Správa
o 49. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky
konanej 23. a 24. mája 2001
23. mája 2001
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram rokovanie 49. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Skôr ako pristúpime k rokovaniu, zistím prítomnosť poslancov na schôdzi.
Panie poslankyne a páni poslanci, prosím, aby sme sa prezentovali stlačením hlasovacieho tlačidla. Prezentujeme sa, panie poslankyne, páni poslanci. Prezentujeme sa.
Prezentovalo sa 106 poslancov, teda Národná rada je schopná sa uznášať.
O ospravedlnenie neúčasti na 49. schôdzi písomne požiadali títo poslanci: podpredsedovia Národnej rady Igor Presperín a Marián Andel a poslanci Dubovská, Engliš, Fico, Kovačič a Petrák. Na zahraničnej služobnej ceste je poslanec Národnej rady Peter Weiss.
Na 49. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky overovateľmi budú poslanci Marián Mesiarik a Pavol Kandráč. Náhradníkmi budú poslanci Jozef Kužma a Dušan Švantner.
Schôdzu som zvolal podľa článku 83 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 17 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku na požiadanie skupiny 47 poslancov Národnej rady. Žiadosť poslancov o zvolanie schôdze ste dostali spolu s pozvánkou. Poslanci žiadajú na tejto schôdzi prerokovať návrh na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Ivanovi Miklošovi.
Podľa článku 88 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republike alebo jej členovi prerokuje Národná rada vtedy, keď o to požiada najmenej pätina jej poslancov.
Chcem pripomenúť, že podľa § 24 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku nemožno program schôdze doplniť alebo meniť, ak bola zvolaná podľa § 17 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku na požiadanie aspoň pätiny poslancov.
Panie poslankyne, páni poslanci, v mene poslaneckých klubov SDK, SDĽ, SOP, LDÚ, Strany zelených, SMK, KDH podávam dva návrhy, a to prvý, aby Národná rada Slovenskej republiky podľa § 29a ods. 1 zákona o rokovacom poriadku sa uzniesla na určení dĺžky rečníckeho času na rozpravu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Ivanovi Miklošovi. Máte to ako tlač 1022. Uvedené poslanecké kluby navrhujú, aby dĺžka času na rozpravu k tomuto bodu programu schôdze bola 12 hodín. Ďalej podávam návrh, aby sme pokračovali v rokovaní 49. schôdze Národnej rady aj po 19.00 hodine až do ukončenia programu tejto schôdze.
Panie poslankyne, páni poslanci, dávam o týchto dvoch návrhoch hlasovať. Prezentujme sa a hlasujme o obidvoch návrhoch, to znamená, aby sme rokovali podľa § 29a a aby sme rokovali po 19.00 hodine. Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 122 poslancov.
Za návrh hlasovalo 77 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 44 poslancov.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Panie poslankyne, páni poslanci, schválili sme môj návrh.
V rokovaní budeme postupovať podľa § 29a zákona o rokovacom poriadku a budeme rokovať aj po 19.00 hodine do ukončenia tejto schôdze Národnej rady.
Čas určený na rozpravu je medzi poslanecké kluby a poslancov, ktorí nie sú členmi poslaneckých klubov, t. j. nezávislých poslancov, rozdelený nasledovne: Hnutie za demokratické Slovensko 3 hodiny 26 minút 24 sekúnd, SDK 2 hodiny, SDĽ 1 hodina 40 minút, 48 sekúnd, SOP - LDÚ - SZS 1 hodina 16 minút 48 sekúnd, SMK 1 hodina 12 minút, Slovenská národná strana 1 hodina 2 minúty 24 sekúnd, KDH 43 minút 12 sekúnd, čas pre nezávislého poslanca je 4 minúty 48 sekúnd.
Prosím predsedov poslaneckých klubov, aby mi písomne oznámili poradie rečníkov zastupujúcich poslanecký klub. Tlačivá na určenie poradia rečníkov za poslanecké kluby a nezávislých poslancov sú na prezencii.
Vyhlasujem 10-minútovú prestávku.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Poslanecké kluby písomne oznámili poradie rečníkov zastupujúcich klub takto: Hnutie za demokratické Slovensko Sergej Kozlík, Peter Baco, Ján Benčat, Pavol Delinga, Augustín Marián Húska, Jozef Brhel, Ján Gabriel, Ján Danko, Ján Jasovský, Vojtech Tkáč, Július Binder, Ján Cuper, Roman Hofbauer, Pavol Kačic, Tibor Cabaj.
Slovenská demokratická koalícia - prvý Roman Vavrík, druhý Jozef Kužma, tretí Milan Hort, štvrtý Alexander Slafkovský, piaty Pavol Prokopovič.
SDĽ jediný Anton Hoffmann.
Klub SOP - LDÚ - Strana zelených Ján Budaj.
SMK Pál Farkas.
SNS Viliam Oberhauser.
Prihlásil sa aj jediný nezávislý poslanec Peter Tatár.
Teraz prosím určených overovateľov schôdze poslancov Mariána Mesiarika a Pavla Kandráča, aby prostredníctvom technického zariadenia u operátorov v rokovacej sále vyžrebovali poradie poslaneckých klubov, v akom budú kluby vystupovať v rozprave.
