Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
S faktickými poznámkami vystúpia dvaja páni poslanci. Uzatváram ďalšiu možnosť prihlásenia sa. Ako prvý má slovo pán poslanec Malchárek.
Nech sa páči.
Poslanec J. Malchárek:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážený pán minister,
vážené dámy poslankyne, páni poslanci,
chcel by som oceniť veľmi rozsiahlu prácu ministerstva na tomto zákone a takisto by som chcel upozorniť na vystúpenie pána kolegu poslanca predrečníka Šeptáka, aby sme sa na to, kolegovia poslanci z koalície, nepozerali ako na vystúpenie opozičného poslanca a priori neprijateľné. Jednoducho je vecne opodstatnené, dá sa povedať, že pod rúškom prístupových snáh v rámci tohto zákona zosúladenia práva s Európskou úniou sa mohli, aj sa dostali do tohto zákona ustanovenia, ktoré v konečnom dôsledku poškodzujú spotrebiteľa a nie sú optimálnym riešením.
Som presvedčený o tom, ak by sme dali za povinnosť riešiť problematiku likvidácie motorových vozidiel importérom, že by to zahrnuli do svojich obchodných stratégií a nepremietlo by sa to takýmto paušálnym spôsobom do nejakej paušálnej ceny, ktorá vlastne nerieši problém likvidácie, ale len zhromažďovanie prostriedkov, neskôr azda výberu nejakého partnera, ktorý to bude robiť na obchodnej báze, samozrejme, s tým, že rozdiel medzi optimálnym a navrhovaným zákonným riešením zaplatíme my spotrebitelia, ktorí si budeme kupovať motorové vozidlo, všetci to budeme mať zohľadnené v konečnom dôsledku v cene. Verím tomu, že azda nebolo úmyslom predkladateľa, aby sa tieto prostriedky nie celkom transparentne vedeli umiestniť do iných súkromných spoločností, a že pozmeňujúci návrh - ako taký - pána poslanca Šeptáka odsúhlasíme, že by proste bol prijatý. A ja som teda za to, aby sme všetci podporili tento pozmeňujúci návrh.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Pán poslanec Prokeš, máte slovo.
Poslanec J. Prokeš:
Dakujem pekne.
Časť z toho, čo som chcel povedať, povedal pán kolega Malchárek. Dovoľte mi preto len niekoľko ďalších poznámok.
Prvá otázka znie: Je ekonomická situácia našich obyvateľov taká dobrá, aby si mohli dovoliť toto všetko zaplatiť? Lebo to nezaplatí žiadny výrobca, ani žiadny dovozca. To zaplatí obyčajný občan, ktorý kúpi tovar. Lebo výrobca ani dovozca to nemá odkiaľ inak zobrať, len od konečného spotrebiteľa.
Druhá vec je: Nemali by sme sa zamyslieť nad tým, že nemáme zásoby nerastných surovín? Môžeme sa zhodnocovať len prácou a tou môžeme ekonomicky zlepšovať našu situáciu. Podporovať recykláciu u nás doma, než proste stavať na tom, že to pôjde von a za to aj zaplatíme? Osobne si myslím, že práve toto by mala byť cesta. Viem, že nakladanie s odpadmi nie je nič príjemné, nakoniec ako primátor mám s tým dosť starostí. Ale treba otvorene povedať, že sa treba starať o to, aby sme čo najviac finančných prostriedkov nedávali smerom von, aby zostávalo čo najviac doma a poskytli sme prácu u nás doma.
A ešte je tu jedna vec. Spýtam sa otvorene. Prosím vás pekne, doteraz papier, sklo bol vyhľadávaný zberový artikel. A zrazu sa za to bude platiť do Recyklačného fondu? Tak tomu už prestávam rozumieť. Tak buď separácia je ekonomicky výhodná, ale potom ju robme, alebo nie je výhodná, a potom sa netvárme, aké je to fantastické. Veď takisto je to otázka niektorých ďalších vecí, ktoré sú spomenuté v Recyklačnom fonde.
A ešte jednu vec prosím na záver. Pán minister, ak máte povinnosti mimo, my to rešpektujeme, ale potom odložme hlasovanie až po vašom návrate. Pretože skutočne pripomienok alebo pozmeňujúcich návrhov k tomuto zákonu je viac ako vlastných paragrafov zákona. A my chceme kvalitný zákon, aj vy chcete kvalitný zákon. Lebo pravda je taká, že nie vy ste zodpovedný za výsledok, ale my.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Ambróš. Pripraví sa pani poslankyňa Sabolová.
Pardon, ospravedlňujem sa. Na svojich predrečníkov chce reagovať pán poslanec Šepták.
Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.
Poslanec R. Šepták:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Chcem sa poďakovať svojim dvom kolegom za podporu a chcel by som ešte pripomenúť tiež Bazilejskú konvenciu, ktorá hovorí okrem iného, že tam, kde sa nebezpečný odpad vytvára, mal by sa aj prednostne spracovať. Zároveň chcem povedať, samozrejme, že tým sa dávajú aj pracovné miesta na Slovensku a ja len spomeniem napríklad akumulátory závod Sereď alebo použité oleje v Hanušovciach. Čiže aj toto je jeden zo zdrojov, kde by sme mohli v budúcnosti hľadať pracovné miesta, a preto by bolo potrebné, aby odpad, ktorý definuje Bazilejská konferencia, že tam, kde sa vytvorí, má sa aj spracúvať, aby sme vlastne umožňovali aj spracovanie odpadov.
Ďakujem veľmi pekne.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Pán poslanec Ambróš, máte slovo.
Poslanec L. Ambróš:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
kolegyne, kolegovia,
na základe § 82 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podávam pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 840).
1a) Navrhujem doplniť do § 18 ods. 3 písm. i) návrhu zákona: "Výroba, dovoz a vývoz polyvinylchloridu a výrobkov na tejto báze sa zakazuje od 1. januára 2008."
Odôvodnenie. Polyvinylchlorid je s najvyššou pravdepodobnosťou jeden z najväčších primárnych zdrojov emisií vysoko toxických dioxínov. Je odkázaný na veľký objem prísad, akými sú toxické ťažké kovy, napríklad olovo, kadmium, škodlivé ftaláty, brómové zlúčeniny. Tieto škodlivé látky sa môžu uvoľňovať na skládkach, niektoré sa uvoľňujú pri horení v spaľovniach. V podmienkach Slovenskej republiky je tiež potrebné zohľadniť problém stále rozšíreného spaľovania odpadov v domácich peciach a záhradách, kde dochádza k nedokonalému horeniu, a tým k produkcii toxických emisií. Polyvinylchlorid (PVC) pôsobí korozívne na technologické zariadenia nielen pri spaľovaní odpadov, ale aj napríklad na znižovanie akosti cementu pri spaľovaní plastov za účelom energetického využitia v cementárenských peciach.
