Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem, pán kolega.
Keďže tieto pozmeňujúce návrhy v podstate vytvárajú temer nový zákon, prosil by som, aby ste ich nezabudli dať písomne spravodajcovi.
(Hlasy zo sály.)
Však práve.
O slovo sa hlási pán minister.
Minister životného prostredia SR L. Miklós:
Vážený pán predsedajúci,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
prepáčte mi, že takto vstupujem do rokovania, nechcel som to urobiť, ale chcel by som reagovať na návrh pána poslanca Prokeša. Myslím si, že jeho návrh je plne odôvodnený, lebo naozaj je ten pozmeňujúci návrh široký, ale chcel by som vás naozaj poprosiť o porozumenie. V prípade, keby rozprava bola skončená v dostatočnom, teda ešte v takom čase, že by ste neboli ešte príliš unavení, ja by som vás veľmi chcel poprosiť, keby sme mohli pristúpiť k hlasovaniu.
Totiž má to jeden taký môj osobný dôvod. Zajtra je prvé zasadnutie ministrov životného prostredia OECD aj za prítomnosti Slovenska. Dokonca ma osobne vyzvali, aby som spolupredsedal tomuto sedeniu a už dnes som tam mal byť. Zajtra idem prvým lietadlom do Paríža a, žiaľbohu, buď by som urobil veľkú nezdvorilosť, keby som odmietol prítomnosť na tomto prvom zasadnutí, ešte raz zdôrazňujem, prvom za prítomnosti Slovenska, alebo by som nemohol byť prítomný pri hlasovaní. Tak by som vás veľmi pekne poprosil, keby bolo možné, že by ste neodmietli pristúpiť k hlasovaniu.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Za klub HZDS v rozprave vystúpi pán poslanec Topoli. Pripraví sa pani poslankyňa Angelovičová.
Poslanec M. Topoli:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené poslankyne,
vážení poslanci,
nesporne zákon o odpadoch je jeden zákon, ktorý sa dotýka a bude sa dotýkať všetkých sfér nášho života spoločnosti od fyzických osôb až po podnikateľské, právnické subjekty, a preto si myslím, že treba k nemu aj takto pristupovať. Štruktúra a obsah návrhu novely zákona o odpadoch sú predurčené skutočnosťou, že Slovensko sa ako asociovaná krajina vo vzťahu k Európskej únii v rámci svojich predvstupových aktivít musí vysporiadať so zmenou legislatívy a urýchlené preberanie rámcovej legislatívy v odpadovom hospodárstve bolo na bilaterálnom skríningu v roku 1999 zaradené medzi krátkodobé priority.
Súčasne tento zákonný predpis musí zohľadňovať požiadavku OECD, prispôsobiť oblasť dovozu a vývozu odpadov predpisom OECD. Práve s ohľadom na široký záber novelizácie a potrebných zmien je potrebné k tomuto návrhu pristupovať ústretovo hlavne v oblasti, kde sme povinní, resp. budeme povinní dosiahnuť úplnú transpozíciu a následne implementáciu.
Tu treba povedať, že sa stotožňujem vlastne s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré predniesol spravodajca, a ešte potom na záver poviem jeden pozmeňujúci, resp. dva pozmeňujúce návrhy, ktoré, myslím si, že patria do tohto zákona. Naopak, tie činnosti, ktoré nie sú takto ohraničené, je potrebné navrhnúť optimálne s ohľadom na možnosť plynulého racionálneho prechodu k dosiahnutiu požadovaného právneho stavu v odpadovom hospodárstve. Riziko nevhodných praktík nakladania s odpadmi je potrebné odstrániť, ale súčasne je potrebné poskytnúť priestor na vytvorenie nových potrebných štruktúr bez hrozby trvalého hromadenia odpadovej produkcie a vytvárania nových starých záťaží.
Z tohto pohľadu pokladám za principiálne nevhodné navrhnuté ustanovenie § 21 povinnosti prevádzkovať zariadenia na zhodnotenie odpadov alebo zneškodňovanie odpadov ods. 8 odpady, ktoré sa musia pred uložením na skládke odpadov stabilizovať. Odpady, ktoré obsahujú prach alebo vlákna azbestu 06, odpady z elektrózy, ale chýbajú tam odpady obsahujúce nepolárne extrahovateľné látky v koncentrácii vyššej ako 1 000 mg sušiny/kg. Tuhé odpady patriace do skupiny 06, 03, 00 odpadové soli a ich roztoky, kde, samozrejme, sú vymenované všetky, chýba tam 19, 08, 04 kaly z čistiarní priemyselných odpadových vôd.
Je veľmi zjednodušená transpozícia článku 6 smernice Rady Európy 1999/31 Európskeho spoločenstva z 26. apríla 1999 o skládkach odpadu pre naše pomery skutočne neprijateľný a predražujúci variant skládkovania nebezpečných odpadov. Treba dôsledne akceptovať odporúčania s ohľadom na koncentráciu škodlivín v danom odpade, limitovať spôsob úpravy nebezpečného odpadu pre proces skládkovania obsahom nepolárnych extrahovateľných látok, je asi unikát v celej Európskej únii a navyše hodnota 1 000 mg/kg sušiny je bežná pre pôvodné prírodné materiály. Rovnako je potrebné rozlišovať kaly z čistenia priemyselných odpadových vôd v závislosti od ich bližšieho určenia, typ priemyslu, v ktorom vznikajú.
Ďalej § 2 ods. 6 príloha 2 - zhodnocovanie odpadov R12 - výmena odpadov, určených na spracovanie niektorou z operácií označených ako R1 až R11, myslím si, že ten preklad nie je výmena, ale zmena alebo premena, to je viac-menej technická.
"§ 7
Udeľovanie súhlasu
(5) Súhlas na nakladanie s nebezpečnými odpadmi možno udeliť len na dobu určitú, najviac na 3 roky."
Odporúčam diferencovať v závislosti od druhu a pôvodu odpadu.
"§ 40
Nakladanie s nebezpečnými odpadmi
(7) Nebezpečné odpady sa v ustanovených prípadoch zakazuje skládkovať bez ich predchádzajúcej úpravy, ktorá zabezpečí podstatné zníženie ich nebezpečnosti, objemu alebo hmotnosti."
A teraz by som sa vrátil k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý mi v tomto zákone chýba z hľadiska dôležitosti a množstva "kaly z čistiarní odpadových vôd", a preto navrhujem za § 40 vložiť nový § 41 a § 42 a nasledujúce paragrafy prečíslovať.
"§ 41
Nakladanie s kalmi z čistiarní odpadových vôd
(1) Na účely tohto zákona sa za kal z čistiarní odpadových vôd rozumie
1. kal z čistiarní odpadových vôd spracúvajúcich mestské odpadové vody alebo odpadové vody z domácností a z iných čistiarní odpadových vôd, ktoré spracúvajú odpadové vody rovnakého zloženia ako mestské odpadové vody a odpadové vody z domácností,
2. kal zo žúmp a zo septikov a iných podobných zariadení,
3. kal z čistiarní odpadových vôd vyššie neuvedených.
(2) Upravený kal je kal, ktorý bol podrobený biologickej, chemickej alebo tepelnej úprave, dlhodobému skladovaniu alebo akémukoľvek inému vhodného procesu tak, že sa významne zníži obsah patogénnych organizmov v kaloch, a tým zdravotné riziko spojené s jeho aplikáciou.
(3) Použitie kalu sa rozumie zapracovanie kalu do pôdy.
(4) Program použitia kalov je dokumentácia spracovaná v rozsahu stanovenom vykonávacím právnym predpisom."
"§ 42
Povinnosti pre používanie kalov
(5) Právnická osoba a fyzická osoba, ktorá využíva pôdu, je povinná používať kaly z čistiarní odpadových vôd len s ohľadom na nutričné potreby rastlín a za podmienok stanovených týmto zákonom a vykonávacím právnym predpisom tak, aby použitím kalov nebola zhoršená kvalita pôdy a kvalita povrchových a podzemných vôd.
(6) Ministerstvo životného prostredia v spolupráci s ministerstvom pôdohospodárstva a ministerstvom zdravotníctva stanovia vyhláškou
1. technické podmienky používania kalov z čistiarní odpadových vôd na poľnohospodárskej pôde,
2. medzné hodnoty koncentrácií vybraných rizikových látok v pôde,
3. medzné hodnoty koncentrácií ťažkých kovov, ktoré môžu byť pridané do poľnohospodárskej pôdy za desať rokov,
4. medzné hodnoty koncentrácií vybraných rizikových látok, kalov z čistiarní odpadových vôd pre použitie na poľnohospodárskej pôde,
5. mikrobiologické kritériá pre používanie kalov,
6. postupy analýzy kalov a pôdy vrátane metód odberu vzoriek,
7. obsah programu použitia kalov."
Zdôvodnenie: Zásadné zmeny voči európskemu katalógu odpadov sa objavili v prístupe ku kalom z čistenia priemyselných odpadových vôd, a to s ohľadom na obsah nebezpečných látok v nich spojených s presunom do kategórie nebezpečných odpadov. U nás bol tento prístup použitý už v roku 1996. Po preberaní tejto metódy do našej právnej úpravy nebude potrebné robiť významné zmeny v odpadovom hospodárstve komunálnych ČOV a jeho programe v prípade odpadov, odpad z lapačov piesku, z hrábky, hrablíc a zmes tukov a olejov odlučovacích olejov za predpokladu, že bolo v trvalom súlade s doteraz platnou úpravou pre odpadové hospodárstvo. Naopak, veľmi otázna, priam sporná je situácia s odpadom, ktorého množstvo je medzi odpadmi produkovanými pozdĺž komunálnej ČOV najvýznamnejšie, a je to kal vznikajúci pri čistení komunálnych odpadových vôd.
V novelizovanom zozname Európskej únie nie je striktne zaradený medzi nebezpečné odpady (ako je zrejmé z uvedenej skupiny odpadov 19 08) a v celej skupine sa nachádza ako jeden druh odpadu pod názvom "Kal z čistenia komunálnych odpadových vôd". To znamená, že by mal reprezentovať všetky kaly vznikajúce používanými technológiami čistenia komunálnych vôd a následne upravované alebo spracúvané akýmkoľvek dostupným spôsobom.
Ak túto skutočnosť konfrontujeme s definíciou nebezpečného odpadu, zameriame sa na vlastnosti spôsobujúce nebezpečnosť odpadov a zreálnime skutočný efekt pri aplikovaných spôsoboch spracovania kalov, prídeme k záveru, že daný spôsob zaradenia kalu vznikajúceho čistením odpadových vôd ako jedného druhu odpadu v plnej miere umožňuje flexibilne pokrývať celú škálu odlišností a možných variantov spôsobených rozdielnymi technológiami čistenia odpadových vôd a spracovania vzniknutých kalov.
Nevylučujem možnosť, že aplikovaná kombinácia technológie čistenia komunálnych odpadových vôd poskytuje kal, ktorý nemá ani jednu nebezpečnú vlastnosť. Naopak, ak produkovaný kal má jednu alebo viac nebezpečných vlastností, tento spôsob zaradenia nezbavuje pôvodcu odpadu povinnosti zaradiť ho ako nebezpečný odpad a takto s ním nakladať.
