísať nielen on, ale aj príslušný komisár Európskej komisie pán Solbes. Táto stratégia predpokladala, že roky 1999 až 2000 budú rokmi stabilizácie nášho hospodárstva, rok 2001, 2002 už rokmi oživenia. Konkrétne skúsenosti, konkrétne ukazovatele a parametre našej ekonomiky hovoria, že to bol celkom presný odhad a že na prelome posledného kvartálu minulého roku a začiatkom tohto roku sa naozaj Slovensko dostáva do fázy oživenia. Svedčí o tom zrýchľujúci sa rast hrubého domáceho produktu, ale aj jeho štruktúry, ale dovolím si povedať, že aj mnohé ďalšie ekonomické ukazovatele. Dá sa dnes konštatovať, že sa nám podarilo dostať Slovensko z fázy stabilizácie ekonomiky do obdobia zdravého trvalého hospodárskeho rozvoja.
Druhá oblasť, na ktorú chcem upriamiť vašu pozornosť, je vytváranie vhodného podnikateľského prostredia. Pripomínam, ako širokú škálu zákonov o konkurzoch a vyrovnaniach bolo potrebné pripraviť. Ja viem veľmi dobre, že to je práca aj pani ministerky financií, aj práca pána ministra spravodlivosti, aj práca ďalších členov vlády, ale príspevok podpredsedu vlády je rovnako nesporný. Takisto by som mohol hovoriť o veľmi úspešnej oblasti našej ekonomiky, a to je reštrukturalizácia nášho finančného sektora. Pripomínam, že sme siahli k zásadnému zníženiu priamych daní, daní z príjmov. Ukázalo sa, že sme siahli nielen správnym smerom, ale že sme veľmi reálne a rozumne odhadli aj zníženia, mieru zníženia týchto daní. Opäť na jednom konkrétnom príklade chcem poukázať, ako zavádzajúco vystúpil predkladateľ návrhu na vyslovenie nedôvery. Povedal iba prvú časť zámeru podpredsedu vlády alebo návrhu podpredsedu vlády Mikloša, keď hovorí, že pán podpredseda vlády je za zníženie daní z príjmov pre právnické osoby na 18 percent. Zabudol dodať aj druhú časť vety pána Mikloša, že k tomuto zníženiu by malo dochádzať citlivo, postupne a v priebehu niekoľkých rokov, čo nepochybne pán podpredseda vlády Mikloš nakoniec vo svojom vystúpení povie omnoho konkrétnejšie a precíznejšie.
Rovnako pripomínam, že na Slovensku za uplynulé dva roky došlo k zásadnému zníženiu úrokových sadzieb v našich komerčných bankách, že je pripravená komplexná daňová reforma, že sú pripravené aj ďalšie ozdravné opatrenia, že sa nám podarilo vlani umiestniť na druhom mieste spomedzi všetkých krajín ašpirujúcich do Európskej únie z pohľadu prílevu zahraničných investícií. Pripomínam, že podpredseda vlády Ivan Mikloš je veľmi aktívny pri svojich cestách nielen ako člen vlády Slovenskej republiky, ale aj ako veľmi aktívny člen regionálneho zoskupenia Vyšehradskej štvorky, kde začiatkom tohto roku v spolupráci s kolegami z Česka, Poľska a Maďarska vykonal takúto akvizičnú cestu v Spojených štátoch amerických, absolvoval mnoho iných zahraničných rokovaní a aj preto na Slovensku je dnes viac ako 30 nových fabrík so základným kapitálom v priemere 1 miliarda Sk, aj vďaka tomu sme už minulého roku tak, ako som povedal, boli na druhom mieste spomedzi všetkých dvanástich krajín ašpirujúcich do členstva, na členstvo v Európskej únii z pohľadu prílevu priamych zahraničných investícií. Už viete veľmi dobre, pretože rokujete o iných zákonoch, zákon o priemyselných parkoch, minulý týždeň sme schválili nový zákon o investičných stimuloch, že v tejto sfére, v tejto oblasti, v oblasti vytvárania vhodného podnikateľského prostredia napredujeme dobre, intenzívne a rukopis Ivana Mikloša v tejto oblasti je nespochybniteľný.
Dámy a páni, nechcem hovoriť dlho, chcel som len na niektorých konkrétnych skutočnostiach poukázať na to, že dôvody na odvolanie Ivana Mikloša jednoducho nejestvujú. Chcel by som to na záver zosumarizovať a podčiarknuť tým, že Slovensko dostáva veľmi dobré hodnotenia všetkých nezávislých domácich, ale aj zahraničných inštitúcií, v ostatnom čase je to Medzinárodný menový fond, ale aj stále lepšie hodnotiace správy Európskej komisie. Pripomína, že tá posledná z Nice po prvýkrát slovenskú ekonomiku charakterizovala ako ekonomiku trhovú, fungujúcu, čo doposiaľ v existencii Slovenskej republiky nebolo.
A tak na samý záver, panie poslankyne, páni poslanci, chcem zásadným spôsobom odmietnuť všetky tézy, ktoré sa objavujú v návrhu skupiny poslancov na odvolanie a ktoré som si vypočul aj z úst jedného z predkladateľov tohto návrhu, opak je pravdou, pravdou je, že podpredseda vlády Mikloš je platným členom vlády Slovenskej republiky usilujúcim sa o plnenie vládneho programu.
