Čtvrtek 29. března 2001

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Drobný.

Poslanec M. Drobný:

Dobrý večer prajem,

kolegyne, kolegovia,

pán predsedajúci,

pán podpredseda vlády,

takéto rozpravy by sa predsa len nemali viesť konfrontačne a skôr vecne a s nadhľadom, pretože by sa viacej vyriešilo.

Ja musím povedať, že cenu, ktorú ste preberali, pán podpredseda vlády, je naozaj cena, ktorá sa prebrala od človeka, ktorý nebol vôbec rozpornou osobnosťou. Bol jednoznačne osobnosťou, ktorá bojovala proti integrite istého definovaného štátu, ale diplomaticky to perfektne zahladzoval. A mám taký dojem, že aj jeho súčasníci, a tých budem citovať, dlho nevedeli odhaliť jeho pôsobenie.

Mám tu rukopis a časť rukopisu profesora Štefana Andrisa, ktorého 280 strán písaných na stroji je uložených v Matici slovenskej, ktorý robil agenta Tisovmu režimu a ktorý mal vymáhať židovské rodiny z koncentrákov alebo deportovaných Židov z vlakov. Podarilo sa mu to v ôsmich prípadoch. Má to dokumentované, za to bol odmenený a v rukopise písal všetky okolnosti, ktoré charakterizovali pána Jánosa Esterházyho. Naozaj dlho nevedel, bol to vzdelaný človek, stredoškolský profesor v diplomatických službách Tisovho režimu a povedal to jednoznačne, nebolo možné odhaliť, či naozaj mal zámer, lebo on bol taký dokonalý diplomat, že ani v rodinnom kruhu nepovedal vlastné motívy toho, čo konal. Takže naozaj vyvodiť z toho, že kryl svoju činnosť, možno až po historickom odstupe. My to už teraz môžeme povedať.

A preto, pán podpredseda vlády, ste sa stotožnili s jeho postojom voči definovanému národnému štátu. Národný štát má svoje obranné mechanizmy a svoje obranné reflexy, aby sa zachoval a takýchto ľudí musí istým spôsobom legálne a exemplárne postihovať. To sa nedá nič robiť, pretože každý štát, zoberte si to v oblasti štátneho útvaru Maďarska, no ak by tam vystúpil dajaký Slovák, ktorý by podobným spôsobom vystupoval, tak by som sa vôbec nečudoval, že Maďarská republika vynáša sankcie, pomocou ktorých by ho postihla. Pretože to je obranné právo, obranné reflexy a tie sa musia uplatniť. Aj v prípade nášho. Pretože ide o to, že preberiete ocenenie, ktoré jednoznačne determinuje činnosť, ktorá narúša integritu štátu. To predsa zatiaľ platí všade vo svete, že národné štáty sú v tomto smere integrálnou súčasťou alebo integrálnym územím a nemožno ich beztrestne dezintegrovať. Ak sa tak deje, tak potom buď musíte vyhrať a urobiť iné usporiadanie, alebo nevyhráte a ten štát bude postihovať vás. A o to tu práve ide.

Keď sa teraz vrátim k tomu, ako to bolo v čase, keď gróf Esterházy pôsobil na Slovensku, aký mal napríklad postoj voči koncentráku v Seredi. Ako malí chlapci sme tento koncentrák navštevovali a od dospelákov sme sa dozvedali, že je to koncentrák, ktorý si riadia Židia sami a že to je koncentrák, kde v podstate sú na rekreácii. To bola jedna interpretácia. Kým sme si identifikovali, odkiaľ tá interpretácia chodí, tak sme zistili, že to chodí od ľudí z kruhu pána grófa Esterházyho. To bolo v istej fáze. Ak nám to profesor Štefan Andris povedal, to bolo vtedy, keď bolo treba diskreditovať práve slovenský prístup k židovskej otázke.

Dobre viete, že Rosenbluth bol veliteľom tohto koncentráku a viedol ho naozaj humánne a ľudia tam žili v ľudských podmienkach. Maďarskí Židia boli koncentrovaní na verejných priestranstvách, na nich pršalo, mrzli. A tak, keď náhodou sa im podarilo utiecť na Slovensko, konštatovali nám, pred nami, páni, tu je naozaj rekreácia, tu je to dobré. Ale tento stav slovenského koncentráku pán gróf veľmi dobre ohlásil nemeckým branným silám a tie úplne cielene do Serede vtrhli pri potláčaní Slovenského národného povstania a koncentrák likvidovali, pretože bol naozaj rekreačným zariadením. A možno povedať, že tam prežili mnohí Židia a mnohé židovské rodiny, ktoré sa potom rozpŕchli po Slovensku a v mnohých sedliackych rodinách prežívali a dožili konca vojny. Sám som bol svedkom v zelenčianskych podmienkach, že takéto rodiny prežili a nedobre sa vyjadrovali o takýchto postojoch, ktoré reprezentoval práve gróf Esterházy. Bolo to jednoznačné, že bolo to v ňom ako reflex hlboko v podvedomí, o ktorom nemožno povedať celkom tak, že teda on to musel takto robiť.

V mojej rodine sú menšiny štyri. Mám maďarskú menšinu, rómsku menšinu, ukrajinskú a sami sme moravsko-slovenská menšina. Môžem povedať, všetky sú charakterizované veľmi typicky. Slovenská časť našej rodiny je absolútne holubičia. A možno im povedať, páni, vy si neviete vážiť svoje štátne útvary, ani si ich neviete chrániť! Maďarská časť je expanzívna a nemôžete ju ináč zmeniť. Aj v našich rodinných podmienkach sa tak správa a ja to považujem za prirodzené, ale hovorím, odkukajte si, Ukrajinci, Rómovia a Slováci a my Moravania, ako sa tí naši maďarskí rodinní príslušníci správajú. Oni si nedajú ani piaď svojich práv! Hája si ich! Je to v národnej podstate, alebo je to v tom, že tá maďarská komunita si to odovzdáva z generácie na generáciu. Páni, ale sa treba od nich učiť a vedieť si svoje veci naozaj obhájiť.

