Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.
Pán poslanec Bauer.
Poslanec R. Bauer:
Chcem zareagovať na dve veci, čo hovoril pán kolega Tkáč, a to problém komunálnych organizácií. Skutočne, že vlastne hneď po vzniku miestnej samosprávy sa očakávalo, že bude riešené v legislatíve vlastne aj existencia verejnoprospešných podnikov, pretože v niektorých mestách vznikli obchodné organizácie, ale bolo trošku neprirodzené, prečo by ony mali byť považované za organizácie podnikateľského charakteru, keď zabezpečovali verejné služby a niektoré služby sú takého charakteru, zvlášť kde treba nejaké väčšie investície, kde vlastne nie je dobré, keď súkromný sektor, alebo ani sa nepodarí vytvoriť konkurenciu, dostatočnú konkurenciu v súkromnom sektore, takže skutočne tam chýba stále, dodnes chýba akože definícia pre komunálne organizácie, že majú alebo že existencia vôbec typu verejnoprávneho charakteru.
Druhá otázka súvisí s reformou verejnej správy. Včera som bol na jednom okresnom úrade a vedúci pracovníci sa ma pýtajú, no keď bude reforma verejnej správy a prejdú kompetencie z okresného úradu na mestá a obce, či budú musieť mestá a obce akože brať aj pracovníkov. A je, samozrejme, logická otázka, neviem si dosť dobre predstaviť, ako by ten zákon bol postavený, aby proste boli aj takto riešené pracovné vzťahy, pretože jednak podľa obecného zákona mestá si určujú štruktúru úradu samy na základe schválenia zastupiteľstva. Samozrejme, že môže zákon nejako nepriamym spôsobom trošku nútiť mestá a obce, aby prijímali týchto ľudí, ale myslím si, že prirodzene bude záujem o odborníkov, o ľudí, ktorí majú skúsenosti a ktorí pracujú na okresných úradoch. Tak v tom zmysle myslím si, že nikto sa nemusí obávať o prácu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Hudec.
Poslanec I. Hudec:
Ďakujem za slovo.
V tomto parlamente sedí viac poslancov, ktorí už okúsili tú sladkotrpkú chuť viesť rezort a môžem povedať, že pri pohľade do čriev, ekonomických čriev funkcie rezortov naozaj platí to, čo povedal pán poslanec Tkáč, pán eximinister Tkáč, keď povedal, či nepriamo to naznačil, že jednoducho žaba na prameni je inštitút ministerstva financií. Nedá sa nič robiť, treba jasne povedať, že to je nielen problém príspevkových a rozpočtových organizácií, ale neustála tendencia koncentrovať rozhodovaciu právomoc nielen o štátnom majetku, ale aj vôbec o vyjadrovania sa k všetkým verejným prostriedkom, ktoré v našom štátnom organizme fungujú, práve na tomto ministerstve. Myslím si, že tu je pes zakopaný, a keď som robil audit štátnej administratívy, a najmä audit spravovania štátneho majetku, tak, bohužiaľ, tento audit bol až neprimerane milosrdný k úlohám, funkciám a k účelnosti niektorých štruktúr ministerstva financií. Pozrime sa, ako boptná toto ministerstvo najmä kompetenciami. Bez ráznej reštrukturalizácie tohto úradu, tohto štátu v štáte už dnes sa dá povedať, sa asi nikam nepohneme.
Ďakujem za slovo.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Tatár a pripraví sa pán poslanec Mesiarik.
Poslanec P. Tatár:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi pridať niekoľko poznámok k prvému čítaniu k návrhu zákona o štátnej službe. V mnohom môžem nadviazať na svojich predrečníkov. Samozrejme potom v druhom čítaní sa ukáže, či sú v detailoch tiež zhodné tie nami pripravované pozmeňujúce návrhy. Bolo by dobré, keby sme dokázali využiť druhé čítanie na zlepšenie týchto zákonov. Zabezpečenie profesionálneho a spoľahlivého štátneho aparátu, ktorý by mal byť nestranný, politicky neutrálny, to je vlastne cieľom tohto zákona, ale myslím si, že sa nenaplnil ani po prijatí kompromisov vo vláde, o ktorých tu hovoril aj pán poslanec Tkáč a o ktorých sa už moc vecí publikovalo. Ten problém je v tom, že aj kompromisný návrh stále ešte má v sebe veľkú mieru personálnej nepružnosti. Vlastne nerieši problém štátneho aparátu ako takého. Je to naozaj problém reformy verejnej správy a v nadväznosti na reformu verejnej správy. Aký chceme mať štátny aparát, aký potrebujeme štátny aparát. Je to problém toho, čo sa nazýva slovom audit. To veľmi plasticky a živo popísal môj predrečník práve pri diskusii o rozpočtových a príspevkových organizáciách a vlastne tento zákon nezohľadňuje skutočné potreby modernej štátnej správy na Slovensku.