A ďalšia časť môjho pozmeňujúceho návrhu je časť 8 - Orgány štátnej správy odpadového hospodárstva - obce a ich pôsobnosť
§ 64 doplniť takto:
"1. orgánmi štátnej správy odpadového hospodárstva sú
a) ministerstvo životného prostredia,
b) ministerstvo zdravotníctva, c) ministerstvo pôdohospodárstva,
d) inšpekcia,
e) colné úrady,
f) krajské úrady,
g) okresné úrady,
h) obce."
§ 65, ktorý znie: "Ministerstvo" zmeniť názov "Ministerstvo životného prostredia".
Za § 65 vložiť § 66 a § 67.
"§ 66
Ministerstvo zdravotníctva
a) vykonáva vrchný štátny dozor a riadi výkon štátnej správy v oblasti ochrany verejného zdravia pri nakladaní s odpadmi,
b) poveruje právnické osoby alebo fyzické osoby na hodnotenie nebezpečných vlastností odpadov, predlžuje platnosť týchto poverení a odoberá tieto poverenia."
"§ 67
Ministerstvo pôdohospodárstva
Vykonáva kontrolu dodržiavania povinností pri používaní kalov z čistiarní odpadových vôd a sedimentov z riečnych tokov a vodných nádrží na poľnohospodársku pôdu."
§ 66 prečíslovať na § 68.
"§ 69
Colné úrady
(Celá časť z hľadiska podmienok OECD sa zaoberá tranzitom, vývozom a dovozom odpadov a colné úrady sú mimo tejto oblasti.)
a) kontrolujú tovar, ktorý pri prechode štátnej hranice nie je deklarovaný ako odpad, či tento tovar nenapĺňa definíciu odpadu podľa § 2,
b) kontrolujú u tovarov, ktoré pri prechode štátnej hranice sú deklarované ako odpad, či je tento vybavený dokladmi podľa tohto zákona a vykonávacích právnych predpisov, či odpad zodpovedá údajom uvedeným na sprievodných dokladoch podľa tohto zákona a právnych predpisov a či vývoz alebo dovoz odpadov nie je podľa tohto zákona zakázaný."
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Teraz v rozprave vystúpi pani poslankyňa Angelovičová. Pripraví sa pán poslanec Šepták.
Poslankyňa M. Angelovičová:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadrila k návrhu zákona o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
V ostatných rokoch zaznamenávame znepokojujúci nárast množstva odpadov. Štáty Európy vyprodukujú každoročne v miliónoch okolo 2 000 ton odpadu, z toho 40 mil. ton je klasifikovaných ako nebezpečný odpad. Za ostatných 6 rokov vzrastá v Európe produkcia odpadu o 10 % za rok. Medzi hlavné zdroje odpadu patria najmä pôdohospodárstvo, stavebníctvo, priemysel, baníctvo a komunálna sféra. Jeden kilogram komunálneho odpadu na každého Európana denne sa možno nemusí zdať veľa, ale za celú Európu to predstavuje každoročne 200 mil. ton. Známy je nám aj 5. environmentálny akčný program na rok 2000, teda na minulý rok, ktorý stanovil v oblasti odpadov úlohu na rok 2000, ktorou je stabilizácia množstva vyprodukovaného odpadu v štátoch Európskej únie priemerne na úrovni 300 kg na obyvateľa.
Prevencia a minimalizácia odpadov je potrebná z dvoch hlavných dôvodov. Po prvé preto, lebo odpad je potenciálnym zdrojom znečisťovania a po druhé preto, lebo obsahuje vysoký podiel recyklovateľných a znovu využiteľných materiálov.
Aká je situácia v odpadovom hospodárstve v Slovenskej republike? Na Slovensku za ostatné desaťročie klesla produkcia odpadov. V roku 1993 to bolo 33 až 34 mil. ton, v roku 1998 podľa Štatistického úradu Slovenska 17,3 mil. ton odpadov. Na pokles produkcie odpadu malo vplyv celkové zníženie priemyselnej výroby, najmä baníctva a ťažkého priemyslu a, samozrejme, aj poľnohospodárstva. Znížilo sa aj využitie odpadu ako druhotnej suroviny.
Napriek tomu, že prvý zákon o odpadoch z roku 1991 sa považuje za základ modernej legislatívnej úpravy v odpadovom hospodárstve na Slovensku, jeho uplatňovanie v praxi je najmä v ostatných rokoch nepostačujúce. Preto dnes rokujeme na pôde Národnej rady o návrhu zákona o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní. Tento zodpovedá požiadavkám Európskej únie. Také je vyjadrenie z auditu vykonaného komisiou Európskej únie. Zákon je postavený na reálnych ekonomických základoch a dáva teda záruku aj funkčnému uplatneniu v praxi. V navrhnutých komoditách do Recyklačného fondu napĺňa filozofiou trvale udržateľného rozvoja. Obdobné systémy neštátnych fondov v jednotlivých komoditách sú napríklad v Taliansku združenie Cobat, vo Švédsku Rebat, v Nemecku Dual a podobne. V krajinách Európskej únie sú systémy postavené na základoch konečných spracovateľov odpadov. Tento systém bol transformovaný aj do návrhu zákona o odpadoch.
Uvedomujúc si vplyv nebezpečných odpadov na životné prostredie, chcem poukázať na to, aby boli v zákone jednoznačnejšie zvýraznené spôsoby nakladania s nebezpečnými odpadmi. V ekologicky vyspelých krajinách je nakladanie s nebezpečnými odpadmi oddelene riešené od nakladania s ostatnými odpadmi. Vysoké ohrozenie životného prostredia vylučuje zber týchto odpadov spoločne s ostatným komunálnym odpadom. Platia iné, prísnejšie pravidlá na ich skladovanie, dopravu a recykláciu.
Prísnejšie sú pravidlá pre vnútroštátnu, ale aj medzinárodnú prepravu. Bazilejský dohovor, ktorého je aj Slovenská republika signatárom, od roku 1993 usmerňuje konanie štátov. Odporúča obmedzenie prepravy nebezpečných odpadov s postupným vylučovaním ich medzinárodnej prepravy. Posledné rokovania Bazilejskej konferencie ďalej sprísňujú podmienky prepráv nebezpečných odpadov. Medzinárodnú prepravu nebezpečných odpadov s obsahom ťažkých kovov a azbestu navrhujú úplne zakázať. To je dôvod, aby sme sa už aj dnes zamysleli nad tým, ako vytvoriť podmienky na meniace sa podmienky. Svetové ekologické trendy sú uprednostňovanie obrátkového hospodárstva, recyklácie pred spaľovaním a skladovaním. V krajinách Európskej únie je kladený značný dôraz práve na recykláciu nebezpečných odpadov. Zvláštna pozornosť je venovaná prevádzkovaniu recyklačných závodov. Sú vytvárané povinné konzorciá na zber, dopravu a recykláciu týchto odpadov. Prioritné postavenie v týchto konzorciách, združeniach majú recyklačné závody.
V našom návrhu sa zberateľ, dopravca a recyklačný závod, ktorí de facto náročnú prácu zabezpečujú, vytrácajú. Je všeobecne známe, že moderné a technicky vyspelé recyklačné technológie na nebezpečné odpady sú značné drahé. Štát musí mať záujem nielen na tom, aby sa technológie doviezli, ale aj aby sa sfunkčnili a bola zabezpečená ich prevádzka. Tak je to v krajinách Európskej únie. Ľahkovážnosť pri rozdrobovaní systému jednotného zberu a recyklácie nebezpečného odpadu už boli zavrhnuté. Dnes vo vyspelých krajinách sú ucelené systémy zberu, dopravy a recyklácie, kde najväčší dôraz je položený na konečného spracovateľa. Aj naša prax nám potvrdila, že zozbieranie a vytriedenie odpadu bez konečného spracovateľa priviedla tisíce ton vyseparovaného odpadu na spoločnú skládku len preto, že chýbalo koncové spracovanie. Negatívom sú aj vývozy niektorých odpadov, ktoré slúžia ako druhotná surovina. Obchodné organizácie vždy majú záujem vyviezť len ľahko a ekonomicky výhodne získané odpady. Pri nebezpečných odpadoch musí platiť, že sa musia vyzbierať, recyklovať v čo najvyššej možnej miere blízkej 100 %.
Preto v nadväznosti aj na Bazilejský dohovor, v ktorom v článku 4 ods. 9 je uvedené: "Zmluvné strany prijmú vhodné opatrenia, aby sa pohyb nebezpečných odpadov a iných odpadov cez hranice štátov povolil iba vtedy, ak štát vývozu nemá technické možnosti, ani potrebné zariadenia kapacít alebo vhodné zneškodňovacie miesto na zneškodňovanie týchto odpadov spôsobom účinným a prijateľným z hľadiska životného prostredia."
Preto v nadväznosti na uvedené odporúčam doplniť do § 33 ods. 4 takéto znenie: "Ak sú technické možnosti zneškodnenia nebezpečných odpadov na území Slovenskej republiky, je potrebné ich prednostne zneškodňovať v tomto recyklačnom zariadení."
V § 53 spoločnej správy sú prebrané niektoré formulácie zo smernice z 1994/62 Európskej únie o obaloch a obalových odpadoch. V predloženom znení by sa mali vzťahovať aj na nebezpečné odpady. Pre nebezpečné odpady v krajinách Európskej únie sú zavedené iné odlišné formy tvorby a použitia finančných prostriedkov. Tak napríklad vo Švédsku sa platí poplatok 40 švédskych korún v cene každého predaného akumulátora, z ktorej sú kryté náklady na recykláciu vo Švédsku. Obdobne je to aj v iných krajinách. Preto odporúčam v § 53 ods. 3, 4 a 5 za slová "príspevok výrobcu a príspevok dovozcu" vložiť slová "nevzťahuje sa na nebezpečné odpady".
Na základe skúseností z krajín Európskej únie, kde dosahujú vďaka svojim prístupom už dnes vysoký stupeň ochrany životného prostredia práve využívaním recyklácie odpadov, aby aj u nás boli podporené komplexné systémy recyklácie. Recyklácia, ktorá je založená na dôkladnom zbere odpadov, ich odbornej a technicky zodpovedajúcej doprave a hlavne technickom vyspelom zneškodňovaní. Fungujúci systém musí byť vždy postavený na pevných a správne určených rozhodovacích a právnych základoch. Že to dnes úspešne funguje v krajinách Európskej únie, je aj výsledkom poznania v rozdelení rozhodovacích činností obdobných združení, ako je navrhovaný Recyklačný fond.
V správnych orgánoch pri komoditách nebezpečných odpadov majú vo všeobecnosti zastúpenie 50 % recyklačné závody, 30 % výrobcovia a dovozcovia výrobkov, 10 % zberatelia, 10 % predajcovia výrobkov. Preto odporúčam do zákona nahradiť v § 55 ods. 2 písm. a) takýmto znením:
"a) 10 členov vymenúva a odvoláva minister hospodárstva Slovenskej republiky na návrh reprezentatívneho združenia zamestnávateľov tak, aby v nej mal svoje zastúpenie každý sektor zastúpený výrobcom alebo dovozcom tovaru v prípade nebezpečných odpadov ich spracovateľov podľa § 52 ods. 2 písm. a) až k) primerane podľa výšky príspevkov do fondu, v prípade nebezpečných odpadov od podielu na domácej recyklácii."
Ďalej v § 55 ods. 3 písm. a) takýmto znením: "Výrobcov a dovozcov v prípade nebezpečných odpadov ich spracovateľov."
A v § 56 ods. 3 písm. a) v znení: "Troch členov vymenúva a odvoláva minister hospodárstva Slovenskej republiky, z toho dvoch na návrh reprezentatívneho združenia zamestnávateľov z výrobcov a dovozcov v prípade nebezpečných odpadov ich spracovateľov. Hlavným cieľom Recyklačného fondu musí byť už podľa názvu podpora rozvoja recyklácie v Slovenskej republike, teda v neposlednom rade recyklačných závodov, na ktoré sú už dnes úzko naviazané celkové systémy zberu a dopravy odpadov."
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na záver chcem poznamenať, že takýmto znením návrhu predloženého zákona po prvé sa naruší aj ten systém odpadového hospodárstva, ktorý dnes v Slovenskej republike funguje. A po druhé takou vecnou podstatou, ako je navrhnutý Recyklačný fond, nezodpovedá názvu Recyklačný fond, ale názvu zberný fond. Preto vás láskavo žiadam o podporu pozmeňujúcich návrhov, tak ako som ich predložila, a to v záujme skvalitnenia predloženého návrhu zákona.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem, pani kolegyňa, za vystúpenie.
S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Prokeš a pán poslanec Dzurák. Končím možnosť ďalších prihlásení sa.
Pán kolega Prokeš, máte slovo.
Nech sa páči.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem veľmi pekne.
Myslím si, že by sme sa mali držať aj v otázke tohto zákona vždy len vecnej stránky a zákona, pretože chcem poukázať na to, že sa veľmi často rozpráva o škodlivosti azbestu, ale nepodarilo sa to preukázať, a to sú publikácie v odborných časopisoch popierajúce, že by bol signifikantný nárast rakoviny pľúc alebo akejkoľvek rakoviny v oblasti najväčších azbestových baní, ktoré sú v Kanade. A pokiaľ viem, v západnej Európe sa azbest veselo používa napriek všetkému ďalej. V Českej republike bola otvorené znova azbestová výroba a takisto napríklad do Belgicka sa dovážajú výrobky z ezbestu z Portugalska. Takže nebuďme zase pápežskejší od pápeža a nelikvidujme si vlastne svoje veci, ktoré tu dnes máme. Jediné, čo sa preukázalo, na čo má vplyv azbest, to je u fajčiarov, lenže nikto nepreukázal, že je to z azbestu, a nie z fajčenia.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem.
Slovo má pán poslanec Dzurák.
Nech sa páči.
Poslanec Ľ. Dzurák:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Chcem podporiť vystúpenie pani poslankyne Angelovičovej. Práve včera som bol na jednom sedení v obci Kalnica, kde sa zišli zástupcovia Združenia obcí pre separovaný zber pod názvom Javorina-Bezovec. A práve tu som mal možnosť vidieť, ako jednoducho vyzerá, keď je odpad separovaný a keď nie je, ako vyzerali tie skladiská. Tak si myslím, že aj životné prostredie by malo mať záujem, aby jednoducho tento zákon bol naplnený. Navyše si myslím a presvedčil som sa na mieste, že majú problém práve tieto obce, jednak musia v mnohom dotovať separovaný odpad, lebo jednoducho im nevychádza na pracovné sily, dosť dajú na odvoz a po ďalšie je problém s odbytom.
Pán minister, mám tu pre vás aj list a potom by sme sa mohli dohodnúť, že by ste z ministerstva životného prostredia poslali zodpovedného človeka, ktorý by im pomohol pri tomto riešení, lebo jednoducho potom za iných podmienok oni odmietajú separovaný zber robiť. Sú tam skutočne v krásnych balíkoch uskladnené plasty, papiere, sklo, dokonca podľa farby všetko, len je problém s odbytom, takže bol by som rád, ja vám list odovzdám, keby sa tejto veci napomohlo.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR M. Andel:
Ďakujem, pán kolega.
V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Šepták a pripraví sa pán poslanec Ambróš.
Poslanec R. Šepták:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister,
dámy a páni,
máme pred sebou zákon o odpadoch, zákon, na ktorý verejnosť a hlavne mestá a obce dlho čakajú, zákon, ktorý patrí medzi rozsiahlejšie, a zákon, ktorý vyvolal hrozne veľa rozporuplných reakcií, či už v kruhoch odborníkov, alebo v kruhoch laickej verejnosti. Musím povedať, že tak ako aj vy, dámy a páni poslanci, aj ja som sa stretával v poslednom čase s hrozne veľa odborníkmi tej-ktorej časti priemyslu, ktorých sa akým-takým spôsobom zákon o odpadoch bude dotýkať.
Budem spomínať vo svojom vystúpení aj pár reakcií týchto priemyselných združení, ktoré na jednej strane chápu tento zákon ako veľmi dobrý, ktorý treba čo najskôr schváliť, iné zase alebo opäť chápu tento návrh zákona ako zákon, ktorý je až, dá sa povedať, priveľmi ústretový aproximácii práva Európskej únie. Priveľmi rýchlo a priveľmi skoro prijímame opatrenia, na ktoré nie sme ešte dostatočne pripravení, ktoré budú spôsobovať v budúcnosti množstvo problémov našim výrobcom, spracovateľom a ktorí budú musieť dodržiavať kvôli tomuto zákonu množstvo vecí, ktoré ich budú tlačiť k zemi a spôsobovať obrovské problémy už aj tak dnes s veľkou nezamestnanosťou.
Súčasťou navrhovaného zákona o odpadoch (tlač 840) je zriadenie neštátneho Recyklačného fondu, v zmysle ktorého budú vytvorené jednotlivé sektory zastúpené členmi priemyselných zväzov. Treba povedať, že chcem vyjadriť podporu určitej skupiny, nazvime ju gumárstvo, ktorá v plnom rozsahu podporuje vládny návrh zákona o odpadoch a z neho vyplývajúce zriadenie neštátneho Recyklačného fondu a zachovanie navrhovaných komodít.