A z tohto kontextu musíme povedať, pán podpredseda vlády, že my si musíme hájiť svoje práva, nedá sa nič robiť. Je to definovaný národný štát, ktorého záujmy sa istým spôsobom naštrbili, a my musíme konštatovať, urobili ste nie dobrý štátnický, diplomatický krok, pretože ste istým spôsobom dali precedens a príklad pre iných, ako treba narušiť integritu tohto štátu.

Ale na druhej strane to beriem teda tak, že u vás je to tradícia spoločenská, vaša komunita sa v tomto smere posilňuje, vychováva, a tak sa správate. Slováci sú ako holubičí národ, dávajú hlavu na klát a tu máte, odseknite mi ju. My Moravania adaptovaní na Slovákov im to neustále zdôrazňujeme, páni, nedávajte sa, veď to nejde, ste definovaným národom, máte národné územie, jazyk, tak si ho chráňte. Ukrajinci sú relatívne, teda v našej rodine, preto ich aj charakterizujem, skorej ľudia, ktorí vedia byť ľahkomyseľní. No a Rómovia, ktorí sú naozaj moji krstní, tak sú nezodpovední, neprospektívne mysliaci a nemôžete ich zmeniť. Skutočne pôsobíme na nich, páni, a nejde to.

Pri svojich poslaneckých výjazdoch na východné Slovensko som zistil, pán podpredseda vlády, že starostlivosť o rómsku menšinu na východnom Slovensku je skutočne na nízkej úrovni. Ak zoberieme starostlivosť od západného Slovenska cez stredné Slovensko na východ, tak v oblasti Medzilaboriec žijú ľudia, ktorí žijú v neuveriteľne biednych podmienkach. A týmto ľuďom práve vaša funkcia mala pomáhať zmeniť tieto podmienky. A to je ďalší dôvod na to, aby sme vás kritizovali v postavení podpredsedu vlády, ktorý je zodpovedný za politiku voči národnostným menšinám.

Táto etnická skupina je skutočne nevybavená základnými reflexami sebazáchovy primeranými danej spoločnosti, primeranými tomu, aby ostatné časti tej spoločnosti to tolerovali. Táto menšina žije v chatrčiach, ktoré sú skutočne katastrofálne. Ďaleko od chatrče 200 metrov je ukradnuté auto, ktorým chodia na lupy a kradnú. To je ich spôsob správania. Pritom si ešte aj žobrú, vypýtajú si alebo žijú istým spôsobom, ktorý je veľmi neprimeraný.

Ja som nevidel nikde na východnom Slovensku zreteľné známky vládneho programu, ktorý by bol tieto veci likvidoval. Nevidel som nikde žiadnych emisárov, ktorých by ste mali ustanoviť, pán podpredseda vlády, ktorí by mali byť vybavení aj finančne, aby týchto ľudí poúčali, aby týmto ľuďom robili kurátorov, aby týmto ľuďom robili pomocníkov, ktorí im pomáhajú preniesť cez úskalia nepriaznivosti osudu. Veď sa o nich nikto nestará! A sme ich navštívili ako poslanci HZDS, najprv sme si museli povedať, ale, páni, my sme okrem toho aj lekári, dúfam, že nás nezavraždíte, my vám chceme pomôcť. V každej chatrči som nechal istú sumu peňazí a v každej chatrči som istým spôsobom pomohol. Možnože keby som to nebol urobil, odtiaľ živý nevyjdem. Pretože tie chatrče boli obývané ľuďmi, ktorí žijú v zúfalej situácii. A zúfalo amorálne.

Páni, ale to je naša chyba, ale to je aj vaša chyba, pán podpredseda vlády, pretože ja som tu necítil žiadnu organizačnú prácu, žiadne organizačné úsilie, aby sa tu niečo vytvorilo v parlamente, výjazdové úderky opozičných a koaličných poslancov, ktoré by chodili za peniaze parlamentu von na výjazdy. Páni, ja som to nikde nevidel! To sa malo organizovať už dávno. Ja medzi nich chodím z presvedčenia, pretože ich mám v rodine a pretože sa už dávno o to starám. Ale nikde som necítil pomoc podpredsedu vlády pána Pála Csákyho.

Páni, ich zlé postavenie, veď tu kolega Moric o tom hovoril, je našou vizitkou. Katastrofálnou našou vizitkou. Oni nemajú primerané materiálne prostriedky ako pomoc, pretože to, čo sa im dáva, to je málo. Moric vám tu navrhoval ročne 1,5 mld. korún. Páni, to by bola možno adekvátna pomoc. Ale tá by sa musela adekvátne cielene použiť. Tá by sa aj musela použiť a vykázať, aké mala výsledky. To všetko sa nedeje a to všetko je náplň podpredsedu vlády pána Pála Csákyho.

Preto si myslím, že vo svojom postavení naozaj zlyhal a zlyhal najmä vo vzťahu k rómskej menšine, rómskemu etniku. A zlyhal ani nie tak ako gróf Andrássy za slovenského štátu, pretože ten k národnostnej menšine rómskej nemal vyhranený postoj, ale váš postoj je pasívny. Absolútne pasívny! Vy ich budete poznať v predvolebnom období, možno, ale teraz ste voči nim, vaše postavenie je pasívne.

Preto si myslím, že to je druhý dôvod, prečo budem hlasovať za vaše odvolanie a prečo budem negatívne hodnotiť vaše pôsobenie vo vláde Slovenskej republiky.

No a tretie, čo si myslím, je to, že skutočne z vašej činnosti vidieť, že vy sa staráte naozaj len o jednu menšinu. A tu je viacej menšín, páni! Je tu viacej menšín, ktoré takisto potrebujú pomoc. Rusínska, ukrajinská menšina, aj tie majú svoje špecifické negatívne črty a podmienky. A tu nieto funkcionára vlády, ktorý by sa o nich staral.

Preto, pán podpredseda vlády, ja by som vám poradil jedno. Ak ste prebrali cenu grófa Esterházyho, a tým ste sa stotožnili s jeho činnosťou a možno aj istým spôsobom jeho činnosť napodobňujete, len musím vám povedať, že podľa očitých svedkov tento diplomat sa nikdy nesklonil k irónii a sarkazmu. Vždy to bol diplomat, ktorý mal elegantné vystúpenie. A v tomto smere ste ho nenapodobnili ani v našom parlamente. To bol skutočne elegán. Nechcem ho chváliť, ale v tomto smere bol 100-percentný elegán. Ale vy tu proste ironickými poznámkami a úsmevmi istým spôsobom znevažujete našu kritiku, ale tá naša kritika je opodstatnená, je zdôvodnená, dá sa vyčísliť.

A preto si myslím, vstúpte si do svedomia a skúste si pospytovať svoje svedomie. Keď vystúpite proti našim argumentom, povedzte, čo v budúcnosti urobíte, ak vás neodvolajú, aby sa vaša funkcia naozaj cítila vo vláde, aby sme ju cítili na celej ploche Slovenska, aby sme vedeli, že ste podpredsedom vlády, ktorý má za úlohu starať sa o národnostné menšiny - a nielen o jednu, ale o všetky - a ktorý má za úlohu integrovať naše územie. Upevňovať, a nie dezintegrovať.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Sopko a Köteles - faktické poznámky. Končím možnosť ďalších prihlášok.

Pán poslanec Hofbauer.

Poslanec R. Hofbauer:

Dúfam, že pán poslanec Andrassy nebude mať z toho problémy, keď bol povýšený do grófskeho stavu v SDĽ. Ale ja by som sa rád dotkol niečoho iného. Tej kultivovanosti, civilizovanosti, ušľachtilosti a miernosti pána grófa Esterházyho.

Takýchto vzdelaných, kultivovaných ľudí bolo počas druhej svetovej vojny nemálo. Jeden z nich bol nesmierne sčítaný, ovládal literatúru. Iný bol vynikajúci hudobník, perfektne hral na husliach. Skutočne veľmi vzdelaní a civilizovaní ľudia. Akurát malo to jednu smolu. Jeden sa volal Karl Heinrich Frank a ten druhý sa volal Reinhard Heydrich. Takže tá civilizovanosť sa môže prejavovať troška inými formami, nielen tými uhladenými, ako to bolo v prípade Esterházyho.

To, či pán Csáky má zastávať post, alebo nemá, myslím, že som sa vyjadril veľmi jednoznačne. Ak sa podpísal prevzatím medaily pod duchovný odkaz fašistu, ktorý bol odsúdený na trest smrti, tak takýto človek v slovenskom parlamente nemá čo hľadať, aspoň teda nie v slovenskom. Pokiaľ bude v maďarskom, nech sa páči. Že ste tam išli, pán Csáky, to ma netrápi, ale nemali ste sa odtiaľ vracať.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Sopko.

Poslanec V. Sopko:

Ďakujem pekne za slovo.

Podpredseda vlády, pán Csáky je tu pred nami a skladá v podstate svoj odpočet svojej práce vládnutia. Ja osobne si myslím, že mal zvažovať, či sa má zúčastniť návštevy a či sa mal zúčastniť podujatia, to je ťažko zlučiteľné s funkciou podpredsedu vlády Slovenskej republiky. Ale na druhej strane vytýkať pánovi podpredsedovi vlády, že nezvládol problémy rómskej národnosti, prosím vás pekne - a kto ich zvládal? Ani minulá vláda nemôže potvrdiť a ubezpečovať nás všetkých, že urobila konkrétne kroky na to, aby mohla urobiť odpočet v tejto oblasti, pokiaľ ide o riešenie problémov rómskeho etnika alebo národnosti. Takže buďme v tomto smere naozaj veľmi spravodliví a nevytýkajme pánovi Csákymu to, čo nedokázala ani predchádzajúca vláda, ani minulé generácie naozaj riešiť.

Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Köteles.

Poslanec L. Köteles:

Ďakujem.

Pán poslanec Drobný, som nútený upozorniť vás, že to, čo ste tvrdili o koncentračných táboroch v súvislosti s Jánosom Esterházym, to z historického hľadiska nie je pravda. Práve on už v roku 1939 odsúdil priamo v parlamente existenciu týchto táborov. Keď máte záujem, veľmi rád vám požičiam stenografickú správu z 28. novembra 1939. Veľmi rád požičiam, aj keď vy viete po slovensky čítať.

Rómsku problematiku považujem minimálne za takú vážnu ako vy. Súhlasím s vaším názorom. Ale odvolať pána podpredsedu za nezvládnutie riešenia tejto problematiky nepovažujem za vhodné riešenie už aj kvôli tomu, lebo za túto problematiku sme mohli od začiatku 90. rokov odvolať každú vládu a mám vážne obavy, že aj budúcu.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Drobný.

Poslanec M. Drobný:

Ďakujem pekne.

Pán Sopko, máte pravdu, že nemožno očakávať od podpredsedu vlády, že to vyrieši za jedno funkčné obdobie, ale ja by som bol rád, keby bolo vidieť, že sa to rieši. Keby bolo vidieť nejaký pohyb okolo tejto problematiky. Veď ja sa s touto problematikou zaoberám 25 rokov a nevidím okolo seba nikoho chodiť. Chodíme my niektorí naozaj fanatici do rómskej otázky, ale nevidím tu iné aktivity. Ale hlavne nám chýbajú prostriedky! Veď to zadarmo neurobíme! Ja si myslím, že to je tá podstata.

To isté kolegovi z maďarskej koalície môžem povedať. Páni, to nikto naozaj nehovorí, že on to musel zvládnuť. Ale mal by to zvládať. A možnože by aspoň na 15 % čosi urobil, ale nebolo vidieť nič z jeho roboty. Naopak, za jeho panovania nastal obrovský exodus Rómov. Páni, ale veď to je hádam indikátor, ktorý ukazuje, že sa im tu dobre nedarí. Veď ja som sa s nimi rozprával. Nikto ich neorganizoval, oni sa organizovali sami, pretože mali bezvýchodiskovú situáciu. Páni, to je rómsky exodus, ktorý jasne usvedčuje podpredsedu vlády, že túto problematiku nezvládol. A keď nezvládol, tak sa mal s niekým poradiť a žiadať pomoc. Vytvoriť výbor a ten výbor by mal byť činný.

