Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
v mene vlády Slovenskej republiky predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 100/1988 o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky 274/1994 o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov.
Z dôvodu toho, že po novele zákona 100 koncom minulého roka táto novela vyvolala rad problémov v spoločnosti a bolo aj mnoho názorov z vašej strany, že takáto novela vytvára na hrane dodržiavanie ústavných práv, vláda Slovenskej republiky predložila tieto novely zákonov s tým, že práve v dôsledku toho, aby boli garantované ústavné práva občanov, navrhujeme uskutočniť podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350, aby Národná rada rozhodla o skrátenom legislatívnom konaní o tomto vládnom návrhu zákona.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi ministrovi.
Teraz prosím pána poslanca Halmeša, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto návrhu vo Výbore Národnej rady pre sociálne veci a bývanie.
Pán poslanec Halmeš, máte slovo.
Poslanec F. Halmeš:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
dámy a páni,
dovoľte mi podať informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 24. apríla 2001 číslo 1091 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o spomenutom vládnom návrhu zákona na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie v termíne ihneď s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky.
Výbor predložený návrh vlády prerokoval na 58. schôdzi výboru dňa 3. mája 2001 a súhlasil uznesením z 3. mája 2001 číslo 321 s predloženým návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o príslušnom vládnom návrhu a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky s predloženým návrhom vysloviť súhlas s tým, že prvé, druhé aj tretie čítanie sa uskutoční na tejto 48. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k predloženému návrhu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcu, pán poslanec.
Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Pani poslankyňa Aibeková sa hlási, Keltošová, pán poslanec Tatár, pani poslankyňa Tóthová. Uzatváram možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.
Ako prvá - pani poslankyňa Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Vážený pán podpredseda,
vážený pán minister,
vážené dámy,
vážení páni,
vo svojom úvodnom slove aj pán minister spomenul, že novela, ktorú poslednýkrát predkladal v parlamente, týkajúca sa zákona číslo 100/1988 Zb. vyvolala búrku nevôle nielen zo strany tých, ktorých sa to bezprostredne týka, čiže samostatne zárobkovo činných osôb a spolupracujúcich osôb, ktorých príjem bol za posudzovaný rok, v tom prípade, ako bola odvolávka v zákone, to bol rok 1999, že aj medzi poslancami sa mnohí našli, ktorí vyjadrili nevôľu nad týmto návrhom zákona.
Je to presne tak, pán minister, ja vám vytýkam, že dávate tento návrh zákona znovu v skrátenom legislatívnom konaní, aj keď musím priznať, že tentoraz je to skrátené legislatívne konanie na prospech občanov. Vy ste sa podľa vašich mediálnych vyjadrení dlho bránili zmene toho, čo ste tu dávali do parlamentu koncom roka 2000, a tvrdili ste, že tá novela je úplne v poriadku, tak som rada, že ste zrejme argumenty a nátlak verejnosti prijali, že ste ho akceptovali a predkladáte tento návrh zákona, ktorý rozširujete o ďalšie paragrafy, ktoré sa týkajú potom celého systému sociálneho poistenia a fungovania Sociálnej poisťovne.
Pán minister, naozaj si myslím, že aj minister by mal uznať svoju pravdu skôr, a nie presviedčať poslancov a verejnosť, tak ako ste to vy urobili, a stačí si pozrieť vaše úvodné vystúpenie k tomu pôvodnému návrhu, keď ste tu poslancov presviedčali, že je to v prospech živnostníkov a v prospech tých, ktorých sa novela týka. Nebolo to v ich prospech, pretože vy ste síce urobili jeden pozitívny krok a ten je v tom, že sa nemusia povinne poisťovať a nemusia si povinne platiť nemocenské poistenie, ale že ste im to aj zakázali svojím spôsobom a znemožnili, aby sa poistili aj tí, ktorí sa poistiť chcú. Čo sa týka dôchodkového poistenia, tam ste túto chybu neurobili, tam ste nechali na tú samostatne zárobkovo činnú osobu a spolupracujúcu osobu, aby sa sama rozhodla, či si chce platiť do fondu dôchodkového poistenia, alebo nie.
