Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem bod interpelácie poslancov za skončený.
Prosím teraz všetkých pánov poslancov, ktorí sú mimo rokovacej sály, aby sa dostavili na rokovanie, budeme pokračovať v ďalších bodoch programu 46. schôdze Národnej rady.
Vyhlasujem 10-minútovú prestávku, po ktorej budeme pokračovať.
(Po prestávke.)
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Panie poslankyne, páni poslanci, chcem sa vás ešte pred tým, ako pristúpime k rokovaniu o ďalších bodoch programu, opýtať, či by sme sa mohli dohodnúť o tom, že aj vzhľadom na to, že o 18.00 hodine dnes končíme, prerušíme rokovanie 46. schôdze Národnej rady, aby sme dnes rokovali a o všetkých prerokovaných bodoch, ktoré dnes prerokujeme, sme hlasovali zajtra ráno o 9.00 hodine. Je takýto súhlas všeobecný? Pýtam sa osobitne skupiny poslancov, ktorí nesedia v laviciach, ale stoja, či možno takúto procedúru výnimočne dnes použiť.
Panie poslankyne, páni poslanci, keďže je všeobecný súhlas v snemovni s mojím návrhom, budeme pokračovať v prerokúvaní jednotlivých bodov programu, tak ako sú uvedené v poradí 46. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Prosil by som teraz pána ministra hospodárstva Haracha, ktorý je prítomný v Národnej rade Slovenskej republiky, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol
návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prístupom Slovenskej republiky k Protokolu o výsadách a imunitách Medzinárodnej organizácie mobilných satelitných komunikácií (tlač 900).
Pán minister, nech sa páči, máte slovo.
Minister hospodárstva SR Ľ. Harach:
Vážený pán predsedajúci,
vážené panie poslankyne, páni poslanci,
dovoľte mi, aby som z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol návrh na vyslovenie súhlasu s pristúpením k Protokolu o výsadách a imunitách Medzinárodnej organizácie mobilných satelitných komunikácií.
Cieľom tejto medzinárodnej vládnej organizácie je poskytovať celosvetové mobilné spojenie pre pozemné, námorné a letecké služby prostredníctvom telekomunikačných satelitných družíc. Je to prvá medzinárodná medzivládna organizácia, ktorej komerčná časť bola úspešne sprivatizovaná už v apríli 1999. Slovenská republika je členom tejto organizácie od júla 1993. Odborným garantom členstva Slovenskej republiky je ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií. Všetky členské štáty tejto organizácie majú v súlade s dohovorom organizácie uzavrieť Protokol o výsadách a imunitách poskytovaných organizácii, jej riaditeľovi a iným jej pracovníkom ako predstaviteľom členských štátov pri pobyte na území iných členských štátov v súvislosti s vykonávaním poslania pre organizáciu.
Vláda Slovenskej republiky vyslovila súhlas s návrhom na pristúpenie k protokolu na svojom zasadnutí dňa 2. februára 2000 uznesením číslo 71/2000 s výhradou Ministerstva financií Slovenskej republiky. Citujem výhradu: "Vyňatie spod dane z príjmov, ktoré poskytuje článok 7 ods. 2 Protokolu o výsadách a imunitách Medzinárodnej organizácie mobilných, satelitných komunikácií, nebude rozšírené na slovenských občanov alebo na osoby majúce trvalý pobyt na Slovensku."
Nakoľko z formálneho hľadiska ide o medzinárodnú zmluvu prezidentského typu, podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje Národná rada Slovenskej republiky súhlas s medzinárodnými dohodami pred ich ratifikáciou prezidentom Slovenskej republiky.
Preto vás, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, žiadam, aby ste vyslovili svoj súhlas s podpísaním predmetného Protokolu o výsadách a imunitách so spomenutou výhradou.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu.
Panie poslankyne, páni poslanci, chcel by som, keďže pán spoločný spravodajca sa ospravedlnil na krátky čas, lež sa dostaví do rokovacej sály, keďže pán minister je navrhovateľom aj ďalších v poradí dvoch bodov programu, keby sme využili čas do príchodu pána spoločného spravodajcu, aby pán minister uviedol ďalšie dva vládne návrhy zákonov, ktorými ho vláda poverila, aby ich Národnej rade zdôvodnil.
Takže by sme pristúpili teraz k prerokúvaniu
vládneho návrhu zákona o podpore na zriadenie priemyselných parkov a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 180/1995 Z. z.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 929. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady číslo 1014.
Prosím teraz pána ministra, aby z poverenia vlády predmetný návrh zákona uviedol.
Minister hospodárstva SR Ľ. Harach:
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci,
panie poslankyne, páni poslanci,
vláda Slovenskej republiky ma svojím uznesením číslo 179 z 28. februára tohto roku poverila odôvodniť vládny návrh zákona o podpore na zriadenie priemyselných parkov a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 180/1995 Z. z.
