Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem pánovi ministrovi.

Dávam slovo poverenému spravodajcovi pánovi poslancovi Halmešovi, aby informoval Národnú radu o odporúčaní gestorského výboru.

Máte slovo, pán poslanec.

Poslanec F. Halmeš:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Dámy a páni,

k vystúpeniu ako spravodajcu na dnešnej schôdzi ma poveril gestorský výbor, teda Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, na svojej 58. schôdzi. Spravodajskú správu k uvedenej novele zákona podávam v súlade s rokovacím poriadkom a konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona číslo 350/1996 Z. z., ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho teda vyplýva, že predložený návrh obsahuje paragrafované znenie aj dôvodovú správu.

Zákonom číslo 446/2000 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 100 o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, sa zaviedla povinnosť účasti samostatne zárobkovo činných osôb na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení až od určitej výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti a od príjmu vyššieho ako 100 tisíc. Predkladateľ hovoril a zdôvodňoval východiská, z ktorých sa predkladá zmena v tejto časti zákona. Treba konštatovať, že aplikácia zákona naozaj vyvolala určitú nespokojnosť zárobkovo činných osôb, pretože neumožnila v prípade príjmu nižšieho ako 100 tisíc korún ani dobrovoľnú účasť na nemocenskom poistení.

Nie tak dávno sme prerokúvali zákon pána poslanca Tatára, ktorého zámerom bolo zmeniť túto disproporciu v zákone, a vtedy odznelo množstvo argumentov i zo strany opozičných poslancov, ale aj zo strany poslancov vládnej koalície, kde sa argumentovalo, akým spôsobom na to reaguje časť občanov, ktorých sa to týka. Súčasne zaznievali aj návrhy na vyriešenie tohto problému. Už vtedy som tlmočil názor pána ministra, že ministerstvo práce pripravuje komplexné riešenie tejto problematiky. Pán minister taký sľub dal a ja som ho tu tlmočil, aj keď s odstupom času, tak treba povedať, že to slovo bolo dodržané. K termínu 1. 7. bol pripravený, a dúfam, že bude aj schválený zákon, ktorý komplexne upravuje túto problematiku a zamedzuje aj špekulatívnemu vstupu do systému, prípadne špekulatívnemu výstupu zo systému.

Čo sa týka predloženého návrhu zákona v časti, ktorá dopĺňa zákon číslo 274 o Sociálnej poisťovni, jeho ambíciou je rozšíriť pôsobnosť Sociálnej poisťovne, posilniť pôsobnosť štátneho dozoru nad vykonávaním nemocenského poistenia a zefektívniť a zhospodárniť konanie Sociálnej poisťovne pri predpisovaní a vymáhaní pohľadávok. Ministerstvo financií Slovenskej republiky vo svojom stanovisku z 28. marca neuplatnilo pripomienky. Pripomienky, ktoré boli k článku II, boli v rámci rozporového konania odstránené. Konštatujem teda, že návrh zákona nemá vplyv na zamestnanosť a ani na tvorbu pracovných miest, a súčasne konštatujem, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona číslo 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

Súčasne odporúčam v zmysle § 74 už citovaného zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1092 z 24. apríla 2001 prideliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 100/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ďalej Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote už do 11. mája 2001 a gestorský výbor potom v lehote do 15. mája 2001.

Ďakujem. Pán predsedajúci, prosím, môžete otvoriť rozpravu.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Otváram rozpravu. Do rozpravy sa hlásia páni poslanci Tkáč, Keltošová, Tatár a pán poslanec Mesiarik. Pán poslanec Maxon ako posledný. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

Pán poslanec Tkáč.

Poslanec V. Tkáč:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

pán spravodajca,

dámy a páni,

chcem povedať, že podľa zákona o rokovacom poriadku v prvom čítaní je možné diskutovať o všeobecných súvislostiach, systémových väzbách navrhovaných predpisov, noviel zákonov či nových zákonov, a preto nechcem ísť, samozrejme, do absolútnych detailov, aj keby o tomto návrhu sa dalo mnoho diskutovať.

Prvá pripomienka, ktorá je, mi doslova prekáža z hľadiska občianskej spoločnosti na Slovensku. Taká vážna novela, ktorú ja skutočne nepreceňujem ani nepodceňujem, prešla v podstate bez povšimnutia sociálnych partnerov. To, čo produkuje Konfederácia odborových zväzov, ja to už dnes slušnejšie nazvať neviem, z hľadiska odborného posudzovania návrhov zákonov, ale čiastočne už k tomu sa pripája úspešne Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení, je popretie princípov občianskej spoločnosti na Slovensku.

Vážení, tieto novely, ktoré dnes prerokúvame, majú podľa mojej mienky mimoriadny dosah, pretože tu pokračuje systematické znevažovanie a ponižovanie verejnoprávneho charakteru Sociálnej poisťovne. To, čo sa stalo aj v novele Ústavy Slovenskej republiky, je podľa mojej mienky obsiahnuté aj v tejto novele zákona. A aby sme si hneď rozumeli, ja sa pokúsim urobiť všetko pre to, aby som ako radový poslanec hlasoval za to, len sú tam veci, ktoré skutočne považujem za veľmi zlé. Toto je prvá zásadná pripomienka, ktorá spočíva v tom, že absentuje taká prirodzená kritika, ale aj spolupodiel verejnoprávnych inštitúcií, akými sú odbory či zamestnávateľské zväzy, práve pri prerokúvaní takýchto predpisov.