Vy ste vtedy, pán minister, aj trošku zahmlievali, pretože ste neustále v parlamente aj v médiách hovorili, že ide iba o nemocenské poistenie, teda v užšom poňatí, a že ste hovorili iba o zneužívaní systému týchto osôb, keď ochorejú, že vlastne tento systém zneužívajú. Vy ste, pán minister, však vtedy nepovedali tým poslancom a verejnosti, ktorá sa nevenuje tejto problematike, že ste vlastne týmto zákazom, resp. nemožnosťou poistiť sa postihli napríklad aj ženy, ktoré takto nemohli dostávať podporu pri ošetrovaní člena rodiny, pretože väčšinou zostávajú pri chorých deťoch doma ženy, že ste im takto znemožnili poberať vyrovnávací príspevok v tehotenstve a materstve, peňažnú pomoc v materstve, podporu pri narodení dieťaťa, ale aj kúpeľnú starostlivosť. Dokonca ani pohrebné by neboli mohli dostávať.
Takže v tom je moje pozitívne vyjadrenie, že ste uznali svoju chybu a že predkladáte tento návrh zákona tak, ako je pripravený. A nás práve zaujíma najviac ten bod 3, ktorý sa týka § 145a, ktorý dnes už umožňuje dobrovoľné poistenie.
Záverom toľko, že dúfam, pán minister, že sa už takéto rýchle novely z vašej strany do parlamentu nebudú predkladať a že konečne splníte úlohy, ktoré ste si vy dali v programovom vyhlásení vlády a ktoré ste si dali aj v legislatívnom pláne úloh, a to, že predložíte komplexnú novú novelu, ktorá bude riešiť systém sociálneho zabezpečenia a sociálneho poistenia, pretože to ste parlamentu dlžný. A dúfam, že podľa posledného legislatívneho plánu úloh, tak ako ste si ho dali na rok 2001, že naozaj predložíte ten komplexný návrh. Táto novela totiž je už naozaj staručká novela, už je z roku 1988 a už sú úplne iné ekonomické, právne a vlastne takmer všetky podmienky, za ktorých pôsobíme, či už v systéme sociálnom, zdravotnom a v ďalších, ktoré na to nadväzujú.
Tak dúfam, že tento svoj sľub zrealizujete a že naozaj po letných prázdninách sa budeme môcť zaoberať tou novelou. Nakoniec vyplýva to vám aj z koncepcie transformácie sociálneho zabezpečenia, ktorú parlament schválil ešte minulý rok.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Faktickou poznámkou chce reagovať pán poslanec Brňák.
Poslanec P. Brňák:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Aj keď pani poslankyňa Aibeková vo svojom vystúpení uviedla, že v danom prípade ide o návrh, ktorý je na prospech občana, a teda že do istej miery je tu akási legitimita na to, aby takýto návrh bol urýchlene prerokovaný a schválený, myslím si, že je potrebné, aby zaznela pripomienka v tom smere, že jednoducho ani v danom prípade z hľadiska formálnoprávneho nie sú naplnené dôvody na použitie ustanovenia § 89 zákona o rokovacom poriadku, ktoré sa veľmi kusým spôsobom snažil osvetliť aj pán minister Magvaši vo svojom úvodnom slove, keď hovoril o možnosti porušenia alebo narušenia ľudských práv a slobôd.
Ak by sme prijali túto filozofiu, pán minister, potom treba povedať aj to "B", že ten, kto porušil tie ľudské práva a slobody, bola v danom prípade vláda Slovenskej republiky a parlamentná väčšina, resp. parlament, ktorý takúto novelu zákona schválil. Myslím si, že takéto prístupy, ktorých sme svedkami aj dnes v súvislosti s predložením tohto návrhu novely zákona, znamená neúmerný počet týchto prípadov, je ich strašne veľa. A myslím si, že keby radový občan Slovenskej republiky vedel a poznal, akým doslova živelným spôsobom sa dnes predkladajú a schvaľujú zákony na pôde tohto zákonodarného zboru, že by nás všetkých z tohto parlamentu jednoducho vyhnal. A takáto situácia v súvislosti s nekvalitnými návrhmi zákonov a s ich duplicitou, veď aj počas tejto schôdze sú predkladané novelizácie dve-tri, ktoré sa dotýkajú jedného právneho predpisu, to je niečo, čo v tomto parlamente nemá obdobu od roku 1990.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pekne.
Ja chcem iba poďakovať pánovi poslancovi Brňákovi za doplnenie a naozaj si myslím a ja už som to viackrát pánovi ministrovi Magvašimu vytýkala, vlastne vytýkam mu to vždy, keď dáva sociálne zákony na skrátené legislatívne konanie, že to v praxi vyvoláva len a len chaos. Spomeňte si, koľkokrát ste dali na skrátené legislatívne konanie zákon o sociálnej pomoci, aký chaos ste v teréne vyvolali. Aký chaos ste vyvolali týmto návrhom zákona, ktorý bol teda v pôvodnom znení. Vy opozíciu v tomto prípade negujete.
