Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ako posledný vystúpi v rozprave pán spravodajca.
Nech sa páči, pán poslanec Volf, máte slovo.
Poslanec J. Volf:
Ďakujem pekne.
Vážené dámy,
vážení páni,
je celkom logické, že transformácia Železníc je tak významným procesom, že vyvoláva celý rad diskusií, často protichodných, najmä keď je spojená s otázkou postupného uvoľňovania pracovníkov a najmä keď je spojená s potrebou zdrojov, ktoré zatiaľ v Železniciach chýbajú. Do tejto diskusie zasahuje verejnosť, zasahujú do nej, pochopiteľne, aj odborári, ktorých sa najmä otázka uvoľňovania pracovníkov celkom bytostne dotýka.
Treba povedať jedno, že transformácia Železníc je určite nevyhnutná. O tom niet diskusií. A myslím si, že na tom sa zhodnú všetci. Súčasný stav vysokej zadlženosti, nedostatku finančných prostriedkov na modernizáciu Železníc, ale aj netransparentné finančné toky a krížové financovanie nákladnej a osobnej dopravy, regulovaná cena pre štát, ktorá vedie opätovne k tomu, že je nedostatok finančných prostriedkov, nesúlad so smernicami Európskej únie, ktoré jasne hovoria, že náklady musia byť v plnej miere kryté výkonmi, to všetko v podstate hovorí o tom, že transformácia Železníc je nevyhnutným procesom. O tejto otázke nakoniec, a už to tu odznelo aj v predchádzajúcich vystúpeniach, veľmi jasne hovoria aj smernice Európskej únie, ktoré boli práve k 15. 3. tohto roku inovované. A skutočne tieto smernice jednoznačne hovoria o rozširovaní liberalizácie v železničnej doprave, teda v prístupe železničných dopravcov do železničnej infraštruktúry, pochopiteľne, v určitom odstupňovaní, teda na vybraných tratiach k 15. 3. 2003 a v ďalších piatich rokoch vlastne na celú železničnú sieť v rámci Európskej únie.
Je dôležité, aby, samozrejme, aj toto mapoval návrh, ktorý bude realizovaný na Slovensku. Myslím si, že ústretovým krokom k tomu je určité obdobie, ktoré v podstate dáva 18 mesiacov na to, aby sa vlastne takpovediac aklimatizovali Železnice alebo nová Železničná spoločnosť vo vzťahu k liberalizácii dopravného trhu v Železniciach.
Je pochopiteľné, že tieto smernice dávajú aj iné úlohy, ktoré bude potrebné rešpektovať, či už je to otázka presnej definície funkcií, ktoré musia byť vykonané orgánmi nezávislými od železničných dopravcov, otázka prideľovania licencií a kontroly, ale, samozrejme, aj otázka zvýšenej pozornosti venovanej bezpečnosti, čo sa premieta v tomto návrhu zákona z hľadiska bezpečnostných certifikátov pre dopravcov.
Myslím si, že veľmi významným bude zavedenie takzvaného inštitútu výkazu siete. To znamená, že každý prevádzkovateľ bude musieť zverejniť popis, podmienky prideľovania kapacít a ceny za ich užívanie, čo zvýši transparentnosť jednotlivých typov dopravy.
Pre nás sú podstatné dve skutočnosti, na ktoré treba upozorniť.
Tou prvou skutočnosťou, a to si zas povedzme veľmi korektne a objektívne, je, že Európska únia netrvá na organizačnom rozdeľovaní Železníc. Jednoducho Európska únia ponechala toto rozhodovanie na každý jednotlivý štát, aby nezasahovala do právomocí v tejto otázke.
Presná citácia zdôvodnenia, prečo Európska únia, teda Rada ministrov Európskej únie a Európsky parlament neodsúhlasili návrh európskej komisie na rozdelenie inštitucionálne ako povinné, hovorí o tom, že po prvé, členské krajiny musia mať dostatok slobody na to, aby sa rozhodli samostatne, a po druhé, sú aj prípady, kde takéto inštitucionálne rozdelenie viedlo k zhoršeniu fungovania železníc. Už tu bola spomenutá Veľká Británia.
Ja si myslím, že v tejto situácii bude veľmi potrebné, aby možno ešte vo väčšej miere predkladateľ aj v rámci druhého čítania zdôvodnil, prečo sa Slovensko vybralo práve touto cestou, keď vlastne Európska únia v tejto veci nedáva jasné podmienky.
Tou druhou záležitosťou, na ktorú sa bude potrebné sústrediť, je otázka účtovného oddelenia nielen dopravy a železničnej dopravnej cesty, ale aj nákladnej a osobnej dopravy. To je veľmi významná záležitosť. A myslím si, že to by malo byť gro, na čo by sme sa mali v tom ďalšom období sústrediť.
