Čtvrtek 22. března 2001

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Ďakujem.

Ďalší v poradí a posledný písomne prihlásený je pán poslanec Krajči. Pýtam sa, než pán poslanec vystúpi, či poslancov prihlásených na svetelnej tabuli možno považovať za poslancov, ktorí sa hlásia ešte do bodu interpelácie ústne. Pán poslanec, najskôr si zapíšem: pán poslanec Kotian, Brňák, Kolláriková, Slavkovská, Oberhauser, Suchár, Rusnák, Juriš, Švantner, Tóthová. Prosím ešte svetelnú tabuľu, ak by boli ďalší páni poslanci prihlásení. Nie, končím možnosť ďalších prihlášok do bodu interpelácie.

Pán poslanec Krajči.

Poslanec G. Krajči:

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Vážené dámy a páni,

interpelujem a obraciam sa na ministra zdravotníctva v zmysle rokovacieho poriadku.

Moja interpelácia sa týka fungovania Nemocnice v Spišskej Novej Vsi s poliklinikou, ktorá sa dostala do veľmi vážnych finančných ťažkostí. Táto nemocnica s poliklinikou bola navrhnutá na preradenie do nemocníc s poliklinikou druhého typu v roku 1998. Po nástupe tejto vládnej koalície bolo toto rozhodnutie bez odôvodnenia nerešpektované a dodnes nerealizované, čo pre túto nemocnicu znamená existenčné problémy. Dnes táto nemocnica má už viac ako 140 miliónov neuhradených záväzkov a hrozí kolaps Nemocnice s poliklinikou v Spišskej Novej Vsi.

Pýtam sa preto, pán minister, ako chcete riešiť oddlženie tejto nemocnice s poliklinikou, pretože do tejto situácie ste ju dostali nerešpektovaním rozhodnutia o preradení do druhého typu, a v akom časovom horizonte chcete toto realizovať, aby nedošlo k úplnému rozpadu poskytovania zdravotníckych služieb pre spádovú oblasť cirka 80 tisíc občanov Spiša.

Žiadam vás, pán minister, aby ste zrealizovali toto preradenie Nemocnice s poliklinikou v Spišskej Novej Vsi do takého typu nemocnice, ktorá je objektívne zdôvodnená v návrhu na preradenie.

V ďalšej interpelácii sa obraciam na ministra vnútra Slovenskej republiky Ladislava Pittnera.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Malchárek, prosím, aby ste išli telefonovať mimo rokovacej sály.

Nech sa páči.

Poslanec G. Krajči:

V zmysle rokovacieho poriadku interpelujem pána ministra vnútra. V poslednom období prenikajú na verejnosť informácie o tom, že vysokí policajní funkcionári sa dopúšťajú trestnej činnosti. Žiaľbohu, aj vašou zásluhou, pán minister, hlavne návrhom na vymenovanie nových generálov v Policajnom zbore ste odštartovali proces, kde slušní policajti stratili všetky ilúzie. Je viac ako dôvodné podozrenie, že títo novovymenovaní generáli sami sú podozriví z páchania trestnej činnosti. Ako sa môžu cítiť radoví policajti, ktorých preveruje riaditeľ úradu kontroly a inšpekčnej služby ministerstva vnútra, dnes generál, keď sám údajne porušuje zákony.

V tejto súvislosti sa, pán minister, pýtam, akým spôsobom ste riešili podozrenie zo spáchania trestných činov vysokých policajných funkcionárov, a to zástupcu riaditeľa Úradu kontroly a inšpekčnej služby ministerstva vnútra Slovenskej republiky plukovníka Bosého a riaditeľa odboru organizovanej kriminality Prezídia Policajného zboru podplukovníka Timára. Chcel by som sa vás opýtať, pán minister, či sú títo páni ešte príslušníkmi Policajného zboru, a prípadne, akým spôsobom bol riešený ich odchod z Policajného zboru.

V ďalšej otázke sa vás chcem opýtať alebo v ďalšej časti interpelácie sa chcem opýtať, pán minister, čo ste urobili pre bezpečnosť občanov Slovenskej republiky, keď slušný človek sa bojí dnes chodiť po uliciach našich miest bez obavy, či sa niekde nebude strieľať, či nebudú vybuchovať reštaurácie alebo autá. Verejne hovoríte o účinkovaní albánskej mafie na Slovensku, ale aké opatrenia ste prijali na potláčanie organizovanej kriminality, o tom vôbec nehovoríte. Výsledky v tejto oblasti sú skutočne biedne. Veď ako opozičný poslanec ste verejne tvrdili, že túto problematiku vyriešite do jedného roka bez akýchkoľvek problémov. Vaše výsledky môžem hodnotiť v troch stupňoch - prvý stupeň klamstvo, druhý stupeň vyššie klamstvo, tretí stupeň štatistika.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Kotian, ako ďalší v poradí prihlásený do bodu interpelácie.

Poslanec M. Kotian:

Vážený pán predsedajúci,

vážené pani poslankyne,

vážení páni poslanci,

vážení členovia vlády,

moja interpelácia je zameraná na Ľubomíra Haracha, ministra hospodárstva Slovenskej republiky.

Vážený pán minister, ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky sa obraciam na vás cez zamestnancov Elektrárne Nováky, aby ste dali prešetriť hrubú korupciu, ktorá sa deje vo vedení Slovenských elektrární, akciovej spoločnosti. Z materiálov, ktoré mám k dispozícii, jasne vyplýva, že boli porušené zákony Slovenskej republiky. Z uvedených informácií vychádza, že ste o tejto korupcii vedeli aj cez koaličného poslanca Štefana Škodu, ktorý priamo u vás loboval a aktívne sa podieľal na celej kauze.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, aby ste sa dostali do obrazu, musím uviesť úvodné informácie aj z predošlých rokov. V roku 1997 vyhlásili Slovenské elektrárne, akciová spoločnosť, užšiu verejnú súťaž na odvoz stabilizátu z Elektrárne Nováky, odštepný závod, na skládku popolovín v Chalmovej. Elektráreň Nováky už však vybudovala pred rozhodnutím o spôsobe dopravy stabilizačnej látky dielňu, pneuservis, zakúpila ťažkotonážne zdviháky a zrekonštruovala celý dopravný systém za takmer 60 mil. korún. Závod sa skrátka pripravoval na to, že dopravu na uskladnenie stabilizátu zvládne vo vlastnej réžii. Vodcom tohto projektu bol vedúci dopravy inžinier Bystriansky, ktorý nepodliehal vyhrážkam a tlaku lobistickej skupiny. Údajne až jeho fyzická likvidácia podľa vyšetrovateľov, nevylučuje sa aj vražda na objednávku, otvorila dvere takzvanému výberovému konaniu. Podotýkam, že do dnešného dňa, čo je už skoro štyri roky, nie je táto brutálna vražda ešte objasnená.

Som presvedčený, že keď som sa o tomto prípade zmienil v mojej interpelácii na 41. schôdzi Národnej rady, pán minister Pittner sa vo svojej odpovedi diskrétne tomuto problému vyhol.

Spoločnosť DAK - Kiaba, čiže fyzická osoba Anton Kiaba, vyhrala verejnú súťaž bez toho, že by vlastnila na dopravu stabilizátu čo i len jedno ťažkotonážne vozidlo. Potvrdilo sa to priamo pri realizácii zmluvy, keď objednávateľ čiže Slovenské elektrárne, akciová spoločnosť, museli dopredu zaplatiť investičné náklady na nákup vozidiel spoločnosti DAK - Kiaba vo výške 30 mil. korún, aj keď sa predtým tvrdilo, že elektráreň nemá tieto prostriedky na nákup vlastných vozidiel.

Pokračovanie je v tom, že štát musel plniť vraj nevypovedateľnú zmluvu za obdobie troch rokov až do 30. novembra 2000, a pritom prichádzal každoročne o desiatky miliónov korún.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, a teraz nasleduje druhé dejstvo korupčných machinácií. Po skončení trojročnej zmluvy na vývoz stabilizátu spoločnosti DAK - Kiaba vyhlásili Slovenské elektrárne, akciová spoločnosť, novú verejnú súťaž na vývoz stabilizátu, do ktorej sa prihlásilo niekoľko spoločností. Do finále verejnej súťaže postúpili spoločnosti DAK - Kiaba a Hornonitrianske bane Prievidza, akciová spoločnosť. Desaťčlenná výberová komisia, ktorá sa skladala z naslovovzatých odborníkov, jednomyseľne podľa náročných kritérií vyhlásila za víťaza verejnej súťaže Hornonitrianske bane Prievidza, akciová spoločnosť. Hlavným kritériom však bola cena za vývoz jednej tony, kde firma DAK - Kiaba ponúkla 130 korún za jednu tonu a Hornonitrianske bane Prievidza, akciová spoločnosť, 97 korún za jednu tonu. Anton Kiaba začal následne konať cez ústavných činiteľov a vyšších štátnych úradníkov, aby spochybnil víťaza verejnej súťaže.

Zamestnanci Elektrárne Nováky jasne poukázali na aktivity koaličného poslanca Stanislava Škodu, ktorý sa podieľal rozhodujúcim vplyvom na tom, že štát prišiel približne o 7 miliónov korún, ktoré išli do vrecka takzvaného podnikateľa Antona Kiabu. Pán poslanec Škoda chodil spoločne s Antonom Kiabom po slovenských elektrárňach, ministerstve, aby loboval za túto osobu. Výsledok sa dostavil v podobe politického tlaku na vedenie predstavenstva akciovej spoločnosti Slovenských elektrární a z nepochopiteľných rozhodnutí predstavenstva bola spochybnená verejná súťaž a bol schválený dodatok k starej zmluve DAK - Kiaba na ďalšie štyri mesiace.

Keď som sa telefonicky pýtal podpredsedu predstavenstva Slovenských elektrární pána Pavla Poncu, vrchného riaditeľa pre obchod, prečo nerešpektujú výsledok verejnej súťaže, tak mi obyčajnou drzosťou odpovedal, že ich, akože predstavenstvo, nezaujíma výsledok tejto komisie a rozhodnú podľa toho, ako to uznajú za vhodné.

Som veľmi rád, že je tu prítomný aj predseda Najvyššieho kontrolného úradu a že bude registrovať túto moju interpeláciu. Nuž k tomu netreba asi žiaden komentár. V podstate sa tu natíska jedna otázka. Keď pán Kiaba okradol štát a daňových poplatníkov z dôvodu predĺženia zmluvy približne o 7 miliónov korún, akú províziu dostal pán poslanec Škoda za svoju nadštandardnú poslaneckú prácu a vedenie predstavenstva akciovej spoločnosti Slovenských elektrární?

Na 41. schôdzi Národnej rady som upozornil v interpelácii aj na privatizačný podvod spoločnosti NOPA, v ktorej je Anton Kiaba konateľom Bojnických kúpeľov. Chcem týmto povedať, že som trafil do čierneho, nakoľko takzvaný veľkopodnikateľ a bývalý pomocník verejnej bezpečnosti urýchlene Bojnické kúpele predal.

Nuž, vážený pán poslanec Škoda, odkážte svojmu priateľovi a vášmu druhému chlebodarcovi, že nemám obavu z rôznych anonymných telefonátov, ktoré mi hrozia fyzickou likvidáciou a diskreditáciou mojej osoby v elektronických médiách, v tlači a v rôznych týždenníkoch. Už boli takéto snahy ma kompromitovať cez kauzu falošné vysvedčenie, keď som otvoril problém odvozu stabilizátu z ENO - Elektrárne Nováky - v roku 1999. Musím oznámiť tomuto ctenému parlamentu, že som vyhral súdne konanie na ochranu osobnosti.

V závere môjho vystúpenia vás žiadam, pán minister, v neprítomnosti, aby ste mi odpovedali na moju interpeláciu, kde som uviedol podozrenie z korupcie ohľadom odvozu stabilizátu Elektrárne Nováky. Viem, že to nebudete mať celkom ľahké, lebo na výplatnej listine Antona Kiabu okrem vášho bývalého okresného predsedu Demokratickej únie sú aj ďalší prominenti.

Ešte chcem len pripomenúť, že koaličná vláda si vytýčila program boja proti korupcii. Tu máte konkrétny príklad korupcie, kde môžete začať plniť svoj program.

Ďakujem vám za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Brňák je ďalší v poradí prihlásený do bodu interpelácie.

Poslanec P. Brňák:

Vážený pán predsedajúci,

vážení členovia vlády,

vážená Národná rada Slovenskej republiky,

moja interpelácia je adresovaná generálnemu prokurátorovi JUDr. Hanzelovi. Táto znie: V súlade s ustanovením § 129 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky sa na vás obraciam s interpeláciou, dotýkajúcou sa viacerých otázok.

Po prvé, pred niekoľkými dňami zaznela v médiách informácia o stretnutí generálneho prokurátora, ministra vnútra, generála Ivora a zrejme aj ďalších, pričom účelom tohto stretnutia mali byť niektoré kauzy s politickým pozadím.

Pretože náš právny poriadok pomerne striktne a jednoznačne hovorí o spôsobe vyšetrovania prípadnej trestnej činnosti, ako aj o nezávislosti orgánov činných v trestnom konaní v procese vyšetrovania, moje otázky v tejto súvislosti znejú: Kto inicioval toto stretnutie a kto všetko bol prítomný tohto rokovania? O čom sa hovorilo na tomto stretnutí? Ak existuje zápis z tohto rokovania, žiadam jeho pripojenie. Aké závery boli na tomto rokovaní schválené? Ak existuje záznam o tom, žiadam ho taktiež pripojiť.

Moja druhá otázka na generálneho prokurátora znie: Pred niekoľkými dňami sa na vás obrátil predseda poslaneckého klubu HZDS v súvislosti s existenciou možného protiprávneho stavu, s činnosťou niektorých politických strán. Konkrétne ide o súlad stanov politických strán vo väzbe na schválenú zákonnú úpravu § 6 ods. 2 písm. b), § 21a ods. 1 zákona číslo 424/1991 Zb. o združovaní v politických stranách a v politických hnutiach v znení neskorších predpisov. Pretože prípadný rozpor stanov politických strán na Slovensku so znením citovaného zákona môže právne iniciovať iba vaša osoba, obraciam sa na vás a žiadam vás o zaujatie stanoviska k týmto výhradám.

Stanovy SDKÚ, ale tiež zrejme SDK obsahujú síce zákaz členstva v inej politickej strane, ale tento zákaz v článku 34b je právne relativizovaný. Článok 34b s názvom Osobitné a zrušovacie a prechodné ustanovenie v odseku 2 hovorí: "Členovia SDKÚ, ktorí sú na základe článku 4 odseku 3 v čase zrušenia tohto ustanovenia aj členmi inej politickej strany alebo politického hnutia, si svoje členstvo podľa platného znenia stanov SDKÚ vysporiadajú do 1. 9. 2002. Do tohto termínu nemožno voči týmto členom SDKÚ vyvodzovať disciplinárne sankcie za členstvo v inej politickej strane alebo politickom hnutí."

Ak by takéto znenie malo byť v súlade so znením § 6 odseku 2 zákona o združovaní v politických stranách a v politických hnutiach, mohli by politické strany vždy účelovo obísť stanovený zákonný zákaz dvojitého členstva, pretože pri formálnom zákaze dvojitého členstva v stanovách by tento bolo možné vždy fakticky odložiť napríklad aj o desať rokov, podľa momentálnych potrieb tej-ktorej politickej strany.

Podobné nezrovnalosti sú zrejme aj vo vzťahu k politickej strane pod názvom SDK.

A moja tretia otázka na generálneho prokurátora sa dotýka vyšetrovania niektorých káuz s politickým pozadím. Mám na mysli predovšetkým vyšetrovania v kauze Elektra a v kauze Žiak, ktoré sú mediálne a politicky neustále zahmlievané a zneužívané proti politickej strane Hnutiu za demokratické Slovensko.

Pán generálny prokurátor, ak si skutočne ctíte právo a zákon, konajte ako ústavne zmocnený orgán aj v týchto kauzách. Alibizmus dozorového orgánu v týchto kauzách je zanedbaním či skôr neplnením si svojich zákonných povinností. Vynútiteľnosť práva sa, vážený pán generálny prokurátor, nemá dotýkať politického zápasu, ale naopak, právnej zodpovednosti voči každému, kto zákon porušuje.

To sú všetky otázky na generálneho prokurátora.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Teraz dávam slovo pani poslankyni Kollárikovej, ktorá je ďalšou v poradí ústne prihlásenou do rozpravy k bodu interpelácie.

Nech sa páči, pani poslankyňa.

Poslankyňa M. Kolláriková:

Ďakujem.

Vážení páni ministri,

vážený pán predsedajúci,

vážené kolegyne, kolegovia,

dovoľte mi, aby som sa so svojou interpeláciou obrátila na pána ministra Kováča, ministra zdravotníctva.

Pán minister, interpelujem vás vo veci reklamy na alkoholické nápoje. Alkohol a cigarety sú nielen u nás, ale aj vo svete považované za legálne drogy, ktoré sú tolerované. Každý z ich užívateľov by si mal uvedomiť, že ich užívanie vo väčšom množstve má negatívny dopad na zdravie ľudí a môže priamo či nepriamo ohroziť i ich život. Podľa zdravotníckych štatistík alkoholizmus Slovákov nás ročne stojí okolo 16 mld. korún. Presne toľko potrebuje rezort zdravotníctva na liečbu chorôb spôsobených pitím alkoholu. Je smutné, ak slovenská mládež vo veku 15 - 19 rokov je v prvej desiatke, opakujem v prvej desiatke, medzi európskymi krajinami v konzumácii alkoholu a cigariet.

A práve reklama osloví najviac mládež a doslova ich bude motivovať k tomu, aby užívali tieto legálne drogy. Veď už súčasná propagácia konzumácie alkoholu a fajčenia vo filmoch je veľká a, žiaľ, oslovuje najmä našu mládež, naše deti.

Tvrdenie, že peniaze na reklamu z tohto priemyslu idú zbytočne do Česka a Slovensko vlastne prichádza o miliardové sumy, neobstojí. Ak má tento náš priemysel vyhradené takéto miliardové sumy na reklamu alkoholu a cigariet, nech ich v rámci sponzoringu venuje na užitočnejšie veci, a to na zdravotníctvo, školstvo, na detské domovy. Tým skutočne pomôžu našim občanom, a teda i nášmu štátu.

Pán minister, veľmi rada by som poznala vaše stanovisko na túto tematiku, pretože vy ste ministrom zdravotníctva.

Ďakujem. (Potlesk.)

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Nech sa páči, pani poslankyňa Slavkovská, ako ďalšia prihlásená k bodu interpelácie.

Poslankyňa E. Slavkovská:

Vážený pán predsedajúci,

kolegyne, kolegovia,

moja prvá interpelácia je na pani ministerku Schmögnerovú.

Interpelujem ju vo veci zdaňovania občanov v nadväznosti na pripravovanú daňovú reformu. Dnešná vláda sa hrdí tým, že znížila priame dane zo 40 % na 29 %, ale už, samozrejme, nehovorí o tom, že paralelne s tým boli zavedené ďalšie nepriame dane a celková daňová zaťaženosť občanov stúpla až na 43,5 %. Daňové a odvodové zaťaženie sa neustále zvyšuje. Združenie daňových poplatníkov Slovenska odhaduje, že v tomto roku dosiahne 46,2 %, čo je najvyššia miera od vzniknutia samostatnej Slovenskej republiky. Podľa tohto menovaného združenia z pripravovaných daňových reformných zmien vôbec nevyplýva, či majú za cieľ efektívne zníženie daňového zaťaženia alebo či pôjde iba o presun z daní priamych do daní nepriamych. Samozrejme, takýto krok považujú voči občanom za veľmi neférový, pretože štát ich zdaňuje, alebo ich peniaze nie raz ani nie dvakrát, ale rôznymi napríklad majetkovými daňami ich chce zdaňovať i ďalšíkrát.

Vaša opätovná snaha, pani ministerka, zaviesť majetkovú daň z motorových vozidiel je jasným príkladom viacnásobného zdanenia a neúmerným zdieraním občanov štátom. Akýkoľvek hnuteľný majetok si občan kupuje zo svojej čistej mzdy, teda potom, čo odviedol daň z príjmu. Každý tovar, ktorý si zakúpi, je už zaťažený spotrebnými daňami a DPH a vy od neho chcete ešte ďalšie zdanenie cez majetkovú daň.

Pani ministerka, pýtam sa vás, či dokážete ubezpečiť občanov, že nebudete podnikať ďalšie kroky, ktoré by viedli k zvýšeniu daňového zaťaženia cez nepriame dane.

Moja ďalšia interpelácia je na pána ministra školstva.

Interpelujem ho vo veci výstavby objektu Zochova 1 pre Filmovú a televíznu fakultu VŠMU.

Vážený pán minister, z informácií, ktoré mám k dispozícii od účastníkov výberového konania v uvedenej záležitosti, som dospela k presvedčeniu, že bol porušený zákon o verejnom obstarávaní číslo 263/1999 Z. z. Dňa 31. 7. 2000 na pôde investora stavby došlo k otváraniu obálok uvedenej súťaže a zároveň aj k jej vyhodnoteniu.

V zápise z vyhodnotenia uvedenej súťaže mám informácie od účastníkov tohto výberového konania, že firma Studial, spol. s r. o. Bratislava, ktorá sa stala neskorším víťazom tejto súťaže, predložila počas samotného aktu vyhodnotenia súťaže dve cenové ponuky, prvú v sume 89 996 tisíc a následne v ten istý deň predložila novú cenovú ponuku vo výške cirka 90 miliónov, pričom výšku prvej ponuky zdôvodnil predseda komisií pre otváranie obálok ako koncept cenovej ponuky, čo je, samozrejme, neprípustné. Podľa mojich informácií v zmluve o dielo, ktorú podpísal investor stavby, je ďalšia cena, teda v poradí už tretí návrh cenovej ponuky. Je teda evidentné, že nejde o opravu zrejmých matematických chýb podľa § 35 ods. 4 zákona číslo 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní.

Komisia pre vyhodnotenie súťaže uviedla obe ceny predložené firmou Studial v zázname z vyhodnotenia súťaže, čo sa považuje v rámci zákona o verejnom obstarávaní ako neprípustné. A takýto postup nemožno nazvať inak ako neštandardný, dokonca si dovoľujem tvrdiť, ako postup hraničiaci s porušením zákona.

Z titulu poslankyne Národnej rady využívam svoje právo a žiadam vás o odpoveď na mnou uvedené skutočnosti v domnení, že bol porušený zákon o verejnom obstarávaní. Zároveň vás, pán minister, informujem, že kópiu mojej interpelácie písomne zasielam aj Úradu pre verejné obstarávanie, ktorý by mal v tejto veci konať a odkiaľ tiež, samozrejme, očakávam náležitú odpoveď.

Tretia moja interpelácia ja na pána ministra Harnu.

Vážený pán minister, považujem vás za jedného z tých slušnejších ministrov tejto vlády, ktorý voči názorom opozície nikdy nebol arogantný a nevšímavý. Práve preto ma prekvapila vaša dnešná reakcia na moju otázku, ktorú som vám dala dnes na hodine otázok, či ste sa zúčastnili osláv revolúcie 1848 v Želiezovciach. Áno, pán minister, ja som v Želiezovciach bola tak ako vy. Pre mňa je to však nie žiadne cudzie mesto, tak ako ste ho nazvali vy, pretože je to mesto na Slovensku.

Obvinili ste ma z toho, že neviem, čo je to slušnosť, lebo vraj "som sa prehrabávala vo vencoch". Nie, pán minister, ja som sa vo vencoch neprehrabávala. Veľmi slušne som si chcela na stuhách 6 vencov, ktoré sú pri pamätníku zavesené, prečítať, od koho tie vence sú. Neprečítala som si nič, pretože všetko bolo na stuhách uvedené v maďarčine. To ma, samozrejme, síce mrzí, ale nie natoľko ako ten fakt, že vy ste položili veniec k pamätníku s maďarskou trikolórou.

Pán minister, vaše odôvodnenie, že vy ste tak kládli veniec ako podpredseda SMK, absolútne neobstojí. Ak má človek viacej funkcií, vždy platí zásada, že ľudia ho vnímajú cez tú najvyššiu, teda vás vnímajú ako ministra slovenskej vlády. Čo myslíte, pán minister, koľko slovenských občanov vie, že vy ste podpredsedom SMK. Možno ani 2 %. Ale že ste slovenským ministrom, to vie podstatne viacej ľudí. A práve títo ľudia ma v Želiezovciach upozornili na to, že ste tam vzdávali úctu pod maďarskou trikolórou, pod maďarskou trikolórou na Slovensku.

Pán minister, hanbíte sa za slovenskú zástavu alebo sa hanbíte za to, že ste občanom Slovenskej republiky? Pevne verím, že nie, pretože ak vaša odpoveď na moju interpeláciu bude znieť áno, tak potom vám musím položiť ďalšiu otázku: Z akého dôvodu ste prijali post ministra slovenskej vlády?

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Oberhauser, ďalší v poradí prihlásený do bodu interpelácie. Po ňom vystúpi pán poslanec Suchár.

Nech sa páči.

Poslanec V. Oberhauser:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán podpredseda vlády,

pán minister,

predkladám interpeláciu v zmysle § 129 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. V prvom rade chcem interpelovať ministra vlády Slovenskej republiky Pavla Koncoša.

Vzhľadom na to, že plénum Národnej rady Slovenskej republiky už tri razy odmietlo zaradiť zásluhou poslancov vládnej koalície do programu závažné témy týkajúce sa stavu v našom pôdohospodárstve, žiadam vás o poskytnutie informácií v nasledovných oblastiach:

1. o zabezpečení ochrany obyvateľstva pred zavlečením ochorenia BSE, a to opatrenia vo vzťahu k dovezenému hovädziemu dobytku, opatrenia vo vzťahu k dovozu potravín a iných produktov, ktoré by mohli byť kontaminované a ohroziť zdravie obyvateľstva Slovenska,

2. o zabezpečení ochrany živočíšnej výroby v poľnohospodárstve pred zavlečením nákazlivých chorôb, vyhodnotení porovnania ochrany očkovaním s inými spôsobmi ochrany, zabezpečení veterinárnych pracovísk na Slovensku z hľadiska ich schopností a vyfinancovania na riešenie preventívnej ochrany pred nákazami, ktoré sa v súčasnej dobe šíria.

Toto zdôvodňujem tým, že naozaj v súčasnej dobe nás upozorňujú veterinári z týchto pracovísk, že nemajú dostatok finančných prostriedkov na ochranu. A tiež si myslia, že forma očkovania by predišla mnohonásobným obrovským stratám, ktoré by mohli spôsobiť skrachovanie viacerých poľnohospodárskych podnikov, keby jednoducho tá nákaza prepukla v niektorých oblastiach.

3. Žiadam, aby bola predložená analýza výskytu geneticky manipulovaných surovín v potravinárskom priemysle a ich používanie v potravinovom reťazci. Zvlášť žiadam vyhodnotiť používané sóje a pokrutiny, ktoré sa používajú na výrobu krmovín, taktiež vplyv z vyrábaných jogurtov, ktoré podľa mojich informácií majú geneticky upravované baktérie na stabilizáciu týchto výrobkov.

V poslednej dobe viaceré informácie z vedeckých kruhov upozorňujú, že geneticky upravované produkty môžu mať negatívny vplyv na živočíchy a na človeka tým pádom tiež.

Ďalej sa obraciam s interpeláciou na predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu.

V súčasnom období sa po južnom Slovensku šíria prejavy maďarskej iredenty a neznášanlivosti, ktoré vytvárajú napätia v medziľudských vzťahoch. Ide napríklad o hranie maďarskej štátnej hymny so vztyčovaním maďarskej štátnej vlajky pri rôznych slávnostiach obecných, mestských, pri ukončovaní a začínaní školského roku na slovenských školách s vyučovacím jazykom maďarským, odmietanie prijať do zamestnania Slovákov, ktorí neovládajú maďarský jazyk nielen na obecných a mestských zastupiteľstvách a v štátnej správe, ale aj pri súkromných firmách.

Na ilustráciu uvediem niekoľko príkladov. Pri výročí Viedenskej arbitráže v obci Iža sa konala slávnosť, na ktorú z Maďarskej republiky prišli husári, na čele ktorých išla postava symbolizujúca Horthyho. V Bušinciach v okrese Veľký Krtíš pri vysviacke obecných insígnií sa hrala maďarská štátna hymna a vztyčovala maďarská štátna vlajka. V Komárne na rokovaní mestského zastupiteľstva sa rokovalo v maďarskom jazyku, aj keď boli prítomní poslanci Národnej rady Slovenskej republiky. A je známe, že v Komárne na mestskom zastupiteľstve je viacero takýchto symbolov, ktoré symbolizujú maďarskú iredentu.

Ďalej účasť na oslave narodenín Jánosa Esterházyho členmi vlády Slovenskej republiky. Žiadam, aby bolo vyhodnotené, či boli na tomto podujatí služobne, a žiadam o zaujatie stanoviska predsedu vlády Mikuláša Dzurindu k osobe Jánosa Esterházyho, ktorý bol odsúdený. A dodnes nebolo nič zmenené na jeho odsudzujúcom rozsudku za vlastizradu.

Ďakujem za pozornosť.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Suchár.

Poslanec M. Suchár:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

vážené kolegyne,

vážení kolegovia,

vo svojom vystúpení chcem interpelovať ministerku financií pani Schmögnerovú.

Mesto Krupina postihla v roku 1999 katastrofická povodeň. Spoločne s podpredsedom vlády Fogašom, ministrom dopravy Macejkom a mnohými ďalšími sme hľadali spôsob, ako pomôcť mestu a jeho občanom. Vláda sa zachovala šľachetne a vyčlenila zo svojho rozpočtu takmer 50 miliónov korún na odstraňovanie povodňových škôd. Mestský úrad však narábal s týmito prostriedkami veľmi nehospodárne, a preto som na žiadosť občanov, ktorí sa na mňa obrátili asi pred rokom, na pôde parlamentu upozornil na tieto skutočnosti predsedu vlády. Následná kontrola Krajského úradu Banská Bystrica zistila, že účelovo poskytnuté prostriedky "neboli použité na okruh potrieb vopred určeným uznesením vlády, čím došlo k porušeniu ustanovenia § 6 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách".

Zistených nedostatkov kontrolou je veľmi veľa. Je to veľa strán, nebudem to všetko čítať. Len budem citovať závery kontroly: "Nesprávnym uhradením faktúr z prostriedkov štátneho rozpočtu pridelených na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 764/1999 zo dňa 8. septembra došlo k celkovému porušeniu rozpočtovej disciplíny v sume 10 802 175 korún." Minulý týždeň to potvrdil aj v rozhovore pre Nový Čas vedúci oddelenia kontroly Krajského úradu pán Chuchút. Teda čudným hospodárením prišli občania postihnutí povodňou a mesto takmer o 11 miliónov korún, ktoré dnes chýbajú, a preto nie je ukončená druhá polovica malého námestia a neslúži ani rozostavaný most cez rieku Krupinicu.

Je veľmi smutné, keď sa prostriedky určené postihnutým katastrofou minú svojho cieľa, a preto moja interpelácia smeruje na pani ministerku Schmögnerovú, ktorej boli výsledky kontroly predložené, a znie: Aké postihy vyvodilo ministerstvo financií proti primátorovi mesta a ostatným zodpovedným pracovníkom za nesprávne uhrádzanie faktúr?

11 miliónov korún je nie zanedbateľná čiastka a postihnutým občanom i mestu na odstraňovanie povodňových škôd chýba, preto sa touto cestou obraciam i na vládu Slovenskej republiky, aby ďalšou dotáciou aspoň vo výške chýbajúcich 11 miliónov korún pomohla mestu Krupina ukončiť rozostavané akcie, ktoré sa z tohto titulu nezrealizovali. Ale prosil by som poskytovať tieto prostriedky cestou Okresného úradu v Krupine, kde je záruka, že sa využijú skutočne na odstraňovanie povodňových škôd a na pomoc občanom, ktorí ešte i dnes ťažko znášajú následky povodní.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Štefan Rusnák.

Poslanec Š. Rusnák:

Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán minister,

moja interpelácia bude veľmi krátka. Interpelujem ministra hospodárstva Slovenskej republiky v súvislosti s fungovaním Slovenskej obchodnej inšpekcie.

Je pravdou, že vedenie Slovenskej obchodnej inšpekcie má pripravený variant organizačnej štruktúry, podľa ktorého vzniknuté krajské inšpektoráty po roku 1996 opäť zaniknú? Zdalo by sa logické, že v záujme ušetrenia výdavkov môže byť takáto úvaha opodstatnená. Môj názor je opačný. Nech sa šetrí predovšetkým tam, kde je to potrebné.

Dovoľte mi ako príklad použiť Krajský inšpektorát v Prešove. Súčasných 32 inšpektorov kontroluje 130 tisíc prevádzkových jednotiek. Mesačný prínos pokút je 2 mil. až 2,5 mil. korún. Pripadá mi to, ako keby išlo niekomu o to, aby u nás bolo čo najmenej kontrol, lebo to niekomu vyhovuje. Uvažované zrušenie Krajského inšpektorátu v Prešove a znovuzačlenenie pod Košice bude okrem iného znamenať, že súčasných 26 inšpektorov pôsobiacich v Košiciach bude zabezpečovať kontrolu v 200 tisíc prevádzkových jednotkách.

Pýtam sa: Aká tu bude kontrola alebo sa bude robiť iba tak, aby sa niečo vykazovalo? Ďalej sa pýtam, aká bude kvalita kontroly a jej účinnosť.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Nech sa páči, pán poslanec Juriš.

Poslanec A. Juriš:

Vážený pán predsedajúci,

vážený pán podpredseda vlády,

vážený pán minister,

interpelujem pána ministra Haracha, ministra hospodárstva Slovenskej republiky.

Zákon číslo 391/1991 Zb. o ovzduší a následne zákon číslo 311/1992 Zb. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia určil zabezpečiť plnenie emisných limitov do 31. 12. 1998. Pokiaľ v Českej republike sa s týmto problémom vyrovnali, aj keď mali ďaleko viac tepelných energetických zdrojov, ktoré spaľovali hnedé uhlie, na Slovensku táto úloha vyplývajúca zo zákona o ovzduší sa neplnila. A preto vláda Slovenskej republiky uložila ministerstvu životného prostredia 1. 4. 1997 pripraviť novelu zákona ako o ovzduší, tak o poplatkoch. Nový zákon o ovzduší číslo 393/1998 Z. z. a zákon číslo 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia stanovili nové termíny na odstránenie nedostatkov a nové tabuľky na poplatky za znečisťovanie ovzdušia. Systém poplatkov má a mal donútiť znečisťovateľov dobudovať odsírovacie a odprašovacie zariadenia na energetických zariadeniach spaľujúcich hnedé uhlie.

Na poslednej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky 27. februára plénum schválilo novelu zákona číslo 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia, čiže zas sme riešili nadmerné znečisťovanie len úpravou zákonov poplatkov. Pán prezident 20. 3. 2001 tento zákon vrátil Národnej rade Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie. Osobne tento počin pána prezidenta veľmi schvaľujem. Vo svojom odôvodnení má záujem aj o zamestnanosť baníkov na Hornej Nitre, ale aj o kvalitu životného prostredia, v ktorom žijú obyvatelia Hornej Nitry. Preto sa pýtam pána ministra: Kto je za to zodpovedný, že sa do konca roku 1998 a ani dodnes zariadenia na odsírenie a odprášenie Elektrárne Nováky 3 a Elektrárne Nováky 4 nevybudovali? A sú dnes, ale i po roku 2004 ohrozené pracovné miesta baníkov a energetikov na Hornej Nitre.

Ďakujem.

Podpredseda NR SR P. Hrušovský:

Pán poslanec Švantner odovzdal svoju interpeláciu písomne cez podateľňu na pána ministra Ftáčnika.

A teraz prosím pani poslankyňu Tóthovú, ktorá je posledná prihlásená do bodu interpelácie.

Poslankyňa K. Tóthová:

Vážený pán predsedajúci,

vážení členovia vlády,

milí kolegovia,

dovoľte, aby som v prvom rade interpelovala pána ministra Harnu, a to je moja interpelácia na základe viacerých listov, ktoré som v poslednom období obdržala.

Občania sa na mňa z Bratislavy obrátili a dokonca aj moja bývalá spolužiačka, ktorá apelovala na mňa ako na rodenú Bratislavčanku, aby som bez teda akéhokoľvek váhania určite túto interpeláciu predniesla v parlamente.

Podstata listov občanov, o ktorých hovorím, je v otázke, aké monštrum sa to vlastne stavia na Hodžovom námestí? Nepáči sa im to, vyjadrujú nespokojnosť a uvádzajú, že čím ďalej, tým viac rastie táto budova, na ktorú má prísť ešte nejaký guľatý skelet - zrejme si pozreli plány tejto budovy -, a uvádzajú, že už dnes hotel Forum vedľa tejto budovy nevyzerá vôbec reprezentatívne. A čo ich najviac mrzí, že oproti stojaci prezidentský palác, ktorý by mal mať akúsi symboliku a mal by určitým spôsobom aj architektonicky v prostredí vyznieť, začína vyzerať ako nejaká len vidiecka kúria. To doslova citujem ich stanovisko. Uvádzajú, že ide o bezcitný zásah do stredu mesta, zásah, ktorý jedno z významných námestí Bratislavy dostáva do nie pekného architektonického zoskupenia. Uvádzajú, že aj v minulosti, v komunizme boli takéto zásahy. Uvádzajú prípad tarandy. Doslova tento pojem mi jedna pisateľka uviedla. To je vlastne súčasná galéria, kde Vítkovické železiarne v onom čase to železné monštrum vlastne vystavali. Prirovnávajú to k takej istej opache a k takému istému zohyzdeniu.

Preto, vážený pán minister, obraciam sa na vás, aby ste boli tak láskavý venovať pozornosť tejto veci, a vzhľadom na želania pisateľov z Bratislavy dovolím si vám klásť otázku, či nie je možné zastaviť túto výstavbu, to znamená v tej polohe, v ktorej je, a ten veľký skelet na to ešte nedostavať. Prosím o vašu nielen odpoveď, ale v prípade, že sa oboznámite s mojou interpeláciou, že by ste si vyžiadali aj stanovisko architektov, ktorí majú cit pre Bratislavu, to znamená aj niekoho iného, ako, kto sa vyjadroval v stavebnom konaní. Veľmi ma bude zaujímať potom aj ich názor.

Ďalej si dovolím interpelovať pána ministra Magvašiho, a to v problematike príspevku na bývanie.

Príspevok na bývanie má už svojím charakterom vlastne prispieť finančne sociálne slabším vrstvám nášho obyvateľstva. Samozrejme, účel je ten, že im vylepšíme finančnú situáciu. Samozrejme, dnešnú právnu úpravu nemôžeme charakterizovať ako vylepšenie vo viacerých prípadoch, najmä v tých prípadoch, kde po priznaní príspevku sociálne odkázaným občanom sa o výšku príspevku na bývanie zníži výška sociálnej dávky, ktorú poberajú. Ten, kto má slabú sociálnu situáciu, vlastne nedostane prilepšenie, lebo veľmi často príspevok na bývanie výškou svojej sumy je totožný, ak nie úplne podobný o zníženie, o výšku sumy, o ktorú sa znižuje dávka sociálneho zabezpečenia. Samozrejme, v týchto prípadoch nemôže ísť o vylepšenie finančnej situácie, nemôže ísť o pomoc.

Dovolím si uviesť, že na túto skutočnosť už poukázal aj jeden z koaličných poslancov, ktorý obdobne argumentoval a v tlači, konkrétne v Národnej obrode 22. februára tohto roku poukázal na nezmyselnosť tejto právnej úpravy, ale, žiaľ, nebola ani odozva, ani, myslím, v tlači a ani vysvetlenie alebo nebola prijatá taká legislatívna úprava, ktorá by toto odstránila.

Preto, vážený pán minister, dovolím si vám položiť otázku: Vidíte ten problém tak, ako ho ja vidím? To je prvá otázka. Druhá otázka je: Čo mienite podniknúť v danej veci?

Ďakujem vám, vážené kolegyne, vážení kolegovia, za pozornosť.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP