Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Tóthová s faktickou poznámkou chce reagovať.
Nech sa páči.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci,
vážení kolegovia,
ja sa pripájam k žiadosti pána poslanca Maxona, aby sa pán minister skutočne vyjadril, pretože mám veľkú obavu, že ak v skrátenom legislatívnom konaní prijmeme tie nedomyslené ďalšie zmeny, pán minister, s ktorými tu prichádzate, tak budeme robiť zase novelu novely, ktorou opravujete predchádzajúcu, a my budeme zase opravovať túto novelu.
Prosím vás pekne, nerobte legislatívu tak, že nedomýšľate súvislosti medzi jednotlivými právnymi predpismi a reálne dosahy do praxe. Tak sa to nedá robiť. Preto skutočne, pán minister, vyjadrite sa, či budeme teraz v skrátenom legislatívnom konaní schvaľovať len to, čo podlieha skrátenému legislatívnemu konaniu, lebo pre ďalšie otázky nemáte splnené zákonné podmienky skrátenia prerokúvania. Ak sa tak nestane, ja osobne celý tento balík nepodporím, pretože, znovu upozorňujem, nastanú nedorobky a turbulencie v praxi, ak už nechcem znovu použiť slovo chaos.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave?
Nech sa páči.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
určite otázka úrazového poistenia, ktorá sa tu ako určitý horúci zemiak prehadzuje od roku 1993, sa dostala konečne do situácie, že ju ideme riešiť a že je to prvý predpoklad na to, aby teda tá tretia časť sociálneho poistenia, to znamená úrazové poistenie, sa začalo dostávať do skutočne reálnej podoby. A aj to, čo som povedal v úvodnom slove, že tam treba spraviť určité dva postupové kroky. Ak teda zrejme máte Legislatívny plán úloh vlády Slovenskej republiky, nakoniec máte aj koncepciu reformy sociálneho poistenia, a preto koncepcia reformy sociálneho poistenia, kde sú uvedené určité nevyhnutné postupné kroky, ktoré treba spraviť na to, aby sme plnokrvne zaviedli úrazové poistenie. A to aj teda úzko súvisí s tým, čo tu aj všeobecne na verejnosti rozprával pán poslanec Tatár, že nedodržiavame reformu sociálneho poistenia, koncepciu, ktorá tu bola v parlamente schválená. Chcel by som povedať, že ju dodržiavame, len ju treba vedieť čítať, a nie čítať podľa toho, čo niektorí ľudia majú ako svoju predstavu.
Ja vysoko oceňujem vystúpenie pána poslanca Tkáča k oblasti úrazového poistenia. On sa dotkol už tej druhej časti. Lebo, samozrejme, tá druhá časť súvisí s tým, čo tu teraz budeme vytvárať. A rad vecí, na ktoré upozornil, myslím si, že treba na ne aj potom vo výboroch, lebo tak si formuloval, že vo výboroch treba o nich veľmi jasne hovoriť, aby ten návrh zákona, ktorý bude predložený v októbri do Národnej rady, aby tam tieto niektoré veci a tie spojivá medzi tým, čo tu bude zakomponované, a tým, čo potom sa dopracuje do otázky zákona o sociálnom poistení v októbri, aby to tam existovalo.
Samozrejme, ten problém pohľadávok je veľmi komplikovaný a poviem úprimne, že je to problém, ktorý je vo všetkých verejnoprávnych inštitúciách, ale určite je veľmi akútny a veľmi zložitý predovšetkým v Sociálnej poisťovni, kde ten balík od roku 1993, teda vlastne od vytvorenia Národnej poisťovne, vrátane balíka ešte 50-percentných odvodov miezd z roku 1992 sa nachádza a zakonzervoval sa. Ak chceme toto zakonzervované prostredie, ktoré tam skutočne sa dostalo do mŕtveho prostredia 52 mld. Sk, z toho asi 25 mld. Sk na istine, 25 mld. na penále, to pohnúť, tak skutočne do toho je potrebné vstúpiť. O tom som pevne presvedčený. A tak som aj chápal, pán poslanec Maxon, že si chcel hovoriť o tom, že hľadať to najoptimálnejšie a najsprávnejšie riešenie, ktoré by mohlo aj vylúčiť možnosti určitého zneužitia tohto stavu.
Zakaždým, keď sa tu predkladal návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne od roku 1995, sa na túto tému diskutovalo. Hovorilo sa o tom, ako sa zvýši ďalšie úsilie. A ukazuje sa, že sa jednoznačne aj v roku 1995, aj v roku 1996, v každom roku sa narážalo na základné vytvorenie predpokladov v tom, ako pracovať s pohľadávkami, ako pracovať vlastne s tými akýmisi aj mnohokrát dubióznymi aktívami, lebo to sa dá len povedať, ako pracovať vo verejnoprávnych inštitúciách.
