Predseda vlády SR M. Dzurinda:

Pán poslanec, nenašiel som nič vo vašej doplňujúcej odpovedi alebo otázke, žiaden paragraf, ktorý by bol porušený. Naopak, je úplne jasné, že každý môže buď vybrať jednu zo šiestich možností, alebo slovne sa slobodne, úplne slobodne prihlásiť ku svojej národnosti. Platí, čo som povedal, že ešte sa pokúsim vám detailne na niektoré tie podotázky odpovedať.

Ale opäť by som možno len doplnil novú informáciu, že aby sa každý mohol slobodne prihlásiť ku svojej národnosti, vyčlenili sme istú čiastku peňazí z rezervy vlády, aby kultúrne inštitúcie viažuce sa k jednotlivým národnostiam, aj tým, ktorí nemajú to svoje číslo, ktoré nepatria medzi tú šesticu, aby mohli urobiť vysvetľovaciu kampaň, aby naozaj každý občan Slovenskej republiky sa mohol rozhodnúť slobodne.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalšiu otázku položil pán poslanec Jozef Kalman. Otázka znie: "Aké urobila vláda opatrenia, aby v súvislosti s tohtoročným dovŕšením desaťročnej ochrannej lehoty na nehnuteľný majetok, ktorý bol zákonom vrátený rehoľným rádom a kongregáciám, nenastal kolaps v zariadeniach sociálnej starostlivosti, kultúry, školstva a zdravotníctva?"

Nech sa páči, pán predseda vlády.

Predseda vlády SR M. Dzurinda:

Na úvod poznamenávam, pán poslanec, že zákony federálneho zhromaždenia, z ktorých vyplynula doba chráneného nájmu po 10 rokov reštituovaných objektov, boli vypracované bez dostatočnej kvantifikácie. Neboli na tento účel vyčlenené finančné prostriedky ani vypracovaný časový harmonogram riešenia úhrad. Po rozdelení federácie sa systematicky tejto otázke doterajšie vlády nevenovali. Situáciu dosiaľ sťažovali a, myslím, stále sťažujú prakticky doteraz prebiehajúce súdne spory o vydanie reštituovaných objektov, čo znemožňovalo v rozpočtovom procese bilancovať nevyhnutné zdroje na sanáciu reštituovaných objektov.

Ako je známe, vláda Slovenskej republiky prerokovala otázku reštitúcií v novembri minulého roku. Prijali sme viaceré úlohy, ktoré smerovali do vykonania pasportizácie objektov. Vláda prijala úlohu pre zainteresovaných ministrov rokovať s fyzickými aj právnickými osobami s cieľom zistiť možnosti predĺženia nájmu nehnuteľností alebo ich častí vrátane výšky nájomného, prípadne zistiť možnosti odpredaja týchto nehnuteľností. Sú k dispozícii údaje o objektoch, ako aj číselné vyjadrenia dopadov, ktoré by štátny rozpočet zaťažili niekoľkými miliardami pri všetkých vysporiadaniach reštitučných nárokov. Z hľadiska možnosti štátneho rozpočtu sa výdavky jednotlivých kapitol na bežný rok používali na hradenie nájomného, čo ročne predstavuje 30,7 mil. Sk.

Pokiaľ ide o rehoľné rády a kongregácie, máme informácie o jednotlivých užívateľoch reštituovaných objektov, že títo naďalej predlžujú zmluvy s užívateľmi za úplatu. V prípade uplatnenia si nároku na vrátenie objektu sú tieto otázky riešené priamo so zástupcami organizácií, ktoré tieto objekty užívajú s reštituentmi. Poznamenávam, že akékoľvek zvyšovanie sadzieb, za ktoré sa tieto veci prenajímajú, bude znamenať obrovský dopad na štátny rozpočet, ktorý dnes je veľmi komplikované kvantifikovať, odhadovať.

Tá odpoveď má ešte niekoľko strán. Zhrnul by som teda len možno tú odpoveď do konštatovania, že v rámci východísk zostavenia návrhu štátneho rozpočtu na rok 2002 je veta, na vypracovanie a premietnutie zvýšenia kapitálových výdavkov pre krajské úrady a aj ostatné rozpočtové kapitoly aby sa vytvoril aspoň na budúci rok relevantný priestor na riešenie tejto témy.

Ďakujem pekne.

Predseda NR SR J. Migaš:

Čas vymedzený na odpovede predsedu vlády uplynul.

Ďakujem pekne, pán predseda vlády.

Teraz budeme pokračovať v odpovediach na otázky poslancov a poslankýň členom vlády Slovenskej republiky.

Prvú otázku položil pán poslanec Dzurák pre podpredsedu vlády pre ekonomiku Ivana Mikloša. Otázka znie: "Kto je podľa vás zodpovedný za súčasnú vyše 20-percentnú nezamestnanosť?"

Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

Podpredseda vlády SR I. Mikloš:

Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda,

vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

vážený pán poslanec Dzurák,

chcel by som najskôr vám, ale aj pánovi poslancovi Benkovskému poďakovať za naozaj vytvorenie priestoru na to, aby som sa vyjadril k dvom zásadným veciam, zásadným problémom slovenskej ekonomiky. A to je otázka zamestnanosti a otázka daňového zaťaženia.

