Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Chce vystúpiť na záver rozpravy minister?
Nech sa páči.
Minister školstva SR M. Ftáčnik:
Vážený pán predseda,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
dovoľte tri poznámky na diskusiu, resp. rozpravu, ktorá sa viedla v prvom čítaní.
Tá prvá poznámka súvisí s tým, že tento zákon hovorí o rozdeľovaní 26 mld. Sk. O tom rozprávame. Vieme všetci, že tie peniaze nestačia a snažíme sa nájsť spôsob, aby sme si porovnali, ako ich rozdeľovať spravodlivejšie ako doteraz, pretože v Prešovskom kraji ťažko niekto vysvetlí učiteľom a zamestnancom škôl, prečo majú na jedného žiaka podstatne menej ako v iných krajoch Slovenska. To je to, čo máme doteraz. Tento zákon to má zmeniť. Tento zákon nechce ohroziť malotriedne školy. Ja zdieľam tie obavy, ktoré tu vyslovili páni poslanci a pani poslankyne, ale prosím, povedzte mi, pokiaľ štát bude financovať malotriednu školu. Ak nás priemerný žiak základnej školy na Slovensku stojí 15 tis. korún a my máme školy, kde je sedem žiakov, nie v triede, sedem žiakov v škole a jeden stojí 60 tis. korún, vieme to ešte uniesť alebo nevieme? Tak stojí otázka. O tom hovorí tento zákon, o tom budeme podrobne diskutovať v druhom čítaní. Čiže nechceme zrušiť malotriedne školy. Nechceme ich ohroziť, ale istá norma, pokiaľ ešte vieme financovať zo strany štátu a kde prípadne chceme zainteresovať samosprávy, táto norma musí existovať.
Druhý nárek tu bol nad tým, že zákon nie je nárokový. To je veľmi jednoduché povedať, zapíšte do zákona, že nedáme na školstvo 26 miliárd, ale 30 miliárd alebo 35 miliárd. Pani poslankyňa, prečo ste nedali 35 miliárd, prečo ste nedali viac, ako ste dávali, prečo ste nedali viac? Tento zákon je nárokový v dvoch veciach.
V oblasti miezd nebude znamenať ohrozenie učiteľov, pán poslanec, pretože zákon o verejnej službe, ktorý ste tento týždeň prerokovali v prvom čítaní, určí nároky zamestnancov. Tento zákon len garantuje, že budú určené na normatívny počet zamestnancov, pedagogických aj nepedagogických. To je to, čo je obsiahnuté v zákone. A nárokový je ten zákon aj v oblasti fixných výdavkov, o ktorých hovorila pani poslankyňa. Ak rozhodnete, že tých fixných výdavkov bude viac, samozrejme, to budeme rešpektovať. To znamená, sú tu aj nárokové princípy, ale v zásade ten zákon je prerozdeľovací, pretože lepšie a presnejšie rozdeľuje to, čo je k dispozícii.
Pán poslanec, ľudové školy umenia už na Slovensku nemáme. Máme základné umelecké školy. Zákon o nich hovorí a počíta s ich existenciou. Nie je o rušení základných umeleckých škôl.
Posledná poznámka. Podporujem návrhy pani spravodajkyne na predĺženie termínu. Zrejme treba vo výboroch detailnejšie si vysvetliť veci, ktoré boli prezentované aj v tejto rozprave.
Pevne verím, že podporíte návrh zákona v prvom čítaní a jeho prerokovanie v druhom čítaní umožní vysvetliť a dopracovať zákon tam, kde to budete považovať za potrebné.
Ďakujem. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Chce na záver rozpravy vystúpiť spravodajkyňa? Nie.
Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu.
Prosím pani poslankyňu Dolník, aby uviedla prvé a potom druhé hlasovanie k tomuto zákonu.
Poslankyňa E. Dolník:
Ďakujem pekne za slovo.
