Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Kolláriková.
Poslankyňa M. Kolláriková:
Ďakujem.
Pán predseda parlamentu, vy ste vlastne sebakriticky priznali, že situácia v oblasti zamestnanosti je skutočne veľmi zlá. A ja musím povedať, že určitý diel viny na tom máte aj vy ako predseda jedného subjektu politického, ktorý je súčasťou vládnej koalície. Ale hlavnú vinu na tom má, samozrejme, táto vláda, vláda, ktorá si neplní vyhlásenie programové, v ktorom bolo jednoznačne zakotvené, že zníži percento nezamestnanosti na hranicu 10 %. Ale skutočnosť je úplne iná. Súčasný stav je taký, že percento nezamestnanosti nám vyskočilo dokonca na 21 %.
A čo je najhoršie, táto nezamestnanosť sa týka aj mladých ľudí, mladých ľudí, ktorí končia školy a nemajú možnosť sa umiestniť. Samozrejme, končia buď v zahraničí, alebo končia aj na úradoch práce. Je to veľmi zlá vizitka našej vlády, pretože stav našej nezamestnanosti, ktorá je skutočne vysoká, svedčí o veľmi zlej ekonomike. Výkonnosť slovenskej ekonomiky v roku 2000 stúpla o 2,2 %, čo je v porovnaní s okolitými štátmi veľmi nízke, pretože v Poľsku táto výkonnosť stúpla o 4,1 % a v Maďarsku dokonca o 5,3 %. Čiže tu by sme sa mali učiť, ako treba vládnuť, ako treba pristupovať k riešeniu tých oblastí problematických, ktoré majú byť prioritami, a nezaoberať sa svojimi vnútrostraníckymi vecami.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Zlocha.
Poslanec J. Zlocha:
Vážený pán predseda,
vážený pán predsedajúci a členovia vlády,
vážení poslanci,
z vystúpenia pána predsedu Národnej rady som nadobudol taký dojem, že už je blízko pred voľbami. Zrejme už viacerí začneme takto rozmýšľať, pretože ľudia každú vládu budú hodnotiť podľa toho, čo urobila. Určite aj my sme doplatili na to, že sa nám všetko nepodarilo, ale ľudia vás budú porovnávať, čo ste sľubovali. Ak sme mali v januári 20,8 % nezamestnanosť, tak potom zapochybujú o sľuboch tejto vlády, že nezamestnanosť klesne pod 10 % alebo že nám budú výrazne rásť platy.
Táto vláda urobila jednu obrovskú chybu. Skutočne najskôr začala hľadať výhovorky, ako sa to nedá. A tie výhovorky boli vyjadrené v čiernych knihách. Keď by ste boli začali robiť nejaké schopné programy alebo keď by ste boli pokračovali v tom, čo sme urobili my alebo čo sme robili my, tak situácia mohla byť trošku lepšia. Určite bolo hlúposťou prerušiť výstavbu diaľnic a výrazne znížiť práce v stavebníctve, aj keď sa budete stále vyhovárať, že sme brali zlé úvery, čo zasa my si myslíme, že nie je celkom pravda.
Pán predseda vlády s obľubou a s úsmevom hovorí v televízii, že je všetko v poriadku. Ale choďte sa spýtať ľudí, pán predseda. Pán predseda Národnej rady to určite vie, ľudia hladujú, medzi ľuďmi je beznádej, mnoho ľudí hladuje, pán predseda, nekrúťte hlavou, mnoho ľudí je v beznádeji a mnoho ľudí si nevie pomôcť v tejto situácii. A tu skutočne by sme mali asi všetci dať hlavy dohromady a hľadať východiská, ako pomôcť tejto situácii. Ja som presvedčený, že tie východiská sú.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Cuper.
Poslanec J. Cuper:
Vážený pán predseda,
z šacovania vášho vystúpenia aj z celkového obsahu by mal mať človek dojem, že začínate akúsi novú ofenzívu ako kedysi, keď veľký Mao vyhlásil veľký program industrializácie Veľkej Číny. Ale situácia v slovenských pomeroch vždy vyzerá oveľa smiešnejšie a v oveľa menších merítkach. Vy ste zabudli, že ubehli takmer tri roky od volieb a vy ste doteraz neurobili pre politiku zamestnanosti absolútne nič. Zatiaľ čo vy ste tu predčítavali nejaké návrhy na zbavovanie imunity politických protivníkov, aby ste ich mohli vsadiť do basy, zatiaľ sa vám pod rukami rozpadávala ekonomika, zatiaľ Miki plnil svoje volebné, predvolebné sľuby do zahraničia, rozdával majetky. A teraz vlastne na Slovensku už neostali majetky, neostala ani práca, pretože väčšinu toho, čo tu prácu poskytovalo, ste svojou hlúpou a neprimeranou politikou zamestnanosti jednoducho zlikvidovali.
Takú politiku, akú navrhuje pán podpredseda Andrassy, tu môžete robiť naozaj iba pre Rómov - rozdávať peniaze za neprácu. V každom civilizovanom štáte sa vždy robila politika zamestnanosti tým, že sa stavali aspoň diela, ktoré mali priniesť v budúcnosti trvalý ekonomický dosah, to znamená infraštruktúra, diaľnice, cesty a podobne, pán predseda. Na to ste mali myslieť a pokračovať v ich výstavbe, aby sa vytvárali podmienky aj pre príchod investorov, lebo tí vám neprišli, a tak ste dnes takmer Slovensko priviedli na pokraj krachu.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Delinga.
Poslanec P. Delinga:
Ďakujem za udelenie slova.
Pán predseda, vy ste si zobrali slovo na začiatku, aby ste nám udali tón k rozprave, ale aj k stanoviskám, ktoré treba zaujať k tomuto závažnému problému - nezamestnanosti. Mňa by len teraz zaujímalo, či tých vašich niekoľko bodov, ktoré ste vytypovali pre súčasnú vládu, si osvojí aj pán predseda vlády, či vystúpi hneď teraz po faktických pripomienkach a povie áno, to je ono, čo pán predseda parlamentu tu naniesol, a vláda si to berie za svoje a odstráni ten rezortizmus, lebo len tak sa zbaví administratívno-technických a organizačných náhľadov na prípravu opatrení. Bol som ale sklamaný, že tieto opatrenia ste nenavrhli do uznesenia, čiže to vaše vystúpenie v bodoch považujem za akési plácnutie, alebo plesknutie na hladinu vody a, samozrejme, mútnej vody, ktorú teraz v rámci okázalej nezamestnanosti je potrebné čistiť.
Ja si myslím, že by ste mali povedať aj občanom, a to som očakával, ako sa vám nepodarilo naplniť sľuby pracujúcim a našim občanom, ktorých ste navštívili v príslušných fabrikách, regiónoch, kde ste sľúbili, že im pomôžete v ťažkej situácii a že sa im zmenia ich životné náklady, že sa im vylepšia ich životné potreby. Toto vo vašom vystúpení absolútne absentovalo, a teda dúfajme, že sa ešte k tomu dopracujete.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Benčat.
Poslanec J. Benčat:
Ďakujem za slovo.
Vážená vláda,
dostali ste znovu možnosť pred Európou ukázať svoje schopnosti vládnuť. A rekord 20 % alebo 21 % nezamestnaných možno už je číslo, ktoré v štandardných ekonomikách štartuje kolaps ekonomiky. Pri tomto čísle ekonomiku u nás možno udržať na základe tej vašej proklamovanej možnože čiernej ekonomiky. Ale dnes pri 20 % - my keď sme odchádzali z vlády, bolo tu 15 % - sa zhruba o 5 miliárd korún viac dáva na oltár tejto nezamestnanosti. Predstavte si, 5 miliárd že by sa investovalo do tých nešťastných diaľnic, ktoré ste zastavili, alebo do iných rozvojových programov.
Čo urobila vláda systémové, aby sa odstránila tak vysoká nezamestnanosť? Administratívne opatrenia, ku ktorým zaraďujem aj verejnoprospešné práce - len kvôli štatistike -, aby sa nezamestnanosť udržala pod 20 %, to je nesystémový krok, ktorý nebol rozpracovaný do detailov, aby mohol pokračovať v ďalších rokoch. To sú všetko nesystémové opatrenia. Vláda sa nemôže zbaviť zodpovednosti za tvorbu legislatívy, ktorá má optimalizovať ekonomické procesy.
Iba funkčná ekonomika môže zamestnanosť znížiť a zvýšiť prosperitu našich občanov. Súčasný stav ekonomiky nemožno ináč charakterizovať ako stagflačný. Keď si pozriete štatistiky, tak slovenská ekonomika je dnes v prvom štvrťroku hodnotená na 15,5 % inflácie, Česká republika 3,6 %, Poľsko 10 %, Slovinsko 8 % a podobne. Takže to všetko spolu súvisí. Nekoncepčnosť je vizitkou tejto vlády.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Angelovičová.
Poslankyňa M. Angelovičová:
Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.
Vážený pán predseda,
vážený pán premiér,
členovia vlády,
ctená snemovňa,
ja nadviažem na tú časť rozpravy pána predsedu, v ktorej hovorí, že časť ľudí tu stratila svoje pracovné návyky. Ja chcem dodať, že tento negatívny fenomén je zakorenený hlbšie ako v tomto druhom volebnom období.
Budem konkrétna. Je 24. máj 1996. Korasan Rajec je odstavený. Vyše 360 zamestnancom za posledných 7 mesiacov nevyplatili mzdy a ani za nich neodviedli odvody z miezd. Do protestnej hladovky vstúpili 3 zamestnanci podniku. Je marec 1998. 43-ročná pani Schwarzová z Nižnej Slanej, okres Rožňava, začala protestnú hladovku, podčiarkujem žena - pani Schwarzová. Dôvodom hladovky je nevyplatenie miezd a iných podlžností zo strany bývalého zamestnávateľa firmy Renna Dobšiná niekoľkým desiatkam pracovníčok. Je 1. 8. 1998. Trebišovský cukrovar nepôjde v tomto roku do cukrovarníckej kampane, pretože cukrovar rozviazal zmluvy so zhruba 100 zamestnancami už pri 23-percentnej nezamestnanosti v Trebišove.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, záver z týchto uvedených príkladov: 360 + 100 + 43 = 503 ďalších nezamestnaných.
Ďakujem za pozornosť.
(Výkriky v sále.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ja vás ale vyzývam, vážené panie poslankyne, páni poslanci za HZDS, nekričte vtedy, keď hovorí iný.
(Neustále výkriky v sále.)
Viete čo, pán poslanec, vyjadrujte sa slušne.
Pán poslanec Benkovský, nech sa páči, máte slovo.
Poslanec M. Benkovský:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Ja na rozdiel od opozície oceňujem zásadné vystúpenie Jozefa Migaša, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a plne sa s ním stotožňujem. Samozrejme, vážnosť situácie a súčasného stavu dokumentujú aj prieskumy verejnej mienky, keď takmer 11 % Slovákov žije v chudobe a problémy nezamestnanosti trápia takmer 40 % občanov Slovenska, naviac keď ešte sa k tomu pridáva takmer 31 % občanov, ktorých trápi zväčšovanie rozdielov medzi chudobnými a bohatými. Preto by som chcel podporiť niektoré myšlienky, ktoré uviedol aj predseda Národnej rady. A ony súvisia predovšetkým so zodpovednosťou celej vlády za riešenie problémov zamestnanosti, osobitne však pána podpredsedu vlády pre ekonomiku Ivana Mikloša a, samozrejme, i ekonomických ministrov. Myslím si, že sa málo robí v oblasti vytvárania nových pracovných miest, najmä v rezortoch hospodárstva, stavebníctva, dopravy a cestovného ruchu.
Ďalej by som chcel upozorniť na to, že po nevyhnutnej reštrukturalizácii bankového sektora by malo dôjsť urýchlene aj k reštrukturalizácii podnikov, čo by mohlo prispieť k ich oživeniu a, samozrejme, aj k zvýšeniu zamestnanosti. Je tiež potrebné, aby sa oveľa viac robilo pri realizácii strednodobej koncepcie hospodárskeho a sociálneho rozvoja, za ktorú tiež niekto vo vláde zodpovedá. Som preto presvedčený, že vy, pán predseda Národnej rady, vytvoríte dostatočný politický tlak na riešenie týchto problémov v najbližšom období.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenia poslancov vo faktických poznámkach chce reagovať pán predseda Migaš.
Nech sa páči.
Predseda NR SR J. Migaš:
Kolegyne, kolegovia, uvedomujem si, že problém nezamestnanosti je politika, vážna politika nielen v našom štáte, ktorý sa transformuje, ale aj v Európskej únii, vo vyspelejších ekonomikách. Politika je vec, keď si musíme dať do súvisu dve základné veci, to znamená uvedomenie si problému, jeho hodnotenie, a zároveň nájsť prostriedky a spôsoby riešenia. O tom politika je.
Ak sa pozriem na tento problém, po prvé si ho treba pomenovať, že je to problém historický, keď to zoberiem od roku 1990, že to nevzniklo dnes, že to na nás nespadlo. V súčasnom období v rokoch 2000 - 2001 sa to jednoducho lievikuje, lievikuje, kde sa v koncentrovanej podobe prejavujú mnohé zásadné aj chyby, nedostatky v celom transformačnom a reformnom procese.
Preto ak budeme hovoriť o zodpovednosti a o spôsoboch riešenia, ak si to chceme nejakým spôsobom lacno politicky vybaviť v snemovni rokovaním a konfrontáciou koalície, opozície, tento problém sa jednoducho nevyrieši.
Nepovedal som ani jedným slovom, že som obvinil predošlú vládu. Opakujem, že je to problém vleklý a je potreba takto pristupovať, pretože zo spôsobu ponímania tohto problému sa potom jasne ukazujú aj prostriedky riešenia, krátkodobé a dlhodobé, a toho si buďme vedomí aj pri ďalšej rozprave tohto vážneho problému.
Kto je zodpovedný? Nepovedal som, že nie som zodpovedný, nepovedal som. Som člen vládnej koalície, beriem to ako sebakritiku, nedištancujem sa od toho, ale problém je taký, že treba si ho presne a vecne pomenovať a neobchádzať ho.
(Hlasy z pléna.)
Áno, aj na seba to beriem, nedištancujem sa od toho.
Som presvedčený, že aj ďalšie vaše návrhy v rozprave budú veľmi vecné, konkrétne a dopracujú návrh uznesenia, ktorý som predniesol. Verím, že rozprava nadobudne menej politický a populistický charakter a viac vecný a výsledkový.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
prerušujem rokovanie o tomto bode. V rokovaní o tomto bode budeme pokračovať zajtra.
Pred tým, čo by som vyhlásil obedňajšiu prestávku, pán predseda výboru Nagy sa hlási o slovo.
Poslanec L. Nagy:
Ďakujem pekne.
Upozorňujem členov výboru pre ľudské práva, že o 12.00 hodine zasadáme v rokovacej miestnosti číslo 32.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Chcem vás ešte upozorniť, že počas obedňajšej prestávky o 12.00 hodine na prvom poschodí pod cyklom malieb Brunovského bude takzvaná modlitba za mier, takže budete vítaní všetci, keď tam prídete, a ostatným prajem dobrú chuť.
Budeme pokračovať o 14.00 hodine hodinou otázok.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás, aby ste prišli do rokovacej miestnosti, aby sme začali bod hodina otázok.
Otváram bod programu -
hodina otázok.
Chcem pripomenúť, že v rokovaní o tomto bode programu budeme postupovať podľa § 24 ods. 6 a § 131 zákona o rokovacom poriadku. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí sú neprítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.
Prosím predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu, aby oznámil, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne že bude odpovedať on sám.
Nech sa páči, pán premiér.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Ďakujem veľmi pekne.
Srdečne vás všetkých zdravím, panie poslankyne, páni poslanci.
Namiesto neprítomného podpredsedu vlády Mikloša bude odpovedať pani ministerka Schmögnerová, namiesto neprítomných pánov ministrov Macejka a Harnu bude odpovedať pani ministerka Machová a namiesto neprítomného pána ministra Kňažka pán minister Kukan.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Teraz pristúpime k odpovediam na otázky pre predsedu vlády od poslancov Národnej rady. Prosím pána predsedu vlády, aby na vyžrebované otázky odpovedal v limite 15 minút.
Prvá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pána poslanca Milana Benkovského. Otázka znie: "Na ktorom mieste je v prioritách vlády riešenie problému nezamestnanosti a kto zabezpečuje koordináciu pôsobenia vlády Slovenskej republiky v tejto oblasti?"
Nech sa páči, pán premiér.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Ďakujem pekne.
Vážený pán poslanec,
téma, na ktorú sa pýtate, je v samom centre pozornosti vlády Slovenskej republiky aj mňa samotného. Keď chceme však riešiť tak citlivý a zásadný problém, je potrebné, aby sme sa týmto problémom zaoberali vecne, konkrétne. Teraz to nehovorím na adresu vašu, pán poslanec, ale aj na základe toho, čo som počul v dopoludňajšej rozprave k tejto téme.
Je dôležité, aby sme sa usilovali vidieť pravdivo predovšetkým príčiny, ktoré viedli k stavu, ktorým dnes prechádzame, aby sme vnímali tendencie, ktoré ovplyvňujú vývoj aj tohto kľúčového ukazovateľa v súčasnosti a budú ho ovplyvňovať v najbližších mesiacoch a rokoch. Nepomôže nám ani demagógia, nepomôže nám ani kĺzanie sa po povrchu a už vôbec nie silné slová.
Keď chcem charakterizovať príčiny tohto stavu a pomenovať situáciu, v akej sa nachádzame, mám v zásade dve možnosti - buď ponúkať svoj pohľad, alebo sa oprieť o hodnotenia nezávislých inštitúcií, ktoré nemajú prečo nás ani chváliť, ani karhať.
Skôr ako celkom konkrétne odpoviem na druhú časť vašej otázky, chcem vám pár takýchto hodnotení, pán poslanec a ctená snemovňa, ponúknuť.
Pravidelná správa Európskej komisie za rok 1997 nepovažovala Slovensko za funkčnú trhovú ekonomiku a konkrétne sa v nej píše: "Aby Slovensko dokázalo čeliť konkurenčným tlakom a trhovým silám v Európskej únii v strednodobom horizonte, sú potrebné transparentnejšie a viac trhovo orientované politiky." To bol citát, ktorý sa zopakoval v presnej štylizácii aj v pravidelnej správe za rok 1998.
V pravidelnej správe za rok 1999 sa píše: "Súčasná slovenská vláda zdedila veľmi ťažké ekonomické podmienky. Príliš vysoké úrovne verejných investícií, zahraničného zadlžovania a bankových úverov poskytovaných v nekomerčných podmienkach umelo podporovali hospodársky rast, ktorému však chýbali zdravé základy. Hospodárska politika súčasnej vlády priniesla jednoznačnú zmenu a snahy o reformy sú značné." Komisia ďalej napísala citát: "Slovensko je blízko k tomu, aby sa stalo funkčnou, trhovou ekonomikou."
Za rok 2000 sa v pravidelnej správe píše: "Politika vlády zameraná na makroekonomickú stabilizáciu priniesla očakávané výsledky. Slovensko môže byť považované za funkčnú trhovú ekonomiku. Kroky urobené na konsolidáciu funkčnej trhovej ekonomiky zlepšili strednodobú konkurencieschopnosť Slovenska. Predpokladateľnosť ekonomického prostredia sa zvýšila vďaka vyššej makroekonomickej stabilite, väčšej transparentnosti, predstaveniu konzistentného, strednodobého, makroekonomického rámca a lepšej koordinácii politík."
Vo februári v roku 2000, teda minulého roku, takto pred rokom sme podpísali ako vláda Slovenskej republiky a Komisia Európskej únie dokument, ktorý sa volá Spoločné hodnotenie strednodobých priorít hospodárskej politiky. Tento materiál obsahuje opatrenia hospodárskej politiky, ktoré sú nevyhnutné na ukončenie transformácie ekonomiky Slovenska a na jej prípravu na vstup do Európskej únie. V tomto materiáli sa uvádza: "Na rozdiel od ostatných krajín ašpirujúcich na skoré začlenenie do Európskej únie oneskorilo Slovensko riešenie nazhromaždených problémov za dlhé obdobie. Výsledkom bola rýchlo zhoršujúca sa situácia v druhom polroku 1998 a na začiatku roku 1999 charakterizovaná narastaním makroekonomických nerovnováh a napätím vo výmennom kurze. Slovensko muselo preto prejsť stabilizačným obdobím, počas ktorého budú vytvorené podmienky pre udržateľný hospodársky rast začatím dlho odkladaných štrukturálnych zmien. Za podmienky, že opatrenia a reformy spomenuté v spoločnom hodnotení budú načas a s nevyhnutnou dôslednosťou uplatnené, obdobie stabilizácie by malo byť obmedzené na roky 1999 a 2000. Prvé pozitívne efekty z reforiem by mali byť viditeľné najskôr v roku 2001." To sa píše v dokumente, ktorý za vládu podpísal podpredseda vlády Mikloš, za Európsku komisiu komisár Solbes.
Najčerstvejšie hodnotenie ponúkam z januára 2001. A je to Svetová banka, ktorá v dokumente Stratégia pomoci Slovenskej republike píše: "Rýchly rast v rokoch 1994 - 1997 sa stával čoraz viac neudržateľný. Nebol podporovaný štrukturálnymi reformami. Makroekonomické nerovnováhy sa prehlbovali ako dôsledok rastúcej miery neefektívnosti investícií, zlej kvality riadenia vo verejnom aj v súkromnom sektore. Nová vláda dosiahla jasné výsledky v stabilizácii ekonomiky a v rozsiahlych reformách."
Pán poslanec, citoval som z oficiálnych dokumentov všeobecne uznávaných medzinárodných inštitúcií. Na ploche, ktorú mám k dispozícii - nechcem ju ani celú vyčerpať, lebo budem zajtra dlho hovoriť na túto tému, chcel som dnes, ale je iný program, budem zajtra -, chcel som ponúkať obraz toho, prečo sme tam, kde sme, kde sa nachádzame a aká je tendencia. Aj správa Európskej komisie, aj správa Medzinárodného menového fondu, aj spoločné hodnotenie s Európskou komisiou, aj čerstvá správa, z ktorej som citoval, Svetovej banky hovoria, že roky 1999 a 2000 boli rokmi, ktorými sme museli prejsť, rokmi stabilizácie, keď sme vyrovnávali mnohé nerovnováhy, ktoré slovenská ekonomika jednoducho zažívala.
Pred niekoľkými dňami Národná banka Slovenska, ale predtým aj mnohé nezávislé inštitúcie, zajtra poviem viac, zverejnili prognózy na tento rok, z ktorých jasne vyplýva, že rok 2001 je rokom, v ktorom porastú reálne mzdy a budú sa zlepšovať ďalšie parametre slovenskej ekonomiky. Ja uvediem len niekoľko čísel, pán poslanec, viac zajtra. Posledný kvartál v roku 1998 rástol hrubý domáci produkt len 0,1 %, posledný kvartál minulého roku 2,9 % a tá tendencia je jednoznačne progresívna.
Chcem povedať, že som si všimol, že napríklad rast priemyselnej produkcie minulého roka bol 9,1 % v stálych cenách, ale rast produktivity práce bol v tomto sektore 12,6 %, priemyselná produkcia 9,1 %, ale produktivita 12,6 %. Teda aj to zdravé, čo žilo, čo sa vyvíjalo dynamikou temer 10 %, sme dokázali robiť s menším počtom pracovných síl.
Rast produktivity práce, taký významný. Je dobrá správa, ale je jasné, že aj rast produktivity práce vytláča ľudí a sme povinní hľadať nové investície, vytvárať stále lepšie podnikateľské prostredie. Ja sa k tomu ešte dostanem.
Chcem práve na raste priamych zahraničných investícií minulého roku ukázať, že bol prelomový na Slovensku. Prvýkrát sme mali väčší prírastok priamych zahraničných investícií ako naši partneri v krajinách V-4. A aj začiatok roku naznačuje, že v tomto trende budeme pokračovať ďalej.
Vo svojej otázke sa pýtate, pán poslanec, aké miesto v hierarchii vlády má práve otázka zamestnanosti. Povedal som, že kľúčové a centrálne. Je to aj moja najvyššia priorita. Aj preto napríklad v pondelok tento týždeň som navštívil Krompachy. Viete, že v Krompachoch bola miera nezamestnanosti v súčasnosti 38 %.
(Výkriky v sále.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Engliš, prosím vás, vyjadrujte sa slušne.
Pán poslanec, prosím vás, upokojte sa.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Miera nezamestnanosti v okrese Spišská Nová Ves dosahuje 27 %, z toho v regióne Krompách asi 38 %. V júni minulého roku sa Macušita, japonská firma so svojou dcérou v Nemecku rozhodla investovať miliardu dolárov práve v Krompachoch. Vďaka tejto investícii, ktorá sa stala reálnou od januára tohto roku, nájde v Krompachoch 1 000 ľudí pracovnú príležitosť. A aj vďaka tejto investícii sa miera nezamestnanosti zníži z 38 % na 24 %. Pritom je jasné, že investícia Macušity pritiahne aj nových investorov, subdodávateľov, ktorí budú vyrábať výrobky potrebné na kompletizáciu tých výrobkov, ktoré budú vychádzať z dielne firmy Macušita.
Pán poslanec, na tomto konkrétnom príklade som chcel ukázať, že cesta, ktorú sme nastúpili, je dobrá, že vedie a povedie k výsledkom a že vláda Slovenskej republiky aj ja sám venujeme a budeme venovať práve vývoju miery zamestnanosti tú najvyššiu pozornosť.
Skončil som, pán predseda.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku?
Nech sa páči.
Poslanec M. Benkovský:
Predovšetkým ďakujem za odpoveď, pán predseda vlády, za to, že ste sa vy s ďalšími členmi vlády zúčastnili dopoludnia na rokovaní o zamestnanosti. Predpokladám, že sa dočkáme i toho zajtrajšieho vášho vystúpenia, kde komplexnejšie k týmto otázkam sa vyjadríte.
Zároveň rešpektujem snahu vlády o zmenu v tejto nelichotivej situácii, žiaľ, musím tiež, samozrejme, povedať, že takmer 20-percentná nezamestnanosť nesvedčí o tom, že by to bola skutočná priorita vlády. Až v posledných mesiacoch sa tomu vláda venuje výraznejšie. Len čiastočne sa zohľadnili mimoriadne vážne dopady nezamestnanosti - a na to by som chcel upozorniť - v ekonomickej, politickej a najmä v sociálnej oblasti.
Kroky vlády pri riešení nezamestnanosti majú čiastkový charakter, možnože aj preto, že sa nezamestnanosť a riešenie aj nezamestnanosti stotožňuje s ministerstvom práce a sociálnych vecí. Pritom za tento stav v plnej miere, myslím si, že na tom sa zhodneme, zodpovedajú všetci ekonomickí ministri na čele s podpredsedom vlády pánom Ivanom Miklošom, ktorý by možno, alebo myslím si a som o tom presvedčený, sa práve tejto téme mal výrazne viac venovať.
Ale k samotnej doplňujúcej otázke. Za stav nezamestnanosti, samozrejme, zodpovedá nesporne celá vláda, teda chýba reštrukturalizácia podnikovej sféry, podporné programy v oblasti malého a stredného podnikania. A práve na to by som sa chcel spýtať, čo v tomto smere konkrétne pripravujete.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán premiér, nech sa páči.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Ďakujem veľmi pekne.
Pán poslanec, vy ste dali komplexnú otázku aj vaša doplňujúca otázka je pomerne komplexná a ráno o 9.00 hodine som tu a pokúsim sa na ploche, ktorá bude k dispozícii, dať konkrétnejšie odpovede.
Je mi ľúto, že podpredseda vlády pre ekonomiku nemohol neísť do Paríža na investičné fórum, ktoré je veľmi dôležité pre Slovensko. Zajtra má tripartitu, ale hneď ako ju skončí, príde do parlamentu aj on sám.
Ale zajtra, pán poslanec, vám chcem na číslach ukázať, aké to bolo v krajinách, ktoré prechádzali do Európskej únie z ešte ťažších podmienok ako Slovensko, aké to bolo v Portugalsku, aké to bolo v Španielsku, aké to bolo v Grécku, aké to bolo v Írsku. Zajtra vám chcem ponúknuť aktuálny pohľad napríklad na nové spolkové krajiny v Spolkovej republike Nemecko. Pritom vieme veľmi dobre, že nie každý má takého, povedzme, bohatého príbuzného, ako majú tieto nové spolkové krajiny.
Chcem na týchto príkladoch, na týchto výsledkoch ukázať, že kráčame presne takou istou cestou ako napríklad Íri, ktorí presne z takej istej miery nezamestnanosti sa dostali na úroveň 4 %. Boli to priame zahraničné investície, bolo to vzdelanie, boli to práve tieto dve zásadné oblasti, na základe ktorých dokázali ekonomiku dostať z neželaného stavu.
Ivan Mikloš sa venuje tejto téme, ale tá téma je ešte komplexnejšia. Pán poslanec, je to zodpovednosť celej vlády a moja najviac, pretože nejde iba o ekonomických ministrov, ide aj o zápas s korupciou, ide aj o zápas v oblasti zrýchlenia súdnych konaní, ide aj o reformy v zdravotníctve. Na jednej strane chceme všetci, aby aj zdravotníctvo fungovalo efektívnejšie, ale musíme si byť vedomí, že dôsledne tieto sektory jednoducho vytláčajú ľudí, uvoľňujú ľudí a veľmi ťažko je dobiehať tento proces.
Zoberme si ZŤS Martin, ZŤS Martin pred rokom 1989. Pracovalo tam 12 tisíc ľudí. Za našej vlády vznikli dve nové fabriky, ale dokážu pojať iba 2 tisíc ľudí. A ten proces, keď odumiera to staršie a rodí sa to novšie, jednoducho je náročný na čas.
Takže otázka zamestnanosti je otázkou komplexnou, je to zodpovednosť celej vlády Slovenskej republiky, ale čo je dôležité, všetky tendencie, všetky čísla hovoria jasne o tom, že z toho zložitého obdobia sa dostávame, z obdobia stabilizácie ekonomiky a dostávame sa do obdobia zdravého hospodárskeho rastu, ktorý nám umožní potom rýchlejšie vytvárať aj nové pracovné miesta.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, čas vymedzený na odpovede predsedu vlády skoro uplynul.
Prečítam ešte otázku, ale odpovedať pán premiér už nestihne. Otázku položil pán Ivan Hudec: "Kedy splníte predvolebné sľuby, najmä dvojnásobné zvýšenie platov, pokles nezamestnanosti pod 10 %, pokles kriminality a celkové zvýšenie životnej úrovne občanov?"
Pán premiér, 3 sekundy.
Predseda vlády SR M. Dzurinda:
Pán poslanec, zajtra sa tomu budem venovať na ploche a v šírke tak, že pevne verím, že budete spokojný.
Ďakujem veľmi pekne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem pekne, pán predseda vlády.
Teraz pristúpime k odpovediam členov vlády na otázky poslancov.
Prvú z vyžrebovaných otázok položil pán poslanec Roman Hofbauer ministrovi spravodlivosti Jánovi Čarnogurskému. Otázka znie: "Vyhovuje vám vaša pozícia vo vládnom kabinete koalície, ktorej jeden z predsedov koaličných strán Béla Bugár za SMK v Budapešti obdržal vyznamenanie prevzatím medaily pri príležitosti výročia horthyovského fašistického vojnového zločinca Jánosa Esterházyho?"
Pán minister, nech sa páči.
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Vážený pán poslanec,
pokúsim sa odpovedať na vašu otázku objektívne, nestranne a vo svojej odpovedi budem hovoriť predovšetkým o Slovákoch a až potom o Bélovi Bugárovi, SMK, Maďaroch a tak ďalej. Na to, čo sa pýtate, vám odpoviem, nebojte sa.
(Výkriky v sále.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Páni poslanci, prosím vás, upokojte sa, nevykrikujte, odpovedá minister.
Pán minister odpovedá na otázku, nech sa páči.
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Pán poslanec, nekričte, nekričte, veď nechajte ma odpovedať.
Predseda NR SR J. Migaš:
Pán poslanec Cuper, prosím vás, upokojte sa a nechajte pána ministra, aby odpovedal na otázku. Nevykrikujte, správajte sa slušne, pán poslanec Cuper.
Nech sa páči, pán minister.
Minister spravodlivosti SR J. Čarnogurský:
Pán poslanec Hofbauer, nazdávam sa, že záujmom Slovákov je, aby vedeli odpovedať v súčasných spoločenských podmienkach eticky, vyvážene a integrálne na akékoľvek otázky, ktoré im ktokoľvek položí, či teda iný Slovák, povedzme, vy alebo ja, alebo cudzinci, jednoducho aby Slováci mohli sa hlásiť ku svojej prítomnosti aj minulosti, aj ku svojim dejinám, to znamená, aby vedeli eticky, integrálne vyvrátiť akékoľvek námietky a výhrady.
A z toho hľadiska práve súčasný návrh na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Csákymu, ktorý bude parlament o chvíľu prerokúvať, to je všetko súčasťou mojej odpovede na vašu otázku, vrhá také osobitne jasné svetlo aj na vašu otázku.
V profile Jánosa Esterházyho, ktorý je pripojený ku návrhu na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády, sa píše: "Boľševickým výmyslom je aj údajné podpísanie dohody o spolupráci medzi Hlinkom, Henleinom a Esterházym. Nielenže neexistujú na to žiadne dokumenty, ale maďarské diplomatické pramene svedčia o úplnom opaku."
No a, pán poslanec, ja vám prečítam teda z rozsudku nad Jánosom Esterházym číslo TN Ľud 19/47 z októbra 1947, kde János Esterházy bol odsúdený na trest smrti za dva skutky. A jeden z týchto dvoch skutkov, prvý skutok znie takto: "János Esterházy je vinný, že ako predseda Zjednotenej maďarskej strany už koncom februára 1938, teda v čase najvyššieho ohrozenia Česko-slovenskej republiky zvonku pristúpil k dohode o spoločnom postupe Sudeten Deutsche Partei a Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, ktorá bola uzavretá medzi oficiálnymi predstaviteľmi spomenutých opozičných strán a podľa ktorej všetky tri spomenuté politické strany mali spoločne voči vláde Česko-slovenskej republiky a voči prezidentovi republiky uplatňovať také politické požiadavky, ktoré vzápätí museli mať len jediný výsledok, a to rozbitie ČSR. A toto rozbíjanie ČSR svojou politickou činnosťou všemožne podporoval a usmerňoval, keď predtým zabezpečil si protizáruku, že v prípade ovládnutia Slovenska činiteľmi HSĽS nebudú naštrbené práva Maďarov bývajúcich na Slovensku. A konečným výsledkom tejto jeho činnosti boli tie politické udalosti a štátoprávne zmeny okolo 6. októbra 1938 a 14. marca 1939, ktoré viedli k rozbitiu Česko-slovenskej republiky."
Toľko tento prvý skutok rozsudku nad Jánosom Esterházym.
Pán poslanec, ja sa vás pýtam, že keby vy ste dostali otázku napríklad v susednej Viedni alebo aj na Slovensku, ako si vy viete zladiť, že za tento skutok, ktorý je podľa vášho dokladu zjavne nepravdivý, bol János Esterházy odsúdený na smrť - a tento rozsudok dodnes platí a bol vynesený menom republiky a slovenského národa, menom aj vaším aj mojím -, to znamená, ako vysvetlíte, ako odpoviete na takú otázku, že takýto zjavne nesprávny rozsudok dodnes platí.
Ja odpoviem, toto je moja odpoveď na vašu otázku: Dodnes platí a právnymi prostriedkami sa nedá zmeniť, pretože existuje rozhodnutie Najvyšieho súdu z roku 1995, ktoré hovorí, že rozsudky alebo trestné konania, ktoré boli vynesené v rámci retribučných právnych noriem - a toto bol tiež jeden z nich -, že do nich sa nedá vstupovať súčasnými právnymi prostriedkami trestného procesu, to znamená obnovou konania alebo sťažnosťou pre porušenie zákona.
Proste bolo by treba prijať nový zákon, ktorý by, dajme tomu, umožnil takéto vstupovanie do týchto trestných konaní, aby bolo možné vôbec s týmto rozsudkom nad Jánosom Esterházym niečo právne robiť, a to znamená, že sme prinajmenšom, kým nebude taký zákon - a zrejme na taký zákon nie je politická vôľa -, odsúdení žiť, s týmto rozsudkom vyneseným v mene aj nás, pán poslanec, v mene aj nás, dokonca aj pána poslanca Cupera. A musíme si nechať ľúbiť, ako sa po česky hovorí, otázky, že teda ako sme schopní sa zmieriť so zjavne nespravodlivým rozsudkom.
A teraz moja už ďalšia časť odpovede na vašu otázku spočíva v tom, že keď teda chceme byť eticky integrálni v súčasnej Európe a vedieť si odôvodniť etickými normami, ktoré sú nám vlastné alebo ktoré chceme, aby nám boli vlastné, proste svoju prítomnosť aj svoje dejiny, tak musíme vedieť nejakým spôsobom sa vysporiadať s týmto rozsudkom. A keď myslím tie etické normy, s ktorými chceme žiť v súlade, tak mám na mysli napríklad preambulu Ústavy Slovenskej republiky, kde sa spomínajú cyrilo-metodské tradície.
A to znamená, že keď chceme vedieť pri súčasnom stave nejakým spôsobom sa vysporiadať aj s týmto rozsudkom - a právnymi prostriedkami to nie je možné, čo by bolo inak také najjednoduchšie a najprirodzenejšie -, tak musíme prinajmenšom hľadať, hľadať eticky koherentný postoj. A hľadanie tohto eticky koherentného postoja chápem aj v slobodnej diskusii o Jánosovi Esterházym v priznaní, že tento rozsudok bol nespravodlivý a nespravodlivý je aj právne nesprávny, ale že je súčasťou našich dejín.
Ja osobne takýmto spôsobom chápem napríklad prítomnosť Františka Mikloška v Budapešti na Esterházyho oslave ako hľadanie. Ja netvrdím, že, povedzme, postoj Františka Mikloška, teraz iba ako príklad ho uvádzam, je konečným postojom slovenskej strany voči kauze Jánosa Esterházyho, ale je prejavom hľadania.
A, pán poslanec, bez hľadania eticky koherentný postoj v súčasnej dobe a v súčasnej Európe proste nenájdeme, nenájdeme, nedospejeme k nemu a to nás bude poškodzovať, to bude poškodzovať našu súčasnú pozíciu v Európe, nie preto, že by ostatní boli nejako zaujate proti nám, ale preto, že náš postoj nebude zodpovedať súčasným všeobecne platným kritériám, ktoré aj my uznávame, ako právny štát, spravodlivosť založená na rozsudkoch zodpovedajúcich skutkovému stavu a podobne.
A z tohto hľadiska súčasná vládna koalícia na Slovensku, ktorá má mnohé vady, mnohé vnútorné rozpory - a nemusím ich hovoriť, však všetkým vám sú známe -, napriek tomu táto vládna koalícia je ďalej a lepšie na tom v smere hľadania koherentnej odpovede na súčasné postavenie Slovenska v Európe, na súčasné rovnoprávne postavenie Slovenska v Európe ako ideovo-politický postoj, ktorého odrazom je vaša otázka, pán poslanec. Prepáčte mi, že takto to osobne zaostrím.
V súlade s tým, čo som doteraz povedal, na vašu otázku odpovedám, že áno, vyhovuje mi byť v tejto koalícii s SMK, Bélom Bugárom a ďalšími.