Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem vás informovať, že sa prihlásili poslanci za kluby SNS, SDĽ, KDH, SMK, HZDS a SDK, okrem toho ešte ďalších 10 poslancov, ale podľa § 28 ako prvý sa prihlásil o slovo predseda Národnej rady pán Jozef Migaš.
Pán predseda, nech sa páči, máte slovo.
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
sotva niekto pochybuje, že k prehĺbeniu ústavnosti v štáte prispieva zlepšenie kontrolnej funkcie Národnej rady Slovenskej republiky. Okrem využívania kontrolných nástrojov uvedených v článku 113 a článku 114 Ústavy Slovenskej republiky o interpelácii, hodine otázok a schvaľovaní rozpočtu a podobne túto funkciu môžu zlepšiť aj častejšie rokovania Národnej rady Slovenskej republiky o základných otázkach vnútornej, medzinárodnej, hospodárskej a sociálnej politiky štátu v zmysle článku 86 písm. i) ústavy.
Otázkam zahraničnej politiky sme venovali v terajšom volebnom období dostatočnú pozornosť. Menej sme sa zameriavali na otázky hospodársko-sociálnej politiky. Zrejme to bolo vyvolané prerokovaním veľkého počtu návrhov zákonov a noviel, ktoré sa dostali do rokovacieho programu zákonodarného zboru. S prihliadnutím na vážnosť sociálno-ekonomických tém by sme mohli ušetriť čas na ich prerokovanie za predpokladu, ak by sme pre neúčasť poslancov, a to aj koaličných, nemuseli tak často prerušovať schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Veľa času môžeme ušetriť ak prestaneme zneužívať faktické poznámky a obštrukcie.
Po zvládnutí zložitej hospodársko-finančnej situácie otvorene poviem, že za cenu vysokých sociálnych nákladov obnovili sa v Slovenskej republike podmienky hospodárskej stability. V uplynulom roku hrubý domáci produkt oproti očakávaniam 1,7 % sa ustálil na 2,2 %. To znamená, že úroveň slovenského hospodárstva medziročne stúpa najmä vďaka záujmu zahraničia o naše výrobky. V posledných mesiacoch mierne stúpa aj domáca spotreba. Možno vysloviť spokojnosť aj s vývojom inflácie a podobne.
Okrem týchto, nesporne pozitívnych výsledkov jeden z dôležitých makroekonomických ukazovateľov - nezamestnanosť - sa však stáva sociálno-ekonomickým problémom číslo 1. V Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky sa predpokladalo, že do konca volebného obdobia sa nezamestnanosť ustáli na úrovni okolo 10 %. Porovnanie cieľov a reálnej skutočnosti v tomto období vedie k jednoznačnému záveru, že ciele vládnej koalície sa v tejto oblasti neplnia, ba naopak, namiesto toho úroveň nezamestnanosti vzrástla a trvale zotrváva okolo 20 %.
Nehodlám poučovať a podrobnejšie rozoberať, ako negatívne pôsobí nezamestnanosť v oblasti ekonomiky na vytváranie zdrojov štátneho a verejného rozpočtu, ako degraduje sociálne postavenie dotknutého obyvateľstva a spôsobuje sociálne vylúčenie celých rodín i komunít. Všetci vieme, aký má vplyv tak vysoká miera nezamestnanosti na spoločenskú atmosféru, ako podkopáva zdravú výchovu nového pokolenia, resp. ako "chutí obyvateľom rastúca životná neistota", aký je jej vplyv na kriminalitu a medziľudské vzťahy. Sociológovia môžu potvrdiť, že existuje istá prahová hodnota kumulácie deštrukčných vplyvov na človeka, keď sa tento prvotne ekonomický fenomén môže vyhrotiť do sociálnych napätí a ventilovať v nepokojoch.
Problém nezamestnanosti je čoraz ostrejšie sledovaný Európskou úniou z hľadiska splnenia našich predpokladov stať sa členom Európskej únie. Považujem preto za veľmi dôležité zaoberať sa problematikou nezamestnanosti v zákonodarnom zbore a chcem v tejto súvislosti vysloviť niekoľko stanovísk.
Z predloženej správy o súčasnom stave a plnení úloh Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v oblasti politiky zamestnanosti sa dozvedáme najmä o opatreniach, ktoré v uplynulom období orgány exekutívy v tejto oblasti vykonali. Nemyslím si, že povaha a počet opatrení je nepostačujúci. Avšak konečný výsledok, t. j. miera nezamestnanosti začiatkom tohto roka svedčí o tom, že tento cieľ vládneho programu sa každým dňom skôr vzďaľuje, ako zreálňuje. Z toho vyplýva, že snaženiu vlády chýba konečný efekt, trend sa nezlepšuje, ani perspektívy nie sú v tomto smere príliš optimistické.
V správe sú vypočítané opatrenia zamerané na problémy nezamestnanosti. Napríklad vláda Slovenskej republiky uznesením číslo 1036/1999 schválila projekt Krátkodobý program podpory zamestnávania mladých ľudí. Ďalej vláda uznesením číslo 1036/1999 schválila "Program podpory zamestnanosti dlhodobo nezamestnaných občanov" a nadväzne na to, po určitom váhaní, bol predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov. Zo správy vyplýva, že vláda svojím uznesením číslo 101/2000 vytvorila medzirezortnú komisiu na riešenie problémov nezamestnanosti ako koordinujúci orgán na riešenie problémov nezamestnanosti a napokon uznesením číslo 908/2000 vláda schválila Národný plán zamestnanosti. Vymenované opatrenia a vôbec obsah správy svedčí o tom, že vláda Slovenskej republiky sa snaží riešiť problematiku nezamestnanosti predovšetkým legislatívnymi, organizačno-technickými a administratívnymi opatreniami. Nízku účinnosť takéhoto postupu si zrejme uvedomila aj vláda, ktorá napríklad v správe výrazne akcentovanú medzirezortnú komisiu zrušila 7. 3. 2001 ako nadbytočnú a nefunkčnú.
Z predkladanej správy vyplýva, že hlavné aktivity vládnych orgánov v riešení nezamestnanosti smerujú k zlepšeniu prehľadu o počte nezamestnaných, k skvalitneniu systému ich podpory a k obmedzovaniu nelegálneho zamestnávania či k organizovaniu verejnoprospešných prác. Povaha týchto opatrení, čo potvrdzuje predložená správa vlády, ma núti vysloviť názor, že k riešeniu nezamestnanosti naša exekutíva pristupuje príliš rezortne a zužuje ju len na sociálny fenomén. To je neudržateľný prístup. Nechcem spochybniť potrebu a opodstatnenosť aj takýchto, povedal by som, rezortných opatrení, ale mám vážne pochybnosti, či vystačia, najmä ak sa objavujú pochmúrne prognózy ďalšieho rastu miery nezamestnanosti.
Z doterajšieho postupu exekutívy vzniká dojem, že aktivita vlády pri riešení problému nezamestnanosti má predovšetkým rezortnú povahu a orientuje sa najmä na pomoc a podporu nezamestnaným. Tento dojem potvrdzuje obsah prerokovanej správy, ktorá analyzuje stav v bodoch: potieranie a regulovanie nelegálnej práce, prehodnotenie systému hmotného zabezpečenia nezamestnaných, vytváranie lepších podmienok pre profesijnú mobilitu, podpora zamestnania mladistvých a občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím a napokon skvalitnenie činnosti Národného úradu práce. Tvrdím, že takýmto prístupom sa len ťažko vymaníme z terajšej nepriaznivej situácie.
Chcem zdôrazniť, že problém nezamestnanosti, to nie je iba problém ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, je to problém všetkých rezortov, osobitne ekonomických, celej vlády, ale aj Národnej rady Slovenskej republiky, podnikateľských štruktúr.
V správe vlády hodnotenie stavu vytvárania nových pracovných miest a vôbec hodnotenie aktívnej politiky zamestnanosti mi chýba. Občas sa objaví informácia o otvorení novej prevádzky ako základne zahraničného investora. Žiaľ, nie je toho veľa a v tomto smere by sme mohli byť iniciatívnejší a lepšie motivovať ďalších zahraničných investorov.
Zvýšiť zamestnanosť je cieľom aj teraz prerokovaného návrhu zákona o priemyselných parkoch. Takéto postupy sú perspektívne, len nám to ide zatiaľ pomaly. V súčasnosti môžeme hovoriť o pripravenosti dvoch takýchto parkov, zatiaľ čo v susednej Českej republiky ich majú viac ako tridsať a budujú ďalšie vrátane potrebnej infraštruktúry, ktorá nám tak chýba v regiónoch s najvyššou mierou nezamestnanosti.
Na druhej strane je nevyhnutné analyzovať situáciu nevyužitých kapacít, ktoré dnes po celom Slovensku máme v tradičných priemyselných lokalitách. Veľa týchto kapacít je znehybnených konkurzným konaním a uplatnením nového zákona o konkurze a vyrovnaní. Rozsah týchto podnikateľských subjektov sa rozširuje. Vzhľadom na súčasný postup konkurzného konania, ktorý doposiaľ prebiehal u nás, s ohľadom na kapacitné zabezpečenia a spôsob má tento proces skôr likvidačný ako ozdravný charakter. Vytvára situáciu, že na jednej strane chcem budovať industriálne parky na zelenej lúke a na strane druhej nemáme filozofiu, ako racionálne využiť staré kapacity.
Po naštartovaní reštrukturalizácie bánk formou ozdravenia treba prijať organizačné opatrenia, aby sa konečne pristúpilo aj k reštrukturalizácii priemyslu.
Treba využiť spoluprácu s nevládnymi organizáciami, ako je Asociácia zamestnávateľských zväzov, Združenie priemyselných zväzov, Slovenská obchodná priemyselná komora.
Bolo by aj v záujme veci konfrontovať vzťah vytvárania nových pracovných príležitostí s opatreniami na rozvoj malého a stredného podnikania. Na takéto účely by mala vláda vyčleniť časť finančných prostriedkov napríklad z privatizácie. Bez rozvoja hospodárstva nedokážeme výrazne znížiť mieru nezamestnanosti, ostatné je sebaklam a zdá sa, že mu sčasti podliehame.
Preto si dovolím urobiť niekoľko návrhov na korekciu doterajšieho prístupu exekutívy a spôsobu riešenia problému nezamestnanosti:
Po prvé odporúčam zmeniť optiku nazerania, prekonať myšlienkové stereotypy a zaužívané návyky organizačnej či štátnej kultúry v celej exekutíve. Keď to vyjadrím konkrétne, to znamená, nezamestnanosť bola a trvalo ostáva svojou povahou sociálno-ekonomickým problémom. Nie je to okrajový či podružný fenomén, čosi, čo sa ekonomike nezámerne prihodilo.
Zásadne treba odmietnuť všetky pokusy zastierať podstatu problému zmenou metodiky a evidencie nezamestnanosti. To je čiastkové riešenie, ani jedno pracovné miesto tým nepribudne. Problém čiernej práce je síce závažný, ale je to skôr otázka znižovania nákladov na sociálne dávky v nezamestnanosti, a nie kľúčom k tvorbe nových pracovných miest. Problém čiernej práce sa skutočne stal spoločenským problémom, ale nemôžeme zostať len pri konštatovaní "je to vec len úradov práce". Máme tu do činenia s fenoménom porušovania celého radu zákonov v tom najširšom zmysle slova. Preto sa do tohto procesu musí zapojiť i polícia a ostatné rezorty, ktoré majú za úlohu dodržiavanie zákonnosti tak, ako je to bežné vo vyspelých krajinách.
Za riešenie problému taktiež nemožno považovať úvahy, že časť ľudí už stratila pracovné návyky a preto ich možno vypustiť z evidencie. Proti takému mysleniu treba kategoricky vystupovať. Nezamestnanosť na Slovensku je primárny jav štrukturálny a regionálny. Napokon takéto uvažovanie necháva bez povšimnutia, že po vyradení z evidencie túto skupinu ľudí musí ďalej podporovať štát vo sfére sociálnozdravotnej.
Zásadne treba odmietnuť aj všetky pokusy o vytváranie akýchkoľvek komisií. Je to len odkladanie vecných krokov na vedľajšiu koľaj a odďaľovanie možných riešení.
Zo strategického hľadiska si musíme uvedomiť, že po stabilizácii nášho hospodárstva i za určitých sociálnych obetí za posledné dva roky musíme vytvoriť v hospodárstve podmienky rastu ako prvého predpokladu tvorby nových pracovných miest. Musíme si uvedomiť, že vstupom zahraničného kapitálu do našich rozhodujúcich podnikov príde k racionalizácii práce, a preto je potrebné s touto skutočnosťou kalkulovať.
Na strane druhej sme si vedomí, že niektoré organizácie, napríklad Železnice i štátne podniky v energetike sú dnes označené prezamestnanosťou. Stručne povedané, treba brať do úvahy tie fakty a vytvoriť podmienky pre elimináciu negatívnych dopadov pri uplatňovaní racionalizácie po privatizácii štátnych monopolov. Preto nájstojčivejšie stojí otázka vypracovania exaktných opatrení, ktoré umožnia intenzívnejší prísun zahraničného kapitálu a podporu úspešných domácich podnikateľských subjektov.
Veľmi vážnou zostáva otázka vstupu mladých ľudí do pracovného pomeru. Javí sa účelné veľmi rýchlo analyzovať možnosť rozšírenia vzdelávacieho procesu na všetkých troch stupňoch odbornej prípravy - učilíšť, stredných odborných škôl i vysokých škôl - a sledovať dva ciele:
1. Treba eliminovať negatívny dopad rozširovania armády nezamestnaných mladých ľudí a na druhej strane pripraviť mladú generáciu na náročné hospodárske úlohy po vstupe Slovenska do Európskej únie. Vláda by mala upustiť od rezortného nazerania na nezamestnanosť a skončiť s rôznymi kompetenčnými spormi v tejto problémovej oblasti. Vládnutie je predovšetkým o zodpovednosti a riešení dilem, aké prináša život. Ak sa aspoň sčasti podarí zmeniť prístup exekutívy k nazeraniu na problém nezamestnanosti a zbaviť sa prežitých návykov organizačnej kultúry, môže skôr dôjsť k odblokovaniu kanálov praktického konania a prijímania vecných, nielen administratívnych riešení.
2. Úprimne vláde odporúčam prijať stratégiu účinného boja s nezamestnanosťou a siahnuť aj po netradičných riešeniach. V nich by sa mohlo zamerať na smelé odbúranie bariér, ktoré sú prekážkou rozvoja malého a stredného podnikania, rozvoja živnostníkov a turistického priemyslu, ďalej na odstránenie bariér, ktoré znemožňujú záujmy zamestnávateľov stretnúť sa so zamestnancami. Treba urobiť prelom do motivácie hľadajúcich si prácu i motivácie podnikateľov, ktorí by mohli za zmenených pravidiel ponúkať pracovné miesta, spružniť trh práce, urobiť ho viacej flexibilným, t. j. nestavať rigorózne pravidlá pracovných vzťahov, daňových a odvodových povinností.
3. Treba začať s prípravou podmienok na zvýšenie počtu študujúcich na stredných a najmä na vysokých školách. Podobné kroky uskutočnili naši susedia, sledujúc nielen zníženie náporu na trh práce, ale aj cieľovú úlohu rastu vzdelanostnej úrovne nastupujúcich generácií. Pomôžeme mladým ľuďom lepšie obstáť na trhu práce. Treba to urobiť v nadväznosti na reformu vzdelávacieho systému a pohnúť konečne aj s reformou nemocenského poistenia.
Pôvodnú dobre zamýšľanú myšlienku verejnoprospešných prác treba rekoncipovať do novej podoby. Uvedomujem si, že je to náhradný nástroj, ktorý môže mieru nezamestnanosti len zmierniť. Pritom je ale potrebné zlepšiť súčinnosť štátnej správy a samosprávy a navrhnúť nové realizačné projekty. Napríklad obnova bytového fondu panelových sídlisk s podporou štátu a za účasti bánk by oživila činnosť viacerých firiem a štátom vynaložené finančné prostriedky na taký projekt by zodpovedali vytvoreným hodnotám.
Schopnosť riešiť problém vysokej miery nezamestnanosti asi rozhodne o ďalšom politickom vývoji na Slovensku. To by si mala uvedomiť vláda Slovenskej republiky a zabezpečiť, aby sa na kompetentných miestach prešlo k účinným praktickým krokom na dosiahnutie obratu pri riešení problému nezamestnanosti.
Odporúčam po prerokovaní správy vlády o súčasnom stave a plnení úloh Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v oblasti politiky zamestnanosti neuspokojiť sa len s jej vzatím na vedomie, ako je to uvedené v návrhu uznesenia. Na podklade rozpravy a návrhov poslancov bude užitočnejšie formulovať a schváliť vecné a konkrétne uznesenie k tomuto bodu, čím chcem i ja osobne prispieť.
Dovoľte, aby som prečítal a odovzdal spravodajcovi návrh môjho uznesenia ako poslanca Národnej rady:
"Národná rada Slovenskej republiky podľa § 128 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov berie na vedomie správu o súčasnom stave a plnení úloh Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v oblasti politiky zamestnanosti. Ďalej konštatuje, že zo správy nedostatočne vyplýva sociálna a ekonomická podstata a vážnosť úrovne nezamestnanosti a negatívna prognóza jej vývoja - obsah tejto správy sa zaoberá najmä aktivitami podpory a pomoci nezamestnaným a absentuje v nej rozbor stavu a výhľadu riešenia tvorby pracovných miest.
Žiada vládu Slovenskej republiky:
a) aby súčasťou prípravného materiálu Hospodárska a priemyselná politika Slovenskej republiky bol aj rozbor stavu a výhľad opatrení zameraný na riešenie a spolufinancovanie tvorby pracovných miest,
b) aby pripravila podmienky vo výchovno-vzdelávacom systéme, ktoré umožnia v rokoch 2001 - 2006 zvýšiť počet študentov stredných a poslucháčov vysokých škôl s cieľom zmierniť mieru nezamestnanosti občanov a súčasne zvýšiť vzdelanostnú úroveň mladých ľudí, čím zlepší ich konkurencieschopnosť na trhu práce."
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána predsedu Národnej rady s faktickými poznámkami sa hlási 18 pánov poslancov a poslankýň. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok. Pán poslanec Benkovský je posledný.
Prvý je pán poslanec Húska.
Nech sa páči.
Poslanec A. M. Húska:
Ďakujem.
Chcem povedať, že situácia, ktorá sa vyvinula na trhu práce, je tak otrasná, že vystúpenie pána predsedu Národnej rady bolo skôr pohladením než skutočne nazvaním pravého stavu vecí. Z takýchto dôvodov si myslím, že je načase, aby politické strany zvážili svoju zodpovednosť a rozmysleli si, či je možné naďalej podporovať vládu, ktorá takým spôsobom vedie hospodárstvo do trvalého a rastúceho úpadku. Jediné, čo rastie, ktorá ekonomika na Slovensku rastie, je takzvaná tieňová alebo čierna ekonomika. To je katastrofa.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Belohorská.
Poslankyňa I. Belohorská:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán predseda, mňa veľmi mrzí, že ste v svojom vystúpení hovorili skôr diplomaticky ako adresne. Ako politik by ste sa mali správať zodpovedne, a nie dávať druhému zodpovednosť do rúk. Vy ako predseda parlamentu priamo nesiete zodpovednosť za to, čo ste povedali v začiatku, že parlament má kontrolnú funkciu. Nechcem sa vás pýtať na obsah včerajšej diskusie v koaličnej rade, možno ste hovorili o dievčatách, možno o kvalitnom víne. Možno by bolo lepšie ale, keby ste zobrali svojich ministrov, lebo vy priamo môžete ovplyvniť tieto programy. Máte ministra práce, sociálnych vecí z SDĽ. Máte z SDĽ pani ministerku financií, vám naklonenú osobu. Čiže priamo máte možnosť tieto veci riešiť. My ako opozícia keď sme opakovane žiadali, aby bol zaradený na schôdzu či už bod programu riešenia tejto situácie v nezamestnanosti alebo v zdravotníctve, vždy sme boli prehlasovaní. Keď sme opakovane žiadali, aby sme išli diskutovať nie vo všeobecnej rovine, tak ako aj pán minister dal všeobecné odôvodnenie nezamestnanosti, to vieme všetci, to nám nemusíte vysvetľovať, že je tu populačný boom.
Len vám poviem, všetky krajiny západnej Európy skôr naopak, skôr sú veľmi rady, keď im rastú populačné ročníky. Trpia skôr úplne opačným fenoménom, že si musia dávať zelené karty, že musia dávať povolenia na pobyt imigrantov, aby vlastne nahradili to, čo vlastne my zo štátu vypúšťame a vyhadzujeme. Ale pán minister to nazval veľmi presne v svojom vystúpení. Vláda prijala program podpory v nezamestnanosti. Skôr by bolo lepšie, keby vláda prijala program boja proti nezamestnanosti.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Tkáč.
Poslanec V. Tkáč:
Pán predseda Národnej rady, dovoľte, aby som povedal po našich vzájomných vzťahoch z Ústavy Slovenskej republiky, keď som vás aj vyzval na odstúpenie, aby ste nebrali to, čo poviem, konfrontačne teraz. Uvedomte si, akým spôsobom prerokúvame tento bod. O 9.00 hodine, ste avizovali niekoľko dní vopred, že tento bod sa začne. Tento bod o 9.00 hodine sa nezačal. Ten bod sme začali prerokúvať neskôr, omnoho neskôr, pričom tu nebol ani predseda vlády. Museli sme prerušiť rokovanie, aby ste stiahli predsedu vlády, ktorý včera alebo predvčerom vyhlásil, že hovoriť v týchto časoch o zlej sociálnej situácii je nepravdivé a nenáležité, najväčšiu somarinu, akú od roku 1990 niekto povedal z politikov Slovenskej republiky.
Predseda vlády tu nebol. Nie je tu ani generálny riaditeľ Národného úradu práce, pričom bolo avizované toto stretnutie. Predstavenstvo Národného úradu práce bolo znefunkčnené 5. 2., keď sa končilo funkčné obdobie Predstavenstva Národného úradu práce. Vláda len schvaľovala svojho zástupcu do orgánov Národného úradu práce 5. 2. A 20. 3. až parlament schvaľoval zloženie Predstavenstva Národného úradu práce. O 14.00 hodine dnes prakticky máme ešte 32 minút alebo 38 minút do rokovania, do obedňajšej prestávky. O 14.00 hodine je hodina otázok a o 15.30 hodine ste zvolali mimoriadnu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky k Csákymu.
Prosím vás, akým spôsobom máme seriózne k týmto veciam rokovať? Ja som bol chorý, keď nemecký parlament prerokúval otázku nezamestnanosti 4 dni. Počúval a sledoval som to v priamom prenose v televízii 20 hodín denne. Prosím vás, aj vy si uvedomte, akým spôsobom vytvárate podmienky, pričom tu je dnes stále ešte torzo vlády. A tí ministri, ktorí by si mali počúvať ministra práce, prakticky tiež tu nie sú. Chcem povedať, že toto je nedôstojné, aj organizačná stránka pri prerokúvaní tohto bodu je chabá, umelá, tak ako aj celá vládna koalícia.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Keltošová.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda,
keď som vás počúvala, tak nechcela som veriť vlastným ušiam, že také kritické slová vychádzajú od predstaviteľa koaličnej strany miesto toho, aby ste napríklad už od februára minulého roku neprijali do parlamentu ani jeden návrh zákona, ktorý neobsahuje doložku alebo neobsahoval doložku o dopadoch na zamestnanosť. Vy viete, že vláda prijala uznesenie vo februári v roku 2000, kde sľúbila, že nám bude pri každom dôležitom ekonomickom zákone dokladovať, čo ten-ktorý zákon spôsobí v oblasti zamestnanosti. Vám to, pán predseda, nevadilo, že vláda neplní vlastné uznesenie a keď sme sa my toho dožadovali, jednoducho sme boli odmietnutí? Takže takéto formálne rokovanie, aké teraz prebieha o tak závažnom probléme, považujem takisto len z vašej strany za pokrytectvo, pretože splníte si svoj bod rokovania. Bude prerušené, ako to povedal pán poslanec Tkáč, organizačne nie je zabezpečené, či zajtra tuná budú na ďalšom rokovaní prítomní aspoň títo páni ministri a pani ministerka, ktorí sú tuná dnes. Skutočne takéto podmienky sú nedôstojné, pán predseda, a vaša kritika do vlastných radov je rovnako spochybnená týmto "organizačným zabezpečením".
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Kalman.
Poslanec J. Kalman:
Vážený pán predseda,
dovoľte, aby som zareagoval na niektoré vaše myšlienky. Som rád, že si aj koalícia a vedenie Národnej rady konečne uvedomilo, že by sa mal prehĺbiť kontrolný systém Národnej rady alebo úloha vo vzťahu k vláde Slovenskej republiky. Škoda, že túto funkciu a túto možnosť si uvedomovali doposiaľ len poslanci Hnutia za demokratické Slovensko, ktorí niekoľkokrát žiadali aj mimoriadne schôdze k tomu, aby sa k najdôležitejším problémom v našej spoločnosti takéto rokovanie uskutočnilo. Myslím, že v septembri alebo v októbri minulého roku sme žiadali, aby bola prerokovaná otázka nezamestnanosti alebo politiky zamestnanosti na Slovensku. Dnes je marec. Mala byť pôvodne vo februári. Bola preložená len kvôli tomu, že nebola disciplína poslancov vládnej koalície a vlády. Z tohto pohľadu vaše slová nenachádzajú odozvu v tom pravom slova zmysle.
Vážený pán predseda, zarazilo ma, keď ste povedali a trocha ste alibisticky hovorili o tom, že nebyť rôznych pozmeňujúcich a doplňujúcich poznámok poslancov a rôznej taktiky, ktorú využívajú poslanci jednej alebo druhej strany, že možno by sa problémy trebárs aj zamestnanosti dostali na rokovanie parlamentu skôr. Dúfam, pán predseda, že nechcete tvrdiť, aby sme takto nepostupovali, a dúfam, že sa nestane a niekto si nebude vysvetľovať, že vysoká nezamestnanosť na Slovensku je práve preto, že poslanci dávajú veľa faktických pripomienok a pozmeňujúcich návrhov na svojich rokovaniach.
A posledná otázka alebo posledný môj postreh z vášho vystúpenia. Som rád, že ste si uvedomili aj vy, a vy to, dá sa povedať, permanentne tlmočíte vo svojich vystúpeniach, že sú tu úlohy vo vzťahu k Európskej únii. Ale bol by som ešte radšej, keby si to uvedomili vaši ekonomickí ministri, pretože vysokou mierou nezamestnanosti, politikou zamestnanosti a vôbec ekonomickým rozvojom sa od Európskej únie vzďaľujeme. Ja o tom budem hovoriť vo svojom vystúpení. My sme sa vrátili o 7 rokov naspäť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Aibeková.
Poslankyňa M. Aibeková:
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda parlamentu,
aj keď súhlasím s tou časťou vášho vystúpenia, kde ste kriticky hovorili o výsledkoch práce tejto vlády, ktorá sa prejavuje aj v enormnom náraste nezamestnanosti, prekvapili ma vaše konštatovania: "Musíme, mohli by sme byť iniciatívnejší, mali by sme." Pán predseda, ale veď vy ste členom koaličnej vlády. Vy nesiete plnú zodpovednosť za ten stav, ktorý tu je. Vy by ste mali naozaj riadiť a viesť prácu parlamentu tak, aby sa prioritne dostali na rokovanie tie body a tie zákony, ktoré by viedli k takému programu, aby sa nezamestnanosť znížila, pretože vo svojom vystúpení správne kritizujete, že sa energia plytvá na rôzne iné činnosti a nie je zameraná na riešenie tohto závažného problému.
Navrhovali ste, s čím sa dá súhlasiť, aby sa zvýšil počet študentov stredných a vysokých škôl. Pán predseda, ale ja neviem, či nesledujete, ako sa zvyšuje nezamestnanosť práve absolventov mnohých stredných škôl a ako sa zvyšuje už aj nezamestnanosť absolventov vysokých škôl. Zbytočne prijmete ďalšie počty študentov, keď nemáte pre nich pripravené podmienky. Vo včerajších a v dnešných médiách sa v súvislosti s tými školskými zákonmi, ktoré boli prerokúvané, ukázalo, ako napríklad študenti nemajú kde bývať. Čiže to nie je len problém zvýšenia počtu študentov, to je celý problém riešenia bývania, možností dochádzky študentov. Znižujete počty autobusov, železničných spojov. Takže nezvýšite potom počet študentov a ďalšie a ďalšie veci. Takže ja si myslím, že predovšetkým vy by ste si mali vstúpiť do svedomia ako jeden z troch najvyšších predstaviteľov Slovenskej republiky.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Engliš.
Poslanec A. Engliš:
Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán predseda Migaš, ja neviem, kde ste boli na školení o tých nových, dobrých výsledkoch o Slovenskej republike, asi v spoločnej dielni, tam, kam chodí pán Dzurinda. Prosím vás, vy si myslíte, že občania Slovenskej republiky sú slepí, hluchí, nevedia počítať a odnaučili sa jesť? Áno, sme prví v nezamestnanosti. Ale prosím vás, pán predseda Migaš, choďte asi k očnému lekárovi a prečítajte si sám tie štatistické údaje a neberte si do hlavy to, čo vám niekto diktuje, keď podriemkavate.
Čo sa týka tých myšlienok, že proces riešenia nezamestnanosti je celospoločenský proces, že treba do neho zapojiť všetkých, čo do toho majú čo hovoriť, a nielen teda ministerstvo práce, sociálnych vecí a Národný úrad práce, ako je to teraz, s tým s vami naprosto súhlasím. Je to jediná cesta. Lenže z vašich úst, pán predseda Migaš, znie príliš neskoro. Teraz, keď ste ako koalícia túto republiku doviedli do stavu krízy, aká nebola tu ani v tridsiatych rokoch, myslím si, že je to výsmech voličom priamo do tváre. Vy ste tam dali návrh, čo treba riešiť. Ja dám iný návrh, pán predseda Migaš, a ubezpečujem vás, myslím si, že z hľadiska Slovenskej republiky bude ďaleko lepší pre túto republiku, a dám ho, samozrejme, v rozprave.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Kadlečíková.
Poslankyňa M. Kadlečíková:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán predseda Národnej rady,
pozorne som počúvala vaše vystúpenie a musím sa priznať, že v mnohom zdieľam vaše názory, aj napríklad týkajúce sa 10-percentnej nezamestnanosti, čo bol cieľ z programového vyhlásenia vlády, a že vlastne táto méta sa nám pomaly začína rozplývať. Začína sa nám rozplývať, pretože chýba vlastne určitá koordinácia aj ekonomickej politiky. Častokrát robíme racionalizačné opatrenia, ale robia sa čisto rezortné, robí to jedno ministerstvo, druhé ministerstvo robí svoje a nakoniec každá takáto racionalizácia, audity a veci podobné vedú k tomu, že len vytvárame vyššiu nezamestnanosť. Takže častokrát nesieme za to zodpovednosť aj my a mali by sme v tomto smere viac kontrolovať vládu, pretože nie sú možné jednorazové útoky a sólové útoky na bránku, ale je potrebné spolupracovať.
Pán predseda Národnej rady, ja chápem tiež aj ďalšiu otázku, o ktorej ste hovorili, a mrzí ma osobne dnes to, že tento dôležitý problém, ktorý je vlastne, ako povedal minister práce, morou tejto spoločnosti, bude za chvíľočku prerušený. Bude prerušený za problém, ktorý, by som povedala, bude národnostným folklórom nenávisti, pretože tu zase sa budeme vybíjať na problémoch, ktoré problémami nie sú. Nie sú problémami obyvateľov Maďarov a Slovákov na južnom Slovensku, ale zrejme problémami inými. A toto ma ďaleko viac mrzí, pretože sme mali tento problém dotiahnuť do konca a hovoriť o nezamestnanosti aj o tom, aká je to bieda, keď mladí ľudia, ktorí skončia stredné a vysoké školy, sú nezamestnaní. Ale my dávame dostatok prostriedkov a stále viac najmä na nezamestnanosť, ale nie na zamestnanosť.
Ďakujem.
(Výkriky v sále.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vážení páni poslanci za HZDS, chcem vás vyzvať, aby ste nechali tých, ktorí vystupujú. To je zaujímavé, že do vašich vystúpení nikto nevykrikuje.
Pán poslanec Hofbauer.
Poslanec R. Hofbauer:
Zvolebnieva sa, zvolebnieva a podľa toho sa menia aj rétorické vystúpenia poslancov vládnej koalície. Je to dojímavé počúvať a predpokladám, že občanom to vyháňa slzy do očí, ale slzy súcitu s týmito rečníkmi.
Pán predseda Národnej rady Migaš, vaše kritické vystúpenie vo veci nezamestnanosti sú absolútne v poriadku až na jeden detail, že ste člen vládnej koalície a ste spoluzodpovedný za tento stav, ktorý ste neohrozene kritizovali.
Včera som si vypočul veľmi vážnu kritiku ďalšieho vášho straníckeho súverenca ministra školstva Ftáčnika, ktorý sa dištancoval od nepostačujúceho zvýšenia platu učiteľom a pedagogickým pracovníkom. Prednedávnom nad malým zvýšením finančných prostriedkov, veru hej, prednedávnom som si mohol vypočuť kritické slová pána ministra pôdohospodárstva Koncoša o dotačnej politike vlády v pôdohospodárstve. Súčasne vyznievajú kritické hlasy ministra zdravotníctva Romana Kováča o stave financovania zdravotníctva, nemocníc, lekární a stave zdravotných poisťovní. Včera ste si mohli pozrieť pred Národnou radou najväčšie policajné zhromaždenie, aké som kedy v živote videl. V živote som nevidel pokope toľko policajtov a policajtských áut, ktoré prišli rozprášiť železničiarov, ktorí nesúhlasili s transformáciou, ktorú ste tu vychválili a ktorú pripravuje šéf Železníc Egyed. Takže stalo sa módou, že každý člen rezortu kritizuje to, za čo je zodpovedný. Uvítal by som, keby sa prestala táto tieňová hra s pokrytectvom, lebo je to smiešne. Kto to počúva, tak nemôže mu byť ani do smiechu, ale musí mu byť trápne.
A čo sa týka ešte toho optimálneho stavu transformácie Železníc, tak ten nezmysel je asi rovnaký, ako keby sa trolejbusová doprava vylepšila tým, že drôty sa oddelia od trolejbusov.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Drobný.
Poslanec M. Drobný:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Zaujímavý prejav to bol, pán predseda parlamentu. Ja som si ho vypočul. Expressis verbis ste povedali a z toho celého kontextu vyplynulo, že všetko máme dobré, len akurát práve nezamestnanosť máme zlú. Ale od toho sa odvodzuje všetko ostatné, ktoré je zlé, a to nemôžeme opomenúť. Debakel zdravotníctva, kultúrnej oblasti, školstva a iné veci s tým súvisia priamo, lebo slovenský nezamestnaný dopoludnia pije, prepíja sociálne dávky, na obed zbije ženu a deti a večer sa obesí.
Páni, sebevražednosť nám stúpla za posledné 2 roky o 38 %. To je obrovské stúpnutie. A prevažne to stúplo u tých sebevražedných ľudí, ktorí sú nezamestnaní. A to je ukazovateľ, ktorý nás stavia do strašného svetla v Európskej únii a v európskom spoločenstve vôbec. Pre tento ukazovateľ sme neprijateľní, pretože je to ukazovateľ hanobný. Páni, ale keby sme namiesto kníh, ktoré ste písali, čiernych kníh, boli riešili od počiatku profilakticky a preventívne predpokladanú, teda dopredu predpokladanú nezamestnanosť, boli by sme na tom lepšie ako dnes. Práve minister práce, sociálnych vecí a rodiny nepísal tieto knihy a napriek tomu mnohí hovoria, že on je na vine. On nie je na vine. Celá vláda je na vine. A urobila nám takú hanbu v Európe, 38-percentné stúpnutie napriek tomu, že boli roky, ktoré mali veľa slnečného žiarenia, nemôžeme sa vyhovárať na melatonín, že bolo málo žiarenia ako v severských krajinách, a preto nám stúpla sebevražednosť, sebevražední sú nezamestnaní. A tí nám ukazujú, nastavujú zrkadlo pravdy našej politiky.
Tá politika je veľmi zlá aj v tomto zmysle a v tomto svetle. Preto si myslím, že zobuďme sa, hovorme naozaj, že nezamestnanosť je kritériom vášho vládnutia. To je zrkadlo vášho vládnutia.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Andrassy.
Poslanec Ľ. Andrassy:
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Osobne si myslím, že je dobré, že Národná rada Slovenskej republiky prerokúva tak citlivú a problematickú oblasť, ako je oblasť zamestnanosti, keď sa nezamestnanosť na Slovensku vyšplhala nad 20 %. Je dobré, že pri prerokovaní tejto správy je tu nielen minister práce, sociálnych vecí, rodiny a bývania, ale že sú tu aj ekonomickí, hospodárski ministri, pretože nezamestnanosť sa nedá riešiť len jedným rezortom, nezamestnanosť v prvom rade treba riešiť cez podporu hospodárskeho rastu, cez podporu investícií do podnikania, aby sa vytvárali nové pracovné miesta, pretože ministerstvo práce v prvom rade musí zabezpečiť sociálne istoty pre tých, ktorí prídu o prácu a padnú do sociálnej siete.
Ja z vystúpenia predsedu parlamentu pozitívne vnímam najmä tú skutočnosť, že základnou aj cestou, ako riešiť problém zamestnanosti, je podpora výchovy a vzdelávania mladej generácie. Aj v správe sa jasne konštatuje, že veľkým problémom nezamestnanosti na Slovensku je vysoká miera nezamestnanosti mladých ľudí, ktorí majú buď len základné, alebo učňovské vzdelanie. Teda investovanie a podporenie školstva v rozpočte na rok 2002 je podľa mňa jednou z rozhodujúcich ciest, ako pomôcť riešiť zamestnanosť nielen tejto vláde, ale celej spoločnosti na obdobie minimálne ďalších 10 rokov.
Druhý problém, ktorý trápi spoločnosť, je vysoká miera nezamestnanosti dlhodobo nezamestnaných, ktorí sú nezamestnaní viac ako 2 roky. Tam ja pozitívne vnímam krok, ktorý opozícia mnohokrát kritizuje. A to je začatie s programom verejnoprospešných prác. Takto v minulom roku bezmála 70 tisíc ľudí našlo možnosť pracovať, aj keď nie za vysoké mzdy, ale mohli po dlhej dobe, keď boli nezamestnaní, pracovať na zveľaďovaní obcí a miest.
A som veľmi sklamaný, že aj táto diskusia sa začala veľkou konfrontáciou medzi opozíciou a koalíciou a koalícia nič nevidí na tejto vláde, len všetko zlé.
Ďakujem.