Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán navrhovateľ, nech sa páči.

Poslanec V. Oberhauser:

Ďakujem, pán predsedajúci.

Budem veľmi stručný. Myslím si, že je naozaj pokročilý čas a vládni poslanci, ktorí nás týrajú týmto ponocovaním, už začínajú oplývať vtipom, takže nechcem komentovať vtipné poznámky až na tú, čo povedal pán Gyurovszky. Viete, v Európe naozaj národ je vlastne príslušnosť všetkých ľudí, ktorí žijú v tom-ktorom štáte. Napríklad v Nemecku dosť často sme chodili do Sárska, jednoducho sú všetci Nemci, len niektorí hovoria francúzskym dialektom a myslím si, že aj na Slovensku sú všetci Slováci, len niektorí hovoria maďarským dialektom aj tak dosť nezrozumiteľným, že v Budapešti majú problémy sa s nimi dorozumieť.

A vážne, ešte k otázke porušovania ľudských práv. Konkrétne v Šali, keď ste ju už spomenuli ako poslanec, ktorý tam pôsobí, tak prednosta Okresného úradu hneď po nástupe do funkcie povyhadzoval ľudí za príslušnosť k politickej strane. Dokonca jedného funkcionára SNS si zavolal a dal mu ponuku, že keď vystúpi zo Slovenskej národnej strany, môže zostať pracovať na Okresnom úrade, ak nie, tak mu dá okamžitú výpoveď. To sa aj stalo, samozrejme, že porušil Zákonník práce, jednoducho mu ani neponúkol náhradné zamestnanie, súdny proces už prebieha viac ako dva roky a pre veľmi účinné obštrukcie pána prednostu Okresného úradu jednoducho sa celá záležitosť ťahá a stále sa nerieši. Tak toto je to porušovanie ľudských práv, ktoré robíte nielen v Šali, ale vieme dokumentovať, na mnohých miestach, územiach Slovenskej republiky.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Danko, pripraví sa pán poslanec Zlocha.

Poslanec J. Danko:

Vážený pán predsedajúci,

dámy a páni,

ťažko ešte niečo nové povedať po takej dlhej rozprave, napriek tomu sa o to pokúsim. Hodnotíme prácu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pána Pála Csákyho. Ak chceme pochopiť motívy jeho konania, ak chceme pochopiť, prečo koná to, čo koná na Slovensku, uvediem vám to na konkrétnych prípadoch. Veľmi dobre na to poslúži prípad Jánosa Esterházyho, pretože prevzatie pamätnej medaily k 100. výročiu Jánosa Esterházyho pánom podpredsedom slovenskej vlády v budapeštianskom parlamente neznamená nič iné ako jeho osobnú identifikáciu s politikou, s politickými názormi, s politickými postojmi, so zmýšľaním i s konaním Jánosa Esterházyho.

Preto mi dovoľte, napriek tomu, čo tu bolo povedané, ešte niečo povedať o Jánosovi Esterházym. Prosím vás pekne, pani kolegyňa Erzsébet Dolník, veľmi rád by som vám uveril, že tento János Esterházy bol ľudský, v občianskom živote taký, že pomáhal ľuďom a možno aj v konkrétnych prípadoch, to bola pravda, to už nikto nedokáže, ale pravdou je, že v zásadných otázkach pri rokovaní Slovenského snemu jednoznačne podporil protižidovské zákony, bol aktívnym pripravovateľom kódexu. Je síce pravda, že na hlasovaní o deportáciách židovských občanov sa nezúčastnil, nehlasoval. To áno, to je ľudský, určite morálny cit.

Ale dám vám, dovoľte mi, jednu otázku, keď sa tak stále odvolávate na to, prečo potom pán František Alexander, generálny riaditeľ alebo tajomník ústredných židovských náboženských obcí sa nezúčastnil na tejto slávnostnej ceremónii v Budapešti a odmietol pozvanie. Prečo židovská obec neocenila Jánosa Esterházyho, keď tvrdíte, že tak sa zasadil za ochranu Židov? Nie je vám to náhodou divné? Dámy a páni, to je jeden občiansky postoj a morálny postoj.

Druhá vec, sme predovšetkým poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, teda štátu, ktorý je sukcesorom práva a kontinuity štátneho vývinu Česko-Slovenska, Česko-slovenskej republiky cez Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku. To znamená, pýtam sa vás, na základe čoho chcete spochybniť legitimitu súdu z roku 1947, teda nie tak ako šírite v novinách, komunistických súdov. Komunisti prevzali moc v Česko-Slovensku v roku 1948. Česko-Slovensko bolo vzorovou demokraciou v strednej Európe a niet pochýb o tom, že tento súd v danom období spĺňal všetky kritériá demokratického rozhodovania. Nebol som tam, ale toto musím jednoducho akceptovať. Na základe čoho to vy spochybňujete? Ak prijmeme tento rozsudok, niet sporu, že bol usvedčený János Esterházy z protištátnej činnosti, z velezrady a z činnosti v prospech iných štátov. Ako môže náš sused postaviť takého človeka na piedestál? Ako môže v rámci zlepšovania vzťahov v strednej Európe dať takého človeka za vzor?

Dámy a páni, toto nie je slovenský a maďarský problém, toto je problém európsky. Európa dnes buduje svoj spoločný dom na princípe spolupráce a úcty k ľudským a občianskym právam. Na základe dokumentu, ktorý je všeobecne akceptovaný v ústavách demokratických štátov, a to je Európsky dohovor o ľudských právach a slobodách, prosím vás pekne, ako môžeme zdôrazňovať a glorifikovať Jánosa Esterházyho, keď on svojím pôsobením nemôže byť vzorom ako občan, pretože konal v rozpore so svojou prísahou štátu, ktorého bol poslancom? Ako ho môžeme dať na piedestál ako vzor mravnosti, ak hlasoval za protižidovské zákony, kde boli vážnym spôsobom obmedzené ľudské a občianske práva občanov Slovenskej republiky židovskej národnosti. Toto je problém európsky a, či sa vám páči, alebo nie, skôr či neskôr to bude vážny problém európsky, pretože ak sa teraz vytvorí precedens a príslušné európske orgány a ostatní to nechajú tak a nebudú k tomu zaujímať odmietavé stanovisko, pýtam sa vás, čo to má znamenať. Vytvorí sa precedens na oživovanie ducha, ktorý je už dávno za nami?

Dámy a páni, teraz konkrétna vec, kde by som chcel povedať, prečo pán Pál Csáky nemôže byť podpredsedom slovenskej vlády. V septembri minulého roku sme sa spolu s poslancom Krajčim a s poslancom Gašparovičom zúčastnili na vinobraní v Kráľovskom Chlmci. Tento prípad som nepoužil pri rozprave o ústave, pretože som nechcel prilievať do takej vážnej rozpravy ešte viac, povedal by som, emotívne nabitých faktov, ale teraz jednoducho tieto dva prípady veľmi súvisia. A ukážem vám ako.

Zúčastnili sme sa tam na vinobraní, bol prítomný aj pán podpredseda Csáky. A, čuduj sa, svete, jednoducho, keď nás uvidel pán podpredseda Csáky s pánom Pásztorom, neboli sme nielenže privítaní, ale celý ten akt, ktorý bol nie akciou Strany maďarskej koalície, teda zhromaždením, nebolo to zhromaždenie Csemadoku, ale bolo to verejné zhromaždenie občanov Kráľovského Chlmca, to znamená Slovákov, Rómov a Maďarov, a tento podpredseda, ktorý je zodpovedný za národnostnú otázku v Slovenskej republike a za dodržiavanie ľudských práv, výrazným spôsobom, jemu hovorím, výrazným spôsobom diskriminoval nielen občanov Slovenskej republiky slovenskej národnosti, ale aj ústavných činiteľov na princípe príslušnosti k národnosti. Páni poslanci maďarskej koalície boli na čestnej tribúne, boli úvítaní, ako sa patrí.

Páni poslanci, okrem iných aj pán Gašparovič, ktorý bol dve volebné obdobia poslancom, teda predsedom slovenského parlamentu, sme museli byť dole a celý prejav a celé zhromaždenie sa nieslo arogantným spôsobom v maďarčine, takže sme nerozumeli ani slovo, ani občania slovenskej národnosti, ktorí tam boli z okresného úradu nahnaní a museli sme si to dať prekladať. Keby ste pochybovali o tom, čo budem hovoriť, existuje o tom videozáznam, ktorý mi osobne doniesol jeden občan maďarskej národnosti, ktorý bol pobúrený nad tým, čo pán Csáky tam rozprával, celý 20-minútový prejav pána Csákyho nebolo nič iné, ako jedna veľká óda na maďarstvo, na históriu maďarstva, na dôležitosť svätého Štefana, svätoštefanskej koruny.

Pán podpredseda Csáky, pýtam sa vás, akej vlády ste podpredsedom. K tradícii svätoštefanskej koruny sa v Európe hlási republika, ale tá sa volá Maďarská republika, republika, ktorej ste podpredsedom vlády, sa volá Slovenská republika a tá sa v preambule hlási k tradícii Veľkej Moravy a cyrilo-metodskej tradícii. Pán podpredseda Csáky, musíte si jasne uvedomiť, čím chcete byť. To, čo ste predviedli v Kráľovskom Chlmci, bol arogantný prejav jedného maďarského nacionalizmu, šovinizmu. Áno, je to presne, lebo šovinizmus je to, ak niekto svoju lojalitu k vlastnému národu dosahuje a prezentuje týmto spôsobom, že súčasne ponižuje iný národ, pretože vo vyjadreniach pána podpredsedu vlády boli jasné reči o výnimočnosti maďarstva v strednej Európe, o výnimočnosti. Pýtam sa vás, aký veľký krôčik treba od výnimočnosti k nadradenosti.

