Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem.
Nech sa páči, ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Klemens.
Poslanec J. Klemens:
Vážený pán predseda,
vážený pán minister,
vážené kolegyne a kolegovia,
na úvod chcem konštatovať, že predkladaný vládny návrh zákona o ochrane genetických zdrojov rastlín pre výživu a poľnohospodárstvo rieši vysoko odbornú problematiku genetiky a šľachtenia rastlín. Problematika sa dotýka prednostne úseku rastlinnej výroby v poľnohospodárskom rezorte s cieľom na základe šľachtenia nových odrôd zabezpečiť dostatok bezchybných potravín. Problematika genetiky a šľachtenia rastlín sa však dotýka aj ekologizácie poľnohospodárstva a tvorby krajiny. Veď zachovanie genetických zdrojov rastlín je súčasťou prírodného bohatstva krajiny a kultúrneho dedičstva. V súčasnosti sa ochrana genetických zdrojov rastlín v Slovenskej republike nezabezpečuje zákonom, ale len uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 231 z roku 1997, ktorým bol schválený Národný program ochrany genofondu kultúrnych druhov rastlín. Citované uznesenie vlády však nemohlo v plnom rozsahu vytvárať zákonné podmienky na dôslednú ochranu genetických zdrojov rastlín, a preto ako poľnohospodár vítam a kvitujem, že vláda Slovenskej republiky nepredkladá novelu uznesenia, ale zákon, ktorý genetické zdroje rastlín rieši v plnom rozsahu. Pre nezainteresovaných chcem ozrejmiť, že genetickým zdrojom rastlín môže byť akýkoľvek materiál rastlinného pôvodu, ak obsahuje funkčné jednotky dedičnosti. Patria sem predovšetkým semená, hľuzy, cibuľky, ale pri vegetatívnom rozmnožovaní aj jednotlivé časti rastlín. Zárodočná plazma rastlín spolu s pôdou, vodou a vzduchom je základom života a predpokladom jeho vývoja.
Prijatie predmetného zákona je potrebné preto, aby ochrana genetických zdrojov rastlín zabezpečovala udržiavanie biologickej rôznorodosti rastlín na území Slovenskej republiky, a to nielen z hľadiska záchrany prírodného dedičstva, ale v prvom rade v záujme potreby zabezpečovania výživy ľudí a zvierat. Pripomínam, že v súvislosti so šľachtením nových odrôd rastlín sa genetické zdroje rastlín stávajú rozhodujúcim činiteľom, ktorý výrazným spôsobom vplýva na znižovanie výrobných vstupov za účelom zlacnenia a skvalitnenia poľnohospodárskej výroby. Podľa môjho posúdenia je predkladaný návrh zákona o ochrane genetických zdrojov rastlín pre výživu a poľnohospodárstvo na veľmi dobrej odbornej úrovni. Zákon podporím na jeho prerokovanie v druhom čítaní, čo odporúčam aj vám.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Predseda NR SR J. Migaš:
Ďakujem, pán poslanec.
Ústne sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Kadlečíková, ďalej pán poslanec Delinga, pán poslanec Juriš, čiže v takom poradí, pani poslankyňa Kadlečíková, Delinga, Juriš. Juriš ako posledný je prihlásený.
Nech sa páči, pani poslankyňa Kadlečíková.
Poslankyňa M. Kadlečíková:
Vážený pán predseda, ďakujem za udelenie slova.
Vážený pán minister,
vážené panie poslankyne,
vážení páni poslanci,
som úprimne rada, že sa vlastne na naše stoly dostáva vládny návrh zákona o ochrane genetických zdrojov rastlín pri výžive obyvateľstva. Vlastne chcem zdôrazniť, že tento zákon a jeho schválenie v Národnej rade Slovenskej republiky prakticky znamená dovŕšenie systematického úsilia, ktoré vychádzalo z vynikajúcej odbornej kapacity slovenských odborníkov v oblasti rastlinných genetických zdrojov. Prijatie predloženého návrhu zákona je z hľadiska ponímania príslušných medzinárodných inštitúcií prejavom vysokej kultúrnej vyspelosti národa, ktorý v čase, keď na zemi miznú voľne žijúce rastliny až 100-krát rýchlejšie, ako by to dovoľoval prirodzený evolučný vývoj, pristupuje k legislatívnej úprave ochrany genetických zdrojov rastlín. V žiadnom prípade si nemyslím, že je to náhoda, že Slovenská republika patrí medzi krajiny zo strednej a východnej Európy, ktoré sa z hľadiska prijatia tohto zákona nachádzajú niekde na počiatku pelotónu. Je to rozhodne ovplyvnené aj našou intenzívnou spoluprácou, ktorú máme s príslušnými inštitúciami na najvyššej medzinárodnej úrovni. Takouto inštitúciou je aj Inštitút rastlinných genetických zdrojov, ktorý sa nachádza v Ríme, a vlastne Slovenská republika prístupový dohovor, protokol s ním podpísala v roku 1994.
Okamžite v tejto inštitúcii začali pracovať ako experti naši odborníci, a to tak v oblasti lesníckych, ako aj rastlinných zdrojov, nie, to nebolo všetko. Na vrcholných medzinárodných stretnutiach naši predstavitelia, zástupcovia z Lesníckej univerzity, z Technickej univerzity vo Zvolene, ale aj z Výskumného ústavu rastlinnej výroby v Piešťanoch začali vystupovať vo funkciách predsedov alebo podpredsedov príslušných rastlinných alebo lesníckych genetických výborov. Žiada sa mi tu spomenúť jednu vec, a tým vlastne aj zdôrazniť úctu a obdiv tým pracovníkom, ktorí sa zaslúžili o založenie banky genetických zdrojov Slovenskej republiky, pretože to nebolo jednoduché.
Totižto v dôsledku administratívneho rozhodnutia ešte pred rokom 1989 boli všetky rastlinné genetické zdroje sústredené do banky genetických zdrojov v Prahe. Nebolo preto jednoduché v roku 1993 dostať tieto genetické zdroje naspäť. Bolo treba aj fyzicky postaviť budovu v Piešťanoch a vytvoriť podmienky pre to, aby táto banka bola založená. Sledovali to aj zahraniční experti veľmi pozorne a pri financiách, ktoré bolo treba uvoľniť jednak z vlády Slovenskej republiky a nešlo o malú čiastku, boli veľkorysí aj oni a pomohli. Viac-menej to úsilie vlastne bolo potom korunované aj tým, že pred lipským kongresom ku genetickým zdrojom sa vrcholné stretnutie Medzinárodného inštitútu pre genetické zdroje udialo práve v Nitre v roku 1996 a chcem povedať, že aj Európska komisia pre poľnohohospodárstvo PAOP mala jeden zo svojich hlavných bodov programu návštevu tejto banky, ktorá vlastne bola odovzdaná už v roku 1997 do užívania.
Takže odborníkov máme, úsilie tiež, sme vlastne národom, ktorý vie, že genetické zdroje treba chrániť, ak si chceme otvoriť cestu aj k tomu, aby sme vlastne dosahovali vyššie výnosy v oblasti rastlinnej výroby, aby sme dosahovali lepšie výsledky aj v šľachtiteľskej práci, pretože sa ukazuje, že treba stavať na vlastných odrodách, ani nie tak na tých, ktoré sú dovezené, pretože zrejme tie v našich podmienkach dokážu úspešne prežiť. Chcela by som ale ešte spomenúť, že je tu veľa entuziastov aj odborníkov v každom prípade, entuziasta musí byť odborníkom aj na slovenskej poľnohospodárskej univerzite, najmä v oblasti ovocných genetických zdrojov, ale že veľa takých sa nachádza aj v stredných odborných školách poľnohospodárskych a v stredných odborných učilištiach. Osobne podporím návrh tohto zákona do druhého čítania.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Delinga je ďalší v poradí prihlásený do rozpravy.
Poslanec P. Delinga:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
panie poslankyne, páni poslanci,
rozhodol som sa vystúpiť vo všeobecnej rozprave k tomuto špecifickému návrhu zákona, ktorý v odvetví pôdohospodárstva má veľmi vážnu úlohu, najmä pre budúcnosť a z hľadiska doterajšej histórie ide vlastne o vyvrcholenie doterajších podmienok a doterajšej starostlivosti ľudí, ktorí mali a majú eminentný záujem na tom, aby génová banka našich základných zdrojov výživy a pre pôdohospodárstvo ostala uchovaná aj pre budúce generácie. Chcem zdôrazniť, že nejde o samovoľný účel, ktorý si dnes pripravila vládna koalícia, ale že už od roku 1991, potom 1992 až 1998, keď sa vytvorili príslušnými uzneseniami vlád, vtedy vládli, zákonné podmienky pre to, aby sa prispôsoboval tento stav ochrany našich génov rastlín pre budúcnosť a aby sa tak prispôsobovali naše predpisy predpisom medzinárodným, Európskej únii a aby sa zadosťučinilo biodiverzite, ktorá je pre budúcnosť veľmi škodlivá.
Chcem zdôrazniť, že ako opozičný poslanec sa prikláňam k tomu, že takýto zákon je potrebný a že je našou úlohou, aby sme ho v parlamente ešte viacej zdokonalili. Aby sme mu dali ešte väčší odborný a kvalifikovaný punc. Vytváranie podmienok pre ochranu genetických zdrojov rastlín a pre výživu pôdohospodárstva je nie vec, ktorou sa dá v podstate začať alebo ktorá sa dá uskutočniť v priebehu jedného roka. Je to vec, ktorá je dlhodobého charakteru a príprava v našej odbornej a vedeckej sfére v oblasti pôdohospodárstva už bežala dlhodobejšie, a tak ako to bolo zdôraznené, vyšpecifikovala sa vo Výskumnom ústave rastlinnej výroby v Piešťanoch. Ja osobne, keď som bol predseda výboru pre pôdohospodárstvo v minulom volebnom období, som navštívil tento výskumný ústav a zoznámil som sa s génovou bankou týchto genetických zdrojov v našej Slovenskej republike.
Z tohto pohľadu vyslovujem podporné stanovisko, aby snemovňa, Národná rada Slovenskej republiky pozitívne pristúpila k prerokúvaniu tohto návrhu zákona, aby jeho ukončenie bolo aj zmyslom všeobecnejšieho prístupu a hlasovania či už opozície alebo koalície.
Chcem zdôrazniť, že aby mal zákon vyššiu kvalifikovanosť, treba zvýšiť určité nároky na tých ľudí, ktorí sa majú touto dôležitou a vedeckou oblasťou zaoberať. Preto si myslím, pán minister, že by bolo dobré, aby sme posúdili najmä opodstatnenosť kvalifikovanosti tých pracovníkov, ktorí budú pôsobiť v repozitáriu a ktorí budú aj na riešiteľských pracoviskách, aby tam nevznikla zbytočná diverzita, aby tu bol jasný vedecký a jasný odborný základ všetkých, ktorí budú s nimi prichádzať do styku. Preto považujem za veľmi dôležité zvýšiť náročnosť potreby praxe pre týchto pracovníkov, a v druhom čítaní by som považoval za veľmi dôležité posúdiť potrebu, ktorá sa tu stanovuje či už v § 8 alebo v § 9 z hľadiska potrebnosti rokov či už 5, 10 alebo 3, alebo menej na to, aby tam pôsobili ľudia, ktorí majú dostatočnú dobu z hľadiska realizácie a z hľadiska dôveryhodnosti a kvalifikovanosti. Možno, že by sme mali túto náročnosť v zákone zvýšiť.
Ja mám také podklady z praxe, že treba pristupovať k tomu náročne a že snáď by sme mali pouvažovať a zvýšiť náročnosť či už na pracovníkov, ktorí budú pôsobiť v repozitáriu, kde zákon hovorí o 5-ročnej praxi, alebo vlastne o 3-ročnej praxi, že by sme mali posunúť 5-ročnú prax v odbore rastlinnej výroby a aj v riešiteľskom pracovisku z 3 rokov na 5 rokov a z 5 rokov na 10 rokov. Bol by som rád, pán minister, keby ste sa vyjadrili vo všeobecnej rozprave, na základe akých hľadísk ste v príprave tohto zákona posudzovali hranicu odôvodnenosti rokov na kvalifikovanosť. Samozrejme tu prichádza do úvahy aj otázka kurátorov, kde sa stanovuje hranica minimálne 3 roky.
Chcel by som ešte zdôrazniť, že by sme mali dokončiť komplexne oblasť uchovávania genetických zdrojov a že je do tohto nutné v budúcnosti poňať aj lesnícku výrobu. V dôvodovej správe sa uvádza, že táto oblasť ešte nie je v takom štádiu, aby sa začala riešiť takýmto spôsobom. Chcem sa spýtať, pán minister, či sa tiež v rezorte pristupuje k príprave takéhoto zákona a takýchto pracovísk a k takémuto uchovávaniu alebo je to ešte len hudba budúcnosti. Takže z tohto pohľadu všeobecnej rozpravy chcem sa vás pán minister spýtať na uvedené veľmi dôležité oblasti a zároveň som si považoval za potrebné vyjadriť aj podporu, aby sme zákon posunuli do druhého čítania.
Ďakujem pekne.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďalší prihlásený do rozpravy je pán poslanec Juriš.
Poslanec A. Juriš:
Vážený pán predseda,
vážení páni ministri,
vážené kolegyne, kolegovia,
tento návrh zákona si dáva za cieľ utvoriť podmienky na ochranu genetických zdrojov rastlín. Som rád, že takýto návrh je v Národnej rade na programe schôdze, pretože si zasluhuje pozornosť, a myslím si, že každým dňom sa strácajú určité genetické zdroje, ktoré by sme v budúcnosti mohli potrebovať. Genetická variabilita druhov je veľmi nenahraditeľným bohatstvom ľudstva. V Národnej rade sme nedávno prijali Dohovor o biologickej diverzite. Slovensko z hľadiska prírodno-klimatických podmienok členitosti povrchu je domovom veľkého počtu vyšších cievnatých rastlín, ktoré človek využíva na uspokojovanie svojich potrieb. Slovensko svojím geografickým položením v strede Európy bolo križovatkou obchodných ciest, tým aj pohybom rozličných druhov rastlín, ich rozličných odrôd, ktoré sa pestujú v prospech výživy alebo na iné hospodárske účely. Pestovanie ovocia a zeleniny na Slovensku bolo veľmi tradičné a vyvážalo sa aj do okolitých oblastí, z čias ešte Rakúska-Uhorska sa zásobovala aj Viedeň, Budapešť. Máme mnoho starých krajových odrôd...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Ištván, prosím, aby ste prestali telefonovať.