Podporu návrhu zákonu vyslovila aj nezávislá európska inštitúcia, ktorá vykonala audit a na jeho základe vypracovala aj odborný posudok, v ktorom sa uvádza, že návrh zákona spĺňa požiadavky Európskej únie. Svoje vystúpenie som konzultoval s odborníkmi z praxe ohľadom nakladania s odpadmi v Slovenskej republike a vychádzajúc z európskeho projektu trvale udržateľného rozvoja, ako aj z poznatkov v európskych krajinách, kde sú vytvorené združenia privátnych firiem, ktoré zabezpečujú zber a zvoz, recykláciu a užitie bez dotácií z verejných fondov. Preto vytvorenie neštátneho Recyklačného fondu bude zabezpečovať tvorbu zdrojov do Recyklačného fondu z poplatkov, ktoré budú odvádzať výrobcovia a dovozcovia, čiže znečisťovateľ platí.
Prax, ktorá je zrealizovaná v niektorých európskych krajinách, je zapracovaná v predloženom návrhu zákona. Pretože je dosť nesprávne chápaná úloha Recyklačného fondu zo strany niektorých posudzovateľov, pripomíname, že celý systém a jeho funkčnosť je založená na stanovených pravidlách medzi verejným a súkromným sektorom, kde verejný sektor realizuje kontrolu plnenia požiadaviek vyplývajúcich zo zákona a súkromný sektor zodpovedá za dosiahnutie cieľov stanovených zákonom, program odpadového hospodárstva.
Schválenie zákona o odpadoch a jeho uvedenie do praxe bude mať pozitívny vplyv na vytvorenie podmienok na ochranu životného prostredia v podmienkach Slovenska, ako aj vytvorenie nových pracovných miest. Vytvorenie neštátneho Recyklačného fondu v podmienkach Slovenska je z hľadiska praxe nóvum a je potrebné si uvedomiť, že to, čo je nové, nemusí byť vždy zlé a môže to mať nakoniec aj pozitívny vplyv.
Návrh zákona má v § 52 8 komodít, ďalej zákon obsahuje 9 sektorov vrátane všeobecného. Z uvedeného vyplýva potreba zaviazať vládu do dvoch rokov vytvoriť ďalšie sektory, ktoré budú mať pre svoju komoditu koncového spracovateľa. Tu by som, pán minister, poprosil, je to, myslím si, dosť dôležitá vec, s týmto zákonom bude potrebné aj do budúcnosti ďalej pracovať, aby sme mohli vychádzať v ústrety aj ďalším.
Dámy a páni, mám tu aj stanovisko Združenia automobilového priemyslu Slovenskej republiky, s ktorými som takisto konzultoval túto celú problematiku. Koniec koncov niektoré veci ste dostali aj vy sami do lavíc. Navrhovaný zákon o odpadoch zbytočne v predstihu zákonným spôsobom ukladá riešenie náročnej problematiky nakladania so starými vozidlami. Zriadením Recyklačného fondu, do ktorého majú všetci zainteresovaní prispievať paušálnou alebo čiastkou vypočítanou podľa nákladov, pričom nedostatočne zabezpečuje kontrolu a dohľad nad čerpaním prostriedkov. Za segment starých vozidiel, kde je predpokladaný najvyšší prísun finančných prostriedkov, je v orgánoch jeden zástupca.
Združenie automobilového priemyslu malo výhrady voči jednotlivým zneniam tohto zákona najmä z toho dôvodu, že tento zákon nepovažuje auto ako celok, ako napríklad sklenená fľaša je sklenená fľaša, ale auto, ako vieme, sa dováža s pneumatikami, dováža sa s batériou, dováža sa s olejom, pretože je potrebné s ním manipulovať, a preto vznikajú ďalšie problémy a ďalšie platby do rôznych podfondov.
Mám tu na porovnanie stavu niektoré návrhy zapracovania Smernice Európskej únie 53/2000 do národných legislatív. Smernica bola schválená 18. 9. 2000. Členské štáty Európskej únie to majú zapracovať do štvrtého mesiaca roku 2002. Česká republika to rieši samostatnou vyhláškou, toho času len v pracovnom návrhu. Slovensko - zákon o odpadoch bude mať platnosť od 1. 7. 2001.
Budem teraz čítať viacero porovnaní medzi Európskou úniou, Českou republikou a Slovenskom, kde všade a akým spôsobom pristupujeme k rôznym zmenám, ktoré budú mať dosť závažné vplyvy aj na naše hospodárstvo. Štáty Európskej únie dospeli k záveru, že je nutné harmonizovať vnútroštátne opatrenia, ktoré sa týkajú vyradených vozidiel s cieľom, aby sa minimalizoval vplyv týchto vozidiel na životné prostredie. Smernica sa vo svojej podstate môže rozdeliť do troch základných okruhov problémov.
1. Schvaľovanie a odpisovanie nových vozidiel. Homologizácia ukladá výrobcom povinnosť pri konštruovaní vozidla zaistiť používanie takých materiálov, ktoré budú mať čo najmenší dosah na životné prostredie, a zároveň zaisťujú stupeň recyklovateľnosti použitých materiálov:
a) zmena smernice 70/156 Európskej únie, ktorá zakazuje používať všetky ťažké kovy. Vozidlá, ktoré nesplnia tento predpis, nebudú otypované a schválené. Členské štátny Európskej únie od 7. mesiaca v roku 2003, Česká republika je v súčasnosti v spracovaní tejto zmeny, Slovensko - nutná zmena zákona číslo 315/1996 Z. z. a vyhlášky 116/1997 Z. z.;
b) pri otypovaní vozidla musí byť preukázateľná využiteľnosť 95 % hmotnosti vozidla, z toho maximálne 10 % termicky. Členské štáty Európskej únie prijímajú od roku 2005, Česká republika - v spracovaní, Slovensko - nutná zmena zákona číslo 315/1996 Z. z. a vyhlášky 116/1997 Z. z.
2. Spätný odber vozidiel. Smernica ukladá povinnosť výrobcom a dovozcom alebo zmluvným partnerom zaistiť
a) bezplatný spätný odber vozidiel určených na likvidáciu uvedených na trh po tomto dátume. Členské štáty Európskej únie prijímajú túto zmenu od 7. mesiaca v roku 2002, Česká republika ju má v spracovaní, Slovensko od 7. mesiaca v roku 2002 - všetky vozidlá určené na likvidáciu;
b) bezplatný spätný odber všetkých vozidiel určených na likvidáciu - členské štáty od roku 2007, Česká republika v spracovaní, Slovensko od 7. mesiaca v roku 2002 všetky vozidlá určené na likvidáciu. Členské štáty zaistia, aby posledný majiteľ neniesol náklady spojené s likvidáciou vozidla. Členské štáty Európskej únie zaistia, aby celé náklady alebo ich podstatnú časť niesol výrobca. Členské štáty Európskej únie - model sa ešte len vypracúva, Česká republika v spracovaní, Slovensko od 7. mesiaca v roku 2002. Recyklačný fond - len výrobcovia a dovozcovia.
3. Likvidácia starých vozidiel. Členské štáty vydajú opatrenia nevyhnutné na to, aby akreditovaní prevádzkovatelia schválení na likvidáciu vozidiel dosiahli tieto ciele:
a) najmenej do 1. 1. 2006 sa pri všetkých vyradených vozidlách musí zvýšiť opätovné použitie a zhodnotenie najmenej na 85 % priemernej hmotnosti na vozidlo a rok, z toho maximálne 5 % termicky. Pre vozidlá vyrobené pred 1. 1. 1980 môžu členské štáty stanoviť menej náročné ciele, ale nie nižšie ako 75 % na opätovné použitie a zhodnocovanie, z toho maximálne 5 % termicky;
b) najneskôr do 1. 1. 2015 sa pri všetkých vyradených vozidlách musí zvýšiť opätovné použitie a zhodnotenie najmenej na 95 % priemernej hmotnosti na vozidlo a rok, z toho maximálne 10 % termicky. Členské štáty Európskej únie - model sa ešte len vypracúva. Česká republika - v spracovaní je viac zdrojov. Slovensko - od 7. mesiaca v roku 2002 Recyklačný fond len výrobcovia, dovozcovia. Bude to obrovský problém, ktorý bude prameniť z toho dôvodu. Z uvedeného je jasné, že slovenský trh, resp. slovenský návrh zákona o odpadoch je zbytočne v predstihu. Zákonným spôsobom upravuje skutočnosti, ktoré ešte v súčasnosti nie sú jasne zapracované ani v štátoch Európskej únie.
2. Slovenské riešenie zaisťuje pre určité lobistické skupiny v zákonnom zaručení prílev finančných prostriedkov do verejnoprávneho Recyklačného fondu, ktorý je len za skupinu výrobcov a dovozcov motorových vozidiel v kategórii M 1 N 1, približne 350 mil. korún ročne pod hrozbou až 15 mil. korún pokuty, pri nezaplatení príspevku dovozcov je približne 34. Ostatní majú pokuty podstatne nižšie, sú v tisícoch.
3. Slovenský návrh zákona je rozporuplný, lebo na jednej strane ukladá výrobcovi alebo predajcovi za každé predané vozidlo po 1. 7. 2002 zaplatiť jednorazovo 5 000 korún do Recyklačného fondu bez ohľadu na to, či vozidlo ide na likvidáciu, alebo nie. Európska únia - len povinnosť výrobcu alebo zmluvného partnera bezplatne späť odobrať vozidlo predané po tomto dátume. A v iných paragrafoch, v § 41 - nakladanie s použitými batériami a tak ďalej - odsek 11 ukladá výrobcom a dovozcom batérií a akumulátorov, ako aj výrobcom a dovozcom zariadení, do ktorých sú tieto batérie a akumulátory zabudované, platiť príspevok do Recyklačného fondu. Obdobne je to i v § 43 ods. 1 - nakladanie s opotrebovanými pneumatikami, § 45 - príspevky do Recyklačného fondu za výrobky elektroniky, autorádiá a podobne.
To je jeden a ten istý výrobca a dovozca, je opakovane platiteľom za jeden a ten istý výrobok, ktorým je motorové vozidlo. Obsahuje i pneumatiky, autobatérie, motorový, prevodový olej a tak ďalej. A zároveň v § 53 je výška príspevku určená podľa skutočných nákladov potrebných na zber, aplikáciu a spracovanie odpadov z výrobkov, za ktoré sa platí príspevok. Tieto náklady sa ešte ani konkrétne nedajú kvantifikovať.
Treba povedať, keď to budem hovoriť tak zhutnene, že ide o 5 000 korún za auto plus za všetko ostatné, ako sú batérie, sklo, plasty, olej a pneumatiky. Skrátka, už som spomínal, že auto sa musí doviezť celé, nie je možné ho doviezť bez týchto komponentov a s tým vznikajú ďalšie problémy. Hovoríme tu aj o ohrození obchodu, pretože, samozrejme, predajca bude tieto svoje náklady nabaľovať do ceny a nakoniec to zakaždým zaplatí spotrebiteľ-zákazník, čiže bežný občan. Preto je tu návrh, aby boli zo zákona vypustené tieto paragrafy 47, 48, 49, 50, 51, 52f) s tým, že časť 6 Spracovanie starých vozidiel v § 46 sa doplní o odsek 6.
