Siedmy deň rokovania

46. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

29. marca 2001

 

 

Predseda NR SR J. Migaš:

Vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

otváram siedmy rokovací deň 46. schôdze Národnej rady.

O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní 46. schôdze písomne požiadal podpredseda Národnej rady Igor Presperín, poslanci Imrich Andrejčák, Jozef Gajdoš, Jirko Malchárek, Ladislav Orosz poobede, Pavol Števček, Milan Topoli, Jozef Tuchyňa. Na zahraničnej služobnej ceste nie je žiaden poslanec Národnej rady. O ospravedlnenie požiadal ešte pán poslanec Milan Hort doobeda.

V rokovaní 46. schôdze budeme pokračovať všeobecnou rozpravou o vládnom návrhu zákona o financovaní základných a stredných škôl a školských zariadení (tlač 920), ktorý prerokúvame v prvom čítaní.

Dokončíme rozpravu, budeme hlasovať o dvoch zákonoch, ktoré predkladá minister Ftáčnik, a potom by sme pristúpili k bodu programu, ktorý bol už ohlásený - plnenie programového vyhlásenia vlády v oblasti zamestnanosti.

Vážené panie poslankyne,

vážení páni poslanci,

skôr ako budeme pokračovať v rozprave, dovoľte, aby som vám oznámil, že rok 2001 Organizácia Spojených národov vyhlásila za rok dialógu medzi civilizáciami. Výzva OSN na dialóg medzi civilizáciami prerástla do medzinárodného festivalu poézie, ktorého ústredným leitmotívom je myšlienka internacionalizmu. Výber z poézie básnikov z rôznych kontinentov sa práve dnes bude prednášať v sídle OSN a vo viac ako 130 mestách po celom svete.

Do tejto humánnej iniciatívy sa zapojilo i Národné osvetové centrum v Bratislave, ktoré pripravilo pre slovenskú verejnosť pásmo poézie pod názvom "Modlitba za mier" ako jednu z aktivít zameraných na dialóg medzi civilizáciami, na mobilizáciu proti rasizmu, rasovej diskriminácii, xenofóbii a súvisiacej intolerancii.

Dovoľte mi, aby som vás v mene svojom i účinkujúcich pozval na Modlitbu za mier, ktorá sa uskutoční dnes počas obedňajšej prestávky o 12.00 hodine na 1. poschodí pod cyklom malieb Albína Brunovského. Toľko pokiaľ ide o pozvanie.

Pán minister je na svojom mieste, pani poslankyňa Dolník tiež.

Slovo má pani poslankyňa Dolník a po nej pán poslanec Sopko.

Nech sa páči, pani poslankyňa.

Poslankyňa E. Dolník:

Vážený pán predseda,

vážený pán minister,

vážené pani poslankyne,

vážení páni poslanci,

včera som sa ako prvá prihlásila do rozpravy, aby som v krátkom vystúpení vyjadrila svoj osobný názor, ako i názor Strany maďarskej koalície k prerokúvanému zákonu o financovaní základných a stredných škôl a školských zariadení.

Na úvod chcem zdôrazniť, že tento zákon považujem za mimoriadne dôležitý, ba až s kľúčovým významom vzhľadom na pripravovanú reformu školstva na Slovensku. Tento zákon už dlho očakávajú tak zriaďovatelia, ako učitelia, riaditelia, každý, kto považuje reformu verejnej správy a reformu školstva za prioritnú úlohu nielen vlády, ale nás všetkých.

Z tohto krátkeho úvodu vyplýva, že som rada, že zákon je už v Národnej rade Slovenskej republiky, ale súčasne som presvedčená o potrebe dôkladne premyslieť filozofiu tejto právnej normy. Od nej totiž môže závisieť existencia škôl a školských zariadení.

Keďže po preštudovaní návrhu zákona o vykonávacích predpisoch som mala obavy o budúcnosť škôl, hlavne malotriednych škôl, na pôde výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport sme uskutočnili stretnutie s pánom ministrom Ftáčnikom a s pánom generálnym riaditeľom odboru financovania ministerstva školstva Slovenskej republiky. A v rámci tohto stretnutia sme prediskutovali niektoré závažné problémy, ktoré sa týkajú hlavne normatívneho financovania, resp. normatívnych počtov žiakov v triedach, hlavne v základných školách a v malotriednych základných školách.

Dnes v rámci prvého čítania chcem upozorniť iba na dva z tých problémov, ktoré ma skutočne trápia.

Po prvé, vítam riešenie, na základe čoho je možné zrovnoprávniť financovanie štátnych a neštátnych škôl, ale vynára sa mi otázka, či by nebolo treba rovnako poskytovať finančné prostriedky buď v obidvoch prípadoch na školu, alebo v obidvoch prípadoch na žiaka.

Po druhé, podľa môjho názoru a na základe analýzy stavu škôl v dvoch okresoch je normatívny počet žiakov v triedach príliš vysoký. Uvediem niekoľko príkladov. V okrese Dunajská Streda v malotriednych školách s vyučovacím jazykom slovenským je počet žiakov na triedu 9,71 a až 10 z 11 škôl muselo požiadať o možnosť prevádzkovania školy aj s nižším počtom žiakov ako 12. Obdobne v školách s vyučovacím jazykom maďarským je počet žiakov na jednu triedu 11,16 a zo 17 škôl požiadalo o výnimku 12. Podobne je to aj v okrese Levice.

Nebudem teraz uvádzať všetky tabuľky, ja som sa na tom rokovaní s pánom ministrom na ne odvolávala. Aj tam veľké množstvo tried by bolo postihnuté a dokonca nielen v malotriednych školách, ale aj v plnoorganizovaných školách, teda s ročníkmi 1 - 9, kde na 2. stupni, teda v ročníkoch 6, 7, 8 a 9 je vo viacerých prípadoch počet žiakov nižší, ako predpisujú tieto nové právne normy.

Podľa výkazu o počte živonarodených detí a migrácii obyvateľov smerom k menším obciam je potrebné zachovať túto sieť, prípadne len skutočne v závažných prípadoch znížiť počet týchto škôl. Ak by kvôli racionalizácii školskej siete predsa došlo k rušeniu niektorých škôl, pre obce by bolo výhodnejšie, ak by boli financie poskytované na žiaka a obecné zastupiteľstvo by sa mohlo rozhodnúť, ako riešiť týmito financiami osud detí, prípadne osud školy. Napríklad ak by dostali financie na menší počet žiakov, ako predpisuje normatív, mohli by sa napríklad zložiť na autobus, na dovážanie detí alebo vymyslieť nejaké iné riešenie.

Ako zdôraznil včera pán minister, vykonávacie predpisy, ktoré sú poslancom k dispozícii teraz v prvom čítaní, nie sú úplné. Od termínu dodania do Národnej rady sú už vypracované nové, úplné pokyny, v ktorých ale naďalej figurujú tieto čísla pre normatívny počet žiakov.

Na základe včerajšej diskusie a vzhľadom na náročnosť materiálu, podávam teda návrh na zmenu lehoty na prerokovanie vykonávacích predpisov vo výboroch a tiež návrh na uznesenie Národnej rady, ktoré teraz prečítam.

Čo sa týka uznesenia na lehotu: Navrhujem, aby výbory, ktorým je návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 4. júna 2001 a v gestorskom výbore do 7. júna 2001. S týmto termínom súhlasí aj pán minister a považuje ho za dobrý, aby sme mohli skutočne podrobne prediskutovať tieto návrhy.

A ďalej navrhujem, aby Národná rada požiadala ministerstvo školstva Slovenskej republiky, aby dodalo novelizované vykonávacie predpisy k zákonu o financovaní základných a stredných škôl a školských zariadení poslancom Národnej rady Slovenskej republiky do termínu rokovania v druhom čítaní.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Dolník - pani poslankyňa Tóthová, pani poslankyňa Kadlečíková, posledný prihlásený pán poslanec Cuper. Uzatváram možnosť podania prihlášok na faktické poznámky.

Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.

Poslankyňa K. Tóthová:

Vážený pán predseda,

vážení kolegovia,

pani poslankyňa sa dotkla otázky financovania škôl z hľadiska kritéria - financie na počet žiakov. Zároveň hovorila o malotriedkach. Ja si myslím, že tuto bol rozpor v jej vystúpení, pretože pokiaľ by bolo financovanie len podľa počtu žiakov v základnej škole, tak malotriedky by mohli zaniknúť. Ja osobne zastávam úplne iný filozofický prístup, a podľa môjho názoru mal by sa presadiť do zákona, a to je požiadavka, aby tam, kde existujú školy základného stupňa v menšinovom jazyku, povinne boli vytvorené aj školy s vyučovacím jazykom slovenským. Ja toto považujem za veľmi dôležitú otázku pre realizáciu práv občanov slovenskej národnosti. A myslím, že štát je povinný, zdôrazňujem, štát je povinný vytvoriť predpoklad, aby v každej obci alebo v každom sídle základnej školy mali občania slovenskej národnosti možnosť navštevovať školu s jazykom vyučovacím slovenským. Je to štátny jazyk, a preto túto povinnosť, si myslím, štát má. V druhom čítaní budem to aj legislatívne navrhovať a žiadať, aby parlament o tomto návrhu aj hlasoval.

Ďakujem za pozornosť.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Kadlečíková.

Nech sa páči.

Poslankyňa M. Kadlečíková:

Ďakujem, pán predseda.

Chcela by som podporiť vystúpenie pani poslankyne Dolník, a to najmä v súvislosti posunu termínu na prerokovanie zákona o financovaní základných a stredných škôl a školských zariadení z hľadiska rokovania aj vo výboroch, ale, samozrejme, aj tu v Národnej rade, lebo bude možné ešte vyčistiť určité slabšie miesta aj tohto zákona. Ale na druhej strane súhlasím aj s tým, aby sa nám príslušný vykonávací predpis ešte pred druhým čítaním dostal aj do výborov, aby sme sa k nemu mohli vyjadriť.

Celkom určite bude treba upraviť, ale to zrejme ešte pripravíme vo výboroch alebo to bude aj formou pozmeňujúceho návrhu, napríklad v § 4 ods. 2 aby sa zvažovala aj skutočnosť, aby objem ďalších finančných prostriedkov mal nárokovú zložku aj pri pokrývaní výdavkov na energiu a vodu aj pri príspevkových školských zariadeniach a, samozrejme, aby sa zvážilo v tom istom paragrafe aj to, že kapitálové výdavky vlastne by nemali závisieť od zdrojových možností štátneho rozpočtu, lebo pri nedostatočnom štátnom rozpočte vlastne, a tým aj nižšom príspevku by dochádzalo k situácii, že by mohli práve tieto zariadenia školské utrpieť, čo sa týka hlavne rekonštrukcií.

Ďakujem za pozornosť.

Predseda NR SR J. Migaš:

Nech sa páči, pán poslanec Cuper.

Poslanec J. Cuper:

Vážená pani poslankyňa Alžbeta Dolníková,

ja na rozdiel od vás pokladám tento zákon za nie príliš vydarené dielo pána ministra školstva a mám taký pocit, že je kľúčový akurát v tom, že zlikviduje slovenské malotriedne školstvo, a nie, že by mu išiel pomôcť. Možno snáď sa nádejate, že veľký diel zodpovednosti pán minister prenesie zo svojich pliec na samosprávy, a tým dostanete vy väčšiu šancu manipulovať so základným školstvom v regiónoch, kde žijú príslušníci maďarskej národnostnej menšiny. Ale že by to pomohlo slovenským malotriednym školám na južnom Slovensku, o tom veľmi silne pochybujem. Ja na rozdiel od vás som tento zákon nepodporil a určite nemám v úmysle ho podporiť ani tuná v pléne, tak ako som ho nepodporil na výbore.

Ďakujem za pozornosť.

Predseda NR SR J. Migaš:

Reakcia na faktické poznámky.

Nech sa páči, pani poslankyňa Dolník.

Poslankyňa E. Dolník:

Len veľmi krátko. Čo sa týka poznámky pani poslankyne Tóthovej, samozrejme, v druhom čítaní má možnosť sa vyjadriť a podať pozmeňujúci návrh. Čo sa týka zániku malotriednych škôl, myslím si, že školám rovnako hrozí zánik bez ohľadu na vyučovací jazyk. Nie náhodou som upozornila práve na Dunajskú Stredu, kde skutočne prípadne aj slovenské školy by mohli zaniknúť. Takže, samozrejme, súhlasím, treba brať zodpovednosť za tieto školy, ale bez ohľadu na vyučovací jazyk.

Pani Kadlečíková, máte pravdu a ďakujem, že súhlasíte s tým, aby bol ten termín posunutý, ale v novelizovaných vykonávacích predpisoch sú aj tie kapitoly už vypracované, na ktoré ste narážali. To som práve hovorila, že tie, ktoré máte momentálne k dispozícii, nie sú ešte úplné. Predpokladám, že vo výboroch alebo v druhom čítaní budeme môcť tam urobiť aj určité zmeny.

Čo sa týka poznámky pána Cupera, len toľko, že ja cítim rovnakú zodpovednosť za všetky školy, bez ohľadu na vyučovací jazyk školy.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Viliam Sopko.

Poslanec V. Sopko:

Vážený pán predseda Národnej rady,

vážený pán minister,

vážená Národná rada,

návrh zákona o financovaní základných a stredných škôl a školských zariadení bol dlho pripravovaný a je veľmi potrebný. Vývoj v spoločnosti aj v rezorte školstva naozaj priniesol nové skutočnosti aj nové problémy v prerozdeľovaní finančných zdrojov na jednotlivé druhy škôl. Financovanie školstva treba legislatívne riešiť, v tom sa naprosto zhodneme, a v tej súvislosti naozaj treba prehodnotiť celý rozpočtový proces aj preto, ako to naznačuje dôvodová správa, že v tomto období dochádza aj k novelizácii školského zákona, k prevodu zriaďovateľských funkcií stredných odborných učilíšť a podobne.

V správe sa konštatuje, že predložený návrh zákona má odstrániť nedostatky súčasného systému v oblasti financovania školstva. S tým súhlasím, ale nesúhlasím v plnom rozsahu s názorom, že tento zákon zabezpečí prehľadné a veľmi jasne definované prideľovanie prostriedkov zo štátneho rozpočtu, ktorý bude aj v budúcnosti základným zdrojom financovania školstva.

Takže, vážený pán minister, oceňujem, že sa pristupuje k zmene v spôsobe financovania a k zámene nárokového spôsobu rozdeľovania finančných prostriedkov na normatívny spôsob, to znamená podľa normatívov pre jednotlivé druhy, pre jednotlivé typy škôl a pre školské zariadenia. Stanovenie finančných normatívov, ktoré budú objektivizovať výdavky na jedného žiaka v jednotlivých školách, to je stav, ku ktorému sme sa chceli dopracovať, to je stav, ktorý sme už dávno požadovali, aj keď sme si plne vedomí toho, že bude poznačený obmedzenými možnosťami štátneho rozpočtu.

Pri schvaľovaní návrhu zákona mali by sme si ale uvedomiť niektoré jeho nedokonalosti, ale aj niektoré súvislosti, napríklad to, že navrhovaná právna norma nezakladá nárok na štátny rozpočet. Ak nezakladá, potom je v rovine zákona číslo 303/1995 Z. z., ktorý upravuje financovanie, ale nezaručuje zdroje. Mali by sme si uvedomiť, že ak normatív nie je súčasťou zákona a je iba vykonávacím predpisom s poznámkou "ak budú zdroje", to je pre rozvoj školstva veľmi málo. Ja som očakával, že aspoň niektoré druhy výdavkov budú v zákone garantované.

Teraz k niektorým tým nedokonalostiam a prosím, pán minister, aby sme sa pochopili v tom, že mi nejde o kritiku, nemám dôvod vás kritizovať, ale ide mi o to, aby som povedal niektoré podnety na dopracovanie niektorých častí tohto zákona.

Normatívny spôsob je veľmi široký pojem, ktorý nezabezpečí celkom spravodlivé rozdelenie finančných prostriedkov. Uvediem príklady. Napríklad strediská služieb v škole, ktoré v zákone o školských zariadeniach existujú, ale v praxi na nich okresy dostávajú iba fixné výdavky, aj keď bez variabilných výdavkov, prakticky tieto strediská nie sú funkčné. Potom treba v tomto zmysle upraviť zákon. Rovnako je to napríklad so psychologickou poradňou, kde neexistuje norma, ktorá by upravovala výšku pracovníkov. A v roku 2000, v minulom roku okresy na činnosť psychologických poradní nedostali žiadne finančné prostriedky. Ďalej, v praxi si viem len veľmi ťažko predstaviť rozpis prostriedkov napríklad na materské školy, kde je potreba zohľadniť dvojročné deti v triede samostatnej a dvojročné deti v triede, kde sa iba znižuje naplnenosť. Zákon povoľuje jedno i druhé. Na výpočet naplnenosti sa berie 23 detí, čo možno dodržať v meste, nie v materských školách so špeciálnym zameraním alebo na dedinách, kde je nižší počet detí. Zákon nezabezpečuje tieto špecifiká, len odkazuje na všeobecne záväzný predpis, ktorý vytvorí ministerstvo školstva, ktorý, žiaľ, netvorí prílohu tohto návrhu zákona, a tým je nám veľmi ťažké posudzovať všetky súvislosti.

Rovnaká situácia je v základných školách pri posudzovaní nepovinných predmetov. Zákon hovorí o normatívnom spôsobe, ktorý síce zohľadňuje podľa § 7 ods. 3 všetky typy vyučovacieho procesu, ale znova odkazuje na záväzný predpis, ktorý vypracuje ministerstvo školstva a ktorý nie je v prílohe.

Zákon hovorí o tom, že poskytne pevné náklady, variabilné náklady sú podľa rozpočtových možností štátu. Medzi pevné náklady počíta štát iba náklady na energiu a na vodu. Chýbajú iné druhy nákladov, napríklad náklady na odvoz všetkých druhov odpadov, ktoré jednoznačne môžeme považovať za pevný výdavok. Je nesprávne, že do fixných nákladov sa nepojali aspoň v minimálnej miere čistiace a dezinfekčné prostriedky s určením normy na žiaka. Tým by sa zabezpečovali najnutnejšie potreby naozaj na prežitie škôl. Pevným výdavkom by mali byť náklady - aspoň minimálne percento z hodnoty budov - na zabezpečenie najnutnejších opráv majetku štátu, to znamená škôl a školských zariadení.

Pri určovaní normatívov sa úplne zabudlo na školské jedálne. Tie pravdepodobne štát plánuje zrejme zlikvidovať. Je nutné doplniť do zákona aj túto skupinu zamestnancov a stravníkov. Doteraz sú jedálne financované na úkor základných škôl, lebo väčšina z nich je súčasťou školy. Ak sa zo zákona vynechajú, to znamená, že nebudú financované vôbec. Zároveň by mali byť v osobitnej skupine, kde by sa zohľadnili najmä kapitálové výdavky na obnovu strojového zariadenia, ktorého nákupná cena dosahuje dvadsaťnásobok nákupnej ceny predchádzajúcej. V tejto skupine by sa rovnako mali vykrývať náklady na čistiace a dezinfekčné prostriedky, ktoré sú veľmi dôležitým výdavkom a tvrdím, druhým po energiách. Aj pri prepočte pracovníkov v tejto skupine je veľa nejasností.

Dovolím si ešte niekoľko slov k financovaniu obecných zariadení. Ak obecné zariadenie dostane 100 % príspevku na bežné výdavky, potom nechápem snahu zrušiť malotriednu školu. Obce ju nezrušia, ale urobia z nej obecnú školu, ktorú štát musí v takej istej miere financovať ako predtým, ale nemôže rozhodovať o najnevyhnutnejších nákladoch ako pri školách štátnych. Takže tieto školy budú rovnako štátne ako štátne školy.

Vrátim sa ešte k dôvodovej správe. V odseku 4 sa hovorí, že bude vytvorený minimálny priestor na variabilné výdavky. Ak sa štát ani v zákone nestará o vlastný majetok a nezabezpečuje ani minimálne náklady, potom naozaj je zlým hospodárom a vidieť to aj podľa stavebnotechnického stavu školských objektov. Samotný zákon o majetku a zákon o financovaní škôl vytvorením základných predpokladov nedokáže skvalitniť ani udržať dobrý stav školstva. Uvediem príklad. Hodnota majetku školských budov a školských stavieb v rámci Prešovského okresu predstavuje vyše 717 mil. Sk. A na tento majetok na drobnú údržbu bolo vyčlenených z variabilných výdavkov len 1,783 mil. Sk, čo je len 0,25 %. Tým som chcel dokázať, že majetok škôl bude aj naďalej veľmi chátrať.

Takže budem končiť tým, že niet pochybností o tom, že je to dobrý smer, že tento spôsob financovania bude spravodlivejší. A to je to hlavné kritérium. Na druhej strane sú v zákone nedostatky a budeme sa musieť pozamýšľať, ako tieto veci upresniť alebo doplniť. Takže je to dobrý krok v rezorte školstva aj v príprave súvisiacich metodických pokynov a všeobecne záväzných predpisov a nariadení, ale máme tu ešte veľa domácich úloh, aby sme v ďalšom procese legislatívneho konania v druhom čítaní mohli niektoré veci upresniť a dopracovať.

Ďakujem za pozornosť.

Predseda NR SR J. Migaš:

Ďakujem.

Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Slavkovská.

Nech sa páči, pani poslankyňa Slavkovská.

Poslankyňa E. Slavkovská:

Vážený pán predseda,

kolegyne, kolegovia,

zákon, ktorý máme pred sebou, považujem za nadväznosť na novelu zákona, ktorú sme prerokúvali včera a o ktorej sme tu zhodne konštatovali, že je potrebná, aj keď sme sa zrejme nedohodli, myslím si, vystupujúci na tom, či v tej podobe, ktorá bola predložená, ju treba posunúť do druhého čítania alebo nie. Konečne, urobí sa to pri dnešnom hlasovaní.

Ja osobne som bola presvedčená, že novelu zákona o malých školách treba posunúť do druhého čítania, tak ako teraz som osobne presvedčená, že tento návrh zákona by sa vôbec nemal posúvať do druhého čítania. Tento návrh zákona totiž považujem za mimoriadne dôležitý, tak ako tu už predrečníci spomenuli. Je dôležitý, ale táto predložená norma, ktorá tu je, nič nerieši. Práve v dnešnom období, keď skutočne pociťuje školstvo obrovský nedostatok peňazí, zápasí s nedostatkom finančných prostriedkov, by sme mali mať na stole návrh zákona, ktorý by školám pomohol. Dokonca si myslím, že pedagogická obec od tohto zákona práve toto očakávala, nielenže očakávala, ale sústavne jej bolo sľubované. Ja sa presne pamätám na to. Keď tu boli napríklad štrajky učiteľov za zvýšenie miezd, tak bolo povedané "vyčkajte na zákon o financovaní škôl". Keď školy kričali, že nevyžijú, že nemajú dostatok financií na energie, znovu bolo povedané "vyčkajte, príde zákon o financovaní škôl". No tak školy čakali a ten zákon prišiel, ale myslím si a som presvedčená, že čakali úplne zbytočne.

Tento zákon totiž iba deklaruje určité veci, ale nerieši vôbec nič. Dokonca nerieši ani to, čo je sľubované v programovom vyhlásení vlády, pretože podľa programového vyhlásenia vlády tento zákon mal jednoznačne doriešiť nielen rozdeľovanie prideľovaných finančných prostriedkov, ale hlavne doriešiť nedostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie nevyhnutnej prevádzky škôl a školských zariadení. Takže sme očakávali, že sa budú postupne riešiť aj chátrajúce objekty, ktoré školstvo spravuje a kde sa už niekoľko rokov neprideľujú finančné prostriedky na ich obnovu a na rekonštrukciu. Samozrejme, viem, že nie som taká naivná, že sa nedajú očakávať žiadne zázraky, ale predsa som len dúfala, že sa týmto návrhom zákona urobí aspoň prvý krok, na základe ktorého by sa mohlo školstvo odraziť od dna, a pomaly bude zabezpečovať vzdelanie na úrovni, na ktorej Slovenská republika donedávna bola.

Vysoká profesionálna orientácia nášho pedagogického zboru, ku ktorej sme sa v posledných rokoch dopracovali, sa začína pomaly vytrácať, začínajú odchádzať špičkoví odborníci a na školách zostávajú už len nadšenci, ktorí stále dúfajú, že príde zmena k lepšiemu a že sa to v školstve pohne dopredu. Aj o tomto by vlastne tento predložený návrh zákona mal byť, ale, žiaľbohu, nie je.

Po podrobnom preštudovaní návrhu zákona som prišla k presvedčeniu, že naozaj návrh zákona v súčasnej podobe žiadne z týchto očakávaní nesplnil a zostal niekde iba na polceste. Zostal iba pri deklarovaní. Samozrejme, autori návrhu urobili kus užitočnej práce, to sa nedá poprieť, ale predsa sa im nepodarilo riešiť zásadné problémy, ktoré som už uviedla.

V dôvodovej správe k návrhu je uvedené, že týmto zákonom sa zakladajú nároky na štátny rozpočet od roku 2002 a ďalšie roky, ale finančná čiastka, o ktorej sa tam hovorí, sotva postačí na zlepšenie postavenia školstva na úrovni jedného krajského úradu, a nie na úrovni celej republiky.

Naviac je uvedené, že uvedený nárok vyplýva z navrhovaného príspevku pre súkromné a cirkevné školy, kde sa uvažuje s príspevkom zo štátneho rozpočtu v priemernej výške 70 %. Hovorím o priemernej výške, pretože tam je možné znižovať tých 100 % v závislosti od toho, či tie neštátne školy, súkromné školy budú plniť všetky kritériá. Ak pre uvedené školy, teda cirkevné a súkromné sa uvažuje s príspevkom, s týmto príspevkom, prečo sa neuvažuje aj s primeranou výškou príspevku pre štátne školy a školské zariadenia, kde rovnako pociťujeme nedostatok finančných prostriedkov?

V dôvodovej správe sa píše, že realizáciou zákona Národnej rady číslo 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov stratilo ministerstvo školstva možnosť priameho rozhodovania o prideľovaní finančných prostriedkov základným a stredným školám a stredným zariadeniam.

Ďalej sa píše, že ministerstvá, do pôsobnosti ktorých patria úseky štátnej správy, teda aj školstvo, síce môžu riadiť výkon štátnej správy vydávaním všeobecne záväzných právnych predpisov, ale doterajšie skúsenosti jednoznačne poukazujú na to, že vydávanie predpisov, pokynov a noriem nižšej právnej sily sa z pohľadu ich akceptovania javí ako málo účinné, v niektorých prípadoch dokonca neúčinné. Preto sa pýtam, či tento stav nebude pretrvávať aj potom, keď zákon o financovaní nadobudne účinnosť a normatívy, ktoré sa v návrhu zákona spomínajú, sa budú vydávať uvedeným spôsobom. Na tejto schôdzi budeme hovoriť aj o novele zákona o školských zariadeniach, ktorá je novelizovaná práve z tohto dôvodu, že všeobecne záväzné predpisy sú málo účinné a nespĺňajú sa. Presne takáto situácia sa môže stať pri všeobecne záväzných predpisoch, ktoré sa budú týkať normatívov.

V dôvodovej správe sa ďalej píše o nutnosti rozvíjania viaczdrojového financovania, čo vyvolá aktivitu škôl pri získaní ďalších finančných zdrojov. Zaujímalo by ma, či materské a základné školy, ktoré len pre zachovanie súčasnej prevádzky vyvíjajú maximálne úsilie pri získavaní finančných zdrojov od sponzorov, môžu ešte viac získavať finančné prostriedky na ďalšiu existenciu. Nemala by táto úloha pripadať štátu, ktorý by práve v štátnom rozpočte vytvoril dostatočné zdroje a dostatočne garantované na financovanie školstva?

Veľa sa hovorí o našej integrácii do Európy. V tejto súvislosti ma zaujíma, ako je to v týchto krajinách s financovaním školstva. Pokiaľ viem, krajiny okolo nás majú určený podiel z HDP na školstvo v určitej výške a tento podiel je aj v tých najslabších krajinách Európskej únie podstatne vyšší ako v našej republike. Čakala som, že rovnakým spôsobom bude v návrhu zákona určený aj u nás určitý podiel z HDP na školstvo, a to v takej miere, ktorá by zaručovala aspoň bezporuchový chod nášho školstva. Ak neurčíme podiel z HDP, tak stále sa školstvo bude potácať v tých finančných nedostatočnostiach, v ktorých sa potáca doteraz.

Návrh zákona, tak ako je deklarované, by mal odstrániť nedostatky súčasného systému v oblasti financovania školstva. To sa hovorí aj v dôvodovej správe. Podľa môjho názoru sa to však týmto návrhom nepodarilo doriešiť, predovšetkým z toho dôvodu, že autori si zvolili pre návrh zákona rozdeľovací spôsob a absolútne obišli nárokový spôsob rozdeľovania finančných prostriedkov. Samozrejme, uvedomujem si, že nárokový spôsob nemožno zaviesť v plnej miere odrazu. Ale možno urobiť aspoň prvý krok. V niektorých oblastiach sa o to mohli autori pokúsiť, napríklad pri variabilných výdavkoch. Domnievam sa, že všetci, ktorí chcú pomôcť školstvu a ktorí vidia teda, že to školstvo je v katastrofálnej situácii, by skutočne pri prerokúvaní tohto návrhu zákona mali trvať na tom, aby sa do tohto návrhu dostal nárokový spôsob rozdeľovania finančných prostriedkov aspoň v určitých podskupinách kapitoly financovania školstva. Nie je možné sa spoliehať iba na deklarovanie určitých snažení a na všeobecne záväzné predpisy, o ktorých už tu kolegovia predo mnou hovorili, že vlastne ani neboli všetky predložené a nie je isté, čo v tých všeobecne záväzných predpisoch bude.

A teraz by som sa ešte vyjadrila k určitým veciam, ku konkrétnostiam, ktorými by som chcela podoprieť to, čo som hovorila. Napríklad v § 1 ods. 3 sa hovorí, že štát utvára primerané možnosti na financovanie výchovy a vzdelávania. Ja by som sa chcela opýtať, čo sú to primerané možnosti. Sú primerané možnosti to, že školy si samy musia kupovať napríklad čistiace prostriedky alebo ich už vôbec nepoužívajú, alebo sú primerané možnosti to, že učiteľky musia kupovať kriedy, aby mali čím písať na tabuľu? Čiže primerané možnosti v zákone, to je terminus technicus, ktorý nehovorí absolútne nič.

Takisto by sme si mohli pozrieť napríklad § 3 ods. 6, kde sa hovorí: "Štát poskytuje pre štátne školy a štátne školské zariadenia finančné prostriedky na tovary a ďalšie služby, ktoré pokrývajú výdavky na energie a vodu." Teda to sú tie pevné výdavky. Absolútne súhlasím s kolegom predrečníkom, ktorý hovoril, že by bolo vhodné, keby sa v tomto zákone, aj keď to doteraz nie je, pevné výdavky rozšírili napríklad o čistiace prostriedky. Ale považovala by som za potrebné, keby tu bolo povedané, že štát poskytuje na tieto pevné výdavky finančné prostriedky v plnej výške, pretože ani to tu nie je stanovené. A to znamená, že na tie energie a vodu, ktoré sú tu uvedené, zas po vydaní tohto zákona nebudú mať tie školy prostriedky v plnej výške, tak ako ich nemajú doteraz.

Potom pokračujem v odseku 6: "Objem finančných prostriedkov na ostatné výdavky na tovary a ďalšie služby," to sú tie variabilné výdavky, "je závislý od zdrojových možností štátneho rozpočtu." Čiže zas je to absolútne o ničom. To je stav, ktorý je aj teraz. Bolo by snáď vhodné, aby sa tam zachovali alebo dali by sa tam aspoň nejaké minimálne cifry, nemôžeme ísť do maxima, to si uvedomujem aj aj, aspoň nejaké minimálne, pod ktoré sa jednoducho vôbec nemôže ísť, pretože podľa tejto definície sa nemusí skutočne dať vôbec nič na variabilné výdavky, pretože ak zdrojové možnosti nebudú, tak nemusí byť ani naplnená podskupina variabilných výdavkov.

Takisto je stavaný napríklad § 4 ods. 2: "Štát poskytuje štátnym školám a štátnym školským zariadeniam a tak ďalej finančné prostriedky na úhradu miezd." Znovu sa tu nehovorí o ničom, poskytuje finančné prostriedky na úhradu miezd. Zabezpečí sa tým poskytovaním finančných prostriedkov napríklad aspoň nároková zložka miezd? Ani to tu nie je explicitne vyjadrené. A to, čo nie je v zákona explicitne vyjadrené, sa vôbec nemusí udiať.

A to nehovorím už o tej poslednej vete v tomto odseku, kde sa teda hovorí o úhrade miezd: "Štát poskytne na úhradu miezd finančné prostriedky, ktorých objem je závislý od zdrojových možností štátneho rozpočtu." Čiže znovu aj na mzdy sa bude poskytovať iba toľko, koľko štát bude mať. Samozrejme, štát nemá toľko finančných prostriedkov, koľko by sme potrebovali aj teda si predstavovali aj na túto finančnú kapitolu. Ale znovu sa domnievam, že aspoň nejaké minimálne alebo tá spodná hranica nejaká alebo rozpätie by tu malo byť stanovené, pretože takto sa skutočne môže stať, že tak ako doteraz nebudú mať učitelia ani na tie minimálne odmeny, ktoré by si zaslúžili trebárs za vykonávanie olympiád.

Znovu § 4 ods. 4: "Štát poskytuje štátnym školám a štátnym školským zariadeniam finančné prostriedky na kapitálové výdavky v závislosti od zdrojových možností štátneho rozpočtu." No skutočne každý si musí uvedomiť, na čo takýto zákon je, keď v každom paragrafe, v každom dôležitom paragrafe sa odvoláva iba na závislosť od zdrojových možností štátneho rozpočtu. Čiže nie je tu ani minimálna snaha stanoviť niečo konkrétne, o čo by sa mohli školy a, samozrejme, aj ministerstvo, či už školstva alebo vnútra, oprieť pri zostavovaní štátneho rozpočtu.

Keď si zoberieme § 7, ktorý hovorí o spoločných ustanoveniach a ktorý hovorí o finančných normatívoch, tam sa musím stotožniť so všetkými predrečníkmi, že pokiaľ nemáme všeobecne záväzné predpisy všetky na stole bez ohľadu na to, že dôverujeme alebo nedôverujeme, tak takýto zákon by sa vôbec nemal prijímať, pretože až na základe týchto všeobecne záväzných rozpisov sa dá skutočne pevne určiť, čo tie školy budú dostávať a čo nebudú dostávať, pretože keď ja sa zastavím napríklad pri ods. 3 písm. a), kde sa hovorí, že pri tvorbe finančných normatívov a aj pri určovaní normatívneho počtu zamestnancov sa bude zohľadňovať vzdelávanie v materinskom jazyku v školách a v školských zariadeniach s vyučovacím jazykom iným ako štátny jazyk, tak ja by som napríklad potrebovala vedieť, či sa bude zvyšovať normatívny počet zamestnancov, či sa budú zvyšovať finančne normatívy pre takéto školy alebo či sa budú znižovať. To je záležitosť, ktorá zaujíma ľudí, ktorí sa zaujímajú o školy akékoľvek.

V druhom čítaní, pán minister, nehnevajte sa, ja si myslím, toto všetko malo byť na stole. Ja by som týmto chcela ukončiť.

A znovu hovorím za Slovenskú národnú stranu. My nepodporíme, aby išiel zákon do druhého čítania, pretože tento zákon školám z finančnej stránky vôbec nepomáha. Deklaruje tu stav, ktorý teraz existuje, a ani v minimálnej miere sa nesnaží tento stav posunúť trošku dopredu v prospech financovania školstva pri zostavovaní štátneho rozpočtu, čo by, samozrejme, malo v prvej miere zaujímať hlavne príslušných ministrov.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Slavkovskej - ako prvý pán poslanec Jarjabek, ako posledný pán poslanec Drobný. Uzatváram možnosť podania prihlášok.

Nech sa páči, pán poslanec.

Poslanec D. Jarjabek:

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.

V nadväznosti na slová pani poslankyne Slavkovskej, keď hovorila o istom systéme, ja by som sa chcel spýtať konkrétne pána ministra školstva, ako je z hľadiska tohto systému, ako je z hľadiska tohto nového zákona, resp. návrhu zákona, ktorý by sme mali prijať, zabezpečený systém fungovania ľudových škôl umenia. O význame týchto škôl, samozrejme, hovoriť nebudem. Ten je pre každého zrejmý. Avšak vzhľadom na to, že skutočne o všetkom tu už bola reč, len ľudových škôl umenia akosi sme sa podľa môjho názoru ešte nedotkli, by ma zaujímalo, či vieme v tejto chvíli povedať, ktoré školy budú zrušené, na základe akých kritérií budú zrušené, o koľko sa zmenší počet týchto škôl na území Slovenska, proste ako tento systém bude, resp. možnože nebude fungovať.

Ďakujem za pozornosť.

Predseda NR SR J. Migaš:

Pani poslankyňa Tóthová.

Poslankyňa K. Tóthová:

Ďakujem.

Chcem nadviazať na vystúpenie pani poslankyne a povedať, že som veľmi rada, že poukázala na legislatívne nedostatky tohto zákona, pretože je mi trápne stále, aby som len ja poukazovala na tieto nedostatky, pretože to môže byť chápané ako akási zaťaženosť bývalého podpredsedu vlády pre legislatívu. Ale skutočne, pán minister, legislatívne tieto návrhy, ktoré predkladáte, sú tak nekvalitné, tak nie dobrá právna regulácia, pretože právo je systém riadenia. Nejasné pojmy, nejasné formulácie nie sú potom zdatné na riadenie. A čítam aj články okolo legislatívnych návrhov, ktoré dáva táto vláda, a je mi veľmi smutno, že sú to prevažne oslavné články. A pokiaľ padnú tu kritické slová, neodrážajú sa v tlači, v televízii a podobne. Včera napríklad bola tu veľká diskusia o zákone o reklame, alkohole, fajčení, čo občanov sa dotýka. Pozrite si dnešnú tlač a preberte si včerajšie spravodajstvo verejnoprávnej televízie. O probléme, o ktorom sa najviac diskutovalo, nie je ani zmienka, ani zmienka o názoroch, ktoré tu boli publikované. Čiže treba povedať, že manipulácia aj verejnoprávnych médií a tlače nedáva obraz o takých zlých legislatívnych návrhoch, aké tu prechádzajú a ktoré skutočne sú až na hrane ústavnosti.

Ďakujem.

Predseda NR SR J. Migaš:

Faktická poznámka - pán poslanec Drobný.

Poslanec M. Drobný:

Ďakujem pekne, pán predseda.

Počúvajúc prejav pani bývalej ministerky školstva mi napadá jedna vec, že takéto reštrikcie, ako sú v tomto návrhu zákona, zažívame na tomto území už hádam 25 rokov. Ale toto je naozaj veľmi brutálne, lebo tá krivka poklesu je teraz úplne strmá. Keď to môžem eufemisticky nazvať, tak je to naozaj debaklový návrh zákona, ktorý prakticky už teraz vyprázdni úplne učebne na školách, pretože tam už veľa toho nie je. A to, čo tam je, to je od sponzorov a to tiež dožíva. No to, čo teraz dostanú a čo budú mať, to neviem.

Ale naviac to, čo nazvala pani kolegyňa Slavkovská, že sa zvyškovým spôsobom pristupuje k financovaniu tarifných miezd, teda tých, ktoré sú nárokové, nazvala ich, tarifné mzdy, tak tie privedú 140 tisíc učiteľov na úroveň, ktorá už nebude ani úrovňou chudobných, ale ešte horších. Ja si myslím, že keď hovoríme v návrhu zákona, že podľa možností, a tie možnosti, vidíme, sú katastrofálne zlé a malé, tak si musia učitelia uvedomiť dobre, že je to skutočne voči nim brutálna reštrikcia. Tak zvyškové financovanie bude nielen v rezorte zdravotníctva, ale už aj v rezorte školstva. A naše vzdelanie teda tým pádom veľmi utrpí, pretože z takýchto finančných prostriedkov sa veľké veci robiť nedajú, ba, myslím si, niektoré školy budú úplne chudobné a niektorí učitelia budú tak na tom zle, že ak nemajú iného člena v rodine, ktorý má príjem, a oni sú tými hlavnými živiteľmi rodín, tak to bude skutočne sociálna bieda. Taká tu ešte nebola v učiteľskom stave. Takým spôsobom učitelia budú veľmi zlým príkladom pre žiakov, pretože nebudú môcť slúžiť ako vzory, nebudú môcť slúžiť tak, ako nám slúžili učitelia. Predsa len mali dajakú úroveň a bola to pre nás vzorová úroveň.