K tej konkrétnej prvej otázke ohľadom zodpovednosti za súčasnú vyše 20-percentnú nezamestnanosť. Tu treba povedať, že nezamestnanosť je fenoménom, ktorý je komplexný, ktorý má aj dlhodobé, aj strednodobé, aj krátkodobé príčiny, ktorý má príčiny ekonomické, príčiny spočívajúce v minulých, ale aj v terajšej hospodárskej politike vlády, ale aj príčiny, ktoré sú mimo hospodárskej politiky ktorejkoľvek z vlád.

Takže dovoľte mi k tejto, určite zaujímavej otázke sa vyjadriť podrobnejšie.

Po prvé treba vidieť, že stále ešte značná časť príčin dnešnej vysokej nezamestnanosti na Slovensku spočíva v zdedenej štruktúre ekonomiky, najmä v zdedenej štruktúre po desaťročiach deformovaného nielen politicky, ale aj ekonomicky deformovaného komunistického systému. Myslím si, že istým ukazovateľom, ktorý o tomto svedčí, je aj skutočnosť, že hneď po spustení ekonomickej reformy v roku 1990, a teda od 1. januára 1991 ten nárast nezamestnanosti bol pomerne výrazný. A najmä rozdiel v miere hneď od začiatku, po spustení reformy, v miere nezamestnanosti na Slovensku a v Českej republike, ktoré vtedy boli súčasťou jedného federálneho štátu, svedčí o niektorých príčinách vyššej nezamestnanosti na Slovensku. Podľa môjho názoru tou príčinou bola zdedená štruktúra ekonomiky, ktorá napríklad v porovnaní s českou ekonomikou bola viac orientovaná na východné trhy, ktoré po rozpade komunizmu skolabovali, bola viac zameraná výroba na nižšie stupne spracovania a na takú štruktúru ekonomiky, ktorá aj z objektívnych a možno aj zo subjektívnych príčin mala väčšie odbytové ťažkosti ako ekonomika napríklad česká.

Jedna vec, ktorá sa málokedy spomína a ktorá podľa môjho názoru je dôležitá, je skutočnosť, že značná časť slovenskej ekonomiky vznikla v období industrializácie v päťdesiatych, šesťdesiatych rokoch a v tomto období neexistovali optimalizačné funkcie trhu, keďže tu neexistovala trhová ekonomika, a často sa rozhodnutia o umiestnení ekonomických aktivít a umiestnení nových podnikov robili nie na základe optimálnych ekonomických kritérií, ale na základe politických rozhodnutí tak, že napríklad krajský tajomník daroval svojej obci novú fabriku bez ohľadu na to, či tam boli optimálne podmienky z hľadiska dostupnosti surovinových zdrojov, kvalifikovanej pracovnej sily a tak ďalej a tak ďalej.

Takže to je jedna skupina príčin, ktorá stále ešte, samozrejme, pretrváva, pretože ešte celkom určite nedošlo k dostatočnej reštrukturalizácii ekonomiky po desaťročiach centrálne plánovanej ekonomiky. Určite aj na to mali svoj vplyv a aj príčinou toho boli chyby v hospodárskej politike počas uplynulých desiatich rokov. Aj tu treba povedať, že celkom určite nemožno túto vec stavať čierno-bielo, nemožno tvrdiť, že jedna vláda neurobila žiadne chyby, kým iná vláda robila všetko zlé, čiže určite chyby sa vyskytovali vo všetkých vládach alebo vládnych politikách. Som však presvedčený o tom, že miera tých chýb bola rozdielna.

Za chybu napríklad, ktorá sa dnes ukazuje, že bola chybou v tých prvých rokoch transformácie, považujem dnes po skúsenostiach, ktoré sú aj z iných krajín, použitie kupónovej privatizácie ako široko použitej metódy privatizácie, ktorá neviedla k optimálnej vlastníckej štruktúre najmä z hľadiska výkonu vlastníckych práv po privatizácii. Toto, samozrejme, hovorím aj sebakriticky ako človek, ktorý v tom čase za kupónovú privatizáciu zodpovedný bol. Zároveň však chcem zdôrazniť, že treba oddeliť dve veci. Treba oddeliť rozdelenie vlastníctva z hľadiska jeho rýchlosti, efektívnosti a spravodlivosti a tam kupónová metóda bola dobrou metódou, avšak ukázalo sa, že následne po nej ten výkon vlastníckych práv aj z hľadiska nedostatočného legislatívneho rámca a jeho vynucovania nebol adekvátny, taký, aký mal byť.

Som však presvedčený, že hlavné príčiny dnešnej vysokej nezamestnanosti spočívajú počas hodnotenia toho uplynulého desaťročného obdobia v chybách hospodárskej politiky, ktorá bola uskutočňovaná v rokoch 1995 - 1998, teda počas vlády Vladimíra Mečiara. Za tie hlavné chyby hospodárskej politiky vtedajšej vlády, ktoré sa premietli do dnešnej vysokej úrovne nezamestnanosti, považujem nasledovné.

Po prvé to bola medzinárodná izolácia Slovenska a veľmi zlý imidž krajiny, ktorý určite prispel k veľmi nízkemu prílevu zahraničných investícií, ktoré sú jedným z hlavných zdrojov tvorby nových pracovných príležitostí, najmä v tých takzvaných investíciách na zelenej lúke. Myslím si, že o tom najlepšie svedčia údaje o príleve zahraničných investícií na Slovensko a porovnanie v ostatných krajinách Visegrádskej štvorky. A zároveň o tom, že nastal obrat v tejto oblasti, svedčí prílev zahraničných investícií v roku 2000, keď bol vyšší ako za 10 rokov predtým. V roku 2000 prílev zahraničných investícií na Slovensko bol vyšší ako v rokoch 1990 až 1999, pričom chcem zdôrazniť, že nie je pravdou, že väčšina týchto investícií bola daná privatizáciou, pretože len zhruba 50 % prílevu investícií v roku 2000 je tvorených z príjmov z privatizácie a 50 % je tvorených z investícií na zelenej lúke alebo zo vstupu do už predtým privatizovaných podnikov.

Ďalšou príčinou alebo ďalšou chybou hospodárskej politiky v rokoch 1994 - 1998, ktorá viedla alebo sa spolupodieľa významným spôsobom na dnešnej vysokej nezamestnanosti, je chybná hospodárska politika v oblasti fiškálnej a menovej politiky, ktorá viedla k tomu, že nastal veľmi vysoký rast úrokových sadzieb a že nebolo možné pri takom vysokom raste úrokových sadzieb vytvárať nové pracovné príležitosti, pretože z ekonomického hľadiska to jednoducho bolo nemožné, pričom objem úverov, ktoré do ekonomiky vtedy vstúpili a do značnej miery aj udržiavali umelú prezamestnanosť, bol veľký.

Ďalšia príčina dnešnej vysokej nezamestnanosti alebo nárastu nezamestnanosti po roku 1998 spočívala v tom, že v rokoch 1994 - 1998 bola umelo udržiavaná vysoká prezamestnanosť. Zdroje udržiavania tejto prezamestnanosti boli najmä nasledovné: veľmi vysoký rast domácich úverov, ktoré v rokoch 1995 a 1996 dosiahli vyše 100 mld. Sk. Vyše 100 mld. Sk išlo do slovenskej ekonomiky z domácich úverov v roku 1995 a 1996. Na porovnanie, v roku 1994 to boli len 4 mld. Sk a v roku 1997 to bolo 14,3 mld. Sk. Tieto úvery, značná časť týchto úverov sa používala aj na privatizáciu, ale značná časť týchto úverov nebola potom splácaná a viedla k tomu, k tej situácii v bankách, ktorú poznáme.

Ďalší zdroj udržiavania umelej prezamestnanosti v tom období, a teda potom príčina toho, prečo nezamestnanosť vzrástla po roku 1998, spočívala v tom, že z verejných prostriedkov sa udržiavala prezamestnanosť takzvanou aktívnou politikou zamestnanosti. Za roky 1994 - 1998 sa 15,5 mld. Sk použilo na takzvanú aktívnu politiku zamestnanosti, ktorá mala viesť najmä k vytváraniu nových pracovných miest, avšak v skutočnosti v značnej miere, v prevažujúcej miere viedla k udržiavaniu prezamestnanosti v takých podnikoch, ktoré by sme tu, samozrejme, mohli aj menovať, ako boli ZDA Partizánske, ako bol JAS Bardejov, ako bola Tesla Orava, a v ďalších.

Ďalší spôsob udržiavania umelej prezamestnanosti spočíval v používaní inštitútu predčasného odchodu do dôchodku, ktorý sa zase používal do roku 1998 a ktorý znamenal, že tí, ktorí mali dva roky do dôchodku a stali by sa nezamestnanými, nešli medzi registrovaných nezamestnaných, ale išli predčasne do dôchodku. Problém bol, že v tomto spôsobe predčasného odchodu do dôchodku a udržiavania umelej prezamestnanosti aktívnou politikou zamestnanosti nebolo možné po roku 1998 pokračovať z fiškálnych dôvodov, z dôvodov toho, že by sa inak zrútili verejné financie. Ako príklad poviem, že len na ten predčasný odchod do dôchodku v rokoch 1994 až 1998 vyše 50 % prostriedkov, ktoré Sociálna poisťovňa použila na nové dôchodky pre nových dôchodcov, bolo použitých pre tých dôchodcov, ktorí vlastne odchádzali predčasne do dôchodku. Takže z dôvodu možnej insolventnosti Sociálnej poisťovne, ale aj ohrozenia stability verejných financií sme museli tieto spôsoby umelého udržiavania prezamestnanosti zrušiť, čo sa, samozrejme, premietlo do vyššej miery nezamestnanosti. Takže toto sú príčiny, ktoré spočívajú v chybách hospodárskej politiky.

Nevyhnem sa, samozrejme, ani tomu, aby som povedal, čo považujem za chyby hospodárskej politiky dnešnej vlády z hľadiska vysokej miery nezamestnanosti. A otvorene hovorím, že za chybu považujem nedostatočný a nedostatočne razantný postup v riešení niektorých deformácií trhu práce, najmä v oblasti boja s čiernou prácou, kde sa nedosiahol zatiaľ dostatočný pokrok a kde však po opatreniach, ktoré boli prijaté na mimoriadnom zasadnutí vlády, monotematickom v Košiciach, očakávame obrat aj v tejto oblasti.