Ale ja som presvedčený o tom, že keď vo výbore, pán poslanec Maxon, budeme detailnejšie o tomto diskutovať, to, čo si tu povedal, lebo určite môžeš k tomu ešte dať ty rad ďalších pripomienok, že ti vysvetlíme, aký ten celý mechanizmus sme zvolili, ktorý by mal vytvoriť razantnejšie práve vytvorenie priestoru o otázke práce s pohľadávkami.
Chcem veriť, že všetkým nám ide o to, aby tu nenastal taký stav, ako povedal pán poslanec Tkáč, že budeme, ako si to povedal, vidieť prestrieľané autá a lebky. Tak myslím si, že o to nám nikomu nejde, a chcem veriť, že vo výboroch na túto tému budeme kvalifikovane a skutočne konštruktívne diskutovať, pretože život ukázal, že od toho roku 1993 sme s touto vážnou otázkou dosiaľ nevedeli nájsť žiadne riešenie, ako toto pohnúť. A to je jeden z významných bodov, ako vyriešiť aj to finančné napätie, ktoré v rozpočte Sociálnej poisťovne existuje.
Chcel by som teda, samozrejme, povedať k tej základnej jednej pripomienke, že tu chceme nalaďovať znovu nejaké korporativistické tendencie. Ja si myslím, že to, čo tu položil tú základnú otázku pán poslanec Tkáč ohľadom verejnoprávnosti, ja si dovolím povedať, že práve sociálny systém v Slovenskej republike je dávaný na medzinárodných fórach za príkladný v tom, že sme ho budovali od roku 1993 na báze verejnoprávnosti týchto inštitúcií, že inštitucionálne zabezpečenie je verejnoprávne. Samozrejme, zrejme hodnotový rámec pána poslanca Tatára je trochu iný a on by ho chápal možnože určite inakšie a jemu je verejnoprávnosť asi zrejme v oblasti sociálnej dosť výrazne cudzia.
Pokiaľ sa teda budeme, pretože bola taká konkrétna otázka, pani poslankyňa mala veľmi konkrétnu, jasnú otázku v tom druhom vystúpení, ja na to odpoviem tak. My sme podľa legislatívneho plánu úloh mali mať pripravený návrh novely zákona 274 a je pravdou to, že sme ho teda spojili s tou stovkou ako akútnej situácie. A dovolím si povedať, že mnoho vecí, ktoré sa týkajú úrazového poistenia, ale aj tých pohľadávok, tu boli predmetom veľkých diskusií. Predovšetkým ten problém pohľadávok je pre otázku Sociálnej poisťovne mimoriadne akútny, a ak nepohneme výraznejšie v otázke pohľadávok v Sociálnej poisťovni, Sociálna poisťovňa bude nielen tohto roku, ale aj v budúcnosti vo veľmi napätom finančnom stave.
Ja by som skôr uvítal to, čo tu povedal pán poslanec Mesiarik, a to sa s ním plne stotožňujem, že tie pôvodné navrhnuté termíny na prerokovanie sú príliš veľmi krátke. A ak by, doslova poviem tak, že ak vieme zaregulovať, pretože táto schôdza bude minimálne do konca mája, to znamená vytvoriť si skutočne dostatok času predovšetkým na prerokovanie vo finančnom výbore, pretože chápem, že to prerokovanie vo finančnom výbore bude predovšetkým vo väzbe na tie pohľadávky veľmi rozhodujúce, a tam by mala byť tá najväčšia kvalifikovanosť, a vo väzbe na úrazové poistenie predovšetkým vo výbore pre sociálne veci a bývanie prerokovať. Čiže odporúčam skôr teda ísť tou cestou, aby sme prehodnotili ten termín prerokovania vo výboroch. Posunuli to záverečné rokovanie v Národnej rade vlastne úplne na koniec tejto Národnej rady. A dovolím si povedať, že ak si zoberieme, že 12. júna by mala byť nová schôdza, tak potom nám už časovo, z reálneho času vlastne potom je minimálny rozdiel medzi tým, či to budeme prerokúvať v druhom čítaní na ďalšej schôdzi, alebo na konci tejto schôdze.
Takže skôr by som teda chcel naplniť literu zákona, keď sme schválili skrátené legislatívne konanie, presunúť to organizačne na koniec tejto schôdze. A myslím si, že nemali by sme sa prenáhliť v tom zmysle slova, že máme záujem vytvoriť rozumný základ predovšetkým pre úrazové poistenie a riešenie pohľadávok v Sociálnej poisťovni preto, aby si Sociálna poisťovňa vyriešila jeden z veľkých vážnych svojich problémov dlhodobo kumulatívne stále sa zvyšujúcich pohľadávok, ktoré v tejto verejnoprávnej inštitúcii sú.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán spoločný spravodajca sa nechce vyjadriť.