Pán minister, vy si musíte spomenúť, a keď si nespomeniete, sú o tom záznamy z rokovaní, že my sme vás upozorňovali na chaos, ktorý môže nastať. Že sme nehlasovali za tieto návrhy zákonov, že sme rovnako odmietli váš nesystémový a vytrhnutý prvok, ktorý ste urobili voči pracujúcim dôchodcom. Takže možnože naozaj je najvyšší čas, aby ste počúvali aj opozíciu, pretože naše návrhy majú racionálne jadro a naše upozornenia nie sú preto, že sme opoziční, ale preto, že tieto zákony veľmi podrobne študujeme a že medzi nami sú skutočne mnohí odborníci. Napokon ide vystúpiť pani Keltošová, ktorá bola dvakrát ministerkou, sedí tu pán Tkáč, ktorý bol tiež ministrom a ktorí sa tejto problematike roky venujú a rozumejú jej.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Keltošová.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister,
vážená snemovňa,
hneď na úvod chcem povedať, že podporím, výnimočne podporím návrh na skrátené legislatívne konanie v záujme veci, v záujme odstránenia toho chaosu, ktorý zavládol, ako už moji predrečníci hovorili, po poslednej novele zákona číslo 100/1988 Zb. Nevidím však dôvod, pán minister, aby ste spolu s napravením chýb voči samostatne zárobkovo činným osobám rozširovali proti legislatívnym pravidlám, proti legislatívnej praxi návrh novely, ktorú tu predkladáte. Aby aj kolegovia a kolegyne vedeli, o čom hovorím, myslím si, že je to ďalšie nesystémové riešenie v oblastiach, ktoré by sa mali predkladať v riadnom legislatívnom konaní a mali by byť dostatočne prediskutované aj odbornou verejnosťou. Ak chceme napraviť chybu v nemocenskom poistení, za to som, aj v skrátenom legislatívnom konaní.
Chcem však upozorniť, že táto novela zákona v článku II rieši rozšírenie pôsobnosti Sociálnej poisťovne o poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania vo vzťahu k návrhu nového Zákonníka práce. Prechod, samozrejme, doteraz robila Slovenská poisťovňa, treba to upraviť v súvislosti s ďalšou právnou normou.
Ďalej zabezpečenie výkonu poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania na prechodné obdobie do prijatia zákona o sociálnom poistení, o ktorom tu bola reč, v rámci ktorého bude upravené aj úrazové poistenie. Znova je to len dočasné riešenie a znova je šité horúcou ihlou.
Ďalej upravenie práv, hovorím stále o článok II predkladanej novely, upravenie práv a povinností týkajúcich sa uplatňovania zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, doteraz to bolo upravené vyhláškou ministerstva financií. Posilnenie pôsobnosti štátneho dozoru, posilnenie právneho postavenia Sociálnej poisťovne pri vymáhaní pohľadávok, t. j. rozšírenie možnosti priameho výkonu rozhodnutia, predĺženie lehoty na vymáhanie pohľadávky.
Ďalej zefektívnenie a zhospodárnenie konania Sociálnej poisťovne pri predpisovaní a vymáhaní pohľadávok.
To budeme o všetkom tomto, a ešte prečítam ďalej, rokovať znova v skrátenom legislatívnom konaní?
Ďalej ustanovenie maximálnej výšky penále, jej obmedzením do výšky dlžnej sumy. Podľa tejto novely k znižovaniu stavu ťažko vymožiteľných pohľadávok by mala prispieť možnosť odplatného postupovania pohľadávok Sociálnej poisťovne tretím osobám, čiže predaj pohľadávok, ako aj zakotvenie možnosti odpísania nevymožiteľných pohľadávok. Budeme mať dosť času prerokovať všetky tieto závažné zmeny? Lebo tu už nejde len o novelu kvôli samostatne zárobkovo činným osobám a kvôli umožneniu platieb do nemocenského poistenia.
Na záver: V dôvodovej správe vyčísľujete dosah na štátny rozpočet v sume cca 5,1 mil. korún, pokiaľ ide o platenie poistného na poistenie zodpovednosti za škodu. Ide asi o 36 tisíc zamestnancov štátnych orgánov a predpokladaného vyplateného odškodnenia za pracovné úrazy a choroby z povolania u týchto zamestnancov.
