Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami sa prihlásili traja poslanci, pán poslanec Cuper je posledný. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.
Ako prvý je pán poslanec Šepták.
Nech sa páči.
Poslanec R. Šepták:
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pani kolegyňa, hovorili ste, že už dávno tu nejde len o pána podpredsedu Csákyho. Myslím si, že máte zjavný problém s tým, čo vlastne prerokúvame. Už moji predrečníci hovorili o tom, že nerozprávame o pánu Esterházym, ale rozprávame o odvolaní z postu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pána podpredsedu Csákyho. Preto by som od vás požadoval, aby sme sa rozprávali o merite veci, aby sme neodbiehali neustále do histórie a aby sme sa nehrali len na historikov. Myslím si, že je tu dostatok kvalifikovaných ľudí, ktorí sa históriou zaoberajú, aby si poslanci neosobovali toto právo. Myslím si, že skutočne, pani poslankyňa, mali by ste obhajovať svojho kolegu, alebo ak ho neobhajujete, je namieste otázka, či niet čo obhajovať, to, čo spravil.
Keďže hovoríte alebo váš príspevok bol zostavený z citátov, dovoľte aj mne predsa len jeden citát na adresu mníchovskej dohody. Pán Esterházy vyhlásil: "V tejto chvíli s pocitom najhlbšej vďaky sa obraciam k štyrom veľmociam, signatárom mníchovskej jednoty, ktoré si osvojili naše oprávnené požiadavky a významne prispeli k nášmu oslobodeniu. Viem a cítim, že v priebehu niekoľkých dní sa maďarstvo zjednotí. Šťastne a so srdcom plným vďačnosti očakávame spätné pripojenie sa k Maďarsku. Nech žije zväčšené Maďarsko!" Barázda Bratislava 38 číslo 42, 16. október.
Dámy a páni, aj o tomto je to.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalej pán poslanec Húska.
Nech sa páči.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem.
Samozrejme, môžeme všetci vyťahovať citáty z jednej alebo z druhej strany, ale fakt je, že aj na základe odtajnenej diplomatickej pošty, ktorá bola vedená medzi tajnými poradami s beckovským Poľskom a Maďarskom a diplomatickými vzťahmi medzi Nemeckom, Maďarskom, Slovenskom a Poľskom, sa potvrdzuje to, že pán Esterházy celkom skutočne stál si za tým, keď nazýval Česko-Slovensko obludným zlepencom. A skutočne bol veľmi silno proti nemu. Dokonca aj informácie, ktoré podával do Maďarska, všetky naznačujú, že upozorňoval, že teraz je dobré podporovať autonómiu Slovákov, pretože Slováci celkom určite nebudú v stave potom odolávať tlaku na opätovné zjednotenie Uhorska. Jednoducho, v jeho správaní nebolo ani trocha veľkorysosti a už vonkoncom nie demokracie. Bol to len taktický ťah.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Nuž, pani poslankyňa Dolníková, žiaľbohu, v tomto parlamente, ubezpečujem vás, pani Alžbeta Dolníková, s vami potykať si nechcem. Ani ma to nenapadne v nijakom prípade. S ľuďmi, ktorí prijali inú národnosť, obhajujú inú národnosť, a pritom majú pekné slovenské meno, si netúžim tykať. To je po prvé.
Po druhé. Odvyknite si a povedal som to už pánu Bugárovi aj Migašovi, aby ste nás tu, s prepáčením za výraz, "pejskovali". Nie sme vaše deti ani vaši žiaci. Parlament je slobodné miesto a každý si tu môže hovoriť, čo sa mu absolútne zachce. Na to je parlament. Nehovoríme pre novinárov, hovoríme pre vás alebo vzájomne. Vykrikujete a okrikujete vy mňa, keď hovorím za týmto pultom, pani Dolníková, celá maďarská koalícia vždy, s prepáčením, po mne šteká. Nemám vôbec nijaký dôvod, aby som k vám choval nejakú úctu.
Pokiaľ ide o vaše vyjadrenia, máte všetky národnostné práva vysoko nad štandardmi, ktoré v Európe platia. Aj tak ste stále nespokojní, aj preto sa musíme zaoberať pánom Csákym, ktorého ste urobili ich údajným ochrancom, ktorý ich porušuje na každom kroku. Je to obyčajný iredentista. Vy obhajujete iného iredentistu a myslíte si, že nájdete kopu Slovákov, ktorých ovplyvníte. Nie, Esterházy to robil len preto, lebo mal predstavu, že keď bude autonómia Slovenska, lepšie sa mu bude podriaďovať slovenský národ späť Budapešti. Nemyslite si, že my Slováci nevieme, o čo vám ide, o veľké Maďarsko, pani Alžbeta Dolníková.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec, musím vás ale upozorniť, neurážajte iných poslancov. Vaša reč je pod úrovňou spadnutej žaby do vody.
Pani poslankyňa Dolník.
Poslankyňa E. Dolník:
Ďakujem za slovo.
V prvom rade by som chcela upozorniť pána kolegu Cupera, že darmo ma bude "hecovať" tým, že ma neustále oslovuje pani Alžbeta Dolníková. Na základe zákonov Slovenskej republiky sa volám Erzsébet Dolník. Neprijala som žiadnu inú národnosť. Moji predkovia sú po stáročia Maďari, takže nemusela som si meniť národnosť, rovnako ako si nemuseli meniť národnosť ani iní.
Čo sa týka obhajoby straníckeho kolegu pána Csákyho, jednoznačne som povedala, som proti a to, myslím si, úplne stačí. Moje dôvody sú jednoznačné, vyjadrené v stanovisku, čo predniesol pán Bárdos.
Čo sa týka mojich citátov, chcela by som upozorniť, čo som povedala na začiatku: Na rozdiel od tých, ktorí sa odvolávajú na novinové články, ja som citovala stenografický záznam a dokumenty, ktoré sú zachované v archíve. Môžete si ich aj vy preštudovať. Teda nedajú sa prekrúcať ako novinové články a vysvetľovať, ako sa komu zachce.
A čo sa týka toho, prečo som hovorila o Esterházym. Povedala som tiež na úvod, pokiaľ ste dávali pozor, že celé odvolanie, celý návrh sa zakladá na tom, že pán Csáky bol spolu aj s nami na tomto pamätnom dni a na základe toho ho chcete odvolať. Ja som chcela podrobnejšie popísať osobnosť Esterházyho. Je to moje právo, rovnako ako vaše právo je vyjadriť vaše názory.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán navrhovateľ, chcete vystúpiť znovu?
Nech sa páči, máte právo.
Poslanec V. Oberhauser:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Samozrejme, že pani poslankyňa Dolníková má právo povedať svoj názor. Nikto to nespochybňuje. Ale dovoľte mi, keď ste otvorili túto tému, lebo naozaj by sme sa mali v prvom rade venovať dôvodom nedôvery podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Pálovi Csákymu, ale v záujme uvedenia veci na pravú mieru treba povedať aj trošku iné archívne záznamy. Vy ste totiž citovali z jeho verejných vystúpení a tie iste boli také, že maľovali veci krajšími slovami, ako bola realita. Ale jeho korešpondencia, ktorú písal presne v tom istom čase, keď mal pozitívne stanoviská, je ale v inej polohe.
O svojich politických taktikách voči Hlinkovej slovenskej ľudovej strane v marci 1938 János Esterházy písal maďarskej vláde: "Celková nálada voči nám nie je zlá, ale môžem vysloviť nádej, že ju môžeme nielen udržať, ale aj ďalej rozvíjať. V každom prípade na upokojenie príslušných činiteľov hlásim aj to, že všetko robím s najväčšou opatrnosťou a kým sa neukáže potreba, dovtedy sa vynasnažím všetko udržať na princípe čistej lásky, čiže akože bezplatne, čo však neznamená, že po čase nebudú potrebné nejaké malé šatôčky (peniaze)." Magyarország Levéltára, neviem po maďarsky, ak to nehovorím dobre, prepáčte, Maďarský krajinský archív Budapešť, rok 1938. Čiže to boli zase iné slová, ktoré napísal, a archívne sa zachovali v maďarskom archíve slová Jánosa Esterházyho.
Rovnako v marci 1938 v súvislosti s možnosťou spolupráce s HSĽS proti česko-slovenskému štátu maďarskej vláde napísal: "Slováci ako jednotlivci i ako celok sú nespoľahliví. A preto my, Maďari, máme prvoradú povinnosť, aby sme za pomoci iných rozbíjali republiku a tým vnútri i navonok dokázali, že česko-slovenská jednota neexistuje." Je to ten istý zdroj Maďarského krajinského archívu v Budapešti z roku 1938.
V júni 1938 Esterházy vo Varšave zástupcovi poľského ministra zahraničných vecí povedal, že pokiaľ ide o teritórium Slovenska, vylučuje z neho južnú časť, kde žije maďarská menšina, ako aj Podkarpatskú Rus, ktorej treba určiť západnú hranicu a ktorú Budapešť bude chcieť vysunúť čo najviac na západ. Zase máte prameň, ktorý vám môžem dať k dispozícii. Keď slovenská autonómna vláda koncom roku 1938 ako odvetu za útlak Slovákov na okupovanom území uplatnila princíp reciprocity voči maďarskej menšine...
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Prepáčte, pán poslanec.
Pán poslanec Ferkó, tu sa netelefonuje.
Nech sa páči.
Poslanec V. Oberhauser:
... uplatnila princíp reciprocity voči maďarskej menšine na Slovensku, János Esterházy začiatkom roku 1939 reagoval na to slovami: "My tunajší Maďari vieme tiež hovoriť takou rečou, ktorá nebude príjemná pre mladú slovenskú vládu. Začnime jednoducho zdôrazňovať, že žiadame ďalšiu opravu Trianonskej mierovej zmluvy. Aj my vieme rozmýšľať na platforme volkisch a v tomto prípade slovenská vláda sa môže presťahovať do Martina."
Dejiny okupácie južného Slovenska 38 - 45, Bratislava 68 strana 50. Podľa správy Prezídia Policajného riaditeľstva v Bratislave zo dňa 7. 11. 1938 sa János Esterházy na adresu Slovenska po okupácii jeho južnej časti vyjadril takto: "Slovensko, tak ako bude vyzerať po 10. novembri, nebude schopné života a možno v zmierlivej spolupráci s Čechmi sa zo dňa na deň zmenší. Tiež sa dá očakávať vytriezvenie z priateľstva s Nemeckom, čím sa otvorí jediná možnosť spolupráce s Maďarskom." Zase sa môžete pozrieť - Národný archív Slovenskej republiky, Krajinský úrad, krabica 254, dokument 71207.
Hoci oficiálne sa János Esterházy pozitívne staval k autonómii Slovenska a k samostatnosti, v skutočnosti robil všetko, aby sa Slovensko stalo súčasťou maďarského štátu. Vo februári 1939 počas návštevy v Nemecku presvedčoval nemeckého ministra zahraničných vecí Ribbentropa, že on ako rezistent Slovenska údajne veľmi dobre pozná cítenie slovenského ľudu a vie, že Slováci túžia po zjednotení v rámci svätoštefánskej koruny. Pred jeho príchodom však nemecký konzul Drufel z Bratislavy vopred varoval nemecké vládne miesta, aby jeho slovám neverili, pretože každé druhé slovo Esterházyho je lož. Ďalší prameň. Takže viete, naozaj sme mali názor, že historické osobnosti by mala súdiť história a mali by sa tým zaoberať v prvom rade historici.
Môžeme takto argumentovať z jednej, z druhej strany, ale je to, myslím si, diskusia, ktorá nie je adekvátna v Národnej rade Slovenskej republiky. Tu ide o niečo celkom iné. A zo slov, ktoré sme doteraz povedali, je preukázané, že pán podpredseda vlády Csáky na vládnom vozidle absolvoval návštevu v budapeštianskom parlamente na oslavu človeka, ktorý minimálne, ako povedalo ministerstvo zahraničných vecí, je osoba rozporuplná, a nie osoba, ktorá by bola hodná osláv súčasnosti a dávaná za vzor mladej generácii a dianiu na Slovensku.
Čiže toto je kľúčová vec a takisto stanoviská vašich predstaviteľov, ktorí, naopak, tieto veci stavali do iného svetla, ukazujú, že by nemali byť členmi vlády Slovenskej republiky, ak zastávajú takéto postoje.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Prokeš.
Nech sa páči.
Poslanec J. Prokeš:
Ďakujem, pán podpredseda.
Otázka znie: Ak bol pán podpredseda Csáky v Budapešti na vládnom vozidle a vystupoval tam ako podpredseda strany, či to nie je zneužitie vládneho vozidla?!
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ako ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
dovoľte mi, predtým ako vystúpim, aby som sa obrátila na pána predsedajúceho a protestovala proti tomu, aby nazýval mojich kolegov z klubu žabami. Pán predseda, je to nedôstojné a dali ste len vizitku vášho postoja. Je to vaša hanba, vaša...
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa, ale nehnevajte sa, ja som nikoho nenazval žabou. Prečítajte si to zo stenografického záznamu.
(Hlasy z pléna.)
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený pán neprítomný podpredseda, chcem vyjadriť ľútosť nad vaším úvodným neobjektívnym vystúpením, v ktorom vlastne vaše nedostatky, ktoré z našich vystúpení vlastne jednoznačne prezentujeme, chcete zakrývať tým, že je to útok na maďarskú menšinu. To je minulosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa, môžem vás..., nerád to robím, ale chcem vyzvať pána podpredsedu vlády, aby sa vrátil do rokovacieho priestoru.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ale neviem, prečo vaše vystúpenie ide na monitore na môj čas.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán podpredseda vlády, bolo by dobré, keby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru. Vaši kolegovia, pani poslankyňa, hovoria, že tolerujú určité potreby.
Takže, nech sa páči, máte slovo.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený pán podpredseda,
táto vaša stratégia mi pripomína nedávnu minulosť, keď politickí potentáti, ktorým boli vytýkané ich nedostatky, odrážali ich tým, že vraveli, že ide o útoky na samotné spoločenské zriadenie.
Chcem vás ubezpečiť, že vo svojom vystúpení nekritizujem maďarskú menšinu, proti ktorej vonkoncom nič nemám, pretože ju mám doma, ale vaše, zdôrazňujem, vaše pracovné nedostatky. Je predsa nemysliteľné, aby členovia vlády za SMK boli nekritizovateľní len preto, že sú príslušníci menšiny a každá kritika by bola chápaná ako útok na národnostnú menšinu.
Je mi ľúto, že aj v tlači sa objavovali názory, že návrh na vaše odvolanie je spájaný výlučne s osobou Esterházyho. Nie je to tak. Chcem povedať, áno, aj táto osoba a vaša účasť na oslave má svoj moment, ktorý vám treba vytknúť. Je predsa nemysliteľné, aby jedna vláda mala dva názory. Ministerstvo zahraničných vecí prejaví jeden názor, dištancuje sa od určitej aktivity, na ktorej vy vystupujete a zúčastňujete sa. Myslím si, ak existujú dva názory, dve stanoviská, každý sa prikláňa k tomu, čo je mu milšie a bližšie. Z tohto možno vyvodiť, že vám zrejme je bližšia Budapešť ako názory Bratislavy. Len potom neviem, pán podpredseda, prečo sedíte v slovenskej vláde. Možno poviete, že je to prísny záver, pretože z jedného vášho postoja nemožno takéto závery robiť. Dovolím si pripomenúť, že aj v minulosti ste mali veľa prehreškov a nenáležité a nedôstojné postupy podpredsedu slovenskej vlády.
Veľmi stručne chcem len pripomenúť, že ste v určitom období úradnú korešpondenciu viedli v jazyku národnostnej menšiny pod hlavičkou podpredsedu vlády. 15. apríla 1999 som z tohto dôvodu interpelovala predsedu vlády, ktorý veľmi kulantne odpovedal, tváril sa, že sa nič nedeje. Takýto postoj vás zrejme posmelil k ďalším postupom, keď ste pozvánku na svätoštefánsku slávnosť v Dóme sv. Martina a na Novej scéne rozposlali v maďarskej reči, v maďarčine vraj preto, že bola spoločnosti sympatizantov s maďarskou menšinou. Myslím si, že takéto vaše postoje škoda komentovať. Ale treba si povšimnúť, že na pozvánke ste Bratislavu nazvali Pozsonyi a Slovensko Felvidék. Ako je možné, že takto sa správa podpredseda slovenskej vlády? A z tohto zorného uhla už vzhľadom na vaše predchádzajúce kroky váš výlet do Budapešti je veľavravný a myslím si, že je veľkou chybou vládnej koalície, že si vás obhajuje a za vami stojí.
Pán podpredseda, pretože mnohé vaše aktivity sú neuspokojivé, ste podpredsedom pre ľudské práva, už dnes bolo načrtnuté, kde ste boli, prečo ste neobhajovali ľudské práva, keď došlo k prípadu 28. poschodia našich žurnalistov. Zo sveta prišli negatívne odozvy, ale podpredseda vlády bol pokojný a spokojný. Kde ste boli, keď sme v parlamente protestovali proti odvolaniu podpredsedu Najvyššieho súdu Harabina, že ide o porušenie jeho ústavných práv, dúfam, že správu pána Cumaraswamyho si prečítate a že sa zachováte ako správny podpredseda vlády. Už nehovorím o vašich postojoch k Nezávislému národnému stredisku pre ľudské práva, ktoré si chcete podmaniť. To nie sú postoje adekvátne jedného podpredsedu vlády. A vy ste nielen podpredseda pre ľudské práva a národnosti, ale aj pre regionálny rozvoj.
Mám otázku, podarilo sa sfunkčniť regionálny monitoring. Podarilo sa urobiť regionálny rozvoj? Škoda rečí. Stačí si porovnať, ako je rozvinutý Bratislavský kraj a kraje východného Slovenska. Na okresných súdoch, krajských súdoch sú odbory regionálneho rozvoja. Vaša aktivita a spolupráca s týmito orgánmi je žalostná. Bola vytvorená Agentúra pre regionálny rozvoj, tá spí. V roku 2000 neprišli na Slovensko z podporných fondov pre regionálny rozvoj financie z dôvodu, že zo slovenskej vlády, resp. v rámci vašej kompetencie nebolo splnené to, čo splnené malo byť. A že vo vašom vystúpení je informácia, že funguje Rada vlády pre regionálnu politiku, no možno funguje na úrovni schôdzkovej činnosti. Ale regionálny rozvoj dozaista by bol lepší, pokiaľ by boli vytvorené vyššie územné celky, ktoré doteraz platná ústava zakotvovala, a bolo ich možné a aj potrebné vytvoriť. Vy ste žiadnu iniciatívu v tomto smere neprejavili. V čase, keď sa vytváral post podpredsedu vlády pre národnostné menšiny a regionálny rozvoj, viacerí poukazovali, že sú zvýšené náklady. Boli však názory, že to pomôže veci. Dnes sa prikláňam k tým, ktorí hovorili, že ozaj tieto náklady boli zvýšené a zbytočne zvýšené, pretože výsledok vašej činnosti je veľmi mizivý.
A pokiaľ ide o aktivity v menšinovej oblasti, tak samotná rómska komunita poukazuje na vašu nečinnosť. Podpredseda RIS doslova uviedol: "Vicepremiér neprejavuje záujem o riešenie problémov Rómov." Teda nie opozícia, ale samotná menšina vás takto charakterizuje. Pán podpredseda, vy ste mlčali, keď vláda drasticky zastavila výstavbu diaľnic. Vám to neprekážalo, že sa berú pracovné príležitosti pre Rómov? Neuvedomili ste si, že Mečiarova vláda týmto neriešila len ekonomický základ rozvoja územia, ale aj pracovné príležitosti pre túto menšinu? Taktiež ste boli akoby zaspatý, keď začala migrácia Rómov do Európy. Prebudili ste sa až vtedy, keď viaceré štáty proste požadovali vízum od slovenských občanov.
Osobne ma zarazila vaša absolútna pasivita pri riešení tzv. osobitného príjmu sociálnych dávok. Toto bolo na riešenie problémov práve v rómskej menšine, ale vaša vláda to likvidovala. No viaceré nesúhlasné hlasy sa ozvali v médiách, ale vy, pán podpredseda, nič. Ďalej by som chcela povedať, že stojí za povšimnutie, že vlastne vaše heslo pred voľbami bolo: "Voľte nás, aby ste nemuseli emigrovať." No ďakujem pekne. Dnes emigrujú nielen Rómovia, ale aj naša mládež.
A na záver by som vám chcela uviesť názory, ktoré označili vašu aktivitu v rámci rómskej aktivity. Boli to viaceré mimovládne organizácie, ktoré uviedli, že vy ste vo svojej funkcii zlyhali. Bolo to Rómske reformné mládežnícke hnutie. Mám všetky, kde to bolo publikované, môžem vám uviesť - Rómska inteligencia za spolunažívanie, Rómske združenie z Košíc a ešte v júli 1999 jedenásť najväčších rómskych združení registrovaných na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky žiadalo vo svojej výzve, aby ste zo svojho postu odstúpili. Teda povedzte, pán podpredseda, stále sa cítite podpredsedom aj pre menšiny? Nehovorím, ako ste sa zachovali pri sčítacích hárkoch, keď ušlo vašej pozornosti publikovanie hárkov v rómčtine, nehovorím o tom, že ste vlastne neprišli na konferenciu s cirkvami na riešenie rómskeho problému, kde cirkev chcela pomôcť riešiť problémy. Pokiaľ pán Danihel poslal zástupcu, vy ste sa vôbec neozvali. A pán inžinier Juraj Barát sklamane konštatoval, aký vôbec máte postoj k riešeniu rómskej problematiky.
Vedela by som toho uviesť viac, ale, žiaľ, čas mi to nedovolí. Ale dovolí mi povedať jednu záverečnú vetu. Pán podpredseda vlády, neviem, či ste išli na základe uznesenia vlády do Budapešti. Ale ako bývalá členka vlády viem jedno, člen vlády môže opustiť územie Slovenskej republiky jedine na základe uznesenia vlády na takú akciu. Ak ste to nemali, porušili ste nielen mnohé princípy, ktoré tu boli uvedené, ale aj štábnu kultúru člena vlády a mali by ste sám z vlastnej vôle odstúpiť.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Benčat a potom pán poslanec Danko.
Poslanec J. Benčat:
Vážený pán predsedajúci,
ctená snemovňa,
chcel by som prv, než začnem hovoriť k meritu veci, reagovať na svojho kolegu Gyulu Bárdosa, ale škoda že tu nie je, ale v dobrom, nekonfrontačne. Samozrejme, že my nie sme tí, ktorí sme vyvolali tento stav, túto kauzu, a nie sme tí, opozíciu myslím, ktorí zapríčiňujú nejakú nestabilitu tohto štátu. Naopak, chceme, aby tu bolo stabilné politické, ekonomické aj právne prostredie. Naozaj nám záleží na tom, aby nás Európa vnímala ako budúceho partnera. Ale musíme si takisto zvyknúť na jednu vec, že aj keď budeme v Európe, budeme takisto musieť obhajovať svoje práva a svoje postavenie. A takisto budeme musieť chrániť svoje národnoštátne záujmy.
Teda nedá mi ako slovenskému poslancovi v slovenskom sneme nereagovať na to, čo sa nedávno udialo na politickej scéne a kvôli čomu tu dnes stojíme. Nedá mi nereagovať aj na spôsob obhajoby pána podpredsedu Csákyho, lebo mám dojem, že veľké množstvo klamstiev a neprávd nepatrí na pôdu parlamentu, na pôdu posvätnú pre poslancov.
Začal by som asi pár faktmi, možno aj takými citáciami, ktoré upresnia to, čo bolo dnes povedané. Myslím si, že vývoj vzájomných vzťahov medzi občanmi maďarskej a slovenskej národnosti je v poslednom čase napätý. I napriek tomu, že sa dnes prezentujeme v zahraničí, že táto situácia je veľmi dobrá a že situácia je zvládnutá, nie je to tak. Napätie stúpa hlavne v poslednom čase a hneď by som povedal aj prečo. Samozrejme, že obavy Slovákov o ich existenciu na juhu republiky rastú úmerne s pocitom krivdy, keď sa začínajú cítiť ako diskriminovaní a druhoradí občania vo vlastnom štáte. To je pravda. Ako k tomu došlo? Od roku 1999 viedli k tomu všetky kroky slovenskej vlády. Všetky zákony a predpisy, príslušné opatrenia sa pod to podpisujú.
Maďarská koalícia ako jediná strana v strednej Európe založená na etnickom princípe si plní vo vláde povinnosti práve smerom k maďarskému etniku. A otvorene povedzme, darí sa jej to dokonale. Najprv to boli iba priezviská písané podľa maďarského pravopisu, potom dvojjazyčné vysvedčenia a označenia obcí, neskôr používanie maďarského jazyka v úradnom styku, prijatie charty menšinových alebo regionálnych jazykov, ďalej prichádza požiadavka fakulty pre maďarských pedagógov, podotýkam, že ťažko nájdete takúto fakultu v niektorej štandardnej európskej krajine, to je tiež postavené na etnickom princípe. A na záver nasleduje požiadavka zriadenia Komárňanskej župy.
Pýtam sa, kde sa skončia ďalšie požiadavky SMK. Čo bude nasledovať? V rámci proklamovanej zahraničnej spolupráce sa v Slovenskej republike predovšetkým posilňujú väzby južného Slovenska na Maďarsko. Ale pritom prepojenie slovenských regiónov stagnuje. Túto skutočnosť potvrdzuje výstavba mosta Márie Valérie v Štúrove, pretože most má regionálny význam, nenadväzuje na relevantnú cestnú sieť Slovenska a ani nemôže, nakoľko jeho únosnosť je limitovaná na 3,5 tony a šírkové usporiadanie vozovky má 7,6 metra. Ak k tomu všetkému pripočítame diskrimináciu pri prijímaní do zamestnania, často sme o tom informovaní, že pri prijímaní do zamestnania sa na slovenskom území požaduje znalosť maďarského jazyka, dochádzanie slovenských detí žijúcich v národnostne zmiešaných územiach do škôl s vyučovacím jazykom slovenským často aj desiatky kilometrov, to isté platí aj o navštevovaní bohoslužieb v slovenskom jazyku a podobne, teda to sú príčiny, prečo tu narastá napätie na juhu Slovenskej republiky. A aby toho nebolo málo, vyvolá sa kauza Esterházy a s ňou spojené správanie sa podpredsedu vlády pána Csákyho.
Už ozaj Slovensko nemá iných problémov, len riešiť takéto zbytočné veci? Možno sa odpútava práve pozornosť od tých závažných problémov, ktoré Slovenská republika prekonáva predovšetkým v oblasti ekonomiky, v oblasti sociálnych zábezpek, v ďalších veľmi vážnych oblastiach ako nezamestnanosť a podobne. Neviem, či to je scenár alebo je to náhoda.
Nejdem sa podrobne vyjadrovať ku kontroverznej osobe Jánosa Esterházyho, ale faktom ostáva, že bol odsúdený 16. septembra 1947 v jeho neprítomnosti súdom štátu, ktorý je na celom svete dodnes považovaný za demokratický. "Bol odsúdený z vlastizrady na trest smrti obesením, na stratu občianskych práv a konfiškáciu celého majetku." V rozsudku sa okrem iného hovorí, že už v roku 1938 sa dohodol na spoločnom postupe s predstaviteľmi Sudetonemeckej strany pri rozbíjaní Česko-slovenskej republiky a tiež sa stotožnil s protižidovskou a profašistickou politikou ako poslanec slovenského snemu. Takisto spolupracoval pri tvorbe noriem štátu s takou istou orientáciou. To je citácia z rozsudku.
A ešte si dovolím spomenúť už častokrát kontroverzne vyzdvihované zásluhy pána grófa Esterházyho, že bol jediný hrdina, ktorý hlasoval proti deportácii Židov. Ja by som citoval z maďarského časopisu História číslo 3 z roku 1994. Po hlasovaní 15. mája 1942 podával Esterházy hlásenie do Budapešti a začal slovami: "Od mojich najmladších rokov som vždy stál na protižidovskej pozícii a na nej aj zostávam. Keďže ale maďarstvo na Slovensku tvorí národnostnú menšinu, je úplne vylúčené, aby prijalo a osvojilo si návrh zákona, ktorý poskytne väčšine právo, vysídli menšinu, a aj to je jeden z dôvodov, aby som za tento zákon nehlasoval." Takže sa ukázalo, motívom nehlasovania Esterházyho za uvedený zákon boli najmä taktické pohnútky vyplývajúce zo záujmu na ochranu maďarskej národnostnej menšiny na Slovensku. Tak pozor na tú gloriolu okolo pána Esterházyho.
Ale čo je na tejto kauze zvlášť nebezpečné, je snaha o rehabilitáciu jednej osoby, jednoznačne pre Slovensko neprijateľnej, čo môže vyznievať ako snaha o rehabilitáciu celej konkrétnej politiky a jej cieľov i dôsledkov, ktoré viedli k rozbitiu jedného európskeho demokratického štátu, vtedajšej Česko-slovenskej republiky a anexii časti územia Slovenska. Natíska sa tu aj ďalšia otázka: Nie je to snaha o revíziu výsledkov 2. svetovej vojny? Nie je snaha o návrat k časom anexie Slovenska, keď sa na anexovanom území paralelne s likvidáciou česko-slovenských spoločenských organizácií konali prvé protižidovské akcie?
Od 24. apríla 1944 do 15. mája 1944 sa uskutočňovala na celom okupovanom území za neľudských podmienok koncentrácia židovského obyvateľstva v getách, uzavretých obciach pod šírym nebom alebo v tehelniach. Z Košíc a okolia bolo vyvezených okolo 12 000 ľudí, z Mukačeva 19 a tak ďalej, do konca roka z celého maďarského územia a anektovaných území okolo 600 000. Represívne opatrenia uskutočňované nielen proti Židom, ale takisto aj proti Slovákom a iným národnostiam v celom vtedajšom Maďarsku a zvlášť na okupovaných územiach južného Slovenska boli dôsledkom nielen agresívnej politiky fašistického horthyovského Maďarska, ale aj dôsledkom iredentistickej politiky reprezentovanej Esterházym. Tu už sa nevyhovárajme na nejaké citácie. Toto sú skutky. Toto sú skutky a ťažko môžeme očistiť tieto skutky nejakými citáciami.
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky vyjadrilo znepokojenie nad samotnými oslavami 100. výročia narodenia Jánosa Esterházyho v maďarskom parlamente, ale aj nad účasťou niektorých oficiálnych štátnych a politických predstaviteľov Slovenskej republiky na týchto oslavách. Títo účastníci prevzali pamätnú medailu Esterházyho, čím sa nepochybne prihlásili k jeho iredentistickému myšlienkovému odkazu. Ale súčasné stanovisko slovenskej vlády k tejto celej kauze je vlastne vyjadrené v materiáli, ktorý sme dostali. Môžem ho citovať, pretože sú tu dva rozporné materiály, jednak vyhlásenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky a stanovisko vlády Slovenskej republiky. Čiže toto je obraz o vládnutí vládnej koalície.
Už som reagoval pri nezamestnanosti o nekoncepčnosti. Tu sa zdá, že ľavá ruka nevie, čo robí pravá, alebo sa to mení z hodiny na hodinu. Odcitoval by som, aby som pripomenul vyhlásenie ministerstva zahraničných vecí spred pár dní (5. 3.) ďalej ku kauze: "Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky vyjadruje poľutovanie a znepokojenie v súvislosti s prípravou pamätného zasadnutia v Parlamente Maďarskej republiky pri príležitosti 100. výročia narodenia Jánosa Esterházyho, ktorý bol v roku 1947 odsúdený národným súdom ČSR za aktivity z obdobia pred a počas 2. svetovej vojny. Je nespochybniteľné, že János Esterházy bol prinajmenšom kontroverznou osobnosťou a Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky je preto toho názoru, že podujatia podobného charakteru neprispievajú k upevňovaniu vzájomnej dôvery a k atmosfére prehlbovania konštruktívnej spolupráce medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou. V tomto kontexte sa Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky dištancuje od prípadnej účasti predstaviteľov politického a verejného života Slovenskej republiky na tomto zasadnutí."
V závere stanoviska vlády sa píše: "Čo sa týka účasti podpredsedu vlády Pála Csákyho na oslavách 100. výročia narodenia Jánosa Esterházyho v Budapešti, vláda Slovenskej republiky rokovala o tejto problematike a viacerí členovia vlády tlmočili predsedovi vlády Pálovi Csákymu," teda nielen naša opozícia, ale aj členovia vlády, "ich nesúhlasné stanovisko k jeho účasti na týchto oslavách v obavách o zhoršenie slovensko-maďarských vzťahov."
Tak tu je rozpor. Pán podpredseda tvrdí, že sa utužovali vzťahy, že všetko bolo v najlepšom poriadku, že celá akcia slúžila na zlepšenie vzťahov, vláda v súčasnosti tvrdí niečo iné. Podpredseda vlády Slovenskej republiky Pál Csáky informoval vládu Slovenskej republiky, že na oslavách sa zúčastní ako podpredseda SMK. A je faktom, že do vlády nepredložil žiadosť na odsúhlasenie zahraničnej služobnej cesty. Napriek tomu viaceré indície nasvedčujú, že uvedené obavy boli opodstatnené. Táto jeho cesta nebola odsúhlasená vládou Slovenskej republiky, a preto nemôže byť chápaná ako služobná cesta. Pýtam sa, ako sa na takejto ceste môžu používať služobné vozidlá, diéty a všetko ostatné s tým spojené.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, myslím si, že som dostatočne poukázal na nebezpečenstvo danej situácie súvisiace s rehabilitáciou Jánosa Esterházyho pre Slovenskú republiku, pre jej obyvateľov, hlavne žijúcich na južnom Slovensku pre možnosť narušenia integrity Slovenskej republiky, pre podnecovanie iredentistických nálad našich maďarských spoluobčanov. To nie je recept pre naše budúce spolužitie v spoločnej vlasti. Veď chceme ísť spolu do Európy a sme odsúdení tu žiť možno ďalšie tisícročia a musíme žiť nejakým spôsobom ako dve etniká, ktoré nebudú po sebe naveky strieľať, aspoň slovne.
Účasťou našich oficiálnych štátnych a politických predstaviteľov na oslavách 100. výročia narodenia Esterházyho nepreukázali títo účastníci svoju štátnickú múdrosť, príslušnosť k dnešnej slovenskej demokratickej štátnosti, ktorá v sebe zahŕňa integritu územia a nedotknuteľnosť hraníc založených na výsledkoch 2. svetovej vojny. Myslím si, že som sa snažil vysvetliť veci aj z tohto uhla pohľadu, a preto na základe uvedeného musím hlasovať za odvolanie pána podpredsedu Csákyho.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.
Pán poslanec Gyurovszky.
Poslanec L. Gyurovszky:
Vážený pán poslanec,
rešpektujem vaše právo, že musíte hlasovať za odvolanie pána podpredsedu Csákyho, ale my ostatní poslanci nemusíme, môžeme sa sami slobodne rozhodnúť. Nechcem vás dostať do nejakej trápnej situácie ohľadne vášho vystúpenia, ale vaším koaličným partnerom podľa opozičnej zmluvy, čo ste uzatvorili so SNS, je Slovenská národná strana. Vy ste tvrdili, že SMK je jedinou stranou na Slovensku, ktorá je založená na etnickom princípe. Odporúčam vám preštudovať voľne prístupné stanovy Slovenskej národnej strany a Strany maďarskej koalície.
Slovenská národná strana má vo svojich stanovách, že členom môže byť jedine člen slovenského národa, kým SMK môže prijať každého člena a občana Slovenskej republiky, medzi našimi funkcionármi sú aj občania slovenskej národnosti. Takže netvrdím, že podobne ako pán poslanec Hofbauer vy ste klamali, ale minimálne nemáte dostatočné informácie o vašom najbližšom koaličnom partnerovi, s ktorým ste boli vo vláde a s ktorým ste teraz uzatvorili zmluvu.
Čo sa týka južného Slovenska, viete, vy ste vykresľovali, aké strašné veci sa dejú na južnom Slovensku a čo všetko musia znášať Slováci na južnom Slovensku. Ostáva už len jediné - presvedčiť týchto Slovákov, aby vám uverili. Totiž na južnom Slovensku ľudia Slováci volia strany súčasnej vládnej koalície, podľa výsledkov parlamentných volieb od roku 1990 do roku 1998 HZDS a SNS majú na južnom Slovensku mizivé percentá, úplne mizivé percentá. Tak hovorím, treba ešte presvedčiť tých Slovákov na južnom Slovensku, aby vám trošku verili, lebo zdá sa, že zatiaľ vám neveria.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Palko.
Poslanec V. Palko:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne,
vážení kolegovia,
myslím si, že János Esterzházy bol skutočne kontroverznou postavou. Navrhujem, aby sme problém jeho kontroverznosti vyriešili toleranciou. Rád by som citoval pána kolegu poslanca Kanisa, ktorý svojho času povedal, že po roku 1989 najväčší komunisti odišli do HZDS. Proste HZDS je plné starých komunistov, ľudí, ktorí vstúpili do komunistickej strany v období normalizácie, kolaborovali s Komunistickou stranou Sovietskeho zväzu, so Sovietskym zväzom, s okupačnou veľmocou, ktorá okupovala našu vlasť, a takýmto spôsobom zrádzali štátnosť tohto národa každý boží deň a dlhé roky. A my vám to tolerujeme. Tak navrhujem, aby ste aj vy tolerovali to, že János Esterházy vítal Horthyho v Košiciach.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Benčat, nech sa páči, môžete reagovať.
Poslanec J. Benčat:
Veľmi stručne by som reagoval na kolegu Gyurovszkého. Pán kolega Gyurovszky, fakt, priznám sa, neštudoval som stanovy Slovenskej národnej strany, ale na druhej strane si myslím, že skutky, ktoré vlastne aj váš volebný program, ktorý je vyslovene smerom k etnickému riešeniu situácie smerom k južnému Slovensku, ten program nie je celoštátneho charakteru, netýka sa rozvojových ani iných vecí celého Slovenska. Preto ťažko bude možné v budúcnosti pri všetkej úcte k maďarskej koalícii akceptovať ju za vládneho partnera, pretože nemôžeme akceptovať partnera, ktorý sa zameriava len na lokálne problémy. Myslím, že aj skutkové podstaty sú také, že ste strana na etnickom princípe. A čo sa týka južného Slovenska a našich voličov, myslím si, že väčšiu rolu tam zohráva strach v danom prostredí ako presvedčenie o tom, koho budú voliť. Áno, strach. Ja som tam tiež prežil určitý čas a dobre viem, akým spôsobom sa tam daná politika robí.
Na pána kolegu Palka ťažko reagovať relevantne, chcem byť slušný človek a nebudem ako on, urobím to tým spôsobom, že nebudem reagovať.