Páni, veď to už dávno hlásame, veď vám to Moric povedal, že by sme chceli toľko a toľko prostriedkov, spravte ma funkcionárom toho výboru, povedal Moric. Nepočúvali ste? Veď my chceme do toho robiť a vy nám nedávate prostriedky. Dajte nám prostriedky, my vám pomôžeme robiť rómsku otázku. Ale bez peňazí to nejde urobiť. Veď potrebujeme na pohonné hmoty, potrebujeme iné veci. Páni, vy sa nad tým smejete, pán podpredseda vlády, ale to je otázka, ktorá nám možno zlomí väzy. A zlomí väzy tomuto štátu.

(Reakcia z pléna: Jemu je to jedno.)

30. marca 2001

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Cuper.

Poslanec J. Cuper:

Vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

začínať vystúpenie v tomto parlamente v hodine Volfovej politickej strany, jej preferencií, teda v čase 0,00, pardon, prepáčte, už teda Volf teraz pokročil na preferencie 0,1, lebo sa chystá spojiť so SDĽ do silnej ľavicovej strany.

Skôr než prídem k vlastnej podstate, niekoľko preliminálnych otázok. Tu neprítomnému Vojtechovi Bugárovi chcem povedať, že nie my s pánom Hofbauerom sme klamali, ale on klame občanov tohto štátu, keď tvrdil, že nepovedal, že ja nikdy v živote rešpektovať výsledky druhej svetovej vojny nebudem. Povedal to pán Bugár 21. 3. 2001. Pán Bugár, ja som vždy tvrdil, že Maďari zásadne pravdu nehovoria.

Pokiaľ ide o tu neprítomnú Alžbetu Dolníkovú. Pani Alžbeta Dolníková, nikdy ma neprinútite, aby som v slovenskom parlamente hovoril po maďarsky. Vaše meno je Alžbeta Dolníková, pre mňa po slovensky. Vy môžete moje hovoriť aj po maďarsky, mne to prekážať nebude. Pokiaľ by išlo o to, aby som sa vám mal inak ospravedlniť, pani Alžbeta Dolníková, neprítomná, ani mi v živote nenapadne, pretože tak ako pán Bugár zneužíva svoje postavenie a zneužíva ho aj táto vládna koalícia, zneužili ste vy svoje postavenie poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky a tak ako väčšina poslancov tohto parlamentu ste namiesto hovorenia k veci, teda k odvolávaniu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pána Pavla Csákyho, ste zmenili toto odvolávanie na glorifikovanie pána grófa Jána Esterházyho. Bohužiaľ, naleteli vám možno niektorí aj poslanci opozície na tento trend. Ale otázka dnešného prerokovania odvolávania pána Pavla Csákyho nestojí v tom, alebo len v tom, že sa zúčastnil na tom hanebnom akte v budapeštianskom parlamente, ale jeho celkové pôsobenie vo funkcii podpredsedu vlády Slovenskej republiky zodpovedného za otázky národností.

Vážený pán predsedajúci,

vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

niekedy vlády robia politiku z rozličných dôvodov aj proti najvlastnejším záujmom štátu a národa. To sú vlády vzdialené od ľudu, kde národ nerozhoduje, ale len počúva a trpí. Alebo vlády krátkozraké, ktoré nechcú vidieť skutočnosti, ale zotrvajú pri nevecných predstavách.

Dobre sa pamätáme na časy, keď západné demokracie obetovali bývalé Česko-Slovensko. Dobre sa pamätáme, keď prednedávnom obetovali Juhosláviu a Kosovo. Údajne kvôli utláčanej albánskej menšine. Dnes teroristi z utlačovanej albánskej menšiny prepadli suverénny macedónsky štát. Terorizujú takmer celú bývalú postkomunistickú Európu. Európa začína chápať, že nie albánskej menšine v Kosove alebo v Macedónsku, alebo samotným Albáncom sa krivdilo, ale krivdí sa susedným krajinám Albánska. Pretože albánsky národ alebo Albánci si myslia, že chcú ovládnuť alebo že majú sväté právo ovládnuť Balkán a diktovať vôľu okolitým krajinám.

Obdobne je to aj s príslušníkmi maďarskej národnostnej menšiny na Slovensku. Ústupčivá politika slovenskej vlády nemôže viesť k tomu, aby sa politici maďarskej národnostnej menšiny zastavili vo svojich požiadavkách.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v dnešnej, teda už v dnešnej Pravde, teda v denníku Strany demokratickej ľavice...

(Smiech v sále.)

... pán prezident Schuster, podotýkam, pán prezident Schuster uvádza, že apeloval na ministra vnútra Slovenskej republiky, pretože je zhrozený z toho, že na Mestskom úrade v Kráľovskom Chlmci namiesto symbolov Slovenskej republiky, do ktorej stále ešte mesto Kráľovský Chlmec patrí, sa objavili, div sa, svete, aké symboly, samozrejme, Maďarskej republiky.

To sú maličkosti, povieme si. Ale pán podpredseda vlády Slovenskej republiky Pavol Csáky je predstaviteľom práve toho radikálneho a extrémistického krídla maďarskej politickej reprezentácie, ktorej celá činnosť od vzniku samostatnej Slovenskej republiky je zameraná na to, aby presadzoval nielen záujmy maďarskej národnostnej menšiny, ale maďarstva v Karpatskej kotline. Teda niečo na spôsob veľkého Albánska.

Pán Csáky bol od roku 1994 veľmi aktívnym členom Rákócziho zväzu a jeho aktivistov na Slovensku. Ak neviete poniektorí, čo je to za organizácia, tak Rákócziho zväz založili v marci 1989 v Budapešti. Združuje občanov maďarskej národnosti vysídlených z územia bývalého Česko-Slovenska v rokoch 1945 až 1947 - neviem, čo v ňom robí pán Csáky, pretože on vysídlený nebol -, ich potomkov a sympatizantov z radov domácej inteligencie. Jeho oficiálnym cieľom je nezávisle od straníckej politiky napomáhať záujmom maďarstva, podotýkam, záujmom maďarstva uviaznutého - čo je termín veľmi pozoruhodný - mimo trianonských hraníc. Tento termín "uviaznuté" pán Csáky, podpredseda vlády, použil aj vo svojom vystúpení v maďarskom parlamente. A chrániť záujmy takzvaných maďarských vysídlencov.

Pán Csáky, pýtam sa vás, o aké záujmy vysídlencov ide? Keď váš kolega pán Bugár povedal, že neuznáva výsledky 2. svetovej vojny, ja som mu prečítal, že vo výsledkoch 2. svetovej vojny je jasne napísané: anulácia viedenského výroku, rozšírenie bratislavského predmostia, vrátenie archívov a národných pamiatok a napokon otázka transferu etnických Maďarov Česko-Slovenska.

Autor knihy Krno hovorí na adresu Maďarov, pán Csáky, môžete počúvať: "Akýkoľvek revizionizmus zo strany Maďarska proti Česko-Slovensku", teda dnes proti Slovensku, "a Juhoslávii je zakázaný. Maďarsko je zaviazané všemožne odľahčiť dopravu medzi susednými štátmi. Nemá už byť prekážkou hospodárskeho rozvoja našich oblastí." To by som dnes nehovoril, že Maďarsko sa nestáva prekážkou rozvoja slovenského hospodárstva. Privatizuje jeden slovenský podnik za druhým, alebo aspoň prejavuje záujem. Vlastní Slovnaft, chce kúpiť Investičnú a rozvojovú banku. V záujme maďarskej vlády sú aj ďalšie slovenské strategické podniky, Lodenice Komárno, Transpetrol a podobne.

Otázka maďarstva, maďarského majetku v Česko-Slovensku je vyjasnená. Tak neviem prečo, neviem prečo, pán Csáky, aj s pánom Bugárom presadzujete akési vrátenie neidentifikovanej pôdy, keď taká na Slovensku neexistuje? Klamete občanov Slovenskej republiky. "Výsledky Parížskej konferencie môžu byť dobrým poučením pre Maďarov", píše pán Krno, "a bezpečným východiskom pre skutočnú likvidáciu starých sporov v Dunajskej kotline."

Vážený pán podpredseda vlády, vy dobre ako skúsený politik viete, že politika dobrých susedských vzťahov je založená vždy na vzájomnej dôvere. Áno, posledne sa ma opýtal maďarský veľvyslanec, prečo tak málo dôverujeme maďarskej politike v Karpatskej kotline. Hovorím mu, vážený pán veľvyslanec, politika dobrých susedských vzťahov je založená na dobrých gestách, na drobných ústupkoch. Povedzte mi, aký ústupok urobila maďarská vláda voči Slovenskej republike? Vrátila čo i len jeden archívny materiál, ktorý bol protiprávne zhabaný? Ak slovenskí starostovia slovenských obcí chcú napísať dejiny vlastných obcí, musia chodiť do Budapešti zháňať do archívov materiály a platiť za ne peniaze. Prečo musia Slováci platiť za tieto materiály peniaze? To je gesto dobrej vôle, pán Csáky? Zasadili ste sa v Budapešti za takúto požiadavku alebo našepkali ste ju maďarskej vláde? Môže Slovač dôverovať budapeštianskej vláde, že sa nechce vrátiť naspäť na Slovensko, ak nechce vrátiť archívy?

Povedzte mi, aké vy gesto dobrej vôle ste urobili voči vláde, ktorej ste členom? Neustále ju vydierate novými a novými požiadavkami. Ako chcete existovať na Slovensku ako národnostná menšina, keď sa neviete zastaviť vo svojich požiadavkách? Myslíte si, že sme Kosovo alebo že sme Macedónsko? Že tento národ bude znova trpieť vaše nehorázne požiadavky a požadovanie neustále väčších nadpráv?

"Každý štát, ak chce existovať," hovorí Zbigniew Brzezinski vo včerajších novinách, tiež v Pravde, "sa musí postaviť na odpor. Len taký štát, ktorý prejaví aj vlastnú vôľu po existencii a nenechá sa vydierať aj vlastnými národnostnými menšinami, len taký štát budú mocnosti akceptovať." Iný štát a iný národ nemá nárok na existenciu. To vy, pán Csáky, dobre viete. Preto...

Nie preto, že ste sa zúčastnili na nejakej oslave Jána Esterházyho. Mňa ani nejaký Esterházy ani z dnešného hľadiska, z dnešnej politiky veľmi nezaujíma. Ak by ste to isté požadovali pre prezidenta prvej Slovenskej republiky Jozefa Tisa, že bude zároveň s Jánom Esterházym rehabilitovaný, bol by som možno vás aj chválil. Ale keďže ste znova zneužili iba jednu z postavičiek maďarskej národnostnej menšiny na presadzovanie maďarstva alebo v záujme maďarstva na Slovensku, a teda pre to konečné riešenie "víťazstva" maďarstva v Karpatskej kotline, nemôžem s vami súhlasiť.

Keďže jednoducho sa nestaráte o nijakú inú menšinu na Slovensku okrem maďarskej, myslím si, že vy nemáte čo robiť v slovenskej vláde ako ochranca menšín. Je to výsmech politiky tejto vlády. Ste tam iba preto, lebo Miki Dzurinda si chce ešte nejakú chvíľu povládnuť. Inak by ste zrejme pri razantnejšom slovenskom politikovi asi to, čo robíte, robiť v slovenskej vláde nemohli. Vy ste proti jej vôli išli na toto zhromaždenie veľkomaďarstva a presadzovania veľkomaďarských záujmov za peniaze slovenských daňových poplatníkov. Ale to, pán Csáky, budete sa musieť prísť zodpovedať na výbor pre konflikt záujmov, pretože aj ako podpredseda vlády nemáte právo zneužívať tie požitky, ktoré máte, na ktoré máte nárok ako podpredseda vlády, na súkromné zahraničné cesty. Alebo aspoň ich máte priznať výboru pre konflikt záujmov, aby ich posúdil.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, preto si myslím, že požiadavka Slovenskej národnej strany a Hnutia za demokratické Slovensko - Ľudovej strany, bola spravodlivá a ja osobne si myslím, že aj Strana demokratickej ľavice by mala hlasovať jednoznačne za odvolanie pána podpredsedu Pavla Csákyho.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca - dvaja páni poslanci. Posledný pán poslanec Sopko. Končím možnosť ďalších prihlášok.

Pán poslanec Rusnák.

Poslanec Š. Rusnák:

Ďakujem veľmi pekne za slovo.

Chcem oceniť vystúpenie kolegu pána Cupera. Tak ako vždy vo svojom vystúpení, nezabudol na Stranu demokratickej ľavice, čo ho vysoko oceňujem. S potešením som prijal informáciu, že Pravda je denníkom Strany demokratickej ľavice, a môžem zodpovedne vyhlásiť, že odteraz začnem presviedčať všetkých našich členov, aby kupovali tento denník.

I ďalšie ocenenie pre Stranu demokratickej ľavice ako najsilnejšej ľavicovej strany na Slovensku je povzbudzujúce. Ja mu veľmi pekne za to ďakujem. A čo sa týka hlasovania poslancov Strany demokratickej ľavice, prosil by som, keby to nechal na nás.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Sopko.

Poslanec V. Sopko:

Ďakujem veľmi pekne za slovo.

Pokiaľ ide o vystúpenie pána Cupera, chcem povedať, že ak ide o spochybnenie toho, že pán Csáky spochybňuje novodobé dejiny Slovákov, to by som sa k tomu prikláňal.

Ale opätovne sa vrátim, pán kolega Cuper, k tomu, čo ste sa snažili naznačiť vo svojom vystúpení, pokiaľ ide o pána Csákyho a jeho problémy v riešení rómskej otázky. A opätovne sa vrátim k vyjadreniu pána Zlochu, bývalého ministra, ktorý povedal v tomto parlamente, že žiadna vláda neurobila pre Rómov tak veľa ako vláda Vladimíra Mečiara. Nuž musím vám povedať, že pán Csáky pre Rómov toho veľa neurobil, ale ani bývalá vláda toho veľa neurobila. Tým chcem povedať, že otázka Rómov je dlhodobý pretrvávajúci problém a nepripisujme to podpredsedovi vlády v tomto prípade na vrub, lebo je to nesprávne tvrdenie. Po prvé.

Po druhé. Pokiaľ ide o Rómov, je to európsky problém, ktorý naozaj treba veľmi citlivo posudzovať v úplne iných súvislostiach. Takže, pán poslanec Cuper, vytýkajme pánovi Csákymu to, čo naozaj urobil, tie jeho posledné kroky. Ale spôsobom nespočítavajme mu to, čo sa hromadilo v našej spoločnosti nie od roku 1989, ale aj pred rokom 1989, lebo problém Rómov je dlhodobý problém tejto spoločnosti. A nemá pán Zlocha pravdu. Najviac pre Rómov urobila vláda pred rokom 1989.

(Reakcia z pléna.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Cuper.

Poslanec J. Cuper:

Pán kolega Sopko, ja viem, že vy nemôžete hovoriť to, čo chcete, a musíte trochu aj strihať, aj holiť, tak ako celá SDĽ so svojou dnešnou aj predchádzajúcou politikou. Pretože jednoducho máte niečo, nejaké maslo za ušami aj vy. A ja, pán Sopko, tiež tak ako vy a možno oveľa viac ráz som bol v rómskych osadách na Slovensku. Naša vláda mala istý perspektívny program. Začali sme s "civilizovaním" rómskych osád. Skultúrnili sme bývanie v dvoch. Žiaľbohu, bol koniec volebného obdobia. Ukážte mi, koľko ste urobili vy za dva a pol roka? Nedokončili ste v Rakúsoch ani len vodovod, na ktorý sme dali 5 mil., tečie tam dva a pol roka voda. Tá stála už niekoľko miliónov. Ani to nedal minister pre životné prostredie pán Miklós urobiť, ale zato dáva na južné Slovensko. Veď v tom je tá irónia osudu!

Pokiaľ ide o to, pán Rusnák, či Volf bude vo vašej strane, to píšu dnešné noviny, práve tá Pravda, ktorú, žiaľbohu, každý s vami spája. Ja neviem, prečo ste sa rozkmotrili. Ja si ju nekupujem, ani som si ju v živote nekupoval, pretože v našej rodine sa vždy čítali Roľnícke noviny, aj za bývalého režimu. Takže to je iný problém.

Pokiaľ ide o vaše hlasovanie, naozaj nemám o tom nijaké pochyby, že sa zdržíte, pretože jednoducho vám pán Migaš prikázal, že ešte chvíľu si chce pobudnúť ako predseda parlamentu. Ale on už, ubezpečujem vás, v budúcom parlamente sedieť ako predseda nebude. Takže vám to môže byť úplne jedno. Ja si myslím, že pre vás by bolo teraz jedinou záchranou zahlasovať za odvolanie pána Csákyho a pád tejto vlády, aby vám tie preferencie stúpili. Nijaká dvojtvárna politika už u Slovákov nezaberá.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Kalman.

Poslanec J. Kalman:

Kolegyne, kolegovia, prajem vám dobré ráno aj ja.

Vážený pán podpredseda vlády,

vážený pán podpredseda parlamentu,

dovoľte mi, aby som vo zvyšnom čase zaujal stanovisko k niektorým momentom. Už som v priebehu rokovania povedal, že sa vyjadrím konkrétnejšie a veľmi podrobne, pokiaľ bude možné, na to, čo zareagoval v priebehu minulého týždňa v médiách pán Mikloško a čo dnes povedala pani Záborská. Keď ste mali tendenciu, kolegyne, kolegovia, spraviť z tejto vlády a osobitne z pána podpredsedu Csákyho hrdinu vo vzťahu k riešeniu gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi. Chcem vám teraz ukázať chronológiu tohto vývoja a na základe tejto chronológie pochopíte, akým spôsobom je typické pre súčasnú vládnu koalíciu privlastňovať si úspechy a výsledky práce iných.

Dámy a páni, usporiadanie majetkových vzťahov medzi gréckokatolíckou a pravoslávnou cirkvou sa realizovalo na základe zákonného opatrenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady ešte z roku 1990. Zabezpečenie riešenia bolo v programoch vlády. Súčasná vláda Mikuláša Dzurindu usporiadanie majetkových vzťahov nezaradila do svojho vládneho programu. Od roku 1990 táto oblasť patrila medzi prioritné riešenia problému v rámci vzťahov štátu a cirkví. Riešenie podľa zákonného opatrenia bolo súčasťou prijatých programov každej vlády okrem tejto. Každá vláda Vladimíra Mečiara problém menovite zaradila do svojho programu a osobitne vyhodnocovala v rámci plnenia programu vlády.

V odpočte plnenia programu vlády za rok 1994 až 1998 sa konštatovalo doriešenie týchto vzťahov. V rokoch 1990 až 1998 sa vláda zaoberala touto problematikou na svojich 27 rokovaniach a na riešenie prijala 25 uznesení, z nich 20 prijala vláda Vladimíra Mečiara. K samotnému zákonnému opatreniu bolo vydaných 120 rozhodnutí a 8 dodatkov k rozhodnutiam na nehnuteľný majetok v 120 obciach. Rozhodnutia vydal splnomocnenec vlády v roku 1900 a 1991 a po tomto termíne sa riešila vlastná realizácia v jednotlivých etapách.

V prvej etape v roku 1990 - 1991 gréckokatolícka cirkev prevzala objekty v 40 obciach, pričom riešenie nebolo spojené s dotáciou vlády. V obciach s prevahou veriacich pravoslávnej cirkvi pravoslávna cirkev odmietla vydať majetok a gréckokatolícka cirkev začala jeho vydanie uplatňovať prostredníctvom súdov. Keď sme skončili vládu, zostalo 7 nevyriešených problémov.

V druhej etape vláda hľadala možnosť na eliminovanie napätých vzťahov medzi cirkvami a znižovanie zaťaženia súdov na urýchlené riešenie formou dohôd. A preto dohoda z 5. mája 1992, ktorú podpísal pán Čarnogurský, vyriešila 40 chrámov a 21 farských budov. Dodatok k tejto dohode z 5. mája 1992, ktorú podpisoval už Vladimír Mečiar, vyriešila 16 chrámov. Dohoda z 18. februára 1993, ktorú podpisoval v zastúpení Vladimíra Mečiara vtedajší podpredseda vlády Roman Kováč, vyriešila 12 chrámov a 7 farských budov.

Tretia etapa: Zásadné riešenia zostávajúcich objektov formou dohody medzi vládou, gréckokatolíckou cirkvou a pravoslávnou cirkvou. Rámcovou dohodou z 5. septembra 1995 medzi gréckokatolíckou cirkvou, pravoslávnou cirkvou a vládou, ktorú podpísal Vladimír Mečiar, sa dohodlo riešenie 36 objektov, z toho 15 chrámov a 21 farských budov. Súčasťou tejto dohody boli aj dohody o krátkodobom užívaní a spoluužívaní týchto majetkov. Celkove za rok 1994 až 1998 sa uzatvorili dohody na 89 objektov v celkovej sume 95,5 mil. Sk.

Vážené dámy a páni, celkove boli v rokoch 1990 až 1998 vydané finančné prostriedky vo výške 124 mil. Sk pre pravoslávnu cirkev a 64 mil. Sk pre gréckokatolícku cirkev. Vláda Vladimíra Mečiara na doriešenie problému schválila v roku 1998 uznesením poskytnutie finančných prostriedkov na gréckokatolícku cirkev v roku 1998 a pre pravoslávnu cirkev riešiť prostriedky v rámci rozpočtu na rok 1999. Ale nasledujúca vláda Mikuláša Dzurindu uznesením číslo 852/1998 zrušila túto časť uznesenia a vlastne dva roky ju nerealizovala. Podpredseda vlády pán Pál Csáky, v ktorého kompetencii bolo riešenie, vo veci nekonal. Pritom odborné stanoviská aj stanoviská cirkví na riešenie mal k dispozícii od svojho nástupu do funkcie. Až v apríli 2000 pri príležitosti 50. výročia tzv. prešovského soboru podpísal pán podpredseda vlády v zastúpení vlády vyhlásenie, podľa ktorého vláda a gréckokatolícka cirkev na Slovensku uzatvorili novú spoločnú dohodu, na základe ktorej boli potom pridelené tieto finančné prostriedky, a to 53,9 mil. Sk.

Takže, vážené dámy a páni, taká je skutočná pravda o riešení problému týchto dvoch cirkví na Slovensku. Súčasná vládna garnitúra zastúpená podpredsedom Csákym v podstate len zlízala tú šľahačku, na ktorej sa podieľali predchádzajúce vlády od roku 1990.

Najväčším takým vystúpením a uznaním zblíženia sa týchto cirkví bola návšteva v roku 1998 jeho svätosti Bartolomeja I. na Slovensku, keď si predstavitelia pravoslávnej cirkvi a gréckokatolíckej cirkvi podali ruky, navštívili si svoje kostoly, a tým sa vlastne súboj týchto dvoch strán, dá sa povedať, ukončil. O tomto je aj dokument v podobe fotografií. Tu sú ďalšie dokumenty, ktorými môžem realitu potvrdiť, o tom, akým spôsobom sa to realizovalo.

Takže, dámy a páni, trošku som dlhšie hovoril v tomto smere, možno na úkor niektorých iných vecí, ale takýmto spôsobom môžem prezentovať a dokladať každú jednu činnosť, ktorú v súčasnom období realizuje pán podpredseda Csáky a ktorú v predchádzajúcom období realizovala predchádzajúca vláda.

Pán podpredseda, to isté v problematike drog. Fond, ktorý sme zriadili, dnes má tendenciu úpadku. Peniaze každým rokom škrtáte. Rezorty nemajú finančné zdroje na riešenie problematiky programu boja proti drogám, ktorý sme založili my a ja osobne som ho bol predkladať aj v Organizácii Spojených národov. Národný program boja proti drogám sa v podstate nemá z čoho realizovať. Opatrenia pre mesto Bratislavu, ktoré sme prijali, kde bola najväčšia koncentrácia drogovo závislých, sa dnes v podstate nerealizujú. Do fondu pre drogy dávate ročne 40 mil. Sk. Za našej éry to bolo od 280 mil. hore pre rezorty plus 50 mil. pre drogový fond.

Súhlasím aj s tými názormi, ktoré tu boli, že ste nezohrali čistú hru. Zdôvodním to v súvislosti, keď budeme prerokúvať chartu. Skutočne ste prijatím Charty regionálnych a menšinových jazykov určitým spôsobom podviedli vládu Slovenskej republiky. Už nehovoriac o tom, že táto charta nie je aktuálna, pretože tu platí Rámcový dohovor o používaní jazyka národnostných menšín. Charta bola prijatá ako prvý dokument Rady Európy, ale už je prekonaná. Vy stále dávate dôraz na túto chartu, hoci dôraz sa má klásť niekde inde.

Pán podpredseda, všimol som si, že určitým spôsobom, rafinovaným spôsobom aj dnes pôsobíte a vystupujete aj v médiách. Pokiaľ ma pamäť neklame, tak keď bola schválená prvá slovenská ústava v tomto parlamente, tak ste všetci predstavitelia dnešného SMK odišli preč. Ale vy dnes nemáte, ja to poviem otvorene, hanbu v tom, aby ste permanentne zdôvodňovali, že SNS a HZDS pri novelizácii tej ústavy, od ktorej ste vy odišli, teda ktorú ste neprijali, že za tieto zmeny nehlasovali. Takýmto spôsobom ste robili interview aj do Televíznych novín. To len charakterizuje váš rafinovaný a, povedal by som, až záškodnícky systém vašej práce a vyjadrovania vo vzťahu k plneniu tejto politiky, ktorú by ste mali zabezpečovať.

Pán podpredseda Csáky, o Rómoch tu už bolo hovorené veľmi veľa. Nechcem hovoriť, ale pán Sopko ma k tomu určitým spôsobom vyprovokoval. Áno, máte pravdu, problém Rómov je dlhý odvtedy, odkedy Rómovia existujú. Ale prvý, kto začal vytvárať v novodobých dejinách Slovenskej republiky a robiť a riešiť problémy rómskej problematiky, bola naša vláda. Dámy a páni, pán Van der Stoel, ktorý chodil na Slovensko presadzovať a žiadať, aby sa prijal zákon o používaní jazyka národnostných menšín, len otváral oči a ústa, keď sme mu hovorili o problémoch Rómov a o tom, aký máme prijatý program. Tento program dnes prevzala celá Európa. Vy ste ho zmenili, 80 % slov ste vymenili a považujete si ho za svoj. V poriadku. Problém je v tom, že ho neplníte a nerealizujú sa ani uznesenia vlády v tomto smere.

A dovoľte, aby som prečítal niečo ďalšie, čo vás plne charakterizuje, váš štýl práce. 6. 7. 1998 uverejnil denník Pravda článok, v ktorom obvinil pána Patkolóa ako predsedu Rómskej iniciatívy Slovenska z exodu Rómov. V tomto období vstúpil na televíznu obrazovku Pál Csáky, ktorý myšlienku doplnil, že za exodom Rómov môže byť v pozadí Hnutie za demokratické Slovensko. Dňa 27. 3. 2001 Okresný súd Bratislava V zrušil obvinenia pána Patkolóa ako predsedu RIS z exodu Rómov. Denník Pravda sa mu musí verejne ospravedlniť a finančne odškodniť. Nie je teda pravdou, že niekto riadil exodus Rómov, ani RIS, ani HZDS, tak ako šíril nepravdivú informáciu pán Csáky, hoc´ vyjadrenú iba ako podozrenie, ale ako ústavný činiteľ v médiách.

Takýmto systémom, pán Csáky, permanentne pôsobíte. A vy vlastne nestmeľujete riešenie rómskych skupín pri riešení rómskeho problému, vy ich určitým spôsobom rozdeľujete. Takým typickým príkladom bola ich nominácia do Rady vlády pre národnosti, kde už nechcem opakovať, že tam sedí predstaviteľ maďarskej národnosti. Takýto štatút ste si postavili a dnes sa permanentne na tento štatút odvolávate, hoci ste si ho postavili sám. Riešenie národnostných problémov je vyložene otázkou riešenia problémov maďarskej národnostnej menšiny. Hoci vôbec by nemuselo byť, pretože predstavitelia národnostnej menšiny maďarskej majú veľmi slušné, veľmi solídne, by som povedal, nadštandardné postavenie nielen vo vzťahu k ostatným menšinám na Slovensku, ale aj vo vzťahu k ostatným menšinám v rámci európskeho priestoru, ktoré v jednotlivých krajinách existujú a ktoré týmto spôsobom postupujú.

(Reakcia z pléna.)

Ešte vám nechám? Dobre, tak vám ešte nechám.

Takže, vážený pán podpredseda vlády, posledná moja poznámka. Tak ako ste povedali, už tretíkrát vám chce vysloviť časť Národnej rady svoju nedôveru. Viete, čo je na tom zarážajúce a alarmujúce? Že ani z jedného, ani z jedného predchádzajúceho odvolávania a výčitiek, ktoré ste dostali, ste sa podstatným spôsobom nepoučili. Vy, naopak, ich permanentne, aj tie výčitky, ktoré ste dostali niekedy aj od svojich koaličných partnerov, naďalej torpédujete a naďalej pôsobíte spôsobom oslavným, pretože si uvedomujete, že na Slovensku nezískate, ale naďalej si upevňujete pozíciu medzi svojimi voličmi. A toto je vaším cieľom. Prosím vás, prestaňte štvať aj s ostatnými vašimi kolegami, prestaňte rozosievať nenávisť, prestaňte bojovať, pretože tieto nápisy, ktoré sa objavili, to sú len prvé.

Dámy a páni, nápismi to začalo aj v Kosove. Nápismi to začalo aj v Macedónsku.

Ďakujem.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP