Podpredseda NR Sr P. Hrušovský:

Posledný je do rozpravy prihlásený pán poslanec Bajan, pred ním ešte s faktickými poznámkami - pani poslankyňa Keltošová, Šepták, Cuper, pán poslanec Bajan, využite svoju možnosť v rozprave, pán poslanec Maňka.

Pani poslankyňa Keltošová, nech sa páči.

Poslankyňa O. Keltošová:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Dovoľte mi, aby som sa veľmi stručne vyjadrila k predkladanej novele zákona v dvoch častiach. Hneď na úvod chcem povedať, že v prvej časti môjho vystúpenia podporujem odloženie prerokúvania tejto novely na budúci týždeň a zdôvodňujem to tým, že v zásade súhlasím s predkladanou novelou, pokiaľ ide o solventných neplatičov. To, čo tu bolo povedané, je pravda.

Na druhej strane by som prosila pána ministra, aby zosúladil znenie tejto novely s pripravovanou novelou zákona o príspevku na bývanie, pán minister, čo by mohlo vyriešiť sociálne odkázané skupiny ešte lepšie, ako to pripravujete vy. Zákon o príspevku na bývanie očakávame v týchto dňoch v parlamente a zároveň, pán minister, v zákone o sociálnej pomoci, ktorý platí od júna 1998, je tzv. inštitút náhradného príjemcu. V tomto zmysle aj majitelia bytov alebo domov si môžu uplatniť u neplatičov, ktorí sú buď na podpore v nezamestanosti, alebo na sociálnych dávkach sociálnej pomoci, môžu si uplatniť ako prioritnú platbu prvú za prenájom, alebo nájomné za byt. Takže keby ste ešte tieto dve právne normy porovnali s tým, čo teraz predkladáte vy, a odložme rokovanie naozaj až na budúci týždeň.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Šepták.

Poslanec R. Šepták:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Aj ja by som sa pripojil k tomu, aby sa to odložilo s neuzatvorenou rozpravou, pretože si myslím, že je to veľmi dôležitá záležitosť. Ale chcel by som reagovať na pána poslanca Ambróša, ktorý povedal, že tu ide o hľadanie formy dohody, a nie vysťahúvanie.

Pán poslanec, skutočne vás pozývam alebo pozývam ťa, aby sme spolu podebatovali, porozprávam ti množstvo vecí. Ja som takisto človek, ktorý chce riešiť tento problém, čo sa týka solventných ľudí, ale uvedomte si, aká je situácia na Slovensku a akú živelnosť spôsobí tento problém. Je tu množstvo príkladov, ktoré už dnes na Slovensku sú. Skúsme nájsť také riešenie, ako predložila aj pani poslankyňa Keltošová, kde by sme mohli hľadať spoločnú platformu, aby sme tento problém miest a obcí vyriešili. Je alebo ide o to, aby sme dokázali udržať strechu nad hlavou pre ženy s deťmi, pretože tam môže byť ten najväčší problém a kameň úrazu, ktorý v budúcnosti nebudeme vedieť riešiť.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Cuper.

Poslanec J. Cuper:

Pán poslanec Ambróš, druhýkrát by ste si mali dať záležať na tom, čie texty čítate. Vy ako ochranca prírody by ste mali myslieť aj na ochranu ľudí, to je prvá zásada, pretože platí to, čomu sa hovorí recipročný altruizmus, že musím myslieť ako človek aj na iných, že sa im môže diať krivda, lebo v budúcnosti budem možno od nich potrebovať pomoc. To je zásada, ktorú ste porušili, takže vidieť, že ľudské cítenie našim zeleným je akési cudzie. Skôr sa zaujímajú o ochranu prírody.

Súhlasím s návrhmi, aby sa to odložilo, a ak už sa to nezmetie zo stola, aby sa tento návrh odložil. Opakujem, znova je predčasný, nenadväzuje na iné právne normy, jednostranne vychádza v ústrety niektorým požiadavkám starostov a primátorov. Tento problém naozaj nemá jednu dimenziu, nejde len o solventných neplatičov, lebo neviem, možno je takých 10 %. Väčšina z nich je naozaj nesolventných neplatičov, a ak sme už dnes prispievali na slobodné matky nejakou sumou, almužnou, aby žili dôstojne a dostali pomoc ako ľudia, tak nevidím dôvod, prečo na druhej strane máme hlasovať za zákon, ktorý ich má obrať o strechu nad hlavou.

Pán minister, naozaj je potrebné zvážiť a stiahnuť túto novelu Občianskeho zákonníka z rokovania.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem za slovo.

Súhlasím s názorom pána poslanca, ktorý vystúpil v rozprave, že ide o citlivý problém a práve preto treba k nemu aj citlivo pristupovať. Predložená novela dáva skutočne veľké možnosti svojvoľne dávať výpovede nájomcom. Pretože nemám priestor teraz bližšie, ale vo výbore som jasne špecifikovala, že ide o široké vymedzenia, a preto je to podľa mňa nebezpečná novela.

Ďalej opakujem, že je v rozpore už s prijatým zákonom, a ďalej taktiež zastávam názor, že by sme mali najprv vyriešiť účinný príspevok na bývanie, aby sociálne slabší občania mali možnosť si zaplatiť nájomné a vlasne sme vysťahúvali len tých, ktorí sú skutočne notorickí neplatiči. Ale že sociálna situácia je taká, že núti ľudí neplatiť nájomné, je evidentné a je mi smutno, že od januára 2000 na každom rokovaní parlamentu dávam návrh, aby sa parlament zaoberal dosahmi ekonomických, ba tzv. ozdravovacích balíčkov na najslabšie sociálne vrstvy nášho obyvateľstva a poslanci vládnej koalície to stále odmietajú. Takisto vláda nereaguje na tieto výzvy a uspokojuje sa tým, že poslanci jej koalície neodsúhlasia, aby vláda takúto informáciu do parlamentu dala. Predložený legislatívny návrh rozhodne nepodporím, pretože nie je dobrý.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Maňka.

Poslanec V. Maňka:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Chcel by som sa poďakovať pánu poslancovi Ambróšovi, že odporučil vyňať bod číslo 4 na osobitné hlasovanie, lebo si myslím, že sa tam dostal asi nejaký škriatok, lebo vo výbore pre financie sme mali konsenzus s navrhovateľom, že tento bod je namieste a doterajší zákon hovorí, že nájomca môže skončiť nájomný vzťah výpoveďou vtedy, ak prenajímateľ tento byt bez dôvodu neužíva.

Stáva sa nám v mestách, obciach, že niekedy je byt 2 až 3 roky prázdny, nikto ho neužíva a my nemáme možnosť po tomto, po tejto novej novele mu dať výpoveď. To hovorím stále o možnosti, nie o nutnosti a zákon ho definuje ako možnosť, a nie povinnosť vzhľadom na nedostatok bytov, najmä komunálnych. A prenajímateľ musí takúto možnosť mať, to znamená, chcem sa vrátiť k súčasne platnému zákonu a bod h) tam ponechať. Ak tento bod vypustíme, tak špekulanti budú môcť hlavne v obciach užívať byty aj dva - tri bez toho, aby obec mala možnosť mu dať výpoveď. Možnosť, hovorím o možnosti, lebo ak niekto je v zahraničí pol roka, tak, samozrejme, obec túto možnosť nevyužije a dohodne sa s ním, že ho bude ďalej využívať. Čiže prosím aj ja, aby sme bod číslo 4, keď budeme hlasovať, podporili, aby sa bod h) znovu vrátil do zákona, tak ako je dnes súčasne platný pôvodný návrh.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Na vystúpenie pánov poslancov chce reagovať pán poslanec Ambróš.

Poslanec L. Ambróš:

Ďakujem pekne.

Ja sa s pánom Šeptákom veľmi rád porozprávam o problematike, ktorou sa zaoberám už 20 rokov. Pýtam sa - ale vyslovene len rečnícky - pána Cupera, ktorých ľudí myslel, že treba ochraňovať. Tých, ktorí rešpektujú zákon, alebo tých, ktorí nerešpektovaním zákona terorizujú ostatných spolubývajúcich. Lebo situácia je taká, že v bloku, kde je 80 nájomníkov, možno 10, možno 15 neplatičov môže ohroziť dodávku tepla, teplej úžitkovej vody a vôbec všetkých komodít do bloku, pretože tento blok nebude schopný zaplatiť za dodávku týchto komodít. Čiže beriem toto vyhlásenie, pán poslanec Cuper, za veľmi populistické.

Zároveň by som chcel reagovať na pani poslankyňu Tóthovú. Zaráža ma, keď obhajuje ľudí, ktorí si nevážia strechu nad hlavou, a preto z môjho pohľadu ako človeka, ktorý pracuje v tejto oblasti, podporujem predloženú novelu zákona. Zároveň som si dovolil predložiť pozmeňujúci návrh.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Bajan je posledný prihlásený do rozpravy.

Poslanec V. Bajan:

Ďakujem pekne, pán podpredseda.

Vážený pán minister,

kolegyne, kolegovia,

nezvyknem často vystupovať, ale toto je téma, ktorú, myslím si, by sme si mali vydiskutovať, lebo sa obávam, že asi nehovoríme o tom istom. Na úvod chcem povedať, že budem presviedčať kolegov, aby hlasovali za tento návrh, trošku som v pomykove nad návrhom kolegyne Keltošovej, asi to odložíme alebo budeme odporúčať odložiť to na budúci týždeň, aby sme si vyjasnili nedorozumenie, ktoré medzi nami je.

Ja by som chcel hovoriť nie o tom, o čom hovorili kolegovia, ale o tom, o čom je táto novela. Budem hovoriť z vlastnej praxe. Bol by som rád, keby sme sa navzájom neobviňovali z nejakých asociálnych chúťok starostov a primátorov, ktorí už od dobroty nevedia čo robiť a vyhadzujú ľudí, rodiny s deťmi, alebo teda takéto prípady von. Ja mám 1 200 podaní na súde, najstarší sa datuje okolo 6 rokov. Trúfam si povedať, že viem, prečo podporujem túto novelu aj kvôli mojim spolubývajúcim, resp. som klasický nájomník bytu, kde vo vchode máme jedného, ktorý nie že nás terorizuje, ale jednoducho spôsobuje to, že tí, čo si kúpili byty, on im vlastne ohrozuje ich vlastníctvo.

Treba si uvedomiť, že už nie sme v pozícii nájomník alebo nájomné byty, ale v pozícii ochrany vlastníctva vlastných bytov. Čiže inštitút urýchlenia možnosti vypratať alebo zrušiť nájomný vzťah je veľmi významný pre bytovú politiku, ktorú nakoniec, si musíme uvedomiť, že bude obec perspektívne robiť. Štát s bytovou politikou perspektívne nebude mať nič do činenia, bude robiť len nástroje možno na budovanie nových bytov. Ale všeobecnú bytovú politiku bude robiť obec, preto obci nie je ľahostajné, akým spôsobom ju bude vykonávať. To bola jedna všeobecná poznámka.

Druhá je, že mám 7 000 žiadostí na byt. Je to generácia, ktorá sa už narodila, povedzme v Petržalke, a už si vie vážiť, čo znamená dostať sa k nájomnému bytu. Chodia za mnou a ukazujú na tieto prípady a neviem im dosť dobre vysvetliť, prečo nekoná, v tejto chvíli je veľmi jednoduché povedať, že súd, ale nie je to také jednoduché. Ale prečo štát nekoná veľmi globálne, hovorím. Preto akékoľvek urýchlenie, podotýkam, nemusí to byť touto novelou, lebo naozaj inštitút dovolania sa na súde pri vyprataní je ešte dosť silný, čiže sa to môže zablokovať aj v tom druhom kole. Čiže nebojíme sa toho, že občan je úplne bez práv, ale je to významná zmena v tom, že jednoducho mu môžem ukázať prstom, že mám na teba nástroj, ak nebudeš dodržiavať zákon, tak ako my všetci ostatní, ktorí v bloku bývame.

Je možné, že ma môžete obviniť, že sa na to pozerám cez prizmu Petržalky, že situácia na Slovensku môže byť iná. Ale naozaj ten inštitút náhradného príjmu nájomného je dosť silný, len chcem podotýkať, že veľmi voluntaristicky sa vysvetľuje tým-ktorým štátnym úradníkom na okresnom úrade. Nie vždy je ochotný vôbec diskutovať na túto tému, ale pravdepodobne to nie je chyba zákona, skôr chyba toho, kto pristupuje k tomuto inštitútu.

Čiže skúsme si povedať, koho vlastne táto novela má chrániť. Má chrániť nás, zjednoduším to, ale zoberiem to na seba, nás normálnych nájomníkov, ktorí chceme slušne bývať a chceme sa vysporiadať s niekým, kto má rôzne predstavy o bývaní a dosť nám sťažuje život.

Na druhej strane mám niekoľko súdnych rozhodnutí na vypratanie bez náhrady a sú to rodiny s deťmi. Samozrejme, nemôžem ich poslať na ulicu. Jednoducho zas si uvedomme, že aj starosta alebo primátor bude zvažovať, čo urobí, či naozaj rodinu pošle preč napriek tomu, že už má rozhodnutie, alebo sa snaží hľadať riešenie, lebo trh s bytmi nie je, len sme zmenili vlastníctvo, alebo z nájomcu sa stal vlastník, ale trh s bytmi sme stále nevybudovali, takže dajme do rúk nástroj obci, aby mohla konať.

Poviem vám ešte jeden príklad. Pred nejakým časom sa mi podarilo alebo sa nám podarilo v Petržalke postaviť 50 bytov - holobytov, kde sme mali vzhľadom na to, že máme "x" súdnych rozhodnutí na vypratanie, kde sme ľudí začali deložovať. V prvý deň, ako sme deložovali prvých nájomníkov, som mal rad na bytovom podniku až takmer po schody z tretieho poschodia a prišlo mi vyše 2 milióny v ten deň, 2 milióny ušlého nájomného ľudia vrátili. Jednoducho, ten nástroj je dôležitý, hrozba je veľmi dôležitá, aby si ľudia začali vážiť bývanie.

Takže skúsme porozmýšľať, nezabime myšlienku, skúsme podporiť túto vec a možno skúsme dať ešte ďalšiu ochranu alebo nejakú superochranu k rozhodnutiu obce, ale nedramatizujme to. Podľa mňa je to dobrá konštrukcia, myslím si, že by sme ju mali podporiť, a teda odložme to na budúci týždeň, ak máte ambície o tejto veci diskutovať, som za, ak to prospeje veci, ale prosím vás, nezabime túto myšlienku, lebo aj vaši starostovia, s ktorými som v predsedníctve Združenia miest a obcí Slovenska, veľmi čakajú na to, kedy si budú môcť robiť poriadok vo svojom okolí. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Keltošová, páni poslanci Šepták, Jarjabek. Končím možnosť ďalších prihlášok.

Nech sa páči, pani Keltošová.

Poslankyňa O. Keltošová:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Prepáčte mi, že sa ešte raz hlásim s faktickou poznámkou. Chcela by som poopraviť pána starostu Bajana. To nie je inštitút náhradného príjmu, ale náhradného príjemcu a v tom je rozdiel. Treba povedať, že mám osobné skúsenosti z minulého aj predminulého volebného obdobia, že spočiatku starostovia, primátori sa báli tohto inštitútu, resp. obávali sa svojich voličov, pretože je to nepopulárne, keď sa starosta dohodne s okresným úradom, s odborom sociálnych vecí, a jednoducho človek - hovorím o sociálne odkázaných nezamestnaných -, ktorý svoj príjem, ktorý mal zo sociálky, najprv prepil a potom sa čudoval, že nemá na nájomné, situácia sa obrátila. Statoční starostovia sa dohodli medzi sebou, dohodli sa a časť dávok išla najprv na nájomné, druhá časť dávok išla povedzme na školné alebo na zaplatenie obedov, materských škôlok a tak ďalej. Najprv sa toho obávali a v ďalšom volebnom období dokonca získali väčší počet hlasov ako predtým od poriadnych a slušných občanov, ktorí pochopili, že starosta sa nebojí využívať aj tento nástroj.

Preto som hovorila o zosúladení týchto dvoch alebo troch inštitútov, to je pripravovaná novela príspevku na bývanie zo sociálnej pomoci, inštitút náhradného príjemcu plus predkladaná novela, ktorú teraz práve prerokúvame. Je tu aj širší diapazón nástrojov, nielen táto novela na ochranu slabších sociálnych vrstiev alebo ľudí, ktorí sú nezodpovední.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Šepták.

Poslanec R. Šepták:

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.

Myslím si, že vystúpenie pána poslanca Bajana bolo veľmi konštruktívne, a takisto s ním súhlasím, aby sme nezabili myšlienku a hľadali riešenie, a verím, že aj v budúcom týždni. Aj pán minister počul viacero návrhov, budeme hľadať také možnosti, aby sme zabránili prípadnému zneužívaniu určitých možností, ktoré táto novela umožňuje. A poprípade sa tá myšlienka potom môže rozvíjať ďalej.

Bolo tu povedané, že obec bude robiť bytovú politiku, samozrejme, štát nemá s tým čo dočinenia a treba riešiť problém ľudí, ktorí sa správajú voči svojmu životu a životu svojej rodiny veľmi ľahostajne, len situácia na Slovensku je ťažká. Ľudia riešia svoju životnú situáciu aj takým spôsobom, že častejšie navštevujú pohostinské zariadenia a svoje dávky, ktoré by mali dať do nájomného, radšej prepijú. Bohužiaľ, zodpovednosť za seba samých je dnes veľmi nízka a štát nemôže túto rolu, samozrejme, suplovať a problém dlhov, ktoré neustále narastajú, nemôžu riešiť ani mestá a obce. Preto hodnotím tú myšlienku ako dobrú, ale poďme sa o nej pobaviť a nájsť riešenie, aby sme zabránili zneužívaniu a možno aby sme našli prechodné obdobie, aby sme dali ešte šancu riešiť tento problém ako taký.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Jarjabek.

Poslanec D. Jarjabek:

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

Viete, vôbec nechcem protirečiť pánu poslancovi, pánu starostovi a možno pánu budúcemu primátorovi Bratislavy Bajanovi. Nájomné treba platiť, to je jedna vec, o to viac, keď nájomné je regulované, tým by som začal. Ale viete, všetko so všetkým súvisí a, samozrejme, s týmto problémom súvisí aj ten enormne zvýšený počet nezamestnaných. S týmto súvisí aj obrovsky znížená kúpyschopnosť obyvateľstva. Vyhadzovať jednu generáciu z bytov na úkor druhej generácie so zdôvodňovaním perspektívnosti mladšej generácie, myslím si, že s týmto sa súhlasiť nedá a toto, myslím si, nie je cesta riešenia problému ani zdôvodnenie istých opatrení. Myslím si, že politika štátu musí byť taká, aby som ja ako občan mal predpoklad, aby som mal predpoklad platiť. Ak to tak nie je, niekde je chyba. A v tomto štáte to mnohokrát tak nie je.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Bajan.

Poslanec V. Bajan:

Ďakujem pekne.

Skúsim len tak láskavo kolegovi Jarjabkovi naznačiť, že problém, ktorý smerom ku mne naznačil, nie je aktuálny, takže sa budem venovať inej veci.

Obávam sa, že spájame nespojiteľné. Totiž táto novela nemôže riešiť sociálnu situáciu rodín. Na to sú úplne iné inštitúty. My chceme prirodzenú ochranu tých, ktorí dodržiavajú zákon, nič viac a nič menej. Je možné, že na naše pomery je to možno dramatická zmena, ale sme jeden z posledných štátov, ktorý k tomuto pristupuje, a všeobecne vieme, že neprimeraná ochrana nájomníctva znamená, alebo neprispôsobivých, znamená veľký problém.

Ja naozaj poviem len jeden príklad. Robil som prieskum verejnej mienky na 1 200 respondentoch v Bratislave a v Petržalke. Ako prvý problém nie je kriminalita, nie drogy, ako najhlavnejší problém vyšiel problém riešiť neprispôsobivých. To je dosť vážny signál, aby sme niečo urobili a prečo o tom teraz diskutujeme.