Dámy a páni, páni poslanci, poslankyne a poslanci vládnej koalície, teraz hovorím konkrétne k vám. Napriek tomu že som počúval, čo hovorili poslanci zo Strany demokratickej ľavice, mal som pocit, že sme na zväzáckej schôdzi. Odsúdili všetko, čo povedal, čo urobil János Esterházy, i to, že sa pán podpredseda vlády stotožnil s jeho politikou, ale nakoniec povedali, že podporia jeho zotrvanie vo funkcii. Ak podporíte ho svojím hlasovaním, aby zostal vo funkcii podpredsedu slovenskej vlády, vyjadríte tým pred občanmi Slovenskej republiky svoje jasné stanovisko, ktorým budete prezentovať svoju nezodpovednosť voči Slovenskej republike, svoju - hľadám slová, aby to náhodou nebolo zneužité - nezodpovednosť, nezodpovednosť je presné. Pamätajte si, áno, viem, že budete hlasovať za jeho zotrvanie vo funkcii, ale z jednoduchého dôvodu, a to si občania určite dobre zapamätajú, aby ste sa udržali pri moci, aby ste udržali vládnu koalíciu. Cena, ktorú tým budete platiť za udržanie si vládnej koalície, bude vlastne spochybnenie svojej ústavnej funkcie a spochybnenie toho, čo ste prisahali pri poslaneckom sľube.

Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Tatár.

Máte 27 sekúnd, pán poslanec, nech sa páči.

Poslanec P. Tatár:

Mám krátky čas. Pán poslanec, to je všetko, čo ste chceli povedať? To nebolo nič nové, už sme aj to veľakrát od vás počuli.

Ďakujem pekne.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Pán poslanec, ešte stále vám ostalo 19 sekúnd.

Pán poslanec Danko, môžete reagovať.

Poslanec J. Danko:

Ja na to môžem reagovať len tak, že mám pocit, pán Tatár, že vám osobne je stále málo, keby aj stokrát vám to niekto povedal.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Zlocha, pripraví sa pán poslanec Húska.

Poslanec J. Zlocha:

Vážený pán predsedajúci,

vážená Národná rada,

na začiatok by som mohol parafrázovať názov jednej televíznej relácie a začať svoje vystúpenie okrídleným - na Slovensku je to tak. Šéf slovenskej diplomacie pán Eduard Kukan sa v súvislosti s pripravovaným veľkolepým pripomínaním si 100. výročia narodenia grófa Jánosa Esterházyho na pôde maďarského parlamentu vyjadril, že to nevedie k upevňovaniu vzájomnej dôvery medzi Slovenskom a Maďarskom, a to nezabráni členovi vlády podpredsedovi zúčastniť sa na tomto zhromaždení, dokonca na ňom vystúpiť s pozdravným posolstvom a nezabránilo to ani účasti viacerých poslancov Strany maďarskej koalície, som presvedčený, že všetkých a jedného poslanca za Kresťanskodemokratické hnutie, ktorý bol kedysi aj predsedom najvyššieho zákonodarného zboru Slovenska, a prebrať jednu z pamätných medailí. Ten, kto prebral medailu, zrejme súhlasí s tým, čo ten človek robil.

Prečo spomínané oslavy grófa Esterházyho vyvolali také rozporné reakcie najmä na Slovensku? Ešte v roku 1993 dcéra Jánosa Esterházyho pani Alica Esterházy Malfati požiadala Mestský súd v Bratislave o obnovenie súdneho konania. K žiadosti sa vyjadrovali viacerí historici, univerzitní profesori, páni Valentaj, Kvaček z Českej republiky napríklad napísali: "Máme k dispozícii veľmi obšírne záznamy o Esterházyho rozhovoroch vo Varšave v dňoch 17. a 18. júna v roku 1938. Predložil tam program vypracovaný maďarskou vládou, ktorého cieľom bolo rozbitie Česko-slovenskej republiky a začlenenie Slovenska do Maďarska, a to nie s príliš vymedzeným štatútom regionálnej autonómie." Súdne konanie ostalo nedokončené a pani Alica Malfatiová žalobu stiahla.

Aj vyjadrenia slovenských historikov jednoznačne preukázali, že gróf János Esterházy vystupoval proti Česko-slovenskej republike, zaslúžil sa o jej rozbitie a všetky svoje politické kroky orientoval na pripojenie Slovenska k Maďarsku. Esterházy bol prívržencom myšlienky novej Hungarie, čo znamenalo obnovenie svätoštefanskej koruny v predvojnových hraniciach. V jeho ponímaní to mal byť štát, v ktorom by žili spoločne národy a národnosti bývalého Uhorského štátu, ale kde by Maďari tvorili vládnuci element na základe "historických vymožeností, rasového nadradenia a štátotvornej vlastnosti Maďarov".

János Esterházy bol presvedčený o historickom poslaní maďarského národa, ktorý mal viesť ostatné národy v Karpatskej kotline. Tvrdenia, že národný súd bol v roku 1947 zmanipulovaný komunistami, boli zrejme zmätočné. Jánosa Esterházyho súdil a odsúdil súd štátu, ktorý bol považovaný za demokratický, súdil ho za činy, za ktoré sa po vojne vynášali rovnaké tresty, ak nie vo všetkých štátoch, tak určite vo väčšine z nich a v mnohých ešte tvrdšie.

Je len samozrejmé, že dôvodom na odsúdenie Jánosa Esterházyho bolo omnoho viac. Gróf Esterházy totiž svoju politickú činnosť nechápal len ako menšinovú opozičnú politiku bojujúcu za práva maďarskej menšiny v Česko-slovenskej republike, ponímal ju v širších mocenských súvislostiach susedného Maďarska, s presadzovaním územnej revízie voči česko-slovenskému štátu. Od začiatku do konca svojej politickej kariéry udržiaval úzke kontakty s oficiálnymi predstaviteľmi maďarskej vlády. Vládnym orgánom do Budapešti cez diplomatické kanály maďarského vyslanectva v Prahe a konzulátu v Bratislave posielal písomné hlásenia značne politického významu, ktoré vysoko presahovali problematiku maďarskej menšiny. Pod svoje správy sa podpisoval niekedy občianskym menom, ale využíval aj krycie mená Tomáš, Matyáš alebo sa označoval číslom 221.

Za plnenie úloh preberal aj financie. Pre maďarskú vládu poskytoval aj údaje spravodajského charakteru napríklad o vyzbrojovaní Česko-slovenskej armády, o budovaní vojenských pevností, informoval o vojenských objektoch pri Lučenci a na rieke Ipeľ. János Esterházy ako predseda Maďarskej zjednotenej strany intenzívne spolupracoval so Sudetonemeckou stranou Konráda Henleina. Konrád Henlein mu poskytoval veľmi dôverné informácie, ktoré boli politicky dôležité aj pre vládu v Maďarsku, a to informácie o politike nacistického Nemecka voči Česko-Slovensku.

1. apríla 1938 mu napríklad Henlein oznámil, že nemecká menšina nemá záujem na dohode s Česko-Slovenskom, s česko-slovenskou vládou, ale že jej cieľom je rozvrátiť štát. Preto Henlein grófa Esterházyho požiadal, aby podobnú politiku voči vláde Česko-slovenskej republiky presadzovala aj Maďarská zjednotená strana. Stalo sa. Už v roku 1938 zástupcovia Maďarskej zjednotenej strany pri rokovaní a česko-slovenskou vládou neustále stupňovali svoje požiadavky a odmietali všetky návrhy vlády. Tak ako sa dohodli s Henleinom, ako si to odsúhlasili v máji roku 1938 zástupcovia Zjednotenej maďarskej strany, požadovali samosprávu v rámci slovenskej autonómie, reformu zákona o organizácii samosprávy, samostatné okresy maďarských obcí, jazykové právo v obciach s počtom obyvateľov nad 20 %, maďarských úradníkov, školskú samosprávu, vytvorenie maďarských hospodárskych orgánov, biskupstvo, pozemkovú reformu. Nečudo, že minister zahraničných vecí Maďarska pán Kányai konštatoval, že spolupráca medzi Henleinovcami a Esterházyovcami je bezchybná. 10. septembra odovzdal János Esterházy požiadavku Maďarska Jozefovi Tisovi, v ktorej žiada pre maďarskú menšinu na Slovensku autonómiu.

V ďalších dňoch septembra toho istého roku, keď hra o Česko-Slovensko vrcholila, Esterházy už otvorene obhajoval maďarskú revíziu trianonských hraníc a žiadal odtrhnutie južného pásu Slovenska od republiky. Pochvalne sa vyjadroval aj o rozhodnutí zástupcov štyroch veľmocí 29. septembra v roku 1938 v Mníchove. V Bratislavskom rozhlase 8. októbra 1938 vyhlásil, že hodina oslobodenia je predo dvermi. Vyjadril vďaku štyrom veľmociam, ktoré si osvojili oprávnené požiadavky menšín, teda schvaľoval niečo, čo už vtedy demokratický svet odsudzoval. Aktívne spolupracoval aj na prípravách Viedenskej arbitráže.

Koncom októbra 1938 opäť z poverenia maďarskej vlády rokoval v Ríme s grófom Cianom, aby mu dal argument na presadenie a potvrdenie územných požiadaviek Maďarska pri rokovaní s ministrom zahraničných vecí Ribbentropom, najmä v sporných územiach, ako boli Košice a Šurany s okolím, kde zastúpenie maďarskej menšiny bolo slabšie. Zúčastnil sa ako pozorovateľ aj na arbitrážnych rokovaniach vo Viedni. Na základe Viedenskej arbitráže Slovensko muselo odstúpiť Maďarsku územie s plochou 10 390 km2, štvrtinu územia Slovenska, na ktorom okrem 503 980 občanov maďarskej národnosti žilo aj 272 145 Slovákov.

Výsledky Viedenskej arbitráže gróf János Esterházy vrelo privítal. Veď to bol aj výsledok jeho aktivít. Nebolo sa čo čudovať, keď potom 11. novembra ako občan Česko-Slovenska, slovenskej krajiny prišiel do Košíc privítať regenta Miklósa Horthyho, keď prichádzal na bielom koni, toho Horthyho, ktorý rád zdôrazňoval pri uplatňovaní sily na okupovaných územiach, že ináč treba robiť u nich doma a ináč treba hovoriť pre šíry svet. Po okupácii južného Slovenska neodišiel do Maďarska, ako sa očakávalo, ale zostal na Slovensku, aby mohol zastupovať cca 60 tisíc občanov maďarskej národnosti, ktorí zostali na území Slovenska, a aby spravoval aj svoje majetky, ktoré mu ostali na Slovensku.