Návrh opozície na vyslovenie nedôvery Ivanovi Miklošovi aj na základe argumentov, ktoré som uviedol, preto hodnotím, iba ako politickú hru slovenskej opozície orientovanú na rozklad vládnej koalície. Návrh na vyslovenie nedôvery Ivanovi Miklošovi sme dnes prerokovali na rokovaní vlády Slovenskej republiky a vláda Slovenskej republiky vyslovila Ivanovi Miklošovi jednomyseľne dôveru. Preto mi dovoľte, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, aby som v závere svojho vystúpenia o túto dôveru pre podpredsedu vlády pána Ivana Mikloša požiadal aj ja vás.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Na vystúpenie pána premiéra chcú s faktickými poznámkami reagovať páni poslanci Kozlík, Tkáč, Kolláriková, Keltošová, Brňák, Prokeš, Tóthová, Slavkovská, Šepták a pán poslanec Kalman, ďalší pán poslanec Gašparovič. Prosím, ak by sa chceli ešte prihlásiť niektorí páni poslanci, končím možnosť ďalších faktických prihlášok.
Ako prvý sa hlási nie s faktickou poznámkou, ale využíva možnosť vystúpiť kedykoľvek pán navrhovateľ, pán poslanec Maxon.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda vlády,
vážený pán podpredseda Národnej rady,
vážení členovia vlády,
kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi, pán predseda vlády, aby som vás oslovil ešte raz, vážený pán predseda vlády, klamete. Klamete, napríklad čo sa týka veľkých zásluh podpredsedu vlády pre ekonomiku pri vypracovaní stratégie strednodobej koncepcie hospodárskeho a sociálneho rozvoja. My na tomto dokumente sme predovšetkým kritizovali jeho všeobecnosť a absenciu termínov, nuž dovoľte mi z tých asi troch alebo štyroch termínov, ktoré sú tam, uviesť jeden. Pokiaľ ide o príjmovú stránku, citujem na strane 17 tohto dokumentu, bude uskutočnená zásadná prestavba daňového systému. Cieľom je znížiť daňové zaťaženie obyvateľstva a podnikateľských subjektov na takú úroveň, ktorá by neznižovala konkurencieschopnosť domácich podnikateľských subjektov v medzinárodnom meradle. Preto prvé zmeny budú prijaté už s platnosťou od 1. januára 2000, ukončenie prestavby bude ukončené s platnosťou od 1. januára 2001. Vážený pán predseda vlády, mám taký pocit, že 1. januára 2001 už bolo.
Naozaj, naozaj to znie veľmi zvláštne, keď hovoríte o nekompetentnosti tohto návrhu a nedáte si ani toľko práce, aby ste si tento návrh dôkladnejšie prečítali. Ja som nehovoril o tom, čo vykonala v oblasti reformy vláda, ja som hovoril o politickej zodpovednosti podpredsedu vlády pre ekonomiku a o politickej zodpovednosti predsedu vlády, čo sa v tejto oblasti udialo z hľadiska reformy v Národnej rade Slovenskej republiky. Na tom, čo je v návrhu uvedené, že do dnešného dňa nebol ani jeden relevantný zákon v tejto súvislosti schválený, na tom trvám a je to neodškriepiteľný fakt.
No a, vážený pán predseda vlády, dovoľte mi, aby som vám pripomenul vaše nesplnené sľuby. Začiatkom apríla v televíznej relácii o päť minút dvanásť bezprostredne niekoľko dní, teda pred schválením Ústavy Slovenskej republiky, ste na moju výzvu dali verejný prísľub občanom Slovenskej republiky, že okamžite po schválení Ústavy Slovenskej republiky predkladáte do Národnej rady všetky legislatívne návrhy súvisiace s reformou verejnej správy. Mám taký pocit, že ako keby sme novelu Ústavy Slovenskej republiky ešte neschválili. Takže, vážený pán predseda vlády, opäť v obhajobe podpredsedu vlády pre ekonomiku klamete.
No a končili ste tým, čím zvyknete končievať ako, aký je pozitívny obraz Slovenskej republiky vo všetkých medzinárodných inštitúciách. Pán predseda vlády, opäť klamete. Mám pred sebou, prepáčte, áno, je to moja chyba, ja sa budem snažiť tú chybu odstrániť, hovoríme tu ale o vážnejších chybách ako to, na čo ste ma upozornili. Mám pred sebou predbežné závery konzultačnej misie Medzinárodného menového fondu, pán predseda vlády, táto konzultačná misia v predbežných záveroch má 25 bodov, z toho 12 je mimoriadne kritických alebo rizikových. Takže dovoľte mi povedať tie rizikové. Členovia misie identifikujú niekoľko rizík, ktoré vláda bude musieť razantne riešiť, je ohrozený zámer udržať v roku 2001 deficit verejnej správy na úrovni 3,9 percenta HDP, príjmy počas prvých štyroch mesiacov roka nedosiahli rozpočtovanú úroveň, pričom prebiehajú diskusie o ďalšom znížení daní. Výdavky najmä na sociálne dávky sa vyvíjajú oveľa vyššie, ako sa očakávalo. To sa hovorí v časti 4, ďalší bod v časti 4, financovanie niekoľkých iniciatív vlády v roku 2001 môže byť ohrozený z dôvodu oneskorenia privatizácie SPP, ak by vláda začala realizovať tieto iniciatívy, pri použití náhradného financovania bude musieť spolu s Národnou bankou Slovenska starostlivo koordinovať zdroj a načasovanie tohto financovania, aby nedošlo k narušeniu finančných trhov.
V časti 4 bod 3 deficit bežného účtu platobnej bilancie sa zvyšuje, dámy a páni, to je ten ukazovateľ, s ktorým ste sa šesť mesiacov minulého roku chválili a ktorý dnes dosahuje hrozivé parametre a hovorí sa to aj v predbežnej správe Medzinárodného menového fondu, ešte raz opakujem, deficit bežného účtu platobnej bilancie sa zvyšuje a môže v roku 2001 nakoniec značne prekročiť 5 percent HDP, teda viac, ako je plánované v rámci programu, i keď je inflácia utlmená, súčasne podmienky nevytvárajú dostatočný priestor na ďalšie uvoľnenie menovej politiky.
V časti 4 bod 4 sa uvádza globálne spomalenie hospodárskeho rastu. Tiež predstavuje pre Slovensko určité riziká ekonomického poklesu. To sú veci, na ktoré sme upozorňovali pri schvaľovaní rámcových parametrov, makroekonomických parametrov pri zostavovaní rozpočtu na rok 2001. Počas niekoľkých nasledujúcich mesiacoch môže dôjsť k značnému spomaleniu rastu na vývozných trhoch Slovenska, predovšetkým v západnej Európe si to môže vyžiadať určité úpravy stratégie v nasledujúcom období. No a ostatný bod časti 4 oneskorenie veľmi potrebného zlepšenia bankového dohľadu by mohlo oslabiť finančný systém, zvýšenie kvality pracovníkov bankového dohľadu a skvalitnenie dohliadok na mieste by sa už nemali odkladať.
V bode 6 sa opäť zdôrazňuje náhle zvýšenie deficitu obchodnej bilancie a potenciálne zvýšenie deficitu bežného účtu však spôsobujú obavy. Takže vy pán predseda vlády, ste nadmieru spokojný, všetko v absolútnom poriadku, len misia Medzinárodného menového fondu si dovolila vysloviť obavy.
V posledných mesiacoch pokračujem ďalej, v posledných mesiacoch náhle a prudko vzrástol dovoz, čo bolo výsledkom tlaku domáceho dopytu, zatiaľ čo vývoz naďalej rástol pomalším tempom. Dôsledkom toho bolo výrazné zvýšenie deficitu tovarovej obchodnej výmeny v prvom štvrťroku 2001, pričom deficit bežného účtu platobnej bilancie za celý rok môže dosiahnuť hodnotu okolo 5,5 percenta HDP.
V ďalšej časti pod fiškálnou politikou a štrukturálne fiškálne reformy sa v bode 8 uvádza. Ako však už bolo spomenuté pred tým, počas zostávajúceho obdobia roka budú existovať potenciálne tlaky na verejné financie, ktoré treba riešiť. Členovia misie si uvedomujú, že môže dôjsť k prekročeniu sociálnych dávok v dôsledku nedávnych legislatívnych zmien týkajúcich sa príspevku na bývanie a detských prídavkov, ako aj možnej úpravy dávky životného minima vyššie a vyššie, ako sa predpokladalo v nezamestnanosti. Ďalšie tlaky sa môžu prejaviť, pokiaľ k zvýšeniu dôchodkov dôjde skôr, než sa potvrdí trend vyššieho, ako sa predpokladalo, výberu poistného. Členovia misie predovšetkým odporúčajú, aby časový harmonogram a financovanie výstavby diaľnic podmienili vyššími, než sa rozpočtovalo, výnosmi daní alebo znížením iných výdavkov nevyplývajúcich zo zákona.
Dámy a páni, v predbežnej správe Medzinárodného menového fondu sa uvádza, a to je ten koncepčný a koordinovaný postup daňovej reformy v bode 9. Návrhy na zníženie daní by navyše mohli znemožniť dosiahnutie krátkodobých fiškálnych cieľov a strednodobého zámeru pokračovať vo fiškálnej konsolidácii. Predovšetkým, čo sa týka dane z príjmov právnických osôb, po nedávnom znížení daňovej sadzby na 29 percent je priestor na jej ďalšie zníženie dosť obmedzený. Takže pani ministerka hovorí, koncový stav 25 percent, pán podpredseda vlády pre ekonomiku hovorí 18 percent, predbežná správa Medzinárodného menového fondu hovorí, že priestor z 29 percent je na ďalšie zníženie obmedzený.
V oblasti skladby makroekonomickej politiky sú závery s týmito perspektívnymi rizikami. V bode 15 schodok zahraničného obchodu v oblasti tovarovej výmeny, ktorým sa v prvom štvrťroku 2001 ukázal podstatne vyšší, ako sa očakávalo, znovu oživuje hrozbu deficitu na bežnom účte platobnej bilancie, čo zasa nastoľuje otázku, či je vhodná súčasná skladba makroekonomickej politiky. Za týchto podmienok, ale aj vo svetle vonkajšieho diania predstavitelia Národnej banky Slovenska naznačujú neochotu Centrálnej banky ďalej znižovať úrokové sadzby i napriek nízkej inflácii.
Dámy a páni, možnože počas rozpravy sa dostaneme ešte k ďalším hodnotiacim bodom tejto predbežnej správy, ale dovoľte mi, aby som vás upozornil ešte na bod 17, ktorý hovorí o nezamestnanosti. Misiu znepokojujú ekonomické a sociálne dôsledky trvalo vysokej miery nezamestnanosti. Po určitom poklese nezamestnanosti v druhej polovici roku 2000, ktorý sa pripisuje najmä realizácii dočasného programu verejnoprospešných prác, sa miera nezamestnanosti vrátila na úroveň 20 percent, čo je veľmi neuspokojivý výsledok.
Dámy a páni, to, čo som z tohto dokumentu, respektíve z predbežnej správy, ktorá má dátum 9. mája 2001, citoval, potvrdzuje to, čo som povedal v úvode.
Vážený pán predseda vlády,
pri obhajobe podpredsedu vlády pre ekonomiku Ivana Mikloša ste túto snemovňu klamali. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Kozlík vystúpi ako prvý s faktickou poznámkou.
Poslanec S. Kozlík:
Áno, ďakujem.
Vážená snemovňa,
najväčšou chybou Ivana Mikloša bolo, že vstúpil do vlády, v ktorej predseda vlády Mikuláš Dzurinda dal občanom populistické sľuby hodné Klementa Gottwalda. Dvojnásobné platy, 150 tisíc nových pracovných miest, desaťpercentná nezamestnanosť. Klamárstvo, arogancia, nekompetentnosť z vystúpenia pána Dzurindu bola zrejmá, čo sa týka Združenia miest a obcí Slovenska.
Pán predseda vlády, my sme sa stretávali so Združením miest a obcí Slovenska každého pol roka a na rozdiel od prázdnych rečí, ktoré zabezpečujete pre obce, mestá vy, každoročne reálne narastali príjmy obcí a miest v rámci rozpočtových vzťahov. Nemáte šajnu, nemáte šajnu, "dunstu" o číslach strednodobého ekonomického scenára, ak počkáte, ja s tým vystúpim. Len vám uvediem pre rok 2001, miera nezamestnanosti mala činiť 14,8 až 14,9 percenta, sme svedkami 19 až 20 percent. Podobne trebárs otázka deficitu obchodnej bilancie sa odhaduje 55 miliárd podľa môjho odhadu, podľa prvých troch mesiacov roka môže dosiahnuť deficit obchodnej bilancie 70 až 80 miliárd korún.
Je mi ľúto, že pokazím vašu infantilnú radosť z toho, že na Slovensku je fungujúca trhová ekonomika alebo trhové hospodárstvo. Toto skonštatovala už svetová banka a Medzinárodný menový fond v roku 1995. Oprášte si trošku niektoré výroky vo svojom archíve. Podobne by som konštatoval, že, pán Dzurinda, vaša vláda už nemá mandát na doriešenie reformy verejnej správy, pretože presunúť kompetencie a riešiť zákonom kompetencie bez financií, to je mŕtva schránka, to je pasca pre obce a mestá. Vy to viete a najmä Združenie miest a obcí Slovenska to dobre vie a takisto už nemáte mandát ani na daňovú reformu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Tkáč.
Poslanec V. Tkáč:
Ďakujem za slovo.
Pán predseda vlády predvolebných podvodov a predseda vlády povolebného fiaska,
obvinili ste znovu, verný svojej paprčovej výchove, opozíciu z klamstva a nekompetentnosti. Občania už dobre vedia, kto je na Slovensku najväčší klamár a najmenší odborník. Vy ste podpísaný pod dvoma materiálmi, ktoré sú na stole, kde ste dali stanovisko vlády k Miklošovi. K problémom budem citovať. Problémom zostáva vysoká nezamestnanosť. Od začiatku roka 2000 sa však zmenil vývoj hlásených voľných pracovných miest, ktorých počet odvtedy neustále rastie. Ale v správe o sociálnej situácii obyvateľstva za rok 2000 píšete na strane 23 nedostatok investícií a zahraničného kapitálu v nosných odvetviach v jednotlivých regiónoch naďalej neumožnil vytváranie nových pracovných príležitostí a tiež udržiavanie existujúcich. V dôsledku toho v roku 2000 bol počet voľných pracovných miest nižší v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka. Priemerný ročný počet voľných pracovných miest klesá a priemerný počet evidovaných nezamestnaných stúpa.
Pod obidvoma týmito textmi ste podpísaný ako predseda vlády. Jediný orgán, ktorý z vášho tela vojde do histórie, je váš jazyk, a to je všetko.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Kolláriková.
Prosím o slušné vyjadrovanie sa, páni poslanci.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Ďakujem.
Pán premiér, nemôžem súhlasiť s vaším vyjadrením, že tento návrh je nesprávny a že je nekompetentný a ja aj poviem prečo. Určite sa pamätáte na vaše predvolebné sľuby, keď ste tvrdili, že máte rozpracovaný a pripravený projekt reformy verejnej správy. K dnešnému dňu nemáme vlastne nič. Čiže môžeme konštatovať, že táto úloha nebola splnená. Určite si takisto pamätáte, keď sme schvaľovali programové vyhlásenie vlády, tak Národná rada Slovenskej republiky zaviazala vládu, aby k 30. 6. 1999 presunula do Národnej rady Slovenskej republiky návrh reformy verejnej správy. Ja sa pýtam, kde je ten návrh. Bolo už presunutých niekoľko termínov a až na toto rokovanie parlamentu sme dostali dva návrhy, a to návrh o samospráve vyšších územných celkov a návrh o voľbách do samosprávy vyšších územných celkov.
Pán premiér, vy si myslíte, že prioritou pre Združenie miest a obcí Slovenska sú tieto dva návrhy alebo je to zákon o obecnom zriadení číslo 369/1990 Z. z., kde práve sú zaujímavé pre nich § číslo 7, 8 a 9. Sú to paragrafy, ktoré sa týkajú majetku obcí a financovania obcí. Čiže toto je prioritou pre Združenie miest a obcí Slovenska a, samozrejme, musia byť jasné kompetencie, teda musí to byť dané zákonom, zákon kompetenčný sa musí prerokúvať v Národnej rade, zároveň s týmto sa musí dostať do Národnej rady zákon o rozpočtových pravidlách a zákon o majetku obcí a vyšších územných celkov.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Keltošová.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo.
Pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k tej časti vystúpenia pána Dzurindu, ktorá podľa môjho názoru je zavádzajúca, pokiaľ ide o reformu sociálneho poistenia.
Pán predseda vlády, predpokladám, že neviete, o čom hovoríte, respektíve čítate veci, ktoré vám napísali nekvalifikovaní ľudia, pretože reformu sociálneho poistenia nemôžete urobiť bez toho, aby ste mali na to pripravené inštitúcie. To znamená, my sme v septembri 1998 dohodli so Svetovou bankou štyri úverové linky na komplexný informačný systém, ktorý mal prepojiť a odstrániť to, čo aj vy kritizujete. To znamená neprehľadnosť poskytovania podpory nezamestnanosti, dávok sociálnej pomoci, dávok štátnej sociálnej podpory. Vy ste zastavili spolu s pánom Miklošom tieto štyri úverové linky zo Svetovej banky len preto, že to bolo dohodnuté na komplexný informačný systém za vlády Vladimíra Mečiara. Po dva a pol roku ste pochopili, že reformu sociálneho poistenia ani celého sociálneho sektora nemôžete urobiť bez toho, aby ste mali na to vypracovaný optický skenovací systém cez komplexný informačný systém. Čiže po dva a pol roku, pán predseda vlády, ste sa vrátili znova k tej istej myšlienke, k tej istej inštitúcii, ktorú ste teda odbili po tých voľbách v 1998 len preto, že bolo treba písať čierne knihy a všetko znegovať pod čiernu zem, čo sme robili my za uplynulé štyri roky.
Pán predseda vlády, myslím si, že váš podpredseda nedokázal koordinovať nielen ekonomických ministrov, on nedokázal koordinovať ani tú dobrú spoluprácu, síce neviem, o akej hovoríte, so zahraničnými inštitúciami, pozri hodnotenie Európskej komisie, pokiaľ ide o jeho prácu, a pozri hodnotenie takisto Medzinárodného menového fondu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem pekne.
Dovoľte mi, pán predseda vlády, aby som sa aj ja pripojil k tým kritikom vášho vystúpenia, ktorí vás označili za klamára v súvislosti s tým, čo ste hovorili. Jednoducho nie je to pravda.
Ja sa dotknem jednej konkrétnej veci, o ktorej tu ešte nebolo hovorené v súvislosti s reformou verejnej správy. Iste viete, a vieme to všetci, že 2. decembra 1998, keď sa schvaľovalo Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, mimochodom, s ktorým programovým vyhlásením sa hlasovalo aj o vašej dôvere, dôvere vašej vlády, bola pre vás stanovená úloha parlamentom, a tá úloha znela, že máte predložiť do termínu 30. júna 1999 koncepciu ako materiál na pôdu parlamentu, aby sa o tomto materiáli rokovalo. Chcem povedať, táto úloha nebola splnená. A už len tento nedostatok v normálnej slušnej spoločnosti pri tak vážnej veci by musel vyvodiť isté vážne konzekvencie vo vzťahu k tomu, kto bol za to zodpovedný, a tým zodpovedným jednoznačne je pán podpredseda Mikloš.
A ďalej ste túto úlohu presúvali v rámci svojich uznesení najskôr na 15. 3. 2000, potom na 30. 7. 2000 a nakoniec tú koncepciu ste vôbec nepredložili na pôdu parlamentu. Čiže inými slovami vaša vláda aj zo samotných uznesení vlády si urobila akýsi trhací kalendár a je to skutočne dehonestácia tak vážneho aktu riadenia, ako je uznesenie vlády práve v súvislosti s touto reformou, ak si pozriete všetky tieto uznesenia, koľko bodov bolo zrušených, koľko termínov bolo presunutých len preto, že ste boli neschopný v celej tejto téme.
Pán Mikloš naznačil, že v súvislosti s reformou verejnej správy je potrebné novelizovať asi 120 predpisov v našom právnom poriadku. Povedzte mi, koľko z týchto predpisov je čo i len v legislatívnom programe vlády. Mizivé percento, možno 5, 7, 10.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážený pán premiér,
skutočne pozorne som počúval vaše vystúpenie a veľmi ma zarmútilo, že som nepočul žiadnu dobrú správu pre Slovensko, hoci jedna sa skutočne v poslednom čase objavila a bol som prekvapený, že ste ju nezvestovali. A to je, že pani ministerka Schmnögnerová odchádza do Svetovej banky. Verte mi, že je to naozaj dobré ohodnotenie najlepšej ministerky roka a verím, že tam dobre využije svoje schopnosti a že to aj Slovensku prinesie nejaký prínos.
A ja osobne som presvedčený, že by bolo dobré, aj keby mohol pán podpredseda vlády Mikloš odísť napríklad do Medzinárodného menového fondu, pretože tam by jeho kvality boli omnoho lepšie využité, a som presvedčený, že aj hodnotenie Slovenska Medzinárodným menovým fondom by sa hneď zlepšilo, nebolo by také, ako tu čítal pán poslanec Maxon. Ale verte mi, pán premiér, že Slovensko by najviac potešilo, keby ste sa rozhodli ponúknuť svoje služby niekam napríklad do OBSE alebo do OSN, lebo tam by boli skutočne lepšie využité. Vidíte, že tu na Slovensku akosi uznanie neviete nájsť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Slavkovská.
Poslankyňa E. Slavkovská:
Ďakujem pekne.
Vážené kolegyne, kolegovia,
ja som si tiež veľmi pozorne vypočula vystúpenie pána Dzurindu a môžem ho hodnotiť z môjho pohľadu tak, že tu nešlo ani tak o obhajobu podpredsedu vlády Mikloša, ale išlo o nejakú zúfalú snahu presvedčiť nie nás, ale skôr možno divákov, teda občanov o tom, že aká je táto vláda fantastická.
Pán premiér tu spomínal, čo všetko urobili, stabilizovali hospodárstvo, eliminovali mnohé nerovnováhy, zachránili mnohé fabriky, ja si myslím, že to je všetko iba zbožným želaním. Pretože nič také sa tu neurobilo. A keď pán premiér na konci svojho vystúpenia povedal, že nás čakajú ešte ďalšie ozdravné opatrenia, tak sa mi vlasy na hlave dupkom postavili, pretože do dnešných dní sa tu už robili mnohé ozdravné opatrenia, ktoré všetky doľahli na hlavy tohto obyvateľstva, takže ak nás čakajú ešte ďalšie v akomkoľvek smere, neveští to nič dobré.
Tiež musím povedať, že pán premiér tu vyslovene zavádza, keď tvrdí, že sa splnilo to, čo hovorili, že rok 2000 bude rokom stabilizácie a rok 2001 a 2002 rokom oživenia. Ja by som chcela vedieť, ktorý z občanov tejto republiky by mohol s pokojným svedomím zdvihnúť za to ruku, že rok 2001 je rokom oživenia. Ja neviem v čom. To oživenie teda zrejme nikto nevidí, snáď iba v tom, že vládna koalícia sa tu ruje o korytá ako svorka vlkov.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Šepták.
Poslanec R. Šepták:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán premiér,
v dobách VPN začiatkom deväťdesiatych rokov by po takom vašom vystúpení dav určite skandoval Dzurinda na Hrad. Dnes je ale o jedenásť rokov viac, ľudia zmúdreli a chápu, že je to o niečom úplne inom. Chápu, že z vašej strany, pán premiér, už viac ako dva roky môžu očakávať len prázdne sľuby, zdražovanie a znižovanie životnej úrovne.
Chcem vám povedať, pán premiér, že ste ma svojím vystúpením vôbec neprekvapili. Bola to len samochvála, kde ale realita je úplne iná. Vízia vašej dobrej správy pre Slovensko stroskotala, vaša široká koalícia sa rozpadáva a nespokojnosť obyvateľstva rastie. To je pravá tvár vlády, ktorú vy pán premiér Dzurinda vediete.
Na záver, pán premiér, mali by ste sa ale predsa len trochu nad sebou zamyslieť. V dobách vašej slávy reagovalo na vás tu v parlamente vždy veľmi veľa, až rekordný počet poslancov. Dnes na vás reagovalo len 11 poslancov. Aj to je memento.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Kalman.
Poslanec J. Kalman:
Vážený pán predseda,
ja sa chcem spýtať, ako ste to mysleli v súvislosti s tým oživovaním, ak berieme do úvahy čísla, ktoré dnes existujú na Slovensku, a uvedomujeme si, že ste zvýšili nezamestnanosť o sedem percent a priviedli Slovensko na prvé miesto v Európe, že o osem percent klesla reálna mzda, o deväť percent reálny dôchodok, že každý deviaty človek žije na Slovensku v stave hmotnej núdze, že 65 percent rodinám na Slovensku sa od vašej vlády zhoršila finančná situácia, že 60 percent ľudí žije v štádiu chudoby, že zahraničie hovorí o tom, že na Slovensku je chudoba, že dnes musíme konštatovať, že žijeme v najhoršej sociálno-ekonomickej situácii existencie Slovenska, že žijeme v podmienkach, keď sa dokonca stráca ľudská podstata života. Žijeme v podmienkach, keď si začíname klásť otázku, či sa vôbec nájde sila, ktorá po vašej vláde zoberie vládu a bude riešiť tieto problémy. Žijeme v podmienkach, keď 65 percent občanov Slovenska si myslí, že súčasná situácia sa nezlepší ani za pätnásť rokov. Tak, vážený pán predseda, prosím vás pekne, povedzte nám, kto oživuje, kde oživuje, kde sa oživuje, koho oživujeme. Pôjdeme sa tam pozrieť, aby sme sa možno naučili pre budúce obdobia riešiť niektoré otázky.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený pán predseda,
dovoľte mi, aby som vám ako jedna z tímu, ktorý pripravoval a pracoval na reforme verejnej správy v rokoch 1996 a 1997, povedala, že vaša predstava reformy verejnej správy je predstava obdobná vlastne predstave Hurvínka, ktorý si vlastne myslí, že válka je nič. Totiž bez doriešenia, čo bude originálna samospráva a čo bude prenesený výkon štátnej správy na samosprávu, bez doriešenia finančných otázok, bez doriešenia majetku obcí, bez oddlženia škôl, nemocníc a podobne, čo všetko nemáte vyriešené, nemožno hovoriť o reforme verejnej správy. A pokiaľ ide o zákony, o ktorých ste tu tak pekne hovorili, v parlamente sú len dva a aj tie s mizernou, ale absolútne mizernou kvalitou. Samozrejme, pri prerokúvaní budeme potom konkretizovať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Na vystúpenie pánov poslancov s faktickými poznámkami na pána premiéra chce reagovať pán predseda vlády.
