Ôsmy deň rokovania

46. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

30. marca 2001

 

 

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Otváram ôsmy rokovací deň 46. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Nech sa páči, pán minister, musíte si sadnúť, aj pán poslanec Štefan Rusnák. Kamery už idú?

Páni poslanci, panie poslankyne,

podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali títo páni poslanci: podpredseda Národnej rady Igor Presperín, poslanci Fedoročko, Gajdoš, Ivanko, Malchárek, Orosz, Prokopovič, Rusnáková a pán poslanec Števček. Na zahraničnej služobnej ceste je predseda Národnej rady Migaš a poslanci Kvarda a Peter Weiss.

V rokovacej sále je prítomný aj pán generálny riaditeľ Národného úradu práce, tak ako bola vznesená včera požiadavka niektorých pánov poslancov, aby bol prítomný pri prerokúvaní tohto bodu programu.

Páni poslanci, poslankyne, skôr ako pristúpime k rokovaniu o tomto bode programu, odporúčam, aby sme, ak bude všeobecná dohoda, si stanovili, že dnešný rokovací deň bude trvať do 14.00 hodiny bez obedňajšej prestávky. Je všeobecný súhlas s týmto?

(Reakcia pléna.)

Áno.

Budeme pokračovať v prerušenej rozprave k správe o súčasnom stave a plnení úloh Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v oblasti politiky zamestnanosti, ktorý prerokúvame ako tlač 856.

Prosím pána ministra, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.

Do rozpravy sa prihlásil k tomuto bodu pán premiér slovenskej vlády Mikuláš Dzurinda.

Pán premiér, máte slovo.

Predseda vlády SR M. Dzurinda:

Vážený pán predsedajúci,

vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

v úvode svojho vystúpenia chcem oceniť záujem Národnej rady Slovenskej republiky diskutovať o probléme, ktorý na Slovensku je pálčivý a ktorý, samozrejme, nás nemôže nechať ľahostajným. Miera nezamestnanosti na Slovensku je vysoká a treba nahlas a rovno povedať, že odhad vývoja miery nezamestnanosti bol urobený príliš optimisticky, že bol urobený optimisticky aj preto, že sa za číslami o miere nezamestnanosti povedzme v rokoch 1997, 1998 skrývala obrovská prezamestnanosť, prezamestnanosť, ktorú bolo možné držať aj vďaka masívnym zahraničným úverom.

Ja uvediem len jeden finančný porovnateľný údaj. Celková hrubá slovenská zadlženosť na konci roka 1994 bola 4,3 mld. amerických dolárov, v októbri 1998 to už bolo 12,2 mld. amerických dolárov. Opakujem, zo 4,3 mld. za jedno volebné obdobie na 12,2 mld. dolárov. Aj preto sa darilo držať vysokú prezamestnanosť v mnohých sektoroch a aj preto je ukazovateľ 10-percentnej miery nezamestnanosti v našom programovom vyhlásení vlády jednoznačne najriskantnejší, najrizikovejší.

Po druhé, čo chcem povedať v úvodnom slove, je skutočnosť, že ide o problém, ktorý je náročný, dlhodobý a pri riešení ktorého nie je možné hľadať žiadne bleskové zázračné riešenia. Každý, kto takéto riešenia sľubuje, koná nezodpovedne. Aby sme pochopili, prečo to tak je a hlavne aby sme sa ubezpečili, že vieme tento problém zvládnuť, je potrebné predovšetkým pochopiť príčiny tohto stavu.

Skôr však, ako sa dostanem k týmto príčinám, chcem ešte povedať, že práve preto, že nezamestnanosť je vážny problém, ktorý nemá žiadne zázračné riešenia, nemal by sa stať predmetom politického boja, nemal by sa stať predmetom vytĺkania politického kapitálu. Naopak, každý, kto má rozumný, konkrétny, konštruktívny návrh, je vítaný a jeho riešenie bude vláda Slovenskej republiky brať na vedomie.

Hneď vopred chcem povedať, že problémom miery nezamestnanosti sme sa zaoberali na špeciálnom výjazdovom rokovaní vo februári minulého roku v Prešove a že teraz trošku po vyše roku to budeme rekapitulovať opäť na mimoriadnom rokovaní vlády na základe komplexného dokumentu, ktorý vypracúva podpredseda vlády Mikloš v spolupráci s ekonomickými ministrami, a termín tohto dokumentu je 12. apríl.

Ale ešte aby sme pochopili, myslím, záležitosť v kontexte, aby sme pochopili skutočnosť, že aj keď ide o jav a ukazovateľ nepríjemný, že ide o ukazovateľ, ktorý má svoju vnútornú logiku a s ktorým sa museli vysporiadať aj mnohé iné krajiny, chcem vám ponúknuť aspoň jednoduché porovnanie. Mám k dispozícii dve takéto porovnania.

Po prvé, chcel by som hovoriť krátko o vývoji v Spolkovej republike Nemecko, ja som to včera na hodine otázok jemne naznačil. Chcem vám teda povedať, že ku koncu februára tohto roku je priemerná miera nezamestnanosti za celú krajinu za Spolkovú republiku Nemecko 10,1 %, ale za nové krajiny vrátane východného Berlína je to 18,9 %. U nás by mala byť disponibilná miera nezamestnanosti koncom februára 19,7 %. Na Slovensku 19,7, v bývalých krajinách NDR 18,9. Niektoré spolkové krajiny bývalej Nemeckej demokratickej republiky vykazujú aj ku koncu februára mieru nezamestnanosti vyššiu, ako je 20 %. Ak vás to bude zaujímať, ja vám ten prehľad dám, ale uvediem aspoň Sachsen-Anhalt, kde je 22,5-percentná nezamestnanosť. Uvediem napríklad Mecklenburg-Vorpommern, kde je 21,3 % nezamestnanosti. Pričom iste sa zhodneme, že medzi NDR, hovoriac starým jazykom, a NSR je mnoho jednoduchších problémov, nie je tam jazyková bariéra, je tam geografická blízkosť a mnohé ďalšie komparatívne výhody. Ale vidíte, že aj taká bohatá krajina, ako je Spolková republika Nemecko, má problémy zvládať predovšetkým reštrukturalizačné procesy. A opakujem, aj tam koncom februára v tej východnej časti je miera disponibilnej nezamestnanosti 18,9 %.

(Reakcia z pléna.)

Keďže žijeme na Slovensku, ako správne podotýka pán poslanec Kozlík, dovoľte mi, aby som prišiel bližšie, teda do slovenských a českých pomerov. Chcem vám pripomenúť, že keď vznikala Slovenská republika, tak miera nezamestnanosti v Českej republike bola 3,52 %, na Slovensku 14,4 %. Je to naše dedičstvo. Iste by sme mohli dlho hovoriť, že na Slovensku sa rozvíjal ťažký priemysel, spracovateľský priemysel, v Čechách sa viac finalizovalo. Ale opakujem, tie východiskové pozície, Čechy 3,52 %, Slovensko 14,4 %. Včera som si pozrel, ako je to ku koncu februára. Na Slovensku, už som povedal, 19,7 %, v Čechách 8,8 %. Dámy a páni, za tie roky, čo sme samostatní, rovnaký prírastok miery nezamestnanosti tak v Českej republike, ako aj v Slovenskej republike. Presne tento prírastok znamená 5,3 %.

Nehovorím to ako alibi, ale hovorím to preto, aby sme veci vnímali reálne, aby sme nevzbudzovali beznádeje, tak ako netreba vzbudzovať ani falošné ilúzie. Pritom vieme veľmi dobre, že Česká republika je bližšie zahraničnému kapitálu. Vieme, že nevyvolávala toľko otáznikov v minulosti. Vieme, že sa stala veľmi skoro členským štátom Severoatlantickej aliancie. Vieme veľmi dobre, že hranice v Českej republike v omnoho väčšej dĺžke hraničia s vyspelým bývalým západným svetom, že sa ľahšie ten kapitál pretláčal. Aj preto sa domnievam, že je to dnes východisková opozícia, na ktorej môžeme postaviť konkrétne opatrenia, aby sme dokázali tento ukazovateľ na Slovensku ďalej úspešne zvládať.

Považoval som to za veľmi dôležité, aby sme si takto na úvod nakreslili podľa možnosti reálny obraz, ktorý nám bráni prijímať demagogické závery, ale aj na strane druhej nebude umožňovať ani šíriť zbytočnú skepsu. Toľko azda k tomu súčasnému obrazu.

Keďže naozaj žijeme na Slovensku, nebudem hovoriť, akým vývojom prechádzalo Írsko, Španielsko, Portugalsko, Grécko, ale myslím si, že je to presne ten vývoj, ktorým prechádzame dneska aj my.

Krátko mi dovoľte, aby som sa zastavil teraz pri definovaní príčin, prečo tento stav je taký, aký je, a či azda mohol byť aj o kúsok lepší oproti tomu súčasnému stavu.

Ja sa domnievam, že príčiny vysokej miery nezamestnanosti na Slovensku sú dvojaké. Sú to príčiny objektívne a príčiny subjektívne. Myslím si, že medzi objektívne príčiny môžeme zaradiť stratu tradičných trhov. Koniec studenej vojny priniesol, jednoduchým jazykom povedané, zníženie objednávky na zbrojný priemysel, ktorý bol na Slovensku veľmi silný.

Teraz trochu opäť reč faktov, reč čísel. Nechal som si vybrať, ako to bolo v ZŤS v Martine, viete, čo sa produkovalo alebo dá sa produkovať v ZŤS Martin. V ZŤS Martin do decembra 1989 pracovalo 12 000 ľudí. Dnes pracuje v ZŤS Martin 1 200 ľudí a viete veľmi dobre, že nanešťastie sa tam začalo pred mesiacom, dvoma masívne prepúšťanie a reálne dnes vedia pokryť v samotnej firme asi 400 pracovných miest. Po nástupe k vláde sme sa snažili vytvárať podmienky na investovanie. Výsledkom je, že na Turci vyrástli dve nové fabriky. Volkswagen otvoril fabriku s kapacitou 1 200 miest a Johnson Controls vďaka Autu Martin, kde sa vláda aj Fond národného majetku angažovali, má konečnú kapacitu 800 pracovných miest, teda 2 000 nových pracovných miest. Ale vidíte, že takých fabrík tam jednoducho potrebujeme dostať viac, aby ta saturácia pracovnými príležitosťami bola lepšia.

Rovnako po páde berlínskeho múru a železnej opony sa východný blok, jednoducho krajiny RVHP sa otvorili svetu. Tá konkurencia v oblasti spotrebného tovaru sa odrazu omnoho rozšírila a to sťažilo podmienky umiestňovať náš spotrebný tovar na tradičných štandardných spotrebiteľských trhoch.

Domnievam sa, že medzi objektívne faktory je potrebné preto zaradiť aj oblasť, ktorú nazývame reštrukturalizácia priemyslu. Na príklade Martina je to taká maličká vzorka, že menej tankov, alebo žiadne, ale súčasti do Volkswagenov, autopoťahy, alebo poťahy sedadiel do automobilov. Iste by sme mohli hovoriť, že automobilový priemysel je celkom nový po roku 1989. A tak ako "zbrojárina" bola umŕtvená, tak sa narodil celkom nový priemysel. Rovnako by sme videli na štruktúre našej priemyselnej produkcie, na štruktúre exportu, že Slovensko prechádza takýmto reštrukturalizačným obdobím. Iste by sme mohli hovoriť o poľnohospodárstve, o ďalších sektoroch, ktoré prešli, vďaka Bohu, už takýmto reštrukturalizačným obdobím.

Tretím, objektívnym, podľa môjho názoru, faktorom je jav, ktorý sa volá rast produktivity práce. Mohol by som to demonštrovať na Chemlone Humenné. Mohol by som to demonštrovať na mnohých slovenských profitabilných (prosperujúcich, ziskových) firmách, že podniky, ktoré vykazujú zisk, dokonca progresívne vykazujú zisk, dokážu tento zisk robiť so stále menším počtom pracovníkov. A jednoducho pre uvoľňovaných pracovníkov je potrebné hľadať nové pracovné príležitosti. Vytvárať podmienky na vznik týchto nových pracovných príležitostí.

Myslím, že včera som v tej 15-minútovke povedal príklad. Konkrétne ma veľmi teší rast priemyslu. Na Slovensku to má tradíciu a je veľmi dobre, že minulý rok skoro 10-percentne v stálych cenách rástla priemyselná výroba tak v naturálnych, ako aj v hodnotových ukazovateľoch. Konkrétne v tých naturálnych bol rast priemyselnej produkcie 9,1 %. To je veľmi pekný výsledok, porovnateľný absolútne s Českou republikou, možno o desatinky vyšší, ale produktivita práce v tomto sektore vzrástla číslom 12,6 %. Z toho je tiež vidno, že s menším počtom ľudí sme dokázali zabezpečiť temer 10-percentný rast priemyselnej produkcie. A aj toto vytvára, samozrejme, tlak na to, aby sa vytvárali nové pracovné miesta.

Spomenul som, aká bola hrubá zahraničná zadlženosť v októbri 1998. Darí sa nám držať úroveň zahraničnej hrubej zadlženosti tak v roku 1999, ako aj v roku 2000. Samozrejme, že si nemôžeme dovoliť toľko v oblasti verejných financií. A samozrejme, že aj tu vznikol objektívne tlak na to, aby fabriky robili túto stavebnú produkciu s menším počtom ľudí. Keď si uvedomíme všetky tieto objektívne faktory, tak jednoducho z toho vyplýva, že sme museli byť schopní aj v uplynulých dvoch rokoch vytvárať nejaké nové pracovné miesta, ale že zďaleka sme neboli schopní ich vytvárať v rozsahu, ktorý by sme si všetci želali.

Spomeniem aj niektoré subjektívne príčiny a potom sa pokúsim rekapitulovať, čo sme dosiaľ v tejto oblasti urobili, ale hlavne čo v nej v najbližších týždňoch, mesiacoch urobiť chceme.

Medzi tie subjektívne príčiny by som pomenoval možno nízku odvahu pri boji alebo pri zápase s čiernou prácou. Čierna práca popri vzoroch tých, ktorí nepoctivo nadobudli rozprávkové majetky, nie je vo všeobecnosti vnímaná ako nemorálne konanie. Ja sa s tým veľmi často stretávam. Keď niekto zamestná na čierno človeka, nemá pocit, že koná niečo zlé. Práve naopak, má pocit, že dáva aspoň chlieb tomu človeku. Ale pokiaľ sa nedohodneme v spoločnosti, že táto cesta je krátkozraká a neprincipiálna, nechcem tu šíriť morálne kázanie, tak sa domnievam, že nebudeme schopní bojovať s čiernou prácou a šedou ekonomikou razantnejšie. Jednoducho treba toto vnímanie zmeniť. Treba pomenovať veci pravým menom. Každý, kto na čiernu prácu vytvára podmienky, každý, kto vstupuje na trh čiernej práce, či už ako zamestnávateľ, ako zamestnanec, okráda nás všetkých.

Samozrejme, je tu ďalšia oblasť. Ak chceme, aby to, čo som pred chvíľou povedal, bola pravda a aby sa presadzovalo, potrebujeme viac financovať aktivitu a menej financovať pasivitu. Zabezpečovať, aby boli vyššie rozdiely medzi minimálnou mzdou a príspevkami povedzme pre tých, ktorí nepracujú alebo nechcú pracovať. Iste nájdeme v tejto sfére rezervy, za ktorými chceme ísť.

Druhým balíkom subjektívnych príčin podľa môjho názoru bolo to, že sme zaostávali najmä voči našim partnerom vo V 4 v integračných procesoch. Tá kredibilita alebo slušný imidž, ako som počul na HN klube v stredu večer v hoteli Devín, jednoducho Slovensku chýbal alebo sa zhoršoval. Aj preto tá dôvera investorov nebola taká, ako azda mohla byť.

No a treťou subjektívnou príčinou podľa môjho názoru bola aj chybná privatizácia v období rokov 1995 až 1998. Neviem, či pani poslankyňa Angelovičová to nebola, ktorá použila včera jeden príklad, tuším, Korasanu z Rajca. Ja by som mohol hovoriť o Pratexe v Čadci. Mohol by som možno hovoriť o firme, ktorú som navštívil tento pondelok, ktorá bola tiež "nočne" privatizovaná v marci 1994, Kovohuty Krompachy. A iste by som mohol hovoriť o desiatkach firiem, ale nie som si istý, či už to má taký nejaký zmysel. Ale je nesporné, že mnohí títo novodobí slovenskí kapitalisti nezvládli roly, mnohí často vykradli fabriky. Ja poviem za Spišskú mliekareň, ako mi je nesmierne ľúto, že taká skvelá mliekareň so skvelými výrobkami bola takto vykradnutá a, samozrejme, títo ľudia ostali na uliciach.

Toľko azda k obrazu a toľko azda k príčinám objektívnym, subjektívnym, prečo sme tam, kde sme. Chcem však na rovinu povedať aj to, že nechcem predbiehať rokovanie vlády, to aprílové, kde pripravuje Ivan Mikloš podklady v spolupráci s ministrom Magvašim a ekonomickými ministrami. Ale nesporne nájdeme rezervy aj na našej strane. V niektorých oblastiach sme mohli nepochybne konať razantnejšie, tvrdšie a desatinky z toho čísla ukracovať.

Dovoľte mi teraz, aby som v treťom bloku, predposlednom, povedal, čo sme urobili pre to, aby sme, ak nie priamo, zásadnejšie znížili mieru nezamestnanosti v minulom období tak, aby sme vytvorili dobré predpoklady na to, aby sme ju mohli v nasledujúcich mesiacoch, štvrťrokoch a rokoch na Slovensku znižovať. V prvom rade si dovolím vyhlásiť, že sme stabilizovali slovenskú ekonomiku a vytvorili sme predpoklady na jej zdravý, dlhodobejší hospodársky rast. Nedovolím si vás zabávať tým, že budem opakovať to, čo som vám už včera prečítal z tých hodnotiacich správ. Ale keď človek hľadá pravdu, je potrebné načúvať opozícii. Je potrebné chodiť na hospodárske kluby, usilujem sa aj načúvať každému hlasu. Dve a pol hodiny som v stredu bol ochotný diskutovať so 170 členmi HN klubu v hoteli Danube, ale na strane druhej je potrebné vychádzať podľa možnosti z objektívnych, nestranných hodnotení.

Tak ako nás Európska komisia nemala dôvod ani chváliť, ani haniť v rokoch 1995 až 1998, tak nás nemá dôvod ani chváliť, ani haniť v týchto rokoch. Nebudem to opakovať, ale všetky správy, hodnotiace správy Európskej komisie, správy Medzinárodného menového fondu, Svetovej banky, slovenských nezávislých ekonomických inštitúcií hovoria, že sa nám podarilo zvládnuť to, čo podpísal podpredseda vlády Mikloš a komisár Solbes, a to, že roky 1999 a 2000 boli rokmi hospodárskej stabilizácie. Je nesporným faktom, že formálnym potvrdením správnosti hospodárskej politiky bol fakt, že Slovensko sa v decembri minulého roku stalo 30. členským štátom Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj.

Nechcem urobiť z toho prednášku, ale dovolím si vám na ploche možno 10, možno 15 minút ponúknuť obraz toho, čo som pomenoval jednou vetou, a to, že sa nám podarilo stabilizovať hospodárstvo a vytvoriť dobrý základ na zdravý, trvalejší hospodársky rast.

V prvom rade sa nám podarilo dosiahnuť stabilizáciu bez prerušenia hospodárskeho rastu. V Českej republike, keď prechádzali v podobnom období, zaznamenali dvojročný hospodársky pokles. Opakujem, dvojročný hospodársky pokles. Slovensko sa hospodárskemu poklesu vyhlo. Keď si zoberiete vývoj hrubého domáceho produktu, áno, až z hranice 6 % sme sa dostali v poslednom štvrťroku 1998 na rast iba 0,1 %, ale v poslednom štvrťroku minulého roku bol už hospodársky rast 2,9 %, pričom tá tendencia rastu hrubého domáceho produktu podľa jednotlivých štvrťrokov je jednoznačne rastová. Výsledné čísla hovoria, že v roku 1999 bol rast hrubého domáceho produktu 1,9 %, vlani 2,2 %. Odhady dnes hovoria, že v tomto roku by to mohlo byť, malo byť 3,2 až 3,5 %.

Po druhé. Podarilo sa nám zásadným spôsobom skresať deficit zahraničného obchodu. Hrozivý deficit zahraničného obchodu, ktorý tri roky v období rokov 1996 až 1998 vykazoval nad 10 alebo 10 % hrubého domáceho produktu, sa nám podarilo znížiť v roku 2000 na úroveň 3,7 % hrubého domáceho produktu. Teda realizáciou stabilizačných opatrení poklesol už v roku 1999 tento deficit zahraničného obchodu s tovarmi a službami na menej ako 50 % a, ako som povedal, vlani to už bolo 3,7 % hrubého domáceho produktu.

Úspornejšou a transparentnejšou politikou sa nám podarilo zvládnuť problém verejných financií. Nebudem hovoriť príliš veľa čísel, ale poviem, že v rokoch 1997 až 1998 bol deficit verejných financií 5 alebo viac ako 5 %. Konkrétne v roku 1997 5,2 %, v roku 1998 rovných 5 %. V rokoch 1999 a 2000 sa nám podarilo znížiť tento deficit verejných financií na 3,6 %. Aj preto je hospodárstvo zdravšie, čo budem dokumentovať na ďalších parametroch.

O zahraničnej zadlženosti som už hovoril. Domnievam sa, že hospodársky rast na úrovni 3,2 % tohto roku v štruktúre, v ktorej dominuje export, ale už aj rast domáceho dopytu, je veľmi potešujúce, že sa nám darí ten hospodársky zdravý rast robiť v zásade pri stabilnej, zníženej a stabilnej, na stabilnej úrovni držanej hrubej zahraničnej zadlženosti.

Kurz koruny. Kurz koruny možno považovať v súčasnosti za stabilizovaný.

(Reakcia z pléna.)

Pamätáte si obdobie roku 1998, keď vlastne došlo v októbri 1998 k novému menovému režimu, ku faktickej devalvácii meny. Ale konkrétne vám ponúknem dve čísla, ktoré ma oprávňujú povedať, že mena je stabilizovaná na Slovensku.

Po prvé, každý súdny človek vie, že 90 % nášho obchodu robíme v euro. Robíme s krajinami Európskej únie, 90 %, priatelia. Podotýkam, že 30. októbra 1998 bol vzťah eura a slovenskej koruny 43,097 Sk. 15. 3. tohto roku 43,74 Sk. To znamená, že oslabenie medzi 30. októbrom 1998 a 15. marcom 2001 má hodnotu 1,5 %. Vyhlasujem, že voči euru, podotýkam, 90 % obchodu Slovenska je v euro, je vzťah slovenskej meny stabilizovaný.

Keď zoberieme vzťah k českej korune, ponúknem opäť exaktné čísla. 30. októbra 1998 1,211, 15. marca 1,266, rozdiel 4,4 %. Devízové rezervy sa vyvíjali takým spôsobom, že na konci roku 1998 mali hodnotu 2,9 mld. USD, čo bolo 2,5-násobku mesačného dovozu, teda pod tou štandardnou normou trojmesačného, na konci roku 2000 to bolo 4,1 mld. USD. Bola to rekordne najvyššia úroveň našich devízových rezerv, čo predstavuje 3,5-násobok nášho mesačného dovozu.

Inflácia, ktorá od roku 1995 do roku 1998 dosahovala jednocifernú úroveň, vzrástla v roku 1999 až na 14,2 %. Dokonca v marci 2000 dosiahla vrchol až 16,6 %. Tak ako sme museli riešiť problém skrytej zamestnanosti, tak sme museli aj riešiť problém umelého držania mnohých cien. Museli, bolo to nevyhnutné, sme pristúpiť k procesu deregulácie mnohých cien. Aj preto iste občania vnímali tieto kroky nepopulárne a iste to nezvýšilo dôveryhodnosť vlády. Ale po týchto opatreniach vo februári 2001 dosiahol medziročný rast spotrebiteľských cien už 6,7 %. A jadrová inflácia, teda rast spotrebiteľských cien bez vplyvu zvýšenia regulovaných cien, dosiahla v tom istom období len 3,6 %. Dovolím si preto vyhlásiť, že aj inflácia sa na Slovensku vyvíja veľmi dobre, a keď sa pozriete na odhady Národnej banky Slovenska na tento rok, hovoria, že bude ešte mierne nižšia, ako sme pôvodne predpokladali.

Ďalším konkrétnym dôkazom stabilizácie slovenského hospodárstva je vývoj úrokových sadzieb. A keď hovoríme o zamestnanosti, musíme hovoriť o podnikateľskom prostredí, a keď hovoríme o podnikateľskom prostredí, musíme hovoriť o vývoji úrokových sadzieb. 30. októbra 1998 úložky so splatnosťou 6 mesiacov, alebo ako hovoria odborníci, 6-mesačný BRIBOR sa pohyboval na úrovni úroku 28,5 %. V súčasnosti k 15. 3. 2001 táto cena poklesla na 7,7 %. O stabilizácii peňažného trhu svedčí aj zavedenie 12-mesačného BRIBOR-u, ktorého úroveň dosiahla 15. marca tohto roka 7,62 %. Kým priemerná úroková sadzba z čerpaných úverov dosiahla v októbri 1998 podľa údajov Národnej banky Slovenska, podčiarkujem, podľa údajov Národnej banky Slovenska 23,5 %, v decembri 2000 to bolo už iba 10,8 %.

Pokles úrokových sadzieb priniesol úspory aj pre štátny rozpočet. Výnos pri 4 emisiách štátnych dlhopisov sa v októbri 1998 pohyboval od 28,85 do 30,8 %. Štát si na krytie bežných prevádzkových potrieb požičiaval v októbri 1998 za 30,8 %. Rád by som videl slovenské domácnosti, ktoré si dokážu financovať svoje potreby za úrok 30,8 %. V roku 2000 dosahovali priemerné výnosy pri emisiách štátnych dlhopisov pravidelne menej ako 8 %. 30,8 % v októbri, v priemere minulý rok menej ako 8 %. Pri posledných tohtoročných aukciách boli dosiahnuté priemerné výnosy pod hranicou 7,75 %, čo je najnižšia úroveň za posledných 5 rokov od marca 1996.

Pre "fajnšmekrov" dodávam, že na rozdiel od minulosti štát v súčasnosti vydáva nielen jednoročné, ale už aj troj-, aj päťročné, ba dokonca sme vydali prvýkrát v histórii Slovenskej republiky aj 10-ročné štátne dlhopisy. Historická aukcia štátnych dlhopisov v korunách so splatnosťou 10 rokov, prvá od vzniku Slovenska, sa úspešne realizovala v auguste minulého roka a priemerný výnos do splatnosti dosiahol 8,4 %. Iste sa ľahšie robia rozvojové programy a iste sa ľahšie financujú verejné financie, a perspektívnejšie, keď si požičiavame za 8, a nie za 30 %.

Ďalšia oblasť, o ktorú opriem konštatovanie, že slovenská ekonomika sa uberá dobrým smerom, je oblasť ratingov. Na zhoršovanie stavu slovenskej ekonomiky, ktoré vyvrcholilo v roku 1998, reagovali ratingové agentúry znížením ratingu Slovenska a jeho preradením z investičného do špekulatívneho pásma. Hovorím konkrétne, agentúra Moody´s tak urobila v marci 1998 a Standard & Poors v septembri 1998. Súčasne so znížením ratingu obe agentúry vyhlásili aj negatívny výhľad. Po realizácii stabilizačných opatrení z mája Moody´s aj Standard & Poors zmenili v novembri 1999 negatívny výhľad na stabilný. O rok neskôr v novembri 2000 obe agentúry výhľad ďalej zlepšili na pozitívny. Pri pokračovaní reforiem je možné očakávať zlepšenie ratingu a opätovné preradenie Slovenska do investičného pásma už v tomto roku. A to si všetci iste želáme. A myslím, že je tu aj prvý výsledok. Ako prvá znovu udelila Slovensku investičný rating agentúra Japan Credit Rating Agency, štvrtá najvýznamnejšia svetová ratingová agentúra. V marci tohto roku zvýšila táto agentúra rating Slovenska zo špekulatívneho stupňa BB plus na investičný stupeň 3 B.

Ďalšou oblasťou, na základe ktorej môžeme exaktne konštatovať, ako sa zlepšuje hospodárska kredibilita Slovenska, sú spready, alebo tzv. rizikové prirážky. Úroveň dôvery zahraničných investorov voči Slovensku najlepšie charakterizuje práve tento ukazovateľ. Ten porovnáva výnos, ktorý požadujú investori pri nákupe slovenských cenných papierov, s výnosmi, pri ktorých sú ochotní investovať do štátnych dlhopisov Nemecka. Na konci októbra 1998 zodpovedala cena dlhopisu Slovenska emitovaných v markách so splatnosťou v roku 2003 výnosu, ktorý bol o 8,2 % vyšší ako výnos dlhopisov Nemecka. 8,2 %, to znamená, že investori, ktorí boli ochotní uprednostniť nákup slovenských dlhopisov, boli tak ochotní urobiť za podmienky, že sme ponúkli výnos vyšší minimálne o 8,2 % oproti nemeckým dlhopisom. Realizáciou stabilizačných opatrení, ale aj pozvaním Slovenska do OECD sa dôvera investorov postupne zvyšovala a spread dlhopisov Slovenskej republiky postupne poklesol na úroveň, ktorá v polovici marca 2001 dosiahla pri najlikvidnejších slovenských eurobondoch denominovaných v euro a splatných v roku 2004 1,3 %. Povedané laickým jazykom, keď si chceme takouto formou požičať, nemusíme preplácať úver s úrokom 8,2 %, ale už tento úrok je 1,3 %.

Už som hovoril o vývoji v priemyselnej produkcii. Nebudem tie čísla opakovať, poviem aspoň niekoľko poznámok k druhej, popri priemysle najcitlivejšej oblasti, ktorá indikuje vývoj, a to je stavebníctvo. Stavebníctvo zaznamenáva rast od letných mesiacov roku 2000. Ešte v januári zaznamenala stavebná výroba medziročný pokles o 22,7 %, v januári minulého roku o temer 23 % oproti januáru 1999. Nárast stavebnej produkcie bol po prvý raz zaznamenaný až v máji minulého roka. Situácia v stavebníctve sa však v druhej polovici minulého roka obrátila tak, že za celý rok zaznamenala stavebná produkcia medziročný pokles už iba o 0,4 %, pričom po vylúčení vplyvu počtu pracovných dní bol už vlani dosiahnutý nárast stavebnej produkcie o 1,2 %. To číslo za celý rok 1999 nemám, ale pamätám si približne, že bol pokles o 25 % v stavebnej produkcii. Minulého roku sa tento 25-percentný pokles po započítavaní počtu pracovných dní, aby to bolo porovnateľné, podarilo nielen vyrovnať, ale už bol nárast o 1,2 %. Pripomínam, že v parlamente máte zákon o novele Štátneho fondu rozvoja bývania a že vytvárame predpoklady, aby aj v tejto oblasti sme pomohli tomuto vývoju stavebnej produkcie ďalej pokračovať.

Ďalšou veľmi významnou oblasťou podľa môjho názoru sú hospodárske výsledky podnikovej sféry. Dovolím si vyhlásiť, že po štyroch rokoch nastal obrat v hospodárení našich firiem. Zhoršovanie situácie slovenskej ekonomiky, najmä vysoké úrokové sadzby sa prejavili prudkým zhoršovaním finančných výsledkov podnikateľskej sféry v rokoch 1996 až 1998. Hospodárske výsledky podnikateľských subjektov z údajov z daňových priznaní za rok 1999 naznačili, že v hospodárení podnikov už nastal po niekoľkoročnom zhoršovaní pozitívny obrat. Celkový hospodársky výsledok sa síce ešte v roku 1999 mierne zhoršil, ale tento vývoj bol spôsobený už len zreálnením výsledkov niektorých veľkých bánk a podnikov a následným nárastom celkovej straty podnikateľského sektora.

Podstatný údaj, a to je dosiahnutý zisk, ktorý sa od roku 1996 každoročne znižoval, sa už v roku 1999 prvýkrát po štyroch rokoch mierne zvýšil. Ak vás zaujímajú konkrétne čísla, v roku 1998 bol zisk podnikateľského sektora 45,2 mld. korún, v roku 1999 47,6 mld., to znamená 2,7 mld. viac. Ale v roku 2000 tvorba zisku v nefinančnom sektore vzrástla v porovnaní s predchádzajúcim rokom podľa Štatistického úradu už na 79,2 mld. Sk. Teda len tak vizuálne ešte raz tie čísla od roku 1998: 45,2 mld., 47,6 mld. a 79,2 mld.

O miere nezamestnanosti a o vývoji tohto ukazovateľa veľmi podrobne hovoril včera pán minister Magvaši. Ja by som mnohé z toho opakoval, preto k tomuto konkrétnemu ukazovateľu, koniec koncov sčasti som sa k nemu vyjadril na samom začiatku, nepovažujem za potrebné sa špeciálne vyjadrovať. Ale treba sa vyjadriť k takému ukazovateľu, ako sú reálne mzdy a spotreba domácností.

Makroekonomická stabilizácia so sebou priniesla aj mierne zníženie alebo zníženie životnej úrovne obyvateľstva. Kľúčový ukazovateľ, ktorým je spotreba domácností, tá síce v roku 1999 ešte mierne vzrástla iba o desatinku percenta, v roku 2000 však poklesla o 3,4 %. Najhoršia bola situácia v prvom polroku, keď vrcholili inflačné dosahy zvyšovania regulovaných cien. V druhom štvrťroku 2000 nastal pokles spotreby domácností o 7,7 %, potom nasledovalo oživenie domácej spotreby, ktorá v III. kvartáli poklesla medziročne už len o 1,9 % a v poslednom štvrťroku sa spotreba domácností dokonca opäť zvýšila o 2,4 %. Reálne mzdy poklesli v roku 1999 o 3,1 %, vlani ešte viac, o 4 %. Keď to spolu zrátame, je to 8-percentný pokles za dva roky. Ja sa k tomu ešte vrátim.

Ale skutočný vývoj čistých príjmov obyvateľstva bol už v roku 2000 priaznivejší, pretože oficiálny údaj Štatistického úradu bol ovplyvnený dvoma mimoriadnymi faktormi. V roku 2000 totiž prišlo k zníženiu daňového zaťaženia fyzických osôb, ktoré zvýšilo čistú mzdu v priemere o viac ako 4 %. Druhým faktorom bola realizácia programu verejnoprospešných prác, ktoré v roku 2000 umelo znížili úroveň priemernej mzdy v celom hospodárstve o 0,8 %. Po započítaní týchto dvoch vplyvov zostane úroveň čistých reálnych miezd v roku 2000 približne na úrovni roku 1999.

Dôležitým ukazovateľom, ktorý odzrkadľuje finančnú situáciu obyvateľstva, je aj objem tržieb v maloobchode. Tržby boli v roku 2000 v stálych cenách o 2,3 % vyššie ako v roku 1999. O postupnom zlepšovaní situácie svedčí aj trend tohto ukazovateľa. Medziročný rast maloobchodných tržieb postupne narastal a v poslednom štvrťroku 2000 dosiahol úroveň dokonca 7,9 %. V januári tohto roku predstavoval medziročný rast tržieb dokonca 12 %. Už som raz dnes povedal, že keď prechádzala iná krajina transformačným obdobím, musela zaplatiť za toto transformačné obdobie nie hospodárskym rastom, ktorý bol nižší, ale hospodárskym poklesom.

Dovoľte mi, aby som druhýkrát urobil porovnanie, tentoraz voči Maďarskej republike. Vyhlásil som, aj keď sme znížili dane z príjmov a zaviedli VPP a narábame aj s inštitútom čistých miezd, predsa len, keď sa držíme oficiálnej štatistiky, za 2 roky naozaj došlo k poklesu reálnych miezd na 8 %. Ale keď prechádzalo podobným obdobím Maďarsko, bol pokles reálnych miezd až 17 %. To znamená, že aj v tejto oblasti sme zaplatili nižšiu cenu, ako zaplatili mnohé iné krajiny. Stabilizácia ekonomiky sa v Maďarskej republike realizovala v rokoch 1995 a 1996. Rast hrubého domáceho produktu v tom čase zaznamenal spomalenie na 1,5, resp. 1,3 %. Spomeňte si, že ja som hovoril 1,9 % v roku 1999, 2,2 % v minulom roku. O úrovni reálnych miezd som povedal. Česká republika zaznamenala pokles HDP v rokoch 1997 o 1 %, v roku 1998 mali hospodársky pokles o 2,2 % a v roku 1999 ešte o 0,2 %. Teda sa opravujem, nemali hospodársky pokles dva roky, mali hospodársky pokles tri roky. Reálne mzdy poklesli v roku 1998 o 1,3 % a spotreba domácností sa v tom istom roku znížila o 2,9 %.

Mám tu porovnania aj iných krajín, Bulharska a iných, ale to spomínať už nebudem. Rovnako ako nepovažujem za potrebné, aby som zhrnul toto svoje vystúpenie, čo sa týka konštatácie, že Slovensko je stabilizované a že sú vytvorené dobré predpoklady na trvalejší zdravý hospodársky rast, považoval som si za potrebné vám ich povedať, ale viacej ďalej nerozvádzať.

Považujem teraz za veľmi dôležité vám v stručnosti povedať niektoré ďalšie opatrenia, ktoré sme okrem toho, čomu som sa venoval, a to je stabilizácia ekonomiky, urobili a hlavne ktoré chceme urobiť, aby sa miera nezamestnanosti znižovala a aby pribúdalo pracovných miest.

Znížili sme dane z príjmov, o tom som už hovoril, tak pre fyzické osoby, ako aj pre právnické osoby. Snažili sme sa zvládať zápas s platobnou neschopnosťou. Prijali sme celý balík zákonov, ktorý lemujú nový spôsob konkurzov a vyrovnaní. Pustili sme sa do zápasu s čiernou prácou napríklad aj tak, že sme schválili Národný program boja proti korupcii, vypracovali sme akčné programy. Máme na stole kompletný materiál, ktorý hovorí o tom, ako sa na našich ministerstvách vydávajú licencie, povolenia, ako sa organizujú súťaže. Teraz pracujeme na tom, aby sme tieto veci robili po novom, aby sa to nerobilo šuplíkovo, ale transparentnými metódami. Podporili sme verejné investície do rozsahu, ktorý nezaťažuje neprimeraným spôsobom verejné financie a neohrozuje makroekonomickú stabilizáciu. Zaviedli sme inštitút verejnoprospešných prác, iste nie dominantný, ale v mnohých obciach, v mnohých mestách bolo vykonanej veľmi veľa dobrej práce. Schválili sme zákon o priemyselných parkoch...

(Ruch v sále.)

Vytvorili sme nové podmienky pre zahraničné investície. Na Slovensku pribudlo mnoho nových fabrík, pribúdajú aj na východnom Slovensku. Zaznamenali sme významný kapitálový vstup Američanov do Východoslovenských železiarní. Zaznamenali sme významné strategické partnerstvo Slovnaftu s Molexom. Podarilo sa nám vytiahnuť z crossdefault nielen Východoslovenské železiarne, nielen vodohospodársku výrobu, nielen elektrárne, nielen Naftu Gbely, nielen Železnice Slovenskej republiky, ale aj mnohé ďalšie fabriky, ktoré dnes majú reálnu nádej.

Napokon som spomenul novelu zákona, ktorá umožní obciam požičať si alebo dostať dobré peniaze na novú akceleráciu takého druhu bytovej výstavby, ktorá na Slovensku bola dosiaľ zanedbávaná, a to je výstavba obecných nájomných bytov. V Európskej únii je podiel týchto bytov až 30 %. Na Slovensku iba 6 %. Bolo to aj preto, že obce museli mať 20 % vlastných prostriedkov, aby si mohli zvyšok požičať alebo uchádzať sa o dotáciu. Máme peniaze na to, aby obce už nepotrebovali vlastné peniaze, aby mohli dostať polovičku prostriedkov priamo ako dotáciu a aby si druhú polovičku mohli požičať na 20 rokov za úrokovú sadzbu podstatne nižšiu, ako je inflácia, za úroky 4,4 %. Aj preto je reálne, aby sme išli v trende, ktorý sme si stanovili vo vládnom programe, čo sa týka výstavby bytov, a to 10 000, 12 500, 15 500, 18 000. Vlani sme odovzdali viac asi o 400 bytov, ako sme mali v pláne. Tento rok potrebujeme odovzdať 15 500 bytov. Aj vďaka tejto novele máme šance, že sa nám to podarí.

Samozrejme, najpodstatnejšie je dnes hovoriť o tom, čo treba urobiť. Vychádzajúc z reálneho obrazu, konštatujúc, čo sa podarilo, konštatujúc, čo sa nepodarilo, čo nevyšlo, je najdôležitejšie prijímať opatrenia, aby pozitívne trendy, o ktorých som hovoril, pokračovali a aby sme ich ešte urýchlili.

V prvom rade budeme už nielen legislatívne, ale i konkrétnymi opatreniami ešte výraznejšie podporovať výstavbu priemyselných parkov. Pomaly na každom rokovaní vlády schvaľujeme buď memorandum o porozumení pre investora s investíciami vyššími ako miliarda korún, alebo posudzujeme priemyselné parky. Je obrovský záujem v našich regiónoch, vo všetkých regiónoch, aj na severe, aj na juhu, aj na západe, aj na východe, aby takéto priemyselné parky vznikali. Iste mnohí z vlastnej skúsenosti viete, že mnohé vznikajú, odteraz budú mať aj legislatívny rámec. V rozpočte máme priamo pol miliardy korún, aby sme mohli dotovať tieto parky. Už som spomenul raz Krompachy, 10 mil. korún dávame na takýto park v Krompachoch, 25 mil. dáme na podobný park na Spiši na drevospracujúci priemysel ako kofinancovanie, lebo niektoré z týchto parkov sa nám darí presadzovať aj do projektov Európskej únie.

Vrcholia práce na zákone o investičných stimuloch. Museli sme tvrdo rokovať aj s Európskou úniou, aby sme podmienky na Slovensku mali minimálne porovnateľné s tými, ktoré majú krajiny Vyšehradskej trojky.

O podpore výstavby obecných nájomných bytov som hovoril. Okrem úpravy zákona, ktorý som zmienil, tohto roku prijímame ešte novelu ďalšieho zákona, tuším, je to 180-ka, na základe ktorej prevedieme obciam bezplatne významnú časť štátnych pozemkov na účely individuálnej a skupinovej bytovej výstavby.

Budeme prijímať ďalšie opatrenia na účinnejší zápas s čiernou prácou. Budeme naďalej individuálne posudzovať záujem mnohých investorov, ktorých záujem o investovanie na Slovensku sa zvyšuje a narastá.

Komplexne 9. apríla bude pripravovaný materiál, ktorý tieto mnou rámcovo načrtnuté kroky bude bližšie charakterizovať a mení ich do konkrétnych úloh a konkrétnych opatrení. Prerokujeme tento materiál na osobitnom rokovaní vlády, prerokujeme ho tripartitne, dáme ho k dispozícii záujmovým združeniam. Vznikajú myšlienky o mikropôžičkových fondoch, vznikajú konkrétne iniciatívy na ďalšie zdokonalenie daňovej sústavy, začali sme rozsiahlu daňovú reformu. Pani ministerka iste o nej môže povedať viac. Chceme, aby tá reforma bola komplexnejšia, aby sa neprijímal zákon o dani z príjmov každého pol roka, ale aby tieto dane boli motivačné, aby sme znižovali daňové zaťaženie, samozrejme, neohrozujúc stabilitu verejných financií, aby táto daňová reforma rešpektovala a zohľadňovala aj záležitosti reformy verejnej správy a ďalšie veci.

Ďalšou osobitnou, samostatnou oblasťou, v ktorej sa chceme venovať ďalej, je podpora malého a stredného stavu. Ja som nespomenul medzi opatreniami, ktoré sme zaviedli, paušálnu daň. Je potrebné pokračovať v týchto opatreniach. Ešte stále je to veľmi komplikované pre ľudí, ktorí sú napríklad nezamestnaní, aby si otvárali živnosti. Ešte stále administratíva je priveľmi komplikovaná.

Minulý týždeň sme schválili novelu živnostenského zákona...

(Reakcia ministra.)

Práve vďaka tejto novele, ako pripomína pán minister, sme sledovali najmä túto oblasť - zjednodušiť administratívu, zjednodušiť byrokraciu pre ľudí, ktorí si chcú otvárať živnosti. Na májovú schôdzu vám novelu živnostenského zákona, schválenú vo vláde minulý týždeň, posúvame.

Ja som už včera na štvrťhodinovke naznačil, že veľmi významnou oblasťou okrem vytvárania podnikateľského prostredia, kde samostatnou oblasťou sú podmienky na prílev zahraničných investícii, je aj oblasť vzdelávania. Je to nesporne sektor, ktorému rozumiete mnohí lepšie, a konkrétne spadá do kompetencie neekonomických ministrov. Ale sú príklady vo svete, sú príklady v Európe. Írsky kolega mi veľmi konkrétne povedal, že naozaj vďaka investíciám a reforme vzdelávania išli z 20 % na 4 %.

Mne pán poslanec Švec poskytol čísla, ktoré hovoria, že z celkového počtu 560 000 nezamestnaných je 21 000 nezamestnaných absolventov stredných škôl, najmä tých, ktorí nemajú maturitu, ale iba 1 100 nezamestnaných absolventov vysokých škôl. Uviedol mi aj zdroj týchto čísiel. Rovnako veľmi oceňujem, že formuloval aj niektoré konkrétne návrhy, ktoré je potrebné urobiť, počnúc reformou stredných škôl, profiláciou absolventov podľa požiadaviek trhu, zásadným zvýšením počtu vysokoškolákov. Iste si spomínate, že takýto krok sme už urobili voči rozpočtu na rok 2001, keď sme na školský rok, ktorý začína septembrom 2000, myslím, o 10 % vytvárali finančné a iné predpoklady, aby mohlo študovať viacej vysokoškolákov, vediac, že do tejto oblasti sa potrebujeme viac angažovať. Napísal mi pán poslanec mnohé ďalšie podnety a samozrejme všetky, ktoré nám poskytnete aj v rozprave, ktorá beží k tomuto bodu, sú vítané a náležitým spôsobom ich zužitkujeme.

Takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcel by som urobiť záver z tohto svojho vystúpenia. Zhrnúť, akými cestami riešime, ale najmä akými cestami budeme ďalej riešiť tento ukazovateľ.

Dovolím si povedať jediný makroukazovateľ, s ktorým reálne ani ja sám nemôžem byť spokojný, po prvé, je to ďalším zvyšovaním kredibility Slovenskej republiky, ak budeme mať taký rozumný imidž, ak sa bude o Slovensku hovoriť, že je povedzme s Maltou, krajinou, ktorá je na najlepšej ceste dobehnúť krajiny, ktoré rokujú s Európskou úniou už skôr, ktoré začali rokovania dva roky skôr, ak jasne pôjdeme za členstvom v Severoatlantickej aliancii, ak dokážeme prijímať nielen bezpečnostné doktríny takou peknou väčšinou, ako ste prijali tento týždeň aj v spolupráci s opozíciou, potom budeme kredibilitu Slovenskej republiky zvyšovať, potom takých "matsushít", akých som v pondelok našiel v Krompachoch, bude na Slovensku pribúdať aj v ďalších takýchto našich regiónoch.

Druhá oblasť. Budeme naďalej podnecovať záujem zahraničných investorov. Už som povedal ako. Budovaním priemyselných parkov, schválime na májovej schôdzi, verím, nový zákon o investičných stimuloch. Snažili sme sa zjednodušiť administratívu v rámci SARIO, snažíme sa prijímať ďalšie opatrenia, aby sa investor, ktorý sa o Slovensko zaujíma, orientoval jednoduchšie, prehľadnejšie a ľahšie.

Tretia oblasť. Budeme vytvárať lepšie podmienky na podnikanie na Slovensku. Opäť som naznačil ako, a to ďalšou stabilizáciou daňovej sústavy, vytváraním podmienok na ďalšie znižovanie úrokových sadzieb, inflácie, posilňovaním stability meny, rozumnou privatizáciou.

Nezmienil som jeden významný sektor, na ktorý môžeme byť, ak nie pyšní, aspoň s ním spokojní, a to je reštrukturalizácia nášho bankového sektora. Slovenská sporiteľňa skončila v dobrých rukách za podmienok zásadne lepších ako v inej krajine. Do Všeobecnej úverovej banky vstúpil IFC a Európska banka pre obnovu a rozvoj, to je veľmi dobrý východiskový krok, aby aj Všeobecná úverová banka skončila v dobrých rukách. Do konca tohto roka máme nádej pomerne úspešne zavŕšiť reformu tohto sektora. Viete, že sme získali významného investora do Slovenských telekomunikácií. Viete, že aj vďaka tomu, že ste schválili príslušnú legislatívu, budeme v tejto rozumnej, prospešnej privatizácii pokračovať. Keď hovorím rozumnej, mám na mysli napríklad to, že výnosy z privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu použijeme na ešte zásadnejšie zníženie nášho zadlženia a na naštartovanie reformy dôchodkového systému. Preto som použil výraz, že chceme rozumne privatizovať.

No a napokon budeme aj naďalej podporovať rozumné verejné investície. Hovoril som o rozvoji bytovej výstavby, máme financie, máme nápady, máme myšlienky, ako naplniť ten progresívny plán odovzdávaných bytov tak, ako som o ňom na začiatku hovoril. Rovnaké infraštruktúrne investície môžete pozorovať v oblasti ciest a diaľnic, v oblasti reštrukturalizácie, rekonštrukcie našej železničnej siete a aj pri niektorých iných investíciách, ktoré sú nemožné bez participácie štátu.

Dámy a páni, ďakujem vám pekne, že ste ma vypočuli. Miera nezamestnanosti je ukazovateľ, ktorý nás znepokojuje. Sám som toho roku bol minimálne v 10 fabrikách, budem stále viac chodiť do takých regiónov, ako sú Krompachy, do regiónov, kde je zvýšená nezamestnanosť. Aj preto presadzujeme veľmi ťažké dohody na reformu verejnej správy, aby aj vďaka reforme verejnej správy sme pomohli najchudobnejším, najzaostalejším regiónom, pretože mnohé významné pomoci Európskej únie môžu prísť, keď budú mať adekvátneho partnera. Pre mnohé typy tejto pomoci je partnerom vyšší územnosprávny celok.

Čím bližšie sme k Európskej únii, tým viac sa zvyšujú aj príslušné fondy, ktoré môžeme čerpať. Sú to ISPA, SAPARD, sú to programy PHARE. Sú to mnohé ďalšie oblasti, pomocou ktorých dokážeme kvalitu života zlepšovať a aj s takýmto ukazovateľom, ako je miera nezamestnanosti alebo počet vytváraných miest, zápasiť a verím, že budeme zápasiť úspešne.

Veľmi pekne vám ďakujem, že ste ma vypočuli. (Potlesk.)