Pán minister, ja sa pýtam, či platí uznesenie vlády z februára minulého roka, že každý takýto návrh zákona by mal vyčísľovať aj dosah na možnú zamestnanosť alebo nezamestnanosť. Pretože vy síce konštatujete, že tento návrh zákona nemá vplyv na zamestnanosť a na tvorbu pracovných miest, ja by som však reálne očakávala prínos pre tvorbu pracovných miest v Sociálnej poisťovni, pretože rozširuje jej pôsobnosť do veľmi veľkej šírky. Preto si myslím, že v skrátenom legislatívnom konaní takéto vážne návrhy zmien by sa nemali udiať bez širšej diskusie, podotýkam znova, nielen koalície, opozície, ale aj odbornej verejnosti.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalší v poradí prihlásený do rozpravy je pán poslanec Tatár. Po ňom vystúpi pani poslankyňa Tóthová.
Nech sa páči.
Poslanec P. Tatár:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
dámy a páni,
pridám sa k tomu, čo už tu odznelo, a poviem to možno inými slovami. Ak sme upozorňovali od začiatku roka na potrebu zmeny v týchto zákonoch, tak si dovolím zacitovať odmietavé stanovisko ministra a ministerstva, ktoré je datované februárom, a tá veta doslova podpísaná predkladajúcim pánom ministrom je, že nevidí "potrebu novelizovať prijatú právnu úpravu", čiže zákon, ktorý teraz novelizujeme. Ten list má skoro tri strany a zvyšok sú argumenty, prečo tú potrebu vtedy pán minister nevidel.
A, samozrejme, v kontraste s tým je koncipovaná dôvodová správa k skrátenému legislatívnemu konaniu. A teda zase citujem z dôvodovej správy: "aby nedošlo k ohrozeniu základných ľudských práv". Myslím si, že vláda, alebo ministerstvo reagovalo len vtedy, keď je zle, že jednoducho ministerstvo zaspalo tento problém. V podstate by sa dalo povedať, že ide o zneužitie inštitútu skráteného legislatívneho konania.
Ale tiež sa pripájam k tomu, že je potrebná novela v tejto veci. Takže si myslím, že je dobré podporiť toto skrátené legislatívne konanie. Myslím si, že takouto prácou, lebo my sme podali aj poslaneckú novelu na tú istú tému, ktorá sa obmedzuje len na opravu toho, čo bolo pokazené, a nie na všetko ostatné, hoci sme tiež mohli mať ambíciu zlepšiť celý systém, pretože ho je nutné zlepšiť. Takýto prístup hatí aktivitu poslancov, vnáša konflikt a nie je to dobrá harmónia práce medzi vládou a parlamentom.
Myslím si, že my sme podali naozaj riešenie nemocenského pre samostatne zárobkovo činné osoby s nižším príjmom a nič iné nerieši ani ten dodatok k vládnemu návrhu zákona o iných veciach, kvôli ktorému je skrátené legislatívne konanie. Vládny návrh nerieši ani retroaktivitu, ktorá je v tej novele prijatá, a nerieši ďalšie chyby, o ktorých už bola pred mojimi predrečníčkami reč. Myslím si, že je pravda to, že ten rozsiahly návrh zákona, ktorý má prevažne pozitívny prínos pre činnosť Sociálnej poisťovne, naozaj nie je vhodný na skrátené legislatívne konanie, pretože tam treba ekonomicky zvážiť trebárs celý inštitút postúpenia pohľadávok, za akých podmienok a tak ďalej.
A musím povedať, že určite budeme - v prípade, že toto skrátené legislatívne konanie a prvé čítanie bude prijaté - navrhovať opravy aj ďalších vecí v predmetnom zákone, v prípade, že navrhovatelia povedia, že je to nad rámec nimi predkladanej novely, tak je tam ešte aj náš poslanecký návrh, o ktorom budeme rokovať v neskoršej časti schôdze, kde potom uplatníme všetky tie pripomienky, najmä odstránenie retroaktivity pre okruh samostatne zárobkovo činných osôb s novodefinovaným príjmom pod 100 tisíc korún.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážené kolegyne, kolegovia,
vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
mám výhodu, že moji kolegovia už veľa povedali o merite veci, teda nebudem ich opakovať, plne súhlasím s tým, čo povedala pani poslankyňa Aibeková, aj s tým, čo povedala pani poslankyňa Keltošová. Ja sa viacej sústredím na právnu stránku veci.