Už tu zaznelo, že celá transformácia je zbytočná alebo nemôže vlastne ani byť zrealizovaná, pokiaľ nebude dostatok prostriedkov a zdrojov, pokiaľ teda nedôjde k očakávanému oddlženiu Železníc a zabezpečeniu prostriedkov na ich ďalší rozvoj. Samozrejme, návrh zákona aj o Železničnej spoločnosti, aj neskôr prerokúvaný zákon o Dráhach hovorí o financovaní dopravnej cesty zo strany štátu aj o financovaní dopravy vo verejnom záujme, čo je veľmi dôležité. Ale musím zopakovať svojich predrečníkov, to je, samozrejme, len otázka ďalšieho fungovania financovania Železníc. Treba najskôr odstrániť ten rest z minulosti, ktorý vlastne zaťažuje Železnice a v podstate im neumožňuje normálnym spôsobom v súčasnosti podnikať.
Veľmi významnou otázkou bude uvoľňovanie pracovníkov. Je to citlivá vec. My sme o tom aj na výbore hovorili, či už s rezortom alebo s vedením Železníc, ale aj s odborármi. Myslím si, že táto otázka musí byť spojená po prvé s tým, že uvoľňovanie pracovníkov bude striktne a transparentne viazané na modernizáciu Železníc, to znamená, nebude to záležitosť znižovania bezpečnosti a prevádzkyschopnosti a kvality služieb v Železniciach, po druhé, že to uvoľňovanie pracovníkov bude robené v štruktúre, ktorá nepostihne najmä prevádzkových zamestnancov - zato sme si ako výbor aj vyžiadali profesijnú štruktúru uvoľňovaných pracovníkov doteraz v rámci Železníc a predočakávaný stav, očakávanú štruktúru uvoľňovaných pracovníkov aj v tých ďalších rokoch -, a konečne, že toto uvoľňovanie pracovníkov bude robené v určitej koordinácii a harmonizácii aj s regionálnymi programami rozvoja zamestnanosti, to znamená v úzkej súčinnosti s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny a Národným úradom práce a okresnými úradmi práce.
Náš gestorský výbor, práve zato, že ide o veľmi významný návrh zákona a o veľmi významný proces, diskutoval na svojej pôde o týchto dvoch návrhoch, o transformácii Železníc ešte skôr, ako prišli tieto zákony do Národnej rady. Táto diskusia bola široká, bola za účasti rezortu, za účasti vedenia Železníc, za účasti všetkých odborových zväzov, ktoré majú svojich členov v Železniciach.
Výbor k tomu prijal aj určité uznesenia, o ktorých by som chcel len veľmi stručne informovať:
1. Výbor požaduje, aby bola dodržaná výška a časový harmonogram oddlženia Železníc daný uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 830/2000 a zabezpečené nevyhnutné štátne záruky na úvery v zmysle uznesenia vlády číslo 544/1999.
2. Výbor považuje za potrebné, aby bola jednoznačnejšie formulovaná v návrhu zákona číslo 258/1993 Z. z. nevyhnutnosť zabezpečiť zo strany štátu prevádzkyschopnosť železničnej dopravnej cesty vo verejnom záujme vrátane primeraného zisku - táto vec je už diskutovaná aj s právnikmi, ktorý pracovali na návrhu zákona a myslím si, že bude splnená v návrhu, tak ako je predložený.
3. Výbor požaduje, aby uvoľňovanie pracovníkov bolo realizované transparentne vo väzbe na modernizáciu Železníc, a to spôsobom, ktorý neohrozí ani kvalitu, ani bezpečnosť železničnej prevádzky, a konečne, že tento proces bude koordinovaný s programami regionálneho rozvoja zamestnanosti.
Chcem povedať, že aj vo väzbe na tieto uznesenia budú potom predložené určité doplnky v rámci druhého čítania.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca sa s faktickou poznámkou prihlásil ako jediný pán poslanec Hofbauer. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.
Ešte predtým, čo by som vám dal slovo, pán poslanec, vítam na balkóne parlamentu pani Chiaru Lubichovú, zakladateľku a prezidentku hnutia Fokolare, súčasnú kandidátku na Nobelovu cenu mieru a hneď by som vás chcel upozorniť aj na možnosť stretnúť sa s pani Chiarou Lubichovou v kinosále od 12.00 hodiny do 13.00 hodiny, kde nám predstaví svoj nový pohľad na svet politiky. Buďte ešte raz vítaná. (Potlesk.)
Prosím, pán poslanec, môžete mať faktickú poznámku.
Poslanec R. Hofbauer:
Pán poslanec Volf, krížové financovanie medzi osobnou a nákladnou dopravou predsa bolo odstránené prijatím zákona v roku 1993. Preto bol ten zákon prijímaný. Nerozumiem, o čom ste hovorili. A pokiaľ by v súčasnosti fungovalo krížové financovanie, tak treba brať na zodpovednosť jestvujúceho ministra dopravy, ktorý tento zákon nerešpektuje. Veď predsa ten zákon bol prijímaný, aby sa vylúčilo prelievanie štátnych dotácií do činnosti, ktorá dotovaná byť nesmie.
Dámy a páni, v roku 1938 Železnice na území Slovenska mali 1700 kilometrov dĺžky, čo je približne ten istý rozsah kilometrický ako v súčasnosti, a zamestnávali približne 35 tisíc pracovníkov. V súčasnosti ich zamestnávajú viac ako 50 tisíc. Čiže tá zdanlivá prezamestnanosť tam je, len si porovnajme aj prepravné výkony, ako rástli od roku 1938 cez roky päťdesiate, šesťdesiate a sedemdesiate, keď v Českej republike boli štyri pätiny a na Slovensku jedna pätina dĺžky kilometráže železničných tratí, ale na Slovensku sa realizovali dve tretiny prepravných výkonov a v Českej republike iba jedna tretina prepravných výkonov. Čiže týmto bola zdôvodnená vysoká potreba pracovníkov Železníc Slovenskej republiky.
Súčasný stav, domnievam sa, je možné redukovať, ale už doteraz bol dostatočný časový priestor na predchádzajúcu modernizáciu prác, pretože veľmi mnohé práce sa na železnici do súčasnosti vykonávajú, tak ako za rakúsko-uhorského mocnárstva. A pokiaľ sa táto modernizácia neuskutoční, tak znižovanie počtu traťových pracovníkov na dráhe je veľmi problematické. Ak je tu niekde možné siahnuť, tak do administratívy, ale tá sa bude zubami-nechtami brániť napriek tomu, že je vybavená počítačmi.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Volf, nech sa páči, môžete reagovať.
Poslanec J. Volf:
Ja len poviem jednu vetu, že pokiaľ nebude absolútne účtovné oddelenie financovania nákladnej a osobnej dopravy, nedá sa vylúčiť, že toto financovanie nie je transparentné. Jednoducho aj z týchto dôvodov smernica Európskej únie trvá na tom, aby tento proces bol dokonaný do oddelenia účtovného financovania osobnej a nákladnej dopravy.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave.
Nech sa páči, pán minister, máte možnosť.
Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR J. Macejko:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
stručne sa pokúsim zaujať stanovisko k vystúpeniam pánov poslancov.
Na úvod chcem povedať, že áno, majú všetci pravdu, že Železnice Slovenskej republiky sú vo veľmi zložitej situácii. Treba si uvedomiť, že za 10 rokov existencie alebo od 1. 1. 1993, odkedy existujú Železnice Slovenskej republiky, Železnice Slovenskej republiky momentálne majú zadlženosť blížiacu sa k 40 mld. Sk. To si treba uvedomiť. Čiže celá ich doterajšia činnosť smerovala k tomu, že tá zadlženosť je taká, aká je, o ktorej hovorím.
Treba si takisto uvedomiť, že štruktúra týchto dlhov je, že tieto prostriedky boli v prevažnej miere použité na prevádzku a iba veľmi málo z týchto prostriedkov, veľmi málo, keď poviem 10 %, hovorím veľa, bolo použitých na investície do Železníc Slovenskej republiky, či už investície do dopravnej dráhy, do koridorov alebo do obnovy vozidlového parku. A to je hlavným dôvodom, prečo chceme Železnice Slovenskej republiky rozdeliť na dve spoločnosti, to znamená na spoločnosť, ktorá bude obhospodarovať dopravnú cestu, a na spoločnosť, ktorá bude zabezpečovať prevádzku po dopravnej ceste.
Vieme, že nikdy železnice nebudú sebestačné, nikdy sa nezaobídu bez prostriedkov štátu. A práve aj proces transformácie predpokladá, že štát bude investovať najmä do rozvoja dopravnej cesty. Práve týmto rozdelením sa zabezpečí, aby prostriedky určené na investície na to boli aj použité. Predpokladáme a v uznesení vlády číslo 830 je to zabezpečené, že investičné potreby do dopravnej cesty sú značné. Štát predpokladá ročne 4 mld. korún. Predpokladá takisto aj prostriedky z predvstupových fondov Európskej únie ISPA, ktoré sú už takisto zabezpečené na prvú časť koridorovej trate. A to je Rača - Trnava. Preto hovorím, toto je jeden z hlavných dôvodov, aby nedochádzalo k míňaniu prostriedkov nie na investície, ale na prevádzku. To je po prvé.