Áno, som zástanca tejto novely. A ku kolegyni Keltošovej, preto som to spomenul, pravdepodobne veľmi nepresne, pretože tento inštitút, dúfam, v postupujúcej reforme verejnej správy bude tak či tak na pleciach obcí. Čiže musíme sa vysporiadať aj so sociálnymi dávkami a teda inštitútmi, ktoré v tejto sfére pôsobia. Nebránim sa tomu, naozaj sú to veľmi nepopulárne veci, ale ak chceme problém riešiť, musíme naozaj riešiť aj veci nepopulárne. Ale na to sme tam a myslím si, že drvivá väčšina starostov a primátorov je natoľko skúsených, aby si uvedomili, že aj takéto veci musia riešiť. Tak odporúčam prijať túto novelu možno na budúci týždeň, podľa toho, ako rozhodne pán predsedajúci.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pán minister sa chce vyjadriť k rozprave.

Nech sa páči.

Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:

Vážený pán predsedajúci,

vážená Národná rada,

myslím si, že diskusia, ktorá tu prebehla, odzrkadlila rozporuplnú povahu predloženého návrhu zákona, to znamená, že náhľady idú z jednej aj z druhej strany nad rámec novely a z toho hľadiska je na jednej strane povedzme ťažké nájsť tú zlatú strednú cestu, o čo sa táto novela pokúša.

Ale na druhej strane zase ukazuje to, že naozaj ide o vážny problém, ktorý nejakým spôsobom je potrebné riešiť. Táto novela predkladá alebo navrhuje nejaký spôsob riešenia tohto objektívne existujúceho problému. Prosím, ponechávam aj na vaše posúdenie a rozhodnutie, či toto navrhnuté riešenie je optimálnym riešením, ale myslím si, že sa zhodujeme v tom, a to aj tie krajné strany, že je to problém, ktorý je potrebné riešiť.

A teraz aspoň stručne k jednotlivým diskusným príspevkom. Pán poslanec Maxon mi vyčítal, že som to vecne neodôvodnil. No nazdávam sa, že som to vecne odôvodnil už pri prvom čítaní. Potom bolo rokovanie o tomto návrhu zákona vo výboroch, ktoré bolo veľmi konkrétne a veľmi podrobné, nakoniec však každý mal k dispozícii návrh zákona, ktorý zase až taký rozsiahly nie je, a vo výboroch bola konkrétna, podrobná diskusia o jednotlivých ustanoveniach. Takže vychádzal som z toho, opakujem, že môj úvodný prejav pri prvom čítaní, ako aj rokovanie vo výboroch zodpovedalo požiadavkám, kritériám na vecné odôvodnenie návrhu zákona. Ale prosím, veď v poriadku, keď to požadoval, tak sa nazdávam, že diskusia išla do podrobností a chcem ešte aj na ňu reagovať. Takže aj túto moju reakciu na diskusné príspevky, prosím, aby pán poslanec Maxon bral predovšetkým ako vyhovenie aj jeho požiadavke na vecné odôvodnenie.

Skôr než pôjdem k jednotlivým ustanoveniam, predsa ešte jednu všeobecnejšiu poznámku, a v tom azda by sme sa tiež mohli zhodnúť, že je sociálne a je správne sociálne, sociálne správne, keď proste vládne poriadok všade, a teraz hovoríme o bytoch, o problematike bytov a táto novela sa usiluje nastoliť, nie to sa jej nepodarí, ale zlepšiť súčasný stav a zvýšiť alebo znížiť entropiu a, naopak, zvýšiť poriadok, pokiaľ ide o užívanie bytov. A tým, že sprísňuje určité požiadavky na užívateľov bytov, ktorí si neplnia svoje povinnosti, áno, isteže, niektorí si ich neplnia z nedbanlivosti, pretože prepijú peniaze, alebo ako, iní ich neplnia z objektívnych dôvodov.

Ale pokiaľ ide o tých, ktorí ich neplnia z objektívnych dôvodov, je v novele viacero ustanovení, ktoré sa výslovne zmieňujú o objektívnych dôvodoch - 710, 711, 712, to znamená, že užívateľ bytu, ktorý z objektívnych dôvodov povedzme nemôže platiť nájomné, tak má zvýhodnené, proste má nárok aspoň na ubytovanie, aspoň na náhradné ubytovanie, za istých okolností na náhradný byt, síce menej vybavený, čiže lacnejší, no ale preto lacnejší, že nebol schopný platiť za doterajší byt, ktorý bol zrejme drahší.

To znamená, že viaceré ustanovenia zákona zohľadňujú a robia rozdiel medzi užívateľmi bytu, ktorí si neplnia svoje povinnosti z objektívnych dôvodov, a medzi tými, ktorí si ich neplnia zo subjektívnych, čiže z nedbanlivosti.

Pán poslanec Šepták, vy ste skôr tak mimochodom povedali, ale považujem to za charakteristické, že ľudia v súčasnosti platia hlavne energie a zrejme vodu, pretože im hrozí odpojenie, a neplatia nájomné, pretože tam im prinajmenšom zatiaľ taká náhla sankcia, teda výpoveď a vysťahovanie a podobne nehrozí. No dobre, ale, pán poslanec, veď to vrhá svetlo na celý problém. Napriek svojim povedzme biednym sociálnym pomerom, ale predsa si peniaze na energiu a vodu nájdu, pretože im hrozí bezprostredný postih. No ale na nájomné si už nenájdu, pretože tam im taký bezprostredný postih nehrozí a tým, že si nenájdu peniaze na nájomné, tak oni nepriamo postihujú, ale veľmi rýchlo a konkrétne tých užívateľov bytov v dome, ktorí si svoje povinnosti plnia.

No a práve z tejto vašej akoby poznámky mimochodom si odvodzujem, že áno, táto novela ide dobrým smerom, to znamená, snažme sa nastoliť poriadok. Áno, žiaľ, inak to nejde, len tým istým sprísnením sankcie, to znamená sprísneným dosahom, istým uľahčením, uvoľnením alebo ako podmienok vysťahovania z bytov tých užívateľov, ktorí si to neplatia.

No a proste zoči-voči tým krajným polohám z jednej a z druhej strany, ako som už povedal, toto sa nám javí ako istý kompromisný návrh.

Pani poslankyňa Tóthová, že je to v rozpore s poslaneckým návrhom, s tým, že je to bez rozhodnutia súdu. Nie, áno, áno, bez rozhodnutia súdu. No, pani poslankyňa, bez rozhodnutia súdu - takto. Užívanie bytu je zmluvný vzťah, 95 % prípadov, ak nie všetky, to znamená, že bez rozhodnutia súdu novela umožňuje zasiahnuť do tohto zmluvného vzťahu, ale v tom nie je žiadnym spôsobom výnimočná. V rámci súkromného práva máme množstvo prípadov, keď bez rozhodnutia súdu je možné zasiahnuť do zmluvného vzťahu, ale je potrebné dať občanom, v tomto prípade užívateľom bytu, možnosť, aby sa dovolali rozhodnutia súdu, keď sú takým zásahom do zmluvného vzťahu zasiahnutí a nepochybne pri zásahu do užívania bytu by takýmto zásahom mohli byť zasiahnutí a táto novela im tú možnosť dáva.

Čiže z toho hľadiska jednoducho pri právnych úvahách, ktoré sú podkladom tejto novely, sme vychádzali z toho, že nie je táto novela v rozpore so zákonom, ktorý ste spomenuli, pretože rozhodnutie súdu neodstraňujeme, iba meníme povinnosť, ale povinnosť uplatniť návrh na súde, a to zo strany majiteľa či správcu bytu, ako to bolo doteraz, to presúvame na užívateľa bytu, ak si to želá podľa tejto novely. Ale možnosť obrátiť sa na súd sa nestráca.

A v tejto súvislosti by som reagoval aj na pána poslanca Ambróša, ten § 711 ods. 6 posledná veta síce, áno, tam ide o to, či podanie návrhu na súd má odkladný účinok, alebo nemá. Áno, táto novela dáva tomu odkladný účinok. Nazdávam sa, že je potrebné ponechať tam odkladný účinok a z toho hľadiska musím otvorene povedať, že nesúhlasím s vaším návrhom dať túto druhú vetu z § 711 ods. 6 preč, pretože tým by sa stratil zmysel návrhu na súd. Keď už užívateľa bytu vysťahujem, beží súdne konanie, ale my ho napriek tomu vysťahujeme z bytu, pretože podanie návrhu na súd by nemalo odkladný účinok - no tak aký zmysel má potom to súdne konanie? To oznámenie, neviem, je to dosť špecifická problematika, takže v tejto chvíli neviem celkom reagovať na to oznámenie. Pripúšťam, že by oznámenie tam hádam mohlo byť, neviem.

Pani poslankyňa Keltošová, zosúladiť tento návrh s pripravovaným zákonom o sociálnej pomoci, no, z takého formálneho hľadiska isteže ide o zákon ako zákon, čiže toto je Občiansky zákonník a zákon o sociálnej pomoci. Ale tak by som povedal, že medzi právnikmi okrem tejto formálnej hierarchie noriem je ešte aj faktická hierarchia noriem a v tejto faktickej hierarchii Občiansky zákonník je po ústave na samom vrchu. A to znamená, že vôbec ak máme, súhlasím s vami, že je objektívna potreba zosúladiť zákon o sociálnej pomoci povedzme s týmto zákonom, ale to sa najlepšie a najpraktickejšie dá uskutočniť tým, že tento zákon bude, proste inými slovami - zákon o sociálnej pomoci treba prispôsobiť tomuto zákonu, a nie opačne, pretože táto problematika je závažnejšia a je to takpovediac konštanta a zákon o sociálnej pomoci je premenná, aby som použil inú terminológiu, pretože právne vzťahy vyplývajúce z užívania bytu sú predovšetkým širšie alebo početnejšie v spoločnosti ako sociálna pomoc, to znamená, dotýkajú sa občana závažnejším spôsobom, no proste každý musí niekde bývať.

To znamená, že sociálna pomoc sa má prispôsobiť tomuto zákonu alebo Občianskemu zákonníku, peniaze to je druhá vec, ale veď to sa dá rôznym spôsobom prispôsobiť aj tak, aby to vyhovovalo ako Občianskemu zákonníku, tak aj množstvu peňazí, ktoré štát alebo mestá, či obce majú k dispozícii na tieto účely. Ale v každom prípade poradie musí byť také, že najskôr bude tento zákon, čiže Občiansky zákonník bude tým pádom konštantou a zákon o sociálnej pomoci bude premennou, ktorá sa prispôsobí konštante, čiže Občianskemu zákonníku, a nie opačne.