Máme tu opätovne skrátené legislatívne konanie, tentoraz skutočne na odstránenie vlastne, povedzme, chyby, ktorá spôsobuje nie ohrozenie základných ľudských práv, ale už teda nie zabraňuje poškodeniu ľudských práv, ale odstraňuje poškodenie ľudských práv. Jednoznačne treba povedať, že prijatý zákon napriek upozorneniam, ktoré zazneli z opozičných radov a aj niektorých poslancov vládnej koalície, tlačidlová mašinéria tohto parlamentu presadila uvedený zákon s nedostatkami, ktoré sa veľmi výrazne prejavili ako chaos v praxi. Mnohé legislatívne návrhy sú skutočne nekvalitné a, žiaľ, prejavuje sa nedostatok týchto legislatívnych návrhov oveľa skrytejšie ako nedostatok tohto legislatívneho návrhu.
Dovoľte mi, aby som spomenula nedostatok, ktorý je vyvrcholením legislatívnej arogancie a jej nekvality, týka sa to novely ústavy, ktorá vlastne s takým nekvalitným spracovaním, v akom bola predložená, odníme občanom od 1. júla do 1. januára 2002 právo podať námietky na Ústavný súd, ktoré dnes v zmysle článku 130 ods. 3 môžu podávať občania. Preto si myslím, že treba jednoznačne konštatovať, že súčasná legislatíva je chaotická, nekoordinovaná a vlastne aj predložený návrh na skrátené legislatívne konanie vlastne je odstránením legislatívy, ktorá je nekvalitná.
Chcela by som uviesť, že je to veľmi smutné, pretože legislatíva je významnou pákou riadenia našej spoločnosti a tak ako na iných úsekoch dochádza k chaotickému riadeniu, tak dochádza aj k chaotickému riadeniu prostredníctvom prijatých právnych predpisov.
Ja podporím toto skrátené legislatívne konanie, ale s pripomienkou, že opätovne nie je plne naplnený § 89 rokovacieho poriadku, ktorý hovorí o skrátenom legislatívnom konaní, pretože sa predpokladajú mimoriadne okolnosti, keď vlastne by došlo k ohrozeniu ľudských práv, a tu nie je nebezpečenstvo ohrozenia ľudských práv, ale tu je už stav, keď ľudské práva boli porušené. A ak by sme chceli doslova naplniť literu zákona, tak žiadna mimoriadna okolnosť tu nie je, jedine keby sme legislatívny chaos tejto vlády považovali za mimoriadnu okolnosť.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja, ako som už uviedla, podporím toto skrátené legislatívne konanie a chce sa mi veriť, že nebudeme musieť ďalšie zákony, ktoré prijmeme v maratóne, ktorým je toto rokovanie o 98 bodoch, že nebudeme musieť v septembri prijímať ďalšie návrhy na skrátené legislatívne konanie, ktorými budeme naprávať prešľapy z tohto rokovania.
Ďakujem vám za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Tóthová bola poslednou prihlásenou do rozpravy. Pán poslanec Kresák a Maxon chcú reagovať faktickými poznámkami.
Pán poslanec Kresák.
Poslanec P. Kresák:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Musím ako jeden z predkladateľov novely ústavy reagovať na to, čo odznelo z úst pani kolegyne poslankyne Tóthovej.
Pokladám za potrebné povedať, že pani kolegyňa si opätovne osvojuje rétoriku a argumenty iných, ale osvojuje si ich nesprávne. Musím veľmi, veľmi dôrazne namietať voči tomu, čo ona tu tlmočí z miesta diskutujúceho, musím namietať voči tomu, že konštatuje, že vraj došlo k odňatiu práva na podanie ústavnej sťažnosti. Dochádza iba k tomu, že bola pozastavená lehota na podanie ústavnej sťažnosti a tá lehota ostala...
(Ruch v sále.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Páni poslanci, prosím, aby ste vypli mobilné telefóny.
Poslanec P. Kresák:
... akurát sa nebude uplatňovať. Navyše dôjde k tomu, že občan získa možnosť získať finančné zadosťučinenie po 1. januári 2002, teda ďalšieho roku. Samozrejme, to dnes nie je možné.
Nebudem ani hovoriť o tom, že dosiaľ občan nemohol využiť ústavnú sťažnosť, pretože mu to jednoducho ústavný poriadok neumožňoval. Nebudem spomínať, že ročne iba 4 až 5 ústavných sťažností riešil Ústavný súd. A nemusím ani hovoriť o tom, že každé podanie, ktoré bolo dávané cez článok 130, bolo podaním, ktoré bolo v rukách Ústavného súdu, a že tento nástroj označil aj Európsky súd pre ľudské práva za nedostatočný.
Pokladám za potrebné teda povedať nahlas, že občania o nič neprídu, naopak, získajú možnosti podávať ústavnú sťažnosť voči rozhodnutiu akéhokoľvek orgánu verejnej moci, čím sa absolútne rozširuje ich možnosť chrániť svoje základné práva a slobody a navyše získavajú možnosť získať aj finančné zadosťučinenie za prípadnú ujmu, ktorú utrpia z rozhodovania týchto orgánov. Myslím si, že to sú dostatočne vážne argumenty na to, aby sa takýmto spôsobom nekritizovalo toto ustanovenie.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Maxon.
Poslanec M. Maxon:
Viacerí predrečníci, ktorí boli prihlásení do rozpravy, a nakoniec aj ostatná predrečníčka pani poslankyňa Tóthová poukázala na veľmi vážny problém, ktorý je potrebné riešiť skráteným legislatívnym konaním. V tomto prípade ja osobne som však presvedčený, že je to veľmi prezieravá šikovnosť predkladateľa, že to, čo v predchádzajúcom období zjavne porušili a dokonca sa dostali tou predchádzajúcou novelou do rozporu s ústavou, to chcú skráteným legislatívnym konaním správne napraviť, ale súčasne tam nabalili viacero vecí, ktoré so skráteným legislatívnym konaním nemajú nič spoločné. A ja by som prosil, aby sa predkladateľ pán minister vyjadril, či má dobrú vôľu, že v prerokovaní tohto bodu tie veci, ktoré nesúvisia s nápravou chýb, ktoré sa stali, z tohto zákona či bude ochotný vypustiť. To by malo byť základné kritérium pre nás pri rozhodovaní, či budeme súhlasiť so skráteným legislatívnym konaním.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Tóthová chce reagovať.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Chcem reagovať na pána poslanca Kresáka, ktorý medzičasom, ako je jeho zvykom, odišiel, a chcem povedať, že bohapusto klame a to, čo hovorí občanom, nie je pravda. Viacerí erudovaní právnici vyslovili opak.
Dovolím si citovať z tlače z 26. apríla tohto roku aj vyjadrenie predsedu, súčasného predsedu Ústavného súdu, ktorý doslova povedal: "Ani Ústavný súd nevie, čo bude s porušeniami práv občanov do konca roka." A ďalej uviedol: "Od 1. júla vznikne ďalšia situácia, novela ústavy totiž úplne zrušila inštitút podnetu. Občan sa môže od 1. januára obrátiť na Ústavný súd už iba s ústavnou sťažnosťou." To znamená, že od 1. júla, dokladám, má do 1. januára občan odňatú možnosť podať podnet podľa článku súčasne platného § 130 ods. 3 a ničím to nie je do januára proste nahradené, preklenuté.
Nečudujem sa predkladateľovi pánu poslancovi Kresákovi, že takto zatĺka taký vážny legislatívny nedostatok a nedorobok, pretože my poslanci opozície sme skutočne upozorňovali, že predložená novela ústavy má viacero nedostatkov a toto bude treba podľa môjho názoru napraviť. A je medzinárodnou blamážou, keď jeden štát si prijme novelu ústavy tak nekvalitne, že poruší práva občanov a odníme im určité práva.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť. Nie.
Pán spoločný spravodajca?
Nech sa páči.
Poslanec F. Halmeš:
Dovoľte mi, dámy a páni, predložiť návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 9. mája 2001 k návrhu vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov.
"Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, Národná rada Slovenskej republiky prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní a prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 48. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky."
Prosím, aby sa o prednesenom návrhu hlasovalo.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, prezentujme sa, zistíme počet prítomných v rokovacej sále, či je Národná rada schopná prijímať uznesenia. Páni poslanci, prosím ešte raz o prezentáciu a zistenie počtu prítomných v rokovacej sále.
Páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu.
Prosím pána poslanca, aby uviedol návrh uznesenia. Odporúčate prerokovať návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní?
Poslanec F. Halmeš:
Áno, aby sa prvé, druhé aj tretie čítanie uskutočnilo.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prosím, prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 83 poslancov.
Za návrh hlasovalo 81 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada na návrh vlády vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.
Budeme pokračovať v prerokúvaní návrhu zákona v prvom čítaní.
Vládny návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov,
ste dostali ako tlač 988.
Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1092.
Prosím, aby z poverenia vlády odôvodnil predmetný návrh zákona pán minister Magvaši.
Pán minister, máte slovo.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
vážené dámy,
vážení páni,
predkladám v mene vlády Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni, ktorý bol spracovaný v prvej časti ako iniciatívny návrh, o ktorom sa v podstate v rozhodujúcej miere diskutovalo v predchádzajúcom bode a v časti článku II podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2001, čo vychádzalo aj z harmonogramu reformy sociálneho poistenia.
Účelom predloženého návrhu zákona je najmä v článku I zmeniť a doplniť zákon číslo 100/1988 o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, a to predovšetkým úpravou dobrovoľnej účasti na nemocenskom poistení samostatne zárobkovo činných osôb, ktorých príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti nie je vyšší ako 100 tisíc korún. A to, čo je však v podstate rozhodujúce, a to, čo je nové, je otázka úpravy ochranného mechanizmu, ktorý zabráni zneužitiu dávok nemocenského poistenia. Dovoľte mi teda, aby som trošku objasnil túto skutočnosť, pretože aj nakoniec ten návrh, ktorý sme robili k návrhu zákona 446/2000, z novembra minulého roku, mal 5 bodov, ktoré nás viedli k tomu, že sme pripravili tak návrh zákona, ako sa on pripravil, a vlastne to riešenie ochranného mechanizmu v súčasnosti v tomto riešení by podľa nás malo odstrániť týchto 5 rizík.
1. V prvom rade je to, že ak je dovolená voľnosť prihlásenia sa do nemocenského poistenia, tak takýto účelový vstup do systému umožňuje, aby samostatne zárobkovo činná osoba neplatila poistné počas celého obdobia výkonu samostatnej zárobkovej činnosti, ale vstup do poistenia využila práve v situácii, keď bude vedieť, že u nej nastane sociálna udalosť odôvodňujúca priznanie dávky. Napríklad plánovaná operácia alebo prejavenie príznakov začínajúcej sa choroby. V súčasnosti platná právna úprava poskytovania dávok nemocenského poistenia vychádzajúca z povinnej časti nezahŕňa v sebe ochranný mechanizmus pred jej možným zneužívaním, pretože samostatne zárobkovo činným osobám zabezpečuje vznik nároku na dávky nemocenského poistenia odo dňa nasledujúceho po vzniku účasti na nemocenskom poistení, t. j. po dni podania prihlášky. Ale zavedenie práve toho ďalšieho inštitútu, to znamená dobrovoľnej účasti na nemocenskom poistení, si práve preto vyžaduje zavedenie ochranného mechanizmu v poskytovaní dávok.
2. Účelové zotrvanie v systéme umožňuje, aby osoba, ktorá dobrovoľne vstúpila do nemocenského poistenia, zo systému vystúpila po vyčerpaní podporného obdobia. To znamená, je tam fáza toho zneužitia a potom automaticky, keď som to zneužil, vystúpim a ďalej nemusím vlastne platiť. To je od obdobia poberania dávky napríklad pri nemocenskom, keď v zásade jeden rok alebo vo výnimočných prípadoch až dva roky. Účelový výstup zo systému odhlásením sa z dobrovoľnej účasti na nemocenskom poistení umožňuje samostatne zárobkovo činnej osobe vyhnúť sa plateniu poistného v období, v ktorom nepredpokladá, že bude čerpať dávky, a tým vylučuje svoju solidaritu v platbách poistného.
3. Účelové určenie výšky vymeriavacieho základu na platenie poistného na nemocenské poistenie, ktoré sa súčasne považuje za zárobok, resp. príjem, z ktorého sa vypočítava dávka, umožňuje získanie dávky v maximálnej výške už pri nižšom vymeriavacom základe, napríklad 7 500 Sk mesačne, rovnako, ako ju získavajú tí poistenci, ktorí do systému platia povinne z maximálneho vymeriavacieho základu 32 000 Sk. Pre obraz, ak je výška vymeriavacieho základu 7 500 Sk mesačne, tak výška zaplateného poistného je 4 320 Sk ročne. Ale pri 32 000 Sk vymeriavacieho základu je ročná platba poistného 18 432 Sk. Ale ročne takýto občan, ktorý má vymeriavací základ 7 500 Sk, môže dostať nemocenské 79 200 Sk zo zaplatených 4 320 Sk mesačne oproti tým 18 400 Sk 79 200 Sk takisto. A toto bolo skutočne. To sú skutočnosti, reálne príklady, ktoré sme mali v tomto systéme, že takto to bolo zo strany samostatne zárobkovo činných osôb čiastočne zneužívané.
4. Dobrovoľná účasť samostatne zárobkovo činných osôb na nemocenskom poistení umožňuje týmto osobám využívať solidaritu ostatných poistencov povinne zúčastnených na nemocenskom poistení pri čerpaní dávok. Teda v dávkach využijem solidaritu. A naopak, umožňuje im vylúčiť svoju participáciu na tejto solidarite pri platení poistného, t. j. pri financovaní dávok.
5. Dobrovoľná účasť bez súbežného zavedenia ochranných mechanizmov predstavuje možnosť nepriaznivo ovplyvňovať príjmy a výdavky základného fondu sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne a môže i narušiť ich rovnováhu, čo sme v dôvodovej správe aj kvantifikovali.
Takže z týchto dôvodov, ktoré som tu uviedol, týchto 5 dôvodov, zavádzame určitý ochranný mechanizmus, ktorý neumožňuje okamžite od podania prihlášky účasť na dobrovoľnom nemocenskom poistení, ale vytvárame tam určitú lehotu, aby sa predišlo možným špekuláciám, keď takéto špekulácie a náznaky takýchto špekulácií aj tu boli pomerne veľmi jednoznačné.
Chcel by som ďalej povedať, že v návrhu zákona v článku 2, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky 274/1994, nastáva pomerne veľmi dôležitý krok v reforme sociálneho poistenia ako prvej prípravy k ďalšiemu zákonu, ktorý predpokladáme podľa plánu legislatívnych úloh tak, ako je to v pláne legislatívnych úloh. A ten plán legislatívnych úloh je v korelácii spolu s harmonogramom reformy sociálneho poistenia. To sa mnohokrát inakšie o tomto nerozpráva, je to v korelácii času, že v októbri tohto roku predložíme takýto návrh zákona, ktorý bude budovať vlastne na novej, odídeme od systému sociálneho zabezpečenia, plne prejdeme k systému sociálneho poistenia. A to táto medzietapa, ktorou tu v súčasnosti vytvárame určité inštitucionálne podmienky na to, aby sme mohli v októbri takýto zákon vlastne spustiť. A to môžu potvrdiť odborníci, o ktorých ste, pani poslankyňa Aibeková, tu hovorili, že práve pre toto inštitucionálne zabezpečenie je potrebné vytvoriť práve právny rámec, ktorý potom umožní tú obsahovú stránku už oveľa lepšie nabehnúť.
Takže chcel by som len potvrdiť jednu skutočnosť, že v reforme sociálneho poistenia nerobíme na základe toho, čo niektorí novinári v niektorých novinách napíšu, ale pracujeme na základe toho, že po prvé ako bol aj schválený harmonogram, ale podľa toho, ako si treba postupne vytvárať určité kroky pre túto obrovskú transformačnú akciu našej spoločnosti.
Takže v tom článku II vytvárame dve veci. Jednak je to rozšírenie pôsobnosti Sociálnej poisťovne o poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri úraze, pri pracovnom úraze a chorobe z povolania vrátane prevzatia odškodňovania pracovných úrazov a chorôb z povolania, ktoré doteraz vykonávala Slovenská poisťovňa, a to na prechodné obdobie do prijatia toho zákona o sociálnom poistení, v rámci ktorého bude upravené aj úrazové poistenie. A tento návrh je už spracovaný aj v nadväznosti na to, ako je to formulované v novom návrhu Zákonníka práce, ktorý je v druhom čítaní.
A po druhé je tu úprava právneho postavenia Sociálnej poisťovne pri vymáhaní pohľadávok nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia rozšírením priameho výkonu rozhodnutia Sociálnej poisťovne, predĺžením lehoty na vymáhanie poistného. Zároveň sa navrhuje nová forma nakladania s pohľadávkami Sociálnej poisťovne, a to odplatné postúpenie písomnou zmluvou tretím osobám so súhlasom správnej rady a pri niektorých nevymožiteľných pohľadávkach aj možnosť odpísania pohľadávky.
Navrhujeme taktiež ustanoviť maximálnu výšku penále, a to jej obmedzením do výšky dlžnej sumy poistného. Toto riešenie by malo vytvoriť výrazný rámec na zabezpečenie príjmovej zložky Sociálnej poisťovne. A pokiaľ ste, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, schvaľovali rozpočet Sociálnej poisťovne, viete veľmi dobre, že práve tento manéver by nám mal vytvoriť podmienky na to, aby to napätie, ktoré je v rozpočte Sociálnej poisťovne, bolo na minimálnu mieru zmenšené.
Chcem veriť, že jednak diskusia, ale aj prerokúvanie vo výboroch bude konštruktívne, vecné a budeme môcť tento zákon jednak teraz postúpiť do druhého čítania a v druhom a treťom čítaní ho schváliť.
Ďakujem.