Čo sa však týka iných príčin vysokého rastu nezamestnanosti, tam som presvedčený o tom, že hospodárska politika dnešnej vlády vytvára podmienky na to, aby mohlo dôjsť k zlepšovaniu situácie, ale nie umelým udržiavaním vysokej prezamestnanosti neefektívnej, ale vytváraním takých podmienok takého podnikateľského prostredia, takých podmienok na prílev zahraničných investícií, ktoré budú viesť k dlhodobému udržateľnému ekonomickému rastu, ktorý by mal viesť aj k zlepšeniu situácie v oblasti nezamestnanosti.

Mohol by som spomenúť a mohol by som aj dlho hovoriť, ale nechcem, o výsledkoch v oblasti znižovania úrokových sadzieb, zlepšovania ratingu slovenskej ekonomiky, o zvýšení prílevu zahraničných investícií, o znížení rizikovej prirážky pri požičiavaní, keď si slovenská vláda, Slovenská republika požičiava v zahraničí, o znižovaní zahraničnej zadlženosti, o prechodnom raste miery inflácie, o znížení deficitu zahraničného obchodu, deficitu bežného účtu a o pokroku v integrácii Slovenska, ktorý vytvára vlastne zlepšené podmienky na prílev zahraničných investícií. Mohol by som tiež hovoriť, samozrejme, o štrukturálnych reformách, o zlepšovaní podnikateľského prostredia z hľadiska nového zákona o konkurze a vyrovnaní, z hľadiska zmien Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka, ktoré zlepšujú podnikateľské prostredie, z hľadiska zníženia daňového zaťaženia pre právnické osoby, ale aj pre živnostníkov, Toto všetko sú opatrenia, ktoré by sa mali premietnuť do zlepšovania situácie v tejto oblasti.

Chcem však zdôrazniť, že z časového hľadiska je veľmi dôležité rozlíšiť, ktoré opatrenia môžu priniesť rýchly efekt z hľadiska toho, keď sa uskutočnia, a ktoré sú skôr takého charakteru, že zakladajú systémové podmienky na zlepšovanie, ktoré prichádza, ale až s istým oneskorením. Stabilizácia ekonomiky, zlepšovanie podnikateľského prostredia sú kľúčové a dôležité veci, ale sú to také veci, ktoré v oblasti zamestnanosti prinášajú výsledky, pozitívne výsledky až s istým oneskorením. Omnoho rýchlejšie efekty možno očakávať pri riešení deformácie trhu práce, ako je boj s čiernou prácou, ale k tomu sa dostanem pri ďalších otázkach, keďže tie mieria do tejto oblasti.

Takže uzavriem v tom zmysle, že nezamestnanosť je naozaj závažným problémom nielen ekonomickým, ale aj sociálnym a politickým, je to problém, ktorý má množstvo príčin. Žiadna vláda v tejto súvislosti, myslím, nemôže povedať, že by nerobila absolútne žiadne chyby, a určite je vždy z čoho sa poučiť a je možno aj potrebné považovať to za taký problém, na ktorom by sa mala, aspoň na tých zásadných otázkach, ktoré sú nevyhnutné na riešenie tohto problému, vedieť zhodnúť, nielen vládna koalícia, ale, myslím si, celé politické spektrum.

Skončil som.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Dzurák, nech sa páči, doplňujúca otázka.

Poslanec Ľ. Dzurák:

Ďakujem.

Vážený pán podpredseda,

som rád, že proste máme dnes viac času. A tie otázky som vám položil hlavne preto, lebo si myslím, že nezamestnanosť jednoducho nie je príčina, ale je to dôsledok zlej ekonomiky štátu. Ja viem, že každá vláda možno sa snažila túto oblasť riešiť, avšak nedarí sa to ani jednej a, žiaľ, musím konštatovať, že aj za našej vlády, a to neberiem, že len táto vláda. Ale ja som ako člen vládnej koalície a, samozrejme, je to aj dôsledok možno mojej práce a mojej viny, že aj za našej vlády sa, žiaľ, stáva taký fakt, že sa prehlbuje rozdiel medzi bohatými a chudobnými. Ináč by som to povedal - chudobní sú ešte chudobnejší a bohatí ešte bohatší. Skutočne vysoká nezamestnanosť hádže ľudí, mnoho ľudí, rodín do biedy, do chudoby.

A jednoducho si myslím, že táto vláda, a som troška sklamaný, že by mala ďaleko-ďaleko ráznejšie opatrenia prijímať na možnože urýchlené riešenie tohto stavu. Ja budem aj v ďalšom hovoriť, mám tu niektoré príklady pripravené, chýba mi viac rozvojových programov, chýba mi nejaké také to svetlo na konci tunela, chýba mi jednoducho povedať, že táto vláda stavia takýto hospodársky program a na to by nadväzovali malí a strední podnikatelia. Tak teda rozobrali sme si príčiny a dúfam, že v tej ďalšej časti budeme rozoberať to, ako sa z tohto pohnúť a ako skutočne pre tých ľudí dať prácu, aspoň tým, ktorí chcú pracovať.

Podpredseda vlády SR I. Mikloš:

Zareagujem na tie dve veci, ktoré ste spomenuli v doplňujúcej otázke, pán poslanec. Prvá je, že hovoríte, že sa prehlbuje rozdiel medzi chudobnými a bohatými. Podľa štatistických výsledkov, ktoré najnovšie som mal k dispozícii v tejto oblasti, nie je pravdou, že by sa za posledné dva roky prehĺbil rozdiel medzi bohatými a chudobnými. Z hľadiska podielu tých domácností najnižších príjmových nedošlo k tomuto, nedošlo k ich nárastu z hľadiska podielu, ale k nepatrnému poklesu.

Čo sa týka toho svetla na konci tunela, ja vidím to svetlo, ja ho vidím v tom, že tie opatrenia, ktoré sú toho systémového charakteru, už začínajú prinášať výsledky. Ak sledujete štatistické údaje, zrejme ste zaregistrovali, že v priemysle a v stavebníctve dochádza nielen k rastu produkcie v týchto odvetviach, ale už dochádza v priemysle v posledných mesiacoch aj k rastu zamestnanosti. Zrejme ste zachytili, že významným spôsobom vzrástla ziskovosť nefinančných organizácií v roku 2000, ktorá vzrástla o 60 % a absolútne vyjadrené o vyše 70 mld. Sk, čo zároveň pri vtedajšom, v roku 2000, ešte poklese zamestnanosti v priemysle znamená enormný nárast produktivity práce, ktorý by mal vytvárať a bude vytvárať podmienky na neskorší vznik nových pracovných miest a zamestnanosti.

A ešte doplním dve čísla, ktoré sú podľa môjho názoru veľmi dôležité a sú dôležitými príčinami alebo jednými z príčin vysokej nezamestnanosti. A to je otázka nedostatočného využívania skrátených pracovných úväzkov, ktorých priemer v Európskej únii je až 17 %, teda až 17 % ľudí v Európskej únii pracuje na skrátené pracovné úväzky, kým na Slovensku sú to len 2 %.

A druhá príčina sú demografické príčiny. Je demografický vývoj, ktorý viedol k tomu, že za desať rokov od roku 1990 do roku 2000 počet ľudí v práceschopnom veku na Slovensku vzrástol o 335 tisíc, pričom napríklad v Maďarsku za to isté obdobie počet ľudí v práceschopnom veku klesol o 415 tisíc. To je, či sa nám to páči, alebo nie, jedna z veľmi dôležitých príčin vyššieho rastu nezamestnanosti na Slovensku, pretože mladí ľudia sa ťažšie uplatňujú na trhu práce, pretože naň vchádzajú. A vchádzajú na tento trh práve v čase reštrukturalizácie ekonomiky, keď sa vytvára menej pracovných príležitostí, ako ich zaniká, a to aj z toho dôvodu tých chýb v hospodárskej politike najmä v rokoch 1994 až 1998, ktoré som spomínal.

Skončil som.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalšiu otázku položil pán poslanec Benkovský pre podpredsedu vlády pre ekonomiku Ivana Mikloša. Otázka znie: "Ste podpredseda vlády zodpovedný za ekonomickú stabilitu. Aký máte názor na novelu zákona o dani z príjmu z dielne Demokratickej strany? Myslíte si, že aj v prípade jeho prijatia bude možné zostaviť štátny rozpočet na rok 2002?"

Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

Podpredseda vlády SR I. Mikloš:

Ďakujem pekne za otázku.

Vážený pán poslanec Benkovský,

odpoviem priamo a pokúsim sa potom zdôvodniť toto svoje vyjadrenie. Odpoviem priamo, že nemôžem súhlasiť s týmto návrhom a nemôžem ani podporiť tento návrh jednorazového alebo skokového zníženia dane z príjmov právnických osôb z 29 % na 19 %. Ten dôvod je najmä ten, že takéto zníženie by v súčasnej situácii mohlo ohroziť stabilitu verejných financií, a ďalší dôvod, ktorý k tomu pridám, je ten, že potrebujeme riešiť niektoré vzniknuté deformácie v daňovom systéme, najmä rozdiely medzi daňovým zaťažením právnických osôb a fyzických osôb, v tom u fyzických najmä samostatne zárobkovo činných osôb. Ak by sme u právnických osôb išli na 19 %, nevytvorilo by nám to priestor na riešenie týchto deformácií a disproporcií, pričom ešte mám na mysli aj deformácie, disproporcie v odvodovom zaťažení, nielen z hľadiska výšky odvodového zaťaženia, ale aj z hľadiska štruktúry, teda platieb zamestnancov a zamestnávateľov.

K zdôvodneniu toho, prečo a prečo na rozdiel od prvého zníženia, keď sme znížili daň zo zisku zo 40 % na 29 %, keď som navrhoval vo vláde ešte väčšie zníženie na 25 %, prečo vtedy som si myslel, že to nie je, a bol som presvedčený, že to nie je fiškálne riziko, a reálny vývoj ukázal, že to ani nebolo fiškálne riziko, prečo dnes som presvedčený o tom, že situácia je iná. Ja som to spomenul v predchádzajúcej odpovedi, že v roku 2000 vzrástol objem zisku nefinančných organizácií o 60 % a v absolútnom vyjadrení o vyše 70 mld. Sk. To umožnilo, aby výnos z dane zo zisku v roku 2000 nebol nižší, a on bol dokonca vyšší v roku 2000, pri nižšej sadzbe dane ako v roku 1999 pri 40 % dani.

Dôležité však je uviesť, čiže potvrdilo sa to, čím sme argumentovali, čím som aj ja argumentoval, keď som obhajoval to prvé, veľké zníženie tejto dane. Dôvodom toho boli dva hlavné dôvody, že to nemalo negatívne fiškálne dôsledky. Prvým dôvodom bolo to, že sa znížila motivácia daňových subjektov obchádzať daňovú povinnosť, ale druhou príčinou bolo, že zníženie úrokových sadzieb, zásadné zníženie úrokových sadzieb bolo hlavným zdrojom rastu zisku a ziskovosti ekonomických subjektov v roku 2000.

Ten odhad je, že zníženie úrokových sadzieb z úrovne vyše 20 % v roku 1998 na okolo 10 - 11 % v roku 2000, zhruba z polovice, teda efekt tohto zníženia bol 30 mld. - 40 mld. Sk. A tu je práve problém. V roku 2002 oproti roku 2001 sa už nedá očakávať ďalšie znižovanie úrokových sadzieb, pretože tie sú dnes už na úrovni, keď reálna úroková sadzba, teda tá očistená, tá nominálna očistená o mieru inflácie je veľmi nízka a nedá sa predpokladať jej ďalšie znižovanie. Inými slovami to znamená, že zníženie dane zo zisku z 29 % na 19 % by zrejme neviedlo k lineárnemu priamo úmernému zníženiu daňového výnosu, pretože ten druhý efekt, efekt menšej motivácie obchádzať daňovú povinnosť by tu bol, ale nebol by určite dostatočný na to, aby eliminoval výpadok, celkový výpadok toho daňového výnosu úplne. A teda ja som presvedčený o tom, že takéto zníženie by malo negatívne fiškálne dôsledky, viedlo by k zníženiu výnosu dane zo zisku.

Mimochodom to je nielen môj názor. Práve včera sme mali sedenie s misiou Medzinárodného menového fondu. Jeden z jej záverov, z tej poslednej misie na Slovensku, je, že nabáda k opatrnosti pri návrhoch a realizácii návrhov na znižovanie daní.

A ďalší dôvod, ktorý som spomenul, je v tom, že potrebujeme riešiť deformácie pri dani z príjmov fyzických osôb a pri odvodoch a takomto vysokom jednorazovom znížení by to nebolo možné. Takže som presvedčený však o tom, že treba ísť ďalej v riešení týchto deformácií a treba ísť ďalej aj v znižovaní daňového zaťaženia pri dani z príjmov právnických osôb, ale treba to urobiť tak, aby sme si zadefinovali cieľ, ku ktorému sa postupne chceme dostať. A teraz už by sme mali ísť postupnými krokmi a zlaďovaním rôznych druhov daní, a to nielen priamych daní, ale aj nepriamych daní tak, aby sme dnešný systém, ktorý určite nie je optimálny aj z hľadiska podnikateľského prostredia, zlepšili a zmenili.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Benkovský.

Poslanec M. Benkovský:

Ďakujem za odpoveď, pán podpredseda.

Myslím si, že ste vystihli problematiku znižovania daní. A v tomto prípade sa stotožňujem s vaším názorom i s vaším vyjadrením pre Hospodárske noviny, kde ste doslova hovorili o tom, že by takéto zníženie daní neprinieslo vyššiu efektívnosť, nebolo by reálne a že by bolo ho potrebné rozložiť postupne na niekoľko krokov.

Samozrejme, táto otázka nie je vyriešená a je len odsunutá na september, pokiaľ už máte informácie, že boli posunuté poslanecké návrhy zákonov. Myslím si, že nikto nespochybňuje to, že je potrebné znižovať dane, že je potrebné znižovať odvodové zaťaženie, a teda tým i vytvárať priestor pre vyššiu zamestnanosť a, samozrejme, aj zvyšovať odpisy a proste riešiť celý komplex problémov. Ale súčasná situácia, tak ako ju vnímam ja z materiálu, ktorý bol pripravovaný, alebo, predpokladám, ktorý prerokovala vláda, to znamená východiská štátneho rozpočtu na rok 2002, kde je značná napätosť tak na príjmoch, ako i výdavkovej stránke, to naznačuje skutočne a hovorí o tom, že nie je možné proste takéto obrovské skoky robiť, aj keď viem, že sú príklady krajín, kde sa to podarilo realizovať. Ale vo väčšine vyspelých krajín to bolo postupnou formou.

Preto by som chcel v tomto smere aj na vás určitým spôsobom apelovať alebo požiadať vás, aby ste trošku aktívnejšie do toho vstupovali pri vysvetľovaní aj týchto názorov, pretože zdá sa, ako by tu bol spor o to, či znižovať alebo neznižovať dane. Ale ten spor tu je skutočne o niečom inom. Takže o to by som vás chcel požiadať.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán vicepremiér.

Podpredseda vlády SR I. Mikloš:

Áno, ďakujem.

Nebola to otázka, bola to požiadavka, aby som aktívnejšie do toho vstupoval. Ja akceptujem túto požiadavku a mienim aktívnejšie do diskusie o daniach vstúpiť.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán podpredseda vlády, už ostanete za tribúnou až do konca, ďalšiu otázku položil pán poslanec Milan Benkovský podpredsedovi vlády pre ekonomiku Ivanovi Miklošovi. Otázka znie. "Považujete za možné udržať všetky funkcie štátu a ústavné práva občanov aj po prípadnom prijatí poslaneckých noviel zákonov o daniach z príjmov a DPH?"

Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

Podpredseda vlády SR I. Mikloš:

Ďakujem.

Bolo by to možné, ale vyžadovalo by to adekvátne zníženie verejných výdavkov. A obávam sa, že na to nie je ani dostatočná politická vôľa, ale ani dostatočný čas na prípravu týchto nevyhnutných krokov, ktoré by museli byť spojené s prijatím opatrení, ktoré by adekvátne znížili verejné výdavky. Takže odpoveď je taká, že teoreticky by to bolo možné, ale prakticky z hľadiska situácie politicko-ekonomickej, ale aj z hľadiska potreby vytvárania nevyhnutných predpokladov na znižovanie výdavkov to za reálne nepokladám.

A aj to je jeden z dôvodov, prečo nemôžem súhlasiť s tými návrhmi poslaneckými, ktoré navrhujú také zníženie daní a odvodov, ktoré by viedli k nestabilite verejných financií so všetkými negatívnymi dôsledkami. A tu by som rád zdôraznil, že tie negatívne dôsledky by, žiaľbohu, znamenali, že to všetko, čo bolo naozaj ťažko dosiahnuté za posledného 2,5 roka z hľadiska stabilizácie, z hľadiska podnikateľského prostredia, ratingu krajiny, z hľadiska rizikových prirážok, úrokových sadzieb, o toto všetko by sme mohli veľmi ľahko prísť a mohli to stratiť.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Benkovský, chcete položiť doplňujúcu otázku? Áno.

Nech sa páči.

Poslanec M. Benkovský:

Mám taký pocit, že poslanci, ktorí navrhovali tieto zákony, akosi sa snažili vrátiť k niečomu, čo súvisí s novelou Ústavy Slovenskej republiky, kde bola evidentná snaha obmedziť práva občanov o tie, ktoré už boli dané, najmä sociálne práva a iné výdobytky, a teraz cez takéto zásahy, ktoré by výrazne ovplyvnili, samozrejme, výdavky štátneho rozpočtu, by sa vytvoril priestor na to, že jednoducho by na zabezpečovanie úloh štátu v oblasti zdravotníctva, školstva, ale aj sociálnych vecí a ďalších prostriedky neboli, a tým by sa naplnil ten predpoklad alebo ten zámer, ktorý tu bol. Ja dúfam, že sa tak nestane, a teda že tie základné práva občanov, ktoré sú zakotvené v ústave, bude garantovať ktorákoľvek teda vláda, aj táto naša vláda, počas celého obdobia v plnej výške vrátane toho ekonomického zabezpečenia.

Chcel by som teda upozorniť na výnosy z príjmov, že by bolo potrebné skutočne hľadať skôr zdroje príjmov štátneho rozpočtu, ako len paušálne škrtať výdavky, ktoré sú na tejto strane. Nemám ďalšie otázky.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Čiže nebudete reagovať, pán podpredseda vlády?

Ďalšiu otázku položil pán poslanec Dzurák pre podpredsedu vlády pre ekonomiku Ivana Mikloša. Otázka znie. "Pán podpredseda, naozaj si myslíte, že jednou z hlavných príčin vysokej miery nezamestnanosti je fakt, že 100 tisíc občanom sa nechce robiť?"

Nech sa páči, pán podpredseda vlády, päť minút.

Podpredseda vlády SR I. Mikloš:

Ďakujem pekne.

Vážený pán poslanec,

trochu ma mrzí, že kladiete takú otázku, ktorou mi vkladáte do úst niečo, čo som nepovedal, napriek tomu, že sme si to vysvetlili na výboroch, kde som vás informoval o tom, že nikdy som nič také nepovedal. Takže musím to zopakovať, žiaľbohu, aj tu. Nikdy som nepovedal, že si myslím, že stotisíc ľuďom sa nechce robiť. Povedal som, že podľa názorov Národného úradu práce medzi registrovanými nezamestnanými je okolo stotisíc takých, ktorí tam nemajú čo robiť, myslím tých registrovaných nezamestnaných, jednoducho preto, že nemajú záujem o prácu, ale že využívajú dnešný systém na to, aby mohli poberať dávky, prípadne aby štát za nich platil poistné. A ako príklad som použil manželky podnikateľov alebo ľudí, ktorí proste nemajú záujem o prácu a napriek tomu využívajú alebo zneužívajú tento sociálny systém. Takže nemyslím si to, že na Slovensku je stotisíc občanov, ktorým sa nechce robiť. Určite je isté množstvo takýchto ľudí, ktoré neviem odhadnúť.

Ale určite je pravdou aj to, že počet takýchto ľudí, ktorým sa nechce robiť, nie je raz a navždy fixne daný, ale je daný aj tým, do akej miery sociálny systém, ktorý máme, je zneužiteľný alebo, naopak, je odolný proti zneužívaniu. Takže som presvedčený o tom, že aj z hľadiska práve eliminácie tohto rizika a z hľadiska zníženia počtu ľudí, ktorí zneužívajú sociálny systém, je ešte potrebné urobiť mnohé. A to súvisí aj s čiernou prácou, ale súvisí to aj s inými formami zneužívania dnešného sociálneho systému.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Dzurák, chcete položiť doplňujúcu otázku?

Nech sa páči.

Poslanec Ľ. Dzurák:

Ďakujem.

Ja som túto informáciu čerpal z médií. Tak ma mrzí, že médiá presne neuvádzajú vaše citáty. Ja sa vám, samozrejme, môžem ospravedlniť, ak ste to tak nepovedali.

Ale by som sa rád vrátil k tomu svetlu na konci tunela, lebo si myslím, že tak ako vy aj ja sa stretávam s množstvom podnikateľov. A jeden taký krásny príklad - chýba im, tým podnikateľom, malým aj stredným, jednoducho ten plán, jednoducho ten hospodársky program na niekoľko rokov dopredu, či budeme robiť strojárinu, či budeme robiť chémiu, či budeme robiť, ja neviem, drevospracujúci priemysel, aby oni na to mohli naviazať svoje firmy.

Jeden krásny príklad je z NCHZ Nováky. A je to dobrý príklad pre túto vládu, lebo dnes aj zásluhou tejto vlády NCHZ skutočne dosahujú veľmi dobré výsledky. To bol podnik pred tromi rokmi takmer do krachu. Dnes má tento podnik cez 4 mld. obrat a cez 100 mil. zisk. A práve tento podnik vyrába plastové profily, z ktorých sa potom vyrábajú tie plastové okná. A práve na toto je naviazaných 150 malých firiem, ktoré majú cez možno 3 000 svojich pracovníkov alebo zamestnancov, už je to viacej ako samotné NCHZ, a práve na toto sú naviazaní a robia obrat cez 3 mld. Sk. Teda toto by tí malí a strední podnikatelia teda potrebovali, to svetlo, že teda na akú oblasť sa pripraviť, kúpiť stroje a tak ďalej, aby mohli potom podnikať.

Všetko.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán podpredseda, ešte minúta?

Podpredseda vlády SR I. Mikloš:

Ďakujem pekne.

Veľmi stručne, pretože zrejme čas sa kráti. Slovenská republika a slovenská vláda má strednodobú hospodársku politiku, ktorej ten základ, to gro bolo schválené aj ako spoločný dokument s Európskou komisiou. Ale je pravdou, že neexistuje taký typ priemyselnej politiky, ktorý by hovoril, ktoré odvetvia budú tie, ktoré budú prednostne rozvíjané, a ktoré tie, ktoré budú utlmované.

A ja som veľmi silno presvedčený, že takáto hospodárska politika alebo takáto priemyselná politika, ak chcete, by ani nebola účelná a bola by skôr škodlivá ako užitočná, jednoducho preto, že to ukazujú skúsenosti, nielen teoretické, ale hlavne praktické skúsenosti, že úlohou vlády nemá byť vytypovať tie oblasti, ktoré sa majú prednostne rozvíjať alebo inak, ale úlohou vlády je zlepšovať podnikateľské prostredie, inštitucionálne zabezpečenie tak, aby sa rozvíjali prednostne najmä tie odvetvia, pre ktoré sú v tej-ktorej krajine najlepšie podmienky. Myslím si, že dobrou ukážkou takéhoto pozitívneho vývoja v Slovenskej republike je vývoj a rozvoj automobilového priemyslu a všetkého, čo s ním súvisí. Takže v tomto zmysle, myslím si, už dochádza k štrukturálnym zmenám pozitívnym, ktoré znamenajú rast váhy a podielu tých sofistikovanejších odvetví s vyššou pridanou hodnotou. A práve takým najvýraznejším príkladom je nárast automobilového priemyslu a relatívny pokles v tom rebríčku napríklad oceliarstva z hľadiska poradia exportérov na Slovensku napríklad.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán podpredseda vlády, čas vymedzený na odpovede členov vlády uplynul.

Ďakujem pekne.

Končím bod hodina otázok.

Ďalšie rokovanie Národnej rady bude viesť podpredseda Národnej rady Béla Bugár.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

do lavíc ste dostali letáčiky Slovenského Červeného kríža, ktorý zajtra organizuje verejnú zbierku pri príležitosti Svetového dňa Červeného kríža. Slovensko sa tak pripája ku každoročne organizovanej celosvetovej kampani. Verím, že všetci podporíme túto verejnú zbierku, z ktorej výťažok má pomôcť mladým ľuďom a rizikovým rodinám, najmä sociálne slabým, kde sú postihnuté deti alebo rodičia alebo u ktorých sa vyskytujú drogové závislosti, či dochádza k týraniu detí.

Milé kolegyne poslankyne,

vážení kolegovia poslanci,

ale, prirodzene, aj zamestnankyne, pracovníci Kancelárie Národnej rady,

preto vás prosím, aby ste neprehliadli zajtra dve aktivistky alebo dvoch aktivistov Červeného kríža, ktorí vám pri pulte s prezentačnými listinami na prvom poschodí v čase od 8.00 hodiny do 10.00 hodiny za podporu tejto šľachetnej akcie pripnú vzácny symbol Červeného kríža, vzácny preto, že nás spája v mene ľudskosti. Samozrejme, bolo by veľmi dobre, keby ste pomáhali všetci tí, ktorí môžete.

Vážení kolegovia, budeme teraz pokračovať v rokovaní, a to prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona číslo 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona číslo 58/1997 Z. z.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 971 a rozhodnutie predsedu na prerokovanie výborom Národnej rady máte pod číslom 1078.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie pán minister dopravy, pôšt a telekomunikácií pán Jozef Macejko.

Nech sa páči, máte slovo.