Prosím, aby ste predniesli návrhy na hlasovanie.
Nech sa páči.
Poslanec F. Halmeš:
Áno, pán predsedajúci, najskôr niekoľko poznámok k vystúpeniam. Samozrejme, nie taká rozsiahla reakcia...
(Hlasy z pléna.)
Ja som povedal, že áno. Nie taká rozsiahla reakcia ako od pána predkladateľa.
Predovšetkým, aj keď mi neprináleží hodnotiť vystúpenia piatich rečníkov v rozprave, tak môj názor je jasný, išlo naozaj o vecný prístup k problematike a veľa z tých podnetov i vyjadrenie určitej opatrnosti je namieste a odrazí sa to v mojom návrhu, ktorý bude meniť návrhy termínov na prerokovanie vo výboroch a v gestorskom výbore.
Ak je očakávanie, že táto schôdza skončí približne do konca mája, pri optimistickom variante, tak ja budem navrhovať také zmeny termínov, aby sme návrh do konca mája prerokovali v gestorskom výbore a aby bola možnosť predložiť ho ešte na rokovanie pléna.
Čo sa týka pripomienok, ktoré zazneli, na ktoré pán minister reagoval, tak filozofické princípy verejnoprávnych inštitúcií zatiaľ nie sú ujasnené a nemajú ani svoj jasný právny rámec. A dokonca aj v krajinách, v ktorých už dlhodobo fungujú, sú rozpory v jasnej definícii a potom aj následne v konzekvenciách, ktoré z toho v legislatíve a v chápaní inštitúcií vyplývajú.
Pán poslanec Tkáč, nie som si vedomý toho, že by predloha návrhu, alebo návrh zákona, ktorý máme na stole a ktorý prerokúvame v prvom čítaní, bol v rozpore s ústavou, alebo na hranici ústavy. Ak by to tak bolo, pochopiteľne, po tejto čerstvej diskusii a dlhej diskusii o ústave tak by som takýto návrh zákona sám osobne nepodporil.
Navrhujem preto, aby sme termíny, ktoré som ohlásil pred rozpravou, a to prerokovať do 11. mája vo výboroch, predĺžili do 22. mája a v gestorskom výbore nie do 17., ale do 24. mája s tým, že by zostal ešte určitý priestor, väčší priestor na diskusiu z dôvodov, ktoré tu boli už uvedené.
Pán predsedajúci, keďže rokovacia miestnosť sa potešiteľne plní, môžeme pristúpiť k návrhu na hlasovanie. Chcem povedať, že nezazneli návrhy, ktoré by navrhovali v zmysle rokovacieho poriadku stiahnutie alebo vrátenie zákona, alebo jeho dopracovanie. Bola tu len otázka, pán poslanec, vaša otázka na pána predkladateľa, či predsa len nechce stiahnuť zákon...
(Hlasy z pléna.)
Prosím? Áno. Že bola tu skôr otázka na predkladateľa, či predsa si len nerozmyslí stiahnuť časť novely zákona 274, a tá nebude predmetom skráteného legislatívneho konania.
Inak chcem predložiť návrh na hlasovanie, návrh na prijatie uznesenia, v ktorom Národná rada rozhodne o tom, že v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, aby ste o tomto návrhu zákona nechali hlasovať.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 87 poslancov.
Za návrh hlasovalo 86 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že návrh sme schválili.
Prosím o druhý návrh.
Poslanec F. Halmeš:
V druhom bode prosím nechať hlasovať o určení výborov a o lehotách na prerokovanie uvedeného návrhu zákona. Opakujem, že sa odporúča prerokovať v štyroch výboroch: ústavnoprávnom výbore, vo výbore pre financie, rozpočet a menu, vo výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a gestorskom výbore pre sociálne veci a bývanie s termínom do 22. mája a v gestorskom do 24. mája.
Prosím, pán predsedajúci, aby ste nechali hlasovať o tomto návrhu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme o termínoch na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch, o stanovení gestorského výboru, ako aj určení lehoty na prerokovanie návrhu zákona v tomto výbore.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 89 poslancov.
Za návrh hlasovalo 89 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa nezdržal nikto.
Konštatujem, že sme návrh schválili.
Ďakujem pánovi ministrovi, pánovi poslancovi Halmešovi.
Pristúpime k ďalšiemu bodu programu 48. schôdze, ktorým je
vládny návrh zákona o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 953).
Páni poslanci, uvedený návrh zákona ste dostali spolu s rozhodnutím pána predsedu Národnej rady číslo 1051.
Prosím, aby teraz z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedla pani ministerka financií.
Nech sa páči.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
návrh nového zákona o bankách sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2001. Navrhovaná právna úprava má za cieľ splnenie požiadaviek OECD na činnosť bánk. Jeho zosúladenie s právom Európskych spoločenstiev a tiež zvýšenie rozsahu zapracovania Bazilejských princípov na výkon bankového dohľadu.
Pri jeho tvorbe sa premietli výsledky projektu PHARE EÚ k dohľadu na konsolidovanom základe, ako aj odporúčania vyplývajúce z porovnania návrhu zákona s bankou v legislatíve Európskej únie TWINNING a projektu Poradenstvo pri novelizácii legislatívy dotýkajúcich sa hypotekárnych bánk v rámci programu TRANSFORM na základe dohody medzi Ministerstvom financií Slovenskej republiky a Spolkovým ministerstvom financií Spolkovej republiky Nemecko.
V navrhovanom zákone sa pojmovo zosúlaďujú bankové činnosti s bankovými činnosťami upravenými v Smernici Európskeho parlamentu a Rady číslo 2000/12 o zakladaní a podnikaní úverových inštitúcií. V časti Povoľovania činnosti bánk sa novým spôsobom priamo v zákone upravujú podmienky, ktoré budú musieť banky a pobočky zahraničných bánk splniť na to, aby im bolo udelené bankové povolenie. Ide najmä o preukázanie priehľadného a nezávadného pôvodu základného imania a ďalších finančných zdrojov, ich dostatočnosť a vyhovujúca skladba. Na udelenie bankového povolenia bude tiež požadovaná spôsobilosť a vhodnosť osôb, ktoré budú hlavnými akcionármi, a tiež odborná spôsobilosť a dôveryhodnosť osôb, ktoré budú navrhované za členov štatutárneho orgánu a dozornej rady banky. Všetky podmienky nevyhnutné na vydanie bankového povolenia bude musieť banka alebo pobočka zahraničnej banky plniť počas celej svojej existencie.
Priamo v zákone sa tiež navrhuje upraviť minimálna výška základného imania, ktorá bola doteraz určená opatrením Národnej banky Slovenska. Novou významnou časťou zákona o bankách majú byť ustanovenia upravujúce práva a povinnosti Slovenskej republiky pri prijímaní zahraničných bánk so sídlom na území členského štátu Európskej únie, ktoré budú mať záujem vykonávať bankové činnosti na území Slovenskej republiky prostredníctvom svojich pobočiek alebo priamo.
Súčasťou riešenia týchto vzťahov je aj úprava podnikania slovenských bánk v členských štátoch Európskej únie. Právna úprava má za cieľ odstrániť bariéry slobodného poskytovania bankových služieb bankami a zahraničnými bankami v rámci Európskej únie. Tieto ustanovenia však nadobudnú účinnosť až dňom vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie.
Ďalej sa tiež sprísňujú požiadavky na vnútornú organizáciu bánk tak, aby sa zabezpečila funkčnosť bankových činností. Kladie sa dôraz na jednoznačné rozdelenie právomoci a zodpovednosti v systéme riadenia bánk priamo v stanovách a tiež na jednoznačnú úpravu spolupráce medzi štatutárnym orgánom, dozornou radou a vedúcimi zamestnancami banky. Jednoznačne sa upravujú povinnosti členov štatutárnych orgánov bánk a spôsob vyvodenia ich zodpovednosti za nedodržanie týchto povinností.
Významnou časťou nového zákona o bankách je časť upravujúca bankový dohľad na konsolidovanom základe. V rámci tohto dohľadu ide o sledovanie a reguláciu rizík konsolidovaných celkov, ktorých súčasťou je banka, za účelom obmedzenia rizík, ktorým je banka vystavená z dôvodu jej účasti v konsolidovanom celku. V rámci dohľadu na konsolidovanom základe bude môcť Národná banka Slovenska uložiť nebankovému subjektu v rámci konsolidovaného celku iba pokutu za neumožnenie vykonať kontrolu na mieste alebo za neposkytnutie požadovaných informácií. Za významné nedostatky pri vykonávaní obchodov v rámci konsolidovaného celku, ktoré by poškodzovali záujmy vkladateľov banky, bude však Národná banka Slovenska postihovať banku, ktorá je súčasťou tohto konsolidovaného celku. V rámci hypotekárnych obchodov sa legislatívne doriešili niektoré otázky, ktoré spôsobovali problémy.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Orava, prosím, aby ste išli telefonovať mimo rokovacej sály.
Ministerka financií SR B. Schmögnerová:
Návrh zákona o bankách a doplnenie niektorých zákonov schválila vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní dňa 28. marca 2001.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pani ministerke za uvedenie vládneho návrhu zákona.
Prosím teraz povereného spravodajcu pána predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu poslanca Farkasa, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania o tomto vládnom návrhu zákona.
Pán poslanec, máte slovo.
Poslanec P. Farkas:
Vážený pán predsedajúci,
vážená pani ministerka,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 953) ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 48. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona ustanovené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený vládny návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu. Po rozprave potom, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budem odporúčať podľa § 73 ods. 3 písm. c) nášho rokovacieho poriadku, aby sme tento návrh odporučili prerokovať v druhom čítaní.
Ďalej budem navrhovať, aby bol tento návrh pridelený výborom Národnej rady - ústavnoprávnemu, pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pre pôdohospodárstvo, pre verejnú správu s tým, že ako gestorský výbor prerokuje uvedený návrh výbor pre financie, rozpočet a menu.
Ďakujem, pán predsedajúci, žiadam vás, aby ste otvorili rozpravu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa hlási ústne pán poslanec Maxon, pán poslanec Delinga. Ďalšie prihlášky pánov poslancov nie sú. Uzatváram možnosť podania ďalších prihlášok.
Pán poslanec Maxon.
Poslanec M. Maxon:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán podpredseda Národnej rady,
vážená pani ministerka financií,
treba konštatovať, že nový návrh zákona o bankách je v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2000, a súčasne treba konštatovať, že jeden z hlavných dôvodov tohto zákona je splnenie požiadaviek OECD v súvislosti s naším členstvom ako 30. krajiny. V princípe zrejme tie jednotlivé pripomienky, ktoré možno budú spresňovať jednotlivé znenia textov, tak budú predmetom rokovania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Z pohľadu predloženého návrhu treba povedať, že je pozitívne, že sa tam už explicitne uvádzajú aj upravované povinnosti Národnej banky Slovenska ako inštitúcie, ktorá má zabezpečovať bankový dohľad. Napríklad sa tam navrhuje zvýšiť pokutu na 20 mil. Sk. Celkom explicitne sa hovorí, že ak primeranosť vlastných zdrojov banky poklesne pod 2 %, je povinnosť Národnej banky Slovenska uvaliť nútenú správu, to znamená toho, čo sme boli svedkami dosiaľ, tá fakultatívnosť sa v tomto smere významným spôsobom eliminuje.
Ale prečo som sa teda v krátkom vystúpení prihlásil do rozpravy? Ak sa teda odvolávame, že tento v súlade tak, ako to je, že tento zákon je v Pláne legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky, tak v Pláne legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky je aj zriadenie finančného úradu. A prečo teda tieto skutočnosti uvádzam? Pretože pri mnohých diskusiách, ktoré sme mali vo výbore pre financie, rozpočet a menu a predovšetkým v súvislosti s diskusiou o zákone o Národnej banke Slovenska, sme diskutovali vo väzbe na plán legislatívnych úloh vlády a ten záväzok, ktorý vláda na seba zobrala nakoniec aj v aktualizovanom alebo teda v pôvodnom programovom vyhlásení vlády v tom zmysle, že sa zriadi osobitný finančný úrad, kde kompetenčne bude aj bankový dohľad, tak jednoznačne v tejto predlohe sa táto skutočnosť nepremieta. Naopak, v zákone o Národnej banke Slovenska sa pozícia inštitútu, nemyslím procesné využitie inštitútu bankového dohľadu, ale postavenie bankového dohľadu sa významným spôsobom zvýšilo a uvažuje sa tak aj v tomto zákone.
Napriek tomu štátny tajomník ministerstva financií pán Vaškovič sa nevzdával toho záväzku, že ten bankový dohľad prejde na nezávislú inštitúciu mimo Národnej banky Slovenska a že vykonávanie bankového dohľadu bude jeden z predmetov činnosti finančného úradu. Objektívne treba povedať, že sú rôzne koncepcie, predovšetkým teda centrálna Európska banka sa dnes prikláňa k tomu, aby bankový dohľad bol sústredený v centrálnych bankách jednotlivých krajín. Moja otázka teda znie, či sa bude revidovať v tomto smere záväzok vlády Slovenskej republiky a či dôjde k zmene. Bolo by veľmi dobré, aby sme túto skutočnosť vedeli, aby sme to vedeli potom komplexne vnímať a posúdiť aj pri tomto zákone, keď už sme tú definitívnu informáciu nemali v súvislosti so zákonom o Národnej banke Slovenska.
Ešte jedna pripomienka. Tá pripomienka sa však týka viac-menej organizácie celého procesu prerokúvania tohto zákona. Vážený pán predseda výboru pre financie, rozpočet a menu, pardon, predpokladám, že aj napriek tomu, že máme tak mimoriadne pracovne nabitý program tejto schôdze, že sa nám podarí stretnúť s Asociáciou bánk a budeme mať možnosť aj, by som povedal, s touto samosprávnou inštitúciou prerokovať túto predlohu zákona o bankách. Myslím si, že je opodstatnené, aby tento zákon bol posunutý do druhého čítania.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Delinga.
Poslanec P. Delinga:
Ďakujem za udelenie slova.
Vážený pán predsedajúci,
pani ministerka,
panie poslankyne, páni poslanci,
prihlásil som sa do všeobecnej rozpravy k takému dôležitému návrhu zákona z dvoch podstatných príčin. Predovšetkým preto, že ide o nové pomery asi po zavedení tohto zákona v celom našom bankovom komerčnom systéme. A po druhé, že si myslím, že aj tento návrh, pokiaľ ho prerokujeme až do jeho konečnej podoby, by mal predsa len mať určité zlepšenia.
Vieme veľmi dobre, čo sa v posledných rokoch v našom komerčnom bankovníctve deje, že s našimi komerčnými bankami sú za posledné roky nie najlepšie klientske skúsenosti, že skrachovalo niekoľko bánk a niekoľko ich bolo vykradnutých.
Z tohto pohľadu si myslím, aj z hľadiska zriaďovania bánk alebo kontroly nad bankami, ktoré z tohto zákona vyplývajú pre Národnú banku Slovenska, že by v povoľovacom systéme mal byť predsa len viac rozvedený práve ten systém zabezpečenia nie kontroly, ale zabezpečenia ochrany banky pred rôznymi takýmito vplyvmi. Je síce v jednom paragrafe uvedené, že tí, ktorí chcú zriadiť banku, musia dokladovať aj technické a organizačné schopnosti na zavedenie. Ale myslím si, že tým je myslený viac-menej celý technický a organizačný mechanizmus celých služieb, ktoré poskytuje banka budúcim klientom, a že sa vlastne nedáva akcent na to, aby banka bola v súčasnosti vo veľkom záujme ľudí, ktorí sa chcú ľahko dostať k peniazom.
Ďalej si myslím, že táto novela je príliš podrobná. Keď som si pozrel vykonávacie predpisy, ktoré sú priložené, čo považujem za veľmi správne a jasné, v podstate vykonávacie predpisy na 80 % sú len opisovaním zákona, ktorý je takto podrobný.
Chcem sa opýtať pani ministerky, či nemohli predsa len byť jednoduchšie postavené niektoré ustanovenia, teda v menšom rozsahu, a či viac sa nemali podrobnosti objavovať vo vykonávacích opatreniach alebo predpisoch, ktoré vydáva Národná banka Slovenska a budú aj v zákonodarnom vestníku.
Ďalej chcem povedať, že značná časť tohto zákona sa dotýka bánk, ktoré budú pôsobiť v ucelenom systéme po vstupe do Európskej únie. Vieme veľmi dobre, že vstup do Európskej únie sa očakáva prinajlepšom v roku 2004. Teda z tohto pohľadu sa mi zdá, že môže byť dosť zastarané to, čo sa v podstate najmä z hľadiska európskej meny bude vyžadovať. A hlavne pri zdokonalení predpisov, ktoré budú prijímať tieto ústredné bankové inštitúcie v riadení celého bankového systému Európskej únie, bude treba tento zákon novelizovať. Či sme museli až v takomto rozsahu pristupovať v tomto návrhu novely zákona.
Je veľmi správne a namieste, že tento vládny návrh zákona má za cieľ predchádzať vzniku možných bankových rizík, hlavne čo jednotlivé komerčné banky chceli určitým spôsobom získavať na klientoch, kde nadsadzovali hlavne úrokové miery na vklady a potom manipulovali s týmito vkladmi a rozdávali úvery rôznym svojim klientom a týmto spôsobom vlastne klienti boli vystavení rôznym rizikám.
Novela prísnejšie vymedzuje povinnosti a zodpovednosť najmä štatutárnych orgánov, interných kontrolných orgánov a interného auditu. Z tohto pohľadu sú tieto atribúty veľmi dobre rozpracované v tomto zákone. Zákon však je podľa mňa dosť komplikovaný najmä z hľadiska terminológie, pretože keď som si ho podrobnejšie preštudoval, tak v prvej časti zákona sa používajú pojmy ako banka, pobočka banky, filiálka banky a rôzne ich inštitúcie a dcérske spoločnosti. Ale potom už vo vlastnom výkone dozoru sú termíny, ktoré sa veľmi ťažko dajú pochopiť a, by som povedal, zrozumiteľne im rozumieť. Chcem teda vyjadriť presvedčenie, že aj bankoví úradníci a vôbec celý systém bude úplne chápať, o aké termíny tu ide.
Veľmi ma sklamal najmä spôsob, akým nadväzuje dôvodová správa na jednotlivé ustanovenia paragrafového znenia. Chcem poukázať napríklad na dva takéto prípady. Keď si prečítate veľmi podrobne najmä § 2 a jeho príslušné odseky, či už 7, 8, 9, 10, 11, tak táto dôvodová správa vo vysvetľovacej časti nenadväzuje práve na tieto odseky.
Napríklad odsek 7 v paragrafovom znení sa v dôvodovej správe vlastne nekryje s tým, ktorý je uvedený v dôvodovej správe. Chcel by som teda upozorniť pani ministerku, aby dala toto do ažurity, pretože vieme veľmi dobre, že potom práve dôvodová správa sa využíva v praxi už v účinnosti zákona pre jednotlivé spory a pre dovysvetlenia najmä orgánov, ktoré sú činné či už v dohľade, alebo v prieskume, alebo povedzme aj v niektorých iných súdnych konaniach.
Ďalej si myslím, že veľmi závažná vec je aj to, ktorá sa uvádza v § 3, kde sa píše napríklad v odseku 2: "Bez bankového povolenia nemôže nikto poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb" atď. Totiž myslím si, že by bolo treba zreteľnejšie povedať, že predsa fyzické osoby môžu používať pôžičky navzájom a môžu, samozrejme, v tomto prípade aj používať určité úrokové miery. Ale tento terminus technicus, ktorý sa tu zavádza v § 3 a v odseku 2, takto vo všeobecnosti podľa mňa postihuje akýkoľvek obrat peňazí v našej spoločnosti.
Ďalej si myslím, že nie celkom dokonale je vysvetlená v zákonne možnosť pracovať s bankovými kartami, napríklad vo vysvetľovaní pojmov je uvedené, čo sú to bankové karty, ale potom v tom predmete činnosti bánk sa vlastne bankové karty vôbec neuvádzajú. Takže neviem, z akého nedopatrenia vypadla táto banková služba z predmetu činnosti bánk, keď v ďalších operáciách banky sa s tým počíta.
Takisto si myslím, že by bolo dobré a vhodné zaujať stanovisko z hľadiska vysvetlenia pojmov v § 5, kde chýba napríklad vysvetlenie poskytovania záruk a potvrdzovania akreditívov, čo sú tieto pojmy. Lebo nadväznosť § 5 je na § 2, ktorý hovorí o predmete činnosti bánk a vysvetľuje jednotlivé služby a jednotlivé práce a operácie, pretože operácia je v § 2 zahrnutá, ale ako vysvetlený pojem v § 5 chýba.
Niektoré vážne návrhy by som chcel predniesť potom vo výbore, keď budeme rokovať konkrétne. Ale ešte z pohľadu niektorých všeobecných názorov si myslím, že by bolo dobré, keby pani ministerka vo svojom vystúpení ešte lepšie definovala napríklad povinnosť, ktorá sa uvádza pre bankové povolenie v § 7 ods. 11, kde ide o kvalifikovanú účasť na účely tohto zákona, že sa tým rozumie priamy alebo nepriamy podiel, alebo ich súčet, ktorý predstavuje aspoň 5 % na základnom imaní. Z čoho sa vychádzalo pri stanovení tejto hranice 5 %, ktorá sa mi zdá celkom dosť nízka.
Ďalej si myslím, že v tom istom paragrafe, t. j. v § 7, ale v ods. 15, kde sa jasne definuje, čo je považované za dôveryhodnú osobu a čo je nie dôveryhodná osoba, sa uvádza v písmene b) a c), že osoby, ktoré v týchto funkciách pôsobili a spôsobili nejaký priestupok v bankách, ktoré stratili kredibilitu a ktoré sa dostali do problémov, že vlastne títo ľudia po jednom roku sa znovu môžu vrátiť v inej banke do svojej činnosti. Ja si myslím, že to obdobie jedného roka je dosť krátke, či sa tu dostatočne zvážil tento problém, aj keď nasledujúci odsek hovorí, že Národná banka bude posudzovať, či tí konkrétni ľudia skutočne boli v priamom styku vo výkone takýchto problémov. Ale ja si myslím, že aspoň tri roky by malo byť obdobie, počas ktorého by takíto ľudia, ktorí sa dostali do mechanizmu akéhosi podozrenia pri nesprávnom výkone činnosti banky, by sa už nemali do bankového sektora práve do týchto peňažných operácií vrátiť.
Používa sa tu v § 24 ods. 3 terminus technicus zdravie banky. Ja sám som si v podstate nevedel vysvetliť, čo to znamená zdravie banky. Áno, a vieme veľmi dobre, že je to termín z inej oblasti a pokiaľ ide o ozdravenie banky je presne definované, čo to znamená ozdravenie banky, je to v niektorých iných paragrafoch. Ale terminus technicus zdravie banky mi predsa len akosi nejde na jazyk, pretože pokiaľ používame pojem zdravie, tak si myslím, že ide o zdravie človeka alebo ľudskej bytosti, a nie banky.