Podpora vstupu nových tuzemských i zahraničných investícií do výroby a služieb na Slovensku patrí medzi hospodárske priority vlády Slovenskej republiky. Jedným z nástrojov na prilákanie týchto investícií je zriaďovanie priemyselných parkov, t. j. území, ktoré majú vybudovanú technickú vybavenosť a inžinierske stavby nevyhnutné na vybudovanie nových alebo rozšírenie existujúcich výrobných kapacít, objektov a zariadení služieb.
Takéto priemyselné parky budujú za podpory štátu nielen transformujúce sa štáty strednej a východnej Európy, ale aj ekonomicky vyspelé krajiny tak západnej Európy, ako aj Ázie či Severnej alebo Južnej Ameriky. Ich budovaním všade dochádza k prílevu investícií, rozvoju výroby a služieb, zvyšovaniu zamestnanosti a k celkovému rozvoju daného regiónu aj v dôsledku subkontraktačných väzieb na dodávateľov podnikov, ktoré sú umiestnené v priemyselnom parku. Pritom v nových výrobných kapacitách umiestnených v priemyselných parkoch sa vyrábajú spravidla tovary vysokej technickej úrovne a vysokej kvality, čím sa zvyšuje aj exportná schopnosť krajiny.
Druhy a podmienky poskytovania podpory zo strany štátu na zriaďovanie priemyselných parkov sú všade upravené právnymi predpismi, ktoré garantujú zriaďovateľom priemyselných parkov, ale aj podnikateľom v nich stabilné a transparentné ekonomické podmienky a právne istoty. I vďaka tomu v okolitých krajinách ako v Poľsku, v Českej republike, v Maďarsku zaznamenali v uplynulých rokoch významný prílev priamych zahraničných investícií do ich ekonomiky.
Na Slovensku takáto právna úprava doteraz chýbala a aj preto bol prílev nových investícií do ekonomiky Slovenskej republiky nižší ako v okolitých krajinách. Navrhovaný zákon o podpore na zriadenie priemyselných parkov má za cieľ tento problém riešiť tým, že transparentne upraví druhy, účel a podmienky poskytovania podpory na zriadenie priemyselných parkov, ako aj pôsobnosť orgánov štátnej správy pri poskytovaní a kontrole použitia tejto podpory.
Zo skúseností okolitých štátov, ktoré zriaďovanie priemyselných parkov podporujú, vyplýva, že najúčelnejšie je vytváranie priemyselných parkov ponechať na obce, resp. mestá, ktoré majú najväčší záujem na svojom vlastnom rozvoji.
Základným problémom pri zriaďovaní priemyselných parkov obcami, resp. mestami je však nedostatočná akumulácia disponibilných finančných zdrojov pri týchto subjektoch na spomenuté účely. Štát sa preto bude podieľať na spolufinancovaní nákladov obce na zriadenie priemyselného parku. Výška tejto podpory štátu podľa predloženého návrhu môže byť až do 70 % nákladov, ktoré je potrebné na zriadenie priemyselného parku vynaložiť. Osobitne je v zákone uvedené, na ktoré účely, na technickú vybavenosť územia a inžinierske stavby nevyhnutné na zriadenie priemyselného parku, na náhradu za vyvlastnenie pozemkov určených na zriadenie priemyselného parku, na úhradu nákladov na kúpu, prevod, nájom alebo zámenu pozemkov určených na zriadenie priemyselného parku vrátane nákladov na prevod pozemkov, s ktorými nakladá Slovenský pozemkový fond, ďalej len fond, do vlastníctva obce alebo za prenájom týchto pozemkov obci na účely zriadenia priemyselného parku a na úhradu odvodov za odňatie poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu a úhradu odvodov za vyňatie pozemkov z lesného pôdneho fondu.
Návrh plne rešpektuje požiadavky na ochranu pôdneho fondu tým, že jednou zo základných podmienok pre poskytnutie podpory na zriadenie priemyselného parku je to, že územie, na ktorom sa má zriadiť priemyselný park, je na tento účel určené územným plánom obce alebo územným plánom zóny, pri zostavovaní ktorého musia byť plne rešpektované požiadavky na ochranu územia, požiadavky na ochranu pôdneho fondu a požiadavky na ochranu životného prostredia.