V Maďarsku a celkom logicky aj predstavitelia Strany maďarskej koalície na Slovensku hodnotia Jánosa Esterházyho ako maďarského vlastenca, ochrancu práv menšín, humanistu, martýra, ktorý sa preslávil najmä tým, že v slovenskom sneme na jar v roku 1942 verejne a demonštratívne nehlasoval za ústavný zákon o vysídlení Židov, za čo si zaslúžil kritiku u slovenských Nemcov, ale aj kritiku v Maďarsku. Predsedovi slovenského snemu Dr. Martinovi Sokolovi odovzdal 15. mája 1942 vyhlásenie, v ktorom okrem iného napísal: "Návrh zákona o deportácii Židov svojím obsahom je takého charakteru, že si ho nemôžem osvojiť a nemôžem zaň hlasovať. Od svojich najmladších rokov som vždy stál na protižidovskej pozícii a na nej aj ostávam, čo však neznamená, že chcem svojím hlasovaním podporiť zákon, ktorý by pošliapaval všetky ľudské a Božie zákony. Pokiaľ ide o otázku deportácie Židov, Slováci ich nehodlajú vysťahovať z dôvodu vierovyznania, ale chcú ich vysídliť z rasových príčin, a to je o jeden dôvod viac, aby som nehlasoval za tento návrh. Maďarstvo na Slovensku tvoriace menšinu si nemôže osvojiť návrh zákona, ktorý poskytne väčšine právo vysídliť menšinu."

To bol zrejme hlavný dôvod, prečo nehlasovať za prijatie tohto zákona. Podľa tohto vyhlásenia by človek predpokladal, že v riešení židovskej otázky bude zásadný, že sa v horthyovskom Maďarsku postavia proti uplatňovaniu nacistických princípov pri riešení tejto otázky a v prípade, keby niekto chcel ináč postupovať k jej riešeniu, že sa proti nej verejne a vehementne postaví sám gróf János Esterházy. Aká však bola reálna skutočnosť? Bola úplne iná. Na okupovanom území, teda na území, ktoré podľa Viedenskej arbitráže pripadlo horthyovskému Maďarsku, žilo okolo 80 tisíc Židov. Najskôr všetkých, ktorí tam nemali domovskú príslušnosť pred 1. novembrom 1939, vyhostili.

Potom bola zastavená činnosť židovských spolkov. Došlo k revízii živnostenských oprávnení, všetko vďaka aplikácii prvého maďarského protižidovského zákona z mája 1938 a druhého protižidovského zákona z apríla 1939, v ktorom už bol uplatnený rasový princíp. Židia boli vyčlenení z armády, vytvárali z nich židovské roty, ktoré boli umiestňované do pracovných táborov. Všetci Židia museli nosiť žltú pásku a zvláštny odev. V roku 1940 v Maďarsku prijali tretí protižidovský zákon, ktorý vychádzal z norimberských rasových zákonov. Ani v jednom prípade gróf János Esterházy neprotestoval. Neprotestoval ani v lete v roku 1941, keď na príkaz ministra vnútra Maďarska bolo sústredených 20 tisíc poľských Židov, emigrantov, prichádzajúcich z Poľska, Slovenska a Maďarska do koncentračných táborov, a potom deportovaných na Ukrajinu, kde väčšina z nich bola zastrelená.

Gróf Esterházy ani v tomto prípade verejne neprotestoval. Žiaden protest z jeho strany, z jeho úst nevyšiel ani pri ďalších deportáciách Židov z okupovaných území, odkiaľ bolo do koncentračných táborov odvlečených približne 50 tisíc Židov a z nich 38 tisíc zahynulo. Z toho pohľadu verejné hlasovanie proti prijatiu ústavného zákona o vysídlení deportácie Židov zo Slovenska v Slovenskom sneme bolo prinajmenšnom pokrytecké. Že gróf János Esterházy má toľkých obhajcov z Maďarska, tomu sa nakoniec ani nemožno čudovať. Veď celý život sa venoval boju za vytvorenie Veľkého Maďarska, Veľkej Hungarie pod svätoštefanskou korunou. Veď ako ináč si možno vysvetliť jeho viaceré verejné vyhlásenia a vystúpenia proti Česko-slovenskej republike ako napríklad toto v roku 1940. Už tu odznelo, ale zrejme treba opakovať, aby sme prišli na to, o čo ide: "My Maďari sme sa vždy dívali na Česko-Slovensko ako na životaneschopnú zlátaninu ľudskej zlomyseľnosti a nevedomosti a dobre sme vedeli, že táto umelo pozliepaná ohava, ktorá sa volá štát, nemá právo na existenciu." Hľa, aký demokrat. Niektorí nazývali Uhorsko žalárom národov a on zrejme nič nevie o práve národov na sebaurčenie.

A podľa tohto dokumentu a podľa tohto demokrata ľudomila boli by Česi a Slováci neschopní a nevedomí zlomyseľníci, ktorí by mali hľadať spásu, útechu a záchranu pod svätoštefanskou korunou, pod vedením vyvolených a predurčených šľachticov. Ako si ináč vysvetliť jeho rokovania z poverenia maďarskej vlády v Poľsku o pripojení Slovenska k Maďarsku? Ako si ináč vysvetliť jeho rokovania ako poslanca Slovenského snemu, opäť z poverenia Maďarska, s predsedom fašistickej Sudetonemeckej strany Konrádom Henleinom o aktivitách a akciách proti Česko-slovenskej republike? Ako si vysvetliť, že z poverenia Maďarska "školil" ministra zahraničných vecí Talianska grófa Ciana, aby pri rokovaní s Ribbentropom, ministrom zahraničných vecí Nemecka presadil pripojenie Košíc s okolím a slovenských Šurian do územia spadajúceho pod Viedenskú arbitráž? Ako inak nazvať aktivity vo Viedni pri arbitrážnych rokovaniach v prospech štátu, ktorého bol príslušníkom, ako proti štátu, v ktorom sa neskôr stal poslancom snemu, a ako ako si vysvetliť poskytovanie politických a vojenských informácií cudzej krajine než zradou ČeskoSlovenska, potom aj zrádzaním Slovenska?

Ak sa oboznámime podrobnejšie s jeho aktivitami a jeho slovníkom a s jeho vyjadreniami, ľahko zistíme, že používal slovník a formulácie, ktoré sa bežne používali za čias Uhorska, či už to bol gróf Széchényi, poturčenec Lajos Kossuth, Koloman Tisa alebo gróf Albert Apponyi.

Je to ten istý slovník, sú to tie isté formulácie, ktoré v posledných rokoch s obľubou v slabších chvíľkach používajú aj súčasní predstavitelia Strany maďarskej koalície. Je smutné a odsúdeniahodné, ak takto konajú členovia najvyššieho zákonodarného zboru Slovenskej republiky, ak zabudnú, odkiaľ sú, v ktorom štáte žijú a ktorý štát by mali reprezentovať. Ešte smutnejšie je, ak pri príležitosti, ktorá sa vyskytla nedávno v Budapešti, pri veľkolepej oslave 100. výročia narodenia človeka, ktorý zrádzal záujmy krajiny, z ktorej vyšiel, ktorú má reprezentovať v prospech cudzej krajiny, vystúpi podpredseda vlády suverénnej krajiny a on zabudne, že tá krajina sa volá Slovensko, a začne hovoriť o Felvidéku a felvidéckom maďarstve. Taký človek, je to pán podpredseda vlády pán Pál Csáky, nemá morálne právo sedieť vo vláde Slovenskej republiky, nemá tam čo robiť preto, lebo záujmy Slovenska a občanov Slovenska sú mu cudzie. Zradil a zrádza Slovensko a slúži niekomu inému.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami chcú reagovať pán podpredseda Bugár a pani Poslankyňa Tóthová.

Nech sa páči, pán podpredseda Bugár.

Podpredseda NR SR B. Bugár:

Ďakujem.

Pán poslanec, vy ste hovorili na konci vášho vystúpenia o slabších chvíľkach predstaviteľov SMK. Musím vám však povedať, že vy ste asi mali veľmi slabé chvíle teraz, lebo takého slabé podklady, takéto vystúpenie som ešte nepočul. Stačí, keby ste rozdali tento materiál. Neviem, či vám to pripravil asistent, asistentka, ale vy ste vety z tohto nie citovali, ukradli. Tento materiál sa volá Politický profil Jánosa Esterházyho od Ladislava Deáka. Tento materiál bol vydaný, aby ste vedeli, za peniaze menšín. Aj z dotácie, z tých 50 mil., ktoré kedysi boli určené na podporu menšinovej kultúry. Samozrejme, vydalo to vydavateľstvo Kubko Goral v edícii Porozumenie. No ja vám ďakujem za takéto porozumenie!

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem.

Pán poslanec poukázal, že účasť na oslavách Esterházyho vyvolali rozporné reakcie na Slovensku. Chcem uviesť, že, žiaľ, vyvolali niečo oveľa horšie. Odštartovali sériu prejavov národnostnej neznášanlivosti, prejavujúce sa nápismi tak na slovenskom území, ako na území Maďarska. Čo je veľmi poľutovania hodné. A vo vzduchu visí otázka: Bolo to treba? Ostane to len pri nápisoch? A vlastne komu to poslúži?

Pán podpredseda, uvedomujete si vôbec, že na tomto máte vinu aj vy? Uvedomujete si, že ste vlastne začali mimoriadne nebezpečné aktivity? Ja si myslím, že plne tieto vaše postoje oprávňujú názor, ktorý tu bol uvedený, že skutočne takýto človek nemôže sedieť v kresle podpredsedu slovenskej vlády.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Zlocha.

Poslanec J. Zlocha:

Ja by som sa chcel, pán predsedajúci, ohradiť voči vystúpeniu pána Bugára, ktorý podľa môjho názoru ako vedúci, ktorý dovtedy viedol schôdzu, nemá morálne právo, aby hodnotil moje vystúpenie.

Môžem vám povedať toľko, že už som tu počul oveľa, oveľa viac primitívnych, primitívnejších vystúpení ako to, čo som urobil ja.

(Smiech v sále.)

Chcel by som vás ešte ubezpečiť, že som čerpal materiály určite aj z tohto materiálu, ale z viacerých, ktoré som získal z parlamentného inštitútu, a bola ich celkom slušná hromádka. Ja si skutočne dám pozor a budem sa veľmi snažiť, aby som začal hodnotiť vystúpenia jednotlivých poslancov Strany maďarskej koalície a aby som hlavne vyjadroval, aby som tam vyjadril také zhadzujúce hodnotenie, ako dávate vy.

Znova zdôrazním na záver, z vašej strany a zo strany poslancov Strany maďarskej koalície som tu už počul dostatok primitívnych vystúpení, ku ktorým, verte mi, som sa ani zďaleka nepriblížil.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Húska.

Poslanec A. M. Húska:

Vážený pán predsedajúci,

vážené kolegyne,

vážení kolegovia,

podpredsedu vlády tu nieto, no vydržíme.

(Reakcia z pléna.)

Je tu? Dobre, ďakujem.

Vážení priatelia, chcem hovoriť o tom, že musíme naozaj veľmi vážne sa zapodievať problematikou dvojakosti. Jedna je taktická záležitosť, v ktorej sa často politickí predstavitelia maďarskej národnosti u nás prezentujú, vždycky hovoria, konáme predsa v rámci zákonov a zároveň však na základe podpory takých pochybných osôb presadzujú vlastne idey, ktoré my nemôžeme prijať a v štáte sú tieto názory absolútne neprijateľné.

Uvediem najprv príklad, ako sa vlastne vec už po roku 1989 vyvíjala v tejto oblasti. Bol som členom koordinačného centra VPN a tam kolegovia, ktorí zastupovali maďarskú menšinu vo vnútri VPN, predložili svoj program. Sedeli sme spoločne, bol tam ešte aj Ján Budaj, bol tam Fedor Gál. A keď predložili tie požiadavky, tak s užasnutím sa pýtal Fedor Gál a potom to opakoval aj Budaj, ako je to možné, že vystupujete s takýmito extrémnymi požiadavkami. Veď nás diskvalifikujete politicky ako VPN, ako hnutie, ktoré malo vlastne pomáhať oživiť slovenský život politicky. A vtedy bola veľmi zaujímavá odpoveď. No viete, toto je minimum minima, ktoré predkladáme. A my sme celkom otvorene vtedy odpovedali, je hrôza si predstaviť maximum maxima, ktoré máte v pozadí na mysli.

Vážení priatelia, v podstate my sa nemôžeme nikdy zmieriť s takým postupom, aby ste mohli v pozadí stále myslieť na nápravu krivdy Trianonu. Veď ak to trocha realisticky posudzujete, tak musíte vnímať tú vec v historickom kontexte. Či ste nevideli tú jeden a pol storočia tvrdú, rabiátnu maďarizáciu, v ktorej sa vlastne pomaďarčovali celé územia, a to dokonca terajšieho Maďarska? Treba vám hovoriť o tom, čo sa stalo s obyvateľmi Pilišských hôr, s obyvateľmi okolo Vacova, Nyiredházy, Miškolca a tak ďalej, ktorí tam predstavovali dosť výraznú slovenskú menšinu a ktorá úplne zanikla? A v tomto svetle si myslíte, že môžeme súhlasiť, aby sa dokonca znova rehabilitovali ciele na odstránenie Trianonu?

Viete, prichádza mi na myseľ jeden výrok azda jedného z najväčších extrémistov 20. storočia, myslím, Lenina. Lenin keď vysvetľoval svojim súkmeňovcom, prečo vlastne spolupracoval s wilhelmovským Nemeckom, teda v podstate s orgánmi bojujúcej veľmoci proti Rusku, tak hovoril, viete, "naša spolupráca s kapitalizmom, to je ako spolupráca slučky s obesencom".

A my vám chceme povedať, priatelia, viete, že často prijímate stratégiu slučky? Len vám musím povedať, že na Slovensku sa znovu a znovu budú rodiť sily, ktoré budú odmietať sa dostať do pozície obesencov. Jednoducho tieto myšlienky, ktoré robíte stálym stupňovaním, sú neospravedlniteľné a musia byť verejne aj politicky odsudzované a vytláčané na pokraj politického života. Nie preto, že vám neprajeme, aby ste sa vyžili, ale preto, že jednoducho nemôžeme akceptovať taký postup, aby ste plazivým spôsobom dosiahli keď už nie celé pôvodné Veľké Maďarsko, tak aspoň väčšie Maďarsko. Toto je idea, ktorú aj kultúrne nemôžete ďalej v sebe pestovať a tobôž nie odovzdávať svojim potomkom. Keď človek inej národnosti žije v inom štáte, musí zvoliť stratégiu solidarity s týmto štátom. A tobôž keď má zabezpečené naozaj výrazné kultúrne a politické vyžitie.

Z takýchto dôvodov, vážený pán podpredseda vlády Csáky, nemôžeme jednoducho prijať vaše občas nemé, ale veľmi veľavravné reagovanie, na niektoré obvinenia. Ja vám chcem povedať, že samotná slávnosť, ktorá je pokusom rehabilitovať Esterházyho, jeho myšlienky, jeho idey, je skutočne provokáciou proti Slovensku. A celkom oprávnene ministerstvo zahraničných vecí reagovalo tak, ako reagovalo. A dokonca by som povedal, že jedno z mála štátnických rozhodnutí tejto vlády bolo vlastne rozhodnutie vyslovené ministerstvom zahraničných vecí. Je to zásadná otázka a musíme trvať na tom, aby ste to pochopili. To nie je naše nepriateľstvo voči maďarskému živlu. Vôbec to nie je tak, ale jednoducho naozaj odmietame ísť do pažeráka postupného pohlcovania.

Pripomeniem vám, že práve Esterházy naozaj vyjednával a odtajnené diplomatické telegramy dokonca celkom jasne hovoria, ako vyjednával s bekovským Poľskom o takzvanej hranici Biala voda resp. Váh. Celkom normálne sa o tejto záležitosti hovorilo s pokusom získať takto maďarsko-poľské spojenectvo na rozbitie územnej celistvosti Slovenska. Tieto skutočnosti sú evidentné a nemôžete rátať, že budeme s tým súhlasiť. Ak aj niekedy v spoločnosti panuje určitý stupeň pochybnosti, či je možné zápasiť v zmysle udržovania princípu rozvoja a ďalšieho prehlbovania emancipácie tejto štátnosti, tak môžem vám povedať, že ľudia postupne zbadajú, že musia tento zápas zviesť nie z nepriateľstva, ale jednoducho odmietajúc zámer plazivého rozširovania Maďarska. To jednoducho za tým to stojí.

A v rozhovoroch s predsdtaviteľmi maďarskej menšiny som zažil také vysvetľovanie, že keď fyzicky nie sme dostatočne vitálni, tak musíme byť kultúrne dostatočne vitálni, to znamená vitálni v zmysle maďarizácie. Samozrejme, že som zobral napríklad veľmi vážne slová pán Göncza, vtedajšieho prezidenta Maďarskej republiky, ktorý nám sám vysvetľoval, a znova to opakujem: "Ako môžete chcieť, aby sa nepomaďarčovali Slováci v Maďarsku, keď sa vám priebežne pomaďarčujú Slováci na Slovensku?" Jednoducho toto je fakt. Ale to my musíme opakovať, musíme o to viesť politický zápas a celkom určite to musíme artikulovať všetkým ľuďom, aby o tom vedeli. To nie je štvanie, to je celkom prirodzený obranný systém každého národa a každej štátnosti.

Keď sa dohodneme na tom, že sme v spoločnej vlasti, tak v tejto vlasti nebudete usilovať o výsady. Pretože celá filozofia, ktorú dokonca predkladáte ako tzv. pozitívna diskriminácia, je filozofia budovania postupných výsad pre maďarskú menšinu, lebo opak diskriminácie je uprednostňovanie. Čiže chcete pozitívnou diskrimináciou určité uprednostňovania a hovoríte, že menšina sa musí takto správať, lebo bude pohltená. Ale my nemyslíme v kategóriách pohlcovania! My chceme koexistovať, ale odmietame aj sami byť obeťou. To je vlastne zmysel toho celého postupu, v ktorom my argumentačne hovoríme teraz nielen k vám.

Ak smiem použiť slová Písma: "V srdciach ste zatvrdilí, ktorí máte svoje názory." Chcem povedať, že samozrejme neoslovujme len vás. My hovoríme k verejnosti, že je vážnym nebezpečím, ak štátny činiteľ sa zúčastní takej provokácie, ako bola práve provokácia udeľovanie cien Jánosa Esterházyho.

Ďakujem. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Tatár a Hofbauer sa hlásia s faktickými poznámkami na vystúpenie.

(Reakcia z pléna.)

Tatár má ešte 13 sekúnd.

Pán poslanec Tatár.

Poslanec P. Tatár:

Pán poslanec, som rád, že si pamätáte mená ako Fedor Gál a, samozrejme, Ján Budaj, ale program MNI si určite nepamätáte a môžem vám ho zajtra doniesť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Hofbauer najskôr.

(Reakcia z pléna.)

Najskôr pán poslanec Hofbauer.

Poslanec R. Hofbauer:

Pamätám si takisto veľmi dobre tieto programy, aj MNI, aj MOS, aj Együttélés, v tom čase sa to volalo, aj MKDH a na moje veľké začudovanie už v tom čase Maďarská občianska strana, ktorá sa deklarovala ako čisto občianska na roveň VPN-ky, deklarovala svoju prioritu - presadzovanie záujmov maďarstva. Dobre počujete, presadzovanie záujmov maďarstva. Ak tomu neveríte, tak vám môžem priniesť výpisy a kópie z tých čias, mám ich odložené.

Takže, dámy a páni, nebavme sa o tom, že ide o stranu, ktorá je univerzálna, čo sa týka národností. To je čisto etnická strana, celé toto zoskupenie Strany maďarskej koalície, to je výlučne etnická strana na etnickom princípe. A takéto strany sú jednoducho rozbuškou v rámci Európy, pretože takéto etnické strany sú veľmi čudesnými stranami v iných štátoch. Je to Shin Fein alebo, ak chcete, na Blízkom východe Hizballáh. Ale to nie sú demokratické strany, ktoré usilujú o skutočne občianske princípy na politickej báze, ale na nacionalistickom extrémizme.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Húska.

Poslanec A. M. Húska:

Ďakujem.

Pamätám si a viem, o čom hovorím. MNI vystupovala vtedy ako súčasť VPN. Dokonca takým spôsobom mala aj organizačne vytvorené priestory, myslím politické priestory vo VPN. A tie návrhy, ktoré predložila MNI, skutočne aj vtedajšie vedenie, ktoré potom, samozrejme, stálo politicky celkom zreteľne tam, kde malo stáť, by som povedal, medzi sirôtkami čechoslovakizmu a, pochopiteľne, sa aj tak správalo.