Nech sa páči.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Panie poslankyne, páni poslanci,
prečítam vám zásadné vyhlásenie z toho, čo v ďalších kapitolách citoval pán Maxon. Medzinárodný menový fond vo svojej každoročnej správe v máji 2001 napísal: Snaha vlády stabilizovať hospodárstvo a zrýchliť štrukturálne reformy prináša výsledky. Minulý rok sa dosiahli významné úspechy. Najnovšie údaje, ktoré máme teraz k dispozícii, sú povzbudzujúce. Počas prvých mesiacov roku 2001 sa významne zvýšil maloobchodný predaj, priemyselná výroba a výstavba, zatiaľ čo inflácia klesá ďalej. Rovnako pokročila reštrukturalizácia a privatizácia bánk vo vlastníctve štátu a sľubne napreduje niekoľko ďalších štrukturálnych reforiem. Samozrejme, že sú tu aj riziká a je našou úlohou, aby sme tieto riziká odstránili.
Po druhé, pán Prokeš vyšiel, ale hovoril, že som nepovedal dobrú správu pre občanov. Rád mu vyhoviem. Priemyselná produkcia prvý kvartál rástla tempom 8 percent v hrubých cenách, stavebná produkcia 11 percent, v priemysle, kde robí vyše 500 tisíc ľudí, narástli za prvé tri mesiace reálne mzdy o 3,7 percenta. Veľmi jasné a pozitívne indikátory oživovania slovenského hospodárstva.
Pán Kalman, aby som dlho nehovoril, pozývam vás do Východoslovenských železiarní v Košiciach, pozývam vás do Kovohút v Krompachoch a povedzme, pozývam vás do iných v Kysuckom Novom Meste. Budete povzbudený.
Na samý záver, pán Tkáč, neboli ste ani tvrdý, neboli ste ani kritický, boli ste neobyčajne vulgárny. Ale myslím si, že ani to vám nepomôže, lebo pán Mečiar vás už aj tak odpísal.
(Potlesk a smiech.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalší v poradí do rozpravy je prihlásený pán poslanec Budaj. Pardon, pán poslanec Budaj, ešte o vystúpenie požiadal pán spoločný spravodajca Maxon.
Poslanec M. Maxon:
Naozaj budem hovoriť veľmi krátko.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Navrhovateľ, pardon.
Poslanec M. Maxon:
Pán predseda vlády, vy neposudzujte, že kto koho odpísal, vy si konečne uvedomte, že vy ste odpísali sám seba. (Potlesk.) A keď už teda citujete z toho dokumentu, tak ja som vás naozaj chcel trošku ušetriť, a to najdôležitejšie som si ešte nechal nie na záver, ale dovoľte mi teda reagovať.
V bode šestnásť tejto správy sa uvádza. Riziká spomalenia tempa ekonomického rastu vo vonkajšom prostredí by mohli znásobiť problémy, ktorým čelí vláda - ohroziť splnenie zámerov programu a skomplikovať reakciu prostriedkami makroekonomickej politiky. Ako sa už konštatovalo, Slovensko je zraniteľné voči výraznejšiemu, ako sa očakávalo, spomaleniu globálnej ekonomickej aktivity. Misia, a prosím teraz o pozornosť, misia odporúča, aby sa v prípade realizácie tohto scenára najprv umožnilo znehodnotenie výmenného kurzu a aby sa zvážil rozsah možného uvoľnenia menovej politiky. Takže pán podpredseda vlády pre ekonomiku, nakoniec sa možno aj naplnia vaše prognózy z Davosu. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Budaj, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec J. Budaj:
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
vážený pán predseda a podpredseda vlády,
kauza návrhu skupiny poslancov na odvolanie podpredsedu vlády Ivana Mikloša sa bez ohľadu na to, ako hlasovanie dopadne, stala už v tejto chvíli rozporuplnou kauzou v politickom vývoji Slovenska a stala sa aj určitým míľnikom na ceste najnovšej histórie slovenskej politiky. Podľa mojej mienky prináša dve dôležité správy, ktoré stoja za vyslovenie. Sú to správy o stave našej demokracie. Prvá neradostná je o zrkadle koalície a vzťahov v koalícii.
Ukázalo sa, že kríza dôvery koaličných partnerov skutočne existuje a že ju treba brať vážne. Ukázalo sa, že existujú nedostatky vo vyjasnení základných vzťahov. Najmä v tom, že v koalícii je nejasná politická príslušnosť poslancov, strán aj členov vlády, a tým aj nejasná politická zodpovednosť. Ukázalo sa tiež, že aj pravidlá rozhodovania v koaličnej rade sú nejasné, nejasne sú chápané priority vládnej koalície z pohľadu niektorých členov. Koalícia potrebuje väčšiu schopnosť robiť opravy na vlastnej ceste aj načúvať spätnú väzbu medzi jednotlivými partnermi.
