Podpredseda NR SR B. Bugár:
Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja páni poslanci a panie poslankyne.
Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.
Pani poslankyňa Tóthová.
Poslankyňa K. Tóthová:
Ďakujem, vážený pán predsedajúci.
Chcem nadviazať na vystúpenie pána poslanca Mesiarika na tú časť, že častokrát rodinné prídavky končia inde, ako sú určené. To znamená v pohostinstvách.
Ja v tejto súvislosti chcem položiť pánovi ministrovi otázku, prečo sa nevyužíva inštitút náhradného poberateľa rôznych dávok, ktorým právny podklad dala ešte Mečiarova vláda a veľmi dobre sa začali uplatňovať v praxi. Tieto financie, keď boli prevzaté náhradným doručo... teda prijímateľom, tak išli na stravu deťom, oblečenie a ďalej aj sociálne dávky, tak to bolo možné platiť neprispôsobivým občanom. Teda moja otázka znie, prečo sa tento inštitút nevyužíva aj ďalej.
A k predloženému návrhu chcem uviesť len toľko, že treba uvítať, že sa rieši otázka rodinných prídavkov, pretože náklady životné tak rapídne stúpajú, že to, čo dostávajú rodičia, je skutočne neporovnateľné a malo by to rásť v súvislosti s infláciou.
Ja podporujem tento návrh do druhého čítania a chcem dať návrh, aby aj výbor pre ľudské práva a národnosti sa s touto otázkou zaoberal, pretože sú signály, že niektorí zamestnávatelia napríklad nevyplácajú rodinné prídavky napriek tomu, že štát pre tieto subjekty financie postupuje.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pán poslanec Tkáč.
Poslanec V. Tkáč:
Ďakujem pekne za slovo.
Dámy a páni,
začíname veľmi vážne balíky sociálnych zákonov. Myslím si, že sú to veľmi dôležité okruhy problémov a chcem vysloviť také normálne ľudské presvedčenie, že sa to neskončí osočovaním ako pri voľbe zástupcov do samosprávnych orgánov Národného úradu práce, kde lietali hromy-blesky na záver a kde sme sa navzájom urážali, ale že bude tu dôstojná klíma na prerokúvanie týchto zákonov.
Chcem využiť vystúpenie pána poslanca Mesiarika v podstate aj na to, aby som nepriamo položil otázky pánovi ministrovi, ktorý v zastúpení vlády predkladá tieto záležitosti, že v súvislosti so systémovým zaradením prídavkov na deti do systému štátnej sociálnej podpory je realitou, že vláda opustila v podstate tretí pilier sociálnej reformy, a to je budovanie komplexnej štátnej sociálnej podpory. Myslím tým sociálne poistenie, sociálnu podporu a sociálnu pomoc. V sociálnej štátnej podpore prídavky na deti mali mať systémové väzby s ďalšími takzvanými štátnymi dávkami. Pustil sa zatiaľ len príspevok na bývanie, ktorý tiež mohol čiastočne riešiť otázky rodinnej politiky. A absentuje prístup k príspevku na dopravu, príspevku na vzdelanie a k sociálnemu príspevku. Chcel by som vedieť, v akom systémovom vzťahu je aj táto novela zákona s predpokladanými krokmi, pretože v čase už prijímania návrhu štátneho rozpočtu na rok 2001 o tom reč nebola. To znamená, že ak by sa mali tieto nové dávky spúšťať, tak až v rozpočte štátu na rok 2002 a s tým súvisí potom aj otázka finančno-ekonomickej kalkulácie prídavkov na deti a v tej horizontálnej rovine rodinná politika v štátnych dávkach.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Pani poslankyňa Keltošová.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Aj ja sa pripájam k pánovi poslancovi Mesiarikovi v tom, že tento návrh, respektíve novela zákona je žiaduca vzhľadom na rast životných nákladov, ale, samozrejme, aj rast reálnych miezd. Chcem však zároveň povedať, že prídavky na deti a príplatok, ktorý sa navrhuje zrušiť, nie je dostatočne doriešený v zákone o sociálnej pomoci. Vieme, aké boli ohlasy od poslednej novely zákona o sociálnej pomoci, kde reštriktívnymi krokmi sa siahalo na doterajšie asistentské príplatky, prípadne nový spôsob vyplácania, takzvané opatrovateľské, nie je v praxi veľmi dobre zaužívaný.
Pripájam sa tiež k tomu, čo povedal môj predrečník pán poslanec Mesiarik, že treba zvážiť v druhom čítaní, či bez prijatia určitých zábezpek v právnych predpisoch môžeme len tak jednoducho zrušiť príplatok. Či to zase nenarobí väčší legislatívny chaos vo výkone. Nehovoriac o tom, že tých 12 tisíc dávok prejde na okresné úrady na odbory sociálnych vecí.
Pán minister, ja sa obávam, že okresné úrady a ich odbory sociálnych vecí sú dnes poddimenzované personálne aj technicky, a ak budeme meniť za pochodu ešte aj ďalšie dávky, tieto odbory budú, budú veľmi, veľmi preťažené. Ja som za to, aby sa zužoval počet vyplácateľov prídavkov na deti, ale treba naozaj zvážiť za akých podmienok. Odbory sociálnych vecí majú dnes plné ruky práce s nezamestnanými a s dávkami, ktoré im zo zákona patria. Takže nadväzujem na návrh pána poslanca, aby sme o tomto ešte porozmýšľali. To je ten bod 54.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nie. Ďakujem pekne.
Pani spoločná spravodajkyňa? Nie. Ďakujem.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na to, že teraz nasleduje séria zákonov, kde predkladateľom je pán minister, navrhujem, aby sme najprv prerokovali zákony, až potom hlasovali o všetkých, ak je všeobecný súhlas.
Ďakujem pekne.
Takže ďalším bodom programu je prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 924. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 1021.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pán Peter Magvaši.
Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Vážený pán podpredseda,
vážené dámy,
vážení páni,
účelom predkladaného vládneho návrhu zákona je upraviť právne vzťahy štátnych zamestnancov k vykonávaniu štátnej služby ako verejnoprávne vzťahy štátnych zamestnancov k štátu. Právny vzťah štátneho zamestnanca má byť konštituovaný k štátu, a nie k právnickej osobe. Základným znakom týchto vzťahov je, že fyzická osoba vykonáva činnosť pre štát a je povinná za všetkých okolností zachovať k štátu ako k svojmu zamestnávateľovi vernosť. Právny vzťah medzi fyzickou osobou a štátom sa nemôže zakladať na princípe dvojstranného právneho úkonu zmluvy, ale musí vzniknúť vymenovaním. Aby mohla byť fyzická osoba prijatá do štátnej služby, musí spĺňať zákonom ustanovené podmienky, z ktorých sa nemôže udeliť výnimka. Obsah štátnozamestnaneckého pomeru tvoria aj povinnosti štátneho zamestnanca, za porušenie ktorých je disciplinárne zodpovedný. Veľký rozsah povinností a obmedzení štátneho zamestnanca sa navrhuje vyvážiť primeranými kompenzačnými opatreniami, medzi ktoré patrí odchodné pri odchode do starobného dôchodku alebo do invalidného dôchodku a príplatok za štátnu službu k dôchodku.
Návrh zákona vytvára priestor na maximálne odborné vykonávanie štátnej služby vytvorením systému trvalého vzdelávania štátnych zamestnancov a ich pravidelného hodnotenia a vylučuje závislosť štátnych zamestnancov od politickej moci. Pokiaľ ide o rozsah platnosti, návrh zákona sa má vzťahovať na štátnych zamestnancov, ktorí plnia úlohy štátnej správy alebo vykonávajú štátne záležitosti v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi.
Návrh zákona o štátnej službe zohľadňuje pripomienky Európskej komisie, ktorá namietala najmä spôsob prechodu terajších zamestnancov štátnych orgánov, ktorí spĺňajú podmienky ustanovené v návrhu zákona, do štátnej služby a veľkú pozornosť venovanú predovšetkým pracovným podmienkam štátnych zamestnancov. V otázke prechodu terajších zamestnancov orgánov štátnej správy sa navrhuje prechod zamestnancov, ktorí spĺňajú podmienky ustanovené v návrhu zákona, do dočasnej štátnej služby na obdobie najviac dvoch rokov. Počas tohto obdobia Úrad pre štátnu službu zabezpečí odborné vzdelávanie štátnych zamestnancov. Absolvovanie tohto odborného vzdelávania ukončené skúškou je podmienkou na vymenovanie štátneho zamestnanca do stálej štátnej služby. Vo vzťahu k pracovným podmienkam návrh zákona o štátnej službe obsahuje aj delegovanú pôsobnosť k návrhu Zákonníka práce.
Tento návrh zákona o štátnej službe bol dvakrát prerokovaný v Rade hospodárskej a sociálnej dohody a bol nakoniec aj pri rokovaní vlády, záverečnom rokovaní vlády bol zástupca odborov prítomný pri prerokúvaní tohto návrhu zákona.
Panie poslankyne a páni poslanci, žiadam vás o podporu na posunutie tohto zákona čítaním do druhého čítania.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie vládneho návrhu zákona.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, podpredsedovi tohto výboru pánovi poslancovi Mariánovi Mesiarikovi.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec M. Mesiarik:
Vážený pán podpredseda,
vážený pán minister,
vážené poslankyne, poslanci,
vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady k uvedenému vládnemu návrhu zákona ma poveril Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 55. schôdzi. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní túto správu.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v zákone číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie, dôvodovú správu. Z dôvodovej správy vyplýva, že návrh zákona sa predkladá na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2000. V navrhnutom zákone sa navrhuje zabezpečiť štátnym zamestnancom nevyhnutné podmienky na riadne vykonávanie štátnej služby.
Pokiaľ ide o rozsah platnosti, návrh zákona sa má vzťahovať na štátnych zamestnancov pri plnení úloh štátnej správy alebo pri plnení štátnych záležitostí. Navrhovaná právna úprava vychádza z niektorých princípov, na ktorých bola vybudovaná služobná pragmatika, ďalej z medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách, ktorými je Slovenská republika viazaná, z dohovorov Medzinárodnej organizácie práce, smerníc Európskej únie a z právnych úprav verejnej služby vo vyspelých demokraciách v Európe i na celom svete. Návrh zákona je vypracovaný v súlade s ústavou a dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Ako kompenzačné opatrenia pre štátneho zamestnanca sa navrhujú jednak príplatok štátnemu zamestnancovi k nemocenskému, príplatok za službu k dôchodku, ďalší plat v každom polroku kalendárneho roku a odchodné. Materiálne zabezpečenie, ktorým by sa mala minimalizovať závislosť štátnych zamestnancov od politickej moci a zároveň vytvoriť priestor pre maximálne odborné vykonávanie štátnej služby, sa v podstate sústreďuje na platové náležitosti štátnych zamestnancov. Adekvátna úprava odmeňovania a ostatných náležitostí štátnych zamestnancov má za cieľ primerane ohodnotiť kvalifikovaných zamestnancov, a tým stabilizovať štátnu správu.
Ministerstvo financií Slovenskej republiky nemá námietky voči predloženej kvantifikácii k návrhu zákona. Návrh zákona, tak ako sme už počuli, bol opätovne prerokovaný v tripartite, teda v Rade hospodárskej a sociálnej dohody dňa 2. februára 2001, návrh zákona bol odsúhlasený s pripomienkami jednak Konfederácie odborových zväzov, Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky a po opätovnom prerokovaní 1. marca 2001 vlastne bol postúpený do parlamentu.
Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, odporúčam, aby po rozprave sa Národná rada uzniesla, že tento zákon postúpi do druhého čítania. Súčasne odporúčam v zmysle zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1021 z 5. marca tohto roku prideliť tento návrh Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.
Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady výbor pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali do 2. mája 2001 a gestorský výbor v termíne do 4. mája 2001.
Ďakujem, pán predsedajúci, žiadam, aby ste otvorili rozpravu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánovi spravodajcovi.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som dostal jednu prihlášku písomnú od pána poslanca Bauera za KDH za klub Kresťanskodemokratického hnutia.
Chcem vás ale upozorniť, že po tomto vystúpení budeme hlasovať o tom, aby pán predseda Najvyššieho súdu mohol vystúpiť. Podľa rokovacieho poriadku Národná rada musí udeliť tento súhlas a hlasuje sa bez rozpravy. Pán predseda Najvyššieho súdu avizoval, že má záujem vystúpiť v rozprave. Všeobecný súhlas nestačí, podľa rokovacieho poriadku sa musí hlasovať. Takže potom budem vyzývať poslancov.
Takže nech sa páči, pán poslanec Bauer, máte slovo.
Poslanec R. Bauer:
Vážený pán predsedajúci,
pán minister,
milé kolegyne,
vážení kolegovia,
návrh zákona o štátnej službe zavádza systém štátnej služby, ktorý je prevzatý z Rakúska-Uhorska. Je to systém, v ktorom má štátny zamestnanec priamy vzťah k štátu, je so štátom v štátnom zamestnaneckom pomere. Základom systému je takzvaná definitíva, ktorá pre zamestnancov zabezpečuje omnoho vyššiu sociálnu a pracovnú istotu a vyššiu nezávislosť od politických zmien daných dĺžkou volebného obdobia parlamentu a vlády Slovenskej republiky. Štátna služba je podľa návrhu budovaná na princípoch profesionality, politickej nezávislosti, efektivity, flexibility, nestrannosti a etiky.
Prvé dva princípy - profesionalita a politická nezávislosť sú pre štátnu službu kľúčové, ale aj posledné dva týkajúce sa etického správania, nestrannosť je vlastne etická kategória štátnych zamestnancov, sú dôležité a vysoko aktuálne. Aktuálnosť vyplýva aj z toho, že Slovenská republika je v tabuľke indexu vnímania korupcie, v anglickom jazyku perception coruption index, medzi krajinami sveta až na 52. mieste, čo je zahanbením nás všetkých a pre úspech transformácie Slovenska je nevyhnutné túto pozíciu v tomto každoročne vypracúvanom prieskume Transparency International zlepšiť, to znamená znížiť korupciu a úplatkárstvo, samozrejme, nielen v štátnej správe, ale v celej spoločnosti. To môže napomôcť zvýrazňovanie etického správania, formulovanie etických štandardov a budovanie legislatívy na princípe etiky a prijímania etických kódexov. Medzi štandardné princípy verejného života okrem nestrannosti určite patrí aj morálna integrita, objektívnosť, zodpovednosť, otvorenosť, čestnosť a schopnosť viesť, ako to naformuloval aj lord Nolen, predseda komisie pre normy vo verejnom živote vo Veľkej Británii v roku 1994.
Vážnym argumentom a určite aj silnou motiváciou štátnych zamestnancov na prijatie navrhovaného zákona je zabezpečenie vyššej politickej nezávislosti. Nevyhnutné sledovanie politickej scény a príprava na možné politické nominácie na úrade môže byť značne zaťažujúce, neprispieva k profesionalite a vyvoláva zbytočné stresy. Takisto neisté prostredie, v ktorom politická lojalita má prednosť pred odborným názorom, ako to bolo hlavne za predchádzajúcej Mečiarovej vlády, neprispieva ku kvalitnej štátnej službe a je zbytočne frustrujúce. Finančné a sociálne zabezpečenie, vytváranie stavovskej hrdosti a úcty k profesii sú výhody systému, ktoré sa dajú po jeho zavedení očakávať. Z týchto dôvodov tento návrh zákona v klube Kresťanskodemokratického hnutia podporujeme a vyjadrujeme presvedčenie, že systém štátnej služby bude efektívnejší a výkon štátnej služby kvalitnejší, čo bude na prospech všetkých obyvateľov Slovenska.
Na posúdenie správnosti načasovania predloženého navrhovaného zákona je dôležitý nielen náš záväzok v integračnom procese, ale kľúčový je aj ekonomický dosah na štátny rozpočet. Na strane 111 predloženého návrhu v prílohe k dôvodovej správe je predložený súhrnný dosah na štátny rozpočet, ktorý nie je úplný, pretože nehovorí o dosahu na štátny rozpočet pri plnom poskytovaní ďalšieho platu od roku 2006. Tento prepočet vychádza z kvalifikovaného odhadu počtu štátnych zamestnancov, ktorých návrh zákona zasahuje a ktorých podľa tohto odhadu je 36 300. Prepočet však neberie do úvahy už vládou schválenú koncepciu decentralizácie modernizácie verejnej správy uznesením číslo 629 z roku 2000 zo dňa 11. apríla, ktorá predpokladá decentralizáciu zriaďovateľských a hospodársko-riadiacich funkcií z krajských a okresných úradov v odvetviach školstva, kultúry, sociálnych vecí a zdravotníctva, ďalej decentralizáciu zriaďovateľských a hospodársko-riadiacich funkcií z príslušných ústredných orgánov v odvetviach dopravy a prepravy, vodného hospodárstva a po tretie decentralizáciu koordinačných, plánovacích a metodických činností v oblasti územnoplánovacej dokumentácie vyšších územných celkov, v oblasti rozvojových plánov a programov, v oblasti cestovného ruchu a programov cezhraničnej spolupráce na samosprávu vyšších územných celkov.
Táto koncepcia predpokladá a je to jedným z jej hlavných cieľov vytvoriť podmienky pre zásadné zníženie výdavkov na verejnú správu. Po uskutočnení celej reformy verejnej správy sa predpokladá zníženie počtu štátnych zamestnancov o cirka 10 až 15 tisíc, medzi nimi aj tých, ktorých sa navrhovaný zákon týka. Predpokladajme, že by sa tento cieľ podarilo naplniť a odhadovaný počet štátnych zamestnancov by sa znížil. Pri znížení len o 5 percent, to je 1 815 zamestnancov, by pri priemernom funkčnom plate 14 270 korún prišlo k úspore cirka 379 miliónov korún. Spolu s 37-percentnými odvodmi do fondov je to cirka 522 miliónov korún. Pri znížení o 10 percent, čo je 3 630 zamestnancov, je to až 750 miliónov korún, spolu s odvodmi je to 1 044 miliónov korún. Z toho usudzujeme, že pri naplnení cieľov reformy decentralizácie a modernizácie verejnej správy bude dosah na štátny rozpočet omnoho priaznivejší, ako to uvádza príloha k dôvodovej správe.
Rozhodovanie o prijatí zákona o štátnej službe nemá byť ovplyvnené len integračným scenárom, ale práve časovaním a rýchlosťou procesu reformy verejnej správy. Bolo by správnejšie a prirodzenejšie, keby sme už mali schválené kreovanie samosprávy vyšších územných celkov, samozrejme, som za prirodzené regióny spolu so zákonom o majetku vyšších územných celkov a takisto by sme mali schválenú decentralizáciu na miestnu úroveň na mestá a obce a až potom prijímali zákon o štátnej službe a zákon o verejnej službe. Navrhovaný zákon o štátnej službe síce pamätá na reformu verejnej správy, keď v § 166 zohľadňuje reformou vyvolané organizačné a štrukturálne zmeny najmä na úradoch miestnej štátnej správy a umožňuje neprideliť definitívu až do konca roku 2003. Napriek tomu by opačná postupnosť, teda najprv základné zákony reformy verejnej správy a až potom definitíva, bola presnejšia.
Dámy a páni, predkladaný návrh je veľmi dobre pripravený, je úplný, vnútorne konzistentný a je v súlade s nami zvoleným postupom pri napĺňaní záväzkov vstupu do Európskej únie, preto podporujeme jeho postúpenie do jeho druhého čítania.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Vzhľadom na to, že pán poslanec bol jediný písomne prihlásený, otváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne k tomuto bodu programu. Pani poslankyňa Keltošová, pán poslanec Tkáč, pán poslanec Tatár a pán poslanec Mesiarik. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne.
Vyzývam všetkých poslancov a poslankyne, aby sa vrátili do rokovacieho priestoru. Budeme hlasovať o tom, či Národná rada súhlasí s tým, aby predseda Najvyššieho súdu mal možnosť vystúpiť. Pán predseda požiadal o túto možnosť, podľa § 28 ods. 2 Národná rada hlasuje bez rozpravy.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru. Budeme hlasovať o tom, či Národná rada udelí slovo pánovi predsedovi Najvyššieho súdu.
Nech sa páči, prezentujme sa a zároveň hlasujme.
(Hlasovanie.)
Prezentovalo sa 79 poslancov.
Za návrh hlasovalo 53 poslancov.
Proti návrhu hlasovali 3 poslanci.
Hlasovania sa zdržalo 13 poslancov.
Nehlasovali 10 poslanci.
Konštatujem, že Národná rada udelila slovo pánovi predsedovi Najvyššieho súdu.
Pán predseda, nech sa páči, máte slovo.
Po vás budú nasledovať pani poslankyňa Keltošová a páni poslanci Tkáč, Tatár a Mesiarik.
Nech sa páči.
Predseda Najvyššieho súdu SR Š. Harabin:
Vážený pán predseda parlamentu,
vážený pán podpredseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
je možno atypické, že vystupujem alebo pokúsil som sa získať váš súhlas, čo bolo napokon úspešne odhlasované o vystúpenie v prvom čítaní, ale myslím si, že vzhľadom na to, že predseda Najvyššieho súdu nemá návrhovú dispozíciu na zmenu jednotlivých ustanovení predkladaného návrhu, práve prvé čítanie pre mňa je parketou na to, aby v druhom a treťom čítaní mohli byť pripomienky zo strany Najvyššieho súdu eventuálne zakomponované do pozmeňujúcich návrhov.
Osobitne som privítal, že konečne na rokovanie sa dostal vládny návrh zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predložený návrh zákona sa pripravoval niekoľko rokov a jeho prijatie považujem za nevyhnutné v záujme stabilizácie zamestnancov. Za osobitne dôležitú považujem skutočnosť, že zavedenie definitívy má konečne viesť k odpolitizovaniu zamestnancov ministerstiev a ďalších úradov. Tento problém síce nikdy nerezonoval a ani nerezonuje pri výbere pracovníkov a zamestnancov na Najvyššom súde, ktorý ste si mohli skutočne všimnúť, je zásadne apolitický. Najvyšší súd je najvyšším orgánom súdnej moci na Slovensku. Žiaľ, za súčasného stavu nemôže si vyberať kvalitných, profesionálne zdatných a výkonných zamestnancov, lebo týchto zamestnancov nevie zaplatiť. Preto považujem za zvlášť dôležité, aby zákon o štátnej službe bol prijatý.
Je určite v záujme Slovenskej republiky, aby aj zamestnanci Najvyššieho súdu zodpovedali európskemu štandardu. Zo skúseností z návštev okolitých aj postkomunistických krajín môžem uviesť, že sudcovia Najvyšších súdov majú k dispozícii okrem zamestnancov vo funkcii poradcov aj ďalší štáb vysokokvalifikovaných zamestnancov. Žiaľ, u nás sa zamestnancom Najvyššieho súdu zo strany ministerstva spravodlivosti nevenovala absolútne žiadna pozornosť. Nemusíme chodiť ďaleko, stačí ísť do Českej republiky, kde sudcovia Najvyššieho súdu majú napríklad asistentov.
Keďže Najvyšší súd Slovenskej republiky až do 1. januára 2001 nemal samostatnú rozpočtovú kapitolu, nemohol vykonať v záujme profesionalizácie svojich zamestnancov žiadne kroky. Situácia sa však zlepšila od 1. januára 2001, keď na základe zákona sa stal Najvyšší súd správcom samostatnej rozpočtovej kapitoly. Najvyšší súd v záujme precizácie zákona o štátnej službe sa aktívne zúčastňoval na medzirezortnom pripomienkovom konaní, čo aj predkladateľ môže určite potvrdiť, pán minister práce a sociálnych vecí, osobne som rokoval o pripomienkach k tomuto návrhu zákona s už spomínaným ministrom, ako aj jeho štátnou tajomníčkou. Pripomienky, ktoré som pri týchto rokovaniach vzniesol, boli v prevažnej miere akceptované.
Keďže pri konečnej redakcii zákona niektoré uplatnené pripomienky neboli do návrhu zákona premietnuté v konkrétnych ustanoveniach, čo by pri aplikácii zákona mohlo viesť k výkladovým problémom, listom zo dňa 28. februára 2001 som oznámil tieto pripomienky podpredsedovi vlády pre legislatívu a predsedovi Legislatívnej rady vlády pánu vicepremiérovi Fogašovi. Tieto, ako aj ďalšie dve pripomienky uplatnil zástupca Najvyššieho súdu na rokovaní Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky. Predseda Legislatívnej rady vlády odporučil ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny, aby uplatnené pripomienky zvážil. Po oboznámení sa s predloženým vládnym návrhom zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, žiaľ, som zistil, že iba jedna z uplatnených pripomienok bola do návrhu zákona premietnutá.
Vážený pán predseda,
vážený pán podpredseda,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
dovoľte mi, aby som predniesol zásadné pripomienky k predloženému návrhu.
Pod bodom 1 § 7 ods. 1 písm. a), ktorý vymedzuje služobné úrady, odporúčam doplniť ustanovenie tak, aby pod bodom 5 namiesto slova "súdy" bolo uvedené "Najvyšší súd Slovenskej republiky" (ďalej len "Najvyšší súd") a pod bodom 6 bolo uvedené "súdy".
Po druhé, k bodu k § 6 ods. 7 a § 10 písm. a) Úrad pre štátnu službu Slovenskej republiky nemôže všeobecne vykonávať pôsobnosť vo vzťahu k štátnym zamestnancom na Najvyššom súde, ale túto môže vykonávať len a výlučne Najvyšší súd. Keďže Najvyšší súd je správcom samostatnej rozpočtovej kapitoly, nemôže pôsobnosť Úradu pre štátnu službu ustanovenú v ods. 7 písm. g), h) a o) vo vzťahu k štátnym zamestnancom na súdoch vykonávať ani Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Túto pôsobnosť voči zamestnancom na Najvyššom súde môže vykonávať, tak ako som už vyššie uviedol a konštatoval, len a výlučne Najvyšší súd Slovenskej republiky. V tomto smere odporúčam predmetné ustanovenie upraviť.
Po tretie, k § 15 ods. 11 navrhujem uviesť text: "Podrobnosti o výberovom konaní na obsadenie štátnozamestnaneckých miest na Najvyššom súde ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Úrad pre štátnu službu po dohode s Najvyšším súdom." Text uvedený v odseku 1 uviesť ako odsek 12 a text uvedený v odseku 12 uviesť ako odsek 13.
Po štvrté, k § 62 ods. 2 za prvou vetou odporúčam uviesť text tohto znenia: "O služobných previneniach štátnych zamestnancov na Najvyššom súde koná a rozhoduje disciplinárna komisia zriadená na Najvyššom súde."
K § 60 ods. 3, a to už je po piate, odporúčam uviesť text: "Disciplinárne komisie na Najvyššom súde zriaďuje a vymenúva ich predsedov predseda Najvyššieho súdu."
Po šieste, k § 76 ods. 2 štvrtú vetu odporúčam spresniť takto: "Služobný predpis, ktorý určí druhy a formy prehlbovania kvalifikácie, vydá pre štátnych zamestnancov na Najvyššom súde predseda Najvyššieho súdu, na súdoch minister spravodlivosti a pre štátnych zamestnancov na prokuratúre generálny prokurátor."
Celé moje vystúpenie a konkrétne pripomienky sú jedine a výlučne motivované ústavným princípom trojdelenia štátnej moci a úplného oddelenia súdnej moci od moci výkonnej.
Vážený pán predseda, respektíve predsedajúci, vážené panie poslankyne a páni poslanci, pevne verím tomu, že prednesené zásadné pripomienky si osvojíte a že tieto budú napokon premietnuté do zákona o štátnej službe.
Ďakujem vám za pozornosť aj za možnosť vystúpenia. (Potlesk.)
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Keltošová, pripraví sa pán poslanec Tkáč.
Chcem vás informovať o jednom návrhu pána predsedu Národnej rady ešte pred vaším vystúpením, pani poslankyňa, vzhľadom na to, že poslanci sa pýtajú, kedy bude ďalší bod - Správa o súčasnom stave a plnení úloh Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v oblasti politiky zamestnanosti. Je tu návrh, aby sme o tom rokovali vo štvrtok ráno od 9.00 hodiny. Ak je s tým všeobecný súhlas, tak nebudeme musieť hlasovať. Je? Ďakujem pekne. Takže počítajte s tým, že tento bod o politike zamestnanosti z programového vyhlásenia vlády, fakticky plnenie tohto bodu programového vyhlásenia vlády bude vo štvrtok od 9.00 hodiny. Prípadne potom, samozrejme, po obede to prerušíme a bude sa pokračovať ďalší deň.
Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.
Poslankyňa O. Keltošová:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán minister,
vážený pán podpredseda,
kolegyne, kolegovia,
vo všeobecnosti chcem povedať, že som rada, že tento návrh zákona o štátnej službe je konečne v parlamente. Ako viete, jeho absencia, respektíve nedodržiavanie vlastných záväzkov Slovenskej republiky voči Európskej komisii, jeho meškanie už vyše roka napriek tomu, že sme to uvádzali v legislatívnych plánoch na minulý rok aj na tento rok spôsobili, že Európska komisia kriticky hodnotila v tejto časti plnenie našich záväzkov v prístupovom procese. Vo všeobecnosti chcem povedať, že poslanci za HZDS budú podporovať tento návrh zákona, ale dovoľte mi, aby som sa aspoň stručne zmienila o niektorých ustanoveniach, o ktorých si myslím, že by sme mali viacej diskutovať.
V prvom rade by som chcela hovoriť o § 48 o služobnom hodnotení. Podľa môjho názoru navrhovaný päťstupňový systém služobného hodnotenia v spomínanom § 48 je zbytočne zložitý a jeho realizácia by neprimerane zaťažila všetkých predstavených, čo by v konečnom dôsledku mohlo viesť iba k formálnemu alebo rutinnému hodnoteniu podriadených. Navyše pri možnosti hodnotenia raz za rok, respektíve aj polročne je celkom možné, že predstavení by sa venovali v podstate iba služobnému hodnoteniu podľa kritérií, ktoré na tento účel určí služobný predpis vydaný Úradom pre štátnu službu. Myslím si, že systém hodnotenia by stačilo upraviť na tri stupne, a to takto.
Stupne hodnotenia:
a) vykazuje riadne výsledky v štátnej službe,
b) vykazuje mimoriadne výsledky v štátnej službe alebo
c) nevykazuje riadne výsledky v štátnej službe.
Pri stupni služobného hodnotenia nevykazuje riadne výsledky by sa čas od služobného hodnotenia nezapočítal do času odbornej praxe.
Druhý paragraf, ktorý nadväzuje na § 48, o ktorom som hovorila, je § 80. Tam ide o postup do vyššieho platového stupňa. Na § 48 nadväzuje takzvaný rýchlejší postup platového stupňa, a tým aj určenie vyššieho tarifného platu. Každá bodová hodnota, respektíve stupeň služobného hodnotenia by podľa § 80 mal mať priradený počet rokov, ktoré by sa započítavali do ďalšieho času na účely postupu do vyššieho platového stupňa. Rozsah a podmienky započítania takýchto rokov by mala určiť vláda nariadením. Myslím si, že takýto návrh, ako je predpokladaný v tomto návrhu zákona, by sa mohol zlepšiť s tým, že na služobné hodnotenie by sa priamo v zákone mohlo upraviť, a nie iba vykonávacím predpisom nariadením vlády, rýchlejší postup do vyššieho platového stupňa formou zápočtu rokov do ďalšieho času diferencovane v závislosti, či pôjde o prvé hodnotenie alebo druhé, alebo nasledujúce. Ak sa dovolávame aj v zmysle tohto zákona odpolitizovania štátnej správy, obávam sa, že každá vláda, ktorá v budúcnosti nastúpi, bude pod tlakom svojich koaličných partnerov, čiže pod politickým tlakom jednotlivých strán a nariadenia vlády sú právnym predpisom nižšej právnej sily, ako je zákon. Preto navrhujem postup do vyššieho platového stupňa v § 80 zakotviť priamo do zákona.
Tretí paragraf, o ktorom by som chcela hovoriť, to je znenie druhej vety § 14 ods. 9 predloženého vládneho návrhu zákona. Podľa mňa znenie druhej vety § 14 ods. 9 priamo popiera princíp kariérneho postupu, pretože vedome by vlastne uzákonilo možnosť subjektívneho rozhodovania a zároveň by zrušilo vyváženosť rovnakého prístupu a možnosti, takzvanú rovnosť šancí pre všetkých štátnych zamestnancov. Podľa všeobecnej časti dôvodovej správy je ambíciou tohto zákona vytvoriť priestor na maximálne odborné vykonávanie štátnej služby, ktoré okrem vzdelania ovplyvnil aj skúsenosti, praktické vedomosti štátnych zamestnancov, čo zasa zaručuje odborná prax. Štátny zamestnanec aj napriek vysokému stupňu vzdelania po roku praxe podľa mojich skúseností nemôže spoznať vzájomné súvislosti a riešiť tak zložitejšie úlohy štátnej služby, napríklad štátnu politiku alebo tvorbu zákonov.
V druhom čítaní navrhnem potom v § 14 ods. 9 tohto návrhu zákona vypustiť druhú vetu, ktorá znie: "Vedúci úradu môže vo výnimočných prípadoch rozhodnúť, že odborná prax na účely tohto zákona je najmenej jeden rok." Nedávajme do rúk funkcionárom jednotlivých rezortov takúto zbraň.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Tkáč. Pripraví sa pán poslanec Tatár.
Poslanec V. Tkáč:
Vážené dámy,
vážení páni,
dovoľte mi, aby som pri návrhu zákona o štátnej službe sa pokúsil uviesť veľmi krátko určitú genézu tohto zákona, respektíve návrhu zákona a systémové väzby, v ktorých tento zákon, respektíve návrh zákona pôsobí a bude pôsobiť. Ide o to, že v podstate sme svedkami, povedal by som tak vznešenejšie, labutej piesne Zákonníka práce, ktorého univerzálny charakter sa končí. Chvalabohu a začína byť platná diverzifikovaná právna úprava na určité alebo jednotlivé skupiny občanov z hľadiska jej účasti v pracovnom procese.
Pán poslanec Bauer tu hovoril o kvázi prevzatí modelu Rakúsko-Uhorska. Áno, je to tak. Viacej inštitútov po páde režimu ešte na federálnej úrovni malo tú rakúsko-uhorsko-nemeckú genézu. Poviem konkrétne, napríklad celý model kolektívneho tarifného vyjednávania je vyslovene rakúsko-uhorsko-nemecký model prevzatý z boja, z bojových organizácií, to nie je môj výraz, ale to je literárny názov pre odbory z hľadiska vyjednávania o tarifách a o mzdách a aj tento model, ten, povedal by som, klasický v súvislosti s takzvanou definitívou, čo sa veľmi často zužovalo len na tento inštitút, je, povedal by som, z hľadiska pragmatiky viazaný na tieto korene. A s tým ale súvisí aj tá rakúsko-uhorská, povedal by som, kvetnatá legislatíva, ktorá spočíva v tom, že čo najviac vecí musí byť upravených.
A poviem teraz priamo, čo sa mi nepáči na všetkých týchto zákonoch, ktoré sú tu. Je to predovšetkým fakt, že zasahujú tieto právne predpisy do činnosti verejných a verejnoprávnych inštitúcií. V tejto súvislosti je filozofický problém, dúfam, že znovu nebudem osočovaný, keď skončím, filozofický problém v tom, či má zákon ísť do detailov v čase, keď tieto inštitúcie, verejnoprávne inštitúcie majú vnútorné inštitúcie riadenia. Myslím tým práve v sociálnej oblasti inštitúcie, ako sú zdravotné poisťovne, Národný úrad práce, respektíve zdravotná poisťovňa, ak by sa tieto vízie, o ktorých počúvame, splnili, že by sa zjednotila do jednej poisťovne, čo by bolo najlepšie podľa mňa. Potom je to Sociálna poisťovňa, ale sú to aj verejnoprávne inštitúcie typické pre kultúru napríklad, a to je otázka najmä Slovenskej televízie či Slovenského rozhlasu a potom v súvislosti aj s Medzinárodnou organizáciou práce tieto dokumenty rozlišujú verejné inštitúcie a verejnoprávne inštitúcie. To si treba veľmi jasne uvedomiť, že to sú nové kvality pre takéto subjekty.
A v tejto súvislosti je otázkou naozaj, či by mala platiť téza, a ja som zástancom tejto tézy, že zákon by sa mal zastaviť na bráne týchto inštitúcií. To znamená, že vnútorné samosprávne orgány, a podľa mňa toto je inštitút občianskej spoločnosti, by mohli rozhodovať o tých veciach, o ktorých v tejto súvislosti rozhoduje, rozhoduje dnes zákon alebo tu je otázka, či nariadenie vlády alebo či to bude upravovať vnútorný samoregulatívny mechanizmus. To je podľa mojej mienky otázka decentralizácie moci a o tom by sme mali tiež v prvom čítaní diskutovať podľa mojej mienky, pretože sa má hovoriť o všeobecných, zásadných, najmä podstatných otázkach týkajúcich sa návrhu zákona. Toto je jedna zásadná otázka, ktorá v tejto súvislosti mi napadá a chcem povedať, že návrh zákona o štátnej službe asi tak ako, keď sme komentovali zákon o sociálnej pomoci, možno povedať, má 9-ročnú genézu. Aj tento návrh, ktorý dnes je na stole, prosím je to vyvrcholenie, ktoré garantuje súčasná vládna moc, ja blahoželám k tomu, že ste tam dospeli, to je dobré, ale treba povedať, že má to svoj vývoj, má to svoj vývoj dokonca z federálnej úrovne a pracoval som na týchto záležitostiach ešte na federálnej úrovni a musím povedať, že ten vývoj má svoje zvláštne peripetie, dokonca po rozdelení Československa sa vtedajšia nová česká vláda v roku 1993, ja som tam bol ešte do júna, bol som dokonca aj v českej tripartite ako jediný Slovák, pol roka, robili sme ešte na tom českom zákone a ten skončil dosť s fiaskom, o štátnej službe, pretože Českomoravská komora odborových zväzov návrh zákona v podstate oznámila Medzinárodnej organizácii práce a tuším až v aplikačnom výbore Medzinárodná organizácie práce uviedla, že Česká republika, vláda teda porušuje konvencie Medzinárodnej organizácie práce už v štádiu príprav návrhu zákona. Čiže nie je to jednoduchá vec. Podstatné tam boli tieto otázky, a to ešte z federálnej úrovne a ony sú podľa mojej mienky dôležité aj dnes, keď máme hovoriť o celom komplexe balíka týchto sociálnych zákonov. To je otázka, po prvé, osobného rozsahu, teda na koho sa budú tieto zákony vzťahovať.
Bol tu, bola tu taká sonda predsedu Najvyššieho súdu. Je tu, povedal by som, rozptyl toho univerzálneho charakteru Zákonníka práce. Ten rozptyl vidím v tom, že je tu právna úprava už dnes advokátov, prokuratúry, vojska, silových zložiek, teda polície. Je zaujímavé, a to som diskutoval s viacerými zástupcami odborníkmi v tejto oblasti aj z iných postkomunistických štátov, že veľký problém robia colníci, zaradenie colnej služby do tohto systému osobitne z hľadiska toho, že aj vykonávajú dnes z hľadiska aj medzinárodnej zločinnosti a medzinárodných kontrabandov a ďalších mimoriadne závažnú agendu, ktorá sa im môže vypomstiť aj v osobnom statuse, robia v obrovsky zložitých pracovných podmienkach. Majú právo používať zbraň a táto skupina mala veľké problémy v zaradení do osobného rozsahu či štátnej, či verejnej služby.
Chcel by som v tejto súvislosti uviesť, že keď som študoval tieto návrhy zákonov, tie posledné varianty, a musím povedať, že aj keď sa tým roky zaoberám, tých 22 dní mi bolo málo. Preto do druhého čítania, samozrejme, treba ďalej vstúpiť, ale je to tak zložitá problematika, že keď sa má seriózne diskutovať a pripraviť hlasovanie alebo teda múdre zákony aj v systémových väzbách, aby ony fungovali v určitom celku, v jednote, že bude treba aj do druhého čítania ďalej nad tým robiť.
Mne tam absentuje istým spôsobom vykrytie dvoch skupín zamestnaneckých vzťahov, a to je otázka pracovnoprávnych vzťahov, poviem to trošku abstraktnejšie, na úrovni obecnej a miestnej samosprávy, čo s tým, a absentuje mi v tejto súvislosti použitie týchto systémov v inštitúciách komunálneho charakteru, ale chcem to vysvetliť. Aj v trhovej ekonomike budú existovať také činnosti na úrovni najmä obcí a miest, ktoré nikto v trhovej ekonomike nebude chcieť robiť. Aj keď to bude biele miesto na trhu, tie činnosti sa zabezpečiť musia. Otázka je, akým spôsobom vykryť v tejto súvislosti týchto, týchto zamestnancov. S tým súvisí, samozrejme, aj otázka, ktorá potom bude zrejme nastolená pri Zákonníku práce a bude nastolená pri verejnej službe, ale ona súvisí, samozrejme, aj so službou štátnou, a to sú dve veci, ktoré asi treba dotiahnuť podľa mojej mienky, a to je otázka pracovnoprávnych vzťahov ústavných činiteľov a otázka pracovnoprávnych záležitostí súvisiacich s manažmentom v podnikovej službe. Chcem tým povedať, že to je otázka tých známych kontraktov, ktoré sú pri špičkových manažérskych prácach, s čím súvisí potom, samozrejme, otázka sólisticko, by som povedal, ich odmeňovania, riešenia určitých špecifických činností profesionálnych služieb. A teraz vyššia abstrakcia je v čom? Po roku 1990, chvalapánubohu, sa podarilo dostať na piedestál kolektívnu zmluvu. Tá kolektívna zmluva za bývalého režimu bola smiešna a vôbec neriešila nič. V tejto súvislosti si myslím, že treba dostať na piedestál týmito tromi alebo piatimi zákonmi, treba dostať na piedestál pracovnú zmluvu. Pracovná zmluva, kontrakt, nechcem školsky vysvetľovať hokejistu, ktorý príde z Kanady a je pyšný, šťastný, že má kontrakt. Ten kontrakt je kontraktom, ktorý v trhovej ekonomike je rôzny. Ja som osobne videl 180-stranovú pracovnú zmluvu a za socializmu, keď z vás sú pamätníci, potvrdíte mi, taxikári už zvykli mávať, videl som 26 až 76-stranové zmluvy v rámci ich pracovnej zmluvy, v ktorých mali veľmi detailne rozpracované otázky týkajúce sa amortizácie vozidla, práva a povinnosti voči klientovi, spôsob účtovania a podobne, nechcem ísť do týchto detailov.
Chcem v tejto súvislosti povedať, že mám tam výhrady, ktoré potom v druhom čítaní, samozrejme, budeme môcť vyriešiť, a to je otázka aj spôsobu vzniku pracovných vzťahov v tejto oblasti, existujú teórie pracovného práva, začleňovacia či zmluvná teória, keď vlastne tento pracovný vzťah vznikne či v momente uzavretia kontraktu, teda zmluvy, alebo v momente faktického začlenenia zamestnanca do pracovnej činnosti, čiže v tejto súvislosti si myslím, že by bolo treba ešte špeciálne si prezrieť v rámci systémových väzieb týchto zákonov práve otázku pracovnej zmluvy alebo tej zmluvy, ktorá bude zodpovedať tomu štátnozamestnaneckému vzťahu, pretože aj tam existuje konsenzus, nemôže tento vzťah, respektíve aj povedané, tieto vzťahy sú tiež zmluvné, pretože nemôže vzniknúť proti vôli druhého účastníka, to znamená musí tam vzniknúť zhodný a súhlasný prejav vôle obidvoch účastníkov, v tomto prípade už po novom moderne štát a ten štátny zamestnanec. Ale nechcem ísť do detailov, na to skutočne bude druhé čítanie.
Teda vrátim sa k tomu späť. Chcel by som povedať, že najmä v druhom čítaní by sme mali zvážiť z hľadiska aj budovania občianskej spoločnosti, či ísť do takej precíznej detailizácie. Prosím to, čo hovorím, neznamená, že som proti týmto návrhom a že budem robiť všetko preto, aby som ich odblokoval alebo aby som pôsobil na zbrzdenie procesu. Chcem práve naopak povedať, že by sme mali a mohli demokratizovať tieto záležitosti. Ak sa vraciam späť k Rakúsko-Uhorsku, aby sme urobili abstraktnejší legislatívny záber, a nie taký kvetnatý, aby tie stroje mali do najmenšieho detailu aj lístky a ešte aj štruktúru toho listu, ako keby bol pod röntgenom. Tak mi pripadá táto úprava, ale ona je skutočne vo svojej genéze, genéze veľmi detailná.
Tretiu poznámku v tejto systémovej súvislosti by som chcel uviesť a veľmi podľa mňa správne hovoril pán poslanec Bauer, prepáčte, že sa na neho odvolávam, ale súhlasím s tým, a to je otázka naozaj komplexu reformy verejnej správy v tejto súvislosti. Je to aj otázka, povedal by som, kvantifikácie, ak sa naozaj zakonzervujú určité množiny zamestnancov a bude decentralizácia týchto záležitostí, tak je tu otázka veľmi problematická, akým spôsobom potom riešiť financovanie tejto masy, akým spôsobom riešiť ich osobný štatút, teda zmenu alebo zánik práv a povinností, pretože ak by malo dôjsť k decentralizácii činností štátu, tak s touto decentralizáciou jednoznačne sa musia decentralizovať aj záväzky, práva a povinnosti z pracovnoprávnych alebo zo štátnozamestnaneckých vzťahov. A je to vážny zásah do individuálneho právneho vzťahu, pričom je tu spoločenský záujem, samozrejme, na tom, aby sa decentralizovali tieto činnosti a naozaj potom je filozofická otázka, či nepočkať na tento proces decentralizácie a potom riešiť otázku stabilizácie štátnozamestnaneckých pracovných vzťahov. Toto je dilema, ktorá je obrovská, ja si myslím, že kto je reformný typ, povie často, že netreba čakať, treba jedno spustiť a potom sa dobehne, je to otázka naozaj na diskusiu, pretože to vyvolá alebo môže vyvolať obrovský problém a spätne môže pôsobiť antireformne, pretože táto stabilná báza zapôsobí tak, že jednoducho bude nechuť decentralizovať tieto aktivity.
Veľmi úzko s tým súvisí podstatná záležitosť podľa mojej mienky, o ktorej treba verejne hovoriť, a to je otázka ťažkotonážnych komunisticko-socialistických, rozpočtových a príspevkových organizácií. Vážení, bez reformy týchto rozpočtových a príspevkových subjektov nemá význam hovoriť o reforme verejnej správy alebo o reforme pracovných vzťahov v tejto oblasti. Podľa mojej mienky tento reformný proces by mal zasiahnuť tieto subjekty veľmi razantne, domnievam sa, že súčasné rozpočtové pravidlá sú boľševického obsahu v trhovej ekonomike v 11. či 12. roku pôsobenia a nie je možné s takýmito rozpočtovými organizáciami zlacniť štátnu službu, štátnu správu, nie je možné pri štátnych rozpočtových a príspevkových organizáciách žiadať a požadovať od nich iniciatívne plnenie úloh, myslím to z hľadiska aj ekonomického, finančného prostredia, tieto subjekty jednoducho nemajú možnosť a nemajú ani záujem istým spôsobom sa dostať do trhového prostredia a správať sa tak, aby ich zaujímalo, na čo idú prostriedky z ich aktivít, prečo oni sa nemôžu podieľať na týchto finančno-ekonomických príjmoch.
Ja poviem konkrétny príklad. Z oblasti vysokých škôl sú to takisto zamestnanci, ktorí budú spadať do tohto balíka problémov, učitelia vysokých škôl dnes hľadajú fušky všelikde inde, len nie na svojich katedrách a na svojich fakultách. Keby sa spočítali zdroje, a to platí aj pre socializmus, koľko prednášok sa odprednášalo v Socialistickej akadémii, bývalej, koľko prednášok sa odprednášalo v rôznych podnikových inštitútoch, koľko prednášok sa odprednášalo za bývalého režimu pre Dom techniky, keby sa spočítalo, koľko takýchto aktivít sa rozbehlo v oblasti vedeckého výskumu, v oblasti rôznej vedľajšej hospodárskej činnosti na účely rôznych už súkromných subjektov po roku 1990, tak najkrajšie budovy na Slovensku by nemali banky, ale vysoké školy, vážení, to si dovolím tvrdiť, za tie roky, v ktorých som aj sám na vysokej škole pôsobil. To beriem ako príklad. Opak chcem uviesť, že v čase, keď sme prijímali zákon o sociálnej pomoci, som zavádzal taký termín sociálne podnikanie. Účelom sociálneho podnikania nesmie byť to, aby niekto parazitoval na biede a odkázanosti druhého človeka, ale na druhej strane by mal mať voľnú ruku pre to, aby mohol robiť rôzne rehabilitačné služby pre širší okruh občanov po prvé, po druhé, koľko dnes zariadení funguje, napríklad na výdaj a prípravu a výdaj stravy, školské družiny a podobne. Koľko priestorov hlivie cez soboty, nedele, telocvične rôzne a tak ďalej, nechcem ísť do detailov, chcem tým povedať, že zabezpečiť určité prostredie pre ekonomické aktivity rozpočtových a príspevkových organizácií by mal byť zmysel reformy rozpočtových a príspevkových organizácií a z toho potom sa odvíjajú aj nové zdroje pre tvorbu, tvorbu zdrojov na odmeňovanie pre tieto skupiny zamestnancov. V tom je práve problém, že mám pocit, že kým politická reforma prebehla za tri týždne či za mesiac bol zrušený monopol jednej strany, ekonomická reforma pôsobí viac rokov, sociálna reforma bude pôsobiť 20 až 30 rokov podľa poistno-matematických plánov, že posledné, čo budú reformované po roku 1989, mám pocit, že budú rozpočtové pravidlá, finančné predpisy a štátne rozpočtové a príspevkové organizácie. Tieto inštitúcie alebo inštitúty majú podľa mňa diabolskú spôsobilosť konzervativizmu zachovania svojho status quo a nehybnosti.
A nechcem teraz ísť do aparátov ministerstva financií a podobne, ale keď sme presadzovali takzvané sociálne podnikanie, znovu opakujem, na princípe non lucrativ, a to je bežné vo svete už dnes, že sa podniká a neparazituje sa na tom, na novom lukratívnom princípe, tak obrovská reakcia špičkových vysokých funkcionárov ministerstva financií bola, ale veď vy ohrozujete zdroje. Tak som im povedal, že nie my, ale vy ohrozujete tieto zdroje, pretože skostnateným spôsobom garantujete alebo teda stabilizujete to, čo by sa malo ako prvé zmeniť.
Chcem tým povedať, že toto by mala byť otázka kvantifikácie pre tieto zákony, o ktorých hovoríme, pretože podľa mojej mienky takýmto spôsobom sa optimalizujú počty, tie tabuľkové stavy, vojensky povedané, a tie tabuľkové počty potom je možné stabilizovať cez, povedal by, som ochranu aj sociálnych ekonomických záujmov týchto občanov, ktorí budú v tejto službe robiť.
Ďalší taký filozoficko-abstraktný problém je ten, o koho ide, o ktorých ľudí ide. Nejde mi teraz o osobný rozsah právnej úpravy, ale predovšetkým mi ide o to, že sa všeobecne vie, že štátna služba alebo aj verejná služba je spravidla menej lukratívnejšia pre ľudí, to znamená, že je tam šanca odblokovať expertov, ktorí sa vrhnú do podnikateľskej sféry alebo do takzvanej oblasti, kde naozaj sa tvorí zisk a že v tejto súvislosti je štát ochudobnený, verejná služba je ochudobnená o expertných odborníkov, ktorí, samozrejme, v oveľa lepšom prostredí spravujú sa tiež trhovo a idú za väčším džobom. Je to, je to normálne a ľudské a práve preto ten vývoj bol taký, že sa riešil balík kompenzácií.
Chcel by som pri tých kompenzáciách na chvíľu zostať, aj keď to je, samozrejme, téma na 5-dňový kongres. Celý tento balík kompenzácií som sledoval, ten súboj, možno to zosobniť potom do súboja pána Mikloša a pána Magvašiho alebo teda oni reprezentovali tieto prúdy. Otázka kompenzácií je zložitým problémom, niekto povie biele goliere zase niečo chcú, a keď si pamätáte po 1990 roku, tak to bolo v Česko-Slovensku, ako to bolo už teda aj na Slovensku a v Čechách zvlášť, dokonca odborové zväzy začali robiť, výrobné odborové zväzy robili demonštrácie proti tomu, že boli príspevky pre učiteľov na ošatenie a ďalšie niektoré tie kompenzačné mechanizmy.
Mechanizmus sa robil tak ešte v Prahe na federáli, že sa vyslovene urobila taká databanka kompenzácií z celého sveta. Tá databanka kompenzácií sa postavila na stôl a povedalo sa, že v tomto štáte majú taký vývoj, samozrejme, tam pôsobia veľmi jednoznačne tradície v týchto kompenzáciách, ale že z týchto kompenzácií je možné vyberať istým spôsobom do legislatívy určité etapy a povedať, že v tejto etape budeme pôsobiť alebo dávať kompenzácie také a také, medzi tým vybehne po druhej strane, vybehne cez kolektívne tarifné vyjednávanie v tých podnikateľských organizáciách vybehne rast platov, rast miezd, to znamená, že vznikne alebo začína tu pôsobiť tá nerovnováha vo výrobnej sfére a nevýrobnej. Podstata teda kompenzácie je v tom, že jej účelom je zmierniť tie rozdiely, ktoré by inak ten dobrý expert dostal v súkromnej sfére mamiesto toho, aby išiel do tej sféry verejnej. A tým, že do tej sféry verejnej štátnej ide, dostane kompenzácie vrátane definitív, pracovného času, dovolenky, vrátane niektorých ďalších kompenzačných mechanizmov, ktoré sú ale vždy viazané na možnosti štátu a možnosti rozpočtu.
V súvislosti s odmeňovaním jedna poznámka, pretože to je tak na druhé čítanie znovu. Domnievam sa, že bude treba na lekárnických váhach odvážiť diferencované odmeňovanie, pretože sa môžeme dostať do situácie, že to bude riešiť Ústavný súd. Chcem tým povedať, nech vôbec chráňboh straší, ja len chcem upozorniť na riziká, že nerovnovážnosť v odmeňovaní určitých skupín zamestnancov je zatiaľ produktom už obdobia po roku 1990, to treba otvorene hovoriť, platil tam tiež efekt najväčšieho kriku v súvislosti s nerovnomerným odmeňovaním v tej štátnej a verejnej službe a v tejto súvislosti je, máme už, máme už malú sociologickú sondu, keď si prečítate postoje odborových zväzov už po tripartite, armádny odborový zväz zamestnancov civilných v armáde, odborový zväz školstva a vedy sa ozýva a podobne, čiže je tu, je tu naozaj malá sociologická sonda do systému odmeňovania.
Na záver by som chcel uviesť, že je naozaj aj vecou potom politického posúdenia už týchto systémových väzieb, kde dostane vládna koalícia reformu verejnej správy a s tým potom odvíjajúce sa tie pripomienky, na ktoré som upozornil, teda vo vzťahu k rozpočtovým a príspevkovým organizáciám, a akým spôsobom potom aj štátny rozpočet už bude rešpektovať tie zmeny, ktoré sú tu založené, pretože sú tam potom tie účinnostné paragrafy, prepáčte za ten termín, 2002, 2003, bude sa už musieť potom tento štátny rozpočet ladiť a nebolo by dobré, keby sa ladili už nové predpisy k štátnemu rozpočtu. To je zodpovednosť, ktorú dnes parlament prijíma.
Chcem tým povedať, že ak by sa umne využilo obdobie medzi prvým čítaním a druhým čítaním, bolo by rozumné cez koalično-opozičnú spoluprácu dotiahnuť tie pripomienky, o ktorých som dnes hovoril a môžeme tu hlasovať všetci za tieto predpisy a myslím si, že sa založí veľmi dobrý základ pre prístup, prechod k tolerantnej spoločnosti než k polarizovanej, v akej sme. Bolo by hriechom, aby rok a pol pred voľbami sme pri týchto štyroch či piatich zákonoch založili to, čo sa nám podarilo "pri ústave". Aby sme ešte rozdelili krajinu, spoločnosť. Bolo by dobré, keby sa tieto pripomienky zohľadnili a ja si preto myslím, že by nebolo od veci, keby to buď výbor pre sociálne veci a bývanie zmoderoval, aby sme si tam našli bojisko pre aj rozporné prístupy, alebo ústavnoprávny výbor v súčinnosti so sociálnym výborom a pokúsme sa tieto veci dotiahnuť tak, aby sme mohli všetci za to zahlasovať. Bolo by to podľa mojej mienky pre reformné prostredie na Slovensku mimoriadne dôležité, bola by to mimoriadne dôležitá výzva. Ja si myslím, že táto šanca tu je.
Ďakujem vám za pozornosť.