Obmedzovanie a zákaz polyvinylchloridu je medzinárodným trendom. Politiku náhrady PVC odhlasoval 3. apríla tohto roku aj Európsky parlament. Ide napríklad o náhradu mäkčeného PVC, zákaz olovených prísad, navrhol vylúčiť tvrdé PVC zo spaľovania. Obmedzenie tohto škodlivého materiálu v západnej Európe pri absencii podobných opatrení v Slovenskej republike vytvára riziko presunu špinavšej technológie do našej krajiny. Už v roku 1992 vo Švajčiarsku zakázali PVC na obaly z minerálnych vôd. Dánske ministerstvo životného prostredia v roku 1999 zdanilo PVC, jeho škodlivé prísady, ftaláty a zásadne obmedzilo spaľovanie PVC. Vo Švédsku obsahuje zákon o životnom prostredí konečné čísla alebo konečné dáta na používanie viacerých škodlivých prísad PVC. Česká republika zakázala obaly z PVC s účinnosťou od roku 2008. Vhodné je aj na Slovensku začať obmedzovať PVC pri obaloch a ďalších materiáloch, kde je ľahko dostupná plnohodnotná alternatíva. Vieme, že to nie je jednoduché, preto navrhujeme aj ten neskorší termín, to znamená od 1. 1. 2008, aby bolo možné nájsť ľahšie nové technológie, ktoré dokážu plne nahradiť doteraz používaný polyvinylchlorid.
Ako pozmeňujúci návrh 1b) navrhujem k § 75 - správne delikty - ods. 2 doplniť: "Stanovenie sankcie za porušenie týchto ustanovení" nové písmeno f), ďalšie sa abecedne posúvajú, "nedodrží ustanovenie § 18 ods. 3 písm. j)."
Ako prílohu prikladám 18 podpisov a zároveň návrh uznesenia Národnej rady k vládnemu návrhu zákona o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 840):
"Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby na zabezpečenie implementácie zákona o odpadoch do praxe v zmysle § 3 tohto zákona - účel odpadového hospodárstva, ktorý hovorí o predchádzaní vzniku odpadov, zapracovala zákaz riadov na jedno použitie do vykonávacích predpisov týkajúcich sa podmienok prevádzky verejných stravovacích zariadení a programu odpadového hospodárstva Slovenskej republiky."
Toľko k pozmeňujúcim návrhom. Iste ste si z rozpravy všimli, aj zo spoločnej správy, ktorá bola predložená, že je veľmi veľa pozmeňujúcich návrhov. Tie pozmeňujúce návrhy, samozrejme, mali za cieľ zlepšiť predložený návrh zákona a sú v podstate produktom celospoločenskej verejnej diskusie, ktorá prebieha viac ako jeden rok. Tu chcem povedať, že finálna verzia pozmeňujúcich návrhov, ktoré predložil pán Peter Muránsky, poslanec Národnej rady, je výsledkom veľmi intenzívneho rokovania zástupcov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody a zástupcov ministerstva životného prostredia, a preto by som chcel odporučiť vo svojom vystúpení, aby boli prijaté tieto pozmeňujúce návrhy, pretože v konečnom dôsledku by mali zabezpečiť, aby zámer, ktorý nový zákon - podotýkam, nejde o novelu zákona, ale ide o nový zákon o odpadoch - si dáva za cieľ, aby bol vlastne dosiahnutý.
Zároveň chcem pripomenúť, že viaceré pripomienky, ktoré boli adresované na nás poslancov a ktorých je naozaj veľmi veľa - len na ministerstvo prišlo viac ako 1 700 pripomienok, možno 2 000 pripomienok -, bolo veľmi ťažké zohľadniť všetky pripomienky, pretože mnohokrát išli navzájom proti sebe. A tu si treba povedať, že tento zákon patrí medzi zákony, ktoré sa dotknú každého občana Slovenskej republiky bez toho, či si to nejako uvedomí, alebo nie, ale v konečnom dôsledku bude mať tento zákon vplyv na každého občana.
Jeho základným cieľom by mala byť zmena filozofie prístupu jednak občanov, ale, podotýkam, aj obcí a podnikateľských subjektov voči takej oblasti, takej širokej oblasti, akou sú odpady, s cieľom, aby sa na odpady nehľadelo ako na niečo, s čím si nevieme poradiť, na niečo, čo nám znepríjemňuje život, ale naopak, ako na niečo, s čím vieme nakladať, čo vieme vrátiť naspäť do recyklačného cyklu, čo by nám mohlo priniesť určitým spôsobom aj zvýšenie zamestnanosti na Slovensku. A podotýkam, že najkontroverznejšia a najviac diskutovaná časť zákona o Recyklačnom fonde vlastne hovorí o tom, že na Slovensku už máme komodity, ktoré vieme recyklovať a pre ktoré treba vytvoriť podmienky na to, aby sme vlastne dokázali tieto komodity dostať naspäť do užívania, aby sa nedostávali na skládky. To je jedna oblasť.
Druhá oblasť, ktorá je veľmi dôležitá v zákone a mnohokrát sa tomu nevenovala taká pozornosť pri tejto diskusii, je otázka postavenia a uvedomenia si občanov, akú úlohu vlastne hrajú pri tom, ako bude vyzerať Slovensko. Hovorím to z toho pohľadu, že hlavne obce veľmi dlho čakajú na to, aby začal platiť nový zákon o odpadoch v tom zmysle, že podľa dosiaľ platného zákona o odpadoch sa občan, keď to tak nazvem, mohol "vyzuť" zo zodpovednosti za zneškodňovanie, resp. zhodnocovanie odpadu. Nemal jednoducho povinnosť. Tento zákon mu túto povinnosť zakladá a obec bude musieť k tomu prijať aj príslušné opatrenia, či sa už týka prijatia programu odpadového hospodárstva alebo aj ďalších konkrétnych opatrení na to, aby vlastne na svojom území zabezpečila zlepšenie životného prostredia, aby zabezpečila nielen zneškodňovanie odpadov, ale ako zelený, podotýkam, v prvom rade ich separáciu a recykláciu. Pretože mali by sme na doteraz zatracované odpady hľadieť ako na istý stabilný zdroj surovín, ktorým sme dosiaľ nevenovali primeranú pozornosť. A myslím si, že od úrovne, ako sa ktorý štát dokáže s touto problematikou vysporiadať, bude, samozrejme, závisieť aj jeho budúca prosperita, zamestnanosť, ekonomika, ale aj zdravie občanov.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem, pán kolega.