No a tým som sa, myslím, zmienil o všetkých pripomienkach, ktoré tu zazneli. A naposledy už len azda ako procesné, ale dôležité, a to prerušiť toto rokovanie a pokračovať o týždeň. Ponechávam to na vašom rozhodnutí, nemám námietky, uvedomujem si a všetci si uvedomujeme, že ide o dôležitý zákon, ktorý naozaj bude mať dosah na množstvo ľudí, a preto naozaj tu platí, dvakrát meraj a raz rež. Ponechávam to na vašom rozhodnutí, ak prijmete také rozhodnutie, to znamená, prerušíte, som pripravený sa zúčastniť na nejakom rokovaní, myslím, mimo pléna aj s odbornými pracovníkmi ministerstva spravodlivosti, ale hovorím, ponechávam to na vašom rozhodnutí.

Ale končím tým, že nech akokoľvek pristupujeme k veci, táto novela je potrebná, a preto sa prihováram za to, aby ste ju v takej alebo v onakej podobe schválili. Znovu opakujem, že pripomienky, ktoré sú v spoločnej správe, tie, ktoré gestorský výbor navrhuje schváliť, súhlasíme s nimi, ktoré navrhuje neschváliť, nesúhlasíme s nimi, čiže taktiež sa pridržiavame gestorského výboru. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem pánu ministrovi.

Pán spoločný spravodajca sa nechce vyjadriť.

Panie poslankyne, páni poslanci, aj na žiadosť viacerých vystupujúcich, aj na žiadosť pána ministra prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Rozprava je skončená do budúceho týždňa do hlasovania. Až na budúci týždeň, pretože chcem navrhnúť, aby sme o 12.30 hodine prerušili rokovanie 48. schôdze a pokračovali by sme v utorok o 13.00 hodine. Je všeobecný súhlas s takýmto návrhom?

Ďakujem pánu spoločnému spravodajcovi a prosím pána ministra, ktorý je predkladateľom ďalšieho vládneho návrhu zákona, ktorým je vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva,

ktorý ste dostali ako tlač 910, aby z poverenia vlády tento zákon uviedol a odôvodnil.

Pán minister, máte slovo.

Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:

Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci,

vážená Národná rada,

dovolím si na úvod povedať, že do 12.30 hodiny sa nestihneme k tomuto návrhu novely zákona proste vyjadriť, pretože to bolo kontroverzné už v prvom čítaní, bolo to kontroverzné pri prerokúvaní vo výboroch, ale nazdávam sa, že práve jedno aj druhé, aj prerokovanie vo výboroch potvrdili potrebu takejto novely a že sú pre ňu objektívne dôvody.

A preto by som už len zhrnul niektoré dôvody pre túto novelu a tie dôvody sú také, že Slovenské národné stredisko pre ľudské práva v doterajšej svoje podobe aj vo svojej doterajšej činnosti nesplnilo požiadavky a predpoklady, ktoré by takéto stredisko malo plniť, nestalo sa akýmsi kryštalizačným jadrom ochrany ľudských práv na Slovensku a z toho dôvodu podávame tento návrh novely.

Slovenské národné stredisko bolo založené v roku 1994 alebo 1993, no v treťom, vo štvrtom začalo svoju činnosť.

(Reakcia z pléna.)

V treťom, pardon, pani poslankyňa, vy to, uznávam, ovládate lepšie.

Všetky podklady, ktoré tu malo, mám ich tu dosť veľa, sú negatívne. Sú negatívne. V marci 1996 bol uskutočnený audit, ale nemyslím finančný, no obsahový audit zo strany komisie vyslanej Organizáciou Spojených národov, teda komisiou, ktorá má sídlo v Ženeve, a tento audit sa skončil veľmi negatívne pre činnosť strediska. Mám tú správu, veď som aj pri prvom čítaní z nej niečo citoval.

Táto správa prakticky v celom svojom obsahu sa kriticky vyjadruje k činnosti strediska. Mám tu listy, ktoré pochádzajú z roku 1995, od vtedajších zahraničných členov správnej rady strediska, ktoré sa opäť vyjadrujú veľmi negatívne všeobecne k činnosti strediska a špecificky aj k okolnostiam, za ktorých došlo k výmene výkonného riaditeľa.

Pán Srebala tu sedí na balkóne a vystupoval vo výboroch pri prerokúvaní tohto zákona, a preto pán riaditeľ Srebala, iste, však jemu to bolo adresované, pozná obsah tejto správy, vie, že proste aj tieto okolnosti výmeny alebo nového ustanovenia výkonného riaditeľa práve títo zahraniční členovia hodnotili veľmi negatívne a to bolo jedným z viacerých dôvodov, prečo sa viacerí zahraniční členovia vzdali svojho členstva v správnej rade.

Súčasná konštrukcia správnej rady strediska je kreovaná na základe štatútu strediska a je to taký uzavretý kruh. Štatút strediska spravuje správna rada, správna rada je zložená podľa štatútu strediska, takže jedným slovom, nie je možné, prakticky nie je možné uskutočniť nejaké závažnejšie zmeny v zložení správnej rady strediska a v dôsledku toho aj v činnosti strediska jednoducho podľa súčasnej právnej úpravy. My to vlastne meníme tým, že zloženie správnej rady zo štatútu dávame do zákona, čím to pozdvihujeme prinajmenšom teda normotvorne na vyššiu úroveň.

Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, ako som už povedal, sa nestalo kryštalizačným jadrom obrany ľudských práv, na čo má všetky predpoklady, a to by malo byť hlavnou náplňou tohto strediska. Isteže, o metódach plnenia tohto poslania možno diskutovať a môžu sa časom meniť, ale takúto činnosť by stredisko malo robiť. Stredisko nielenže sa nestalo týmto kryštalizačným jadrom, ale prakticky zostalo izolovaným, v celkovej činnosti na ochranu ľudských práv nenadviazalo, nenadviazalo svoju činnosť na činnosť iných organizácií a prípadne inštitúcií, ale najmä dobrovoľných organizácií, ktoré sa takouto činnosťou zaoberajú, a z tohto dôvodu asi 50 alebo koľko týchto nevládnych organizácií sa približne pred pol druha rokom vyslovilo veľmi kriticky o činnosti strediska pre ľudské práva.

Už som povedal pri rokovaní vo výboroch, že za jedinú činnosť strediska, ktorú hodnotím kladne a ako užitočnú, je činnosť, ktorú stredisko robí v súvislosti s obeťami trestných činov, kde im dáva istú poradnú činnosť, informačnú činnosť, podáva im pomocnú ruku, ale aj z toho hľadiska potom podľa môjho názoru teda finančné náklady na činnosť strediska a na to, koľko a akú finančnú náhradu škody dostávajú skutočne obete trestných činov, je opäť nepriaznivá pre činnosť strediska z toho hľadiska, že obete trestných činov takúto finančnú náhradu dostávajú v minimálnom rozsahu. To znamená, že hlavný dôvod, prečo navrhujeme túto novelu zákona, je obsahová, nazvime to, kvalitatívna doterajšia činnosť strediska.

Druhý okruh je nemožnosť finančnej kontroly činnosti strediska, a to napriek tomu, že stredisko dostáva 5 až 6 mil. korún ročne zo štátneho rozpočtu a stredisko neumožnilo túto finančnú kontrolu nakladania s týmito peniazmi zo strany príslušných štátnych orgánov, a to ani Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý treba považovať za nezávislý štátny orgán na kontrolu, a z tohto hľadiska finančná kontrola Najvyššieho kontrolného úradu do strediska by nebola porušením, ani nepriamym porušením nezávislosti strediska.

A ako som už povedal pri prvom čítaní, ja som sa v zúfalom pokuse aspoň akýmkoľvek spôsobom snažil dosiahnuť možnosť takejto kontroly, tak som sa obrátil listom na členov správnej rady strediska, aby proste umožnili alebo rozhodli o takejto kontrole, a nedostal som kladnú odpoveď od dostatočného počtu členov strediska. Pani poslankyňa Aibeková, mrzí ma, ale musím povedať, že ani od vás som nedostal dostatočnú odpoveď, aby sa takáto kontrola mohla uskutočniť. Pričom máme list od predsedu Najvyššieho kontrolného úradu z roku 1996 pána Balejíka, ktorý napísal ministerstvu spravodlivosti list, že áno, podľa jeho názoru Najvyšší kontrolný úrad je oprávnený robiť finančnú kontrolu v stredisku pre ľudské práva. Čiže to nie je straníckopolitický názor, ktorý zastávam, že Najvyšší kontrolný úrad je oprávnený robiť takúto kontrolu. To je názor, takpovediac, "vášho predsedu" Najvyššieho kontrolného úradu.

Pokiaľ ide o správne zloženie alebo navrhovaný model zloženia správnej rady tohto strediska, ako som už povedal, vo výboroch sme sa snažili robiť minimálne zmeny do doterajšieho spôsobu zloženia správnej rady. Ani navrhovaný spôsob v novele, teda bezpodmienečne na ňom netrváme a okrem toho súhlasíme s pozmeňujúcim návrhom zo spoločnej správy. Pozmeňujúci návrh tam navrhuje istú malú modifikáciu do spôsobu a štruktúry zloženia správnej rady strediska.

Na záver chcem ešte povedať toľko, že túto novelu a vôbec diskusie o činnosti strediska sme viedli aj komunikovali v tomto smere aj s úradovňou Organizácie Spojených národov v Ženeve a treba povedať, že úradovňa práve pre komisie pre ľudské práva Organizácie Spojených národov v Ženeve nemá najmenšie námietky a výhrady voči spôsobu, akým pristupujeme k novele zákona o zriadení slovenského strediska, to znamená, že medzinárodne jednoducho s tým nie sú žiadne problémy.

Nazdávam sa, že ochrana ľudských práv je trvalou úlohou Slovenskej republiky, iných štátov, a preto by som prosil, aby ste chápali aj túto predloženú novelu zákona ako pokus zlepšiť činnosť Strediska pre ľudské práva na Slovensku, ako pokus zdokonaliť ochranu ľudských práv na Slovensku, pretože si to naozaj zasluhuje a z toho dôvodu prosím o podporu tohto zákona.

Ďakujem.