Poslanec A. Juriš:
... ktoré sa dlhé roky pestovali v menších či väčších regiónoch, kde boli dokonale prispôsobené pôdnoklimatickým podmienkam. Takisto v súčasnosti existuje množstvo dopestovaných odrôd našimi šľachtiteľmi. Dnes už mnohé prekonané odrody ale majúce obrovský genetický potenciál pre svoje dlhoročné prispôsobenie našim podmienkam, sú dôležité pre budúce generácie na ďalšie šľachtenie. Ide najmä o zvlášť o mnohé odrody ovocia a hrozna, ktoré sa pestujú bez náročnej chemickej ochrany rastlín a špeciálnej výživy, pretože boli rokmi vyselektované na typy pôd, ktoré máme, choroby, škodcov a klimatické podmienky. Veľmi náročné je udržiavanie genetického potenciálu odrôd rastlín, ktoré sa dajú množiť len vegetatívne, ide hlavne o ovocie a hrozno. Množstvo týchto geneticky vzácnych druhov a odrôd sa rýchle stráca vyľudňovaním vidieka, lazy, kopanice a treba si uvedomiť, že tento biologický materiál starne a vymiera. Preto pre zachovanie genetického materiálu tento návrh zákona treba podporiť a posunúť do druhého čítania. Takisto pán Delinga vyslovil myšlienku, že bolo by to potrebné aj pre lesné dreviny, lesný genetický potenciál. Dúfam, že takisto to v krátkom čase bude.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave.
Nech sa páči.
Minister pôdohospodárstva SR P. Koncoš:
Ak dovolíte, pán predsedajúci.
Panie poslankyne, páni poslanci,
chcem poďakovať všetkým pánom poslancom a obidvom poslankyniam, ktoré vystúpili v rozprave v prvom čítaní a v podstate podporili tieto iniciatívy pri schválení zákona o genetických zdrojoch rastlín pre výživu a poľnohospodárstvo.
Je to skutočne tak, že kroky na ochranu genetických zdrojov sa robili aj v predchádzajúcom období, ja chcem oceniť všetkých, ktorí k tomu prispeli, poďakovať sa im za aktivity, a myslím si, že tento zákon len umocní dôležitosť v starostlivosti o samotné genetické zdroje. Dĺžka praxe, na ktorú sa pýtal pán poslanec Delinga či už pri pracovníkoch bývalej banky alebo pri kurátoroch, bola odvodená z diskusií v odborných kluboch najmä vo Výskumnom ústave rastlinnej výroby, ktorý je poverený spravovaním génovej banky. Samozrejme, že po rozprave vo Výbore Národnej rady môže Národná rada prijať aj inú lehotu, je to právo poslancov navrhnúť a právo Národnej rady schváliť, samozrejme, aj inú lehotu.
Pokiaľ ide o genetické zdroje v lesníctve, aj tu môžem povedať, že je vytvorená osobitná organizácia odštepný Lesný závod Semenovec Liptovský Hrádok, ktorá sa špeciálne a špecificky zaoberá aj ochranou genetických zdrojov, má osobitné priestory, osobitné laboratóriá, osobitne vyčlenených pracovníkov nielen pre šľachtenie, pre rozmnožovanie lesných drevín, ale ešte raz zdôrazňujem aj pre ochranu genetických zdrojov lesných ekosystémov. V zákone táto činnosť nie je upravená, ministerstvo pôdohospodárstva vydalo v minulom roku vyhlášku ministerstva o manipulácii s genetickými zdrojmi v lesnom hospodárstve, o ich využívaní, o ich ochrane, ale zákon predpokladáme pripraviť až po ukončení legislatívneho procesu v súvislosti so zákonom o lesoch.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi ministrovi.
Žiada si záverečné slovo pán spoločný spravodajca?
Áno.
Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, máte slovo.
Poslanec J. Klemens:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážené kolegyne a kolegovia,
v rámci rozpravy k predmetnému zákonu vystúpili celkovo piati poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, všetci s odporučením zákon predložiť do druhého čítania. Bolo konštatované, že ide o zákon s vysokou odbornou problematikou. Konštatujem, že som nedostal žiadne doplňujúce a pozmeňujúce návrhy vyplývajúce z rozpravy v zmysle § 73 rokovacieho poriadku, a preto si dovolím, až budeme hlasovať o predmetnom návrhu zákona, predložiť len dva návrhy v zmysle mojej spravodajskej správy.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi, ktorý odporúča, aby sme pristúpili k hlasovaniu o prerokovanom bode programu.
Pani poslankyne, páni poslanci, odporúčam vzhľadom na to, že sme prerokovali jeden bod programu, aby sme pristúpili k rokovaniu o ďalších bodoch a stanovili si termín hlasovania na 15.00 hodinu. Je súhlas s takýmto odporúčaním?
Ďakujem pánovi ministrovi, pánovi spoločnému spravodajcovi.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k ďalšiemu bodu programu 46. schôdze, ktorým je
vládny návrh zákona o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
ktorý ste dostali ako tlač 919.
Súčasťou tohto návrhu je aj rozhodnutie o pridelení vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady.
Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodnil a uviedol Národnej rade Slovenskej republiky pán minister vnútra Ladislav Pittner.
Pán minister, máte slovo.
(Ruch v sále.)
Prosím o pokoj v rokovacej sále, páni poslanci.
Minister vnútra SR L. Pittner:
Vážený pán predsedajúci,
vážená Národná rada,
návrh zákona o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý predkladám na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky, bol vypracovaný ministerstvom vnútra v nadväznosti na aktivity Slovenskej republiky v zahraničnopolitickej oblasti, ktoré vyústili do konkrétnej spolupráce so zahraničím na úseku ochrany utajovaných skutočností a výsledky analýzy praktickej aplikácie doteraz platného zákona o ochrane štátneho tajomstva, služobného tajomstva a šifrovej ochrany informácií a predpisov upravujúcich uvedenú oblasť.
Odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona je podrobne rozvedené v dôvodovej správe, no i tak mi dovoľte pred jeho prerokovaním vysloviť niekoľko poznámok. Základným cieľom predkladaného návrhu zákona je vytvoriť také podmienky v oblasti ochrany utajovaných skutočností, aby tieto boli porovnateľné a zlučiteľné so systémom ochrany utajovaných skutočností v krajinách NATO i Európskej únie. Vypracovanie nového zákona vyplynulo aj z praktickej potreby štátnych orgánov a právnických osôb komplexnejšie zabezpečiť ochranu informácií najmä v oblasti obrany, bezpečnosti, hospodárstva a medzinárodných vzťahov, a to v rozsahu prijatých medzinárodných zmlúv.
V neposlednom rade si potrebu vypracovania novej právnej úpravy vyžiadal aj prudký rozvoj informačných a telekomunikačných systémov, ako aj rozvoj šifrovej ochrany informácií. Predkladaný návrh zákona zriaďuje Národný bezpečnostný úrad ako ústredný orgán štátnej správy na ochranu utajovaných skutočností a šifrovú službu, ktorý prevezme pôsobnosti, ktoré na tomto úseku vykonáva podľa platného právneho stavu ministerstvo vnútra. Samostatné postavenie Národného bezpečnostného úradu je v súlade s medzinárodnými zmluvami o vzájomnej ochrane vymieňaných utajovaných skutočností, ktoré Slovenská republika uzatvorila.
Návrh zákona v súlade so štandardmi NATO definuje štyri stupne utajenia a novo upravuje spôsob ochrany utajovaných skutočností na úseku personálnej, administratívnej, fyzickej, objektovej a technickej bezpečnosti, ako aj oblasť šifrovej ochrany informácií. Osobitným spôsobom sa upravujú bezpečnostné previerky osôb, ktoré prichádzajú do styku s utajovanými skutočnosťami. Okrem Národného bezpečnostného úradu sa navrhuje, aby bezpečnostné previerky vykonával Policajný zbor pre príslušníkov a zamestnancov, ktorí plnia úlohy kriminálneho spravodajstva a Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo pre svojich príslušníkov a zamestnancov.
Vojenskému spravodajstvu sa navyše zveruje pôsobnosť vykonávať aj previerky ďalších osôb v pracovnoprávnom vzťahu alebo v služobnom pomere k ministerstvu obrany. Vychádzajúc z potreby dôkladnejšej ochrany utajovaných skutočností umožňuje návrh zákona kontrolným orgánom odňať utajovanú skutočnosť pri jej bezprostrednom ohrození. Zásadná zmena je i v rozšírení pôsobnosti ústredného šifrového orgánu ako súčasti Národného bezpečnostného úradu a vykonávaní funkcie ústrednej certifikačnej autority súvisiacej so štátnym dozorom v oblasti šifrovej ochrany informácií.
Vážená Národná rada,
na záver by som chcel uviesť, že prijatím predkladaného návrhu zákona sa vytvoria právne predpoklady na účinnejšie zabezpečenie ochrany utajovaných skutočností, a to aj v súvislosti s ambíciami Slovenskej republiky na prijatie do NATO a Európskej únie.
Dovoľujem si vás preto požiadať o vyslovenie súhlasu s jeho postúpením na ďalšie legislatívne konanie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu vlády.
Teraz prosím pána poslanca Langoša, ktorého poveril výbor pre obranu a bezpečnosť, aby informoval Národnú radu o odporúčaní gestorského výboru pri prerokúvaní tohto návrhu zákona.
Prosím pána poslanca Morica, aby opustil rokovaciu sálu a išiel telefonovať mimo rokovacej sály.
Pán poslanec Langoš.
Poslanec J. Langoš:
Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci,
dámy a páni,
ministri vlády,
ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom pre obranu a bezpečnosť potvrdzujem, že vládny návrh zákona bol doručený poslancom dňa 2. marca tohto roka, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.
Predseda Národnej rady posúdil, že návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku a zaradil ho na rokovanie tejto 46. schôdze Národnej rady v rámci prvého čítania.
Ako spravodajca si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a v § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i všetky náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Dámy a páni, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku uzniesla na tom, že po rozprave vládny návrh zákona o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý máte na laviciach ako tlač číslo 919, prerokuje v druhom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu k tomuto bodu.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi spravodajcovi.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadne písomné prihlášky, preto sa pýtam pánov poslancov, či sa do rozpravy k tomuto prerokúvanému bodu programu hlási niekto ústne. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Prerušujem rokovanie o bode číslo 5 programu 46. schôdze Národnej rady.
Ďakujem pánovi ministrovi, pánovi spravodajcovi.
Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady číslo 193/1994 Z. z. o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti v znení neskorších predpisov, ktorý ste dostali ako tlač 908.
(Ruch v rokovacej miestnosti.)
Hľadá sa pán minister Magvaši. Kde je?
(Hlasy v sále.)
Páni poslanci, panie poslankyne, nevyhlasujem prestávku. Minister je na ceste. Dostal som informáciu.
Panie poslankyne, páni poslanci, do 15.00 hodiny vyhlasujem prestávku v rokovaní Národnej rady.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní ďalším bodom programu, ktorým je
vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 193/1994 Z. z. o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti v znení neskorších predpisov,
ktorý ste dostali ako tlač 908.
Prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona odôvodnil a uviedol pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny Peter Magvaši.
Pán minister, máte slovo.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR P. Magvaši:
Ďakujem, pán podpredseda.
Vážené dámy,
vážení páni,
vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 193/1994 Z. z. o prídavkoch na deti a príplatku k prídavkom na deti v znení neskorších predpisov, schválila vláda Slovenskej republiky dňa 14. februára 2001 a odporučila mi ho svojím uznesením číslo 127 predložiť ho do Národnej rady.
Cieľom tejto predloženej novely je zmeniť a doplniť tento zákon na základe skúseností z uplatňovania zákona v praxi a zmien v iných právnych predpisoch, pričom navrhované zmeny a doplnky, ktoré si vyžiadalo uplatňovanie uvedeného zákona v praxi, sú zamerané predovšetkým po prvé na zníženie vekovej hranice nezaopatrenosti dieťaťa, po druhé úpravu parametrov na výpočet výšky prídavkov na deti, po tretie určenie spôsobu posudzovania príjmu v súvislosti s paušálnou daňou, po štvrté zníženie počtu platiteľov prídavkov na deti o úrady práce a po piate vypustenie príplatku k prídavkom na deti.
Takmer polovica týchto navrhovaných úprav sa tiež týka legislatívnotechnických a terminologických spresnení, ktoré súvisia s prijatím nových právnych predpisov.
Čo nás viedlo k tomu, že sme pripravili tento návrh novely zákona číslo 193. Predovšetkým od poslednej úpravy parametrov na výpočet prídavkov na deti uplynulo viac ako dva roky. Vzhľadom na mierne sa zvyšujúci príjem v rodinách s nezaopatrenými deťmi a i v dôsledku vyšších odpočítateľných nezdaniteľných častí podľa zákona o daniach z príjmov a znižujúci sa počet narodených detí neustále klesá počet poberateľov prídavkov na deti. Tak napríklad v roku 1995 prídavky na deti poberalo v priemere 682 045 oprávnených osôb, ale v roku 1999 to bolo iba 568 951, čo je zníženie o 113 094 poberateľov. Tieto oprávnené osoby v roku 1995 poberali prídavky na deti v priemere 1 285 023 detí a v roku 1991 to bolo 1 096 198 detí, čo je zníženie priemerne počtu takmer o 188 000 detí.
Týmto predloženým návrhom zákona tiež sledujeme, aby pri prehodnotení nároku na prídavky na deti od 1. júla 2001 nárok na prídavky sa zachoval tým rodinám, ktoré poberajú prídavky na deti vlastne v súčasnosti. Všetky tieto navrhované zmeny, ktoré predkladáme, rešpektujú návrh rozpočtu na rok 2001, podľa ktorého na prídavky na deti je určená suma 9,2 miliardy Sk.
Predložený návrh zákona sa čiastočne dotýka aj inštitucionálneho zabezpečenia s tým, že sa navrhuje zúžiť okruh subjektov, ktoré poskytujú prídavky na deti, a to zo súčasných štyroch, t. j. zamestnávateľ, Sociálna poisťovňa, okresné úrady, odbory sociálnych vecí a úrady práce, iba na tri, to znamená vypustiť úrady práce. Presun pôsobnosti z úradov práce od 1. júla 2001 si nevyžiada personálne posilnenie na odboroch sociálnych vecí okresných úradov. Navrhovanou zmenou na jeden okresný úrad pribudne v priemere 152 nových poberateľov, pretože úrady práce v súčasnosti poskytujú priemerne prídavky na deti pre asi okolo 12 000 oprávnených osôb. Presunom tejto agendy nedôjde teda k úsporám, pretože finančné prostriedky na výplatu prídavkov na deti sú poskytované zo štátneho rozpočtu a úrady práce na zabezpečenie tejto agendy neprijali nových zamestnancov.
Teda celkove je možné konštatovať, že tento návrh rieši otázku zabezpečenia poskytovania rodinných prídavkov pre taký počet detí, ako to je vlastne v súčasnom období, pretože pri zmene k prepočtom k 1. 7. by mohlo dôjsť k zníženiu počtu poberateľov prídavkov na deti.
To je z mojej strany všetko, pán predsedajúci.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pánu ministrovi za odôvodnenie návrhu.
Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, pani poslankyni Kláre Sárközy.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
Poslankyňa K. Sárközy:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
ctená snemovňa,
dovoľte mi, aby som vám predniesla spravodajskú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 193/1994 Z. z. o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti v znení neskorších predpisov (tlač 908).
Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady k uvedenému vládnemu návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 55. schôdzi. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona číslo 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu. Problematika poskytovania prídavkov na deti je v poslednom období v popredí záujmu, o čom svedčia rôzne návrhy na zmenu platnej právnej úpravy. Návrh zákona reaguje na poznatky získané v praxi z doterajšieho poskytovania prídavkov na deti, ako aj na zmeny iných právnych predpisov. Od poslednej úpravy parametrov na výpočet výšky prídavkov na deti uplynuli viac ako dva roky. Predloženým návrhom sa sleduje, aby pri prehodnocovaní nároku na prídavky na deti od 1. júla 2001 nárok na prídavky sa zachoval tým rodinám, ktoré poberajú prídavky na deti v súčasnosti. Návrh zákona sa čiastočne dotýka inštitucionálneho zabezpečenia tým, že navrhuje zúžiť okruh subjektov, ktoré poskytujú prídavky na deti.
Návrh zákona si nevyžaduje zvýšenie finačných prostriedkov nad rámec štátneho rozpočtu na rok 2001 a nemá dosah na rozpočty obcí. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Predložený návrh zákona je v súlade s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce číslo 102 o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia a s Európskou sociálnou chartou. Návrh zákona bol predmetom rokovania Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky 24. novembra 2000, ktorá vyslovila súhlas s pripomienkami, ktoré vláda vzhľadom na možnosti štátneho rozpočtu nemohla akceptovať.
Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona číslo 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 997 z 21. februára 2001 prideliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 193/1996 Z. z. o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti v znení neskorších predpisov na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 2. mája 2001 a gestorský výbor v lehote do 4. mája 2001.
Ďakujem, pán predsedajúci. Skončila som, môžete otvoriť rozpravu.
Podpredseda NR SR B. Bugár:
Ďakujem pani spoločnej spravodajkyni. Prosím ju, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy k tomuto bodu. Pán poslanec Mesiarik ako jediný. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Nech sa páči, máte slovo.
Poslanec M. Mesiarik:
Vážený pán podpredseda,
vážený pán minister,
chcel by som v mojom krátkom vystúpení jednak povedať asi toľko, že konečne vláda pripravila takýto návrh zmeny zákona 193/1994 Z. z. Myslím si, že pán minister v tom svojom úvodnom slove sám vlastne zdôraznil, že dostali sme sa v oblasti príjmovej časti u občanov, ktorých sa to týka, v oblasti predsa len ako-takej, akého-takého rastu ani tak reálnych miezd, ale absolútnych miezd, žiaľbohu, tento problém už niekoľko rokov sa stal pálčivým v tom, že sústavne nám vypadávala veľká časť občanov, zamestnaných občanov z tohto nároku len preto, že dostal nejaký trinásty plat, že prekročil o pár korún hranicu, ktorá ho oprávňovala ešte rodinné prídavky alebo ďalšie náležitosti brať.
Preto si myslím, že je správne, že k tomu pristupujeme. Chcem však upozorniť, že okrem tohto pozitíva, ktoré jednoznačne tu je, a dobrej snahy, ktorú by som podporil, treba zdôrazniť, že tak ako sa navrhuje v predloženom návrhu určitá valorizácia, je to nie celkom v súlade s tým alebo v súlade s potrebami, pretože opätovne, samozrejme, berieme do úvahy možnosti štátneho rozpočtu, možnosti ekonomiky, ale keď si to prepočítate, nakoniec pán minister ako navrhovateľ sa tým netají a sú tam aj podklady, prepočty, vychádza to pomerne tak nízko z hľadiska zvýšenia možného príjmu, aby nestratil nárok, ale i z hľadiska absolútneho zvýšenia rodinných prídavkov, že pri tomto trende rastu životných nákladov to až tak veľmi nevyrieši problém rodín.
Ja som rád, že pán minister, keď sme prerokúvali vôbec koncepciu v sociálnej oblasti, oznámil, a je to aj v legislatívnom pláne vlády, že by v krátkom období malo dôjsť k úplne inému systému alebo teda k veľkej reforme aj v tejto oblasti a ja verím, že potom nájdeme aj také kroky a také páky, aby sme nerobili rozdiely tak medzi deťmi podľa toho, ako jeho otec alebo mama zarába, aby sme nerobili rozdiely medzi deťmi, ktoré sú chcené a nechcené, ale aby sme jednoducho išli na to, že táto pomoc štátu je pre každé dieťa, že táto pomoc štátu je na to, aby pomohla rodinám, ale hlavne aby bola pre tieto deti. Je iná otázka, ako vyriešime potom tieto koncepcie, skutočnosť, že niektorí občania, niektorí rodičia tieto prostriedky používajú nie na to, na čo sú určené, ale idú mimo.
Chcel by som teda pán minister upozorniť, že pokiaľ ide o návrh, o ktorom rokujeme, podľa štatistických zisťovaní ministerstva práce poklesla reálne hodnota prídavkov na deti a ich poslednej úpravy o 19,1 percenta. Návrh, o ktorom rokujeme, však nezodpovedá tomuto poklesu, hlavne v tých bodoch 21 a 22 predloženého návrhu. Rovnako návrh obsiahnutý v týchto bodoch na zvýšenie hranice posudzovaných príjmov pre existenciu prídavkov na deti u spoločne posudzovaných osôb nezodpovedá rastu nominálnych miezd, ako som už zdôraznil.
Keďže predložený návrh zákona nezabezpečuje ani zachovanie výšky dávok na úrovni roku 1998, keď si pozriete prepočty a navrhovanou úpravou hraníc posudzovaných príjmov nedosahuje úroveň rastu nominálnych miezd, musím skonštatovať, že nemôžeme považovať tento návrh za dostatočný z hľadiska týchto čísiel. Nehovorím o filozofii. Keď si pozriete bod 54 predloženého návrhu zmeny zákona, navrhuje sa zrušiť príplatok prídavkov na deti s tým, že čiastočne už bol nahradený príslušnými ustanoveniami zákona 195, teda zákona o sociálnej pomoci. A hovorí sa tam aj o ďalších pripravovaných predpisoch, ktoré predpokladajú zavedenie ďalších nástrojov na riešenie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia dieťaťa.
Chcel by som len zdôrazniť, že možno že by bolo šťastnejšie, keby ešte navrhovateľ zvážil, či v tejto etape ešte nezrelého tohto problému, keď hovorím len, že budú ďalšie predpisy, by nebolo rozumnejšie a účelnejšie tento bod 54 úplne vynechať zatiaľ a poďme ho teda riešiť, keď bude definitívne doriešený problém nielen v 195, ale aj v tých ďalších predpisoch, ako sa naznačuje v tomto materiáli.
Chcel by som zdôrazniť na základe tejto skutočnosti, že pre prvú skupinu spoločne posudzovaných osôb na určenie prídavkov na deti určiť by bolo treba hranicu, ak si to tak prepočítame, minimálne do výšky 1,69-násobku sumy vypočítanej podľa osobitného predpisu, a dávku určiť vo výške aspoň 0,57-násobku. Samozrejme, že o tomto môžeme rozmýšľať pre druhé čítanie, ale som si vedomý, že bude treba zobrať papier, tužku, štátny rozpočet, možnosti a bol by som rád, keby nám to vyšlo, keby sme našli zdroje, aby sme v druhom čítaní mohli tieto hranice trošku posunúť ďalej.
Aj napriek týmto pripomienkam, pomerne všeobecným, budem odporúčať, samozrejme, budem hlasovať, aby návrh prešiel do druhého čítania, pretože to pozitívum je v tom, že konečne dochádza aj v tejto oblasti k určitému pohybu vpred.
Ďakujem.