Chcem tým povedať, že už toto by mohla byť aj určitá brzda moci, mohla by to byť zároveň aj určitá odborná konkurencia či príspevok týchto inštitúcií, akými sú odbory a zamestnávateľské zväzy, pri tvorbe práva. V tejto súvislosti naozaj to považujem za veľmi dôležité povedať hneď v úvode tohto svojho vystúpenia.

Ďalšiu pripomienku, ktorú mám k celému návrhu, je už to, čo odznelo, a to je otázka, prečo také dôležité zmeny sa robia v skrátenom legislatívnom konaní. Ja toto skutočne už nechápem, a keď ste vy boli v opozícii, robili ste to isté, že ste kritizovali vládu za neúnosné prístupy ku skrátenému legislatívnemu konaniu. Ja viem, že toho je veľa aj pri tom, že sa robí na reforme sociálneho poistenia. Ale najmä zavádzanie inštitúcií, ktoré sú tam veľmi dôležité, a to je otázka vytvorenia tretieho piliera Sociálnej poisťovne. Teda prechod na úrazové poistenia považujem za mimoriadne závažné a bude treba zrejme ešte v diskusii, ak chceme to podporiť, tak sa musíme počúvať navzájom. A nakoniec nebyť opozičných poslancov, tak skrátené legislatívne konanie by nebolo prešlo, to si treba hneď uvedomiť, že sme dodali rozhodujúce hlasy z opozície.

Budeme sa musieť počúvať, pretože zatiaľ mi idú odborné zimomriavky po chrbte z prechodných ustanovení, najmä z presunu zodpovednosti za škodu v súvislosti s pracovnými úrazmi a chorobami z povolania zo súkromnej inštitúcie na Sociálnu poisťovňu. Tam by sme mali potom najmä vo výbore pre sociálne veci a bývanie či v ústavnoprávnom výbore o tom naozaj diskutovať, ak by nemalo dôjsť aj k nejakému spoločnému rokovaniu ústavnoprávneho výboru a výboru pre sociálne veci a bývanie, ja ešte poviem prečo, tam mi idú odborné zimomriavky po chrbte.

Dôvodová správa je večná choroba ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, a to, čo sa už teraz predviedlo, to už nie je pokus o dôvodovú správu, to je urobený aforizmus zo sociálneho zabezpečenia. A to nie je urážlivé, aby sme si rozumeli. Za našej vlády, za nášho ministrovania, keď sme pôsobili na ministerstve, to bola stará bolesť v porovnaní s federálnou alebo českou legislatívou. Sú dôvody, ktoré sú tam uvedené, mimoriadne? V podstate žiadne. To sú jednoriadkové odbité záležitosti, a pritom v tejto veci má dôvodová správa jeden veľmi závažný význam podľa mňa, že sa tu naozaj robí sociálna transformácia. Ja to musím pozitívne hodnotiť. To je prevod úrazového poistenia do celkového systému sociálneho poistenia, čo je mimoriadne dôležité. A v tejto súvislosti aj vo vzťahu k prechodným ustanoveniam tá absencia môže ublížiť.

Vážne výhrady mám voči konštrukcii Sociálnej poisťovne, a to platí aj pre to, čo sme už reklamovali pri novele ústavy, a to v tom, čo je verejnoprávnosť tejto inštitúcie. To platí tak pre verejnoprávnosť Sociálnej poisťovne, ako to platí pre verejnoprávnosť Národného úradu práce. A o niekoľko hodín či dní budeme hovoriť o verejnoprávnosti Slovenského rozhlasu či verejnoprávnosti Slovenskej televízie.

Myslím si, že by stálo za to začať diskusiu na takúto tému pred zátvorkou, ak dovolíte, ZDŠ-kárskym spôsobom, čo je verejná inštitúcia, čo je verejnoprávna inštitúcia, aké má znaky, aké má atribúty, čoho je táto inštitúcia vlastníkom, čo je to verejné alebo verejnoprávne vlastníctvo, čo je verejné a verejné spoluvlastníctvo vrátane, ak chcete prejsť do Slovenskej televízie či Slovenského rozhlasu, čo je verejnoprávne vlastníctvo z prostriedkov koncesionárov, a z verejných prostriedkov štátu do systému, aký je to charakter vlastníctva, po druhé. A po tretie, čo sú prirodzené vlastnícke práva. A kto tieto prirodzené vlastnícke práva na všetkých poistencov štátu, zamestnancov, zamestnávateľov aj občanov bez poradia dôležitosti, to musím zvýrazniť, kto vlastne môže reprezentovať. A to reprezentujú v tejto situácii v Sociálnej poisťovni to reprezentujú odbory, zamestnávatelia a čiastočne štát. Iná otázka je, kto cez verejných delegátov, zvolených Národnou radou, reprezentuje prirodzené vlastnícke práva a ochraňuje prirodzené vlastnícke práva aj vo vzťahu k manažmentu Slovenskej televízie či Slovenského rozhlasu.

Toto je podľa mňa zásadná otázka, keď hovoríme o prvom čítaní tejto novely. To platí tak pre vytvorenie tretieho piliera, ktorý bude lukratívny aj z hľadiska finančného, a to je otázka potom vzájomného prepájania fondov, nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia či úrazového poistenia. Čo je problém a nechcem a neviem na to ešte dnes odpovedať, vo výbore bude o tom debata, aké budú systémové väzby medzi tými tromi piliermi.

Poviem veľmi banálne, prepáčte za zjednodušovanie, ale ak napríklad dôjde ku vzniku pracovného úrazu či choroby z povolania, teda z titulu pracovného úrazu alebo choroby z povolania dôjde k poškodeniu zdravia, dôjde k celoživotnej rente, dokonca k odškodňovaniu pozostalých, tak vzniká refundačná povinnosť, alebo mala by. Napríklad ak z toho titulu pracovného úrazu či choroby z povolania vznikne choroba, nemoc, jazykovedci tvrdia, že je to rovnocenný termín, tak sa musia refundovať z nemocenského poistenia náklady na nemocenské poistenie pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania, po prvé.

Po druhé, ak z toho vznikne nárok na invalidný dôchodok, musí sa refundovať z úrazového poistenia, teda z tretieho, či jedného z troch pilierov Sociálnej poisťovne, musia sa tieto prostriedky refundovať vo vzťahu k dôchodkovému poisteniu, ak dôjde k invalidnému dôchodku, lebo zas sme pri prirodzených vlastníckych právach. A pýtam sa, prečo ja alebo hocikto z nás má porušené prirodzené vlastnícke práva, že, poviem príklad, vzniká objektívna zodpovednosť zamestnávateľa, jednoducho kašle, s prepáčením, na bezpečnostné predpisy, vznikne tam pracovný úraz alebo choroba z povolania, prečo ja mám mať menší starobný dôchodok, ak títo ľudia budú dostávať dôchodok invalidný z tohto titulu? Musí nastať refundačná povinnosť z fondu úrazového poistenia voči všetkým invalidným dôchodkom vyplácaným z titulu pracovného úrazu alebo choroby z povolania. A možno prvý raz v živote v tejto sále idem podporovať zdravotné poistenie. Mali sme, páni doktori, lekári vedia o našich súbojoch, ak dôjde k vzniku nároku na liečebnú starostlivosť z titulu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, musí dôjsť z úrazového fondu, teda jedného z troch pilierov Sociálnej poisťovne k redundancii zdravotníckych nákladov.

Ja to hovorím veľmi zjednodušene. Chcem tým povedať, že treba si zvážiť, či tam nepôjde článok 4 o väzbách medzi zdravotným poistením a Sociálnou poisťovňou už ako nositeľom úrazového poistenia. Treba riešiť vzájomné, povedal by som, horizontálne toky medzi fondmi nemocenského poistenia, úrazového poistenia a dôchodkového poistenia. Treba si to vyjasniť, ako to riešiť.

A čo mi teraz absentuje, lebo už idem do veľkých detailov a nechcem porušiť rokovací poriadok, absentuje mi tu, kto o tých veciach bude rozhodovať. Tak ako mi tam absentuje to, aké je pôsobenie ústredia, aké je pôsobenie riaditeľa Sociálnej poisťovne, manažmentu pod jeho vedením z hľadiska právnej subjektivity vo vzťahu k vymáhaniu pohľadávok. A aké je pôsobenie správnej rady či tripartitných orgánov v tejto súvislosti. Toto mi tam normálne zatiaľ v tejto etape, žiaľ, chýba. A toto je ten problém, ktorý si tu často vysvetľujeme, akým spôsobom riešiť, posilniť či obmedziť pôsobenie tripartitných orgánov.

Doslova až skoro šokujúce je pre mňa to, že štát, tripartita, sú tam odbory aj zamestnávatelia, aj vláda, už sa opakujem, môže uložiť cez štátny dozor pokutu orgánu Sociálnej poisťovne. Je to na diskusiu, ale znovu sa pýtam, ako potom, alebo čo potom budú robiť zástupcovia štátu v tej správnej rade? To je politický aj, povedal by som, ten prirodzený vlastnícky paradox, že sankcionuje ten, kto vlastne je súčasťou správnej rady. A Sociálna poisťovňa, to je správna rada, to je predstavenstvo Národného úradu práce z hľadiska tripartity, ako keby dozor mohol sankcionovať Národný úrad práce, a pritom jednu tretinu správy si drží štát cez svojich delegátov, nota bene, vysoko, povedal by som, politicky postavených, lebo ani nie sú nositelia vládnej moci z hľadiska exekutívy, ale volí ich Národná rada, tá ich môže aj kontrolovať. Ba dokonca sa tam posilňuje orgán štátneho dozoru tak, že orgán štátneho dozoru môže navrhnúť aj odvolanie člena správnej rady.

Podľa mojej mienky posilnenie úradníka štátu - byrokrata, bez urážky, môže to byť odborník, ale potom nech príde do Národnej rady kandidovať za člena správnej rady. Keby, kto zas pozná volebný poriadok takejto inštitúcie, za prvej Česko-slovenskej republiky volebný poriadok bol zákonom a volilo sa tak, že sa volili zástupcovia do samosprávnych orgánov týchto inštitúcií presne systémom volieb do štátnych orgánov, do Ústavodarného zhromaždenia v tom čase atď. Chcem tým povedať, že táto inštitúcia mala váhu a boli normálni profesionálni štvorroční delegáti, ktorí zastupovali cez voľbu, priamu voľbu občanmi, teda poistencami, zastupovali 4 roky v Prahe v ústredí.

Chcem tým povedať, že v tejto súvislosti je mi nejasné a tam sa mi zdvihlo obočie pri vystupovaní vás, pán spravodajca, keď ste povedali, že je v súlade s ústavou. Pri novele ústavy sme vážne kritizovali otázku posilnenia Národného úradu práce ako v podstate tretieho kontrolného či dozorného orgánu voči verejnoprávnym inštitúciám. Pre mňa to znamenalo ústup od demokracie, pretože ak je štátny dozor a môžeme o tom diskutovať v druhom čítaní, keď bude viacej času, existuje termín "brutálny štátny on-line dozor".

Napríklad pri 17 chilských fondoch tohto typu, keď úradník ministerstva práce má cez počítač akúkoľvek transakciu súkromného fondu, ktorý normálne podniká a posilňuje kapitálový trh Chile, má jeho transakciu na počítači v tom okamihu, ako to na počítači vyskočí v súkromnej poisťovni. Čiže toto je štátny dozor toho najhrubšieho zrna. Chcem tým povedať, že v tejto súvislosti, aj keď tam máte jednu vetičku, že pôsobnosť orgánov štátneho dozoru alebo dozoru kontroly nie je narušená, že štátny dozor vykonáva ako doteraz ministerstvo práce a ministerstvo financií.

Chýba tam vymedzenie pôsobnosti Najvyššieho kontrolného úradu a chýba tam v tej horizontále znovuvymedzenie pôsobnosti a vzájomných väzieb tak, ako mi chýba pri prepojení finančných tokov Sociálnej poisťovne pôsobnosť ministerstva práce, ministerstva financií a NKÚ. Alebo sa dostaneme do vojny dozorných orgánov, aj takú situáciu vám môžem opísať, kto by mal záujem z hľadiska medzinárodného sociálneho poistenia, keď si doslova tieto finančné inštitúcie dozorovej organizácie urobili bojisko v Sociálnej poisťovni.

A sme pri poslednej otázke, ktorá je veľmi dôležitá, a to je otázka postupovania pohľadávok a odpisovania pohľadávok z hľadiska § 33. Chcel by som povedať, že toto je čosi, čo mi obrovsky prekáža aj vo vzťahu k tomu, čo už nový pán riaditeľ Sociálnej poisťovne, na čom začal pracovať, to myslím doslova ironicky. A ak budeme mať za chvíľu niektorých funkcionárov Sociálnej poisťovne s rozstrieľanými autami alebo lebkami na ulici, tak si musíme zobrať aj spoluzodpovednosť, či budeme za tieto pasáže hlasovať. Nepoznám situáciu, aby sa aj vo svete, ak poznáte, tak to dokážte, máte na to odborníkov aj archívy, aby sa takým spôsobom veľkoryso odpisovali pohľadávky z verejnoprávnych inštitúcií. A sme opäť pri prirodzených vlastníckych právach, kto má právo, či my máme, tí 150 poslanci, dnes právo ísť do prirodzených vlastníckych práv poistencov a nechať si jedného alebo dvoch bez správnej rady zo Sociálnej poisťovne tú guľku dostať alebo dostať balíky.

Ja mám tam ďalšie odborné, ale aj ľudské zimomriavky pri tejto novele, najmä na zadnej časti smerom hore. Podľa zákona o rokovacom poriadku som si povedal, čo som chcel vo výbore, aj v druhom čítaní, samozrejme, budem uplatňovať ďalšie svoje práva. Pokiaľ ste si všimli, tam na pravej strane sme prosili našich poslancov, aby sa spolu zúčastnili pri postúpení do prvého čítania cez skrátené legislatívne konanie, ale ak kedysi bolo v Česko-slovenskej televízii, že postupoval do ďalšieho kola "se stratou desítky", alebo potom stratila sa kytička, tak je zbytočné, že ste takéto múdre veci dali do toho skráteného legislatívneho konania dnes.

Ďakujem vám za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Keltošová.

Poslankyňa O. Keltošová:

Ďakujem za slovo.

Vážený pán minister,

vážená snemovňa,

ja ešte raz sa pýtam, pretože pri mojom predchádzajúcom vystúpení pán minister nepovažoval za potrebné mi odpovedať na moje otázky, takže dovoľte mi ešte raz sa pýtam: Prečo pri náprave chýb, ktoré sa stali v tejto snemovni, za ktoré nesieme všetci rovnakú zodpovednosť, konkrétne ide o nemocenské poistenie samostatne zárobkovo činných osôb, prečo pri tomto skrátenom konaní musíme rokovať o takom veľkom balíku ďalších de facto veľmi závažných reformných krokoch v tejto súvislosti?

Pokiaľ som si pozrela, pán minister, legislatívny plán úloh, pozrela som si aj túto novelu, ktorú predkladáte, niektoré paragrafy tam majú účinnosť až od 1. 1. 2002, niektoré od 1. 7. 2001. Pán minister, nehnevajte sa, vzniká vo mne taký dojem, že sa vám hodí toto zrýchlené legislatívne konanie na to, aby si poslanci a odborná verejnosť ani nestihli uvedomiť, aký zásah do sociálneho poistenia robíte. Prepáčte mi za toto podozrenie, ale ja si naozaj myslím, tak ako hovoril môj predrečník pán poslanec Tkáč, nás netlačí čas, ak ste toto mali v riadnom legislatívnom konaní pripravené, ja si myslím, že táto snemovňa vám schváli v prvej časti, áno, upravme naspäť nemocenské poistenie, ale dajte dostatočný časový priestor na to, aby sa takéto vážne zmeny v sociálnom poistení v Sociálnej poisťovni, v úrazovom poistení mohli prediskutovať.

Pán minister, nebude to ani prvý, ani posledný prípad vášho legislatívneho sklzu v tejto snemovni. A určite vás za to nebudeme kritizovať.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Tatár.

Poslanec P. Tatár:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážená pani ministerka,

dámy a páni,

dovoľte mi reagovať na úvodné vystúpenie, a to na tú časť, kde sa hovorí o postupných krokoch pre transformačnú akciu, teda pre reformu dôchodkového systému alebo reformu sociálneho systému. Bolo oznámené, že v októbri môžeme očakávať návrh, a pokiaľ mám informácie, tak tento návrh bude návrhom toho, čo sa môže všeobecne nazývať prvý pilier, čiže nie je to reforma samotná.

Teraz k dnešnému stavu. Dnešný stav je situácia, keď sú platné zákony staré takmer 50 rokov, niektoré, a je to séria zákonov počínajúc zákonmi z roku 1956, 1976 a 1988 a zákon z roku 1994 o Sociálnej poisťovni. A medzi tým boli desiatky vyhlášok a časť niektorých z nich je ešte stále platná. A celé to poňatie je korporativistické poňatie, kde sa platí do nejakého dodnes existujúceho systému, ktorý nerešpektuje to, kto koľko do toho vložil. To teda nie je poistný systém, to bolo jasne povedané. Je to systém iný.

Keď hovoríme o tom, že je potreba reformy a máme schválený harmonogram a ten harmonogram zásadne mešká, a keď tu dneska počúvame, že môžno v októbri budeme mať niečo, čo by mohlo byť jeho súčasťou, ale nie je jasné, aký zatiaľ bude podľa koncepcie druhý alebo tretí pilier, jednoducho to nenadväzuje, tak nebude možné hovoriť o tom, o čom sa hovorí veľmi jasne a po čom naozaj verejnosť volá, a to je znižovanie povinného základného odvodového zaťaženia. Pretože vlastne dostaneme len uprataný ten 50 rokov starý nefunkčný systém na dnešnú podobu. Iba to nebude poskladané z toľkých častí, iba to bude lepšie fungovať.

Keď sa tu hovorilo o tom, a to je druhá vec, ktorej sa chcem dotknúť, akoby sa samostatne zárobkove činným osobám vytýkalo, že ich hlavným zámerom je zneužívanie systému, tak musím povedať aj pravý opak, ktorý tento systém charakterizuje voči samostatne zárobkovo činným osobám, ale aj voči osobám, ktoré majú iný súbeh povinností platiť do tohto systému. A to je fakt, že ak niekto má povinnosť platiť dvakrát alebo trikrát, ak má niekto dve zamestnania alebo zamestnanie a samostatne zárobkovú činnosť alebo je vysokoškolák a má samostatne zárobkovú činnosť, tak jednoducho z tých zdvojených platieb nemá zdvojený výťažok, nemá zdvojený zisk. To je tiež chyba tohto starého systému.

Preto sa znovu vrátim k problému, že napriek tomu, že je to zlé, napriek tomu, že už je to neudržateľný systém, tak jeho rekonštrukcia, tá reforma, tá transformácia je neobyčajne pomalá. A ja si myslím, že budeme musieť bez ohľadu na to, že je tu nejaká rétorika zo strany vlády, že sa ide niečo zlepšovať, že budeme musieť urobiť všetky kroky na jednu širokú verejnú diskusiu, veľmi jasne to pomenovať. Ja potom pri druhom a treťom čítaní vystúpim podrobnejšie k týmto veciam, aby sme ich nenechali v tomto pomalom a podľa mňa nedostatočnom tempe, pretože to, čo by sme aj mohli očakávať v októbri, nemôže perspektívne túto krajinu uspokojiť.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Mesiarik.

Poslanec M. Mesiarik:

Vážený pán podpredseda,

vážený pán minister,

pani ministerka,

kolegyne, kolegovia,

budem veľmi stručný, pretože chcem sa stotožniť s pripomienkami a názormi, ktoré odzneli aj v predchádzajúcom bode pri schvaľovaní a posudzovaní tohto návrhu do skráteného legislatívneho konania. Pretože okrem toho, že napráva tento návrh nedostatok a určitú chybu poslednej novely, ide naozaj o výrazné zmeny v sociálnom poistení. Veľmi vážne zmeny. Ja osobne vítam tieto zmeny, ale chcem zároveň upozorniť ako azda už niektorí predrečníci, že ak ich dostatočne nepremyslíme, stanú sa kontraproduktívne a môžeme dosiahnuť opak.

Chcel by som hlavne upozorniť na časť, kde sa hovorí o možnosti postúpiť pohľadávku Sociálnej poisťovne. Som presvedčený, že keď túto časť dobre premyslíme v zákone, keď sa nájde dobrý systém, skutočne môže napomôcť takáto prax k zlepšeniu finančnej situácie Sociálnej poisťovne. Ale na druhej strane chcem upozorniť, že pri takýchto praktikách v iných oblastiach sú aj zlé skúsenosti. Jednak z toho pohľadu, ako pán poslanec Tkáč už tu naznačil, ale aj z toho pohľadu, že ak nebude dostatočná kontrola, bude sa dopredu špekulovať. Ak to bude lacnejšie ísť touto cestou, upozorňujem, že zamestnávateľ alebo subjekt platiaci bude dopredu špekulovať, aby sa dostal do tejto kategórie a potom lacnejšie, samozrejme, sa zbaví, ušetrí pár korún, zbaví sa svojej pohľadávky.

Takže upozorňujem na túto skutočnosť a zároveň aj by som vyzval všetky výbory, ktoré budú prerokúvať túto novelu, aby sme dostatočne premysleli kontrolu, ale zároveň aby sme našli aj účinnú možnože brzdu v tom, pretože takouto formou nie je problém, aby sa zlikvidoval zamestnávateľ alebo platiteľ. Ak tretí subjekt bude dôsledne vymáhať, tak bude vymáhať aj za tú cenu, že ho zlikviduje. A to by sme asi nemali takouto cestou ísť, pretože zaplatí poslednýkrát a strácame potom do budúcna ďalšieho platiteľa.

Chcem však zvlášť oceniť tú časť, kde sa v novele hovorí o poistení zodpovednosti za škodu a následne na vytvorenie základného fondu poistenia zodpovednosti za škodu. Neviem ako vy, vážené kolegyne, kolegovia, ale ja sa veľmi často stretávam v týchto pohnutých ekonomických dobách, keď fabriky idú do útlmu, do konkurzu, do bankrotu, do likvidácie a po nich ostáva spúšť. Hlavne tí ľudia, ktorí majú úrazy, čakajú na rentu, čakajú na vyrovnávanie zárobku, na ktorý majú nárok. Súdy im to uznávajú, ale nemá kto platiť. Sú bez peňazí a nemajú dokonca nárok ani na sociálnu podporu, ak ideme dôsledne, pretože nespĺňajú niektoré požiadavky. Ja som rád, že takéto niečo sa navrhuje, pretože si myslím, že práve táto časť ľudí v jednotlivých kategóriách rizika práce bude môcť byť ošetrená do budúcna týmto spôsobom, aby sa nestalo, že ostanú bez plnenia svojich nárokov, ktoré im jednoducho aj súd potvrdil.

Treba len zdôrazniť, že tu si musíme uvedomiť aj jedno, že ide opätovne o ďalšie zaťaženie zamestnávateľov. Ak si pozriete tabuľku, ktorá je súčasťou, a ja som rád, že je to komplexné, tak súhlasím s tým, že tam, kde je väčšie riziko, musí platiť viac, pretože je predpoklad väčšej ujmy alebo viacerých problémov. Ale opätovne musíme myslieť aj na to, že ide o ďalšie zaťaženie.

Vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na to, že ide vážne o problémy, na ktorých sa zhodujeme, myslím si, že nie je tu ani tak odpor voči filozofii tohto zákona, ale voči rýchlosti a spôsobu, chcel by som navrhnúť, pán spravodajca, že by sme predsa len zvážili termíny, aby sme netlačili tento problém do piatku, ale aby sme dali aspoň možnosť do toho 15. 5. výborom a do 17. 5. gesčnému výboru. Aspoň jeden týždeň dajte na to, aby sme premysleli aj so Sociálnou poisťovňou, aj s ďalšími, ako pán Tkáč hovoril, aby sme zákon prerokovali dôsledne.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Maxon ako posledný prihlásený do rozpravy.

Poslanec M. Maxon:

Ďakujem pekne za slovo.

Vážený pán podpredseda Národnej rady,

vážený pán minister,

dovoľte mi uviesť niekoľko skutočností, ku ktorým ma vedie táto predloha zákona, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní.

Celkom úvodom, pán minister, mi dovoľ, aby som ti veľmi úprimne poďakoval za odpovede na otázky, ktoré sme v tej prvej časti položili, zrejme si asi usúdil podľa toho starého záhoráckeho, že "nebylo vo čem". No ale, dámy a páni, ja som presvedčený, že bolo o čom, lebo, pán minister, keby si, a teraz to naozaj musím celkom jasne a zrozumiteľne povedať, minimálne v predchádzajúcom roku počúval svojich kolegov alebo poslancov vládnej koalície, tak by sme k tejto reparácii, ktorú tu teraz robíme, nemuseli pristúpiť. Alebo, pán minister, naozaj ťa podceňujem a už vtedy si predpokladal, že toto skrátené legislatívne konanie bude vhodnou formou, ako zapracovať do tohto zákona aj iné veci.

Prepáč mi ten tón, ale tým, že si nám naozaj neodpovedal na tie naše otázky v prvej časti, myslím si, že je adekvátny. Napriek tomu sme sa rozhodli, že budeme hlasovať, aby tento zákon išiel v skrátenom legislatívnom konaní.

Ja už som spomínal, že sa to všetko udialo zákonom 446/2000, ktorý je účinný od 1. januára, v ktorom sa uskutočnili zásadné zmeny v sociálnom zabezpečení a predovšetkým sa týkali zavedenia vzniku povinnej účasti samostatne zárobkovo činných osôb na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení až od určitej výšky príjmu.

Súčasne teda uvádzaš ako predkladateľ, že aplikácia tejto novely vyvolala nespokojnosť samostatne zárobkovo činných osôb preto, že sa im neumožňuje v prípade príjmu nižšieho ako sto tisíc korún dobrovoľná účasť na nemocenskom poistení. Nuž my sme naozaj a v tomto cítim v tejto snemovni zhodu, že to nemožno charakterizovať ako nespokojnosť, ale treba to charakterizovať ako právny stav, ktorý podľa nášho názoru nie je celkom v súlade s ústavou, alebo je minimálne na hranici ústavnosti. Takže z hľadiska reparácie tohto problému existuje tu absolútna zhoda v snemovni, že by sme mali tento zákon podporiť v jeho legislatívnom pokračovaní v druhom čítaní a, samozrejme, aj samotnú predlohu v tomto znení, ktorá rieši tento problém.

Prirodzene, že by sa dalo diskutovať a opäť sa možno bude argumentovať, že dôvodová správa nie je súčasťou zákona, samozrejme, nie je súčasťou zákona, ale dôvodová správa je veľmi dôležitá z hľadiska aplikácie zákona a vykonateľnosti zákona. A niektoré tie konštatovania, že dobrovoľná účasť samostatne zárobkovo činných osôb na nemocenskom poistení umožňuje týmto osobám využívať solidaritu ostatných poistencov povinne zúčastnených na nemocenskom poistení pri čerpaní dávok a naopak, umožňuje im vylúčiť svoju participáciu na tejto solidarite pri platení poistného, t. j. napríklad pri financovaní dávok.