Po druhé, výkony vo verejnom záujme. Tu by som chcel povedať, že takisto výkony vo verejnom záujme v osobnej doprave štát objednáva, bude objednávať a musí aj hradiť. Bez toho jednoducho prevádzkovanie osobnej dopravy nie je možné. To si každý uvedomuje a takto sa aj správa. Chcem povedať, že štát od roku 1998, čiže táto vláda, uhradila železniciam plné výkony vo verejnom záujme za roky 1998, 1999 a za rok 2000 a takisto si plní úhrady vo verejnom záujme za rok 2001.
Treba povedať, a to nepopierame, že štát momentálne dlhuje železniciam za výkony vo verejnom záujme čiastku vyššiu ako 10 mld. korún. A to je za výkony, ktoré boli podpísané zmluvne za roky 1994 - 1997, ale Železniciam neboli v tomto období uhrádzané. Táto vláda sa takto nespráva a svoje záväzky, ktoré so železnicami podpísala, si aj plní vrátane roku 1998. A bude si ich plniť aj naďalej. Toto chcem jednoznačne povedať a toto je aj zmyslom koncepcie transformácie železníc.
Takisto chcem povedať ešte to, že aj čo sa týka sociálnej oblasti, uvoľňovania pracovníkov, ktoré bude, na to je už utvorená spoločná komisia ministerstva dopravy, železníc a ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorá vypracovala program postupného uvoľňovania pracovníkov železníc. A to postupné uvoľňovanie predpokladá zníženie stavu pracovníkov za roky 2001 - 2003 tak, ako sa hovorí v predkladacej správe, približne o 6 000 zamestnancov. Táto komisia vypracovala materiál, ktorý je dobrý a ktorý samotné ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pri prerokúvaní stavu nezamestnanosti v Slovenskej republike označilo ako vzorový. Železnice, áno predpokladajú, že v tom procese uvoľňovania použijú aj pôžičku z banky pre obnovu a rozvoj. Áno, sú to jednorazové náklady, na ktoré momentálne železnice nemajú. Ale zníženie stavu pracovníkov vytvára podmienky pre lepšiu a efektívnejšiu činnosť v ďalšom období, nie v období, keď sa práve počet pracovníkov znižuje.
Ďalšiu vec, ktorú by som chcel povedať a ktorá vyznela z diskusie, že ide o privatizáciu železníc. To je nedorozumenie. Ešte raz hovorím, ide o transformáciu železníc. Nikde sa nehovorí o privatizácii železníc. Železnice Slovenskej republiky, ktoré vlastnia infraštruktúru železníc, sú stopercentnou štátnou organizáciou, sú štátnym podnikom a takým aj zostanú. Železničná spoločnosť bude v stopercentnom vlastníctve štátu. A takou aj zostane do rozhodnutia niekoho, že bude nakladať napríklad s nákladnou dopravou inak. Ale zatiaľ to nikto nepredpokladá ani táto vláda k tomu v žiadnom prípade nepristúpi. Bude sa odpredávať, áno, dubiózny majetok a nepotrebný majetok železníc, ktorý teraz v mnohých prípadoch je prenajatý organizáciám, ktoré na tomto majetku pracujú. Nevidím dôvod, aby tento majetok, ktorý železnice na svoju činnosť nepotrebujú, nebol odpredaný a tieto prostriedky neboli použité práve na reštrukturalizáciu železníc a na znižovanie tej zadlženosti železníc, ktorá momentálne je.
Takisto si štát uvedomuje, že železnice zo svojej činnosti v žiadnom prípade nedokážu splatiť tie svoje úvery a záväzky, ktoré momentálne majú. Preto v minulom roku a v predchádzajúcom roku všetky tieto úverové zdroje boli pretransformované na úvery s dlhodobou dobou splatnosti a so štátnou zárukou. A štát si je vedomý, že tú záruku s najväčšou pravdepodobnosťou musí splniť, pretože železnice nie sú v stave z vlastnej činnosti zabezpečiť to, čo zabezpečili za minulé roky hospodárením, podľa všetkého výborným hospodárením, pretože nič netreba robiť a nechať ďalšie hospodárenie, tak ako to je. Tak potom tá celková ich zadlženosť zrejme by stúpala nad tých 40 mld. korún a my by sme sa pozerali na to, ako sa nič nedeje. Preto chceme v železniciach urobiť toto opatrenie, ktoré robíme, ktoré by malo viesť hlavne k sprehľadneniu finančných tokov a k zefektívneniu činnosti železníc.
Určite v Železničnej spoločnosti, akciová spoločnosť, musí dôjsť k finančnému oddeleniu hospodárenia osobnej a nákladnej dopravy, tak ako to pán spravodajca povedal. To je nevyhnutné na to, aby štát za výkony vo verejnom záujme v osobnej doprave vedel uhrádzať to, čo objednáva v železniciach. A železnice to plnia so stratou.
V nákladnej doprave sa železnice musia začať správať komerčne a aj vytvoriť podmienky na to, ako povedal prvý diskutujúci pán Sopko, aby ich komerční pracovníci boli zainteresovaní na tom, aby získavali vyšší podiel na nákladnej preprave, ktorá sa v tomto štáte uskutočňuje. Majú na to a verím, že sa vytvoria na to všetky predpoklady.
Určite je možné diskutovať o tom, či lanové dráhy majú byť súčasťou infraštruktúry alebo súčasťou Železničnej spoločnosti, akciová spoločnosť. To je detail. Verím, že pri možných pozmeňujúcich návrhoch a pri rokovaní vo výboroch v rámci druhého čítania je možné takéto záležitosti vykonzultovať a prijať zákon taký, aby v danej situácii a v danom čase sa prakticky blížil k tomu, čo chceme, čiže k dobrému zákonu.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán spoločný spravodajca, chcete mať záverečné slovo? Nie.
Tak pristúpime k hlasovaniu.
Nech sa páči, uveďte hlasovania.
Poslanec J. Volf:
Vážený pán predsedajúci,
odporúčam, aby Národná rada prijala k tomuto návrhu zákona uznesenie, že súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 76 poslancov.
Za návrh hlasovalo 70 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Nech sa páči, môžeme pristúpiť k ďalšiemu hlasovaniu.
Poslanec J. Volf:
Ďakujem.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 23. apríla tohto roku navrhujem prideliť tento vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem určiť Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Súčasne navrhujem stanoviť lehoty na prerokovanie tohto návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch do 11. júna tohto roku a v gestorskom výbore do 12. júna 2001.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 85 poslancov.
Za návrh hlasovalo 78 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.
Ďakujem aj pánovi ministrovi, aj pánovi spoločnému spravodajcovi.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
z dôvodu vytvorenia dostatočného časového priestoru na rokovanie a posúdenie legislatívnych návrhov súvisiacich s reformou verejnej správy a územnosprávnym členením podávam podľa § 24 ods. 5 na návrh poslaneckých klubov Slovenskej demokratickej koalície, Strany demokratickej ľavice, Strany maďarskej koalície, SOP-LDÚ-SZS a Kresťanskodemokratického hnutia návrh vypustiť zo schváleného programu 48. schôdze Národnej rady body: bod 30 (tlač 936), bod 31 (tlač 904), bod 32 (tlač 963), bod 33 (tlač 966), bod 34 (tlač 975), bod 35 (tlač 981), bod 36 (tlač 984), bod 37 (tlač 986), bod 38 (tlač 985), bod 39 (tlač 992), bod 40 (tlač 995), bod 41 (tlač 1000), bod 42 (tlač 997), bod 43 (tlač 996), bod 44 (tlač 982), bod 45 (tlač 999), bod 46 (tlač 944) a bod 47 (tlač 965). Uvedené návrhy zákonov budú zaradené na program septembrovej schôdze.
Prezentujme sa a hlasujme o tomto procedurálnom návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 80 poslancov.
Za návrh hlasovalo 70 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 3 poslanci.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že tento návrh bol prijatý.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ešte nám ostáva päť minút do obedňajšej prestávky, ale ja navrhujem, aby sme vyhlásili obedňajšiu prestávku. Budeme pokračovať poobede hodinou otázok od 14.00 hodiny.
Prajem vám dobrú chuť.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
členovia vlády,
chcem vás poprosiť, aby ste zaujali miesta v rokovacej miestnosti, aby sme začali bod hodina otázok.
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
otváram bod programu -
hodina otázok.
Chcem pripomenúť, že v rokovaní o tomto bode programu budeme postupovať podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku. Zo všetkých písomných otázok poslancov podaných do stredy do 12.00 hodiny určení overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok pre odpovede, ktorým sa budeme riadiť. Vyžrebované poradie otázok bolo oznámené na vývesnej tabuli pred rokovacou sálou. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej miestnosti, sa neodpovedá.
Prosím teraz predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu, aby oznámil, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne že na tieto otázky bude odpovedať on sám.
Nech sa páči.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Dobrý deň.
Vážený pán predseda,
panie poslankyne, páni poslanci,
namiesto neprítomnej pani ministerky Schmögnerovej bude odpovedať podpredseda vlády Mikloš, namiesto neprítomných ministrov pána Stanka pán Fogaš, pána Čarnogurského pán Fogaš, pána Kňažka pán Kukan, pána Haracha pán Macejko a namiesto ministra Koncoša minister Magvaši.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pekne.
Teraz pristúpime k odpovediam na vyžrebované otázky poslancov položené predsedovi vlády. Prosím pána predsedu vlády, aby na položené otázky odpovedal v časovom limite 15 minút.
Prvá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Jozefa Kalmana. Otázka znie: "Je vláda pripravená niesť zodpovednosť za nerešpektovanie ústavou garantovanej rovnosti národností v súvislosti so sčítaním obyvateľstva?"
Nech sa páči, pán premiér.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážený pán poslanec,
vláda Slovenskej republiky garantuje rešpektovanie ústavou zaručenej rovnosti národností v súvislosti so sčítaním obyvateľstva. Sčítanie obyvateľov, domov a bytov sa uskutočňuje na základe príslušného zákona, teda číslo 165/1998 Z. z. Jedným z údajov zisťovaných pri sčítaní obyvateľov, domov a bytov, ktoré sa uskutoční 26. mája tohto roku, je aj údaj o národnosti. Splnomocnenie na zisťovanie tohto údaja vyplýva z prílohy k tomuto zákonu. Súčasťou tohto zákona je aj splnomocnenie pre Štatistický úrad Slovenskej republiky, ktoré ho oprávňuje vyhlásiť svojím opatrením charakteristiky, základné znaky a štruktúru údajov uvedených v prílohe tohto zákona.
Štatistický úrad ako vecne príslušný orgán štátnej správy postupoval pri príprave sčítania sčítacích tlačív na základe konzultácie s ostatnými vecne príslušnými rezortmi a v súlade s existujúcimi právnymi normami.
Keďže sa pri sčítaní v tomto roku prvý raz uplatní nová progresívna technológia spracovania údajov, teda optické snímanie, bolo potrebné tomu prispôsobiť aj sčítacie tlačivá. Štatistický úrad sa po vyhodnotení viacerých možností a ich overení v pilotnom projekte rozhodol pre riešenie, že na sčítacom hárku bude uvedených 6 národností a k ostatným národnostiam bude možné sa prihlásiť tak, že ich obyvateľ vpíše slovne. Tento spôsob umožní významne zefektívniť spracovanie výsledkov. V žiadnom prípade ho k takémuto rozhodnutiu neviedla snaha o diskrimináciu niektorých národností, prípadne národnostných menšín, ale iba snaha o čo najefektívnejšie získanie a spracovanie údajov o národnostnej štruktúre obyvateľov Slovenskej republiky.
Každý obyvateľ Slovenskej republiky má právo pri pripravovanom sčítaní obyvateľov, domov a bytov sa slobodne rozhodnúť o svojej národnosti a toto svoje rozhodnutie aj deklarovať, či už označením niektorej uvedenej národnosti, prípadne, ako som uviedol, slovným zápisom akejkoľvek konkrétnej národnosti, ku ktorej sa hlási na sčítacích tlačivách.
Toľko odpoveď, pán poslanec.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec.
Poslanec J. Kalman:
Vážený pán predseda,
osobne si myslím, že sa urobila hrubá politická chyba. Nemožno sa vyhovárať na Štatistický úrad, pretože skutočnosť je taká, že v bode 10 ste vyčlenili len 6 národností žijúcich na Slovensku a ostatné sú diskriminované takouto formou. O tom hovorí aj skutočnosť, že ostatné národnosti, ktoré sú zastúpené v Rade vlády pre národnosti pri vašej vláde, požadovali riešenie tohto problému, čo nakoniec ani nebolo predložené zo strany podpredsedu vlády, ako mám informácie, na rokovanie vlády.
Ak ste chceli šetriť, tak ako som možno pochopil, alebo ako zdôvodňujete túto skutočnosť, potom je to zase v rozpore s tým, čo je uvedené v bode 12, kde sa uvádza náboženské vyznanie, kde je uvedených všetkých 15 cirkví, ktoré sú oficiálne uznané, to znamená opäť otázku, prečo nie všetky oficiálne národnosti, ktoré sú na Slovensku uznané a ktoré sú aj zastúpené v Rade pre národnosti.
Z tohto pohľadu má každý príslušník národnostnej menšiny, ktorý sa pri sčítaní ľudu prihlási k tej národnosti, ktorá nie je uvedená v hárku a ktorá je určitým spôsobom diskriminovaná, právo sa sťažovať a súdiť so Slovenskou republikou a z tohto pohľadu môžu byť veľmi veľké ekonomické straty pre Slovenskú republiku, vážený pán predseda.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán premiér.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Pán poslanec, pozorne som si vypočul aj vašu doplňujúcu otázku. Dám vám písomnú odpoveď na disproporciu, ktorú ste uviedli, ak je to pravda, prečo 15 cirkví a iba 6 národností. Dá ju vecne príslušný orgán.
Ja chcem však podčiarknuť to, čo som už povedal. Štatistický úrad postupoval podľa zákonov, to nie je žiadna výhovorka, je to jeho zákonom určená kompetencia. Podotýkam iba, že okrem 6 národností je tam aj možnosť vyslovene verbálne uviesť ďalšiu národnosť podľa toho, ako sa občan Slovenskej republiky k nej hlási. Preto si myslím, že práve táto možnosť vylučuje hrozbu, ktorú ste uviedli vo svojej otázke pôvodnej aj doplňujúcej. Ale dám vám ešte aj písomnú odpoveď na túto druhú doplňujúcu otázku.
Predseda NR SR J. Migaš:
Druhá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Milana Benkovského. Otázka znie: "Koaliční poslanci zastupujúci Demokratickú stranu, Kresťanskodemokratické hnutie predkladajú návrhy zákonov v rozpore so zámermi vlády Slovenskej republiky. Čo s tým mienite urobiť?"
Pán predseda.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Vážený pán poslanec,
v prvom rade chcem podotknúť, že táto otázka má skôr charakter na predsedu politickej strany alebo koaličnú radu ako vládu Slovenskej republiky. Ale keď padla, chcem povedať veľmi stručne, že stretávam sa s javom, ktorý ste popísali, ale nielen u poslancov, ktorí zastupujú Demokratickú stranu alebo Kresťanskodemokratické hnutie, ale z času na čas sa to podarí aj inej politickej skupine alebo v poslaneckom klube. Z jednej strany Ústava Slovenskej republiky garantuje poslancovi takto vystupovať, na strane druhej máme mechanizmy, na základe ktorých sa uchádzame o spoluprácu a súčinnosť poslaneckých klubov a jednotlivých poslancov. Nebude zrejme žiadnym tajomstvom, že sme o tom hovorili aj v utorok na koaličnej rade, že ste o tom hovorili už aj na politickom grémiu Národnej rady Slovenskej republiky. Čím bližšie a konzistentnejšie budeme spolupracovať, vláda a poslanci, tým budú výsledky lepšie.
Súhlasím s vami, že návrhy poslancov z času na čas idú proti zámerom vlády, ale otvorene sa, myslím, o tom rozprávame na spoločných zasadaniach členov vlády, poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. A v tomto smere aj naďalej sa sám budem usilovať, aby sme takéto disproporcie eliminovali.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Benkovský, chcete položiť doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslanec M. Benkovský:
Ďakujem, pán premiér, za korektnú odpoveď. Chcel by som však pri tejto príležitosti apelovať na vás ako na predstaviteľa, ktorému, predpokladám, záleží na funkčnosti vládnej koalície, ale i na jej budúcnosti, aby ste sa silou svojej autority zasadili vo vláde za včasné riešenie problémov občanov, myslím, že tým by sa malo zabrániť niektorým avanturistickým návrhom časti poslancov, či už z koalície alebo opozície. Vláda, myslím si, by sa mala, má tu koaličných poslancov, oporu, a to nielen tak, aby boli ich oponentmi alebo dokonca protivníkmi. Som presvedčený, že sa zhodneme i na tom, že doménou vlády je štátny rozpočet a napríklad daňové zákony. A takéto nesystémové zásahy poslancov a, poviem úprimne, pravicový, ale aj ľavicový populizmus môžu len poškodiť záujmy štátu a občana.
V tejto súvislosti podľa môjho názoru ani tak nezáleží na rekonštrukcii vlády, o ktorej sa tak často teraz v poslednom období hovorí, ako na tom, aby ministri a podpredsedovia vlády plnili a napĺňali programové vyhlásenie vlády.
Dovoľte v tejto súvislosti ešte doplňujúcu otázku, aj keď súhlasím s vami, že je to skôr politického charakteru ako štátneho. Chcel by som sa vás spýtať, či ste ešte stále optimista, pokiaľ ide o nazeranie na funkčnosť a efektívnosť práce vládnej koalície.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Áno, jednoznačne som a aj kroky, ktoré podnikám a budem podnikať, budú orientované týmto smerom, aby sme vykonávali našu prácu čo najlepšie a mohli z nášho vládneho programu naplniť čo najviac, aby sme spoločne, pán poslanec Benkovský, mohli predstúpiť pred voličov. O čo budeme úspešnejší vo vláde, o to každá politická strana vládnej koalície bude mať lepší kredit a môže ísť do ďalších parlamentných volieb. Vy iste viete, že som veľakrát verejne vyhlásil, že si veľmi želám, aby sme takto spolu pokračovali aj ďalej.
Prijímam vašu výzvu, konám tak ako premiér, aj ako predseda politickej strany. Možno ste si, pán Benkovský, všimli, že keď sa hlasovalo o zákone o dani z dedičstva, darovania - a neviem ešte, čoho sa to týkalo -, všetci poslanci poslaneckého klubu SDK stáli na vládnej strane, všetci do jedného. Iste to bolo aj preto, že som s nimi podrobne hovoril.
Ak som si dobre všimol, podpredseda vlády má konkrétne otázky, ktoré sa viažu k novele daňových zákonov, bude na ne odpovedať. Dohodli sme sa, že môj vicepremiér pre ekonomiku sa tento týždeň zásadne vyjadrí k tejto téme. A ja tiež chcem veľmi otvorene vyhlásiť, že riskantné populistické kroky nikomu nepomôžu a v tomto smere vždy budem stáť za svojimi ministrami alebo za rozhodnutiami, ktoré prijmeme na rokovaniach vlády, aj ako premiér, aj ako predseda politickej strany.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Jozef Kalman. Otázka znie: "Aké urobila vláda opatrenia na odstránenie diskriminácie v bode 10 národnosť v liste obyvateľa pre sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2001, ktorý nerešpektuje rovnosť národností v Slovenskej republike?"
Nech sa páči, pán predseda vlády.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Myslím, že už sčasti sme si odpovedali, pán poslanec. Ste veľmi produktívny, máte aj štvrtú otázku, ja mám na ňu pripravenú dlhú odpoveď, preto dúfam, že vás neurazím, ak túto zostručním. Len jeden údaj vám ešte ponúknem, čo som zabudol povedať pri tej otázke číslo 1, a to, že v liste obyvateľa, aj tak ako ste aj vy správne uviedli, je uvedených 6 konkrétnych národností, ktoré podľa výsledkov zo sčítania v roku 1991 reprezentujú 99,5 % obyvateľov. Možno aj toto je jeden z argumentov Štatistického úradu, že sa rozhodol, tak ako sa rozhodol, že tým ostatným ponúkne voľnú rubriku, kde môžu svoju národnosť, samozrejme, absolútne slobodne uviesť.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec chce položiť doplňujúcu otázku.
Poslanec J. Kalman:
Vážený pán predseda,
áno, viedla ma k tomu skutočnosť, aby sme si vysvetlili všetky toho sa týkajúce otázky, pretože skutočne mám obavu, že pre štát vzniknú veľké ekonomické škody.
A pokiaľ ste hovorili o tom, že k čomu sa môže občan Slovenskej republiky pri sčítaní prihlásiť, dovoľte, aby som vám zacitoval z ústavy: "Každý má právo slobodne rozhodovať o svojej národnosti." S tým sa ráta aj pri sčítaní obyvateľov. Každý z nás sa môže prihlásiť k takej národnosti, akú uzná za vhodnú, aj keď plne si uvedomujem, že to nie tipovanie alebo že to nie je ja neviem nejaká hra alebo nejaká športka. Ale prakticky je to možné, to znamená, že dopredu nie je možné vylúčiť alebo uhádnuť, alebo rozhodnúť, ku ktorej národnosti bude inklinovať viacej občanov Slovenskej republiky a ku ktorej menej. A to je prvá moja poznámka.
A druhá moja poznámka, vážený pán predseda. Ak ste opäť vy formulovali otázku alebo dôvod z toho pohľadu, že ste šetrili strany, potom sa pýtam, prečo sú tam dvojjazyčné hárky. Veď zákon o používaní jazykov národnostných menšín hovorí o tom, že občania sa obracajú v jazyku menšín na štát, nie štát na občanov. V tomto prípade bol zo strany štátu opäť porušený príslušný jazykový zákon.
Škoda, že odišiel pán podpredseda Csáky. Pardon, znova chcem pripomenúť, vážený pán podpredseda, že ste si nesplnili úlohu, ktorou vás zaviazali národnostné menšiny organizované v Rade vlády pre národnosti, a nepredložili ste ich požiadavku vláde, aby všetky národnosti boli na sčítacom hárku.