Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Hofbauer, nech sa páči, doplňujúca otázka.

Poslanec R. Hofbauer:

Žiadnu inú odpoveď som neočakával, ani čo sa týka jej vecnosti, ani čo sa týka jej morálnosti. Plne tam patríte a patrí vám za to hanba, pretože tam potápate celé KDH tak ako celok, ale však to bol nakoniec váš cieľ a zámer.

Pán minister, ako sa cítite byť vo vláde, v ktorej podpredseda Národnej rady Béla Bugár sa vyjadril - "ja nikdy v živote rešpektovať výsledky 2. svetovej vojny nebudem". To znamená, že podpredseda parlamentu a predseda koaličnej strany sa vyjadril tu na pôde tohto parlamentu, že odmieta odsúdenie fašizmu, nacizmu, rasizmu a antisemitizmu? Tak znie totiž jeho odpoveď.

Pán minister, viete o tom, že Esterházy bol konfidentom Horthyho fašistickej vlády? Viete o tom, že rokoval s Beckom o spoločnej poľsko-maďarskej hranici? Viete o tom, že aktívne sa angažoval vo veci pripadnutia Košíc horthyovskému Maďarsku? Viete o tom, že bol výrazným maďarským aktivistom v prospech rozbitia Česko-Slovenska a okyptenia Slovenska? Viete o tom, že po 2. svetovej vojne napriek všetkým týmto vašim vajataniam bol odsúdený na trest smrti v tomto štáte a žiadna amnestia ho neamnestovala?

Vy tuná zbytočne jachtáte a zbytočne vysvetľujete to, čo je nevysvetliteľné, a obhajujete to, čo je neobhájiteľné, pretože tento vojnový zločinec bol odsúdený za kroky a činy tak, ako odsúdený bol.

A domnievate sa, že tento váš postoj je súčasťou povojnového usporiadania Európy tak, ako ste to vyjadrili? To znamená, že vy obhajujete aj rehabilitáciu Horthyho tak, ako to spravila maďarská vláda, a staviate sa za to? A staviate sa za obhajobu aj Esterházyho tak, ako to spravila Strana maďarskej koalície, ktorú ste vy sám označili ako najstabilnejší prvok vládnej koalície, ku ktorej sa hrdo hlásite? A hlásite sa aj k postoju Mikloška?

(Zaznel zvuk časomiery.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán minister, nech sa páči.

Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:

Pán poslanec, najskôr chcem povedať, že v tej jednej časti vašej tejto doplňujúcej otázky, myslím, ktorá sa týka skutkových okolností Jánosa Horthyho, či to poznám, odpovedám, áno, poznám to a v tom je, povedal by som, kontroverznosť osobnosti Jánosa Esterházyho pre Slovensko. Napríklad Esterházyho vítanie Horthyho v Košiciach je zo slovenského hľadiska jednoducho neodpustiteľné, áno.

Ale, pán poslanec, vy ste svoju tú doplňujúcu otázku mali zrejme napísanú vopred a proste vôbec ste nereagovali na to, čo som ja povedal, že ako si vy viete vysvetliť, že skutok, o ktorom vy tvrdíte, že sa nestal, je napriek tomu doteraz platným základom, skutkovým základom odsúdenia Jánosa Esterházyho na smrť.

Pán poslanec, proste aby som to zhrnul, a opäť sa ospravedlňujem, že budem hovoriť tak priamejšie, ale si myslím, že pravdivo, proste vaša doplňujúca otázka bola jednoducho primitívna, pretože vytrhávala z historického kontextu niektoré veci, ktoré sa vám hodili, nezohľadňovala proste súčasné spoločenské podmienky, ktoré potrebujú Slováci, predsa Slováci viacej ako Maďari.

My potrebujeme viacej istú medzinárodnú akceptovanosť ako Maďari jednoducho preto, že nás je menej ako Maďarov. A z toho hľadiska náš postoj je lepší a viacej vyhovuje záujmom Slovenska ako váš postoj.

Aby som bol úplný, tak ku tým skutkovým okolnostiam týkajúcim sa Jánosa Esterházyho, na ktoré ste sa ma pýtali a ktoré som vám potvrdil, áno, že poznám ich, tak vám dodám ešte jednu skutkovú okolnosť, ktorú možno vy nepoznáte, a to, že takým istým pendantom Jánosa Esterházyho na Slovensku bol v Maďarsku Dr. Emanuel Böhm, ktorý bol predsedom Strany slovenskej jednoty, teda slovenskej menšiny v Maďarsku za vojny. A tohto Dr. Böhma, ktorý robil veľmi opozičnú politiku voči maďarskej vláde v Maďarsku za vojny, tak proste maďarské úrady sa ho chceli zbaviť tak, že ho pozvali do armády, do maďarskej armády, lebo bol maďarským občanom, Dr. Böhm. Tak nato poslanec Pavol Čarnogurský na Slovensku sa veľmi angažoval v tom, aby János Esterházy bol pozvaný do slovenskej armády. A to sa aj stalo. János Esterházy bol povolaný do slovenskej armády - a to boli vojnové časy, keď bol východný front - a jednoducho musel narukovať do slovenskej armády. A potom došlo v rámci reciprocity k tomu, že v Maďarsku pustili Dr. Böhma a na Slovensku pustili Jánosa Esterházyho do civilu a vec bola vyriešená.

Takže, pán poslanec Hofbauer, jednoducho dejiny sú komplikovanejšie ako váš zúžený a, trúfam si povedať, jednoducho málo vzdelaný pohľad na tieto dejiny, a tým pádom aj na prítomnosť, a preto naša odpoveď na výzvy prítomnosti je lepšia ako vaša izolovaná otázka na niektoré problémy minulosti.

Ďakujem. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Druhú z vyžrebovaných otázok pre člena vlády položil pán poslanec Milan Benkovský pre ministra spravodlivosti Jána Čarnogurského. Otázka znie: "Aké opatrenia pripravuje ministerstvo spravodlivosti v oblasti výrazného zvýšenia vymožiteľnosti práva?"

Pán minister, nech sa páči.

Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:

Panie poslankyne, páni poslanci, takmer tri strany odpovede mám napísané, tak môžete si pospať, ja to prečítam. Vzhľadom na rozsiahlosť tejto problematiky sa ministerstvo spravodlivosti zaoberá len vymožiteľnosťou práva z pohľadu a v rámci pôsobenia justície, a to najmä v jej civilnej časti.

Otázka vymáhateľnosti práva však v sebe zahŕňa aj celý rad oblastí a faktorov spojených s činnosťou štátnych orgánov, kvalitou právneho poriadku a v neposlednej miere sa odvíja aj od celkovej hospodárskej a ekonomickej situácie v krajine, charakteru a vyspelosti podnikateľských vzťahov a ich následného riešenia v súdnom, ako aj v mimosúdnom konaní, s čím je spojená aj problematika správania samotných účastníkov právnych vzťahov.

V tejto súvislosti upozorním len na niektoré pripravované alebo už schválené legislatívne zmeny v oblasti civilného práva, ktoré budú mať priamy vplyv na postupné odstránenie prieťahov v konaní súdov.

Z právnych predpisov, ktoré svojou kvalitou zodpovedajú za aktuálny stav vymáhateľnosti práva v Slovenskej republike, boli v poslednom období novelizované: zákon číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, zákon číslo 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, zákon číslo 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zákon číslo 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.

Z pripravovaných opatrení, ktorých úlohou bude napomôcť podstatnému zlepšeniu stavu vymáhateľnosti práva v Slovenskej republike, je potrebné uviesť nasledovné: Vypracujeme návrh nového zákona o rozhodcovskom konaní, pripravili sme novelu Obchodného zákonníka, priebežne zabezpečujeme sledovanie účinkov poslednej novely zákona o konkurze a vyrovnaní, pripravujeme zákon o vyšších súdnych úradníkoch, pripravujeme novelu zákona číslo 233/1995 o súdnych exekútoroch a pripravujeme niektoré ďalšie organizačné opatrenia.

Takpovediac mám zľutovania, prvú časť svojej odpovede týmto končím. Nech sa páči, doplňujúcu otázku.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Benkovský, nech sa páči.

Poslanec M. Benkovský:

Ďakujem za odpoveď.

Pán minister, rešpektujem vašu snahu riešiť tento vážny celospoločenský problém, ale faktom však zostáva, že jednu tretinu občanov trápi najviac kriminalita. A práve efektívnosť práce súdov, súhlasím, ako jedného len významného článku boja s kriminalitou je, dajme tomu, viac ako otázna. Žiaľ, aj prax nás presviedča, že tie prieťahy, s ktorými sa dennodenne stretávame v súdnictve dva, päť až možno i desať rokov, sú bežným javom. Súdy sú preťažené, s tým sa stotožňujete aj vy, a občania sú z toho zúfalí. To je zase fakt. Vo vzťahu k súdom vládne určitá beznádej a skepsa. Korupcia rozkvitá v nebývalej miere. Právo či pravdu majú často len tí, čo na to majú. A to sú tiež fakty. Pýtam sa preto, dokedy to bude takto pokračovať.

A ešte jednu hádam poznámku. Je mi známy vami pripravovaný alebo rezortom pripravovaný projekt reorganizácie súdov, prokuratúry a Policajného zboru, kde dochádza k výraznej redukcii krajských a okresných súdov. Ide v podstate o určitú časť, aspoň tak som to pochopil, o reformy v súdnictve. Myslíte, že toto je postup približovania exekutívy k občanovi? Nebola by vhodná v tejto súvislosti reorganizácia súdov, aj keby nekopírovala, ale aspoň nadväzovala na reformu verejnej správy?

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Nech sa páči, pán minister.

Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:

Áno. Pán poslanec, no časť odpovede na vašu túto doplňujúcu otázku bola prinajmenšom v tom výpočte zákonov, ktoré som uviedol, ale najmä by som chcel povedať toľko, že no keby som ja teraz čisto rečnícky vás vyzval, že napríklad aby ste mi povedali jeden prípad, preukázaný prípad korupcie v súdnictve, tak asi by ste mali problémy. Ja tým nechcem povedať, že problém korupcie v súdoch neexistuje, existuje, my sme si toho vedomí a hneď vám poviem, ako pristupujeme k jeho riešeniu, ale zase takéto paušálne obviňovanie súdov, že sú korupčné, to proste neprijímam, pretože to nie je pravda, nie je pravda, pán poslanec. Áno, je množstvo signálov, že sú na súdoch sudcovia, ktorí, povedzme, nie sú dostatočne imúnni voči korupcii, alebo prípadne aj úradníci, ktorí nie sú dostatočne imúnni voči korupcii, ale nemožno tento stav zovšeobecňovať na všetkých sudcov alebo na všetkých ďalších pracovníkov súdov.

A preto aby sme čo najviac zúžili podmienky na korupcie, tak sme urobili viacero opatrení. Ešte minulý rok som žiadal, najskôr som, no predpísal som, áno, žiadal som od predsedov a od funkcionárov štátnej správy súdov čiže predsedov a podpredsedov okresných a krajských súdov, aby dali majetkové priznania. A oni ich aj dali. Zákon o sudcoch a prísediacich, ktorý ste schválili teda koncom minulého roku, ten zakladá túto povinnosť pre všetkých sudcov. Vlastne doteraz, do konca tohto týždňa všetci sudcovia Slovenskej republiky musia predložiť majetkové priznania a sú to podrobnejšie majetkové priznania, ako musíte predložiť vy, pán poslanec, alebo ja ako minister. Jednoducho, tie požiadavky sú prísnejšie.

Robíme zmeny procesných predpisov. Občiansky súdny poriadok schválila vláda asi pred týždňom alebo desiatimi dňami, novelu Občianskeho súdneho poriadku. Ešte v roku 1999 sme predsa zaviedli novelou Trestného poriadku a Trestného zákona osobitného agenta polície na odhaľovanie korupcie. Čiže je to celý okruh krokov, ktoré robíme za tým účelom, aby podmienky na korupciu na súdoch sa jednoducho znížili.

A ubezpečujem vás, že pokiaľ sú signály, či my máme alebo polícia má signály o niektorom či sudcovi alebo inom pracovníkovi súdov, že je korupčný, ministerstvo spravodlivosti najširším možným spôsobom spolupracuje s políciou, samozrejme, zákonným spôsobom, aby polícia mohla použiť všetky technicky a právne dostupné prostriedky na odhalenie a preukázanie takejto korupčnej činnosti.