No veľmi zaujímavá by bola aj štatistika, ako to vyzerá predovšetkým vo fonde sociálneho zabezpečenia v Sociálnej poisťovni a aké máte pohľadávky voči samostatne zárobkovo činným osobám a aké pohľadávky sú voči právnickým osobám. Prirodzene, že z hľadiska objemu aj z hľadiska predpísaných dávok sú tieto sumy neporovnateľné, ale z hľadiska výskytu prípadov sa to dá štatisticky zhodnotiť. A tie predbežné štatistické informácie na základe výročnej správy Sociálnej poisťovne máme k dispozícii a tam sa jednoznačne poukazuje na to, že so samostatne zárobkovo činnými osobami z hľadiska výšky pohľadávok nie sú v Sociálnej poisťovni vážnejšie problémy.

Na druhej strane treba privítať, že ste potom už mali ambíciu v tomto zákone vyriešiť aj tú skutočnosť, že tú dobrovoľnú účasť je potrebné riešiť aj so súbežným zavedením ochranných mechanizmov. A tieto ochranné mechanizmy potom, samozrejme, vyvažujú tú hladinu výšky príjmov a výdavkov za jednotlivého poistenca. Takže potiaľ podľa môjho názoru v samotnej novele zákona, myslím si, je všetko v poriadku.

Pripájam sa však vo svojom vystúpení k tomu, čo povedala pani poslankyňa Keltošová, a to je samotná záverečná časť zákona, kde sú jednotlivo uvedené body, ktorých účinnosť sa navrhuje od 1. 7. To je tá reparácia toho, čo sa nemuselo stať, ale "budiž", dobre, v poriadku. A potom je tam významná časť bodov, ktoré by mali vstúpiť do účinnosti 1. 1. 2002 a dokonca niektoré aj pozdejšie. Tam potom naozaj stojí namieste otázka, prečo má ísť tento proces skráteným legislatívnym konaním.

No a dovoľte mi teraz sa vyjadriť k bodu 6 predlohy, ktorú máme k dispozícii. K bodu 6 článku, ak sa nemýlim, 2. Tento bod 6 článku 2 rozširuje pôsobnosť Správnej rady Sociálnej poisťovne o vydávanie súhlasu na uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávky v nadväznosti na novú úpravu postúpenia pohľadávok.

Rovnako v článku 2 k bodu 7 a 8. V bodoch 7 a 8 sa navrhuje, aby na prijatie uznesenia, ktorým sa dáva súhlas na uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávky, bol súhlas nadpolovičnej väčšiny u každého zo zástupcov zastúpených v správnej rade, to znamená, že máme na mysli všetky tie tri skupiny, ktoré sú reprezentované v správnej rade. Viac-menej vecne túto problematiku rieši bod 6 a už procesne potom bod 7, ako sa môže o tom rozhodnúť. Potom konkrétne túto problematiku, myslím, rieši § 33a.

Prepáčte mi, že teda takto sa snažím loviť v pamäti, lebo naozaj bol krátky čas aj na prípravu k týmto zákonom.

Paragraf 33a. A potom sa v dôvodovej správe tomu venuje, áno, § 33a a bod 45. A tam sa hovorí, že súčasná finančná situácia v Slovenskej poisťovni najmä v súvislosti s napĺňaním základného fondu dôchodkového zabezpečenia vyžaduje legislatívne zakotvenie...

(Reakcia z pléna.)

Pardon, Sociálnej poisťovne. Súčasná finančná situácia Sociálnej poisťovne najmä v súvislosti so základným fondom dôchodkového zabezpečenia vyžaduje takúto legislatívnu úpravu, ktorej výsledkom môže byť dosiahnutie aspoň čiastočného peňažného plnenia.

Nuž, dámy a páni, o čom to postúpenie pohľadávky tretej osoby je? Čo to znamená, ktorej výsledkom môže byť dosiahnutie aspoň čiastočného peňažného plnenia? Čo to súčasne znamená, že z možnosti postúpiť tieto pohľadávky sú vylúčené pohľadávky voči samostatne zárobkovo činným osobám? Pán minister, tu by som chcel teda upriamiť tvoju pozornosť. Kvôli samostatne zárobkovo činným osobám robíme skrátené legislatívne konanie.

V tom § 33a bod 45, kde sa hovorí o možnosti postúpiť pohľadávku tretej osoby, sú samostatne zárobkovo činné osoby z tejto možnosti vylúčené. Súčasne sú vylúčené spolupracujúce osoby samostatne zárobkovo činným osobám, osobám zárobkovo činným v cudzine, ako aj osobám dobrovoľne pokračujúcim v účasti na dôchodkovom zabezpečení, keďže nároky týchto osôb zo systému nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia sú podmienené splnením povinnosti zaplatiť poistné týmito osobami. No, pán minister, ja si naozaj neviem celkom dobre predstaviť, že keď takáto legislatívna možnosť, a o podstate tejto legislatívnej možnosti ešte budem hovoriť, keď takáto legislatívna možnosť existuje, prečo nemôže byť právne na jednu úroveň postavená samostatne zárobková činnosť a právnická osoba. Okrem toho sú teda z tejto možnosti vylúčené aj tie ďalšie osoby, o ktorých som hovoril.

Súčasne sa v dôvodovej správe pri tom inštitúte postúpenia pohľadávky tretej osoby hovorí, že nevyhnutnou podmienkou uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok Sociálnej poisťovni je jej odplatnosť, aj keď bez presného vyjadrenia jej výšky. Ešte raz zopakujem. Dôvodová správa nie je súčasťou zákona, alebo nie je bezprostredne súčasťou textu zákona - ale čo to znamená odplatnosť tejto pohľadávky a čo to znamená, aj keď nie bez presného vyjadrenia jej výšky? Toto vytvára podľa vás v dôvodovej správe možnosť pre individuálny prístup k posudzovaniu vymožiteľnosti týchto pohľadávok. Nuž, pán minister, tam naozaj treba, v tej dôvodovej správe vymeniť individuálny za klientelistický.

Teraz, ja to veľmi otvorene poviem, sa desiatky mojich kamarátov na mňa budú hnevať, lebo desiatky mojich kamarátov sledujú vývoj tohto zákona a už sa tešia, že budú tými tretími osobami, ktoré kúpia pohľadávky Sociálnej poisťovne, a môžem vás ubezpečiť, že na 80 % už aj presne vedia, ako s týmito pohľadávkami naložia. Ak teda Sociálna poisťovňa má tento vážny problém, tak sa treba tomuto problému hlbšie venovať a naozaj treba nájsť taký spôsob, aby tá možnosť individuálneho posúdenia, ktorá vždy skĺzne do roviny klientelizmu, aby sa vylúčila.

No a potom aj stojí otázka, vážený pán minister, to nie je naozaj celkom v tvojej kompetencii, ale je to v kompetencii poslancov Národnej rady a Správnej rady Slovenskej poisťovne, nuž tak potom sa, vážené dámy, vážené poslankyne, vážení poslanci, dohodnime, že ideme revidovať správny fond Sociálnej poisťovne. Ak prostredníctvom zdrojov správneho fondu má Sociálna poisťovňa dostatočne veľký aparát na to, aby túto agendu mohla spravovať, tak by mala mať aj dostatok profesionálov na to, aby vedeli efektívne a so záujmami štátu tieto pohľadávky spravovať. Nedokáže to celý aparát Sociálnej poisťovne, ale dokážu to dvaja šikovní právnici, ktorí majú nejakú tú finančnú hotovosť a môžu s týmito pohľadávkami aktívne pracovať.

Ak teda tento inštitút sa má zaviesť, tak ja som naozaj za to, aby sa prehodnotila výška správneho fondu Sociálnej poisťovne a nech odtiaľ 100 alebo 150 ľudí odíde. Takže preto hovorím, že túto skutočnosť treba riešiť veľmi dôsledne, pomalšie, nie v skrátenom legislatívnom konaní.

Veľmi zaujímavo je tam riešená aj tá záležitosť, napríklad nemožno postúpiť pohľadávku, ak bol spravený splátkový kalendár. Tu si prostriedok odporuje tomu cieľu, na 80 alebo 90 % zasa na druhej strane tie pohľadávky, ktoré sú v lehote splatnosti, majú splátkový kalendár. Tu teda explicitne v zákone prevod týchto pohľadávok vylučujete. Je tu zaujímavo konštatované, že vznikom práva tretej osoby nakladať s postúpenou pohľadávkou táto stráca charakter pohľadávky Sociálnej poisťovne. Nuž, to je samozrejmé, pretože ak sa podľa Obchodného zákonníka postúpi pohľadávka tretej osoby, tak musí stratiť charakter pohľadávky Sociálnej poisťovne. Ja som naozaj veľmi ďaleko od toho, aby som uprednostnil ten princíp možného klientelizmu pri tomto inštitúte, ale som presvedčený, že takouto formuláciou tomu možnému klientelizmu v tejto oblasti sa v žiadnom prípade nevyhneme.

Veľmi zaujímavo je tu riešená aj možnosť odpustiť pohľadávku. Odvolávate sa tam aj na tú skutočnosť, že sa to rieši obdobne ako iné pohľadávky štátu alebo verejných fondov. Nuž, je tu aj pani ministerka financií. Pán minister, nikde ani v jednom zákone nie je uvedené, že sa kedykoľvek, akýmkoľvek spôsobom môže odpustiť istina. Ten spôsob odpustenia pohľadávky ako takej tu podľa môjho názoru tiež nie je riešený komplexne a nie som si celkom istý, či je riešený aj v súlade so zákonom o účtovníctve, lebo nakoniec správna rada môže rozhodnúť. Na druhej strane treba objektívne povedať, že Sociálna poisťovňa je inštitúcia, ktorá vznikla osobitným zákonom, to znamená, že sa na ňu v niektorých ustanoveniach vzťahujú aj osobitné predpisy z hľadiska účtovania. Ja teda musím korektne priznať, že túto oblasť nemám preskúmanú, či je to celkom možné, tak ako to navrhujete. Ale minimálne je to neobvyklé.

A summa summarum okrem toho teda ešte som tu jednu zaujímavú vec čítal, a to je, vážený pán minister, tiež celkom neobvyklé. Ja teraz, žiaľ, to neviem pre krátkosť času nájsť, ale poviem obsah. Novelizuje sa tu niektorý paragraf s odvolávkou, aby sa príslušné znenie zákona dalo do súladu s príslušnou vyhláškou ministerstva financií. Nuž prepáč, pán minister, ale nech sa to zrodilo kedykoľvek, nech je to aj kritika do našich vlastných radov, predsa nemôžeme my zákon prispôsobovať vyhláške. Veď vyhláška, to dúfam, že teda už všetci kolegovia v tejto snemovni vieme, že zákon je vyššia právna norma. Takže ak máte ambíciu všetko tak perfektne zlepšovať, tak tu, naopak, zákon prispôsobíte vyhláške.

Vážený pán minister, ešte raz zopakujem, zdôrazňujem, aj keď nemám ten mandát, ale tak sme sa poradili, poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko jednoznačne všetkými hlasmi svojho poslaneckého klubu podporí reparáciu toho, čo sa tou 400-kou pokazilo. Ale ešte raz ťa žiadam, pán minister, aby si sa vyjadril, či si ochotný tie ostatné veci z rokovania pléna Národnej rady stiahnuť, pretože môže sa stať, že tá reparácia bude mať veľmi zložitý proces.

Ďakujem pekne za pozornosť.