Dnes, ak môžem hovoriť za liberálov, nebudeme získavať politický kapitál na problémoch, ktoré napokon sú problémami celej politickej elity. Ale upozorňujeme, že tak, ako by naše politické problémy nevyriešilo odvolanie podpredsedu vlády, tak na nich nič nezmení ani jeho neodvolanie. Z jedného člena vlády nie je možné urobiť náhradnú zámienku za politické chyby alebo za narušovanie politických vzťahov. Ale rovnako odmietame predstierať po tomto rokovaní, že výhrady, ktoré zaznievajú voči práci a voči politickým vzťahom nielen vzájomne medzi koalíciou, ale aj zo strany verejnosti, samotným neodvolávaním, zmiznú. Liberáli upozorňujú, že pre stranícke záujmy ustúpili do úzadia niektoré reformné ciele vlády a že niektorí čelní politici opäť ako za bývalej vlády sledujú úzke stranícke a skupinové ciele a stratili zo zreteľa verejný záujem.
Skutočné problémy, ktoré sú spojené s fungovaním podpredsedu vlády, to nie je problém nedodržiavania koaličnej zmluvy pri vymenovaní ministra, ale pretrvávajúce problémy v troch zásadných sférach, ktorými je hospodársky rast, reforma verejnej správy a boj s korupciou. Aj po dnešnom dni, ako som povedal už bez ohľadu na to, ako naše hlasovanie dopadne, zostane nad súčasnou politickou reprezentáciou visieť otázka, kto sa zodpovie za to, že korupcia u nás neustúpila, že klientelistické aféry degradujú demokratickú tvár slovenskej politiky.
Vážení páni, ktorí zodpovedáte najmä za politické vzťahy v koalícii, kto z vás sa prihlási k zodpovednosti za oslabenie tej veľkej nádeje, ktorú slovenská verejnosť spájala s voľbami v roku 1998. Liberáli sa neprestanú zasadzovať za reformy a program veľkej zmeny. Otvorene hovoríme, že ak na naše otázky a otázky, ktoré kladie verejnosť, nebudú dôveryhodné odpovede, budeme sami volať po zodpovednosti zodpovedných.
A teraz by som si dovolil povedať o tej druhej správe, ktorá je pozitívna a je takisto správou o tomto rokovaní. Tou dobrou správou z dnešného rokovania bude, verím tomu, dôkaz, že aj po rôznych poruchách a deformáciách demokracie u nás existuje a funguje parlamentná demokracia. Aj keď sa mnohým občanom v týchto mesiacoch a dňoch zdá, že demokratický politický systém a problémy, v podstate tomu tak nie je. Mnohým sa zdalo, že pán prezident pri vymenovaní zastupujúceho člena vlády konal chybne, ale on konal v súlade s ústavou. Iným sa zdalo, že v celej kauze konal nesprávne premiér, ale aj on konal v súlade s ústavou. Faktom, ktorý pre nás, ktorý nás môže naplniť uspokojením, je to, že počas tohto obdobia sa neopakujú excesy z minulosti, naša politická elita je ďalej, nie sú tu ataky na podstaty demokratických vzťahov.
Keď sa skončí rozprava, parlament bude hlasovať, a to hlasovanie zakončí a zhrnie všetky naše politické postoje, ktoré sú vyjadrované v tejto rozprave. Ak poslanci opozície budú ako jeden muž v sále a budú všetci hlasovať za odvolanie, ukážu len to, že opozičný remeň ich zväzuje tak, že im nezostáva ani malý priestor pre vlastný názor. Ale som presvedčený, že to tak nebude. Ak by poslanci koalície hlasovali ako na šnúrke proti odvolaniu podpredsedu vlády, ukázali by niektorí, povedzme si otvorene, pokrytectvo s ohľadom na ich predošlé vyjadrenia, dokonca si dovolím povedať, že ak sa nenájde ani jeden pochybovač v samotnej SDKÚ, nebude to svedčiť o 100-percentnej spokojnosti.
Naša parlamentná demokracia je schopná absorbovať všetky tieto rôzne politické smerovania, názory, rôzne mandáty strán a politických osobností a musím povedať, že napriek tejto dikcii, ktorá napriek tej prestrelke ešte vždy sa tak deje pokojne a kultúrne. Cesta demokratickej zmeny teda pokračuje aj skúsenosťou z tejto mimoriadnej schôdze v rámci ústavnosti a bežných európskych zvyklostí. Verím, že prinesie poznanie pre koalíciu, ktorá toto poznanie bezpochyby potrebuje, poznanie o nutnosti riešiť problémy a nepodsúvať ich pod koberec alebo nečakať na okamih, keď sa z odsúvaných problémov stanú zárodky závažnej koaličnej krízy. Už spomínaná veľká nádej občanov z roku 1998, to nie je fikcia, to je hmatateľná nádej a dnes u mnohých hmatateľné sklamanie. Zodpovednosť koalície, ale aj opozície za to, aby vývoj pokračoval demokratickým a európskym smerom, je aj v tejto chvíli spoločná.
Ďakujem.