V § 29 ods. 7 sa uvádza, že banka nemôže byť spoločníkom osôb, za ktorých záväzky by ako spoločník ručila celým svojím majetkom. Považujem to za významnú záležitosť, ale myslím si, že ak je to stanovené v objeme celého majetku, to znamená, že teoreticky môžeme pripustiť, že aj 95-percentné ručenie je možné, pretože nie je to celý majetok, je to len 95 % majetku. Myslím si, že by tu malo dôjsť k výraznejšiemu obmedzeniu a že banka by svojim spoločníkom, takýmto osobám mala ručiť podľa mňa maximálne do polovice svojho majetku, teda nie celého majetku, ale polovičkou majetku. Druhá polovička aby bola rezervou, lebo keď dáme toto vyjadrenie až do maxima celého majetku, tak si myslím, že je to dosť nebezpečné.
Ďalej napríklad v § 35 si myslím, že je nejaký nezmysel. V bode 2 sa píše, že "banka a pobočka zahraničnej banky poskytujú osobám podľa ods. 1 úvery alebo záruky, len ak o tom jednohlasne rozhodne štatutárny orgán banky alebo vedúci pobočky". Pokiaľ by šlo o vedúceho pobočky, tak to chápem, že jednohlasne, ale pokiaľ pôjde o úverový orgán, alebo teda štatutárny orgán, tak asi jednohlasne nie. Ale asi jednomyseľne mal navrhovateľ na mysli.
Ešte by som sa chcel zmieniť k dôležitým odsekom alebo pasážam banky, kde sa hovorí, že ide o hypotekárne úverovanie. Myslím si, že je to jeden z najvážnejších atribútov, ktoré naše národné hospodárstvo, ale najmä občania v budúcnosti musia využívať, a bude k nemu neustále dochádzať častejšie. Tu sa nanovo definuje spôsob, na čom sa môžu v komerčných bankách použiť hypotekárne úvery. V podstate stojí to v tomto pohľade tak, že sa môžu použiť hypotekárne úvery so splatnosťou najmenej 4 roky až 30 rokov, najviac 30 rokov, ale len na nehnuteľnosti.
Chcel by som sa, pani ministerka, spýtať, či skutočne do niektorých významných nehnuteľností sa bude môcť zaratúvať aj technológia, ktorá je spojená s výkonom tejto nehnuteľnosti, s jej efektívnosťou, návratnosťou, ziskom a podobne. Pretože vieme veľmi dobre, že niektoré technológie sú oveľa drahšie, ako je sama nehnuteľnosť, ako je sama budova. A z tohto výpočtu účelu je teda v písmene a), b), c) a d) a vlastne sa dotýka vlastnej nehnuteľnosti, to znamená či už výstavby, alebo ich dokončenia a podobne. Myslím si, že je to značné obmedzenie.
Ďalej sa v zákone hovorí o štátnych príspevkoch. Ide o § 84, kde sa myslí na individuálnu výstavbu občanov. Tento štátny príspevok je signovaný alebo tvorený tak, že by išlo vlastne o príspevok na percento úrokov občana, ktorý si zoberie štátny príspevok. Áno, tak je to myslené. To znamená, že štát mu prispeje na zníženie úrokovej miery na hypotekárny úver, ktorý si on zoberie. V tomto prípade konštrukcie prepočtu sa mi zdajú dosť diskutabilné. Či by tento štátny príspevok nemohol byť zainteresovaný aj na samotnej istine, teda aj na hypotekárnom úvere, a či ho len priamo signovať na úrokovú sadzbu.
Ďalej si myslím, že je dosť nešťastný termín, ktorý hovorí o obchode s hypotekárnymi úvermi, a vlastne vyjadrenie, čo to znamená obchod, obchodovanie v tej banke, myslím si, že to je dosť diskutabilný termín, ktorý by bolo možné alebo potrebné vysvetliť aj v tomto zákone.
Chcem na záver svojho vystúpenia povedať, že prijímam tento zákon ako veľmi potrebný a dôležitý, ale z pohľadu toho, že naše bankovníctvo bude slúžiť celému národnému hospodárstvu. A vieme veľmi dobre, že aj v súčasnosti ešte aj napriek tomu, že sú nízke úrokové miery, je prebytok peňazí a podnikatelia nedostávajú možnosti z našich komerčných bank na rozvoj svojej výroby. Bolo by dôležitejšie alebo významnejšie zamyslieť sa nad tým, aby aj tento zákon bol k nim prístupnejší a aby nebol až taký úzkostlivý a bojazlivý.
Ďakujem pekne.