V súlade s vystúpeniami v rozprave a s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že prerokuje vládny návrh zákona o financovaní základných a stredných škôl a školských zariadení (tlač 920) v druhom čítaní.
Prosím, dajte hlasovať.
Predseda NR SR J. Migaš:
Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o uvedenom návrhu pani spravodajkyne. Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 91 poslancov.
Za návrh hlasovalo 71 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 11 poslancov.
Hlasovania sa zdržalo 6 poslancov.
Nehlasovali 3 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Pani poslankyňa, nech sa páči, druhé hlasovanie.
Poslankyňa E. Dolník:
Keďže sme hlasovaním rozhodli, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní, odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1012 z 2. marca 2001 návrh zákona prideliť v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport.
Prosím, pán predseda, o tomto hlasovať zvlášť a potom som mala pozmeňujúci návrh o lehote, takže o tom by sme mali hlasovať zvlášť, tiež.
Teda najprv prosím hlasovať o pridelení zákona výborom.
Predseda NR SR J. Migaš:
Hlasujeme najprv o pridelení zákona výborom.
Prezentujme sa a potom budeme hlasovať o lehote.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 80 poslancov.
Za návrh hlasovalo 77 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržal 1 poslanec.
Nehlasoval 1 poslanec.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor.
Teraz lehotu, pani poslankyňa.
Poslankyňa E. Dolník:
Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, pričom na základe môjho pozmeňujúceho návrhu navrhujem, aby výbory, ktorým je návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 4. júna 2001 a v gestorskom výbore do 7. júna 2001.
Predseda NR SR J. Migaš:
Prezentujme sa a hlasujme k uvedenému návrhu, pokiaľ ide o lehotu. Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 90 poslancov.
Za návrh hlasovalo 81 poslancov.
Proti návrhu hlasovalo 5 poslancov.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Konštatujem, že sme uvedenú lehotu schválili.
Ešte, nech sa páči.
Poslankyňa E. Dolník:
Vážený pán predseda, máme tu ešte návrh na uznesenie, o ktorom by bolo treba hlasovať, čo som predniesla vo svojom diskusnom príspevku:
"Národná rada Slovenskej republiky žiada Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, aby dodalo vykonávacie predpisy k zákonu o financovaní základných a stredných škôl a školských zariadení poslancom Národnej rady Slovenskej republiky do termínu rokovania v druhom čítaní vo výboroch."
Ďakujem a prosím, dajte o tom hlasovať.
Predseda NR SR J. Migaš:
Prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 90 poslancov.
Za návrh hlasovalo 83 poslancov.
Proti návrhu hlasoval 1 poslanec.
Hlasovania sa zdržali 4 poslanci.
Nehlasovali 2 poslanci.
Aj tento návrh sme schválili.
Ďakujem, pani spravodajkyňa.
Pristúpime k hlasovaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl v znení neskorších predpisov (tlač 921).
Prosím pani spravodajkyňu pani poslankyňu Rusnákovú, aby uviedla prvé a druhé hlasovanie k tomuto zákonu.
Nech sa páči.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Vážené dámy,
vážení páni,
v súlade s vystúpeniami v rozprave a s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa vyplývajú ako spravodajkyňu výboru z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že prerokuje vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 29/1984 Zb. o ústave základných a stredných škôl v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní.
Predseda NR SR J. Migaš:
Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme, aby sme predmetný zákon prerokovali v druhom čítaní. Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 89 poslancov.
Za návrh hlasovalo 70 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 4 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 11 poslancov.
Nehlasovali 4 poslanci.
Tento návrh sme schválili.
Nech sa páči, druhé hlasovanie.
Poslankyňa E. Rusnáková:
Keďže sme hlasovaním rozhodli, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní, odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona NR SR o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady číslo 1013 z 2. marca 2001 návrh zákona prideliť v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu a výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom uznesenia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým je návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 2. mája 2001 a v gestorskom výbore do 4. mája 2001.
Predseda NR SR J. Migaš:
Prezentujme sa a hlasujme o pridelení zákona výborom a určení lehoty. Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 87 poslancov.
Za návrh hlasovalo 81 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržali 2 poslanci.
Nehlasovali 4 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a lehotu výborom na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní.
Ďakujem pánu ministrovi i pani spravodajkyni.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 46. schôdze
správou o súčasnom stave a plnení úloh Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v oblasti politiky zamestnanosti.
Správu ste dostali ako tlač 856 a spoločnú správu výborov ako tlač 856a, ktorej súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady.
Procedurálny návrh - pán poslanec Tkáč.
Nech sa páči.
Poslanec V. Tkáč:
Ďakujem, pán predseda, za slovo.
Mám procedurálny návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky požiadala o účasť celú vládu na čele s predsedom vlády Mikulášom Dzurindom. Keď tento bod sa prerokúval v nemeckom parlamente, mal som možnosť to sledovať. Bola tam skutočne celá vláda plus verejnoprávne inštitúcie. Pán Dzurinda oznámil 27., že hovoriť v týchto časoch o zlej sociálnej situácii je nepravdivé a nenáležité. Povedal to na stretnutí s predstaviteľmi odborov. Ja si myslím, že by tento pokus o ekonóma, ktorý dnes je na čele vašej vlády, mal by tu sedieť, aby sa aspoň trochu naučil, aká je reálna situácia na Slovensku. Hovoríme o tak vážnej téme a sú tu len dvaja ministri. Česť, že tu sú, ja si to vážim. Ale v každom prípade je to vec celej vlády, je to vec ekonomického podpredsedu vlády a toho pokusu prírody o ekonóma, ktorý je dnes na čele vašej vlády.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Dám o tom hlasovať.
Nech sa páči, pán poslanec Brocka.
Poslanec J. Brocka:
Ja mám taký miernejší procedurálny návrh ako pán kolega Tkáč. A myslím si, že minimálne ekonomickí ministri a prípadne premiér by tu mohli byť. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Panie poslankyne, páni poslanci, dávam hlasovať o procedurálnom návrhu najprv pána poslanca Tkáča. Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 88 poslancov.
Za návrh hlasovalo 35 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 2 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 44 poslancov.
Nehlasovalo 7 poslancov.
Tento návrh sme neschválili.
Teraz budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Brocku. Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o návrhu pána poslanca Brocku, aby na rokovaní boli prítomní aspoň ekonomickí ministri vlády Slovenskej republiky a predseda vlády. Hlasujeme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 93 poslancov.
Za návrh hlasovalo 63 poslancov.
Proti návrhu nehlasoval nikto.
Hlasovania sa zdržalo 21 poslancov.
Nehlasovalo 9 poslancov. (Potlesk.)
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, požiadam predsedu vlády, aby boli prítomní k tomuto bodu ďalší ekonomickí ministri, ktorí sú prítomní v Bratislave a ktorí sú schopní sa dostaviť na rokovanie Národnej rady.
Pán poslanec Gašparovič - ešte procedurálny návrh.
Poslanec I. Gašparovič:
Pán predseda, z týchto procedurálnych návrhov sme schválili len jeden, ten miernejší. A k tomu miernejšiemu mám ešte ja jednu miernu žiadosť, aby ste prizvali aj predsedu Národného úradu práce, ktorý by tu mal sedieť aspoň na balkóne, ak nie na tribúne.
Predseda NR SR J. Migaš:
Chcem na základe stanoviska pána ministra oznámiť Národnej rade, že pán generálny riaditeľ Národného úradu práce dnes nie je prítomný v Bratislave. Tu v rokovacej miestnosti čiže na balkóne je prítomný jeho námestník. Pán generálny riaditeľ tu nie je, čiže nedám hlasovať o tomto návrhu.
Pán poslanec Oberhauser, nech sa páči.
Poslanec V. Oberhauser:
Ja som chcel poprosiť, pán predseda, aby sme prerušili rokovanie o tomto bode programu, kým sa nedoplní počet zástupcov vlády, aby sme nehovorili naozaj do prázdna.
Ďakujem.
Predseda NR SR J. Migaš:
Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem teraz 5-minútovú prestávku.
Ja budem hovoriť s predsedom vlády, aby v súlade s rozhodnutím Národnej rady ekonomickí ministri a premiér prišli na rokovanie Národnej rady.
(Po prestávke.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní Národnej rady.
Chcem vám oznámiť, že pani ministerka Machová, pani ministerka Schmögnerová a pán minister Koncoš sú na ceste do Národnej rady. Ostatní nie sú prítomní v Bratislave. Čiže odporúčam, aby sme rokovanie začali.
Dávam slovo pánu ministrovi, aby uviedol správu vlády.
Nech sa páči, pán minister Magvaši.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Ďakujem.
Vážený pán predseda Národnej rady,
(Ruch v sále.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Upokojme sa panie poslankyne, páni poslanci. Vypočujme si správu pána ministra.
Nech sa páči, pán minister.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky,
vážený pán kolega Harach,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
nezamestnanosť je jedným z najvážnejších celospoločenských problémov Slovenska v poslednom desaťročí. Stáva sa čiernou morou, ktorá Slovensko gniavi celých posledných 10 rokov. Zásadné zmeny v spoločnosti vyvolali rad prejavov, na ktoré spoločnosť nebola pripravená. Takým je určite aj nezamestnanosť.
Koaličná vláda, ktorá vznikla po voľbách na jeseň roku 1998, si tento fenomén slovenskej spoločnosti plne uvedomovala. Preto aj vo svojom programovom vyhlásení prijala tieto ťažiskové úlohy:
1. do konca funkčného obdobia vytvoriť predpoklady na zníženie miery nezamestnanosti na úroveň 10 %, zabezpečiť rast produktívnej zamestnanosti založenej na ekonomickom raste a reštrukturalizácii ekonomiky, ktorá bude zohľadňovať požiadavku vytvárania pracovných príležitostí, a tým vytvárať podmienky pre postupné znižovanie miery nezamestnanosti, zároveň prehodnotiť systém hmotného zabezpečenia nezamestnaných tak, aby ich reálne motivoval hľadať a využívať pracovné príležitosti,
2. vytvoriť lepšie podmienky na profesijnú mobilitu pracovných síl najmä flexibilným systémom rekvalifikácie a ďalších foriem vzdelávania a využívaním práce na skrátený úväzok,
3. sústrediť úsilie vlády na zvýšenie zamestnanosti, riešenie a predchádzanie dlhodobej nezamestnanosti tých občanov, ktorí vzhľadom na svoj zdravotný stav, vek a ďalšie faktory majú osobitné problémy s uplatnením na trhu práce - ide o využívanie vhodných nástrojov aktívnej politiky trhu práce, a vytvorenie osobitných programov pre mladistvých, absolventov škôl, občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou,
4. skvalitniť činnosť Národného úradu práce, zabezpečiť hospodárnosť a účelovosť služieb zamestnanosti, vniesť väčšiu systematickosť, prehľadnosť, efektívnosť do jeho činnosti a prehodnotiť existujúcu sústavu úradov práce.
Správu, ktorú ste dostali, o súčasnom stave a plnení úloh Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v oblasti zamestnanosti, vláda Slovenskej republiky predložila na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1145 z 2. novembra 2000, ktorým ste vy poslanci Národnej rady požiadali vládu, aby podala v lehote do tridsiatich dní správu o súčasnom stave a plnení úloh Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v oblasti zamestnanosti.
Vláda takto učinila začiatkom decembra minulého roka a, samozrejme, tým pádom materiál, ktorý je predložený, relatívne zostarol, ale predsa je tam v tejto správe (v tlači 856) šesť bodov, ktoré dávajú odpoveď, na akom stupni alebo v akej úrovni sa nachádza plnenie Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Je to jednak kapitola, ktorá sa zaoberá s opatreniami na zníženie nezamestnanosti. Je tam otázka potierania a regulovania nelegálnej práce. Po tretie, je tam prehodnotenie systému hmotného zabezpečenia nezamestnaných, ako sa týmto problémom vláda zaoberala a riešila ho, vytvorenie lepších podmienok pre profesijnú mobilitu. Ďalej je tam riešený a vysvetľovaný problém, ako sme riešili problém podpory zamestnávania mladistvých občanov a občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím. A ako posledná kapitola je, ako skvalitniť činnosť Národného úradu práce. Mali ste možnosť teda dostať v písomnom vydaní toto hodnotenie a chcel by som niektoré veci doplniť, ktoré neboli uvedené v tejto správe.
V prvom rade by som chcel konštatovať, že zamestnanosť je ekonomickou kategóriou. Súvisí s hospodárskym rastom a infláciou. Každá národná ekonomika je v určitom období schopná vyprodukovať takzvaný potencionálny produkt. Je to produkt ekonomiky pri vysokej zamestnanosti. Táto udržateľná úroveň reálneho hrubého národného produktu predstavuje maximálnu úroveň výstupov bez toho, aby sa prekročila produkčná kapacita krajiny a vyvolali inflačné tendencie. Samozrejme, zdroje rastu potencionálneho produktu sú v raste kapitálu, práce, pôdy, zdokonalenia technológie a zvýšenia efektívnosti.
Samozrejme, makroekonomická teória aj zoširoka rozoberá vplyv agregátnej ponuky a agregátneho dopytu. Sledujú sa tu vplyvy daňového zaťaženia, politických, ekonomických cyklov, úrovne miest, rôznych spôsobov diskriminácie a protekcionizmu, vplyv dokonca aj odborov, aj kolektívneho vyjednávania. Tieto zložité poznania nie je možné úplne a rigorózne v tom-ktorom hospodárstve štátov jednoznačne uplatňovať. Dokonca aj ekonomická teória hovorí, že Reaganova ekonomická expanzia z polovice osemdesiatych rokov bola v skutočnosti iba ozdravením vyvolaným stranou dopytu, ktorou bolo preoblečené do ponukového šatu. Aj dlhotrvajúca konjunktúra Spojených štátov, dlhodobá recesia v Japonsku, ale i hlboké krízy v Mexiku, v Brazílii, v juhovýchodnej Ázii, v Rusku mali svoje odlišnosti a iné metódy na riešenie hospodárskej situácie. Prečo o tom hovorím. Chcem tým len zvýrazniť, že problém Slovenska, celej jeho desaťročnej existencie je určite svojím špecifickým problémom, ktorý treba tiež riešiť citlivo k danej situácii Slovenskej republiky.
Príčiny stabilizácie makroekonomického rámca, samozrejme, ovplyvňujú aj reálny trh práce. Tento súvisí jednak s konkurenčnou schopnosťou slovenského hospodárstva a tá súvisí aj s hraničnou produktivitou. A to zasa súvisí s potencionálnym produktom, s reálnym produktom, ktorý je výsledkom premyslenej, a to by som chcel zvýrazniť, premyslenej dlhodobej a strednodobej hospodárskej stratégie štátu, a nie len úsekov. To znamená, že treba tu vidieť celý desaťročný vývoj určitej hospodárskej stratégie štátu Slovenskej republiky. Treba jasne povedať, že v Slovenskej republike sa dotýkame v skutočnosti toho, že vysoká nezamestnanosť je výsledkom vysokého rozdielu medzi potencionálnym produktom a reálnym produktom.
V celom transformačnom období má zamestnanosť v Slovenskej republike dlhodobo klesajúcu tendenciu. Likvidácia pracovných miest v dôsledku transformačných a reštrukturalizačných procesov nebola kompenzovaná vytváraním nových pracovných miest v ozdravených častiach hospodárstva. Viacej pracovných miest sa totiž zlikvidovalo, ako sa nových vytvorilo. V dôsledku populačného boomu zo sedemdesiatych rokov bude minimálne do roku 2006 trvale rásť rýchlejšie obyvateľstvo v produktívnom veku ako v uplynulom období. Počet obyvateľstva v tomto období vzrástol o 2,1 %, ale počet obyvateľstva v produktívnom veku vzrástol o 11,1 %, čo je najväčší rast v krajinách strednej Európy. Ponuku pracovnej sily zvyšujú aj ďalšie činitele, samozrejme, akými sú skracovanie napríklad základnej vojenskej služby či znižovanie počtu žien na materskej a rodičovskej dovolenke.
Základný problém Slovenska v zamestnanosti je v tom, že ponuka pracovných síl v produktívnom veku vysoko prekračuje dopyt slovenského hospodárstva po pracovnej sile. Chcel by som to znovu zvýrazniť, že toto je jeden zo základných problémov zamestnanosti Slovenska, že ponuka pracovných síl v produktívnom veku vysoko prekračuje dopyt slovenského hospodárstva po pracovnej sile. To spôsobuje vysokú nezamestnanosť a s vysokým zaťažením výdavkov verejných financií.
Štruktúra nezamestnanosti na Slovensku dlhodobo vykazuje tieto znaky: Po prvé vysokú regionálnu rozdielnosť v nezamestnanosti, po druhé trvalý rast podielu dlhodobo nezamestnaných viacej ako dvanásť mesiacov, vysoký podiel nezamestnaných mladých ľudí, i keď v posledných troch rokoch došlo k stagnácii tohto podielu. Čo je horšie, dochádza k rastu podielu nezamestnaných rizikových skupín, a to občanov so základným vzdelaním, žien po 45 rokoch veku a zdravotne postihnutých.
Samozrejme, dopyt po práci v rozhodujúcej miere ovplyvňuje ekonomický rast, mzdy, ceny, zahraničný obchod a vonkajšia a vnútorná rovnováha. Mzdová politika v uplynulom období nemala taký výrazný vplyv na zhoršovanie dopytu po práci. Treba povedať, že sme jedinou krajinou za posledné desaťročie v strednej Európe, kde ročný priemerný rast produktivity práce oproti priemernému rastu reálnych miezd bol vyšší ako ekonomicky odporúčaná časť 0,5 %. Tento rozdiel bol približne, okolo 5 % bol rast produktivity práce a priemerný rast reálnej mzdy medziročne v tom desaťročí bol 3,5 %. Čiže na Slovensku zdrojom inflácie dlhodobo neboli a nie sú inflačný rast miezd, ba dokonca tieto mzdy, relatívne nízke mzdy vytvárali v určitej chvíli aj konkurenčnú schopnosť. Samozrejme, vývoj v ostatných oblastiach neustále znižoval dopyt po práci. To pri trvalom raste ponuky pracovnej sily v dôsledku rastu produktívnych ročníkov vyvolávalo napätie a trvalú enormnú nerovnováhu na trhu práce, napätie vo verejných financiách a, samozrejme, aj sociálne napätie.
Kľúč riešenia nezamestnanosti je založený na zdravom hospodárskom raste, v zahraničnom obchode a vo vonkajšej a vnútornej nerovnováhe.
Samozrejme, vysoká nezamestnanosť je mnohokrát vysvetľovaná aj deformáciami trhu práce. Sú to bariéry, ktoré znižujú ochotu ľudí hľadať si prácu. V Slovenskej republike, ktorej demografický vývoj vytvára situáciu, že rastie populácia v produktívnom veku, je nevyhnutné zvyšovať v hospodárstve počet produktívnych pracovných miest. Také hospodárstvo musí byť konkurenčné a dynamické. Súvisí to s mechanizmami tvorby ceny práce a ceny práce verzus kapitál. Nízka cena práce nemotivuje k zásadným technologickým zmenám nevyhnutným na zvyšovanie konkurenčnej schopnosti, ale ani k zvyšovaniu diferencie medzi sociálnymi podporami a cenou práce. Na druhej strane je nevyhnutné dosiahnuť stav, aby produktivita práce ešte rástla rýchlejšie než reálna mzda a prirážky ku mzde.
Vláda Slovenskej republiky prijala koncom roku 1999 na riešenie problémov nezamestnanosti koncepciu politiky nezamestnanosti do roku 2002 s tým, že tam riešila a navrhovala niektoré kroky ako program podpory v nezamestnanosti dlhodobo nezamestnaných občanov, ktorý sa podarilo realizovať koncom minulého roka. Prijali sme krátkodobý program podpory zamestnania mladých ľudí, ktorý bude v tomto roku ďalej pokračovať.
Čo je najdôležitejšie, prijali sme Národný plán zamestnanosti, jeho rámcové vymedzenie. V podstate tieto rámcové opatrenia sú rozčlenené do štyroch pilierov, a to na zlepšenie zamestnateľnosti, rozvoj podnikania, podporu prispôsobivosti podnikov a ich zamestnancov, posilnenie politík rovnakých príležitostí, posilnenie rovnakých príležitostí pre rovnoprávne postavenie mužov a žien. Materiál obsahuje dohromady 34 opatrení, ktoré sa v súčasnosti v jednotlivých rezortoch vyhodnocujú. A v máji tohto roku ich vláda Slovenskej republiky prerokuje.
Tento materiál je plne pripravený v kompatibilite odporúčaní aj Európskej únie a je vlastne určitým modelom toho, ako sa v Európskej únii podarilo riešiť problém zamestnanosti v posledných rokoch.
Vláda Slovenskej republiky rokovala aj vo februári minulého roku veľmi detailne o problematike súčasného stavu nezamestnanosti a možnostiach jeho riešenia s tým, že prijala súbor krokov a opatrení, vytvorila medzirezortnú komisiu na riešenie problematiky nezamestnanosti a týmito určitými inštitucionálnymi krokmi sa snažila riešiť problém nezamestnanosti.
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán premiér,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
ďalší rast nezamestnanosti, ale aj zotrvávanie na takej vysokej miere, aká je dnes, je pre Slovensko neudržateľné, a preto aj neprijateľné. Tento dlhodobý problém Slovenska, a chcel by som to zvýrazniť, že to je dlhodobý problém Slovenska, sa musí začať riešiť intenzívne a razantne, za plného záujmu všetkých politických, spoločenských, ale aj podnikateľských síl na Slovensku. Kľúč na riešenie je najmä v riešení hospodárstva, aby ono bolo generátorom tvorby nových pracovných miest.
Riešenie nezamestnanosti Slovenskej republiky sa musí stať prioritnou úlohou vlády, miestnej štátnej správy a samosprávy, zamestnávateľov, súdnictva, ale aj odborov. Musíme robiť takú hospodársku politiku, ktorá je veľmi citlivá na likvidáciu pracovných miest. Paralelne s veľkými reštrukturalizačnými akciami musia byť spracované ucelené projekty riešenia zamestnávania občanov uvoľnených v ich dôsledku.
Chcel by som informovať Národnú radu, že k veľkému reštrukturalizačnému manévru Železníc Slovenskej republiky je spracovaný skutočne vysoko kvalifikovaný projekt toho, ako riešiť uvoľnené pracovné sily zo Železníc Slovenskej republiky. Nie je možné spracúvať podnikateľské projekty bez toho, aby sekundárne neboli tam pripravené projekty, ako riešiť problém uvoľnených pracovných síl, pretože uvoľnenie pracovných síl, ponechanie ich na náhodu trhu práce je z toho, čo som tu predtým povedal, vlastne nemožné.
Chcel by som ale povedať aj to, že funkčnosť slovenského súdnictva je veľmi malá. Najmä realizácia zákonov o konkurze a vyrovnaní, vytvorenie zodpovedajúceho právneho prostredia pre podnikateľské prostredie, vymožiteľnosť práva, i keď sa to niekedy zdá ako maličkosť, mnohí z vás určite zo svojej vlastnej praxe poznáte, že je to jeden moment, ktorý brzdí k rýchlejším, efektívnejším reštrukturalizačným procesom na Slovensku.
Nezamestnanosť je určite mora, ktorá gniavi slovenskú spoločnosť. Ale dovolím si povedať, že táto mora by nás nemala rozdeľovať, obrátene, mala by nás spájať, pretože sila štátu, sila spoločnosti sa prejavuje vtedy, že ak je spoločnosť v kríze, nájdu všetky sily v spoločnosti cestu k tomu, aby riešili tento problém.
Chcem veriť, že aj diskusia k tejto správe v Národnej rade Slovenskej republiky sa bude niesť v tomto duchu, v duchu určite kritickom, ale kritiky konštruktívnej, ktorá bude hľadať možnosti a najlepšie riešenia vážneho problému Slovenska z konca 20. storočia a na začiatku 21. storočia. Chcem veriť, že táto Národná rada dá práve impulz k tomu, ako ísť ďalej, ako zjednotiť všetky schopné sily na Slovensku na vyriešenie tohto vážneho problému.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu ministrovi a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov.
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi, členovi výboru pre sociálne veci a bývanie pánovi poslancovi Štefanovi Rusnákovi a prosím ho, aby podal informáciu o výsledku prerokovania správy.
Poslanec Š. Rusnák:
Áno, ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda Národnej rady,
vážený pán predseda vlády,
vážení členovia vlády Slovenskej republiky,
vážené panie kolegyne, páni kolegovia,
predkladám správu gestorského výboru pre sociálne veci a bývanie k správe o súčasnom stave a plnení úloh programového vyhlásenia vlády v oblasti politiky zamestnanosti (tlač 856).
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím číslo 903 z 18. decembra 2000 pridelil správu na prerokovanie: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre verejnú správu, výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport a výboru pre sociálne veci a bývanie. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie.
Gestorský výbor nedostal do 29. januára 2001 žiadne stanovisko poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bola správa pridelená.
Správu odporučili vziať na vedomie: výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ďalej výbor pre pôdohospodárstvo, ten do termínu rokovania nedal a neprerokoval správu, tá prišla o deň neskôr, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, ďalej výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport a výbor pre sociálne veci a bývanie.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré správu prerokovali, vyplýva pre Národnú radu tento návrh: "Požiadať vládu Slovenskej republiky prijať nadväzne na uznesenie vlády Slovenskej republiky číslo 805 z 9. októbra 2000 riešenie na vyhľadávanie, potieranie a reguláciu nelegálnej práce vrátane právnych noriem v termíne do 31. marca 2001, o výsledku informovať Národnú radu Slovenskej republiky."
To bolo uznesenie výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, gestorský výbor odporučil schváliť.
Gestorský výbor odporúča návrh na uznesenie Národnej rady uvedený v tretej časti tejto správy schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov správu o súčasnom stave a plnení úloh Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v oblasti politiky zamestnanosti vyjadrených v ich uzneseniach uvedených v časti III tejto správy a v stanovisku gestorského výboru odporúčajú Národnej rade vziať na vedomie.
Gestorský výbor zároveň určil spoločného spravodajcu Štefana Rusnáka informovať Národnú radu o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady, ktorý máte pripojený písomne.
Správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedenej správy bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie číslo 278 z 29. januára 2001.
Skončil som.
Pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu programu.