Ďalej ich prosím, aby súčasne vyžrebovali poradie poslancov, ktorí nie sú členmi poslaneckých klubov. Je jediný prihlásený pán poslanec Tatár.
Chcem informovať, že na základe žrebovania budú v rozprave vystupovať striedavo poslanci zastupujúci poslanecké kluby a poslanci, ktorí nie sú členmi poslaneckých klubov, t. j. jediný nezávislý poslanec.
Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k rokovaniu o
návrhu na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Ivanovi Miklošovi.
Návrh ste dostali ako tlač 1022.
Uvedený návrh som podľa § 109 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku bezodkladne zaslal vláde Slovenskej republiky na zaujatie stanoviska a pridelil som ho na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady s tým, že ako gestorský bol určený výbor pre financie, rozpočet a menu.
Prosím povereného člena skupiny poslancov poslanca Miroslava Maxona, aby uviedol návrh a súčasne oboznámil Národnú radu s dôvodmi, ktoré viedli skupinu poslancov k podaniu návrhu na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Slovenskej republiky.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán predseda vlády,
vážený pán podpredseda vlády,
vážení páni ministri,
kolegyne, kolegovia,
v súlade s článkom 88 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a v spojitosti s § 109 ods. 1 a 2 zákona číslo 350 o rokovacom poriadku Národnej rady predkladám návrh 47 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Slovenskej republiky pre ekonomiku. Podpísaní poslanci Národnej rady Slovenskej republiky navrhujeme, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila nedôveru podpredsedovi vlády pre ekonomiku Ivanovi Miklošovi.
Po prvé. Podpredseda vlády Ivan Mikloš je zodpovedný za nekvalitnú prípravu a súčasný stav realizácie reformy verejnej správy. Ku koncepcii decentralizácie a modernizácie verejnej správy na Slovensku nie je doposiaľ prijatý Národnou radou Slovenskej republiky ani jeden rozhodujúci zákon.
Takýmto postupom sa podpredseda vlády pre ekonomiku Ivan Mikloš priamo podieľa na neplnení programového vyhlásenia vlády, v ktorom sa vláda zaviazala realizovať ďalšiu decentralizáciu kompetencií z orgánov miestnej štátnej správy na územnú samosprávu a pripravovanú, pripravovanú regionálnu samosprávu.
Vážené dámy a páni, čo sa týka tohto dôvodu na vyslovenie nedôvery, podpredseda vlády Ivan Mikloš tvrdí, že odborne je všetko pripravené, absentuje však politická vôľa strán vládnej koalície.
Dámy a páni, dovoľte mi upozorniť vás, že po prvé, podpredseda vlády je zodpovedný, je i politicky zodpovedný, ak si však s politickou zodpovednosťou nedokáže poradiť, musí ho politicky odborne podporovať predseda vlády.
Po druhé, ak je všetko odborne pripravené na úrovni podpredsedu vlády, ak je všetko odborne pripravené na úrovni vlády, prečo, vážené dámy a páni, Združenie miest a obcí Slovenska dôrazne žiada Národnú radu Slovenskej republiky, aby reparovala nedostatky, ktoré v tomto procese sú.
Požiadavky zo Snemu Združenia miest a obcí Slovenska sú predovšetkým vo vzťahu k navrhovanému zákonu o samospráve vyšších územných celkov. Principiálna výhrada Združenia miest a obcí Slovenska je, že tento zákon o samospráve vyšších územných celkov neobsahuje konkrétne kompetencie a spôsob ich financovania.
Združenie miest a obcí Slovenska, ako som už povedal, sa dôrazne obracia na Národnú radu Slovenskej republiky so štyrmi požiadavkami, o ktorých tvrdil podpredseda vlády pre ekonomiku a tvrdí, že sú odborne všetky v poriadku.
Prvá požiadavka Združenia miest a obcí Slovenska je, aby návrh zákona o samospráve vyšších územných celkov bol pred schvaľovaním doplnený o ustanovenia, ktoré sa týkajú presunu kompetencií, ich financovania a majetkových otázok.
Druhá požiadavka Združenia miest a obcí Slovenska je, aby sa definovalo, akým spôsobom budú kompetencie prenesené a v akom časovom harmonograme.
Tretia požiadavka Združenia miest a obcí Slovenska je, ešte raz zopakujem, požiadavka na Národnú radu Slovenskej republiky, pretože vládne predlohy tieto základné veci neobsahujú. Tretia požiadavka Združenia miest a obcí Slovenska je doriešenie právnej úpravy finančného a materiálneho zabezpečenia výkonu kompetencií, ako aj vyrovnania majetku.
No a štvrtá podľa nášho názoru principiálna požiadavka Združenia miest a obcí Slovenska je, že pred prerokúvaním zákona o samospráve vyšších územných celkov by malo prebehnúť rokovanie novely zákona o obecnom zriadení, v ktorej budú zahrnuté nové kompetencie miestnej samosprávy.
Takže, dámy a páni, takto to vyzerá v praxi, keď zodpovedný tvrdí, že odborne je všetko pripravené a na 9. sneme Združenia miest a obcí Slovenska nás účastníci, mám na mysli teraz Národnú radu Slovenskej republiky, dôrazne žiadajú, aby sme tieto principiálne veci týkajúce sa reformy verejnej správy doriešili v Národnej rade Slovenskej republiky.
Druhý dôvod, ktorý skupina poslancov, ktorú zastupujem, uvádza, je, že podpredseda vlády pre ekonomiku Ivan Mikloš je zodpovedný za zastavenie transformácie sociálneho zabezpečenia a úplnú absenciu reformy dôchodkového systému na Slovensku.
Dámy a páni, rozhodnutím vlády bolo povedané, že výnosy z privatizácie strategických podnikov budú použité primárne na splatenie dlhopisov Fondu národného majetku ich majiteľom a na rozvojové projekty, pričom jeden z hlavných rozvojových projektov predstavuje reforma dôchodkového systému.
Podpredseda vlády pre ekonomiku doposiaľ nepredložil na verejnú diskusiu, ako sa nakoniec zaviazala vláda v programovom vyhlásení, žiadny nový systém sociálneho poistenia zahrnujúci systém nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia a odškodňovania pracovných úrazov a chorôb z povolania.
Dámy a páni, prečo tento vážny nedostatok podpredsedovi vlády pre ekonomiku vytýkame? Predovšetkým preto, že ako ekonomický podpredseda je zodpovedný za koordináciu činností, ktoré by mali smerovať k reforme dôchodkového a sociálneho zabezpečenia na Slovensku a naše dôvody sa opierajú aj o fakt, že je všeobecne známe, že reforma sociálneho a dôchodkového zabezpečenia si vyžiada nemalé finančné prostriedky. Doposiaľ odhadované čiastky predstavujú sumu približne 45 až 50 miliárd Sk, nuž a pokiaľ výnosy z privatizácie strategických podnikov nebudú prednostne použité na reformu sociálneho a dôchodkového zabezpečenia, je problematika uskutočnenia reformy na Slovensku nereálna.
V súvislosti s problémami, ktoré vznikajú v oblasti reformy dôchodkového a sociálneho zabezpečenia, mi dovoľte vytknúť podpredsedovi vlády ako koordinátorovi ekonomických, nielen ekonomických ministrov, ale i ostatných ministrov, ktorí sú významným spôsobom napojení na zdroje štátneho rozpočtu, jeden principiálny nedostatok, o ktorom sa dozvedáme už niečo viac ako mesiac rôzne informácie z tlače. Súvisí to čiastočne s tým, čo som hovoril pred tým, pretože sa to týka oblasti sociálneho zabezpečenia.
Dámy a páni, veľmi dobre si asi pamätáte, že vláda Slovenskej republiky svojím rozhodnutím uvoľnila čiastku 2,5 miliardy Sk pre potreby zdravotníctva s účelovým určením, že tieto prostriedky budú prostredníctvom ministerstva zdravotníctva poukázané na preklenutie vážnych ekonomických problémov v Sociálnej poisťovni.
No už viac ako mesiac sa dozvedáme rôzne informácie, kde minister zdravotníctva tvrdí, že prostriedky ešte nedostal. Ministerka financií naopak tvrdí, že prostriedky boli dávno poukázané. Mimochodom, malo to byť 4. mája. 5. mája opäť minister zdravotníctva deklaruje pred novinármi, že prostriedky na účte zatiaľ nie sú. Zhruba 6. alebo 8. mája sa dozvedáme, že prostriedky boli použité síce v súlade s uznesením vlády, ale na iný účel, ako bolo pôvodne určené. No a celkom aktuálna situácia k tomuto obdobiu je, že z tých 2,5 miliardy Sk je niekde na ceste ešte asi 1 miliarda.
Dámy a páni, ja to naozaj hovorím so všetkou vážnosťou vo väzbe na tlač 1022, t. j. návrh na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády pre ekonomiku Ivanovi Miklošovi, lebo pokiaľ vznikol takýto vážny, zásadný problém a veľmi vážna disproporcia medzi jednotlivými rezortmi, tak je nepochybne zodpovednosť na podpredsedovi vlády pre ekonomiku, aby tieto vzťahové záležitosti v súlade s rozpočtovými pravidlami, v súlade s uznesením vlády veľmi promptne vyriešil.
Vážené dámy, vážení páni, tretia výhrada podpredsedovi vlády pre ekonomiku Ivanovi Miklošovi je v zodpovednosti za nekoncepčný a nekoordinovaný postup v sľubovanej reforme daňového systému a celkového odvodového zaťaženia v podnikateľskej sfére. Neplnenia záväzkov z programového vyhlásenia vlády v tejto oblasti sú nahrádzané nekoncepčnými poslaneckými iniciatívami. Len v tomto období sú v legislatívnom konaní Národnej rady Slovenskej republiky štyri poslanecké návrhy týkajúce sa oblasti daní.
Dámy a páni, je to parlamentná tlač 944, návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Tento poslanecký návrh, ako som už spomínal, má parlamentnú tlač 944 a je z marca tohto roku.
Druhým poslaneckým návrhom v oblasti daní je poslanecká tlač, parlamentná tlač 965, opäť návrh skupiny poslancov na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon číslo 366 o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Parlamentná tlač 965 má termín alebo bola podaná v apríli roku 2001.
Tretím návrhom je parlamentná tlač 982 a je to návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Mesiarika na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 289 o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
No a štvrtým je parlamentná tlač 999, a je to návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Táto parlamentná tlač je z apríla 2001.
Dámy a páni, v tomto období pravdepodobne už na Slovensku niet politickej strany, ktorá by verejne neprezentovala svoje názory na zníženie daní. Donedávna, myslím si, že do predchádzajúcej nedele, jediný politický subjekt, ktorý verejne neprezentoval zníženie daní, bolo, bolo SDKÚ. Ukazuje sa však, že príchodom vicepremiéra Ivana Mikloša sa dobieha zameškané. Po takzvanom veľkom tresku z dielne Kresťanskodemokratického hnutia - známych návrhoch, o ktorých som tu nakoniec hovoril, Demokratickej strany či oprášenej snahe Strany občianskeho porozumenia znížiť daň z pridanej hodnoty na potraviny, avšak neukázala táto iniciatíva vicepremiéra nič nové. Iba pribudla do rozširujúcej sa skupiny navrhovateľov.
Vládnuce koaličné strany, dámy a páni, majú mizerné volebné preferencie, pričom znižovanie daní považujú za vhodný nástroj na zbieranie bodov. Ak hovorím o daňovej reforme, treba objektívne priznať, že sa ľady pohli. Súčasne ale jedným dychom treba dopovedať, že sa ľady pohli v treťom roku vládnutia. Podľa dostupných informácií prerokovala porada ekonomických ministrov návrhy v oblasti znižovania daní. Podľa tejto predlohy a podľa teda návrhu ministerstva financií, ktoré, tento návrh bol prerokovaný na tej porade ekonomických ministrov, by sa daňová reforma daňovej alebo daňová reforma a znižovanie daní malo rozdeliť do troch etáp. Prvá by mala byť od 1. januára budúceho roku a mala by zahŕňať zníženie daňového zaťaženia fyzických osôb znížením sadzby dane pri tej najnižšej sadzbe z 12 na 10 percent a pri najvyššej sadzbe zo 42, súčasných 42 na 40. Súčasne by sa malo presadiť alebo uviesť do praxe od 1. januára 2002 aj zvýšenie odpočítateľnej položky na osobu vo výške 40 tisíc Sk za rok.
Druhá etapa by mala byť od 1. januára 2003. Dámy a páni, dobre počujete, takto plní súčasná vláda svoje programové vyhlásenie vlády. V tejto chvíli mi dovoľte pripomenúť, že sa mi zdá, ako keby táto vláda neplnila to, čo má, a robila aj istú nadprácu, pretože už sa stará o programové vyhlásenie vlády budúcej, pretože druhá etapa by mala byť od 1. januára 2003 a tretia by mala byť vlastne najskôr od 1. januára, od 1. januára 2004.
Prečo ale v súvislosti s podpredsedom vlády pre ekonomiku o týchto veciach hovorím. Po prvé, preto, že som presvedčený, že je zodpovedný za koordináciu tohto postupu, je zodpovedný za to, že sa v tejto oblasti neplní programové vyhlásenie vlády a plnenie programového vyhlásenia je suplované nekoncepčnými poslaneckými návrhmi v daňovej oblasti. O tejto veci ale hovorím aj preto, že sám podpredseda vlády Mikloš povedal, že sa diskutuje aj o znižovaní sadzieb. Mám na mysli teraz sadzby dane z príjmu právnických osôb. Návrh ministerstva financií hovorí o konečnom stave, že sadzba dane by mala byť 25 percent.
Podpredseda vlády pre ekonomiku, ktorý je za koordináciu a za harmonický postup v tejto oblasti zodpovedný, si však myslí, že by sme mohli ísť až na 18 percent. Pán podpredseda vlády, presne vás citujem. "Myslím si, že by sme mohli ísť až na 18 percent," uviedol Ivan Mikloš. Opäť vás citujem: "V reforme sa počíta so zrovnoprávnením alebo aspoň s priblížením sadzieb fyzických a právnických osôb tak, že fyzické osoby, ak použijú peniaze na investície, dostanú sa na úroveň sadzby 29 percent tým, že výšku investície si odpočítajú od daňového základu."
Takže, dámy a páni, je tu podpredseda vlády pre ekonomiku, je tu ministerka financií, ktorá je bezprostredne zodpovedná za legislatívu v tejto oblasti. Po troch rokoch, skoro po troch rokoch vládnutia ministerka konečne predkladá isté riešenia v daňovej oblasti, ktoré sú naozaj veľmi ďaleko vzdialené, aby mohli mať názov daňová reforma. Ministerka bezmála po troch rokoch predkladá konečnú sadzbu dane z príjmov právnických osôb na 25 percent, podpredseda vlády pre ekonomiku si však myslí, že by to malo byť 18 percent.
Vážené dámy a páni, že v tejto oblasti nepostupuje vláda pod gesciou podpredsedu vlády pre ekonomiku, svedčí o tom aj fakt, že z daní sa naozaj stal sezónny hit. Už som povedal, že z blížiacimi sa voľbami sa každá strana hlási k ich znižovaniu.
Dámy a páni, naši politici vládnej koalície sa naozaj prostredníctvom znižovania daní chcú v tomto období významne zviditeľniť. Len podpredseda vlády pre ekonomiku akosi zabúda, že občania chcú okrem znižovania daní vedieť aj to, čo všetko za tieto dane dostávajú. No do tejto oblasti sa politickým stranám súčasnej vládnej koalície akosi nechce.
Pán podpredseda Národnej rady, som pri štvrtom bode. Takže o chvíľočku budem končiť.
Prosím?
Predseda NR SR J. Migaš:
Nech sa páči, pán poslanec, pokračujte v zdôvodnení.
Poslanec M. Maxon:
Vážené dámy,
vážení páni,
podpredseda vlády pre ekonomiku Ivan Mikloš je podľa nášho názoru zodpovedný i za nedostatočnú koordináciu zodpovedných ministrov pri plnení úloh, ktoré vyplynuli z rokovania vlády 25. augusta 1999, keď vláda prerokovala strednodobú koncepciu hospodárskeho a sociálneho rozvoja Slovenskej republiky. Z tohto hospodárskeho a sociálneho dokumentu sa doposiaľ nesplnili a neplnia zásadné úlohy hospodárskej politiky ani stanovené úlohy inštitucionálnych a štrukturálnych reforiem.
Dámy a páni, my sme k tomuto dokumentu už niekoľkokrát diskutovali a predovšetkým sme kritizovali jeho nekonkrétnosť a kritizovali sme nekonkrétnosť aj z hľadiska časového plnenia tých úloh, ktoré v strednodobej koncepcii boli zakomponované. No ale čo je zaujímavé, už som spomínal, že strednodobá koncepcia hospodárskeho a sociálneho rozvoja bola schválená 25. augusta 1999. Pri tvorbe strednodobej stratégie slovenskej ekonomiky vtedy vicepremiér Ivan Mikloš, v tom čase aj veľmi účinne podporovaný ministrom, vtedajším ministrom hospodárstva pánom Černákom na otázku, ktoré odvetvia chce vláda pri rozvoji ekonomiky uprednostniť, aby sa stali jej oporou, zhodne obaja odpovedali. Žiadne. Ďalej argumentovali, že predsa máme trhové hospodárstvo a podnikatelia v jednotlivých sférach musia, pardon, musia preukázať svoju životaschopnosť.
Dámy a páni, pre tých pamätníkov, ktorí nezabudli na túto voluntaristickú a nepochopiteľnú teóriu, pretože všetky vlády sveta majú stanovené priority a podľa toho sa aj správajú, bolo minulotýždňové rokovanie vládneho kabinetu Mikuláša Dzurindu istým prekvapením. Musím povedať, že pozitívnym, na ňom, na ňom sa totiž vo svojom návrhu zákona o investičných stimuloch vyslovil za daňové prázdniny a ďalšiu podporu dotácie na zamestnávanie nezamestnaných podnikateľov predovšetkým teda v oblasti cestovného ruchu a informačných technológií.
Takže, dámy a páni, po bezmála troch rokoch vládnutia už máme konečne priority, ktoré vláda nedávno schválila, a touto prioritou je cestovný ruch a informačné technológie. Nuž, za tie tri roky sa vám cestovný ruch podarilo dostať do takej situácie, že už môže byť do konca vášho vládnutia aj desaťnásobnou prioritou. Vy veľmi dobre viete, že či aktívny, alebo pasívny cestovný ruch z hľadiska finančných ukazovateľov po roku 1998 radikálne klesá.
Dámy a páni, o piatom dôvode budú, predpokladám, hovoriť obšírnejšie aj moji kolegovia, ale podpredseda vlády pre ekonomiku je zodpovedný za mimoriadne nepriaznivú sociálnu situáciu občanov Slovenskej republiky.
V januári tohto roku bol prekročený desaťročný historický rekord nezamestnanosti. V evidencii nezamestnaných bolo 531 026 osôb. Priemerná doba evidencie nezamestnaných na úradoch práce sa zvýšila z 11,6 mesiaca v roku 1998 na 14,2 mesiaca v roku 1999 a na 16,4 mesiaca v roku 2001. Priemerná reálna mzda v roku 1999 poklesla o 3,1 percenta a v roku 2000 dokonca o 4,9 percenta. V roku 2000 bolo na Slovensku v stave hmotnej núdze 621 527 obyvateľov. Skutočný stav Slovenska a slovenskej ekonomiky teda nepotvrdzuje slová podpredsedu vlády Ivana Mikloša, že roky 1999 a 2000 budú stabilizačné a rok 2000 už bude rokom rozvojovým.
V súbore týchto sociálnych ukazovateľov a sociálnych problémov slovenskej spoločnosti mi dovoľte uviesť niekoľko skutočností v dokumente, ktorého autorom je podpredseda vlády pre ekonomiku Ivan Mikloš. Tento materiál Úradu vlády sa nazýva Analýza príčin nezamestnanosti a návrh opatrení na jej znižovanie. Nuž po prvé, principiálna výhrada k tomuto dokumentu je tá, že takýto materiál sa na Úrade vlády zrodil až v apríli roku 2001, keď miera nezamestnanosti na Slovensku kulminuje od 19,9 percenta do 21 percent. V úvode tohto dokumentu sa uvádza: Nezamestnanosť je v posledných rokoch považovaná za jeden z hlavných spoločenských problémov Slovenska. V ďalšej časti materiálu sa píše: Na rozdiel od doterajších aktivít pri riešení problému nezamestnanosti je potrebné zásadným spôsobom posilniť predovšetkým dôslednosť pri napĺňaní schválených úloh. Vláda v minulosti uložila svojim členom viacero úloh, z ktorých sa niektoré doteraz nesplnili, pardon, z ktorých sa niektoré doteraz nesplnili vôbec, iné sa splnili neskoro a ďalšie sa splnili len formálne. Viaceré významné opatrenia mali byť už prijaté a v súčasnosti mali postupne začať prinášať efekty.
Dámy a páni, ešte raz opakujem, citujem z materiálu Úradu vlády, ktorého autorom je Ivan Mikloš, podpredseda vlády pre ekonomiku, a nazýva sa Analýza príčin nezamestnanosti a návrh opatrení na jej znižovanie.
Ako som už uviedol, viaceré významné materiály uvádzajú: Viaceré významné opatrenia mali byť už prijaté a v súčasnosti mali postupne začať prinášať efekty. Príkladom môže byť zákon o priemyselných parkoch, zákon o investičných stimuloch, opatrenia na boj proti čiernej práci, zmeny v nemocenskom poistení či reforma daní.
Summa summarum to, čo som povedal v tej predchádzajúcej časti možno v bodoch 1 až 4, tak to je veľmi stručne popísané v oficiálnom materiáli Úradu vlády, ktorý potvrdzuje, že ak som teda uvádzal, že tieto veci sa neplnia, tak som hovoril len reálnu skutočnosť. V dokumente sa ďalej uvádza: Vzhľadom na nedostatočne razantný prístup k riešeniu konkrétnych úloh je potrebné zmeniť a zefektívniť systém kontroly plnenia úloh. Je to, samozrejme, veľmi dobré konštatovanie, nuž ale ďakujem pekne, bezmála po troch rokoch vládnutia tejto vlády.
Pokračujem ďalej. Vláda by pritom mala byť pravidelne informovaná nielen o dodržiavaní termínov, ale i o obsahovom naplnení úloh v oblastiach, ktoré sú pre zmenu v oblasti nezamestnanosti rozhodujúce, a operatívne riešiť vzniknuté problémy. Súčasťou tohto hodnotenia by mali byť aj nové úlohy, ktoré budú reagovať na aktuálnu situáciu.
Dámy a páni, dovoľte mi, aby som uviedol ešte jednu vetu z tohto dokumentu. Opäť po bezmála troch rokoch vláda prišla na to, že s cieľom zvýšiť kvalitu predkladaných materiálov bude podpredseda vlády pre ekonomiku organizovať ku konkrétnym prioritným témam stretnutia s príslušnými členmi vlády. Dámy a páni, to, čo sa v štandardnej vláde považuje z hľadiska súčasne platnej štruktúry za úplne samozrejmé, na to vláda vedená Mikulášom Dzurindom prišla po bezmála troch rokoch vládnutia.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem.
Prosím teraz spoločného spravodajcu, ktorého poveril výbor pre rozpočet, financie a menu pána poslanca Bajana, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu, Národnú radu Slovenskej republiky.
Pán poslanec, máte slovo.
Poslanec V. Bajan:
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Vážený pán podpredseda vlády,
vážení členovia vlády,
vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
dovoľte mi, aby som predniesol správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Ivanovi Miklošovi (tlač 1022).
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 1124 zo 16. mája 2001 pridelil návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Ivanovi Miklošovi všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem tých, ktoré máte uvedené v správe, nebudem ich čítať, s termínom prerokovania ihneď.
Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu pripraviť na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Dovoľte mi, aby som vás oboznámil s výsledkami prerokovanie návrhu skupiny poslancov vo výboroch.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval uvedený návrh dňa 22. mája 2001 a prijal k nemu uznesenie číslo 660 s tým, že výbor nesúhlasil s návrhom skupiny poslancov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo prerokoval uvedený návrh dňa 22. mája 2001 s tým, že neprijal platné uznesenie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval uvedený návrh dňa 22. mája 2001 s tým, že neprijal platné uznesenie.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu prerokoval uvedený návrh dňa 22. mája 2001 s tým, že výbor neprijal platné uznesenie.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval uvedený návrh dňa 17. mája 2001 s tým, že neprijal platné uznesenie.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie prerokoval uvedený návrh dňa 17. mája 2001 s tým, že neschválil uznesenie.
Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval uvedený návrh dňa 18. mája 2001 a prijal k nemu uznesenie s tým, že nesúhlasil s návrhom skupiny poslancov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody prerokoval uvedený návrh dňa 18. mája 2001 a nesúhlasil s návrhom skupiny poslancov.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval uvedený návrh dňa 22. mája 2001 a prijal uznesenie, v ktorom nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov výboru v zmysle príslušného zákona.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport prerokoval uvedený návrh dňa 17. mája 2001 a nesúhlasil s návrhom skupiny poslancov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá prerokoval uvedený návrh dňa 22. mája a výbor neprijal platné uznesenie.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval uvedený návrh dňa 22. mája 2001 a neprijal platné uznesenie.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti prerokoval uvedený návrh dňa 22. mája 2001 a neprijal platné uznesenie.
Zároveň Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor svojím uznesením 661 z 22. mája 2001 schválil správu výborov Národnej rady na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Ivanovi Miklošovi a určil poslanca Vladimíra Bajana za spoločného spravodajcu výborov s tým, že ho poveril predniesť správu výborov na schôdzi Národnej rady. Dôvody konania výborov máte v spoločnej správe, keďže ich máme všetci pred sebou, nebudem ich čítať.
Pán predsedajúci, ďakujem pekne, skončil som.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi.
Panie poslankyne, chcem informovať, že overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky po hlasovaní vyhotovili nasledovné poradie poslancov, ktorí budú vystupovať za jednotlivé poslanecké kluby. Najskôr vás chcem informovať, že boli vylosované poslanecké kluby v poradí: Prví vystúpia poslanci za SOP, druhí za HZDS, tretí poslanci nezávislí, štvrtá SMK, piata SDK, šiesta SNS, siedma SDĽ.
Poradie poslancov, tak ako sú podľa mien prihlásení do rozpravy, majú jednotlivé poslanecké kluby k dispozícii. Preto nebudem informovať Národnú radu o tomto poradí.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa prihlásil ako prvý pán predseda vlády Slovenskej republiky Mikuláš Dzurinda.
Nech sa páči, pán premiér, máte slovo.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby po preštudovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Ivanovi Miklošovi aj po tom, čo som si pozorne vypočul slovo predkladateľa, aby som vyhlásil, že pohľad opozície na prácu podpredsedu vlády pána Ivana Mikloša je nepravdivý a podľa môjho názoru aj nekompetentný. Pri pozornom počúvaní predkladateľa a pri preštudovaní návrhu na odvolanie pána Mikloša je evidentné, že návrh sa opiera o tri zásadné oblasti.
Po prvé, o výčitku podpredsedovi vlády Miklošovi za nekvalitnú prípravu a súčasný stav realizácie reformy verejnej správy. Je tu napísané v návrhu, a povedal to aj predkladateľ, že doposiaľ nie je prijatý Národnou radou ani jediný zákon, ktorý by spúšťal reformu alebo bol jej realizáciou. Na tomto príklade chcem ukázať, aké je nepravdivé, tendenčné a neobjektívne videnie predkladateľov návrhu. Pravda je taká, že už v marci sme vo vláde Slovenskej republiky schválili prvé dva zákony, ktoré spúšťajú alebo spustia reformu verejnej správy. Je to zákon o sústave vyšších územnosprávnych celkov a je to zákon o voľbách do týchto vyšších územnosprávnych celkov. Nedávno sme schválili vo vláde aj tretí zákon, je to novela zákona o obecnom zriadení, ktorá je vlastne ústavou samosprávy. Preto je pravda taká, že naozaj je potrebné docieliť už teraz "iba politickú dohodu" predovšetkým strán vládnej koalície, aby Národná rada mohla tieto zákony, ktoré sme postúpili 23. marca tohto roku, aby mohla prerokovať a schváliť. Koniec koncov sú zaradené na prebiehajúcu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.
Po tretie, veľmi pozorne som počúval, ako sa pán Maxon opieral o stanoviská Združenia miest a obcí Slovenska. Z jednej strany ma teší, že Hnutie za demokratické Slovensko, teraz v opozícii, si všíma alebo začína všímať návrhy a názory Združenia miest a obcí Slovenska po rokoch totálnej ignorácie tejto organizácie. Na strane druhej je pravdou to, že 18. mája, pred týždňom sa členovia vlády pod mojím vedením stretli s predstaviteľmi Združenia miest a obcí Slovenska na Podbanskom. Pravda je taká, že sme sa na Podbanskom dohodli, dohodli sme sa na vecnom postupe a zhodli sme sa na tom, že napríklad oblasť, ktorú pán Maxon tak vehementne kritizoval, je v zásade dohodnutá. Je to oblasť kompetencií. Predseda Združenia miest a obcí Slovenska vyslovene povedal, že so splnomocnencom vlády Slovenskej republiky pánom Nižňanským si prešli škálu všetkých kompetencií a vzájomne si túto škálu odsúhlasili. Rovnako je pravdou, že táto škála je primárne obsiahnutá v prílohe návrhu zákona o sústave vyšších územnosprávnych celkov, ale zároveň intenzívne prebiehajú práce na príprave kompetenčného zákona. Ten harmonogram je časovo reálny a vecne správny. Do konca mája má osem rezortov predložiť návrh kompetenčného zákona ministerstvu vnútra a ministerstvo vnútra do 30. júna spracuje takzvaný komplexný kompetenčný zákon.
Práve dnes na rokovaní vlády sme si vypočuli priebežnú informáciu, tri z ôsmich rezortov už predlohy týchto zákonov predložili, ten máj je jednoducho povinnosťou, ale aj reálnosťou pre ostatné rezorty a 30. júna bude tento návrh kompetenčného zákona, ktorý bude hovoriť o kompetenciách pre obce a mestá, ale aj pre vyšší stupeň územnej samosprávy hotový. Na Podbanskom sme sa dohodli na nasledujúcom postupe. V prvom rade je potrebné schváliť zákon o sústave vyšších územnosprávnych celkov a o voľbách do týchto celkov. V tom prípade bude rozhodnuté o reálnom spustení reformy verejnej správy. Vzápätí je potrebné mať istotu, že budú pripravené ďalšie zákony, ktoré budú riešiť financovanie obcí a miest, ale aj vyšších územnosprávnych celkov, že budeme mať schválený kompetenčný zákon, že budeme mať legislatívu, ktorá bude hovoriť o majetku tak obcí a miest, ako aj vyšších územnosprávnych celkov. Tieto tri právne úpravy spolu s novelou zákona o obecnom zriadení, tento zákon je všeobecne považovaný za ústavu samospráv, bude riešiť komplexnosť celej problematiky reformy verejnej správy.
Na Podbanskom sme sa minulý piatok jasne dohodli so Združením miest a obcí Slovenska, že do hlasovania, do záverečného hlasovania o zákone o vyšších územnosprávnych celkoch je potrebné, aby vo vláde prešli tie zákony, ktoré som spomínal. Aj kompetenčný, aj novela zákona o obecnom zriadení, aj o financovaní, aj o majetku. V tom prípade budeme mať všetci istotu, že reforma verejnej správy stojí na pevných nohách. Z toho, čo hovorím, a hovorím o faktoch, jednoznačne vyplýva, že práca na reforme verejnej správy pod vedením podpredsedu vlády Ivana Mikloša má svoje konkrétne kontúry, konkrétny obsah a že to hodnotenie, ktoré môžeme čítať v návrhu skupiny poslancov, je nenáležité a nepravdivé. Pravda je taká, že ide o zložitý aj politicky citlivý projekt, že jestvuje mnoho názorov najmä na to, koľko by malo byť vyšších územnosprávnych celkov, aké by mali byť sídla, hranice týchto celkov a nie je jednoduché nájsť politický konsenzus tak, aby sme boli všetci spokojní. Pravda je taká, že problém reformy verejnej správy dnes spočíva už v zásade v politickej oblasti a v politických dohodách.
Kým prvú výčitku opozície považujem za nepravdivú, druhú, ktorá sa týka reformy sociálneho poistenia, považujem za nekompetentnú. Stačí si prečítať kompetenčný zákon, stačí si prečítať kompetencie jednotlivých členov vlády, stačí si prečítať kompetencie jednotlivých podpredsedov vlády a domnievam sa, že vec je jasná. Podotýkam vecne k tejto téme, že návrh koncepcie reformy sociálneho poistenia v Slovenskej republike je od mája minulého roku predmetom verejnej diskusie. Aj z iniciatívy podpredsedu vlády pána Ivana Mikloša sa urýchlenie reformy sociálneho poistenia a iných reforiem stali predmetom vyhlásenia o hospodárskej politike vlády Slovenskej republiky. Zainteresovaní vedia, že ide o takzvaný STAF monitoring program, ktorý sme podpísali spolu s Medzinárodným menovým fondom, ktorý dáva reformám v Slovenskej republike vrátane reformy sociálneho poistenia kredibilitu a dôveryhodnosť. Súčasťou tohto programu, ktorý sme podpísali a schválili vo vláde Slovenskej republiky, opakujem, aj z osobnej iniciatívy pána Mikloša, sú konkrétne úlohy a konkrétne termíny v období jún 2001 až marec 2002. Zaviazali sme sa v tomto obojstranne podpísanom programe k rozhodujúcim úlohám, k rozhodujúcim krokom, ktoré celý proces reforiem sociálneho poistenia budú štartovať a napĺňať.
A napokon tretia najrozsiahlejšia oblasť, v ktorej predkladatelia návrhu na odvolanie pána Mikloša dôvodia sociálnym postavením občanov, dôvodia tým, že nejestvuje reforma daňového systému, že sa neplní strednodobá koncepcia hospodárskeho a sociálneho rozvoja Slovenskej republiky, je nepochybne najrozsiahlejšia, najkomplexnejšia, ale zároveň taká, ktorá najvýraznejšie svedčí o serióznej, zodpovednej a fundovanej práci podpredsedu vlády Ivana Mikloša.
V prvom rade chcem povedať, že v období po nástupe do vlády sme museli gro našej pozornosti venovať stabilizácii nášho hospodárstva. Museli sme prijímať opatrenia, aby sme eliminovali mnohé nerovnováhy, napríklad hroziaci deficit zahraničného obchodu a platobnej bilancie. Museli sme venovať veľké úsilie záchrane mnohých fabrík, napríklad Východoslovenských železiarní, začali sme pripravovať dokument...