Ak si pozrieme súvislosti s verejnými financiami a s rozpočtom, a to sú čísla, ktoré sú faktmi, keď je asi 1,3 milióna ľudí v súkromnom sektore buď ako podnikatelia, alebo ich zamestnanci, a keď je asi 680 tisíc ľudí vo verejnej službe prevažne v štátnej správe, tak tu nejde len o nepomer zisku platenia daní a využívania vo verejných financiách ani tu nejde o nepomer iba v číslach. Je to v podstate polovica tých, ktorí zabezpečujú chod štátu oproti tým, ktorí zabezpečujú zisky celej spoločnosti. Pretože celá tá ostatná spoločnosť, či sú to deti alebo študenti, alebo dôchodcovia, alebo ľudia, ktorí poberajú rôzne typy dôchodkov, to je to číslo do 5,5 milióna obyvateľov.
Ďalší nepomer okrem týchto dvoch nepomerov je ešte aj v tom, že samotná štátna služba nie je dostatočne efektívna a naozaj zákon vôbec nerieši túto základnú otázku. Štátna služba má predovšetkým slúžiť občanom, čiže mal by aj návrh tohto zákona vychádzať z efektivity štátnej služby. Z ochrany občanov a zabezpečenia kvalitnej štátnej služby pre občanov, a nie iba samotnej ochrany štátnych úradníkov. Nepružnosť v odmeňovaní, ktorá pri kompromisných riešeniach vo vláde pretrváva, vo vládnom návrhu zákona spôsobuje to, že budeme v druhom čítaní hovoriť, že ak tam nič nezmeníme, tak bude pretrvávať prezamestnanosť. O tom tu už bola reč, že aj pri nižších platoch, ale v nejakej istote, ale zároveň pri nižšom výkone, pri nižšej kvalite výkonu, je jednoducho štátny aparát veľký a nepružný. Má naďalej nadbytočné štruktúry.
Tie výhody, ktoré poskytuje vládou navrhnutý zákon, nie sú dostatočne vyvážené kvalitou štátnej služby. Takýto zákon nedostatočne motivuje nových zamestnancov, mladých ľudí. Myslím si, že istá generačná obmena je potrebná práve aj v štátnej službe tým, že väčšina výhod a privilégií, ktoré považujem za neproporčné, sú vlastne paušálne a nemotivujú k väčšiemu výkonu. Sú demotivujúce aj pre dnešných existujúcich zamestnancov. Nároky na štátny rozpočet sú veľké a tie, ktoré nie je možné pokryť z tohtoročného štátneho rozpočtu, sa tam vlastne chápu ako akýsi príkaz zákona do budúcnosti. Musíme veľmi jasne povedať, že pokiaľ sa podstatným spôsobom v niektorých najkritickejších miestach nezlepší tento zákon počas druhého čítania, tak môžem za mňa a mojich kolegov, skupinu poslancov povedať, že nebudeme môcť takýto zákon podporiť.
Prečo je najmä odmeňovanie urobené nepružné, nepôjdem v prvom čítaní do všetkých detailov. Posilňuje odmeňovanie nie podľa výkonu, ale podľa postavenia. Vlastne vopred stanovuje platové triedy, čiže to je veľká nepružnosť, uprednostňuje vek alebo prax pred výkonom. Neznamená to, že sa prax nemá zohľadniť, ale nemá mať dominantné postavenie. Jednoducho neumožňuje diferencované odmeňovanie za výkon, a tým prehlbuje istú uzavretosť štátnej správy a vlastne keď je takto zákon postavený, tak bráni, čo sa týka štátnej služby, aj verejnej kontrole a zároveň nedáva kontrolné mechanizmy, kontrolné nástroje ľuďom, ktorí sú zodpovední alebo budú zodpovední za štátnu službu, a to sú buď nadriadení manažéri, alebo niekedy aj volení politici.
Ešte z charakteristík, ku ktorým sa chcem vyjadriť. Vládny návrh zákona dáva neodôvodnené právomoci odborom.
Vieme veľmi dobre, že v diskusii o sérii týchto zákonov sme boli zaviazaní pripraviť zákony v rámci prístupového procesu do Európskej únie a zároveň sme dostávali práve pre nepružnosť, rigiditu, zachovanie prezamestnanosti v neefektívnych veľkých štruktúrach aj kritiku od Európskej únie. Vyzdvihnem z tých všetkých problémov tri veci, na ktorých nám bude najviac záležať. Jedna vec je zrušenie účasti zástupcov odborov vo výberových komisiách s aktívnym hlasom. Myslíme si, že naprosto postačí, buď aby tam vôbec neboli, alebo mali hlas poradný.
Druhá vec je, že pri hodnotení štátneho zamestnanca budeme navrhovať zrušenie 14. platu a viazanie 13. platu a ďalších kritérií na pracovný výkon, na hodnotenie práce zamestnancov. A čo sa týka dôchodkov, tak ako sú navrhnuté v zákone, budeme navrhovať, aby to paušálne odchodné a najmä príplatok do dôchodku nebol automaticky pre celú dnešnú štátnu správu, tam jednoducho treba navrhnúť nejaké riešenie. Napríklad, aby takáto úprava, ktorá súvisí so štátnou definitívou, platila až po účinnosti tohto zákona, prípadne nejaké podobné riešenie.
Z týchto všetkých dôvodov, lebo toto sú len tri z mnohých ďalších problémov, ktoré je potrebné vážne riešiť v druhom čítaní, dávam aj procedurálny návrh, aby sme predĺžili lehotu na prerokovanie v druhom čítaní z 30 na 60 dní. Teda, aby sme tak, ako je to v rozhodnutí predsedu Národnej rady, aby táto predloha bola prerokovaná do 4. mája, predĺžili lehotu o mesiac na 4. júna.
To je môj procedurálny návrh a verím, nakoľko sú to zákony dôležité pre modernizáciu, ďalší rozvoj spoločnosti a pre fungovanie všetkých ostatných štátnych štruktúr či je to na úrovni štátu alebo na úrovni súkromnej, alebo na úrovni tretieho sektora, jednoducho pre kvalitnú službu občanom, že sa nám podarí v druhom čítaní tento a ten ďalší zákon naozaj zlepšiť.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Mesiarik.
Nech sa páči.
Poslanec M. Mesiarik:
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Budem mať o to jednoduchšie a kratšie aj vystúpenie, že ako pán Tkáč, pán Tatár niektoré veci naznačili. Nemôžem nepovedať v prvom čítaní pár poznámok už aj preto, že vlastne rokujeme o veľmi, veľmi významnom zákone a tie ďalšie nás čakajú o chvíľu, ale rokujeme aj preto, že je to také vyvrcholenie niekoľkoročnej, skutočne dlhoročnej práce, obetavej práce či už ministrov, ktorí boli na svojich kreslách na ministerstve práce, ale aj jednotlivých vlád. A pán Tkáč to tu naznačil, prvé náznaky po roku 2000, ktoré prišli ešte z federálu, potom na Slovensku, boli náznaky riešiť takto ten problém, boli kruté, boli zamietané, vyvolali nevôľu medzi ostatnou časťou obyvateľov hlavne tých, ktorí sa živia svojou prácou vo fabrikách, ktorí nemajú žiadne istoty, ktorí si musia všetko vyjednať, ktorí nemajú žiadnu definitívu, ktorí jednoducho nemajú takú ochranu, ako my chceme zaviesť pre túto skupinu občanov. Ale zdôrazňujem a myslím, že pán Tatár to pekne povedal, my to chceme zaviesť preto, aby to slúžilo občanom. Preto by som skutočne vyzýval, aby sme v tom ďalšom procese, ak budeme zákon vysvetľovať, ak budeme rokovať o jednotlivých zmenách, aby sme hlavne rokovali z toho pohľadu, aby občan na druhej strane pochopil, že to je preňho, že ak bude dobrá, kvalitná, stabilizovaná štátna správa, nehovoríme o menách tých ľudí, ktorí tam sedia, tak budú dobré služby, tak občan nebude musieť trpieť toľko, čo dnes musí niektorých úradníkov vystáť a trpieť z hľadiska vybavovania si svojich záležitostí.
Chcem teda zdôrazniť, že trošku je nešťastím, že tento významný zákon i tie ďalšie prerokúvame v zlej ekonomickej a sociálnej situácii. Ťažko sa robia dobré zákony v sociálnej oblasti i v zdravotníctve, keď je ekonomika chorá, keď nemáme dosť prostriedkov na to, aby sme uspokojili všetkých občanov, a keď vlastne dnes nemáme ani nejakú víziu, čo vlastne môžeme očakávať ďalej v nezamestnanosti, vo vývoji fabrík a tak ďalej. O to ťažšie je rokovanie o tomto zákone, ale o to viac ja osobne si cením odvahu všetkých tých, ktorí to vlastne dotlačili až do takej miery, že dnes máme tento zákon tu. Obávam sa, že vyvolá určité kontroverzné vystúpenia, ale na to sme aj my poslanci, aj samotný výbor, ako pán Tkáč povedal, ale myslím si, že aj vláda, že by sme mali občanom bez ohľadu na opozíciu a koalíciu vysvetľovať, prečo je tento zákon veľmi a veľmi potrebný.
Samozrejme aj ja by som mal niekoľko výhrad a budem v druhom čítaní diskutovať o niektorých veciach hlavne vo výbore, pretože bude to v našom gestorskom výbore prerokúvané. Poviem len jeden príklad, pokiaľ ide o príplatok k dôchodku. Všade to riešime doplnkovým dôchodkovým poistením alebo pripoistením, myslím si, že aj tu treba zvažovať, či to pustiť do takejto miery alebo či skutočne neísť ešte nejaký čas na tú kapitalizáciu na to, aby teda aj ten občan, ten zamestnanec, u daktorého sa bude týkať táto, tento zákon, aby mal pocit spoluzodpovednosti za seba.
Pretože nič horšie by sa nám nestalo, keby sme opätovne došli k tomu, že jednoducho nebude mať záujem, nebude sa dávať pripoisťovať, pretože on vie, že po skončení aktívnej činnosti bude mať toľko a toľko príplatku k dôchodku. Ja len pripomínam, že mne ich nedávno v tejto sále, keď som predkladal pracovné kategórie, sme takisto hovorili o nespravodlivosti vytvárania nejakých skupín v dôchodkovej oblasti. Mám pocit, že tu niečo podobné je, samozrejme, nie je to na úkor Sociálnej poisťovne, to je niečo iné, čo sa hovorí v tomto zákone. Takže chcel by som ešte, aby sme diskutovali o tom, či ísť aj tu k príplatku k dôchodku takto na tvrdo alebo využiť niektoré veci, ktoré zrejme pán Tatár pripravil.
Nakoniec alebo na záver chcem ešte upozorniť a požiadať predkladateľa, že by sme zvážili predsa len aj v tejto oblasti snáď umožniť uzatvárať alebo vyjednávať o kolektívnej zmluve. Je tam síce kolektívna dohoda alebo dohovor, ale myslím si, že nielen, že tradície sú v tejto oblasti, ale tá potrebnosť mať v sebe určitú dôležitosť alebo určitú možnosť, aby som si ja ako štátny zamestnanec so svojím závodným výborom alebo so svojím odborovým orgánom mohol niečo vyjednať. Nebolo by to zlé a treba zvážiť aj túto možnosť, i keď som si vedomý, že ťažko sa vyjednáva tam, kde je to limitované prostriedkami štátneho rozpočtu, ale aj to by sa dalo vyriešiť, ak by sme pristúpili na určitý kompromis v druhom čítaní. Dokonca dá sa to aj v tom paragrafe, ktorý by sme mohli doplniť, nedopustiť vyjednávanie nad úroveň prostriedkov, ktoré sú v štátnom rozpočte. Pretože aj tie prostriedky sa dajú použiť všelijako a bol by som rád, keby ten štátny zamestnanec mal nejakú možnosť o týchto veciach hovoriť.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave.
Nech sa páči, máte slovo.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Ďakujem.
Vážený pán podpredseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
myslím si, že charakter tejto diskusie dokumentuje to, že skutočne prerokúvame mimoriadne závažný moment a že rozhodujeme o niečom, čo by malo prekonať horizont len jednej politickej moci alebo niekoľkých politických mocí a mal by to vytvoriť skutočne inštitucionálny a právny rámec pre našu spoločnosť určite v dlhších horizontoch ako dve volebné obdobia.
To, že vlastne završujeme reformu pracovného práva ako určitej etapy temer desať rokov práce, len hovorí o tom, že nebolo to vôbec ľahké a myslím si, že všetci, ktorí tu vystúpili, to v podstate potvrdili a každý z vystupujúcich tu vlastne hovoril konštruktívne a dopĺňal niektoré názory, pohľady na to, ako aj tento jeden zákon, ktorý patrí do celého pracovného práva v Slovenskej republike, by mal vytvárať to, aby Slovensko bola jedna moderná a dynamicky rozvíjajúca sa krajina. Chcel by som aj predovšetkým oceniť vystúpenie pána Tkáča ako jedného zo špičkových odborníkov na pracovné právo v Slovenskej republike, ktorý v širšom rozsahu, ako sa to dotýkalo len tohto zákona o štátnej službe, dal niektoré argumenty a chcem veriť, že aj druhé čítanie vo výboroch sa bude niesť v zhode v tom, že pripravujeme zákon nie pre politikov, pripravujeme zákon pre občanov Slovenskej republiky, pripravujeme zákon preto, aby Slovensko sa v budúcnosti úspešne rozvíjalo.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či chce zaujať stanovisko. Nie. Ďakujem zatiaľ aj pánovi spoločnému spravodajcovi.
Nasledujúcim bodom je prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona o verejnej službe.
Vládny návrh zákona o verejnej službe ste dostali ako tlač 925, návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 1022.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister práce, sociálnych vecí a rodiny pán Magvaši.
Nech sa páči, máte slovo.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Ďakujem.
Teda ďalší zo zákonov, ktorý patrí do celého balíka pracovného práva, upravuje verejnú službu a pracovné vzťahy zamestnancov pri vykonávaní verejnej služby. Vykonávanie verejnej služby v tomto zákone sa definuje ako vykonávanie vecí verejného záujmu a vykonávanie úkonov súvisiacich aj s územnou samosprávou. Pôsobnosť zákona sa vymedzuje charakterom vykonávania pracovných činností zamestnancov a finančným vzťahom zamestnávateľov napojených na štátny rozpočet alebo rozpočet obce, respektíve v ustanovenom rozsahu na ďalšie verejné rozpočty.
Vládnym návrhom zákona sa navrhuje ustanoviť aj odchýlky v právnom postavení verejných zamestnancov, ktorých pracovné vzťahy, pokiaľ to predložený zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak, upravuje Zákonník práce. Najmä vo vzťahu k Zákonníku práce sa navrhuje upraviť predpoklady prijatia do verejnej služby, predĺženie výpovednej doby za podmienok ustanovených v zákone najmenej 6 mesiacov a formy a spôsoby kolektívneho vyjednávania.
Podstatnú časť vládneho návrhu zákona o verejnej službe tvoria ustanovenia, ktoré upravujú odmeňovanie zamestnancov pri výkone verejnej služby. Pri ich tvorbe sa v podstate vychádza zo súčasných právnych predpisov upravujúcich odmeňovanie zamestnancov v rozpočtovej sfére, t. j. zákona číslo 143/1992 Zb. o plate a odmene za pracovnú pohotovosť v rozpočtových a niektorých ďalších organizáciách a orgánoch v znení neskorších predpisov a jeho vykonávacích nariadení vlády.
Osobný rozsah sa vo vládnom návrhu zákona o verejnej službe rozširuje oproti pôsobnosti zákona číslo 143/1992 Zb. o ďalších zamestnávateľov hospodáriacich s verejnými finančnými prostriedkami, a to by som chcel teda zvýrazniť, že sú to verejné finančné prostriedky, ktorými sú napríklad Sociálna poisťovňa, Národný úrad práce, Všeobecná zdravotná poisťovňa, Spoločná zdravotná poisťovňa a ďalšie zdravotné poisťovne zriadené podľa osobitného predpisu a Fond národného majetku Slovenskej republiky.
Zachováva sa zásada súčasného systému odmeňovania zamestnancov, t. j. odmeňovanie podľa druhu, zložitosti, zodpovednosti, miery fyzickej a psychickej záťaže vykonávanej práce, pričom sa vyžaduje plnenie kvalifikačných predpokladov ustanovených týmto zákonom.
Chcel by som vás panie poslankyne a páni poslanci požiadať o podporu jeho posunutia tohto návrhu zákona do druhého čítania.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie vládneho návrhu zákona.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, pánu poslancovi Vojtechovi Tkáčovi.
Poslanec V. Tkáč:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené dámy a páni,
predkladám spravodajskú správu k vládnemu návrhu zákona o verejnej službe (tlač 925). Vystúpenie na dnešnej schôdzi vykonávam k uvedenému vládnemu návrhu zákona na základe poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, čo učinil na svojej 55. schôdzi.
V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona číslo 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu.
Z dôvodovej správy vyplýva, že po vyčlenení právnej úpravy štátneho zamestnaneckého pomeru štátnych zamestnancov zo Zákonníka práce sa navrhuje upraviť aj odchýlky v právnom postavení verejných zamestnancov.
Výkonom verejnej služby sa v uvedenom návrhu zákona rozumie vykonávanie vecí verejného záujmu a vykonávanie úkonov súvisiacich s územnou samosprávou.
V návrhu zákona sa predpokladá, že na tieto pracovnoprávne vzťahy sa bude tiež vzťahovať subsidiárne nový Zákonník práce. Podstatnú časť návrhu zákona o verejnej službe tvoria ustanovenia, ktoré upravujú odmeňovanie zamestnancov pri výkone verejnej služby.
Zachováva sa zásada súčasného systému odmeňovania zamestnancov rozpočtovej sféry, t. j. odmeňovanie podľa druhu, zložitosti, zodpovednosti, miery fyzickej a psychickej záťaže vykonávanej práce, pričom sa vyžaduje plnenie kvalifikačných predpokladov ustanovených právnym predpisom a kvalifikačných požiadaviek určených zamestnávateľom.
V návrhu sa upravuje kolektívne vyjednávanie medzi zástupcami zamestnávateľov a zástupcami zamestnancov, ktoré smeruje k úprave priaznivejších podmienok zamestnávania v kolektívnej dohode.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a s právom Európskej únie. Návrh zákona nezakladá nárok na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Rada hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky na svojom zasadnutí dňa 31. marca 2000 nedospela k dohode. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky nesúhlasí s predloženým návrhom zákona a Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky súhlasí s pripomienkami.
Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona číslo 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1022 z 5. marca 2001 prideliť vládny návrh zákona o verejnej službe (tlač 925) na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport a konečne Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.
Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálnej veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 2. mája 2001 a gestorský výbor v lehote do 4. mája 2001.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Prosím otvoriť rozpravu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku poslancov, preto sa pýtam, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Pani poslankyňa Keltošová, pán poslanec Tatár. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne.
Pani poslankyňa Keltošová, nech sa páči, máte slovo.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Vážený pán minister,
vážené kolegyne, kolegovia,
ja by som sa v mojom krátkom príspevku zamerala na pripravovanú reformu verejnej správy a s tým súvisiace napríklad počty zamestnancov verejného sektora, tak ako to predpokladá tento návrh zákona.
V dôvodovej správe sa uvádza, že návrh zákona nezakladá nárok na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Ďalej sa tam konštatuje, že dosah na zamestnanosť nemožno vyčísliť, pretože sa štatisticky nedá zistiť, koľko zamestnancov nespĺňa predpoklady určené na vykonávanie verejnej služby a s ktorými bude potrebné rozviazať pracovný pomer.
Rozviazanie pracovného pomeru bližšie nešpecifikovaným množstvom zamestnancov, samozrejme, že bude mať dosah na štátny rozpočet. Pri kvantifikácii rozpočtových dôsledkov návrhu zákona sa vychádza z predpokladaného počtu zamestnancov verejnej služby podľa údajov štatistického zisťovania k 1. 3. 2000 v celkovom počte cirka 244 tisíc osôb. Ja sa pýtam, či je aspoň hmlistá predstava o tom, aký dosah na zamestnanosť naozaj bude mať tento zákon a čo bude s tými ľuďmi, ktorí budú odchádzať z toho počtu 244 500 zamestnancov, a to je, prosím, počet bez zamestnancov obcí, bez zamestnancov zdravotníckych zariadení zapojených na rozpočty zdravotných poisťovní, bez zamestnancov verejnoprávnych inštitúcií a bez príslušníkov Zboru požiarnej ochrany.
Potreba finančných prostriedkov na platové náležitosti zamestnancov verejnej služby, pričom sa tu operuje stále s tým počtom 244 500 zamestnancov pred uplatnením zákona o verejnej službe v mesačnom vyjadrení sa dajú vyčísliť sumou 2 234 miliónov korún vrátane odvodov do poistných fondov je to až 3 077 miliónov korún.
Po kvantifikácii predbežných krokov v súvislosti s nábehom na verejnú službu, kde sa bude uplatňovať jednotná základná stupnica pre zamestnancov verejnej služby mimo zdravotníckych zariadení, ďalej uplatnenie vyššej zdravotníckej stupnice aj pre zamestnancov zdravotníckych zariadení zapojených na štátny rozpočet, sa celková potreba prostriedkov na platové náležitosti zvyšuje mesačne o 144,9 milióna korún vrátane odvodov do poistných fondov to bude takmer 200 miliónov korún, v dôsledku čoho celková potreba prostriedkov v mesačnom vyjadrení pred uplatnením tohto zákona sa zvyšuje v kategórii prostriedkov na platové náležitosti na 2 379 miliónov.
Znova sa chcem vrátiť k počtu zamestnancov po predpokladanej reforme verejnej správy a potom by som prosila pána ministra, ak má poruke čísla, kvantifikáciu ich platových náležitostí, aby sme videli, či naozaj toľko diskutovaná reforma verejnej správy prinesie sľubované úspory a zefektívnenie celej verejnej správy.
Na záver by som chcela ešte poprosiť pána ministra, keďže sa hovorí, že Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení mala zásadné pripomienky a nedošlo k zhode v Rade hospodárskej a sociálnej dohody, a keďže jej pripomienky nie sú súčasťou predkladaného návrhu zákona, veľmi by ma zaujímalo, aké pripomienky boli zapracované do predkladaného návrhu a ktoré pripomienky zamestnávateľov neboli zapracované s odôvodnením, o ktorom teda nevieme, ale myslím si, že by prospeli pri druhom čítaní pri objasňovaní určitých rozporov. Ja sa obávam, pán minister, že celkom reálne môžeme predpokladať, že reforma verejnej správy výrazne ovplyvní kvantifikácie dôsledkov najmä voči rozpočtom obcí vrátane rozpočtov vyšších územných celkov. Ale to bude zrejme už potom v druhom kole pri rozprave vo výboroch.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou sa prihlásil jediný pán poslanec. Končím možnosť sa prihlásiť do faktickej poznámky.
Pán poslanec Mesiarik, môžete mať poznámku.
Nech sa páči.
Poslanec M. Mesiarik:
Ďakujem za slovo, pán predseda.
Ja by som nadviazal na pani poslankyňu, pokiaľ ide o kvantifikáciu, a upozorniť na predsa len určité otvorené miesta v tejto oblasti. Poviem príklad, pokiaľ ide o zamestnancov, pracovníkov Fondu národného majetku. To je jedna celá kapitola, ktorá, ktorú treba ešte premyslieť, do akej hĺbky a šírky pôjdeme v tejto oblasti. Takisto mám pocit, že bude treba premyslieť ešte, pán minister, aj oblasť civilných zamestnancov v armáde.
Pripájam sa teda k pani poslankyni Keltošovej, aby sme skutočne skvantifikovali tento problém, aby sme si vyjasnili, pretože nedá sa z tohto návrhu až tak so 100-percentnou istotou to kvantifikovať, aby sme sa potom nakoniec dopracovali, samozrejme, aj k tým číslam.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Tatár.
Nech sa páči.
Poslanec P. Tatár:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
kolegyne, kolegovia,
dovoľte mi dva okruhy.
Jedna poznámka. Takisto ako pri predchádzajúcom návrhu požiadam o procedurálne hlasovanie, aby pri druhom čítaní nebola 30, ale 60-dňová lehota na prerokovanie, čiže do 4. júna.
A druhá vec. Keď nadviažeme na doterajšie diskusie, tak tiež ide o odmeňovanie a motiváciu zamestnancov vo verejnej službe. My pre druhé čítanie určite budeme navrhovať vypustiť § 34 o ďalšom plate a z prechodných ustanovení vypustiť § 52, pretože tam sa celá séria dnešných výnimiek a iných takýchto demotivujúcich deformácií prenáša do budúcnosti do platného zákona bez ohľadu na to, že sa vlastne celý systém má týmto zákonom modernizovať. Tak sa všetky vlastnosti, ktoré dnes znemožňujú pružné riadenie, prenášajú do budúcnosti.
Myslím si, že v ďalších paragrafoch je možné tiež niektoré veci zlepšiť. Napríklad v paragrafe tarifný plat bude možné diskutovať a odhlasovať takú vec, aby sa za väčší výkon dal aj vyšší plat. To sú prvky pružného riadenia a motivácie a, samozrejme, o to nižšej potreby aj množstva zamestnancov.
To je tá druhá téma, druhý okruh, ktorý som chcel pripomenúť, aké sú vlastne dôvody na to, aby sme mali dlhší čas na prerokúvanie, pretože toto sú dosť vážne otázky, ak chceme mať modernú verejnú službu. Samozrejme, možno budeme niečo viac vedieť aj o reforme verejnej správy, tak ten čas potrebujeme.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave.
Nech sa páči, pán minister.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Čo sa týka pripomienok pani poslankyne Keltošovej, predpokladám, že budeme môcť vo výbore v druhom čítaní si detailnejšie ukázať niektoré čísla. Lebo by som mohol tu teraz rozprávať s tým, že by to bolo dosť komplikované. Treba predložiť konkrétne čísla. Beriem váš návrh v tom, aby sme pri druhom čítaní takéto veci zdetailizovali a predložili, aby sa mohlo kvalifikovane podľa podkladov môcť rozhodovať. To je prvá vec.
Druhá vec, čo sa týka Rady hospodárskej a sociálnej dohody. Rada hospodárskej a sociálnej dohody sa vlastne zaoberala týmto zákonom dvakrát a tretíkrát, keď sa prerokoval zákon o štátnej službe. Ten sa prerokúval až 2. 2. 2001, pretože došlo tam k výrazným zmenám. Na základe práve zmien, ktoré sa udiali v zákone o štátnej službe, následne potom Asociácia zamestnávateľských zväzov vlastne stiahla svoje zásadné pripomienky k zákonu o verejnej službe. Tie pripomienky sa viedli k tomu, čo tu aj bolo vlastne už v diskusii alebo vo faktických poznámkach k zákonu o štátnej službe povedané. Vzájomná synchronizácia reformy verejnej správy a otázky preskupenia ľudí v štátnej službe do verejnej správy. Myslím si, že tie opatrenia, ktoré sa prijali v zákone o štátnej službe, vytvárajú dostatočný predpoklad na to, aby ten prechod bol nie dogmatický, aby nevytvoril tu nejakú vlnu nejakého uvoľňovania pracovníkov. Takže to by malo byť, takto vznikla určitá zosúladenosť vlastne aj týchto zákonov s reformou verejnej správy. Je to riešené v prechodnom ustanovení zákona o štátnej službe, a tým sa vytvárajú tieto predpoklady.
Samozrejme, pretože následne, lebo my sme následne rokovali po tripartite ešte so všetkými tromi zákonmi, pretože taký bol záver, ako ste prečítali aj v záveroch tripartity, že predložíme všetky tri rokovania a na štatutárnej úrovni zástupcov sociálnych partnerov bolo vyjadrené k tomuto zákonu zo strany Asociácie zamestnávateľských zväzov, že nemá k tomu pripomienky. Na rokovaní k druhému čítaniu tento záznam, ktorý existuje, donesiem, ktorý potvrdzuje to, že asociácia vlastne potom stiahla svoje pripomienky.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pýtam sa pána spravodajcu, či chce zaujať stanovisko k rozprave.
Nech sa páči.
Poslanec V. Tkáč:
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Využijem svoje právo spravodajcu a veľmi stručne chcem povedať, že podporím ten návrh pána, teda hovorím za svoju osobu, pána poslanca Tatára o predĺžení druhého čítania do 4. júna s tým, že sám mám pripravené pozmeňujúce návrhy, najmä čo sa týka postavenia verejnoprávnych subjektov v tejto oblasti. To znamená, že by som bol za to, aby, povedal by som veľmi zjednodušene, tá štátna platovka, teda zákonodarca, aby vstúpil do týchto inštitúcií vtedy, pokiaľ samosprávne orgány nerozhodnú inak. Nechcem ten princíp teraz rozšíriť, pretože nič nebráni ani predstavenstvu Národného úradu práce, nič nebráni ani Správnej rade Sociálnej poisťovne, ani orgánom v zdravotnom poistení, ale ani v Slovenskej televízii či Slovenskom rozhlase nič nebráni alebo by nemalo brániť tomu, aby vedeli skutočne kvalitnú a efektívnu prácu zaplatiť a aby neboli viazaní veľkým bielym otcom. Mne práve ide o to, aby hypertrofia, regulácia, aby bola deregulácia v tejto oblasti, pretože tieto samosprávne orgány môžu o tom postupovať, môžu rozhodovať samostatne.
Nechcem teraz o tom hovoriť. Chcem povedať práve to, že keď som študoval históriu sociálnej legislatívy ešte za Rakúsko-Uhorska, ale aj za prvej republiky, povedal by som, že vtedy v Československu vznikli modely, ktoré boli svetovo uznávané tak v oblasti štátnej služby, ale aj v oblasti živnostenského podnikania, či v oblasti sociálneho poistenia. A chcem povedať, že vtedajší parlament československý napríklad tie reformné zákony držal 9, 10, 11 mesiacov a na úrovni výborov vyprodukovali skutočne vysoko kvalitný, svetovo uznávaný model, ktorý je dnes, povedal by som, pilierom histórie sociálnej sféry. Chcem tým povedať, že odporúčam, aby všetky návrhy v druhom čítaní naozaj veľmi permanentne posudzoval výbor pre sociálne veci a bývanie a ústavnoprávny výbor. Budem presadzovať, aby sme usporiadali aj spoločné zasadnutia, aby sme si to vo výboroch skutočne rozdali, aby sme v pléne nerobili šou a nerobili to, čo sme robili pri ústave a pri novele Ústavy Slovenskej republiky.
Chcem povedať, že takýmto spôsobom môžeme sa dostať do situácie, že s pokojným svedomím budeme môcť za to hlasovať všetci. A skúsme to, ja skutočne vyzývam v tejto súvislosti k týmto otázkam. Dajme si včaššie i dopredu tie návrhy, ktoré budeme presadzovať v druhom čítaní, aby sme mali možnosť potom aj vo svojich poslaneckých kluboch o nich diskutovať a pokúsiť sa nájsť recept, pretože pri inom modeli postupu v parlamente nebude nikto víťaz, všetci prehráme. Chcem tým povedať, že tak kvalitná úprava, ktorú sme dostali na stôl, priamo vyzýva k tomu, aby sme našli určitý krok k tolerantným pomerom aj v parlamente.
Ďakujem za pozornosť.