Obec sa na nákladoch na zriadenie priemyselného parku má podieľať minimálne 30 % nákladov. Pritom zdrojom financií obce na tento účel môžu byť nielen ich vlastné prostriedky, ale aj úvery alebo zdroje poskytnuté obci podnikateľmi, ktorí budú podnikať v priemyselnom parku. Zdroje zo štátneho rozpočtu obciam na zriadenie priemyselného parku budú poskytnuté ako dotácie transfermi cez rozpočtovú kapitolu Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Na tento účel sú v zákone o štátnom rozpočte na rok 2001 zabezpečené rozpočtové prostriedky v sume 500 mil. Sk. Je to položka 72353 vo Všeobecnej pokladničnej správe.
Na ďalšie roky budú rozpočtované prostriedky zabezpečované podľa možnosti štátneho rozpočtu, predpokladá sa však minimálne v sume 500 mil. Sk na každý rozpočtový rok. Ja budem mať osobitný záujem na tom, aby z privatizácie, z výťažku, z výnosu privatizácie strategických podnikov bola primeraná časť, určite viac ako pol miliardy, venovaná a investovaná práve na budovanie infraštruktúry priemyselných parkov, resp. hospodárskych zón.
Vážený pán predsedajúci
panie poslankyne, páni poslanci,
predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a záväzkami vyplývajúcimi z medzinárodných dohôd, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh nezakladá žiadne nároky na zvýšenie zamestnancov v štátnej správe ani na zvýšenie počtu zamestnancov samosprávy obcí a miest. Naopak, prijatím navrhovaného zákona sa vytvárajú podmienky na zvýšenie zamestnanosti, najmä v zaostávajúcich regiónoch a na zvýšenie prílevu investícií tuzemských i zahraničných do hospodárstva Slovenskej republiky. Preto vás prosím o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu.
Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Jánovi Šimkovi, ktorého určil gestorský výbor ako spravodajcu k tomuto návrhu zákona, aby informoval Národnú radu o odporúčaní výboru.
Máte slovo, pán poslanec.
Poslanec J. Šimko:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
dámy a páni poslanci,
vážení hostia,
dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil pri rokovaní Národnej rady v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o podpore na zriadenie priemyselných parkov a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 180/1995 Z. z. (tlač 929) ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom Národnej rady Slovenskej republiky.
Predložený návrh bol doručený poslancom Národnej rady dňa 2. marca tohto roku, čím boli splnené podmienky, ktoré určuje § 72 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, že predložený návrh spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady a náležitosti podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 46. schôdze Národnej rady na prvé čítanie.
Ako spravodajca navrhnutého gestorského výboru Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní predkladám stanovisko gestorského výboru, že návrh spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku Národnej rady, a náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši aktuálny spoločenský problém spočívajúci v stanovení podmienok poskytovania štátnej podpory a následnej kontroly pre výstavbu priemyselných parkov. Sú to hospodárske aktivity, ktorých vznik má umožniť predložený návrh zákona formou sústreďovania podnikateľských síl.
Návrh zákona je predložený v zmysle záväzku vlády Slovenskej republiky zakotvenom v programovom vyhlásení vlády. Je predkladaný v aktuálnom čase vzhľadom na akútnu potrebu riešiť zamestnanosť na Slovensku.
Návrh zákona o priemyselných parkoch úzko súvisí s reformou verejnej správy, ktorej ťažiskom je odovzdanie kompetencií predovšetkým na mestá a obce. Navrhuje právne prostredie na podporu výstavby priemyselných parkov v súlade so schválenými územnými plánmi miest a obcí a za ich účasti. Teda rozhodovanie o hospodárskom rozvoji Slovenska cestou výstavby priemyselných parkov v jednotlivých regiónoch preberajú...
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pani poslankyňa Slavkovská, prosím, aby ste išli telefonovať mimo rokovacej sály.
Poslanec J. Šimko:
... na seba priamo podnikateľské subjekty spoločne s občanmi prostredníctvom samosprávnych orgánov miest a obcí. Štát zostáva účastný tohto procesu, ale minoritne, čo je v súlade s koncepciou reformy verejnej správy.
V zmysle návrhu zákona sa štát zaväzuje poskytnúť dotácie obci na technickú vybavenosť, tak ako to uviedol pán minister, vo výške 70 % nákladov a ďalšie dotácie na náhrady a úhrady nákladov súvisiacich s právnym ošetrením pozemkov, na ktorých sa priemyselný park postaví. V tejto oblasti návrh zákona rieši aj iné formy vysporiadania pozemkov, aby účinne a rýchle sa po rozhodnutí priemyselný park aj vybudoval.
Návrh zákona má dopad na štátny rozpočet. Štátny rozpočet pre rok 2001 uvažoval s návrhom takejto právnej normy, pričom uvažuje o poskytnutí dotácií na tieto účely, ako to už tu bolo povedané, vo výške 500 mil. Sk. Tento objem považujem rovnako ako minister aj ja ako spravodajca za nepostačujúci a budem navrhovať v súbehu s ním v druhom čítaní jeho navýšenie s návrhom krytia tohto zvýšenia tiež z výnosov z privatizácie prirodzených monopolov.
Vážená snemovňa, v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam prijať a budem odporúčať prijať uznesenie, aby Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave prerokovala návrh zákona v druhom čítaní.
Prosím, vážený pán predsedajúci, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu o návrhu zákona.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi. Prosím, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem vám oznámiť, že písomne sa do rozpravy prihlásil jeden pán poslanec, pán poslanec Sopko.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Pán poslanec Zelník, ešte predtým keby išiel telefonovať mimo rokovacej sály.
Poslanec V. Sopko:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
vážená Národná rada,
zastávam rovnako názor, že zriaďovanie priemyselných parkov je správna cesta k vytváraniu nových pracovných miest, a tým aj k zvyšovaniu zamestnanosti. Tým sa vytvára priestor na podporu investovania a nové pracovné príležitosti. Je to jedno z konkrétnych opatrení národného plánu zamestnanosti s veľmi jasným cieľom, zlepšiť zamestnanosť občanov rozvojom podnikania. Aj to je kľúč na riešenie nezamestnanosti. Vládny návrh zákona má teda urýchliť zriaďovanie priemyselných parkov aj priemyselných zón.
Dôvodová správa hovorí, že v ekonomických teóriách sa priemyselný park definuje ako areál, v ktorom sa sústreďujú priemyselné podniky orientované predovšetkým na výrobu a na služby. Je to správna definícia, ktorú aplikoval a upresnil aj tvorca zákona v § 2, ale tvrdenie v úvode dôvodovej správy o tom, že problematika priemyselných parkov bola u nás neznáma, je veľmi diskutabilné. Názov "priemyselná zóna" bol nielen v územnoplánovacej dokumentácii, ale aj v reálnej praxi aplikovaný tak, že v mestách existujúce, žiaľ, teraz chátrajúce, priemyselné časti, v ktorých sú ale nejasné vzťahy a často neefektívne využívané pozemky a nehnuteľnosti. Mali by sme tento stav rešpektovať. Rešpektovať vecnú i právnu kontinuitu priemyselných zón a proklamovaných priemyselných parkov je žiaduce aj preto, aby sme sa vyvarovali negatívnych dopadov pri ich zriaďovaní tak, ako sú ony známe v okolitých štátoch, napríklad v Českej republike.
Zámer zákona podporiť priemyselnú výrobu prostredníctvom nových výrobných kapacít možno len a len uvítať. Je to dobrý krok vlády Slovenskej republiky, ale tu treba upozorniť, že v intravilánoch väčšiny slovenských miest sú v priemyselných zónach tisíce hektárov plôch, ktoré nie sú efektívne využívané. Žiaľ, ich vlastníci ich z rôznych príčin nemôžu, nechcú alebo nevedia revitalizovať.
Ak by sme šli cestou len zaberania ďalších a ďalších plôch poľnohospodárskej pôdy na účely priemyselných parkov, dopustili by sme sa chýb v niekoľkých rovinách. Po prvé je to úbytok poľnohospodárskej pôdy a neúmerné zaťažovanie prírodného prostredia, po druhé chátrajúce a degradované prostredie priemyselných častí miest, kde už je vybudovaná technická infraštruktúra, to zostane v organizmoch miest ako ťažko riešiteľný problém, a po tretie, výstavba novej technickej infraštruktúry znamená značné ekonomické zaťaženie štátu aj obcí.
V doterajších priemyselných častiach miest je plošná rezerva, ktorá umožňuje rádovo zväčšiť výrobné kapacity. Je naviac v týchto častiach už založená technická infraštruktúra. Preto si myslím, že z vecného, právneho hľadiska je potrebné vytvoriť situáciu, keď zriaďovanie priemyselných parkov bude možno aj formou revitalizácie súčasných priemyselných častí miest. K tomu je potrebné prijať takú úpravu, aby obce aj mestá mohli dostať rovnako dotáciu nielen na kúpu pozemkov, ale aj na kúpu nehnuteľností a ich prípadné odstránenie.
Je samozrejmé, že zákon nemôže postihnúť všetky možné situácie, ale je potrebné, aby vytvoril komplexný rámec aj na riešenie takých situácií, ako som naznačil.
Takže priemyselné zóny a parky, podľa môjho názoru nie sú novou záležitosťou. Nové je len ich financovanie a štátna podpora pri zriaďovaní parkov pre obec, ktorá vytvorí podmienky na zriadenie. Ak to nemá byť len sen, či utópia pre obce a mestá, potom musíme reálne posúdiť, či obce budú dostatočne motivované a čo bude motiváciou pre obce, či zamestnanosť, či platy ľudí, či budúce dane, ďalej posúdiť, či obce majú rozpočtovú situáciu takú, že zvládnu svoj 30-percentný podiel na financovaní priemyselných parkov. Kto pozná rozpočtové náklady na technickú vybavenosť územia a na iné náklady, na inžinierske stavby, ktoré podmieňujú a súvisia so zriadením priemyselného parku, musí uznať, že je to nadmerná finančná záťaž pre obce. V minulom období sme tomu hovorili vyvolané súvisiace sprievodné či podmieňujúce investície, investície, ktoré sú veľmi náročné, takže nič nového pod slnkom.
Dovolím si povedať, že zámer a cieľ je teda správny, ale podmienky na poskytnutie podpory pre obce na zriadenie priemyselného parku v podiele 30 % sú pre obce náročné a prevyšujú ich možnosti. Ak som v úvode povedal, že je to jedna z ciest na riešenie zamestnanosti, v závere dodávam a chcem poukázať na to, že je to cesta náročná, cesta skalistá, ale vedie alebo povedie k dobrému cieľu.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Sopko bol jediný písomne prihlásený. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Páni poslanci na svetelnej tabuli sú všetko prihlásení ústne do rozpravy, a to poslanci Moric, Kužma, Mesiarik, Angelovičová, Šepták, Delinga, Hóka, Ambróš, Húska. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.
Pán poslanec Moric, máte slovo.
Poslanec V. Moric:
Vážený pán predsedajúci,
vážený pán minister,
kolegyne, kolegovia,
nemám ani najmenšiu pochybnosť o tom, že zákon o podpore na zriadenie priemyselných parkov a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 180/1995 Z. z. je vo svojom princípe potrebný. Iste, aj toto je akási kocka v skladačke, ktorá môže vyriešiť nezamestnanosť, lebo nezamestnanosť sa nedá vyriešiť jedným aktom ani jedným zákonom, ale toto je naozaj niečo, čo môže prispieť k tomu, aby sa nezamestnanosť znížila.
K tomuto zákonu však budem mať niektoré pripomienky, ktoré potom predložím v našom hospodárskom výbore. Domnievam sa totižto, že názov tohto zákona o priemyselnom parku by nemal tak otrocky spĺňať vecnú náplň. Nepredstavujem si totižto priemyselný park ako územie. Priemyselný park si predstavujem ako systém, ako systém, ktorý by fungoval na určitom území. K tomuto dám pozmeňujúci návrh, pretože priemyselný park nie je o území, ale o vzťahoch na tomto území, o vzťahoch výrobných, o vzťahoch sociálnych, o vzťahoch peňažných a tak ďalej.
Treba si uvedomiť, že pôjde tu o rozdelenie 0,5 mld. Sk, to znamená, že tieto peniaze nemôže rozdeľovať obec, tak ako sa to píše v príslušnom paragrafe a odseku, že finančné zabezpečenie sa preukazuje výpisom z účtu obce. Myslím si, že by úplne postačilo, aby potrebný finančný obnos bol v rozpočte obce a bolo s ním myslené v rozpočte obce.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Jarjabek, dotelefonovali ste? Áno.
Pán poslanec Moric, nech sa páči.
Poslanec V. Moric:
Pán predsedajúci, ja neviem, čím som si to zaslúžil. Ja tu rečním k veci a ty ma prerušuješ.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Prepáčte, pán poslanec, prerušujú vás tí, ktorí telefonujú v rokovacej sále.
Poslanec V. Moric:
Jarjabek, Jarjabek.
Takže zase myslím si, že by sa to finančné zabezpečenie nemalo preukazovať výpisom z účtu, pretože si myslím, že posielať peniaze niekde predčasne je úplne zbytočné, ale malo by sa na to myslieť v rozpočte. To druhý okruh otázok, kde bude hádam potrebné dať nejaké pozmeňujúce návrhy.
Tretí okruh je teda, pokiaľ sa týka výšky podpory a úhrad odvodov za odňatie poľnohospodárskej pôdy. Tam si myslím, že pokiaľ sa týka nahradenia náhrady za poľnohospodársku pôdy, tak mala by to byť dohoda s ministerstvom pôdohospodárstva a malo by tu ísť skôr o akúsi symbolickú sumu na odňatie poľnohospodárskej pôdy, ak sa mieni naozaj úprimne s príslušnými priemyselnými parkmi rozbehnúť.
Myslím si, že tento návrh zákona by mohol byť jedným, v ktorom by sa mohla dohodnúť a mohlo by ísť naozaj o veľmi dobrú dohodu medzi koalíciou a opozíciou. A toto by mohlo byť akési prvé zrniečko preukázania sa, že tento parlament to naozaj so znižovaním nezamestnanosti myslí naozaj vážne a že zákony, ktoré tvorí, tak tvorí pre ľudí. Naznačil som, v čom si myslím, že môžu byť problémy v nazeraní na ducha tohto zákona. Ja sám by som sa chcel pričiniť o to, aby tieto problémy boli odstránené, a potom vo výbore k tomu predložím príslušné pozmeňujúce návrhy.
Ďakujem, že ste si ma vypočuli.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Maňka je ďalší v poradí prihlásený do rozpravy.
Pán poslanec Kužma.
Poslanec J. Kužma:
Vážený pán minister,
vážený pán predsedajúci,
vážené dámy a páni,
chcel by som vám tiež na úvod a v prvom čítaní povedať niekoľko praktických postrehov, s ktorými som sa zišiel pri projektovaní a navrhovaní priemyselných zón. A musím tu na začiatku povedať, že s návrhom zákona súhlasím, aj keď mám k nemu niektoré vecné pripomienky. Ale jednoznačne bude sa musieť prerokúvať spolu so zákonom o investičných stimuloch, aby vytvoril mechanizmus, o ktorom hovoril tu kolega Moric, pre budúce fungovanie.
Čo podľa mňa bráni tomu, aby tento zákon sa v praxi realizoval, a dovoľte, hovoria mi to skúsenosti praktické, kde som sa podieľal na príprave územnoplánovacej dokumentácie v zónach.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Krajči, prestaňte telefonovať.
Poslanec J. Kužma:
Počiatočné náklady na predprojektovú prípravu tvoria zhruba 5 % z nákladu, ktoré musia obce na začiatku sústrediť. Ďalší problém je asi ten, že veľkosť parkov obce môžu realizovať nie podľa vlastne potreby investora, ale podľa svojich investičných možností, čo znamená v prvom rade vytvoriť v obciach a v mestách mikroparky v rozlohe možno 20 až 40 hektárov s cieľom, za čo najlacnejšie prostriedky sa vrátiť do bývalých priemyselných zón, o ktorých hovoril pán kolega Sopko.
Ak chceme hovoriť o parkoch, o ktoré by mali mať zahraniční partneri záujem, a rozprávam zo skúseností z jednania s firmami BMW a inými, v Prešovskom kraji je potrebné vytvoriť priemyselnú zónu s rozlohou 200 až 400 hektárov. K takejto obrovskej ploche nemôže dôjsť na území jedného mesta, ani takého veľkého, ako je Prešov, resp. Košice. Preto sa hľadajú pozemky v extravilánoch obcí dobre napojené na dopravu a inžinierske siete, čo ale predpokladá, že ideme do územia, kde nevieme splniť podmienku územnoplánovacej dokumentácie, lebo obec, ktorá by mala byť nositeľom, to nedokáže finančne utiahnuť. A týka sa to zväčša prekrývania katastra viacerých obcí.
Z tohto dôvodu navrhujem, keďže dokument územnoplánovací, kde sa všetci urbanisti stretávame, je takzvaný bývalý veľký územný celok, ktorý bol tvorený vládou, v roku 1997 schvaľovaný pre každý nový kraj a je v smernej a záväznej časti schvaľovaný vládou, mohol by cez financie štátnej správy byť ako v tomto období revidovaný a veľmi ľahko za relatívne malé prostriedky doplnený. Tým by sa nám stalo to, že by sme dostali opäť prierezový dokument územnoplánovací, ktorý by prešiel všetkými rezortmi a zároveň by mal váhu vlády. Náklady na realizáciu zmeny VÚC napríklad Prešovského kraja sú odhadnuté do výšky 250 tis. až 400 tis. korún, čo predstavuje náklady polovičné na smerný územný plán napríklad mesta Prešova. Čiže by som doporučil, aby vláda a aj pán minister zvážil túto možnosť.
Ďalší problém je s krytím nákladov do výšky 30 %. Nie je to problém, ak mesto má majetok, ktorým nie je zadlžené. Ale mestá sú zväčša zadlžené na to, aby si zobrali bankový úver. Lenže ďalší problém je, že žiadne mesto nedokáže spracovať podnikateľský plán pre budúcich investorov, ktorý nemá ešte teraz reálny.
A ďalší problém je aj to, že skúsenosti, a to v Poľsku je vyše 100 parkov, v Maďarsku 70 parkov a v Čechách zhruba 40 priemyselných parkov, sú využité zhruba na 50 %. Čiže aj investície obcí bez toho, aby došlo k nejakej garancii štátu voči bankovým ústavom, bankové ústavy úvery nechcú poskytnúť.
Ďalej sa bavme o investíciách znova, o ktorých hovoril kolega Sopko, bývalých podmieňujúcich investíciách alebo vyvolaných investíciách. Nás bankové subjekty, myslím tým obce, nútia maximálne si zobrať strednodobé úvery na dĺžku splatnosti 5 rokov, čo pri týchto investíciách do pozemkov, do inžinierskych sietí je nereálne. Treba vytvoriť mechanizmus možností čerpania dlhodobých úverov.
A ešte na záver by som chcel povedať, že ak tieto všetky investície na toto územie dostaneme, podarí sa nám aj priemyselný park zrealizovať, musíme dostať do rozpočtu obcí zase mechanizmus návratnosti, ktorý obec bude musieť garantovať voči bankovému ústavu.
Tu už len spomeniem, že sú zhruba 2 typy investorov. Ten európsky je zvyknutý skôr stavať na zelenej lúke a vyžaduje väčšie investície. A tu si myslím, že suma 500 miliónov korún na tento rok je veľmi malá, lebo zrejme dôjde k jej čerpaniu v priemyselnom parku - Lozorno - Volkswagenu, čo nám zhrozí, že sa tam vyčerpá okolo 400 miliónov korún a len 100 miliónov asi ostane na celé Slovensko. Druhá vec, a to by sa znova dalo využiť, je to keď idú investori, skôr americké firmy idú do prenájmu existujúcich investícií, umožniť obciam získavanie investícií v takzvaných zónach priemyselných, ktoré podľa mojich skúseností viac ako na 50 % sú v ručení majetku bánk. A v zásade nie je možné s nimi pohnúť a pre mesto ich využiť.
Ešte raz na záver. Som rád, že konečne máme predložený zákon o priemyselných parkoch, a dúfam, že s ním aj so zákonom o investičných stimuloch prilákame na územie hlavne východného Slovenska pracovné príležitosti.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca sa hlási pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.
Poslankyňa K. Tóthová:
Vážený pán predsedajúci,
vážení kolegovia,
ja som si vypočula vystúpenie pána poslanca Kužmu, aj otázku jeho proporčnosti rozdelenia financií, že vlastne na Záhorí park by mal veľkú časť financií, áno, akosi zhltnúť, keď môžem tento pojem použiť, ale ja mám otázku, pán poslanec Kužma. Je predsa všeobecne známe, že prídu investori, budú investovať, uskutočnia výstavbu v priemyselných parkoch tam, kde sú diaľnice. Prečo vláda Mikuláša Dzurindu nepodporila projekt Vladimíra Mečiara pri výstavbe diaľnic? Prečo sa muselo nastúpiť s takým hurhajom a búrať to, čo bolo rozumne započaté, čo bolo prepočítané, že i napriek pôžičkám sa investície veľmi vrátia, že vlastne je to rozumné aj vo vzťahu k občanom, pretože dá im to prácu, a prečo sa nepozrelo aj do zahraničia, napríklad na Maďarsko, ktoré postupovalo tým istým spôsobom, s takým istým percentuálnym balíkom pôžičiek a podobne? Veď predsa nemôžu sa priemyselné parky urýchlene vystavať tak, aspoň ja mám také informácie, kde nie sú vybudované diaľnice. Čiže problém nie je v tom, v proporčnosti, ale problém je v nezmyselnom rozhodnutí Dzurindovej vlády nepokračovať v projekte diaľnic, čo už aj vaši poslanci pomaly uznávajú a hovoria.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Kužma chce reagovať na vystúpenie pani poslankyne.
Poslanec J. Kužma:
Verte mi, pani profesorka Tóthová, že ja som jeden z tých, ktorí tlačia na to, aby diaľnice sa dostali aj do východoslovenského regiónu. A terajšia vláda bola pred dilemou, či dokončiť vami rozostavané a vyfakturované stavebné diela do výšky 80 % alebo začínať nové. Rozhodli sme sa dokončiť, čo ste začali stavať. A za tie isté finančné prostriedky, ktoré vy ste dávali do diaľnic, my navrhujeme diaľnice stavať ďalej.
Ja len sa vrátim k územiu Slovenskej republiky. K rozvoju diaľnic, máte to pravdu, ak hovoríme o východo-západnom ťahu, o takzvanej D-jednotke. Pre nás ale je, a to hovorím o košicko-prešovskej aglomerácii ako o ekonomickom priestore, možno ešte dôležitejšie medzinárodné letisko v Košiciach, ktoré bude garantovať prepojenie sever-juh na Miškovec a na Poľsko a možno aj na Užhorod, ak nebude vonku zo Schengenskej dohody.
Čiže ja som jednoznačne za to, že investície do infraštruktúry musia ísť, len tie investície sú dlhodobé a splatnosť pod 30 rokov pri takýchto veľkých investičných celkoch je veľmi obtiažna. Čiže ak sa vašej vláde alebo našej podarí dokončiť diaľnicu na východné Slovensko, myslím si, že si tu pripijeme všetci od radosti na zdravie.
Ďakujem.
Podpredseda NR SR P. Hrušovský:
Pán poslanec Mesiarik.
Poslanec M. Mesiarik:
Vážený pán podpredseda,
vážený pán minister,
kolegyne, kolegovia,
ja sa pripájam k tým poslankyniam a poslancom, ktorí ocenili a podporujú, že konečne do parlamentu po dvoch rokoch prichádza jeden z významných zákonov alebo jedna z významných oblastí, ktorá môže, ako ste už tu viacerí povedali, ovplyvniť pozitívne vôbec vývoj, sociálny vývoj, zamestnanie a vôbec rozvoj regiónov. Mrzí ma len jedno, že možnože týmto sme mali začať v decembri v roku 1998, možnože toto mal byť prvý krok. Škoda, že sme stratili dva roky. A o to ťažšie teraz v tejto ekonomickej situácii budeme tento zákon uplatňovať. Ja osobne vítam, skutočne vítam, že je tu prvý krok, hoci nie celkom dokonalý, hoci budeme zrejme aj v druhom čítaní navrhovať určité zmeny, ale je tu prvý krok, ktorý, keď posudzujem z toho sociálneho hľadiska a pozerám sa na krajiny okolité, ktoré sa trápia takisto ako my, tak vychádza mi, že skutočne, ak ho dobre dopracujeme, ak nájdeme dobré cesty, aby on v živote sa uplatňoval, tak môže dôjsť k výraznej pozitívnej zmene v regiónoch.
Chcel by som aj ja poukázať na niektoré riziká, ktoré vidím v tejto etape, hlavne prvé riziko, ak si pozrieme § 4, a už ste to tu zdôrazňovali, účasť obce. Obávam sa skutočne, že tento zákon ak by sme nechali v tejto podobe, bude využiteľný pre bohatšie obce, pre bohatšie mestá. A práve tam, kde máme tú krízu, kde máme 30- až 35-percentnú nezamestnanosť, a sú obce, kde máme aj 50-percentnú, to sa nemôžeme zaprieť, aj 60-percentnú, tie mikroregióny, obávam sa, že tam majú vážne problémy zohnať pár korún na to, aby vôbec zabezpečili chod života obce.
Myslím si, že bude treba porozmýšľať pre druhé čítanie, aby sme si vyjasnili vôbec pojem obec, mikroregión, pretože ak to takto pustíme, tak každý sa začne možnože hrať na svojom piesočku, kto má tých peniažtekov viacej v obci, v meste, jednoducho to využije a tie zaostalé obce môžu kráčať ďalej v tom, v čom sú dnes. To je prvé riziko. Myslím si, že dá sa vyriešiť.
Druhé riziko vidím vôbec vo filozofii presunúť túto zodpovednosť na obce. Ja som si pozrel, ako to začínalo v Maďarsku, ako to ide v niektorých iných krajinách, a zasa mám takú obavu a nie dobrý pocit, že v súčasnom stave, kde sa naše obce mnohé nachádzajú, jednak to nebudú môcť využiť, jednak to nebudú vedieť využiť a jednak štát môže stratiť, i keď teda bude cez rezort na to dozerať, bude rozhodovať, ale môže stratiť vplyv.
Ja by som - to je len na úvahu - v prvej etape a v prvom kroku možnože nepustil tie opraty z rúk, by som z pozície, troška, aj keď to nie je celkom, by som povedal, po chuti trhovému systému, by som zo štátu trošku to usmerňoval. Viem, že to budete môcť usmerňovať tým, že budete rozhodovať na ministerstve. Ale nepustil by som to až tak z oprát, pretože myslím si, že štát by mal niektoré regióny viac kryť aj tým, že by mal pomôcť aj tým, že bude na ne aj trocha tlačiť, pretože samy sa z toho nedostanú.
Pokiaľ ide o finančné krytie, je mi sympatické, skutočne, pán minister, že bojujete za to, aby z privatizácie, teda tej poslednej, pretože už toho veľa neostalo, určitá časť prostriedkov dala na túto oblasť. Ale ja budem rád a skutočne by som bol veľmi rád osobne, keby to bola čo najväčšia časť, pretože tu je ten zdroj rozvoja. Ja viem, že musíme školstvo riešiť, že musíme riešiť zdravotníctvo, ale tam tie peniaze budú na jeden rok, tu by sa nám nemali stratiť. Takže čím viacej vydobyjeme na oblasť priemyselných parkov z privatizácie, tým budú dlhodobejšie tie peniaze, ako dať na krátkodobú spotrebu. Tak ja dúfam, že v tomto budete pokračovať z rezortu aj vláda rozhodne o čo najväčšom balíku peňazí na podporu...