Slovo má pani poslankyňa Sabolová.
Pardon, s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem veľmi pekne.
Ja si myslím, že k tomu, čo hovoril pán kolega Ambróš, treba niečo dodať. Ale naozaj len veľmi stručne. To sa týka toho, že podstatnú časť aj komunálneho odpadu tvoria vlastne obaly z použitých tovarov. A je potom otázka, či nie je prijateľnejšia cesta jednoducho zaviazať predajcov alebo zaviazať aj výrobcov, dovozcov na Slovensko, že musia redukovať obalovú techniku, alebo musí spĺňať isté kritériá.
Treba povedať, že dnes sa používa, samozrejme, obalová technika vo veľkej miere na reklamu a mnohokrát objemovo dosahuje objem samotného výrobku. Jedna z možností proste je vyžadovať tam, kde je to aspoň trochu možné, samorozkladateľnú obalovú techniku, ktorá sa potom môže normálnym spôsobom likvidovať bez akýchkoľvek problémov. Napríklad keď sa použije plastový obal, je to iné, ako keď sa použije drevený obal, ktorý je ďalej spracovateľný, ale aj keby nie, tak podlieha normálnemu rozkladu v prírode. Táto cesta je podľa mňa omnoho schodnejšia než akékoľvek snahy o spoplatnenie obalu a recyklačné fondy z jednoduchého dôvodu, že v konečnom dôsledku je to aj tak len nápor na peňaženku, nie toho výrobcu alebo dovozcu, ale konečného spotrebiteľa.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Pani poslankyňa Sabolová, máte slovo.
Poslanec L. Ambróš:
Chcel by som reagovať na pána poslanca. Veď o to vlastne aj v pozmeňujúcich návrhoch ide. Znamená to, čo si, pán poslanec, hovoril, chceme dosiahnuť pozmeňujúcim návrhom, aby poplatok do Recyklačného fondu bol znížený o množstvo výrobkov, ktoré sa podarí producentovi zrecyklovať. To znamená, aby sa vytvorili podmienky v konečnom dôsledku, aby Recyklačný fond nemusel existovať, aby boli zavedené technológie, ktoré hlavne v oblasti obalov plne zabezpečujú ich recykláciu. A musím ešte podotknúť ďalšiu vec. Zaviazali sme sa, čo sa vlastne týka obalov, že zákon o obaloch ešte počas tohto volebného obdobia bude predložený do parlamentu, to znamená, že to, čo sa nepodarí vyriešiť ešte v zákone o odpadoch, malo by sa dokončiť vlastne prijatím nového zákona o obaloch.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Pán kolega, pustíš pani kolegyňu Sabolovú? Na tretíkrát sa vám to podarilo, pani kolegyňa.
Nech sa páči.
Poslankyňa M. Sabolová:
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som rada v mojom vystúpení mala niekoľko poznámok. Začnem možno prvým procedurálnym návrhom, ktorý predniesol pán poslanec Prokeš, aby sme dnes nehlasovali. Mali sme veľmi dlhé obdobie, ak skončíme v prijateľnom čase, a vidím, že záujem o diskusiu je veľmi široký a nesmierny z lavíc poslancov, tak si myslím, že diskusiu skončíme v príhodnom a dobrom čase tak, aby sme pred skončením rozpravy mohli si aj - a ja dávam procedurálny návrh -, aby sme si vyžiadali 10-minútovú prestávku pred skončením rozpravy. V prípade, že sú nejaké nezrovnalosti, ktoré treba doplniť v rámci legislatívnych úprav, aby sme ich ešte v tejto rozprave predložili a nemuseli zákon po druhom čítaní v prípade toľkého množstva pozmeňujúcich návrhov vracať opätovne na prerokovanie. Teda žiadam pred skončením rozpravy 10-minútovú prestávku na to, aby spravodajca, ministerskí úradníci a poslanci, ktorí sme na tomto návrhu zákona spolupracovali, skutočne prešli legislatívnou zhodou.
Teraz niečo k zákonu. Myslím si, že je možné aj dnes hlasovať. Pozmeňujúce návrhy sú vypracované komplexne, aj tie, ktoré dnes a teraz zaznievajú, majú svoje buď opodstatnenie a budú prijaté, alebo sú veci, ktoré skutočne nesúvisia teraz s prerokúvaným zákonom o odpadoch, a preto nie je vhodné, aby sme niekde išli nad rámec zákona. Myslím si, že ak bude súlad a nebude potrebné robiť legislatívne úpravy, aby sme aj tento zákon dnes prijali. Myslím si, že to bude veľmi dobrá východisková pozícia aj pre pána ministra na rokovanie pre OECD, že vlastne prvá vážna norma, ktorú v rámci prístupových procesov prijímame, zákon o odpadoch, na ktorý vlastne kladie Európska únia veľký dôraz, aby sme vlastne splnili podmienku asociovaných krajín, myslím si, že by to bolo veľmi dobré.
To, čo je v zákone dnes pozitívne riešené, je vlastne to, že sa ukladá povinnosť prevádzkovateľom skládok vytvárať finančnú rezervu. Dnes mnohokrát aj vo výboroch zaznelo, že by sme chceli riešiť staré záťaže a vlastne aj staré skládky aj z týchto zdrojov, čo nie je možné, pretože tieto zdroje sú určené na úplne iné využitie. Ale vlastne tento zákon zakladá už povinnosť zbierať peniaze na to, aby sme nevytvárali do budúcnosti už my pre budúce generácie záťaže, na ktoré treba hľadať zdroje inde. Takže aj tam, myslím si, došlo k dohode, že aj napriek tomu, že sú požiadavky možno z Únie miest a obcí alebo aj od starostov, primátorov, nezávislých organizácií, aby sme použili tieto prostriedky na neštandardné účely. Myslím si, že došlo k zhode, že sme od toho upustili, pretože zákon slúži skutočne na zhodnocovanie, recykláciu, spracovanie.
Pevne verím, že zákon o odpadoch je prvý krok a do konca roka tak, ako sme mali prísľub, alebo v horizonte, ktorý je reálne naplniť, dostaneme do parlamentu aj zákon o obaloch a odpadoch z obalov, ktorý vlastne zabezpečí úplný súlad právnej úpravy odpadov v Slovenskej republike. Tam vlastne budeme riešiť aj mnohé problémy, ktoré boli vo výboroch nadnesené a vlastne doriešia problém obalov. To je jedno, či z kovových obalov, či plastových obalov a vlastne dôjde potom k malej úprave zákona, ktorý dnes rieši táto právna úprava.
O Recyklačnom fonde sa nesmierne mnohokrát v rôznych podobách diskutovalo. Je to časť zákona, ktorý je typický a bude typický pre slovenskú legislatívu, je to vec, na ktorú nekladie nejaké podstatné požiadavky ani Európska únia, a som veľmi rada, že sa nám po diskusii, môžeme povedať skoro jednoročnej, podarilo nájsť zhodu aj s rezortom ministerstva životného prostredia, že sme rozšírili komodity, že sme sa dohodli na tom, že sú materiály, ktoré už dnes vieme zhodnocovať, spracúvať, recyklovať. A tam môže ešte vzniknúť otázka, či termín, ktorý predniesol pán poslanec Muránsky, 1. 1. 2002 je v poriadku, čo sa týka poplatkov a platenia do Recyklačného fondu. Ďalšie náležitosti spracovania vlastne sa upravia podľa toho, ako sa komodity vôbec spracujú, kedy ich bude možné spracúvať, tie, ktoré sme rozšírili a na ktoré dnes ešte nie sú stanovení pevní spracovatelia.
Nedá mi nedotknúť sa aj vystúpení mojich predrečníkov. Chcela by som veľmi krátko zareagovať aj na vystúpenie pána poslanca Topoliho. Myslím si, že napríklad nakladanie s kalmi z čistiarní odpadových vôd je veľmi potrebná vec a veľmi zásadná, závažná, ale doplnenie § 41, ako ho uvádza on vo svojom pozmeňujúcom návrhu, proste je riešené v zákone o vodách a v osobitnom zákone, ktoré pripraví ministerstvo pôdohospodárstva. A ak by táto požiadavka bola bývala potrebná, aby sa to bolo dostalo do zákona, tak v pripomienkach ministerstvo pôdohospodárstva žiada zaradiť aj tento odpad do zákona o odpadoch.
Ak si zoberieme aj dôvodovú správu a pozrieme sa na stranu 8, kde sa hovorí o doložke zlučiteľnosti, tak sa jasne hovorí, že transpozíciu smernice o ochrane životného prostredia, predovšetkým pôdy, ak sa používajú kanalizačné kaly v poľnohospodárstve, vykoná ministerstvo pôdohospodárstva, do pôsobnosti ktorého spadá problematika touto smernicou upravená. Čiže nezasahujme naším zákonom tam, kde je nový zákon a osobitný zákon pre kaly, a preto neodporúčam, aby sme túto časť jeho pozmeňujúcich návrhov prijali.
A druhá vec je doplnenie na konci, to sú colné úrady. O tom sme vo výbore tiež niekoľkrát hovorili a dnes máme v parlamente predložený návrh zákona pre colné úrady alebo Colný zákon a ten predpokladá vlastne doriešenie tohto vzťahu účasti colných úradov pri dovoze, vývoze a spoluúčasti. Čiže tiež neodporúčam, aby sme sa touto časťou, ktorá je dnes pripravená, kompatibilne s požiadavkami spracovaná, zaoberali.
Rada by som ešte hovorila o tom, aby sme vypustili niektoré materiály v Recyklačnom fonde. Jednak nemôžeme ich vypustiť len z príspevku do Recyklačného fondu, museli by sme to riešiť systémovo aj definovaním komodít, ale nemožno ich vypustiť, pretože spadajú skutočne do komodít, ktoré možno spracúvať, zhodnocovať, recyklovať, čiže ani paragrafy 44, 45, 52 by nebolo vhodné vypúšťať. A to, čo možno, je len to, treba si vyjasniť kompetenčný zákon. Orgánmi štátnej správy nemôžu byť inštitúcie, ktoré žiadate doplniť do § 64. Myslím si, že to treba riešiť v kompetenčnom zákone. Niektoré je možné, niektoré nie je možné a myslím si, že otvárať dnes kompetenčný zákon by nebolo najlepšie.
Ešte veľmi krátko, pani poslankyňa Angelovičová sa zrejme nezúčastnila na niektorých diskusiách, pretože ste boli aj v zahraničí a myslím si, že sme veľa diskutovali o nebezpečných odpadoch, či majú, či nemajú, sú to toxické odpady a musia tam ostať, či oleje, batérie, staré vozidlá, žiarivky. Poprosila by som, keby sme skutočne počas tej 10-minútovej prestávky pred skončením rozpravy spoločne diskutovali možno o veciach, ktoré sme si asi vo výbore nevydiskutovali.
To, čo predniesol pán poslanec Ambróš, môžeme podporiť návrh uznesenia na to, aby sme znižovali odpady z riadov na jedno použitie. Ale myslím si, že si to žiada oveľa širšiu právnu úpravu viacerých zákonov a budeme teda podporovať tento návrh. Myslím si, že všetci sa zhodneme, že je to v princípe dobrý návrh, ale treba ho dotiahnuť legislatívne a tam dôjde určite ku konsenzu, že v rámci poslaneckých buď nejakých malých noviel, alebo rozšírení, alebo v novele zákona v budúcom roku by sme aj toto zapracovali.
Ešte azda, myslím si, že sú to také podstatné veci, ktoré som chcela predniesť. Bolo dosť času na to, aby sme vo výboroch predniesli svoje pozmeňujúce návrhy. Mňa trochu mrzí, že dnes máme obavu definitívne rozhodnúť o zákone, pretože, keď si pamätáte, pred dvomi mesiacmi, keď sme rokovali v prvom čítaní o návrhu zákona o odpadoch, vtedy sme mnohí v posleneckej snemovni namietali dvojmesačnú lehotu prerokovania. Bohužiaľ, ani počas tých dvoch mesiacov sme do výboru nedostali niektoré pozmeňujúce návrhy, ktoré by sme mohli dopracovať už v súčinnosti s ministerstvom aj z legislatívnej stránky. A mňa to mrzí, že takú vážnu normu, na ktorú upozorňujeme od novembra, odkedy prišla do parlamentu, od januára, keď bola prvá možnosť poslancov zoznámiť sa s týmito pravidlami alebo s týmto zákonom o odpadoch.
Prosila by som, aby sme to, čo gestorský výbor prerokoval, a tak ako odporúča pán poslanec Muránsky, aby sme to prijali. Aby sme neurobili zo zákona, ktorý je dobrý a ktorý je dobrou normou pre nakladanie s odpadmi do budúcnosti, aby sme z neho neurobili niečo, kde Európska únia povie - nechcem hovoriť, aby sme nepovedali, že to nie je dobrý zákon -, ale aby nám nepovedali, že sme vyrobili niečo, čo nie je kompatibilné, a toto je prvý vážny zákon v oblasti životného prostredia, aby sme ukázali, že máme eminentný záujem riešiť aj tieto záležitosti.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.
Pán poslanec Topoli, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec M. Topoli:
Ďakujem pekne za slovo.
Pani poslankyňa, musím zareagovať na to, pretože aj 1, kde je napísané, že sa to netýka odpadov, tak sa tam hovorí o čistení odpadových vôd. To je po prvé.
Po druhé, kal je produkt, je to odpad pri čistení vôd. Čiže patrí do zákona o odpadoch. Urobili to aj v Českej republike, kde majú kal z čistiarní odpadových vôd zakomponovaný do zákona o odpadoch. A len na ilustráciu. V roku 1999 bolo vyprodukovaných z čistiarní odpadových vôd 60 700 ton, samozrejme, už vysušeného kalu, čiže objem je rádovo trikrát, štyrikrát väčší a z toho bolo 60 % aplikované na poľnohospodársku pôdu. To je jednoznačne odpad a ja sa, samozrejme, vzdávam pozmeňujúceho návrhu, kde sa hovorí o verejnej správe alebo štátnej správe. To nie je podstatné.
Ale zákon o vodách nebude riešiť nakladanie s kalmi ako s odpadom. Zákon o vodách rieši čistenie odpadových vôd a v tomto procese, tak ako vo výrobnom procese, v ktoromkoľvek inom procese vzniká odpad, a to je kal, ktorý je, samozrejme, upravovaný. Riziko je v tom, že ak to takto necháme, tak kal po prijatí tohto zákona je nebezpečný odpad so všetkými atribútmi. A keď si zoberieme triedu 1908 v smernici Európskej únie, tak je tam nebezpečný odpad, ktorý je označený hviezdičkou. Nebudem to čítať. Tých položiek je asi 15 a ostatný je odpad ako napríklad zhrabky z hrablíc, odpad z lapačov piesku, kaly z čistenia komunálnych odpadových vôd. To priamo hovorí tá trieda 1908.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Prokeš.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Predovšetkým chcem pani poslankyni Sabolovej vysloviť svoj úprimný obdiv, keď jej na vyše 200 pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú v spoločnej správe, ktoré sme dnes dostali, stačí 10 minút na prediskutovanie. Otvorene poviem, že ako primátor čakám veľmi na tento zákon, aby sme sa pohli dopredu. Ale na druhej strane by som bol veľmi rád, keby sme mali zákon, podľa ktorého sa dá naozaj žiť a fungovať, aby sme dosiahli to, čo chceme, a je mi ľúto, ale za 10 minúť sa to asi nedá prebrať. Tak sa dohodnime aspoň na nejakom väčšom časovom úseku. Nemám záujem otvárať priestor na nejaké lobovania a nátlaky do budúcnosti, pokiaľ sa tohto obáva. To rozhodne nebol môj zámer, ale jednoducho boli by sme neradi, a to poviem otvorene, že bude mať problém aj spoločný spravodajca, aby zosúladil, ktoré návrhy sa navzájom bijú a vylučujú, aby sa nám nestalo, že prijmeme také pozmeňujúce návrhy, ktoré znefunkčia, pretože sa navzájom bijú, sú protichodné, celý tento návrh. Len o toto mi ide, o nič iné.
Čo sa týka časti, keď spomínala návrh pána poslanca Topoliho, priznám sa, že v tomto smere som v rozpakoch, pretože ak je niečo nebezpečný odpad, tak veľmi nerád by som to potom dostával cez potraviny naspäť, keď sa to zapracuje do pôdy. Treba si uvedomiť, že toxicita odpadu, pokiaľ nejaká je, tak sa bude v pôde kumulovať, to nie je proste niečo, čo sa stráca. Pokiaľ ide o to, že obsahuje nejaké ťažké kovy, tak tie sa jednoducho kumulujú v pôde. Nemajú polčas rozpadu, povedzme ako chemické látky, samozrejme nie všetky, biologické látky alebo rádioaktívne látky.
Takže úprimne poviem, neviem, čo s tým kalom. Niežeby som bol proti tomu, aby sa spracúval. Ale kde máme záruku, že naozaj po päťdesiatich rokoch nebude naša pôda znehodnotená?
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Sabolová, môžete reagovať na faktické poznámky.
Poslankyňa M. Sabolová:
Ďakujem pekne.
Začnem od konca. Pán poslanec Prokeš, my sme spoločnú správu s odporúčaním gestorského výboru dostali minulý týždeň do lavíc minimálne vo štvrtok, pretože výbor rokoval v utorok. Bola možnosť veci preštudovať. Viem, že pre jednotlivých poslancov, ktorí sa nevenovali možno tak hlboko zákonu, je ťažké v týchto číslach, v týchto pozmeňujúcich návrhoch sa orientovať, ale myslím si, že jednak spravodajca a výbor pre životné prostredie tomu venoval množstvo hodín a aj v spoločnej správe máte odporúčania hlasovať tak, aby to bolo v súvislostiach, ktoré nenarušia alebo neznefunkčnia zákon. Takže len preto hovorím, že je možné hlasovať, pretože tí, ktorým nám skutočne záležalo za ten rok od minulého roku, od augusta, aby sme na zákone pracovali, určite vám nechceme podsunúť niečo, čo by znefunkčnilo ani obciam, ani občanom tento návrh zákona.
A druhá poznámka. Práve možno to, čo ste hovorili, pán poslanec Prokeš, o kaloch, je aj to, čo dnes predkladáme na rokovaní parlamentu, takú vážnu zmenu a taký vážny doplnok do zákona, tak si myslím, že neviem, kto z nás poslancov, ktorí budeme o tom hlasovať, je napevno rozhodnutý, že takto spracovaný návrh je dobrý. Mali sme na to minimálne dva mesiace vo výboroch a keby bol predložený do výborov, boli by sme si to dali legislatívne vysvetliť. Poprosila by som, pán poslanec Topoli, keby sme na túto vec upozornili v uznesení, v ktorom žiadame vládu, aby spolu s rezortom ministerstva pôdohospodárstva a životného prostredia dopracovala tento odpad do takej podoby, aby sa nebili v dvoch zákonoch.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Podľa § 28 o slovo sa hlási pán podpredseda Andel.
Nech sa páči.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Dámy a páni,
niekoľko slov chcem aj ja povedať k tomuto zákonu, ktorý je veľmi vážny a patrí k takzvaným základným zákonom.
Prvý problém, ktorý tu vznikol, je, že sme dostali do lavíc skutočne veľa pozmeňujúcich návrhov, či už zoberieme návrhy, ktoré v rozprave boli prednesené pánom kolegom Muránskym, pán poslanec Topoli, pán poslanec Šepták, nakoniec aj pani kolegyňa Sabolová mala pozmeňujúce, resp. boli tam návrhy aj na vypustenie, aj to je proste "pozmeňovák". A osobne si myslím, že taký dôležitý zákon - no, samozrejme, pani kolegyňa, lebo ak niečo navrhujete vypustiť, má to nadväznosť na niečo, v poriadku, tak potom sa ospravedlňujem.
Áno, ale v podstate dôležité je to, že skutočne tu bolo veľmi veľa pozmeňujúcich návrhov a osobne si myslím, i keď si uvedomujem, že skutočne zajtra, keď pán minister bude viesť tú veľkú európsku poradu, skutočne by to bolo pre Slovensko čosi úžasné. Ale uvedomme si, že pozmeňujúcich návrhov je veľa a toto je takzvaný základný zákon. Nemôžeme za desať minúť niečo vyriešiť. Urobme kompromis, ktorý bol navrhnutý. Prosím, hlasujme o tomto návrhu zákona, keď sa vráti pán minister, ak chce byť pri hlasovaní. Nakoniec nikde nie je napísané, že pán minister pri hlasovaní musí byť, ale ak osobne chce, prosím, urobme tento kompromis. My ho môžeme zajtra doobeda odhlasovať a o 12.00 hodine mu pošleme fax, že zákon bol odhlasovaný, pretože či už koalícia, tak aj opozícia je za prijatie tohto návrhu zákona, ktorý je skutočne veľmi dôležitý. To nie je zákon o odpadkoch, ako by si niekto z verejnosti myslel, je to skutočne jeden základný návrh zákona.
Bolo by dobré, priatelia, keby sme sa dohodli na nejakom kompromise. Je to veľmi dôležité, aby bol nejaký časový priestor, aby sme si mohli dať konzultovať pozmeňujúce návrhy, ktoré sme dnes dostali na stôl a ktorých je veľa, aj odborníkom v tejto oblasti.
A keďže už mám slovo, nedá mi, takú myšlienku mi vnukol kolega Šepták vo svojom vystúpení, keď povedal, že priveľmi skoro a priveľmi rýchlo sa snažíme s niektorými zákonmi, ktoré sú rigoróznejšie ako zákony v členských krajinách Európskej únie, proste v oblasti aj našej aproximácie práva. Skutočne, uvedomujem si, že aj zákony v oblasti životného prostredia sú veľmi dôležité. Ale, priatelia, aká je prax?
Na jednej strane teoreticky budeme mať zákony v oblasti životného prostredia špičkové v Európe a na druhej strane, pozrime sa, skutočne, aká je prax. Ste poslanci, veľa cestujete, ale, bohužiaľ, nedá mi, aby som nepovedal, že vlastne Slovensko je len halda odpadkov. Pozrite sa pri cestách, koľko čiernych skládok v každej obci. Dnes ministerstvo životného prostredia, resp. úrady na to nereagujú. Zoberte si, koľko nákladných áut chodí po cestách a proste vytvárajú dymovú clonu, že pomaly si myslíte, že je polnoc. Nikto nereaguje. Takisto vypaľovanie, prípadne spaľovanie a tak ďalej a tak ďalej. Na jednej strane teoreticky špičkové európske zákony, na druhej strane, prepáčte mi, sme horší ako v rovníkovej Afrike. Tak urobme niečo medzi teóriou a praxou.
Toľko, pán minister. Ozaj skutočne ma to veľmi mrzí, keď človek vidí naštartované autá, ktoré vykladajú tovar. Sú zapnuté polhodinu a toto sú typické príklady. Jednoducho to ovzdušie sa zamoruje. Máme dobré zákony, ale nikto ich nepristihne, čiže aj aby sme boli trošku dôslední k praxi, priatelia, ozaj musíme odovzdať túto krajinu našim potomkom nie zhumpľovanú, ale zachovanú. Prosím ešte raz, uvedomme si, je to dôležitý zákon, vytvorme určitý časový priestor na to, aby sme mohli zaujať seriózne stanovisko.
Ďakujem vám pekne za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
O slovo sa hlási pán minister životného prostredia.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
Minister životného prostredia SR L. Miklós:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
poslankyne, poslanci,
veľmi pekne ďakujem za všetky pripomienky. Ako viete, prišiel som z vedy a stále učím, takže mám veľmi blízko k dlhým debatám a veľmi ich mám rád, takže naozaj úprimne hovorím, že vítam všetky diskusie.
Chcel by som sa vyjadriť k jednotlivým aspektom, aj konkrétnejším, aj menej konkrétnym, ale dôležitým. Predovšetkým je naozaj pravda, že tento zákon je z hľadiska pohľadu rôznych záujmových skupín rozporný, pretože iný záujem má skládkar, ktorý má záujem na tom, aby bolo čo najviac odpadov na skládkovanie, pretože on z toho má podnik, takisto si myslím, že bude mať záujem o čo najviac separovaného odpadu ten, čo bude recyklovať, pretože tiež z toho bude žiť. Záujem o čo najmenej odpadov má povedzme celá spoločnosť ako taká alebo ministerstvo životného prostredia, alebo orgány životného prostredia. Dovozcovia budú mať záujem, aby sa neplatilo do Recyklačného fondu a tak ďalej.
Všetky tieto záujmové skupiny a názory i pohľady sú prirodzené, o tom nikto nepochybuje, a preto treba zákon, aby sa tieto záujmy jednoducho upravili zákonným spôsobom. A to je aj náš záujem, aby bolo čo najmenej odpadov, a keď už naozaj sa nevieme vyhnúť odpadom, aby sa zlikvidovali. Teda nemyslím si, že rozporuplnosť názorov jednotlivých skupín je na škodu. Veď na to sa robia zákony, aby sa rozpory zákonným spôsobom riešili.
Po druhé by som sa chcel vyjadriť k otázke urýchlenia.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, tento zákon sme mali v pôvodnom legislatívnom pláne v apríli 2000. To znamená, že viac ako pred rokom. Otvorili sme nevídaným spôsobom na široké posudzovanie a pripomienkovanie, kde, ako tu už po niekoľkýkrát odznelo, sme jednoducho nezvládli do apríla minulého roku spracovať všetkých 2 000 pripomienok a odvtedy to trvalo v kuse, až do dnešného dňa prichádzajú pripomienky, čo, ešte raz hovorím, z môjho hľadiska ako človeka, ktorý prišiel z vedy, je vítané. Ale na druhej strane musíme niekde stanoviť hranicu, že teraz by sme mali skončiť, a potom budeme normálnym spôsobom novelizáciou alebo inými postupmi to, čo je zlé, meniť, ale niekde to musí zastať.
Len ak by som vám mohol pripomenúť, tento zákon prišiel do Národnej rady Slovenskej republiky 29. 11. Čiže už je to pomaličky polrok a ako viete, ministerstvo životného prostredia ešte nástojilo, či by to náhodou nemohlo byť ešte v minulom roku odsúhlasené Národnou radou. Nešlo to, pochopili sme, nešlo to. Medzitým došli ďalšie pripomienky, čiže bol návrh, aby sme to z marca odsunuli o dva mesiace ďalej. Odsunuli sme o dva mesiace ďalej, a teraz prišli ďalšie pripomienky, ešte aj dnes.
Dovoľte mi povedať, pani poslankyne, páni poslanci, že ak dnes nebudeme hlasovať, tak dozajtra 100-percentne prídu ďalšie návrhy. Myslím si, že už teraz sú za dverami ďalšie návrhy, aby sme zmenili. A ešte raz. Ja nie som proti návrhom, len niekde to musí zastať, lebo nie je možné do kompaktného zákona zapracovať nové paragrafy alebo nové znenia, alebo nové slová bez toho, že by sa prešiel takýto obrovský zákon. To nie je zákon s tromi paragrafmi.
Teraz, pán poslanec Prokeš, to nie je, akože by som odporoval, len aký je praktický postup. To je naozaj pravda, to je naozaj pravda, že pozmeňujúci návrh k spoločnej správe prišiel len teraz. Ale ak môžem povedať za nás, za ministerstvo životného prostredia, tam je hromada, je ich veľa. Ale je hromada legislatívnych upresnení a myslím si, že to, čo sú vecné zmeny, bude sa dať naozaj počas prestávky vyriešiť.
Teraz prosím, ospravedlňujem sa za svoje predchádzajúce vystúpenie. Prosím vás, neberte do úvahy, že tu zajtra nebudem a idem do OECD. To nie je dôležité, naozaj to nie je dôležité. Podľa rokovacieho poriadku ja tu nebudem, čiže na toto naozaj nedbajte. Sťahujem to, čo som povedal minule, berte to tak, ako keby som to nebol povedal. Naozaj sa rozhodnite tak, ako si myslíte, ako sa budete vedieť najlepšie rozhodnúť. Ale skutočne som presvedčený, že ešte do zajtra rána príde sem hromada pozmeňujúcich návrhov, ktoré neviem, akým spôsobom budeme vedieť zapracovať, ak mi dovolíte, k ústretovosti k Európskej únii.
Prepáčte mi, nebudem citovať, kto a čo povedal, lebo naozaj beriem túto rozpravu, že tu nie sú koaliční a opoziční poslanci, ale jednoducho všetkým nám ide o zákon o odpadoch. Takže nebudem citovať, aby ani len týmto spôsobom to nebolo možné identifikovať, ale tak zrejme niektoré veci sa naozaj opakovali z obidvoch strán.
Čo sa týka ústretovosti k Európskej únii. Európska únia sleduje predovšetkým tri veci: odpady, vodu a ovzdušie. Hodnotí stále Slovensko, že je mierny pokrok, mierny pokrok, resp. vlani sme boli hodnotení, že sme bez pokroku, pretože sme z týchto troch oblastí prakticky neprijali žiaden zákon. Napriek tomu, že sú pripravené. Zákon o ovzduší, viete veľmi dobre, že prednedávnom Národná rada Slovenskej republiky prijala zákon, čo je nie dobrým signálom k Európskej únii, o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia. Ale dobre, v poriadku, my to rešpektujeme, len sa to stalo. Zákon o vodách naráža na určité kompetentné spory, je v legislatívnom procese, je v Legislatívnej rade, ale nie je ešte prijatý a predpokladám, bude taký boj o ten zákon, ako je teraz o odpady.
A je tu zákon o odpadoch, ktorý je pripravený a je pol roka v Národnej rade, čiže vôbec si nemyslím, že my predbiehame alebo to nejakým spôsobom urýchľujeme. Myslím si, že práve naopak, my meškáme. A čo sa týka uzavretosti alebo otvorenosti tohto zákona, považujeme tento zákon naozaj za otvorený, dokonca plánujeme novelu tohto zákona. Čiže týmto neuzatvárame, ale štartujeme. Takže by som prosil, keby ste to takto mohli pochopiť. Tu naozaj nie je podliezanie Európskej únii, však my nepotrebujeme zákon o odpadoch kvôli Európskej únii, to potrebujeme kvôli prístupovému procesu, ale zrejme mi dáte všetci za pravdu, že najviditeľnejším problémom životného prostredia v tomto momente na Slovensku sú odpady, lebo ich vidíme. PET fľašky sú rozhádzané od Gerlachu až po Podunajskú nížinu, všade sú PET fľašky a všade sú otvorené skládky a všetko je to tak, a naozaj má pravdu pán poslanec Prokeš, že obce a mestá na tento zákon čakajú, aby mohli zakročiť. Myslím si, že tu predovšetkým ide o stav životného prostredia a čím neskoršie bude tento zákon, tým bude viac tých porozhadzovaných a čiernych skládok.
Ďalšiu vec by som chcel spomenúť, už teraz tak troška konkrétnejšie, že načo je fond, lebo o Recyklačnom fonde sa najviac diskutovalo. Tu išli pripomienky, nielen vašich, ale najrôznejších lobistických skupín, v štyroch smeroch.
Po prvé, ako sa majú rozdeľovať peniaze. Naším zámerom nebolo vytvoriť fond tak, aby sa rozdeľovali peniaze, ale aby sa recyklovalo. Po druhé, druhá skupina lobistických skupín hovorí, aby sa neplatilo, alebo aby sa aspoň neplatilo hneď, aby sa to odsunulo. Tretia skupina, taká environmentálnejšia skupina, prečo sa neplatí za všetky komodity alebo za všetky odpady. A štvrtá skupina, ako sa majú zostaviť orgány.
No musím povedať, že všetky tieto, nechcem odpovedať na tieto pripomienky, len všetky tieto otázky sme sto- možno tisíckrát prerokúvali a snažili sme sa dospieť ku kompromisu ešte aj v tom pozmeňujúcom návrhu zákona, ktorý je pred vami, aj tam sme sa snažili urobiť tento kompromis, aby vyhovoval čo možno najviacerejším skupinám. Napriek tomu, samozrejme, tie otázky sú otvorené. A ešte raz, myslím si, že keby sme to na jeden, na dva dni ešte znova otvorili, tak príde zasa ďalšia skupina návrhov, ktoré neviem, ako by sme zaradili.
Teraz k niektorým konkrétnejším veciam. Fond - kto platí a prečo neplatí a akým spôsobom. Prosím vás, to nie je daň, to nie je daň. To je jednoducho to, ja zaplatím za to, že som vypral košeľu. Príspevok do fondu je toto. Zaplatím peniaze za to, keď kúpim nejaký tovar, tak v tom je všeličo zahrnuté. My ani nevieme, čo všetko je tam zahrnuté, len akurát vieme to, že nie je tam zahrnuté nič, čo by dopomohlo recyklácii. A týmto Recyklačným fondom sme len to povedali, že bude, ja neviem, v prípade vozidiel, neviem, nejaké percento príspevku, ktoré zaplatí spotrebiteľ, tak ako zaplatím za košeľu alebo za kabát, ale je tam povedané, že toto sa použije aj na recykláciu. Ale keď kupujem kabát, tam nie je nič povedané, koľko z toho pôjde na recykláciu. Čiže to pôjde mimo.
Toto je podstata, tak to chápeme filozoficky my, a nie akože zaťaženie obyvateľstva. Áno, samozrejme, že aj zaťaženie obyvateľstva, ale akým spôsobom to chceme vyriešiť, keď na to iným spôsobom nemáme peniaze? Už nemáme také fondy, že by sme povedali, dobre, teraz máme miliardu korún a každý rok dáme miliardu korún na recykláciu odpadov. Čiže základný zmysel, základná filozofia fondu nie je zdanenie obyvateľstva, ale zaistiť, že určitá časť ceny nejakého výrobku pôjde už vopred na recykláciu. Teraz sa tu už veľmi veľa hovorilo o autách a prečo sa dvakrát alebo koľkokrát platí. Platí sa len raz. Ale uvedomme si, koľkokrát kupujeme počas života jedného auta batériu a pneumatiky. No ja to vymením minimálne trikrát alebo štyrikrát.
A nemôžeme povedať, dobre, raz sa zaplatí a už je to všetko. Však to sa musí osobitným spôsobom recyklovať, a nikde sa nebude recyklovať na jednom mieste batéria, pneumatika a všetky ostatné kovové časti. Viem si predstaviť, že dokonca by sa to možno mohlo ešte podrobnejšie rozdeliť, neviem, plasty z auta, neviem ako, lenže to asi nejde. Vieme veľmi dobre, že pneumatiky a batérie ako každý sám, nie v dielni, ale sám si vyberiem batériu a zahodím alebo sám vyzujem pneumatiku a zahodím ju vedľa kontajnera. Ale dvere z auta alebo sedadlo z auta nevyhodím. Takže v tom je rozdiel medzi autom ako celkom a medzi jednotlivými komoditami, ktoré sme "vypichli". Takže v tomto je podstata toho celého.
K ostatným pripomienkam. Majú vždy približne ten istý charakter. Čo navrhol pán poslanec Topoli - hlboko súhlasím s fyzickou podstatou jeho návrhu, že treba kaly likvidovať. Len sú tu dve veci. Po prvé, že to prišlo dnes, je to veľký, relatívne veľký návrh, neviem, akým spôsobom by sme to vedeli zapracovať. A po druhé musím otvorene povedať, že by som vliezol do kapusty ministerstvu pôdohospodárstva a ako viete, tradične ministerstvo životného prostredia a ministerstvo pôdohospodárstva má určité kompetentné spory. Nechcel by som naozaj vchádzať do tohto kompetenčného sporu.
Čo sa týka colných úradov, na to už bolo odpovedané.
No, myslím si, že som odpovedal na také základné veci, na mnohé veci odpovedala pani poslankyňa Sabolová, akým spôsobom by to mohlo ísť, alebo ako by sme mohli reagovať na jednotlivé návrhy.
Vážené pani poslankyne,
vážení páni poslanci,
skutočne len znova opakujem to, čo som už dnes trikrát alebo štyrikrát opakoval, nie je možné tento zákon nechať donekonečna otvorený. Tak ako povedal pán poslanec Šepták, že postupne sa stal z neho odborník na odpady. Prosím vás, teraz to neberte nejako pejoratívne alebo útočne. Božechráň, aby sme čakali, kým všetkých 150 poslancov sa stane odborníkmi v odpadoch. Ako by sme to vyriešili, prosím vás? Každý by si vytvoril jeden nový zákon, to by sme neskončili. Prepáčte mi, že som vám to povedal takto, ale v tomto je podstata dlhého otvárania v zákonoch. Tu je hromada vecí. V každom jednom zákone, keď sa do toho hocikto zadrapí, tak jednoducho tam nájde určité veci, ktoré by chcel zlepšiť. Neberiem to v zlom, len ide o to, že by sme to raz mali skončiť.
Ďakujem pekne.