Výkon a účinnosť zákona o odpadoch dotýkajúcich sa segmentu starých vozidiel bude dodatočne precizovaný v následných nariadeniach vlády Slovenskej republiky a príslušných vyhláškach kompetentných ministerstiev. Tým sa vytvorí dostatočný časový priestor, aby expertné skupiny zložené zo zainteresovaných strán a príslušných ministerstiev, ako ministerstva životného prostredia a ministerstva financií, ministerstva vnútra, ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, budú riešiť túto problematiku.
1. Definovať povinnosti importérov a výrobcov všetkých, nielen hromadných a ostatných zúčastnených, čiže posledný majiteľ, zberné miesta, spracovatelia, kontrolné a výkonné orgány - zodpovednosť za ručenie za výrobok pri vymontovateľných dieloch.
2. Povinnosť, rozsah a spracovanie demontážnych príručiek.
3. Definovanie stavu, v ktorom má byť vozidlo odovzdané. Nesmie obsahovať iný odpad alebo diely, ktoré nie sú dodávané výrobcom.
4. Odovzdanie a odhlásenie vozidla ako povinnosť s možnosťou sankcií, nie finančná odmena.
5. Definovanie požiadaviek na model financovania. Žiadne paušálne čiastky bez ohľadu na vek a technickú úroveň vozidla a použitie materiálu (stav vozidlového parku republiky, staré vozidlá, ich recyklovateľnosť).
6. Definovanie požiadaviek na zberné miesta, demontážne centrá.
7. Spracovanie systému evidencie a monitorovania vozidiel v súčasnosti s ohlasovaním a vystavovaním dokladov o odovzdávaní na likvidáciu (identifikačné štítky vozidla) a následnej likvidácii.
Ak by som chcel premeniť na drobné to, čo som teraz hovoril, navrhovatelia tým chceli povedať, že by chceli dať časový priestor všetkým ministerstvám a všetkým kompetentným ľuďom, ktorí majú do činenia s týmto zákonom, aby mohli postupne, ak to môžeme tak povedať, priťahovať uzdu. Čiže aby sme nenastúpili hneď ten trend, že sa zaviažeme k rôznym veciam, ktoré ešte nemá ani Európska únia, ale aby sme dali možnosť vláde ako-takej, že nemusí prijímať nový zákon, ale svojimi nariadeniami by mohla tú takzvanú uzdu priťahovať a vlastne prispôsobovať náš zákon aktuálnym problémom, ktoré už aj prijala Európska únia. Myslím si, že nemá zmysel, ak zbytočne niečo predbiehame, zbytočne si zaväzujeme, ako môj priateľ Jožko Prokeš hovorí, betónovú guľu k nohe, ktorá nás neustále ťahá ku dnu a zbytočne si budeme vyrábať problémy z toho, do čoho nás Európska únia ani netlačí. Takže bolo na drobné rozmenené to, čo som pred chvíľou povedal.
Dámy a páni, dotknem sa ešte pár vetami pripomienok k stanovisku odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady.
Bod 24. Spracovatelia, resp. skupina ľudí, ktorá sa zaoberala týmto odpadom, nevidí, resp. má pocit, nejasný dôvod pripomienky, dôvod stanovenia neaplikovateľnosti v časti B strana 28 - 29 a je otázne, či posudzovanie poplatkov do Recyklačného fondu možno posudzovať ako "zavedenie nového druhu poplatkov". Skôr ide o daň za odpady, ktorými sa výrobok stane po použití. Nie je možné nechať na svojvôli výrobcu, do čoho a akým spôsobom balí svoje výrobky. Je konečne potrebné vyvinúť tlak na výrobcu alebo dovozcu, ale aj na spotrebiteľa, aby plne zodpovedal za svoj výrobok, resp. odpad z neho vzniknutý.
Dámy a páni, v úvode môjho príspevku som hovoril o rozporuplnosti jednotlivých skupín, ktoré sa profesijne zaoberajú zákonom o odpadoch. Spomínal som aj to, že celý tento zákon je veľmi rozsiahly a z toho plynú aj také rozpory, ktoré dnes sú. Spomínal som aj lobovanie jednotlivých organizácií, ktoré je úplne normálne. Bránia sa tomu, že budú musieť platiť dosť značné príspevky do jednotlivých fondov. Myslím si, že je veľmi dôležité, aby každý poslanec veľmi pozorne zvážil to, čo v tomto zákone je, aby sme si nenarobili ešte väčšie problémy v hospodárstve, aké momentálne máme.
A myslím si - a to by som chcel poprosiť pána ministra, čím podporujem prvotnú pripomienku pána Prokeša -, že by sme mali dostať dostatočný časový priestor, pán minister, aby sme si zodpovedne preštudovali všetky pripomienky, ktorých sú stovky. Povedzme si to tak, obávam sa toho, že pokiaľ urýchlime proces prijímania tohto zákona, príde v dohľadnom čase novela, lebo sa môže stať, že v tom chvate spravíme množstvo chýb. Ani ja sám sa necítim byť odborníkom na odpady, a keď som sa zaoberal touto problematikou prostredníctvom mnohých odborníkov, zisťoval som, že je to hotová veda. A v budúcnosti z toho pramenia veľké peňažné prostriedky, s ktorými budú rôzne organizácie, rôzni spracovatelia, dovozcovia robiť a narábať s týmito peniazmi, a myslím si, že tie peniaze by sa mali dostať do rúk tým správnym ľudom, ktorí budú skutočne spracúvať odpad tak, aby neškodili životnému prostrediu.
Ďakujem veľmi pekne.