Pán poslanec, v ďalšej časti svojej otázky ste spomenuli reformu súdov. Mali ste zrejme na mysli územnú reformu. V tomto zmysle budem na vašu otázku odpovedať. A zakončili ste to takou, akoby rečníckou otázkou, že súdna organizácia, či by nemala byť v zhode s reformou verejnej správy. Najskôr chcem povedať, že v priebehu minulého roku som ustanovil niekoľko odborných komisií, ktoré sa zaoberali rozličnými aspektmi územnej reformy súdov, pretože sme mali podnety. A máme ich najmä zo sudcovského prostredia, že súčasná územná organizácia súdov nie je optimálna, nie je vyhovujúca a...

(Hlasy z pléna.)

... okresných a krajských.

A táto jedna odborná komisia, ktorá sa touto otázkou zaoberala, došla k záveru, že územná súdna organizácia a územná administratívna organizácia veľmi, len veľmi voľne navzájom súvisia, to znamená, že možné je ich uskutočňovať samostatne časovo a, samozrejme, aj územne, že sa nemusia súdna organizácia a organizácia štátnej správy alebo samosprávy kryť. To je jeden záver, ku ktorému táto komisia dospela.

Ďalší záver je ten, že u nás máme veľa súdov jednoducho a že aj kvalitatívne, aj z hľadiska nákladov by bolo výhodnejšie, keby bolo súdov menej. Ale uvedomujem si, že je to otázka no aj politická z toho hľadiska, že, samozrejme, jednotlivé či okresy alebo kraje, každý okres alebo kraj chce mať súd a je to úplne pochopiteľné - a hovorím, že nič proti tomu -, to znamená, že rozhodnutie ani politické rozhodnutie na žiadnej úrovni o uskutočnení tejto reformy nepadlo. A keď padne, teda keď bude prijaté, myslím rozhodnutie buď áno, alebo nie, tak budete o tom informovaní. A nebude to dlho trvať. Bude to v krátkom čase.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Slavkovská pre ministra školstva Milana Ftáčnika. Otázka znie: "Koľko financií má ministerstvo školstva vyčlenených pre vlastný úrad?"

Nech sa páči, pán minister.

Minister školstva SR M. Ftáčnik:

Vážená pani poslankyňa,

na vašu otázku je možné odpovedať širšie alebo aj užšie. Odpoviem stručne v oboch zmysloch, pretože širšie rozpočtujeme pre vlastný úrad aj prostriedky, ktoré priamo pre chod ministerstva ako úradu neslúžia, ale slúžia na zabezpečovanie učebníc, učebných pomôcok, informačných technológií v školstve, prostriedky na šport a mládež, komunitárne programy, do ktorých Slovensko prispieva na zaplatenie vstupenky, resp. príspevky priamo riadeným príspevkovým organizáciám. Takýto rozpočet širší pre ministerstvo ako vlastný úrad má hodnotu 1 221 616 tis. Sk.

Možnože ste sa pýtali na prevádzku vlastného úradu, to znamená ministerstva ako inštitúcie. A tam je tá informácia nasledovná: V roku 2000 na zabezpečenie vlastného úradu boli čerpané finančné prostriedky vo výške 25,262 mil. Sk, ako sa onedlho dozviete v štátnom záverečnom účte za rok 2000. Na rok 2001 boli finančné prostriedky na chod vlastného úradu vyčlenené v sume 23,6 mil. Sk, čiže sú nižšie ako minulý rok napriek tomu, že sa zvýšili ceny elektrickej energie, plynu, pohonných hmôt, telekomunikačných poplatkov, a napriek tomu, že naše ministerstvo sa presťahovalo s dvoma sekciami do inej budovy, čiže máme vyššie náklady na prevádzku z hľadiska kontaktu medzi jednotlivými sekciami ministerstva.

Toľko, prosím, odpoveď na vašu otázku, pani poslankyňa.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku?

Nech sa páči.

Poslankyňa E. Slavkovská:

Ďakujem pekne.

Mala som na mysli presne tú zúženú informáciu, ktorú ste mi poskytli, pán minister. A moja otázka bola účelová, a to z tohto dôvodu. Všetci dobre vieme, že finančná nedostatočnosť školstva je veľmi veľká a, samozrejme, aj finančná nedostatočnosť vlastných úradov. Aj vy ste teda spomenuli, že máte zvýšené náklady v súvislosti so zvýšením energie aj s presťahovaním dvoch sekcií a okrem toho ste dostali aj menšiu finančnú dotáciu na vlastný úrad ako inštitúciu.

No i napriek tomu si myslím, že ministerstvo má nejaký nadbytok peňazí, pretože sa dávajú peniaze aj na záležitosti, na ktoré by sa nemuseli dávať, aj v minulom roku, aj v tomto roku. Stačí si pozrieť budovu ministerstva a vidno tam, ako sa množia klimatizačné jednotky, a to nielen v kancelárii ministra, kde by som to vôbec nekritizovala, ale aj na iných oknách. A myslím si, že nie je odôvodniteľné, aby sa míňali peniaze napríklad na budovanie sprchovacieho kúta pre vedúceho úradu v čase, keď školy naozaj nemajú peniaze.

Ja viem, že tie peniaze sú účelovo určené pre vlastný úrad, ale keby ministerstvo veľmi chcelo, tak tá žiadosť na ministerstvo financií o zmenu účelovosti a tých niekoľko stotisíc korún, pri ktorých by som vás prosila, aby ste mi vyčíslili, koľko tento prepych ministerstvo stál, by sa dali venovať napríklad na jednu strechu, ktorá zateká.

Ďakujem pekne.

Minister školstva SR M. Ftáčnik:

Vážená pani poslankyňa,

možno niekomu kole oči, že ministerstvo rekonštruuje budovu, v ktorej sídlime, ale začali ste s tým už vy, keď ste na záver svojho obdobia vymenili v budove plastové okná. A odborníci nás informovali, že by to nemalo zmysel, keby sme nezateplili budovu, aby sme znížili prevádzkové náklady, ktoré sú na ňu potrebné. Tak sme pokračovali a dokončili sme dielo, ktoré ste začali vy. Aby tá budova skutočne mohla slúžiť svojmu účelu, tak sme urobili vonkajšiu fasádu a zateplili sme budovu. Rovnako sme nútení pristúpiť aj ku vnútorným úpravám tej budovy, pretože sociálne zariadenia, ktoré na budove máme, nezodpovedajú, povedal by som, požiadavkám, pretože tá budova má svoj vek a na to tiež sú potrebné finančné prostriedky, aby budova mohla slúžiť svojmu účelu. To sa týka aj rekonštrukcie niektorých kancelárií, ktoré už v tej podobe, v akej boli, neboli vyhovujúce. Ak vás zaujíma presne rekonštrukcia kancelárie vedúceho úradu, tie údaje vám poskytnem, nerobí mi to žiadne problémy. Ja myslím, že je celkom prirodzené, že aj na údržbu a takpovediac zhodnocovanie majetku, ktorý majú vo svojej správe jednotlivé ministerstvá, je nutné vyčleňovať prostriedky a o ten majetok sa starať, inak by sme neboli dobrými hospodármi.

Ďakujem pekne.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalšiu otázku položil pán poslanec Gustáv Krajči pre ministra vnútra Ladislava Pittnera. Otázka znie: "Vozí sa ešte stále vaša manželka na nákupy vo vládnom automobile?"

Nech sa páči.

Minister vnútra SR L. Pittner:

Vážený pán predseda,

vážená Národná rada,

pán poslanec Krajči,

moja odpoveď, dúfam, vás uspokojí: Nevozila a nevozí.

(Hlasy z pléna: "Ale vozila.")

Predseda NR SR J. Migaš:

Tak nech sa páči, pán poslanec Krajči chce reagovať otázkou.

Nech sa páči.

Poslanec G. Krajči:

Ďakujem pekne, pán predseda.

Pán minister, ja som prekvapený, že dokážete tak drzo klamať pred týmto auditóriom, pretože ešte včera som si overoval, že vaša pani manželka má pridelený bavorák so šoférom a vozí sa po nákupoch. Ale to vy viete veľmi dobre, že dokonca zákon to aj umožňuje, takže som prekvapený, že ste odpovedali tak, ako ste odpovedali.

Ale okrem toho, nielen to, vy ste si zablendovali jeden vchod na ministerstve a chováte tam psa, takže vozia nielen manželku a psa, ale aj vašu dcéru. Takže ono, myslím si, je zaujímavé, akým spôsobom si vy vysvetľujete niektoré veci.

Keby sa niečo také stalo za môjho pôsobenia na ministerstve, iste by som bol v čiernej knihe. Ja vás chcem ubezpečiť, že my čierne knihy písať nebudeme, a preto by som vás chcel poprosiť a opýtať sa, pán minister, z akého dôvodu sa toto vládne vozidlo využíva na tieto účely.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán minister.

Minister vnútra SR L. Pittner:

Pán poslanec, je mi trápne. Zrejme ľudia, ktorí vás informujú, si z vás robia srandu, pretože to, čo hovoríte, je absolútny nezmysel. Žiadny bavorák manželka nemá pridelený. Možnože vám niečo chodí po mysli z minula, ale v mojom prípade to neplatí. Ani do Viedne, ani do Budapešti ju nikto nerozvážal na rozdiel od minulosti, a teda chcem znovu povedať, že pokiaľ ide o problematiku mojej manželky, nikdy v bavoráku za týmto účelom nesedela.

A ďalšia vec so psom, áno, je to pravda, však to bolo publikované, kúpil som si šteňa, ale vzhľadom na pomery, ktoré mám, myslím na zdravotné, som ho venoval polícii. A ten pes je momentálne venovaný polícii.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalšiu otázku položil pán poslanec Milan Benkovský mi nisterke financií Brigite Schmögnerovej. Otázka znie:

"Mohli by ste krátko uviesť dôvody, ktoré vás vedú k negatívnemu stanovisku k poslaneckým návrhom noviel zákona číslo 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách?"

Nech sa páči, pani ministerka.

Ministerka financií SR B. Schmögnerová:

Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda,

vážená poslanecká snemovňa,

dovoľte mi, aby som stručne zrekapitulovala fakty. Posledná novela, vládna novela zákona číslo 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách zaradila pod režim verejnoprávnej úpravy lotérií a iných podobných hier aj spotrebiteľské súťaže s náhodným výberom výhercu.

Dôvody, ktoré nás viedli k obmedzeniu a kontrole spotrebiteľských lotérií na území Slovenskej republiky, vyplynuli najmä z verejného záujmu o ochranu spotrebiteľov.

Pán poslanec Tatár predložil návrh novely zákona, podľa ktorého sa ruší osobitné postavenie štátnej lotériovej spoločnosti a z okruhu štátnych lotérií vypúšťajú lotérie a iné podobné hry uskutočňované celkom alebo čiastočne prostredníctvom internetovej siete alebo hromadných oznamovacích prostriedkov. Po prípadnom schválení tejto novely sa zníži ochrana spotrebiteľa, keďže podľa § 845 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je súdna vymáhateľnosť práv z výhry vylúčená s výnimkou podniku, ktorý prevádzkuje štát, bude to teda znamenať nižšiu ochranu spotrebiteľa.

Navrhovatelia druhej novely, páni poslanci Malchárek a Galbavý, idú však ešte výrazne ďalej, za rámec vládou predloženej a poslaneckou snemovňou schválenej novely zákona o lotériách. V dôvodovej správe uvádzajú, že ich primárnym cieľom je odštátnenie spotrebiteľských súťaží a vytvorenie širších možností na ich uskutočňovanie prostredníctvom médií.

Úpravou navrhnutou v bode 1 však strácajú spotrebiteľské lotérie s nepeňažnými výhrami charakter lotérie a iných podobných hier úplne, inými slovami, prestane pre ne platiť zákon a akákoľvek ochrana spotrebiteľa. Okrem toho vytvárajú svojou novelou aj priestor na zavedenie hazardných hier, a to dokonca v elektronickej podobe.

Je teda nepochybné, že táto novela nezabezpečuje to, čo deklaruje. Pritom navrhovatelia tohto zákona tvrdia, že pri príprave legislatívneho textu mali na zreteli dôsledné zabezpečenie ochrany spotrebiteľa a udržanie efektívnej kontroly štátu nad dodržiavaním zákona pri prevádzkovaní lotérií a iných podobných hier. Zdá sa mi teda, že argumenty, ktoré predkladatelia navrhujú, so skutočným znením zákona si odporujú.

Zámerom vládneho zákona schváleného Národnou radou ešte v minulom roku bolo, ako som už uviedla, zvýšiť ochranu spotrebiteľa, zamedziť zneužívanie dôverčivosti mnohých ľudí. V mnohých prípadoch ide doslova o hazardné slovné hry pohrávajúce sa s očakávaniami, nepozornosťou, neinformovanosťou a neschopnosťou ľudí odolávať takýmto praktikám.

Nechcem zdržiavať poslaneckú snemovňu, ale rada by som vás upozorniť aspoň na nedávnu víkendovú prílohu Národnej obrody zo dňa 17. marca 2001 pod názvom Milionársky príbeh bez happy endu, kde sa uvádza historka jednej 80-ročnej starej panej, ktorá donedávna verila, že sa stane milionárkou, keďže v priebehu štyroch rokov do svojho sna v hre o milión investovala táto dôverčivá východniarka, do tovaru, svoje celoživotné úspory, vyše 150 tisíc korún. Netreba ani dodávať, že o ne došla. V článku sa ďalej píše, že je to len jedna zo stoviek a možno tisícok obetí, ktoré sa cítia byť oklamané a podvedené v podobných spotrebiteľských súťažiach.

Ďalším dôvodom na zachovanie súčasného stavu týkajúceho sa spotrebiteľských lotérií je zabránenie nekalej súťaži. Ak jeden prevádzkovateľ lotérií alebo hier vyhovuje právnym nariadeniam, t. j. prevádza peniaze na dobré účely alebo na charitu, platí správne poplatky, podlieha povoľovaciemu konaniu ministerstva financií, zatiaľ čo iný prevádzkovateľ takéto povinnosti nemá, je zjavné, že takáto súťaž je nespravodlivá. Je zaujímavé spomenúť v tejto spojitosti, že táto konkrétna oblasť bola v našej krajine upravená tým istým spôsobom, ešte pred druhou svetovou vojnou, dokonca zákonom o zabránení nekalej súťaži číslo 111 z 15. júla 1927.

Chcem upozorniť aj na to, že veľmi nebezpečným aspektom takéhoto druhu súťaží je i to, že spotrebiteľské lotérie môžu - a máme skúsenosti a informácie o tom - značne ovplyvňovať mladých hráčov. Mladí ľudia, ktorých hierarchia hodnôt nie je ešte ustálená, často hľadajú možnosť získať značné peňažné zdroje bez práce, a preto sú veľmi labilnou sociálnou skupinou.

Zároveň by som chcela povedať, že ak chceme zharmonizovať naše právo s európskym právom, mali by sme ho novelizovať tak, aby hráčska vášeň nemohla byť zneužívaná v prospech nepremyslených rozhodnutí o kúpe. Bolo by to z väčšej časti vykonané vládnou novelou ustanovení zákona o lotériách a iných podobných hrách, ktoré sa týkajú spotrebiteľských súťaží, t. j. oddelením lotérií od súťaží.

Na záver ešte by som chcela uviesť, že novela poslanca Malchárka a Galbavého spôsobom ako predkladá upravenie spotrebiteľskej lotérie s nepeňažnou výhrou v zásade bude znamenať aj zrušenie dodatočného odvodu, ktorý zákonom o lotériách sme v minulom roku zaviedli.

To je asi všetko. Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec Benkovský, nech sa páči.

Poslanec M. Benkovský:

Ďakujem za odpoveď, považujem ju za vyčerpávajúcu.

Ministerka financií SR B. Schmögnerová:

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem, pani ministerka.

Ďalšiu otázku položil pán poslanec Gustáv Krajči ministrovi zahraničných vecí Eduardovi Kukanovi. Otázka znie: "Veľvyslankyňa v Poľsku si kúpila hneď po nástupe do funkcie elektrickú posteľ za približne 80 tisíc slovenských korún. Hádam nechcete, pán minister, tvrdiť, že reprezentuje Slovenskú republiku pani Vášáryová jej nadštandardne vybavenou spálňou?"

Pán minister, nech sa páči.

Minister zahraničných vecí SR E. Kukan:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Vaša otázka, pán poslanec, priznám sa, ma prekvapila v niekoľkých veciach aj vašou terminológiou. Ja som nepoznal termín "elektrická posteľ". To neviem, čo je. Elektrické kreslo, to viem, to sa dosť často počúva, ale o elektrickej posteli som naozaj nepočul.

Druhá vec. Nepáči sa mi, nepáči sa mi...

(Hlasy z pléna.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Pokračujte, pán minister.

Minister zahraničných vecí SR E. Kukan:

... znevažujúci tón vašej otázky.

Z toho, čo ste napísali, je iba jedna vec pravdivá. Naozaj v júni v roku 2000 sa na zastupiteľskom úrade vo Varšave kúpila posteľ. Ostatné časti vašej otázky nie sú pravdivé.

(Ruch v sále.)

No mne je trápne tu také veci proste rozprávať, ale dali ste otázku. Vám musím odpovedať, no.

Nejde o elektrickú posteľ, naozaj, ide o obyčajnú posteľ, ktorej cena nebola 80 tisíc korún, ako píšete, presne stála 56 020 slovenských korún. Predpokladám, pán poslanec, že ako člen zákonodarného zboru Slovenskej republiky, ktorého zvolili občania, ktorých zastupujete, máte prehľad o cenách nábytku. Keď tak, zájdite si do Ikey alebo potom je taká firma Jelínek Slovakia, spol. s r. o., a podobne. A keď tam pôjdete, zistíte, že toto vôbec nie je premrštená cena, že to je normálna cena.

Na záver dovoľte ešte jednu otázku, keď už som dostal možnosť vystúpiť. Dosť často počúvam z viacerých strán aj od poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, aj od poslancov opozície takú kritiku, že priestory našich zastupiteľských úradov v zahraničí nie sú vybavené tak, ako by mali byť, že nie sú vytvorené dostatočné materiálne podmienky na plnohodnotný výkon funkcií. Vy teraz kritizujete niečo opačného. Kritizujete, že na základe normálnej opodstatnenej požiadavky bola vymenená stará posteľová zostava za cenu, ktorá vôbec nie je premrštená.

Na zastupiteľských úradoch v zahraničí sa ročne vymieňa majetok asi za 65 miliónov Sk, každý kus nábytku má svoju životnosť, je to 8 rokov a podobne, takže pokiaľ išlo o túto výmenu, naozaj nešlo o nič premršteného alebo neopodstatneného.

A ešte by som toto doplnil jedným všeobecným konštatovaním - lebo vy viete aj lepšie otázky dávať, pán poslanec, toto nie je bohviečo -, takým všeobecným konštatovaním, že pokiaľ je veľvyslanec v zahraničí a reprezentuje Slovensko, tak ho má reprezentovať vždy, keď treba, všade, kde treba, a tak, ako treba.

Ďakujem, pán predseda.

(Smiech v sále a potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Pán poslanec, posledná minúta vymedzená na otázky.

Nech sa páči.

Poslanec G. Krajči:

Ďakujem, pán minister.

Po prvé, ja sa vám chcem poďakovať za komisiu, ktorú ste zriadili, ktorá mi vrátila diplomatický pas, takže táto otázka nebola škodoradostná, ale vychádzala z toho poznania, že pán Nemčok ako veľvyslanec v Poľsku robil úsporné opatrenia a predložil vám ich vo výške 6 mil. Sk.

Je zarážajúce, že keď tam nastúpi nová veľvyslankyňa, tak prvé, čo si kúpi, je posteľ, ktorá je definovaná ako elektrická, špeciálne vysielajúca masážne impulzy, vertikálne nastaviteľná. Zato ma zaujímalo, čo asi tam môže diplomatka vykonávať na takejto posteli.

Minister zahraničných vecí SR E. Kukan:

Pôjdem vyskúšať.

Poslanec G. Krajči:

A som rád, že ste povedali, že všetko.

Po druhé chcem povedať, že tých 56 tisíc je zrejme bez DPH, čiže keď si to pripočítame, tak to bude tých 80 tisíc, presne ako to bolo povedané. A myslím si, že Nemčok nebol nakazený vírusom HZDS, že mohla pokojne spať aj v tej posteli.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Panie poslankyne, páni poslanci, touto humornou časťou by sme skončili dnes hodinu otázok.

Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať mimoriadnou schôdzou, ktorá sa začne tak, ako sme oznámili, o 15.30 hodine, o 15.30 hodine sa zídeme na rokovaní mimoriadnej schôdze.

Po prerušení rokovania 46. schôdze NR SR sa začalo rokovanie 47. schôdze NR SR.